Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. január 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/255/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118206850
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4118206850.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcov: 1/ Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. I. XXX, XXX XX . X. a 2/ M. bytom K. zastúpených JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou so sídlom
Fr. Mojtu 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 351 026,
so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, zastúpenému advokátskou spoločnosťou SEDLAČKO &

PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, o určenie neexistencie záložného práva
a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
č. k. 25C/68/2018-18 zo dňa 20.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhovel návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného

opatrenia a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva Správou katastra J. pod
sp. zn. V4222/07, formou predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti parcely registra "C"
parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 102 m2 v celosti, v kat. území X., podľa P 111/15-145/15, Z
10376/16-58/17, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V odôvodnení uznesenia
súd uviedol, že žalobcovia podali dňa 07.06.2018 návrh na nariadenie uvedeného neodkladného
opatrenia a zároveň podali aj žalobu o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré

bolo zavkladované Správou katastra J. pod sp. zn. V4222/07, a to na nehnuteľnosti parcely registra "C"
parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere 102 m2 v celosti v katastrálnom území X., podľa P 111/15-145/15,
Z 10376/16-58/17. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnili tým, že na základe rozsudku
Okresného súdu v Nitre č. k. 7C 99/2012-134 zo dňa 29.11.2016, právoplatného dňa 08.12.2016,
sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na Okresnom úrade J., katastrálny
odbor, pre kat. úz. X., zameraných geometrickým plánom č. 34/2014-prep, vyhotoveným spoločnosťou

GEOREAL dňa 06.06.2016, ako parcely registra "C" parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 10X m2
a parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere XX m2 v celosti. Na parcele č. XXXX/X je v časti C - LV
č. XXX zapísaná ťarcha - Záložné právo v prospech Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava,
IČO: 31 351 026, podľa V 4222/07 zo dňa 19.07.2007 na parcelu č.XXXX/X, Z 371/11-11 0/07, 39/11,
58/17." Záložné právo bolo zapísané na pôvodnú nehnuteľnosť parc. č.XXXX/X - záhrady o výmere
106 m2 podľa Rozhodnutia Správy katastra Nitra sp. zn. V 4222/07 zo dňa 19.07.2007 z dôvodu, že

v katastri nehnuteľností bol ako vlastník evidovaný dlžník žalovaného - S.. F.. V. H., nar.XX.XX.XXXX,
voči ktorému sa oni v súdnom konaní pod sp. zn. 7C/99/2012 domáhali určenia, že nehnuteľnosti,
novovytvorené parc. č. 1842/5 - záhrady o výmere 102 m2 a parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 98
m2, patria v celosti do ich bezpodielového spoluvlastníctva titulom vydržania vlastníckeho práva podľa
§ 134 Občianskeho zákonníka. Do držby týchto nehnuteľností vstúpili v r. 1991, kedy na základe kúpnej
zmluvy uzatvorenej dňa 29.10.1991 a zaregistrovanej Štátnym notárstvom v Nitre pod č. RI 2252/1991

nadobudli do vlastníctva susedné nehnuteľnosti. Sporné parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X boli oplotené
ako súčasť odkupovaných nehnuteľností už vyše 50 rokov a takto ich oni v r. 1991 odkúpili. Desaťročnávydržacia doba začala plynúť dňom vstupu do oprávnenej držby v r. 1991 a uplynula v roku 2001,
t.j. ešte pred zápisom záložného práva v prospech žalovaného. Tvrdili, že záložné právo zriadené v
prospech žalovaného k pôvodnej parc. č. XXXX/X, evidovanej na LV č. XXX na mene dlžníka Mgr. F..

V. H. v rozsahu novovytvorenej parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere 102 m2 nie je zriadené platne.
Žalovaného vyzývali na odťaženie záložného práva, avšak on s tým nesúhlasil. Iní záložní veritelia,
VšZP, a.s., Bratislava, a Stapring, a.s., Nitra, zabezpečili výmaz záložného práva, len žalovaný takúto
súčinnosť odmietol poskytnúť. V súčasnosti je na LV č. XXX pod B/l zapísaná poznámka: "Začatie
výkonu záložného práva veriteľa Wüistenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava, IČO: 31 351 026,

zavkladované pod sp. zn. V 4222/07, formou predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti
parcely registra "C" parc. č. XXXX/X, podľa P 111/15-145/15, Z 10376/16- 58/17". Žalobcovia tvrdili,
že takto je hodnoverne osvedčená opodstatnenosť potreby neodkladnej úpravy pomerov a že osvedčili
existenciu právneho vzťahu medzi stranami, existenciu ich vlastníckeho práva, záložného práva ako aj
začatie výkonu záložného práva.

2. Súd prvej inštancie požadované neodkladné opatrenie nariadil a svoje rozhodnutie odôvodnil s
odkazom na ustanovenie § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2, § 326 ods. 1,2, § 132, § 336 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"). Opísal zásady, ktoré vyplývajú z citovaných
zákonných ustanovení, a konštatoval, že žalovaný ako veriteľ začal s výkonom záložného práva na
nehnuteľnosť žalobcov, pričom títo preukázali, že majú právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j.

že je daná potreba, či nutnosť dočasnej úpravy pomerov, lebo ak by žalovaný pokračoval vo výkone
záložného práva, ich vlastnícke právo bude ohrozené a zároveň by o svoje nehnuteľnosti prišli. Výkonom
záložného práva by došlo k scudzeniu nehnuteľnosti na dražbe, pričom žalobcovia sa vo veci samej
domáhajú určenia neexistencie záložného práva; je teda pravdepodobné, že by utrpeli ujmu, ktorá by
bola v hrubom nepomere k ujme, ktorú nariadením neodkladného opatrenia utrpí žalovaný. Žalovaný

ako veriteľ nebude mať v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia svoje práva nijako oslabené.
Súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia so
záverom, že žalobcovia osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov strán, pretože bez nej by v dôsledku
konania žalovaného došlo k scudzeniu nehnuteľnosti a žalobcovia by boli na svojich právach dotknutí.
V prípade úspechu žalobcov vo veci samej by navrátenie do pôvodného stavu nemuselo byť možné, ak

by zo strany žalovaného došlo k výkonu záložného práva. Toto nariadenie má len dočasný charakter a
plní sa ním preventívne záujem žalobcu na zachovaní rovnakého právneho stavu počas trvania konania
vo veci samej, ktoré bude žalobca iniciovať.

3.Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný,ktorýuviedol,žerozhodnutiesúdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), a preto
navrhol toto uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Žalobcovia
uviedli, že záložné právo bolo zriadené v r. 2007 záložnou zmluvou, ktorú uzatvoril žalovaný so záložcom
Mgr. F.. V. H., nar. X.X.XXXX, bytom Z. Záložca bol v čase zriadenia záložného práva zapísaný v katastri
nehnuteľností ako vlastník sporného pozemku parcely č. XXXX/X a na liste vlastníctva absentoval

akýkoľvek zápis, ktorý by toto vlastníctvo spochybňoval. Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa
29.11.2016 č. k. 7C/99/2012-134 bol schválený zmier medzi žalobcami a S.. F.. V. H., na základe ktorého
súd určil, že vlastníkmi sporného pozemku (parc. č. XXXX/X) sú žalobcovia. Žalobcovia sa domnievajú,
že ako nevlastník nemohol Mgr. F.. V. H. v roku 2007 platne uzatvoriť záložnú zmluvu so žalovaným, v
dôsledku čoho záložné právo (V 4222/07) neexistuje. Súdny zmier však v konaní o určenie vlastníckeho

práva nemožno uzavrieť, vlastníctvo je objektívnou skutočnosťou zapisovanou do verejného registra, pri
ktorom by deklaratóme súdne rozhodnutie malo zodpovedať realite (skúmanej a vyhodnotenej súdom
v sporovom konaní). Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou súdneho
zmieru nemôže byť zneužívané na usporiadanie vlastnícky vzťahov k nehnuteľnostiam s účinkami
ex tunc. V danom prípade bolo v čase schvaľovania súdneho zmieru navyše evidentné, že spornú

nehnuteľnosť zaťažuje záložné právo žalovaného. Napriek tomu Okresný súd Nitra súdny zmier schválil
a zasiahol tak do právnej sféry záložného veriteľa bez jeho účasti pri schvaľovaní súdneho zmieru. Tým
bezprecedentne zasiahol do jeho ústavného práva vlastniť majetok - pohľadávku (čl. 20 ods. 1 Ústavy
SR) a zabezpečiť ju v zmysle platných právnych predpisov (záložným právom).

4. V odvolaní žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia svoje vlastnícke právo k spornému pozemku
odvodzujú zo súdneho rozhodnutia, ktoré je zjavne nezákonné a hrubo zasahuje do legitímnych
ústavných práv žalovaného. Žalovaný uzatváral záložnú zmluvu v dobrej viere, že Mgr. F.. V. H. jevlastníkom sporného pozemku, a ani pri vynaložení všetkej odbornej starostlivosti nemohol objektívne
zistiť, že toto vlastníctvo je spochybnené. Žalovaný preto nemôže byť sankcionovaný stratou záložného
práva iba kvôli okolnostiam, ktoré nijakým spôsobom nezavinil a nijakým spôsobom nemohol poznať.

Prelomenie zásady nemo plus iuris posudzoval aj Ústavný súd SR (I. ÚS 549/2015) a jeho závery
možno v celom rozsahu aplikovať aj na vecné práva k nehnuteľnosti. Dobromyseľnému nadobúdateľovi
práva musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť týmto
právom istý (čo je v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu). Otázkou dobrej viery takého
nadobúdateľa sa všeobecné sudy musia vždy riadne zaoberať, a to pri spochybňovaní jeho práva treťou

osobou. Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný sud Českej republiky (III. US 415/15 a III. US
247/14) s jasným záverom o originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným
nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľnosti od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr
posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva je dobra viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecne sudy povinné dôsledne posúdiť

s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom zistenie, že osoba bola v dobrej viere,
zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Tieto závery sa dajú v celom rozsahu aplikovať
aj na záložné právo tretej osoby, ktoré je rovnako zriaďované vlastníkom nehnuteľností a zapisované
do katastra nehnuteľností. V dôsledku toho nemôžu žalobcovia so svojou argumentáciou obstáť a ich
určovacia žaloba je nedôvodná.

5. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd prvej inštancie správne rozhodol a
odvolanie je nedôvodné. Preto navrhol toto uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že záložnou
zmluvou došlo k založeniu nehnuteľnosti, ktorá nebola vo vlastníctve záložcu. V r. 1991 si kúpili
nehnuteľnostievidovanénaLVč.XXXprekat.úz.X.aažvr.XXXXnastalisporysvlastníkomsusedných

nehnuteľností,pričompoichzameranígeodetomzistili,žemajúčasťdomupostavenéhonapozemkuS..
H.. Preto sa obrátili na súd, ktorého rozhodnutie sp. zn. 7C/99/2012 je legitímne a v súlade so zákonom.
Navrhli vyžiadať si záložnú zmluvu a tiež úverovú zmluvu na zistenie, či postačujú nehnuteľnosti na LV
č. XXX no pokrytie dlhu, pretože žalovaný ako záložný veriteľ je zapísaný na LV č. XXX prvý v poradí,
takže situáciu s vymožiteľnosťou svoj pohľadávky má neporovnateľnú s ostatnými veriteľmi. Keďže sa už

začalokonaniepodľazákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbáchaodoplnenízákonaSlovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) na majetok záložného dlžníka a tento proces je
veľmi rýchly, oni majú obavu, že ak by nebolo vydané súdom neodkladné opatrenie, bude ich pozemok
vydražený.Neodkladnéopatreniejelendočasnýmopatrením,ktoréhotrvaniejeobmedzené,apredjeho

nariadením súd vychádzal z jeho vymedzenia uvedeného v žalobe a skúmal, či je dostatočne dôvodný.
Zákaz uložil takým spôsobom, aby nenarušil činnosť účastníka, ktorá je nevyhnutná pre plnenie si jeho
povinností. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov oni dostatočne osvedčili a ak by sporný pozemok
nadobudla tretia osoba, bola by náprava oveľa zložitejšia a komplikovanejšia.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je vecne správne. Preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že žalobcovia sa žalobou podanou dňa 07.06.2018 na súd prvej
inštancie domáhali určenia, že neexistuje záložné právo na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX
kat. úz. X. par. č. XXXX/X - záhrady o výmere 102 m2, ktoré bolo zmluvne zriadené dňa 19.07.2007 v
prospech žalovaného na zabezpečenie pohľadávky voči S.. F.. R. H.. Uviedli, že oplotené nehnuteľnosti,

v rámci ktorých je aj predmetná parcela, nadobudli v roku 1991, ich právni predchodcovia ich reálne
užívali v danom stave od 50-tych rokov 20. storočia a parcelu vydržali k roku 2001 ešte pred vznikom
záložného práva. V konaní sp. zn. 7C 99/2012 rozhodnutím zo dňa 29.11.2016 boli určení ako vlastníci
parcely, a tak záložné právo nebolo zriadené platne. Na parcele bolo viacero tiarch voči S.. F.. R. H., no
všetky boli dobrovoľne vymazané, okrem ťarchy v prospech žalovaného, ktorý začal realizovať výkon

záložného práva. Zároveň žalobcovia žiadali nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému uloží
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe,
čomu súd prvej inštancie aj vyhovel tak, ako je uvedené vyššie v bode 1. odôvodnenia. Žalovaný žiadal
žalobu zamietnuť s tým, že je potrebné prihliadať aj na jeho dobromyseľnosť pri nadobudnutí záložnéhopráva. Toto bolo zriadené pre úverovú zmluvu na sumu 1.200.000 Sk voči S.. F.. R. H., ktorý úver
nesplatil a proti ktorému bola podaná aj žaloba o zaplatenie sumy 27.665,18 eura s príslušenstvom.
V priebehu konania v podstate uvádzal okolnosti zhodné s tými, ktoré uviedol aj v odvolaní podanom

proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie následne pred rozhodnutím
odvolacieho súdu o odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia rozhodol vo veci
rozsudkomč.k.25C/68/2018-66zodňa11.09.2018,ktorýmžalobevyhovel.Protitomutorozsudkupodal
žalovaný odvolanie.

7. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného proti uzneseniu o nariadení neodkladného
opatrenia vychádzal najmä z nižšie citovaných zákonných ustanovení:

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade bola potreba bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu do skončenia konania vo veci samej. Súd vo všeobecnosti na

základe citovaných zákonných ustanovení môže nariadiť neodkladné opatrenie vtedy, ak je potrebné,
aby boli bezodkladne upravené pomery medzi stranami sporu, pričom vzhľadom na účel inštitútu
neodkladného opatrenia pred jeho nariadením súd nemusí dodržať formálny postup určený na
dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená,
že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by

umožnili prijať záver o pravdepodobnej existencii tvrdeného práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
a bez osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov. Pojem potreba bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami sporu treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila
ťažko napraviteľná ujma.

12. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a s predloženým
spisom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie za daných okolností treba považovať za vecne
správne. Je nepochybné, že žalobcovia so žalovaným vedú spor ohľadom záložného práva, ktoré je
v prospech žalovaného vedené v katastri nehnuteľností na pozemok v ich vlastníctve a ktoré bolo
zapísané v dôsledku uzavretia záložnej zmluvy medzi pôvodne zapísaným vlastníkom ako dlžníkom

a žalovaným ako veriteľom. Medzičasom však bolo právoplatným súdnym rozhodnutím určené, že
vlastníkmi pozemku sú žalobcovia, pričom toto vlastníctvo v skutočnosti existovalo aj v čase uzavretia
záložnej zmluvy. Tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie za osvedčené a odvolací súd sa s tým
stotožnil. Zároveň sa odvolací súd stotožnil aj s tým, že výkon záložného práva zo strany žalovaného
formou dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách na uspokojenie jeho pohľadávky

voči inej osobe by ohrozil aktuálne zapísané vlastníctvo žalobcov. Preto do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej bude vhodné, aby sa dočasne žalovanému uložila povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby. Odvolací súd z tohto hľadiska nepovažoval za opodstatnené dôvody
odvolania žalovaného, a to ani s odkazom na konkrétne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky či Ústavného súdu Českej republiky, ktoré by mohli byť relevantné až pri posudzovaní

správnosti rozhodnutia vo veci samej.

13. Odvolací súd vzhľadom na uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

14. O trovách odvolacieho konania podľa § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP súd odvolací nerozhodoval,
keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci konania vo veci samej nie
je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).