Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoPr/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518201427
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2518201427.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.
Silvia Hýbelová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: W. Q., nar. X.XX.XXXX, adresa S., R. F.
XXX/XXC, proti žalovanému: Bekaert Hlohovec, a.s., so sídlom Hlohovec, Mierová 2317, IČO: 36 234
052, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie
žalobcu aj žalovaného proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 18Cpr/13/2018-208

zo dňa 20.5.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .

II. Zmenu žaloby n e p r i p ú š ť a .

III. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým čiastočným rozsudkom prvoinštančný súd vyhovel prvej časti žaloby a určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru žalobcu žalovaným zo dňa 10.5.2018 podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce, je neplatné.

2. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu ako ho zistil z vykonaného
dokazovania,žežalobcaažalovaný uzatvorilidňa16.3.2017pracovnúzmluvusdňomnástupudopráce
16.3.2017, druh práce: výrobný operátor, s výkonom najmä pracovných činností, ktorými sú obsluha
výrobných strojov a zariadení, práca vo výrobnom prostredí podľa pokynov nadriadeného aj práce
súvisiace s dohodnutým druhom práce. Pracovný pomer bol dohodnutý na určitú dobu. Strany sporu
uzatvorili dňa 13.4.2017 a dňa 20.3.2018 dohodu o zmene pracovných podmienok, ktorou bol dohodnutý

pracovný pomer na dobu neurčitú. Podľa protokolu o vykonaní dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu
u zamestnanca v zmysle § 124/2006 Z. z. bola dňa 4.5.2018 vykonaná dychová skúška žalobcu, s
výsledkom 1. skúšky 0,20 mg/l - 0,42‰ a s výsledkom opakovanej skúšky po 20 min. 0,16 mg/l -
0,33‰. Miestom vykonania dychovej skúšky bola os. vrátnica. Skúška vykonala p. M., svedok bol p.
X.. Podľa lekárskej správy Fakultnej nemocnie Trnava zo dňa 4.5.2018 o 20:14 hod. žalobca žiadal
odber krvi, nakoľko v práci údajne nafúkal, udáva, že alkohol nepil. Realizovaný odber krvi na etanol

04.05.2018o19:30,toxikologickévyšetrenie0,00g/l.Listomzodňa10.5.2018označenýmakoOkamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa žalovaný žalobcovi oznámil, že podľa § 68
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s ním končí pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny, a to z dôvodu pozitívnej dychovej skúšky. Zároveň oznámil žalobcovi, že okamžité skončenie
pracovného pomeru prerokoval s Výborom základnej organizácie Bekaert Hlohovec, a. s. OZ KOVO
dňa 10.5.2018. Podpísaní zamestnanci potvrdili, že žalobca odmietol okamžité skončenie pracovného

pomeruprevziať.Podľavyhodnoteniadisciplinárnehokonaniazodňa10.5.2018žalobcazávažneporušil
pracovnú disciplínu. Žalobca bol písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, pričom stýmto výsledkom nesúhlasil, lebo si nebol vedomý, že pred nočnou zmenou požil alkohol. Žiadosťou
zo dňa 10.5.2018 žalovaný požiadal Základnú organizáciu, Odborový zväz KOVO, Bekaert Hlohovec
o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa so žalobcom,

z dôvodu, že sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny pozitívnou dychovou skúškou na
alkohol dňa 4.5.2018. Na žiadosti je rukou napísané - prerokované dňa 10.5.2018, k čomu je pripojený
podpis zástupcu odborovej organizácie. Oznámením zo dňa 11.5.2018 žalobca oznámil žalovanému,
že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 10.5.2018 považuje za neplatné a trvá na tom,
aby ho naďalej zamestnával a prideľoval mi prácu podľa pracovnej zmluvy. Uvedené oznámenie o

trvaní na ďalšom zamestnávaní ešte doplnil listom zo dňa 21.5.2018, doručeným žalovanému dňa
21.5.2018. Podľa Certifikátu o overení č. 01430-640-045-18 Analyzátora dychu Alcotest 7410 Plus com,
výrobnéčísloARZL-0083zodňa13.4.2018,meradlozodpovedáschválenémutypuaspĺňametrologické
požiadavky na daný druh meradla, overenie platí do 12.10.2018. Zo zoznamu vykonaných dychových
skúšok z vrátnice č. 1 zo dňa 4.5.2018 vyplýva, že bolo vykonaných 10 dychových skúšok, z toho
boli dve pozitívne u žalobcu. Podľa Zoznamu vykonaných dychových skúšok zo dňa 4.5.2018, ktorý

bol stiahnutý z analyzátora dychu ARZL-0083 dňa 26.09.2018 autorizovaným servisom spoločnosti
Dräger: Dräger Slovensko s.r.o. v Piešťanoch (vykonané p. R. M.), zoznam obsahuje všetky merania
uskutočnené na tomto analyzátore dňa 4.5.2018. Medzi nameranými hodnotami sú aj 2 merania dychu
s pozitívnym nálezom a to: Meranie č. 53118 o 17:39 s hodnotou 0,20 mg/L a Meranie č. 53119 o
18:02 s hodnotou 0,16 mg/L. Podľa vyčíslenia škody manažérom výroby žalovaného zo dňa 1.10.2018, v

dôsledku pozitívnej dychovej skúšky žalobcu zo dňa 4.5.2018 vznikla žalovanému na pracovisku Hrubý
ťah na prevádzke P1 okrem inej ujmy aj škoda vo výške 884,60 Eur. Škoda bola vyčíslená nasledovne:
priemerný výkon výrobného operátora na pracovisku Hrubý ťah za mesiac máj 2018 bola 0,65 manH/
t; priemerný hrubý príspevok pracoviska Hrubý ťah P1 je 50,- Eur, časový fond operátora na zmenu je
11,5 h; Vzorec výpočtu: (11,5 / 0,65) * 50 = 884,60 Eur.

3. Z prezenčných listín zo dňa 16.3.2017 vyplýva, že žalobca absolvoval školenie Základné
práva a povinnosti zamestnancov a školenie Oboznámenie zamestnancov z predpisov BOZP.
Súd prvej inštancie prihliadol tiež na pracovný poriadok žalovaného, podľa ktorého bodu 6.3.1
za závažné porušenie pracovnej disciplíny s pracovnoprávnym dôsledkom okamžitého skončenia

pracovného pomeru je považované požívanie alkoholických nápojov a zneužívanie omamných látok a
psychotropných látok na pracoviskách zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk,
nastupovanie pod ich vplyvom do práce, ich prinášanie do práce a vstupovanie pod ich vplyvom do
priestorov zamestnávateľa, ako aj odmietnutie dychovej skúšky pri vstupe do spoločnosti, počas a po
skončenívýkonupráce,apriodchodezospoločnosti.Podľabodu6.7.Pracovnéhoporiadkužalovaného,

v rámci svojich povinností z pracovného pomeru sú povinní zamestnanci v záujme bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci a ochrany životného prostredia podrobiť sa vyšetreniam zamestnávateľa,
orgánu štátnej správy, prípadne obecnej samosprávy, či zamestnanci nie sú pod vplyvom alkoholu
alebo iných omamných prostriedkov... Požitie alkoholu zisťuje strážna služba alebo zamestnanec
TS dychovou skúškou kalibrovaným prístrojom. O pozitívnom náleze zamestnanec obdrží protokol a

strážna služba ihneď informuje jeho nadriadeného a TS. Opakované meranie pri pozitívnom náleze
sa uskutoční najskôr po 20 minútach (v priestoroch AB počas riadnych pracovných dní, a v diskrétnej
zóne na vrátnici vždy za prítomnosti nadriadeného). Zamestnanec má nárok vyvrátiť výsledok dychovej
skúšky podrobením sa krvnej skúške... Podľa interného predpisu Kontrola na požitie alkoholu, kontrolu
vykonáva poverená osoba a minimálne jeden svedok. Po každej kontrole je nutné bezodkladne spísať o

kontrole záznam, vyplniť formulár F-0965 - „Záznam o dychovej skúške na alkohol a používania OOPP“.
V prípade pozitívneho výsledku kontroly sa kontrolovaná osoba po 20 minútach podrobí opakovej
dychovej skúške. Počas čakania na opakovanú skúšku nesmie kontrolovaný vykonávať svoju prácu,
ani žiadne rizikové činnosti a musí byť pod stálym dohľadom poverenej osoby, ktorá kontrolu vykonáva.
V prípade opakového pozitívneho výsledku sa pozitívny výsledok kontroly považuje za potvrdený. Ak

kontrolovaná osoba nesúhlasí s výsledkom dychovej skúšky, má právo vyvrátiť výsledok dychovej
skúšky podrobením sa krvnej skúške - vyšetreniu na zistenie alkoholu, omamnej alebo psychotropnej
látky v krvi v zdravotníckom zariadení (napr. v Nemocnici s poliklinikou v Hlohovci/Trnave) na vlastné
náklady a zodpovednosť. Spoločnosť akceptuje iba odber krvi vykonaný do jednej hodiny po pozitívnej
dychovej skúške. Pri negatívnom výsledku vyšetrenia krvi na alkohol dotknutému zamestnancovi

náklady na vyšetrenie hradí spoločnosť. Prístroj na meranie alkoholu je umiestnený na vrátniciach, v
kanceláriách útvaru SHE a na oddelení Prievlakáreň (DS) v kancelárii majstrov.4. Právne súd prvej inštancie vec posúdil na základe aplikácie ust. § 13 ods. 3, § 59 ods. 1 písm. c), § 68
ods. 1 písm. b), ods. 2, § 74, § 77, § 79 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce (ďalej len
ZP), a § 12 ods. 2 písm. l) zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci..., s použitím

ust. § 213 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).

5. Po vykonanom dokazovaní v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,
dospel súd k záveru, že žaloba je v tejto časti dôvodná a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Z vykonaného
dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že žalobca ako zamestnanec pracoval u žalovaného

v pracovnom pomere na dobu neurčitú ako výrobný operátor, keď dňa 10.5.2018 odmietol prevziať (a
teda bolo mu doručené) okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa § 68
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny a to pozitívnej
dychovej skúšky na alkohol. Na okamžité skončenie pracovného pomeru reagoval žalobca listom zo dňa
11.5.2018 a následne dňa 21.5.2018, ktorým žalovanému oznámil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru považuje za neplatné a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní.

6. Súd prioritne vyriešil otázku, či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote
podľa § 77 Zákonníka práce. Skonštatoval, že žalobca síce dňa 10.5.2018 odmietol prevziať listinu
o okamžitom skončení pracovného pomeru, avšak v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka právne účinky
doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. Okamžité skončenie

pracovného pomeru bolo teda žalobcovi doručené dňa 10.5.2018. Žalobca podal žalobu o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru na súd dňa 25.5.2018, čiže v zákonnej,
dvojmesačnej lehote. Žalovaný v konaní namietol, že žalovaný nemá na požadovanom určení
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c)
CSP, k čomu súd uvádza, že ustanovenie § 77 Zákonníka práce priznáva účastníkom pracovnoprávneho

vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany žalobou o určenie tzv.
inej právnej skutočnosti. Na podanie takej žaloby nie je podmienkou splnenie naliehavého právneho
záujmu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/118/2008 zo dňa 10.12.2009).

7. Po vyhodnotení vyššie uvedeného súd žalobu skúmal v intenciách ustanovení § 68 ods. 1 a 2

a § 70 Zákonníka práce, či predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa hmotnoprávne
podmienky platnosti v tom zmysle, či žalovaný zamestnávateľ dodržal zákonnú písomnú formu tohto
jednostranného právneho úkonu, či v ňom skutkovo vymedzil jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom a či ho v ustanovenej lehote doručil žalobcovi ako zamestnancovi, t.j. v lehote
podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Skonštatoval, že okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa

po obsahovej stránke formálne náležitosti v tom zmysle, že bolo urobené písomne a je v ňom uvedený
dôvod tak, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom a zároveň bolo žalobcovi doručené v zákonnej
lehote podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Súd preto ďalej skúmal, či označený dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru bol daný a či s ohľadom naň bola dodržaná prekluzívna lehota podľa
§ 68 ods. 2 Zákonníka práce. K porušeniu pracovnej disciplíny malo dôjsť dňa 04.05.2018, a žalovaný

okamžite skončil pracovný pomer v prekluzívnej lehote jedného mesiaca. Následne súd skúmal, či
okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa aj ďalšiu hmotnoprávnu podmienku svojej platnosti,
a to či žalovaný ako zamestnávateľ splnil svoju zákonnú povinnosť ustanovenú v § 74 Zákonníka
práce okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, čo súd
vyhodnotil ako splnené.

8. Následne prvoinštančný súd uviedol, že v konaní bolo predovšetkým sporné, či žalobca svojím
konaním porušil pracovnú disciplínu (či bol pod vplyvom alkoholu) a intenzita prípadného porušenia
pracovnej disciplíny. Nakoľko intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným
právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru Zákonník práce

nezakotvuje, podlieha posúdeniu súdom a závisí od okolností konkrétneho prípadu. V zmysle súdnej
praxe iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného
ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou je vždy úlohou súdu,
aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou

súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade
kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto
úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do úvahy iba
špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru ak táto bola prijatá. Pri posudzovaní stupňaintenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom poriadku
alebo inom internom predpise hodnotí určité konanie svojho zamestnanca (Uznesenie NSSR sp. zn.
5Cdo 17/2011).

9. V konaní bolo nesporné, že žalobca sa dňa 4.5.2018 pred nástupom na pracovnú zmenu podrobil
náhodnej dychovej skúške na alkohol s pozitívnym výsledkom 0,20 mg/l - 0,42 ‰ v čase o 18:39,
rovnako aj opakovanej dychovej skúške s tiež pozitívnym výsledkom 0,16 mg/l - 0,33 ‰ v čase o 18:02.
Rovnako bolo nesporné, že následný odber krvi vo Fakultnej nemocnici v Trnave o 19:30 hod. bol

s negatívnym výsledkom. Sporná medzi stranami bola neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru z dôvodu existencie, resp. neexistencie dôvodu spočívajúceho v závažnom porušení pracovnej
disciplíny - nástup do práce pod vplyvom alkoholu, aký prístroj žalovaný použil pri dychovej skúške
žalobcu, či použitý prístroj mal platné overenie, či bol žalobca oboznámený o tom, že žalovaný akceptuje
odber krvi do jednej hodiny a či žalovaný reálne umožnil žalobcovi vykonať odber krvi v lehote jednej
hodiny.

10. Pokiaľ ide o analyzátor dychu použitý pri prvej aj opakovanej dychovej skúške žalobcu dňa
04.05.2018, žalovaný predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že pri predmetnej dychovej skúške
žalobcu bol použitý analyzátor dychu Alcotest 7410 Plus com, výrobné číslo ARZL-0083, ktorý mal v
tom čase platné overenie do 12.10.2018. Súd mal tiež za preukázané, že žalovaný dodržal postup pri

dychovej skúške ním upravený v pracovnom poriadku a internom predpise o kontrole na požitie alkoholu
a dychovú skúšku vykonala na to oprávnená osoba, pri opakovanej kontrole za prítomnosti svedka -
nadriadeného žalobcu.

11. Následne súd prvej inštancie poukázal na závery NS ČR vo veciach 5 Cdo 74/2008, 21 Cdo

1252/2002. Pokračoval, že po tom, čo žalobca nesúhlasil s vyhodnotením prvej ani opakovanej dychovej
skúšky, mohol v zmysle interných predpisov žalovaného vyvrátiť výsledok dychovej skúšky podrobením
sa krvnej skúške na vlastné náklady a vlastnú zodpovednosť, pričom žalovaný akceptuje iba odber krvi
vykonaný najneskôr do jednej hodiny po pozitívnej dychovej skúške. Žalobca bol presvedčený o tom,
že alkohol pred nástupom do práce nepožil a mal za to, že výsledok dychovej skúšky nie je korektný,

že použitý analyzátor dychu nemeria správne, preto aby preukázal, že alkohol nepožil, bol nútený
zabezpečiť si vykonanie krvnej skúšky vo vlastnej réžii, pričom k samotnému odberu krvi došlo o 19:30
hod., teda až po uplynutí 1 hodiny od opakovanej dychovej skúšky (18:02 hod.). Z vrátnice žalovaného
žalobca odišiel sám autom do Trnavy asi o 18:15 hod., kam podľa svojich slov prišiel o 18:55 hod. a
pre množstvo prítomných pacientov odber krvi absolvoval v trnavskej nemocnici až o 19:30 hod. Výber

tejto nemocnice bol v súlade s prepisom Kontroly na požitie alkoholu. Súd má za to, že žalobca vyvinul
všetko úsilie, ktoré bolo možné od neho očakávať na to, aby preukázal svoje tvrdenie, že alkohol pred
nástupom do práce nepožil. Súd vyhodnotil, že žalobca tým, že sa domáhal krvnej skúšky, nekalkuloval s
časovýmfaktorom(abytakpredlžovalčas,zaktorýbysaalkoholvstrebalvorganizme),aleokamžiteako
moholopustiťareálžalovaného,saponáhľaldovybranejnemocniceabsolvovaťodberkrvi(presvedčený

o tom, že alkohol nepožil, sa na odber krvi odviezol sám autom). Žalobca zároveň zisťoval u svojich
dvoch nadriadených, v akom časovom horizonte musí vykonať odber krvi, pričom ani prítomný svedok,
zmenový majster p. X., nevedel žalobcovi tento údaj zodpovedne a spoľahlivo poskytnúť, pričom tak
svedkovia, ako aj žalovaný, tvrdili, ako veľmi v prevádzke žalovaného dbajú na bezpečnosť a náhodné
dychovéskúškynazisteniealkoholuuzamestnancovboličasté.Samozrejme,uvedenénijakonezbavuje

žalobcu zodpovednosti, že časový údaj o povinnosti vykonať odber do jednej hodiny mu mal byť známy,
nakoľko je obsahom dvoch interných predpisov a žalobca absolvoval povinné školenia, bez ohľadu na
to, že ani jeho nadriadený to nevedel, čo ako svedok priznal pred súdom. Bez ohľadu na zmienené,
nič by to zrejme nezmenilo na výsledku, že nebolo v reálnych možnostiach žalobcu limit jednej hodiny
stihnúť, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, ako vzdialenosť nemocnice, parkovanie, skutočnosť, že

bol piatok a množstvo pacientov na urgentnom príjme, čo je bežne známe. Obranu žalovaného, že cesta
z Hlohovca do nemocnice v Trnave trvá 26 minút a preto mal žalobca dostatok času stihnúť odber krvi
do jednej hodiny, považoval súd za irelevantnú a neobjektívnu.

12. Žalobca postupoval v zmysle ustanovení pracovného poriadku žalovaného a interného predpisu

o kontrole na požitie alkoholu, keď sa podrobil dychovej skúške a opakovanej dychovej skúške a bez
akejkoľvek súčinnosti žalovaného absolvoval krvnú skúšku s negatívnym výsledkom, ktorú žalovaný
neakceptoval a okamžite s ním skončil pracovný pomer. Súd vyhodnotil, že za daných okolností žalobca
vykonal maximum čo mohol, aby limit jednej hodiny stihol, keď sa mu podarilo dostať sa na odber až o19:30hod.,ajtoúdajnespomocounáhodneprítomnejpolície.Naprotitomužalovanýakozamestnávateľ
nevytvoril žalobcovi objektívne možnosti na to, aby odber krvi absolvoval do požadovanej jednej hodiny.
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa predstavuje závažný zásah do

života zamestnancov ako tej slabšej strany, a to pre následky, ktoré so sebou prináša. Je absolútne
nepopierateľné, že zamestnanec je povinný dodržiavať pracovnú disciplínu a pravidlá bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci a nebyť v práci pod vplyvom alkoholu, a to najmä v tak nebezpečných
prevádzkach, akou je aj žalovaný. Na druhej strane však zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby zistenie
požitia alkoholu zamestnancami bolo spoľahlivé a nevyvrátiteľné. Vzhľadom na to, že výsledky dychovej

skúšky môžu byť nepresné a sporné, jediným spoľahlivým spôsobom, ako zistiť prítomnosť alkoholu,
je jedine a len krvná skúška. Žalovaný, byť si tohto všeobecne a právne známemu faktu vedomý, má
možnosť odberu krvi upravenú v zmienených interných predpisoch. V interných predpisoch žalovaného
sa síce uvádza, že zamestnanec má právo vyvrátiť výsledok dychovej skúšky podrobením sa krvnej
skúške, avšak toto právo je za určitých okolností, ako je tomu aj v prípade žalobcu, oslabené až
nevykonateľné, čím sa stáva iba čistým textom bez možnosti jeho uplatnenia v reálnych situáciách.

Všetci zamestnanci by mali mať zabezpečenú skutočnú možnosť, aby mohli odber krvi do jednej hodiny
absolvovať pri náhodnej kontrole v každom čase a vyvrátiť tak výsledok pozitívnej dychovej skúšky, a to
napr. neustálou prítomnosťou zdravotníckeho pracovníka na pracovisku či stálou zdravotnou službou.
V konaní vyšlo najavo a bolo preukázané výsluchom žalovaného aj svedkov, že žalobca nemal v
danom čase možnosť vykonať odber krvi na pracovisku žalovaného. Zdravotné stredisko, v ktorom sa

vykonávajú okrem iného aj takéto kontrolné odbery krvi, je otvorené len v ordinačných hodinách od 07:00
hod. do 14:00 hod. v pracovných dňoch. Na základe tejto zistenej skutočnosti možno dospieť k záveru,
že žalovaný ohľadom vyvrátenia výsledkov pozitívnej dychovej skúšky nezabezpečuje všetkým svojím
zamestnancom rovnaké podmienky. Vzhľadom na to, že na pracovisku žalovaného existuje viaczmenný
režim, nie všetci zamestnanci môžu využiť svoje právo absolvovať odber krvi v zdravotnom stredisku

žalovaného, inak povedané, iba niektorí zamestnanci môžu využiť svoje právo absolvovať odber krvi
v zdravotnom stredisku žalovaného, a to tí „šťastlivci“, ktorí pracujú v zmene počas ordinačných hodín
zdravotného strediska od 07:00 hod. do 14:00 hod. od pondelka do piatku. Iba títo zamestnanci reálne
stihnú absolvovať odber do jednej hodiny. A práve toto nebol prípad žalobcu, ktorý nastupoval do zmeny
začínajúcej o 18:00 hod. Samotná zástupkyňa žalovaného pri výsluchu uviedla, že v prípade pozitívnej

dychovej skúšky vedia toho zamestnanca priamo zobrať lekárke, ale len v ordinačných hodinách medzi
07:00 a 14:00 hod. Z tohto uhľa pohľadu podľa názoru súdu nemajú všetci zamestnanci žalovaného
rovnaké podmienky, čo je neprípustné a nemôže byť akceptované. Žalovaný ako zamestnávateľ je
povinný zabezpečiť všetkým zamestnancom rovnaké podmienky, najmä, ak dôsledkom nerovnakých
možností môžu byť také závažné právne a životné následky, ako je okamžité skončenie pracovného

pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny pre pozitívnu dychovú skúšku na alkohol, ktorá nie je
považovaná za dôveryhodnú. V takomto prípade súd jednoznačne uzatvára, že skutočnosť odmietnutia
výsledku krvnej skúšky žalovaným súd považoval za nedôvodný, lebo žalobca inú možnosť pre časovú
tieseň nemal. Situácia, v ktorej sa totiž ocitol žalobca, môže niesť znaky diskriminačného konania.
Žalobca na pojednávaní poznamenal, že je to likvidačné pre zamestnanca a navrhol, aby u žalobcu bola

zdravotná služba, aby zamestnanci mali šancu dokázať odber do jednej hodiny. Je zarážajúcou reakcia
zástupkyne žalovaného, že takýto podnet od žiadneho z ich zamestnancov doposiaľ nedostali. Podľa
názoru súdu by žalovaný s tak nebezpečnou prevádzkou nemal čakať na takýto podnet, ale mal by
automaticky poskytnúť objektívnu možnosť pre všetkých zamestnancov vo všetkých zmenách rovnako,
ako je tomu aj v prípade iných zamestnávateľov takéhoto rozsahu, ktorí majú stálu zdravotnú službu, čo

by bolo u žalovaného z hľadiska bezpečnosti vhodné s ohľadom na predmet jeho činnosti. Potom by sa
predišlo aj prípadným sporom, akým je prejednávaná vec žalobcu.

13. Prvoinštančný súd po zohľadnení všetkých okolností daného prípadu, po vykonanom dokazovaní
dospel súd k záveru, že skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť, t.j. nástup do práce dňa 4.5.2018 pod

vplyvom alkoholu, nebol vo vzťahu k žalobcovi žalovaným preukázaný, na základe čoho súd vyhodnotil
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zamestnávateľa zo dňa 10.5.2018 ako
neplatné, nakoľko nebola preukázaná existencia dôvodu predpokladaného ustanovením § 68 ods. 1
písm. b), a to závažného porušenia pracovnej disciplíny.

14. Následne súd prvej inštancie poukázal na vybrané state z rozsudku NS SR sp. zn. 1 Cdo 39/98 a 4
Cdo 64/95, pričom neuviedol, aké závery pre daný prípad z citovaného vyvodil.15. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalovaný
nepreukázal, že sa žalobca dopustil konania, ktoré tvorí skutkové zdôvodnenie okamžitého skončenia
pracovného pomeru. V preskúmavanej veci dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať

existenciudôvoduokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeružalobcuzaťažovaložalovaného.Súdvšak
vzhľadom na zistené skutočnosti ustálil, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca dňa 4.5.2018
nastúpil do práce pod vplyvom alkoholu, teda nebol preukázaný skutkový dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Na základe týchto skutočností súd určil, že predmetné okamžité skončenie
pracovného pomeru je neplatné.

16. Vzhľadom na to, že žalovaný ako zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a žalobca ako
zamestnanec už viac netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, platí, keďže sa žalobca
so žalovaným písomne nedohodli inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, a to dňom, keď sa mal
pracovný pomer skončiť (§ 79 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce), čiže dňom 10.5.2018.

17. Vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov a všetkého, čo v konaní vyšlo najavo, aplikujúc
zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na danú vec, súdu nezostávalo iné, než žalobe v časti určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 10.05.2018 vyhovieť. Po právoplatnosti
tohto čiastočného rozsudku bude predmetom konania rozhodovanie o nároku žalobcu na náhradu mzdy
podľa § 79 ods. 5 Zákonníka práce.

18. S poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP v závere odôvodnenia prvoinštančný súd uviedol, že o nároku
na náhradu trov konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

19. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe strany. Žalovaný v podanom odvolaní proti celej

výrokovej časti uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj § 365 ods. 1 písm. a) CSP, že neboli splnené
procesné podmienky, pričom sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Podľa žalovaného spor nebol rozhodnutý spravodlivo. Žalovaný trvá na tom, že žalobca bol pred

nástupomdoprácedňa4.5.2018podvplyvomalkoholu,čobolodvomidychovýmiskúškamipreukázané.
dychová skúška bola vykonaná atestovaným prístrojom, ktorý je zákonným prostriedkom na zisťovanie
alkoholu, skúšku vykonala oprávnená osoba, pri skúške bol dodržaný riadny postup. Výsledok dychovej
skúšky je považovaný praxou za presný dôkaz o koncentrácii alkoholu v krvi. V čase nástupu do
práce žalobcom nebol výsledok prístroja o dychovej skúške spochybnený žiadnym iným spôsobom.

Žalobca doručil krvné výsledky až po čase, kedy už v jeho organizme nebol žiadny alkohol, pretože
pri hodnote 0,33 promile od 18.01 hod. do 19.30 hod. došlo k jeho odbúraniu metabolickou cestou.
Žalobca bol pod vplyvom alkoholu v čase od 17.41 hod. aj o 18.01 hod., teda v čase, keď nastupoval do
zamestnania, čo preukázali dve dychové skúšky. Ak zamestnanec požil alkoholické nápoje a následne
sa spolieha, že pri dychovej skúške „nenafúka“, ide o zavinené porušenie pracovnej disciplíny, pretože

nie je rozhodujúce aký mal žalobca podľa subjektívneho presvedčenia pocit. Rozhodujúce je, že vedel,
že je povinný nenastupovať pod vplyvom alkoholických nápojov do práce. Žalovaný má za to, že
hodnotenie váhy dôkazov poskytnutých zo strany žalobcu a žalovaného nie je zo strany súdu prvej
inštancie rovnaké, pričom krvnému testu realizovanému v čase, keď bola menšia pravdepodobnosť jeho
pozitívneho výsledku pripisoval súd podstatne vyššiu dôležitosť ako dvom výsledkom dychovej skúšky

realizovaným procesne správnym postupom v čase nástupu žalobcu na pracovnú zmenu a preukazne
na to určenými kalibrovanými a certifikovanými prístrojmi. V súlade s ustálenou judikatúrou výkon práce
alebo dostavenie sa do práce pod vplyvom alkoholu treba považovať za závažné porušenie pracovnej
disciplíny.

21. K tvrdeniu súdu, že žalobca sa ocitol v situácii, ktorá môže niesť znaky diskriminačného konania
žalovaný trval na tom, že jeho zamestnanci majú rovnaké podmienky a konanie žalovaného nenesie
žiadne znaky diskriminácie. Žalovaný sa nezaviazal žiadnemu zamestnancovi, že bude vykonávať
alebo zabezpečovať odber krvi pre zisťovanie alkoholu na vyvrátenie pozitívnej dychovej skúškyzamestnanca. Dal zamestnancom možnosť vyvrátenia výsledkov dychovej skúšky za ním určených
podmienok s nastavením časového limitu. Žalovaný nezabezpečuje žiadnemu zamestnancovi miesto na
vyvrátenie výsledkov pozitívnej dychovej skúšky. To, že v objekte vlastnícky patriacom žalovanému má

v nájme priestory zdravotnícke zariadenie, ktoré prevádzkuje iný na to oprávnený subjekt neznamená,
že žalovaný vytvoril rozdielne podmienky iba pre časť zamestnancov. To nie je diskriminačné
konanie žalovaného. Žalovaný, ani iný zamestnávateľ, nemá možnosť a povinnosť zabezpečovať
nepretržitú prevádzku zdravotníckeho zariadenia za účelom zabezpečovania vyvrátenia výsledkov
pozitívnej dychovej skúšky zamestnancov. Žalovaný neporušuje zásadu rovnakého zaobchádzania.

Práve situácia, ak by u žalobcu bol akceptovaný iný časový limit ako u ostatných zamestnancov by bola
diskriminačným konaním žalovaného.

22. Žalovaný trval na tom, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade so zákonom,
čím mu odňal možnosť konať pred súdom, lebo zavinil svojím procesným postupom nepreskúmateľnosť
súdneho rozhodnutia. Podľa žalovaného rozsudok nie je dostatočne odôvodnený a nie je odôvodnený v

súladesozákonom,konkrétne§220ods.2CSP.Zodôvodneniarozsudkuniejezrejmé,akýmspôsobom
sa súd prvej inštancie vysporiadal s tvrdením žalobcu, že u žalovaného išlo o zavinené konanie,
resp. porušenie pracovnej disciplíny, pretože nie je rozhodujúci aký mal žalobca podľa subjektívneho
presvedčenia pocit. Z odôvodnenia rozsudku podľa žalovaného nie je zrejmé akým spôsobom sa súd
vysporiadal so skutočnosťou, že pri dychovej skúške vykonanej v súlade s právnymi predpismi bol u

žalobcu dvakrát zistený pozitívny výsledok na alkohol, pričom bol použitý spoľahlivý prístroj. Pozitívna
dychová skúška je dôkazom o prítomnosti alkoholu u žalobcu. U žalobcu boli zistené dychovou skúškou
hodnoty 0,42 promile o 17.41 hod., 0,33 promile o 18.01 hod a následne tým istým prístrojom 0,00
promile o 21,38 hod. Výsledky dychovej skúšky pritom nemožno žiadnym spôsobom pozmeniť.

23. Žalovaný netoleruje na pracovisku alkohol a na prvom mieste je u neho zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci. Naviac pre povahu prevádzky žalovaného, s ktorou je spojené zvýšené riziko
ohrozenia bezpečnosti zdravia, života a majetku, je osobitne dôležité dodržiavanie pracovnej disciplíny
a nulová tolerancia alkoholu. Podľa žalovaného z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé akým spôsobom
sa súd vysporiadal so skutočnosťou, že za časové obdobie od 17.41 hod. do 19.30 hod., resp. 21.38

hod. došlo u žalobcu k poklesu nameraných hodnôt alkoholu. Hoci odôvodnenie napadnutého rozsudku
je rozsiahle, súd nereagoval na predmetné argumenty - skutkové tvrdenia žalovaného a neposkytol mu
repliku na ním predostreté právne otázky týkajúce sa tohto skutkového tvrdenia. Trvá preto na tom, že
rozsudok nie je v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

24. V závere žalovaný uviedol, že súd mal rozhodnúť konečným rozsudkom, pretože v čase
rozhodovania už mu bolo známe stanovisko žalobcu, že žalobca netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ
naďalej zamestnával, neboli teda splnené procesné podmienky pre čiastočný rozsudok.

25. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj žalobca, ktorým sa domáhal, aby súd doplnil chýbajúci

výrok a rozhodol, že jeho pracovný pomer u žalovaného sa skončil dňa 20.5.2019 a zároveň, aby
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 11.293,77 Eur (za obdobie od
11.5.2018, kedy žalovanému písomne oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do 20.5.2019) spolu
s úrokom z omeškania 5% do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

26. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že má za to, že v jeho prípade nenastala zákonná fikcia o
skončení pracovného pomeru dňom 10.5.2018, že takýto výklad zákona by odporoval dobrým mravom
a zásadám spravodlivosti a primeranosti. Mal záujem zotrvať v pracovnom pomere u žalovaného a
dúfal, že žalovaný mu umožní v práci pokračovať, nemožno pochybovať o jeho záujme naďalej pracovať
u žalovaného. Zaevidoval sa na úrade práce a bol pripravený a ochotný ihneď sa vrátiť späť do

práce k žalovanému. Až po niekoľkých mesiacoch sa mu podarilo nájsť nové zamestnanie, návrat do
práce k žalovanému by však uprednostnil pred prácou u nového zamestnávateľa, lebo by nemusel
dennodenne dochádzať do Trnavy a mohol by sa prispôsobiť potrebám rodiny. Postoj ohľadne ďalšieho
zamestnávania u žalovaného zmenil až na ostatnom pojednávaní dňa 20.5.2019 a to s rastúcej obavy z
možných následkov plynúcich z podania tejto žaloby. Žalovaný totiž od počiatku dával otvorene najavo,

že nemá záujem ho ďalej zamestnávať, vykresľoval ho ako neschopného a lenivého zamestnanca, ktorý
si riadne neplní svoje pracovné povinnosti, sústavne porušuje pracovnú disciplínu a spôsobil mu vysokú
škodu. Ak by mala mať skutočnosť, že úprimne prehodnotil situáciu, pokiaľ ide o jeho ďalšie možnosti
pracovaťužalovaného,tvrdýfinančnýdopadnajehorodinuapoprelabyjehozákonnýnároknanáhradumzdy v trvaní najmenej 12 mesiacov, vyhlásil, že trvá na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával a
svoj pracovný pomer u nového zamestnávateľ okamžite ukončí. Následne poukázal na ust. § 15 a § 17
Zákonníka práce, z ktorých citoval, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za

ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom a že právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva
svojich práv, je neplatný. Podľa žalobcu by bolo veľmi nespravodlivé až diskriminačné a v rozpore s
dobrými mravmi, ak by mal byť akokoľvek znevýhodnený a ukrátený len preto, že v dôsledku dôvodnej
obavy po roku znevažovania jeho osoby usúdil, že bude pre neho a jeho blízkych lepšie a bezpečnejšie,
ak nebude trvať na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával a radšej bude dochádzať do Trnavy do

nového zamestnania. V prípade uplatnenia fikcie o ukončení jeho pracovného pomeru dňom 10.5.2018
by bol zákon vykladaný v neprospech neho, ktorého práva boli porušené a v rozpore s dobrými mravmi,
právom na rovnaké zaobchádzanie. Vyslovil otázku, či je v právnom štáte možné, aby mal nárok na
niekoľkonásobne vyššiu satisfakciu v podobe náhrady mzdy ten zamestnanec, ktorý po neplatnom
skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa sedí so založenými rukami a nesnaží nájsť si
inú prácu a predstierajúc, že má záujem u tohto zamestnávateľa stále pracovať, len čaká, kým mu súd

prisúdi náhradu mzdy minimálne za jeden rok a potom sa aj tak do práce k tomuto zamestnávateľovi
nevráti, lebo nemožno od zamestnávateľa spravodlivo žiadať, aby ho ďalej zamestnával.

27. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby súd doplnil chýbajúci výrok v čiastočnom rozsudku a
rozhodol, že jeho pracovný pomer u žalovaného skončil dňa 20.5.2019 a zároveň mu priznal náhradu

mzdy za čas od 11.5.2018 do 20.5.2019 spolu s úrokom z omeškania.

28. K odvolaniu žalobca doplnil kópiu pracovnej zmluvy, ktorú uzavrel dňa 29.10.2018 s novým
zamestnávateľom Johns Manville Slovakia, a.s., Trnava, ako aj oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Piešťany o jeho zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 24.5.2018.

29. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že jeho odvolanie považuje
za nedôvodné a má za to, že súd rozhodol v súlade so zákonom, pričom svoje rozhodnutie aj dostatočne
odôvodnil. Od začiatku tvrdí, že pri nástupe na pracovnú zmenu dňa 4.5.2018 nebol pod vplyvom
alkoholu a že žalovaný mu nevytvoril podmienky, aby mohol túto skutočnosť preukázať a vyvrátiť

výsledok pozitívnej dychovej skúšky, ktorý je nepresný a býva ovplyvnený rôznymi faktormi. Žalovaný
neakceptoval negatívny výsledok krvnej skúšky, ktorú z objektívnych príčin neabsolvoval 30 minút po
hodinovom limite určenom žalovaným, keďže ho nebolo možné dodržať. Súd správne poukázal na to,
že situácie, v ktorej sa ocitol, môže niesť znaky diskriminácie. Ak totiž žalovaný nastavil taký časový
limit na vyvrátenie výsledku pozitívne dychovej skúšky, ktorý môžu stihnúť len niektorí jeho zamestnanci

za určitých okolností, ide o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Aplikácii tzv. zákonnej fikcie
podľa § 79 ods. ods. 4 písm. b) Zákonníka práce sa vyjadril vo svojom odvolaní. Navrhol, aby súd doplnil
výrok čiastočného rozsudku, ktorým rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné
výrokom, že pracovný pomer trvá, eventuálne, že sa skončil 20.5.2019. Odvolanie žalovaného navrhol
zamietnuť.

30. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu prioritne poukázal na to, že odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), že žalobu nemožno
v odvolacom konaní meniť (§ 381CSP), a že odvolanie možno odôvodnil len tým, čo je uvedené v §
365 CSP. Následne zdôraznil, že žalobca je osobou, ktorá nemá právo podať odvolanie, pretože v jeho

prospech bolo rozhodnutie vydané. Žalobca naviac nepodal odvolanie v súlade s ust. § 365 CSP, keďže
neuviedol, v odvolaní zákonný dôvod odvolania a že žalobca nemá právo v odvolacom konaní meniť
žalobu, keďže mu to neumožňuje zákon.

31. Návrh žalobcu, aby súd určil, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dňa 20.5.2019 a

že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi uplatnenú náhradu mzdy, podľa žalovaného nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní a nie je v súlade so zákonom. V tejto súvislosti odkázal na ust. § 79 ods. 4
písm. b) ZP. Z toho vyvodil, že ak by aj bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, zo zákona
platí, že pracovný pomer žalobcu skončil dohodou dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť 10.5.2018,
pretože žalobca netrval na tom, aby ho zamestnávate ďalej zamestnával, čo bolo preukázané na

hlavnom pojednávaní. Návrh žalobcu na výplatu náhrady mzdy za 12 mesiacov aj s úrokom z omeškania
nie je v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, je to návrh neurčitý a nezrozumiteľný.
Názory žalobcu, že v jeho prípade je použitie § 79 ods. 4 písm. b) ZP v rozpore s dobrými mravmi
a zásadami spravodlivosti je subjektívny a nesprávny. Žalobca vo vyjadrení uvádza samé subjektívneúvahy, nesprávne názory a tvrdenia bez dôkazov. Žalobca nepredložil žiaden doklad o tom, že si hľadal
po skončení pracovného pomeru u žalovaného prácu a že ho iný zamestnávatelia odmietli zamestnať,
nepredložil doklady o tom, že mu úrad práce priznal a vyplácal príslušnú dávku, neuviedol ani v akej

výške. Ak by si žalobca skutočne hľadal prácu, tak by ju ohľadom na jeho profesiu našiel ihneď. Podľa
žalovaného žalobca si pol roka po zaevidovaní na úrade práce nehľadal prácu a v období od mája 2018
do októbra 2018 mu boli priznané a vyplácané dávky. Až potom, keď uplynuli letné mesiace si hľadal
zamestnanie.

32. Žalovaný pokračoval, že v konaní bolo preukázané, že u žalobcu išlo o nástup do práce
pod vplyvom alkoholu, na základe čoho žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer okamžitým
skončením pracovného pomeru dňa 10.5.2018 platným spôsobom pre závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Z pozitívnej dychovej skúšky na alkohol možno uzatvoriť, že žalobca alkohol požil a že by
svojou pracovnou činnosťou ohrozil život, zdravie alebo majetok žalovaného. Tým, že žalobca porušil
právne predpisy, došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zavinením žalobcu. To, že bol žalobca pre

nástupom do práce dňa 4.5.2018 pod vplyvom alkoholu, bolo preukázané v konaní dvoma dychovými
skúškami. Okrem merania dychu u žalobcu boli pred týmto meraním aj po ňom na uvedenom prístroji
vykonané merania aj ďalších zamestnancov a to s negatívnym výsledkom. Iba u žalobcu boli dve
merania s pozitívnymi hodnotami. Uvedené skutočnosti fakticky vylučujú technickú vadu prístroja. V
súlade s ustálenou judikatúrou dostavenie sa do práce pod vplyvom alkoholu treba považovať za

závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca porušil základné povinnosti zamestnanca. Nemožno
od žalovaného očakávať, že žalovaný nebude v danom prípade konať tak, ako koná u všetkých iných
zamestnancov. Žalovaný po zistení porušenia základnej povinnosti žalobcu konal tak, aby ochránil život,
zdravie a majetok ostatných zamestnancov, nebezpečnej prevádzky a tak, ako postupuje vždy, keď
zistí, že zamestnanec nastupuje do práce pod vplyvom alkoholu. Odvolanie žalobcu žalovaný označil

za nezákonné, návrhy na zmenu žaloby v rozpore s vykonaným dokazovaním a zákonom.

33. Žalovaný využil oprávnenie vyjadriť sa aj k vyjadreniu žalobcu k jeho vyjadreniu. Poukázal pritom
na svoje predchádzajúce vyjadrenie s odkazom na ust. § 79 ods. 4 písm. b) ZP. Uviedol, že ak by bol
pracovný pomer neplatne skončený okamžite v prípade žalobcu zo zákona platí, že sa jeho pracovný

pomer skončil dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť, t.j. 10.5.2018, pretože on netrvá na tom,
aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Ak teda súd právoplatne rozhodne, že okamžité skončenie
pracovného pomeru žalobcu žalovaným je neplatné, nie je dôvod na vydanie rozsudku, že pracovný
pomer trvá, eventuálne, že pracovný pomer skončil dňa 10.5.2019, pretože právne dôsledky takéhoto
rozhodnutia nastali ex lege. Súd vo výrokovej časti nerozhoduje o tom, že pracovný pomer trvá alebo

že pracovný pomer skončil 10.5.2019, pretože skončenie pracovného pomeru ku dňu 10.5.2019 po
rozhodnutí súdu, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a rozhodnutie žalobcu, že
netrvánatom,abyhozamestnávateľďalejzamestnával,jezákonnýmdôsledkomuvedenýchrozhodnutí.

34. K tvrdeniu, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, opätovne odkázal na svoje predchádzajúce

vyjadrenie a doplnil, že spor nebol rozhodnutý v súlade so zákonom a súd žalovanému odňal možnosť
konať pred súdom, v dôsledku toho, že rozsudok je nedostatočne odôvodnený.

35. K tvrdeniu žalobcu, že výsledok pozitívnej dychovej skúšky je nepresný a že žalovaný mu nevytvoril
podmienky, aby mohol jeho výsledok vyvrátiť, sa už vyjadril vo svojom predchádzajúcom vyjadrení, na

ktorom trvá. Doplnil, že v konaní bolo preukázané, že u žalobcu išlo dňa 4.5.2018 o nástup do práce pod
vplyvom alkoholu a to dvoma dychovými skúškami, na ktoré bol použitý spoľahlivý atestovaný prístroj,
pričom skúšku vykonala oprávnená osoba a bol pri nej dodržaný riadny postup. Výsledok dychovej
skúškyjepovažovanýpraxouzapresnýdôkazokoncentráciialkoholuvkrvi.Dostaveniesadoprácepod
vplyvom alkoholických nápojov v prevádzke žalovaného je závažným porušením pracovnej disciplíny.

Zamestnanci žalovaného majú rovnaké podmienky a konanie žalovaného nenesie žiadne znaky
diskriminácie,žalovanýneporušujezásadurovnakéhozaobchádzania.Stanoveniečasu,doktoréhosau
všetkých zamestnancov akceptujú výsledky krvnej skúšky na alkohol je objektívne odôvodnené, sleduje
oprávnené záujmy žalovaného i jeho zamestnancov a prostriedky na jeho dosiahnutie sú nevyhnutné.
V ostatnom sa žalovaný pridržiaval svojich predchádzajúcich vyjadrení.

36. K predchádzajúcemu vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že sa pridržiava plne svojich tvrdení
a argumentov, ktoré uviedol, v predchádzajúcich podaniach. Už z obsahu vyjadrenia žalovaného je
zjavné, že práve žalovaný nechce žalobcu ďalej zamestnávať, jeho postoj voči nemu je veľmi negatívnya opakovane poukazuje na to, že mal závažným spôsobom porušiť pracovnú disciplínu, hoci doterajší
priebeh a výsledky dokazovania svedčia o opaku. Ak by nemal záujem pracovať u žalovaného a ak by
si bol vedomý porušenia pracovnej disciplíny, žalobu by vôbec nepodával.

37. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k predtým uvedenému vyjadreniu žalobcu uviedol, že
trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a podanom odvolaní. Žalobca nastúpil do práce dňa
4.5.2018 pod vplyvom alkoholu, čo bolo preukázané dvoma dychovými skúškami. Dostavenie sa do
práce pod vplyvom alkoholu v prevádzke žalovaného je závažným porušením pracovnej disciplíny.

Žalovaný neporušuje zásadu rovnakého zaobchádzania. Žalovaný postupoval voči žalobcovi tak, ako
postupuje voči iným zamestnancom v rovnakej situácii. Tvrdenia a pocity žalobcu sú subjektívne a
nesprávne. V ostatnom sa pridržiava svojich vyjadrení.

38. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

39. Prioritne bolo potrebným vysporiadať sa s procesným úkonom žalobcu obsiahnutým v jeho podaní
označenom odvolanie, ktorým zmenil žalobu tak, že pôvodný petit doplnil o výrok „Pracovný pomer
žalobcu u žalovaného sa skončil dňa 20.5.2019,“ a zároveň sa domáhal, vyššej sumy náhrady mzdy, keď
žiadal, aby bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 11.293,77
Eur spolu s úrokom z omeškania a pôvodne podľa naposledy aktuálneho petitu sa domáhal zaplatenia

náhrady mzdy vo výške 5.832,19 Eur s úrokom z omeškania. Žalobca teda zmenil žalobu jej rozšírením
a to jednak uplatnením nového nároku, ktorý pôvodne uplatnený nebol a zvýšením peňažného nároku,
ktorý pôvodne uplatňoval.

40. V zmysle § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Zmenou žaloby v zmysle

§ 140 CSP je rozšírenie uplatneného práva, uplatnenie iného práva a podstatná zmena alebo
doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Zmena žaloby je pritom za splnenia zákonných
podmienok prípustná v prvoinštančnom konaní v zmysle § 139 a nasl. CSP. Vyššie cit. ust. § 371 CSP
zmenu žaloby v odvolacom konaní (za žiadnych okolností a bez výnimky) nepripúšťa.

41. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolaciemu súdu nezostávalo iné, ako zmenu žaloby
nepripustiť.

42. V danom prípade súd prvej inštancie v súlade s ust. § 213 CSP rozhodol o prvej časti žalobcom
uplatnených procesných nárokov a to o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

predmetným čiastočným rozsudkom. Prvoinštančný súd odôvodnene s poukazom na účelnosť zvolil
procesný postup, že o veci rozhodne postupne, keď predmetným čiastočným rozsudkom rozhodol o
prvom z viacerých samostatných nárokov uplatňovaných tou istou žalobou. V takom prípade platí, že
po právoplatnosti čiastočného rozsudku bude súd prvej inštancie pokračovať v konaní a rozhodovaní
o ďalšom, resp. ďalších nerozhodnutých nárokoch. Je potom nesporné, že predmetným čiastočným

rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol v celom rozsahu v prospech žalobcu, keď jeho žalobe v prvej
časti petitu bolo plne vyhovené. Rozhodovanie o druhej časti petitu bude nasledovať.

43. V zmysle § 359 CSP platí, že odvolanie môže podať (výlučne) strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané

neoprávnenou osobou.

44. Cit. ust. § 359 CSP zakotvuje oprávnenie podať odvolanie výlučne strane, v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané. Rozhodujúcim meradlom pri posudzovaní, či sa rozhodlo v neprospech
žalobcu bude porovnanie posledného petitu uplatneného žalobcom v priebehu konania na súde prvej

inštancie s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to tak čo do obsahu, ako aj čo do rozsahu, v
tom zmysle, či výrok znevýhodňuje žalobcu.

45. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa po poslednej zmene petitu pripustenej uznesením súdu prvej
inštancie na pojednávaní dňa 21.11.2018 (č.l. 130) domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného

pomeru žalobcu žalovaným zo dňa 10.5.2018 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné,
tiež že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 5.832,19 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia, a že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania. Ako už bolo
uvedené vyššie, predmetným čiastočným rozsudkom súd plne vyhovel žalobe žalobcu v prvej častipetitu,ktorousadomáhalurčeniaokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruzaneplatné.Jepretonutné
uzavrieť, že predmetným čiastočným rozsudkom bolo rozhodnuté plne v prospech žalobcu. Úspešnému
žalobcovi potom zákon (v ust. § 359 CSP) nepriznáva právo na podanie odvolania.

46. Keďže žalobca ako strana, v ktorej prospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané, nie je osobou
oprávnenou na podanie odvolania, odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako odvolanie žalobcu s použitím
ust. § 386 písm. b) CSP, ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť. Odvolaciemu prieskumu potom
podliehal napadnutý rozsudok na základe odvolania podaného žalovaným.

47. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným
subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie

dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po

preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k
záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ v spojení
s § 391 ods. 1 CSP).

48. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania uplatnených
žalovaným, bolo posúdiť existenciu vád konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), že neboli splnené
procesné podmienky, písm. b), že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, písm. d), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci; ako aj vád rozhodnutia a to skutkových podľa písm. f) - že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamavád právnychpodľapísm.h)-žerozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

49. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.

Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať.

50. V zmysle čl. 8 základných princípov CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti

a podľa pokynov súdu.

51. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

52. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

53. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

54. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (ods. 1). Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo

zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu
nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).55. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

56. Uvedené ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť
dôkazynasvojetvrdenia.Iniciatívaprizhromažďovanídôkazovležízásadnenastranáchsporu.Obvykle
platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo
vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti
tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy,

ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na
povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalovaný
nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa
chce v konaní úspešne brániť. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.
Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v závislosti na aktuálnom

stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov
hmotnoprávneho vzťahu (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010).
Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Pri posudzovaní dôkazného bremena
tej ktorej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho)

majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby
preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú
i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov

súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom
zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe vykonaných dôkazov, je pre stranu nepriaznivé
rozhodnutie.

57. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o určení, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu
žalovaným je neplatné odôvodnil v podstate tým, že žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu neuniesol
svoje dôkazné bremeno preukázať, že žalobca nastúpil do zamestnania dňa 4.5.2018 pod vplyvom
alkoholu, keďže pozitívna dychová skúška, ktorá u neho alkohol preukázala, nie je považovaná za

dôveryhodnú a žalobca ako zamestnanec napriek tomu, že vyvinul všetko úsilie, ktoré bolo možné od
neho očakávať, nemal reálnu možnosť vyvrátiť výsledok dychovej skúšky krvnou skúškou; súd prvej
inštancietedauzavrel,ževkonanínebolopreukázané,žebyžalobcadňa4.5.2018nastúpildoprácepod
vplyvom alkoholu, teda nebol preukázaný skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru,
a preto určil, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Súd pritom vychádzal

z toho, že žalobca, ktorý nastupoval na nočnú zmenu od 18.00 hod. nemal možnosť zabezpečiť si
krvnú skúšku v mieste výkonu práce, musel cestovať z Hlohovca do Trnavy do nemocnice, kde ho na
pohotovosti neprijali skôr a zamestnávateľom stanovený časový limit pre vykonanie krvnej skúšky 1 hod.
prekročil o cca 30 min. Odber krvi v nemocnici bol pritom s negatívnym výsledkom.

58. Súd prvej inštancie pri svojich úvahách správne vychádzal z názoru, že dôkazné bremeno
spočívajúce v povinnosti preukázať existenciu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalobcu zaťažovalo žalovaného. Žalovaný toto svoje dôkazné bremeno ale uniesol, keď dvoma po sebe
nasledujúcimi dychovými skúškami (s odstupom 20 min.), na analyzátore dychu s platným overením a
pri dodržaní predpísaného postupu, preukázal, že žalobcovi pred nástupom do práce na nočnú zmenu

bol nameraný alkohol v dychu a to o 17.39 hod. s hodnotou 0,20 mg/l (0,42 ‰) a o 18.02 hod. s
hodnotou 0,16 mg/l (0,33‰). Po vykonaní pozitívnej dychovej skúšky, včítane opakovanej, sa dôkazné
bremeno preukázať vlastné tvrdenie, že zamestnanec alkohol nepožil, prenáša na zamestnanca, ktorý
má možnosť preukázať opak výsledkami krvnej skúšky v zamestnávateľom stanovenom primeranom
jednohodinovom časovom limite. Ak sa to žalobcovi ako zamestnancovi nepodarí, neunesie vlastné

dôkazné bremeno preukázať opak. Žalobca, ktorý popieral, že by pred nástupom do zamestnania požil
alkoholické nápoje sa vyjadril, že skutočnosť, že dychový analyzátor mu nameral alkohol v dychu si
vie vysvetliť len tak, že prístroj mal poruchu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie nevenoval pozornosť
tomu, že podľa nespochybniteľných dôkazov založených v spise, v uvedený deň, na predmetnom riadnecertifikovanom prístroji, od rána od 5.28 hod. do večera do 23.33 hod. bolo vykonaných jedenásť meraní
z toho sedem pred meraním žalobcu a dve merania po meraní žalobcu, ktoré všetky boli negatívne,
iba uvedené dve merania žalobcu skončili s pozitívnym výsledkom. Uvedená skutočnosť pritom fakticky

vylučuje chybu prístroja, ktorá ani v konaní preukázaná nebola.

59. Súd prvej inštancie rovnako nevenoval pozornosť a nevysporiadal sa s ďalšou námietkou
žalovaného, že ak žalovanému o 19.30 hod. v krvi nebol nameraný žiaden alkohol, stalo sa tak preto,
že plynutím času došlo k jeho odbúraniu. V tejto súvislosti bolo potom dôvodným, aby súd zistil aký

by bol obsah alkoholu v organizme žalobcu v čase odberu krvi o 19.30 hod., pri zachovaní rýchlosti
jeho odbúravania za uvedených 23 min. medzi prvou a druhou dychovou skúškou. Ak zistené tempo
odbúravania alkoholu u žalobcu bude znamenať, že v čase odberu krvi jeho organizmus alkohol už
metabolizoval a nemohol byť zaznamenaný meraním, krvná skúška by nemohla vierohodne preukázať,
že nenastúpil do práce pod vplyvom alkoholu. Žalobca by tým neuniesol svoje dôkazné bremeno vyvrátiť
tvrdenie žalovaného preukázané dvomi regulárnymi dychovými skúškami, že v uvedený deň do práce

pod vplyvom alkoholu nastúpil. Okolnosti, pre ktoré by svoje dôkazné bremeno neuniesol idú pritom na
ťarchu nositeľa dôkazného bremena - žalobcu.

60. V tejto súvislosti sa odvolací súd nestotožňuje s úvahami súdu prvej inštancie o diskriminačnom
správaní sa žalovaného ako zamestnávateľa voči zamestnancom z dôvodu, že zamestnanci nastupujúci

na nočnú zmenu od 18.00 hod. nemajú možnosť podrobiť sa krvnej skúške v ambulancii v areáli
žalovaného. Zo žiadnych všeobecne záväzných ani interných predpisov žalovaného nie je možné
vyvodiť povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť odber krvi na zisťovanie alkoholu na vyvrátenie pozitívnej
dychovej skúšky zamestnanca. Zdravotnícke zariadenie v areáli žalovaného nepatrí žalovanému, lekár
má u neho iba prenajaté ambulantné priestory. Žalovaný ako zamestnávateľ dáva svojim zamestnancom

možnosť vyvrátiť výsledok dychovej skúšky a to všetkým rovnako, hoci zamestnanci nastupujúci na
zmenu vo večerných či nočných hodinách, to majú vzhľadom na horšiu dostupnosť zdravotníckych
zariadení sťažené. Žalovaný zamestnávateľ týmto nijako neporušuje zásadu rovnakého zaobchádzania.

61. Súd prvej inštancie v odseku 65 zdôvodnenia izolovane cituje starší rozsudok NS SR sp. zn.

4Cdo/64/95beztohoabyuviedolakýzáverznehopredanýprípadvyvodzuje.Pokiaľchcelsúdnaznačiť,
že ak žalobca vychádzal zo subjektívneho presvedčenia, že pri nástupe do zamestnania necítil ani
tzv. zvyškový alkohol nemalo byť dané jeho zavinenie, bolo potom nevyhnutným vysporiadať sa so
zavinením z nedbanlivosti a to buď vo forme vedomej alebo nevedomej, čo súd v danom prípade
neanalyzoval.

62. Všetky popísané podstatné medzery v odôvodnení preskúmavaného rozsudku zakladajú jeho rozpor
s ust. § 220 ods. 2 CSP, znižujú jeho presvedčivosť a sťažujú jeho preskúmateľnosť.

63. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

64. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

65. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

66. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.67. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej

praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

68. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale

tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia
bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení
rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť,
k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju
interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu

a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP,
je nepreskúmateľné.

69. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci
využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá

dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v závislosti od miery znemožnenia
stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

70. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať

ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie v
relevantných záveroch riadne neodôvodnil, nie je možné tento nedostatok napraviť až v konaní pred
druhoinštančným súdom.

71. Vychádzajúc z toho, že odvolací súd v odvolacom prieskume zistil, že nebola správne vyriešená
predbežnáotázka,ktorámalakľúčovývýznampreposúdenieopodstatnenostižaloby,bolonevyhnutným
zrušiť odvolaním napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodnutia a skutočnosť, že vec sa vracia súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, odvolací súd sa nezaoberal opodstatnenosťou iných, vo vzťahu k

uvedenému aj nepodstatných, odvolacích námietok, keďže by to bolo predčasné a nehospodárne (čl.
17. základných princípov CSP).

72. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s
použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže bol naplnený žalovaným uplatnený odvolací dôvod v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP.

73. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude opätovne vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy a to jednotlivo aj vo

vzájomných súvislostiach a ustáliť ne/unesenie dôkazného bremena stranami. Na zistený skutkový stav
následne aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia a potom vo veci opätovne rozhodnúť,
pričom rozhodnutie je nevyhnutne náležite v súlade s ust. § 220 CSP vo všetkých jeho častiachodôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, včítane náhrady
trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

74. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).