Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2020

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3Cpr/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919201416
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2020:5919201416.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: D. H., nar.

XX.XX.XXXX,trvalebytomR.č.XXX,zast.:ADVOKÁTADRIANAHRDINOVÁ,s.r.o.,VojtechaSpanyola
1726/13, 010 01 Žilina, IČO: 47245841, proti žalovanému: Scheidt & Bachmann Slovensko s.r.o., so
sídlom Priemyselná 14, 010 01 Žilina, IČO: 31405851, zast. JUDr. Pavol Rak, advokát, AK Palisády 29/
A, 811 06 Bratislava, IČO: 30793360, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného voči žalobkyni výpoveďou
zo dňa 03.05.2019 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce j e n e p l a t n é .

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím
vydaným súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.09.2019 domáhala, aby súd určil, že
skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného voči žalobkyni výpoveďou zo dňa 03.05.2019 z
dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné. Žalobkyňa uviedol, že pracovnou
zmluvou zo dňa 17.05.2016 uzavrela pracovný pomer so zamestnávateľom - žalovaným, s nástupom
od 21.05.2016, na dobu určitú do 31.12.2016, na pozíciu technický pracovník pre prípravu výroby.

Dodatkom č. 1 zo dňa 09.12.2016 sa zmenil obsah zmluvy v časti trvania pracovného pomeru a predĺžila
sa doba určitá do 31.08.2017. Dodatkom č. 2 zo dňa 28.04.2017sa zmenili mzdové podmienky, resp.
zvýšila sa brutto mzda zo sumy 489 eur na sumu 507 eur mesačne. Dodatkom č. 3 zo dňa 28.07.2017
sa zvýšila brutto mzda zo sumy 507 eur na sumu 723 eur mesačne. Dodatkom č. 4 zo dňa 07.08.2017
sa pracovný pomer na dobu určitú zmenil na pracovný pomer na neurčitý čas. Dodatkom č. 5 zo dňa
18.07.2018 sa s účinnosťou od 01.08.2018 zmenila brutto mzda zo sumy 723 eur mesačne na sumu
759 eur mesačne. Pracovné povinnosti si plnila vždy riadne, zodpovedne a včas. Písomnou výzvou

zo dňa 20.03.2019 ju žalovaný požiadal o vrátenie neprávom vyplatenej časti mzdy vo výške 1.560,42
eur. S uvedeným vyjadrila písomný nesúhlas, nakoľko z tejto žiadosti nebolo zrejmé, aká časť mzdy
jej mala byť vyplatená neprávom. Listom zo dňa 26.03.2019 jej žalovaný oznámil vyčíslenie údajne
neprávom vyplatenej mzdy za obdobie od 5/2018 do 12/2018, a to z dôvodu, že údajne nemala nárok
na odmenu. Listom zo dňa 17.04.2019 žalovanému oznámila, že nesúhlasí s tým, že sa na úkor
zamestnávateľa obohatila a že jej boli neprávom vyplácané odmeny v uvedených mesiacoch (obdobie
5/2018 až 12/2018), pretože obsah jej pracovnej zmluvy sa v časti mzdových nárokov nezmenil a

podľa pracovnej zmluvy jej k základnej mzde patrí aj odmena (článok IV bod 2 pracovnej zmluvy).
Upozornila žalovaného, že pokiaľ jej bude v ním navrhovanom rozsahu vykonávaná zrážka zo mzdy na
vyrovnanie ním tvrdenej pohľadávky, bude sa svojich nárokov domáhať na súde a celú vec postúpi aj
príslušnému Inšpektorátu práce. Žalovaný avizované zrážky z jej mzdy neuskutočnil, avšak ani už viacnemala vyplácanú žiadnu mesačnú odmenu k základnej mzde. Dňa 03.05.2019 si ju zavolali konatelia
žalovaného pán Peter Lazar a Ján Krúpa a predložili jej písomnú výpoveď z pracovného pomeru podľa
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko zamestnávateľ údajne dňa 26.04.2019 rozhodol o

organizačných zmenách v spoločnosti, v dôsledku čoho sa jej pracovné miesto technického pracovníka
pre prípravu výroby ruší a zamestnávateľ jej nemôže ponúknuť vhodnú prácu a nemá k dispozícii
žiadne pre ňu vhodné voľné pracovné miesto. Výpovedná doba uplynula 31.07.2019. Uvedenú písomnú
výpoveď odmietla prevziať. Listom zo dňa 25.07.2019 žalovanému oznámila, že výpovedný dôvod
považuje za fiktívny a účelový a uvedenú výpoveď považuje za neplatnú. Zároveň zamestnávateľovi

oznámila, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával a aj od 01.08.2019 jej prideľoval prácu v zmysle
obsahu jej pracovnej zmluvy a umožnil jej túto prácu vykonávať. Listom zo dňa 31.07.2019 jej žalovaný
oznámil, že predmetné skončenie pracovného pomeru je platné a v súlade s príslušnými ustanoveniami
Zákonníka práce a teda trvá na platnosti skončenia jej pracovného pomeru ku dňu 31.07.2019. K
dôvodom neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobkyňa uviedla, že u žalovaného k žiadnym
organizačným zmenám nedošlo a už vôbec nebol daný dôvod jej nadbytočnosti, dôvody výpovede sú

fiktívne, že výpoveď nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov a že zo strany zamestnávateľa
jej nebolo ponúknuté iné pracovné miesto Z písomnej výpovede zo dňa 03.05.2019, s ktorou bola
oboznámenáaktoroudisponujelenvofotokópii,jezrejmé,žeskončeniepracovnéhopomeruvýpoveďou
zamestnávateľ dôvodí organizačnými zmenami a zrušením pracovného miesta technického pracovníka
pre prípravu výroby. K zrušeniu pracovného miesta technického pracovníka pre prípravu výroby však

nedošlo. Jej pracovná pozícia sa nielenže nerušila, ale dokonca bola nútená na túto pracovnú pozíciu
zaškoliť nového pracovníka pána Marčulinca, ktorý na tejto pozícii ostal pracovať aj po 31.07.2019.
Zamestnávateľ nepreukázal jej nadbytočnosť a neoboznámil ju ani s jeho údajným rozhodnutím o
organizačných zmenách a zrušení jej pracovného miesta. Výpoveď zamestnávateľa z dôvodu zrušenia
jej pracovného miesta považuje za účelovú. Zo strany zamestnávateľa ide o reakciu na to, že si dovolila

chrániť svoje práva tým, že odmietla uznať tvrdenie zamestnávateľa o omylom vyplatených odmenách
a odmietla tieto odmeny vrátiť. Zamestnávateľ vo výpovedi zo dňa 03.05.2019 uviedol, že jej nemôže
ponúknuť žiadne pracovné miesto, nakoľko nemá pre ňu vhodné voľné pracovné miesto. Uvedené
tvrdenie žalovaného je nepravdivé, na jej pracovné miesto musela zaškoliť počas plynutia výpovednej
doby nového zamestnanca pána E.. V čase, kedy jej zamestnávateľ dal výpoveď, bol na internetovej

stránke zamestnávateľa umiestnený inzerát na voľné pracovné miesto pracovníka v sklade, ktorého
povinnosťou bude nakladanie a vykladanie materiálu, fyzický a systémový príjem, zaskladnenie a výdaj
materiálu v sklade, balenie materiálu pripraveného na expedíciu, inventarizácia materiálu. Žalovaný v
tomto inzeráte ponúkal ,,perspektívnu prácu v stabilnej firme s adekvátnym finančným ohodnotením a
potenciálom osobného rozvoja (školenia, jazykové kurzy), bohatý sociálny program pre zamestnancov:

teambuildingové aktivity, firemné akcie, podpora športových a kultúrnych podujatí, dovolenka navyše,
dodatočné dni pracovného voľna, práca v skúsenom medzinárodnom kolektíve, možnosť služobných
ciest do zahraničia...“. Zamestnávateľ v čase, kedy dostala výpoveď, mal minimálne jedno pre ňu vhodné
pracovné miesto, ktoré jej však neponúkol, okrem toho ,,zrušené“ pracovné miesto obsadil novým
zamestnancom, pánom E.. Z uvedeného vyplýva, že jej údajná nadbytočnosť bola len fiktívna. Žalovaný

túto povinnosť nesplnil, výpoveď neprerokoval so zástupcami zamestnancov a aj z tohto dôvodu je
pracovný pomer skončený neplatne. Žalovanému žalobkyňa listom zo dňa 25.07.2019 oznámila, že trvá
na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával aj od 01.08.2019, čo žalovaný odmietol s tým, že pracovný
pomer je skončený platne a to dňom 31.07.2019. Žalobkyňa zároveň uviedla, že nárok na náhradu
mzdy za obdobie od 01.08.2019 si uplatní samostatnou žalobou.

2. Vyjadrenie žalovanej k žalobe. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že žalobkyňa v
žalobe považuje skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného podľa § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce za neplatné z nasledovných dôvodov: Žalobkyňa považuje výpoveď
zo strany žalovaného za účelovú, a to ako reakciu na to, že žalobkyňa sa rozhodla chrániť svoje

práva tým, že odmietla uznať tvrdenie žalovaného o omylom vyplatených odmenách v období od
mája do decembra 2018 a odmietla tieto odmeny v sume 1.560,42 eur vrátiť. Žalovaný poukazuje
na skutočnosť, že uvedené tvrdenie žalobkyne sa zakladá iba na jej domnienke (fabulácii), ktorú
žiadnym spôsobom nepreukázala. Z predloženej komunikácie nevyplýva príčinná súvislosť medzi
skončením pracovného pomeru výpoveďou a odmietnutím vrátenia omylom vyplatených odmien.

Taktiež ani z textu výpovede nevyplýva ako dôvod skončenia pracovného pomeru nevrátenie omylom
vyplatených odmien. Žalobkyňa v tejto súvislosti neuniesla dôkazné bremeno preukázania svojich
tvrdení. Žalobkyňa uviedla, že v čase plynutia výpovednej doby zaškoľovala na „svoju“ pozíciu
pána E., ktorý na tejto pozícii ostal pracovať po skončení jej pracovného pomeru, t.j. tvrdí, že korganizačným zmenám fakticky nedošlo a taktiež, že o nich nebol informovaná. Žalobkyňa počas
trvania pracovného pomeru pracovala u žalovaného na pozícii technický pracovník pre prípravu
výroby v nasledovných oddeleniach (nákladových strediskách „NS“): od 21.05.2016 do 31.12.2016

- centrálny sklad (Materialwirtschaft (Lager) NS 2018600, logistika); od 01.01.2017 do 30.04.2018
- oddelenie Opravy (Reparaturzentrum, NS 2012710, výroba), žalovaný pre lepšiu prehľadnosť
uvádza, že na oddelení Opravy (Reparaturzentrum, NS 2012710) sa nachádzal sklad tzv. „defektných
dielov“, ktoré žalovaný získaval od zákazníkov z celého sveta, tieto diely žalovaný podľa požiadaviek
zákazníkov na danom oddelení opravoval a následne posielal zákazníkom späť; od 01.05.2018

do 28.02.2019 - centrálny sklad (Materialwirtschaft (Lager) NS 2018600, logistika), začlenenie 7
pracovníkov oddelenia Opravy (Reparaturzentrum) pod logistiku, pričom 5 zamestnancov z pôvodného
oddelenia Opravy, ktorí boli zodpovední za príjem defektných dielov, bolo začlenených pod NS 2018210
a 2 zamestnanci zodpovední za zaskladnenie a vyskladnenie defektných dielov (žalobkyňa a pán R. W.)
boli začlenení pod NS 2018600; od 01.03.2019 - centrálny sklad (Materialwirtschaft Reparaturzentrum,
NS 2018220, logistika) - presun 7 pracovníkov pôvodného oddelenia Opravy (sklad defektných dielov)

pod nové nákladové stredisko, dôvodom bol zámer optimalizácie procesov príjmu, zaskladnenia a
vyskladnenia defektných dielov; 01.04.2019 zefektívnenie procesov a využitia pracovníkov centrálneho
skladu Materialwirtschaft (Lager) NS 2018600). Žalovaný vykonal optimalizáciu využitia pracovníkov
centrálneho skladu a presunul zodpovednosť za zaskladnenie a vyskladnenie defektných dielov na
týchto pracovníkov. Priamym dôsledkom zefektívnenia opísaných procesov, ako aj zníženia výroby,

vznikol u žalovaného nadbytok zamestnancov a tým pádom aj potreba redukcie počtu pracovníkov
na NS 2018220 a to konkrétne na pracovnom mieste žalobkyne a pána R. W.. Pracovný pomer
pána R. W. sa skončil dohodou k 30.06.2019 na žiadosť zamestnanca. Následne žalovaný preto prijal
rozhodnutie o organizačných zmenách iba vo vzťahu k žalobkyni a jej nadbytočnosti. Po začlenení
skladu defektných dielov do centrálneho skladu a vykonanej optimalizácii bolo nutné, aby zamestnanec

pracujúci v centrálnom sklade a vykonávajúci prácu aj pre sklad defektných dielov mal aj oprávnenie na
VZV (t.j. prevádzku vysokozdvižného vozíka). Takýto zamestnanec už nemanipuluje len s tovarom, ako
tomu bolo na pôvodnom oddelení Opravy, ale aj má nakladať, poprípade vykladať kamión a zavážať
tovar do skladu alebo na jednotlivé pracoviská. Pán E. E. pracuje u žalovaného od 01.12.2017 na
pozícii technický pracovník pre prípravu výroby v centrálnom sklade (Materialwirtschaft (Lager), NS

2018600). Pretože menovaný nepracoval s defektnými dielmi, pri manipulácii s ktorými sa vyžaduje
osobitný postup, bolo potrebné p. E. E. zaučiť, t.j. menovaný nebol prijatý na miesto žalobkyne, ako sa
uvádza v žalobe. Práve naopak, zaškoľovanie pána E. preukazuje tvrdenie žalovaného o vykonaných
organizačných zmenách s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, nakoľko pán E. po zaškolení vykonával
prácu efektívnejšie a v širšom spektre činností ako pred zaškolením. Pokiaľ teda pán E. po skončení

pracovného pomeru žalobkyne prevzal niektoré činnosti, ktoré pôvodne vykonávala žalobkyňa, je to
dôkazom o zabezpečení (vyššej) efektívnosti práce a teda i opodstatnenosti a faktickosti organizačných
zmien. O samotnej organizačnej zmene bola žalobkyňa informovaná pri odovzdávaní výpovede zo
strany žalovaného. Žalovaný prijal rozhodnutie o organizačných zmenách v písomnej forme. Žalovaný
považuje za potrebné upozorniť, že Zákonník práce nepodmieňuje platnosť výpovede podľa § 63

ods. 1 písm. b) Zákonníka práce predložením predmetného rozhodnutia zamestnávateľa príslušnému
zamestnancovi. Žalobkyňa uvádza, že jej nebolo ponúknuté iné pracovné miesto napriek tomu, že v tom
čase žalovaný hľadal zamestnanca na miesto pracovníka v sklade s VZV. Žalovaný pri odovzdávaní
výpovede žalobkyni nemal inú pre žalobkyňu vhodnú prácu. S úmyslom pomôcť žalobkyni žalovaný
jej ponúkol aj predmetné voľné pracovné miesto, ktoré pre žalobkyňu nebolo vhodné a nespĺňalo

požiadavku § 63 ods.2 Zákonníka práce. Keďže žalobkyňa nespĺňala odborné predpoklady na uvedené
pracovné miesto, žalovaný jej súčasne ponúkol aj možnosť absolvovania školenia na obsluhu VZV.
Žalobkyňa však túto ponuku odmietla. Žalobkyňa namieta, že výpoveď zo strany žalovaného nebola
prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Toto tvrdenie nie je pravdivé. Žalovaný výpoveď riadne
prerokoval so zamestnaneckou radou. Súčasne poukazuje na skutočnosť, že v mesiacoch december

2019 a január 2020 dochádza k presunu celej výroby a logistiky zo Žiliny do Bytče, preto objektívne
nemá a ani nebude mať žiadne voľné miesta pre žalobkyňu v Žiline. V prípade, že súd po vykonanom
dokazovaní dospeje k názoru, že výpoveď možno považovať za neplatnú, žalovaný žiada, aby súd
rozhodol, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným sa skončil ku dňu rozhodnutia súdu, pretože
nemožnoodžalovanéhospravodlivopožadovať,abyžalobkyňunaďalejzamestnával.Nazákladevyššie

uvedeného žalovaný žiada žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a v prípade, že súd po
vykonanom dokazovaní dospeje k názoru, že výpoveď možno považovať za neplatnú, aby rozhodol, že
nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával.3. Replika žalobkyne. Žalobkyňa vo svojej replike poukázala na to, že žalovaný svoje tvrdenia, že došlo k
organizačnej zmene, nepreukázal. Predložený listinný dokument ,,Rozhodnutie zamestnávateľa“ zo dňa
26.04.2019 žalovaným tvrdenú organizačnú zmenu nepreukazuje. Tento dokument nemá ani formálne

a ani obsahové náležitosti, ktoré sú spojené s rozhodnutím o organizačnej zmene u zamestnávateľa. Ide
o dodatočne vyprodukované písomné ,,rozhodnutie“, ktoré v čase, kedy bola žalobkyňa oboznámená
s písomnou výpoveďou neexistoval. Účelovosť ,,organizačných zmien“ potvrdil aj samotný žalovaný,
ktorý uviedol, že ,,následne prijal rozhodnutie o organizačných zmenách iba vo vzťahu k žalobkyni a
jej nadbytočnosti“. Tento dokument v spojení s ,,vysvetlením“ výkonu pracovnej pozície žalobkyne u

žalovaného je neurčitý a nevyplýva z neho nadbytočnosť žalobkyne. Zamestnanec pán Zicho odišiel od
žalovaného na vlastnú žiadosť, pretože si našiel výhodnejšie zamestnanie a jeho ukončenie pracovného
pomeru nemalo nič spoločné s tvrdenou ,,organizačnou zmenou“. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva,
že žalobkyňa napriek tomu, že podľa žalovaného bola ,,nadbytočná“, musela zaškoliť pána E. na
jej pracovnú pozíciu, ktorá sa nikdy nezrušila. Žalobkyňa o organizačnej zmene nebola konateľmi
spoločnosti informovaná a uvedené rozhodnutie zamestnávateľa, ktoré malo byť prijaté dňa 26.04.2019,

jej nikdy predložené nebolo, pretože dňa 03.05.2019 takéto písomné rozhodnutie neexistovalo. Dňa
03.05.2019 jej konatelia predložili iba písomnú výpoveď, ktorá je jednoznačne reakciou na to, že si
dovolila chrániť svoje práva a odmietla vrátiť vyplatené odmeny. Existenciu rozhodnutia o organizačnej
zmene vylučuje aj inzerát žalovaného uverejnený na jeho webovej stránke na pozíciu pracovník v
sklade, a to v čase, kedy bola žalobkyni predložená výpoveď. Žalovaný tvrdí, že 26.04.2019 zrušil

jedno pracovné miesto na oddelení skladu z dôvodu zníženia výrobných kapacít, napriek tomu inzeruje
voľné pracovné miesto na pozíciu pracovník v sklade. Žalovaný žalobkyni neponúkol žiadne pracovné
miesto a ani možnosť zaškolenia. Žalovaný účelovo klame a zavádza súd. Dňa 03.05.2019 jej iba
oznámil, že nemá pre ňu žiadne voľné pracovné miesto. V čase, kedy žalovaný predložil žalobkyni
výpoveď, nielenže sa jej pracovná pozícia nezrušila a ešte aj musela zaškoliť na túto pozíciu iného

zamestnanca, ale žalovaný disponoval aj iným, pre žalobkyňu vhodným pracovným miestom, tak ako
to vyplýva z predloženého inzerátu a to dokonca v sklade. Žalovaný doteraz má neustále ponuky
voľných pracovných miest na svojej web stránke ako aj na portáli www.profesia.sk, kde dokonca dňa
14.10.2019 uverejnil inzerát na pozíciu ,,pracovník pre príjem defektných dielov“. V kontexte s uvedeným
je teda zrejmé, že žalovaný má aj naďalej voľné pracovné miesto na pozícii, kde pracovala žalobkyňa

a teda je možno spravodlivo požadovať od žalovaného, aby žalobkyňu aj naďalej zamestnával.
Žalovaným predložené ,,žiadosti o prerokovanie výpovede“ zo dňa 30.04.2019, ako aj ,,záznam o
prerokovaní výpovede“ zo dňa 30.04.2019 nepreukazujú, že dňa 30.04.2019 bola výpoveď daná
žalobkyni prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Tieto listiny sú taktiež vyprodukované dodatočne
a účelovo.

4. Duplika žalovaného. Zákonník práce v žiadnom zo svojich ustanovení nepredpisuje formálne a
obsahovénáležitostirozhodnutiazamestnávateľaoorganizačnýchzmenách.Skutočnosť,žepredmetné
rozhodnutie nezodpovedá predstavám žalobkyne, nespôsobuje jeho neplatnosť. Žalovaný odmieta
tvrdenie, že rozhodnutie o organizačných zmenách v čase „dania“ výpovede žalobkyni neexistovalo

a bolo vyhotovené dodatočne. Žalovaný bol povinný prerokovať výpoveď žalobkyne so zástupcami
zamestnancov, t.j. už v čase prerokovania výpovede boli zástupcovia zamestnancov oboznámení o
rozhodnutí žalovaného o organizačných zmenách. Riadne a včasné splnenie povinnosti žalovaného ako
zamestnávateľa žalovaný preukázal príslušnými písomnými dokumentmi (rozhodnutie o organizačných
zmenách, žiadosti o prerokovanie výpovede adresované členom zamestnaneckej rady, záznam o

prerokovaní výpovede zo dňa 30.04.2019). Ku skutočnosti, že zamestnanec pán R. W. skončil
pracovný pomer na vlastnú žiadosť, žalovaný poznamenal, že uvedené nemá žiaden vplyv na platnosť
rozhodnutia o organizačných zmenách a následnej výpovede doručenej žalobkyni. Žalovaný namieta
vykonanie žalobkyňou navrhnutých dôkazov (predloženie výpisu z evidencie Sociálnej poisťovne Žilina,
dohodu o skončení pracovného pomeru p. W. a výsluch pána W.). Nie je žiaden dôvod, aby súd

skúmal skončenie pracovného pomeru s pánom W.m, nakoľko žalovaný nepopiera, že s daným
zamestnancom bol pracovný pomer skončený. Rovnako nie je žiaden dôvod predkladať výpis z
evidencie Sociálnej poisťovne, pretože aj v zmysle judikatúry (R 57/1968) skončenie pracovného
pomeru pre nadbytočnosť zamestnanca nie je podmienené absolútnym znížením počtu zamestnancov,
naopak môže k nemu dôjsť aj pri zvyšovaní počtu zamestnancov; zamestnávateľovi nezáleží totiž

len na počte zamestnancov, ale aj na ich zložení z hľadiska profesií a kvalifikácie. Žalobkyňa toto
tvrdenie uviedla v samotnej žalobe a žalovaný sa k nemu už vyjadril. Dokonca sám žalovaný navrhol
vypočuť menovaného ako svedka. Žalobkyňa tvrdí, že nebola informovaná o organizačnej zmene a
nikdy jej nebolo predložené rozhodnutie zamestnávateľa. K otázke, či bola žalobkyňa oboznámená srozhodnutím o organizačných zmenách, žalovaný uviedol, že Zákonník práce nepodmieňuje platnosť
výpovede z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce predložením predmetného rozhodnutia
zamestnávateľa príslušnému zamestnancovi. Aj podľa judikatúry je postačujúce, ak je zamestnanec

s takýmto rozhodnutím oboznámený vo výpovedi, t.j. nie je povinnosťou zamestnávateľa zverejňovať
alebo akýmkoľvek iným spôsobom oboznamovať zamestnancov s rozhodnutím o organizačných
zmenách. Ohľadom oznamovania organizačných zmien a predkladania iných vhodných ponúk žalovaný
poukazuje aj na súdnu prax, podľa ktorej na rozhodnutie o organizačných zmenách zákon nevyžaduje,
aby tieto boli realizované v čase, keď sa dáva výpoveď, musí však byt' o nich už určeným spôsobom

rozhodnuté. Takéto rozhodnutie musí byť od 01.04.2002 (dovtedy nemuselo byť) prijaté (vydané) vždy
v písomnej forme a malo by byt' zamestnávateľom vyhlásené či oznámené dotknutému zamestnancovi;
stačí však aj to, ak sa o ňom zamestnanec dozvie najneskôr z výpovede o skončení pracovného
pomeru. Súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie o tzv. organizačnej zmene. Ponuku inej vhodnej
práce musí zamestnávateľ dať zamestnancovi predtým, než mu dá výpoveď z pracovného pomeru:
na okolnosti, ktoré nastali neskôr, sa už neprihliada. Žalobkyňa taktiež popiera existenciu rozhodnutia

o organizačnej zmene a poukazuje na zverejnený inzerát žalovaného na pozíciu pracovník v sklade.
Žalobkyňaničnovénaargumentyžalovanéhouvedenévjehovyjadreníkžalobetýkajúcesa„inzerátuna
miesto pracovníka v sklade“ neuvádza, preto žalovaný môže iba zopakovať svoje vyjadrenie: žalovaný
pri odovzdávaní výpovede žalobkyni nemal inú pre žalobkyne vhodnú prácu. S úmyslom pomôcť
žalobkyni žalovaný ponúkol žalobkyni aj predmetné voľné pracovné miesto, ktoré pre žalobkyne nebolo

vhodné a nespĺňalo požiadavku § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Keďže žalobkyňa nespĺňala odborné
predpoklady na uvedené pracovné miesto, žalovaný jej súčasne ponúkol aj možnosť absolvovania
školenia na obsluhu VZV. Žalobkyňa však túto ponuku odmietla. Okrem rovnakých skutočností, ako
sú uvedené v predchádzajúcom bode týkajúce sa „inzerátu na miesto pracovníka v sklade“, žalobkyňa
poukazuje aj na ďalší inzerát žalovaného zverejnený dňa 14.10.2019 na pozíciu „pracovník pre príjem

defektných dielov". Inzerát zo dňa 14.10.2019 nemá žiadnu relevanciu pre platnosť výpovede žalobkyne
z dôvodu organizačných zmien. Pracovný pomer žalobkyne skončil dňa 31.07.2019. Žalobkyňa v tomto
bode v duplike opäť fabuluje a vytvára domnienky o antidatovaní dokumentov (žiadosti o prerokovanie
výpovede adresované členom zamestnaneckej rady, záznam o prerokovaní výpovede) a ich účelovosti.
Žalobkyňa sa ani nenamáhala niečím podložiť svoje tvrdenia, z jej strany ide iba o konštatovanie bez

akýchkoľvek dôkazov.

5. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že celé to začalo tým, že si ju pán konateľ zavolal, aby vrátila
neprávom vyplatené odmeny a keďže sa tomu bránila, trval ďalej na tom, že je povinná vrátiť tieto
odmeny a keď ich nevráti, tak ju prepustí z práce, čo aj nasledovalo. Je aj ten časový sled celého, čo

nasvedčuje jej vyjadreniu. Jej výpoveď z organizačných zmien bola účelová určite, pretože jej miesto
sa nezrušilo, trvá do teraz, robí tam pán E., ktorý bol preradený z hlavného skladu, samozrejme aby
sa neprijal nový zamestnanec, lebo podľa zákona dva mesiace sa nesmie prijímať, takže tam dosadili
človeka, ktorý tam už pracoval, ale robí to, čo ona robila od začiatku, ako nastúpila do práce, robí stále to
isté. Trvala na tom, že tá výpoveď jej nemala byť daná a bola daná len kvôli tomu, že sa bránila vyplatiť

údajne neprávom vyplatené odmeny. Podľa jej názoru ani prerokovanie so zástupcami zamestnancov
nebolo tak, ako malo byť. Ani jej výpoveď nevideli a nemali ani možnosť niečo namietať proti jej výpovedi,
proste podpísali predložený papier a tým to bolo vybavené. Organizačné zmeny, čo si čítala reakciu, bolo
tam napísané, že pán W. bol prepustený 30.06., teda dal výpoveď a bolo tam spomenuté, že následne
bola prijatá organizačná zmena, lenže tá bola prijatá 26.04. a bolo tam spomenuté, že sa má rušiť

iba jej miesto. Nevie, prečo sa pán W. spomína v tej reakcii, lebo on s tým nemal nič spoločné, takže
on prepustený nemal byť, on odišiel z práce, pretože si našiel inú vhodnejšiu prácu. Ponuka práce jej
daná nebola, aspoň teda ju osobne nikto o tom neoslovil, nevie o tom a vysokozdvižný vozík, ktorý sa
tam spomína, že odmietla, tak bolo preškoľovanie zamestnancov na vysokozdvižný vozík, ktoré sa robí
cyklicky, bola oslovená - áno to je pravda, ale nikto nespomenul, že to súvisí s tým, aby mohla ďalej

vykonávať svoju prácu a aby sa zefektívnila jej práca, že si má urobiť tento vysokozdvižný vozík, tam
to nikde spomenuté nebolo a to použili ako argument, tak to je len náhoda, nikde jej to takto ponúknuté
nebolo.

6. Svedok Peter Lazar vo svojej výpovedi uviedol, že je konateľom žalovaného, žalobkyňu pozná v rámci

zamestnaneckého vzťahu. V roku 2019 rozhodlo vedenie spoločnosti v Nemecku majitelia, na základe
ekonomických skutočností, na trhu začínala recesia, že žalovaný musí redukovať stavy personálu.
Týkalo sa to približne 10 % osadenstva, druhá skutočnosť bola plánované sťahovanie do nového závodu
v Bytči. To znamená, už od jari 2019 sa pýtali ľudí, lebo avizovali, že sa idú sťahovať do Bytče a pýtalisa ľudí, že kto s nimi chce ísť do Bytče a kto prípadne chce ukončiť pracovný pomer. Tá ekonomická
situácia sa zhoršila rýchlejšie, než sa sťahovali do Bytče. Stratili veľkú zákazku v Budapešti, to znamená,
že museli približne 20 ľudí zredukovať s tým, že ľuďom dali možnosť dohody, v prípade že nájdu prácu

skorej, kedykoľvek uvoľníme, v prípade že nie, tak dostanú normálne odstupné na základe výpovednej
lehoty na základe Zákonníka práce. Špeciálne v skladovom hospodárstve alebo v logistike celej, aká
je, sa to týkalo celkovo troch ľudí z tridsiatich s tým, že niektoré pozície sa zjednocovali a napríklad
z dvoch alebo troch pozícií sa urobila jedna pozícia. Toto bolo komunikované aj so žalobkyňou s tým,
že pri ich rozhovore vždy bola prevažne vedúca personálneho oddelenia pani Veneny. Čo sa týka

ponuky na vysokozdvižný vozík, tak z troch pozícií urobili vlastne jednu pozíciu a presunuli kompetencie
zamestnancov skladu na zamestnancov strediska pre opravy defektných dielov, to znamená, tento
špeciálny sklad sa začlenil do celkovej logistiky a zodpovední boli zamestnanci skladu. V tomto prípade
bolo treba zaučiť ľudí zo skladu na túto pozíciu, aby vedľa svojich povinností v sklade obhospodarovali aj
tento sklad. Nutné bolo samozrejme aj vysokozdvižný vozík, ponúkali žalobkyni kvalifikáciu na náklady
firmy na vysokozdvižný vozík, toto bolo v tú dobu od nej zamietnuté, že sa na to necíti, pokiaľ si

spomína. Na základe toho museli, nakoľko dvaja ľudia už opustili logistiku a ešte jedna pani, pani
S., pristúpiť ku redukcií personálu ešte o jedného človeka. Toto nasledovalo formou, ako je uvedená
v spise a s normálne zaplateným odstupným na základe Zákonníka práce. Toto sú ale veci, ktoré už
potom vybavovalo personálne oddelenie s tými ďalšími administratívnymi vecami, to už oni aj čo sa týka
doručovania, tak to všetko zabezpečuje personálne oddelenie spoločnosti.

7. Svedok E. E. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa bola jeho kolegyňa, on je zamestnaný u
žalovaného, pracuje u žalovaného od decembra 2017 ako skladník v sklade. Na otázku, či došlo
k zmenám jeho pracovného zaradenia v priebehu trvania zamestnania doposiaľ, uviedol, že občas
vypomáha, keď je treba, napr. na balení. Raz prišiel za ním vedúci, oslovil ho, či by nechcel pracovať

v sklade defektných dielov. To bolo asi niekedy v lete, jún - júl minulého roka. Pôvodne nechcel, ale
nakoniec privolil, lebo nemali tam koho dať. Učil sa tú novú prácu. Popri jeho povinnostiach, čo mal
v sklade, aj čo sa týka nadčasov, stále pod jeho vedúcim v centrálnom sklade, ale robí v tom sklade
defektných dielov, aj s jeho bratom, ale stále majú povinnosti v tom sklade, služby, nadčasy. Na prácu
v sklade defektných dielov ho zaúčala žalobkyňa.

8. Svedkyňa Mgr. W. J. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa je bývalá kolegyňa, pán Lazár je konateľ
žalovaného, jej zamestnávateľa. Ku okolnostiam ukončenia prac. pomeru u žalobkyne, či bola v tomto
procese činná z titulu svojej funkcie u zamestnávateľa, resp. ako zástupca zamestnancov, uviedla, že
áno, ako zástupca zamestnancov. Zástupca zamestnancov u žalovaného je zamestnanecká rada. Je

členkou zamestnaneckej rady u žalovaného, potom ešte ďalší dvaja. Pán Q. a pán R.. Boli prizvaní kvôli
nadbytočnosti žalobkyne, išlo o prerokovanie výpovede. Prítomní bol pán Lazár, svedkyňa, pán Q., bolo
im predložené oznámenie o výpovedi a vysvetlené, prečo k nej došlo a to je všetko. Za zamestnaneckú
radu tam boli dvaja. Z tohto stretnutia nerobil sa žiadny záznam. Oslovení, resp. prizvaní na rokovanie
boli ústnou formou.

9. Svedok H. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná žalovaného, bol som u neho zamestnaný do konca
októbra 2019. Pozná aj žalobkyňu, boli kolegovia. Pôsobil v zamestnaneckej rade, bol tam on, W. J.
a pán C. R.. K ukončeniu prac. pomeru žalobkyne u žalovaného, či bol ako zamestnanecká rada a v
tomto procese nejako činný, uviedol, že ich zvolal pán Lazar, ako pri každej výpovedi na prerokovanie

tej výpovede, znamenalo to, že keď tam prišli, pán Lazar im predložil papier, oboznámil ich o tom, že
vedenie spoločnosti rozhodlo o zrušení pracovného miesta žalobkyne. Pán Lazar povedal, že sklad,
v ktorom žalobkyňa pracovala, má prejsť pod hlavný sklad a jej pracovná pozícia sa zrušuje. Toto im
bolo predložené zo strany vedenia, ako zamestnanecká rada s tým boli prakticky oboznámení a tam to
skončilo. Podpisovali, že zamestnávateľ s nami prerokoval tú výpoveď. Tohto prerokovania boli prítomní

on, a W. J., za zamestnávateľa bol prítomný pán Lazar. Pán R. prítomný nebol, bol v tom čase v Bytči.

10. Svedok C. R. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná žalovaného, je to jeho zamestnávateľ.
Žalobkyňu nepozná, pracuje na pracovisku žalovaného v Bytči tri toky dozadu. Pôsobí u zamestnávateľa
zamestnanecká rada, z výroby sú dvaja, on a W. J., v minulosti boli traja, H. Q. okrem ich dvoch, nevedel

presne do kedy tam bol, nakoľko svedok nepôsobil na pracovisku v Žiline. Prerokovanie výpovede danej
žalovaným žalobkyni bolo prerokované, on ale prítomný nebol, nakoľko pracoval v Bytči. Prítomná bola
W. J. a H. Q.. Za zamestnávateľa to mal byť pán Lazar, dodatočne sa dozvedel, že sa ruší akoby
nejaká časť, bola to reorganizácia skladu, znižovali sa stavy zamestnancov. Dôvodom výpovede v tomtoprípade bola nadbytočnosť. O prerokovaní tejto výpovede žalobkyne sa dozvedel tak, že bola za ním
W. J. v Bytči, predložila mu listinu prerokovanie so zamestnaneckou radou, že sa ruší jedno pracovné
miesto, bola tam napísaná žalobkyňa. Ten papier podpísal, že to bolo prerokované s ním, že bol o tom

upovedomený. Pani J. za ním prišla hneď po tom prerokovaní, nepamätá si presne koľko.

11. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise,
a to pracovná zmluva, dodatok č.1 k pracovnej zmluve, dodatok č.2 k pracovnej zmluve, dodatok
č.3 k pracovnej zmluve, dodatok č.4 k pracovnej zmluve, dodatok č.5 k pracovnej zmluve,

žiadosť zamestnávateľa o vrátenie neprávom vyplatenej časti mzdy, vyjadrenie žalobkyne k žiadosti
zamestnávateľa, vyčíslenie právom vyplatenej časti mzdy od zamestnávateľa, vyjadrenie k vyčísleniu
mzdy žalobkyňou, skončenie prac. pomeru výpoveďou, oznámenie žalobkyne, odpoveď žalovaného na
nesúhlas so skončením prac. pomeru, inzercia na pozíciu pracovník v sklade s VZV webová stránka
žalovaného, rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách, záznam o prerokovaní výpovede,
žiadosť o prerokovanie výpovede, žiadosť o prerokovanie výpovede, žiadosť o prerokovanie výpovede,

inzercia na webovej stránke žalovaného zo dňa 03.11.2019 pracovník pre príjem defektných dielov,
inzercia na webovej stránke žalovaného zo dňa 03.11.2019 pracovník pre príjem defektných dielov,
inzercia na webovej stránke žalovaného zo dňa 03.11.2019 pracovník v sklade, inzercia na webovej
stránke profesia.sk zo dňa 03.11.2019 pracovník v sklade, materiál z webovej stránky žalovaného zo
dňa 03.11.2019, výpis poistencov žalovaného z evidencie Sociálnej poisťovne.

12. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak

b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý
je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na
skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný

pomer na určitú dobu.

Podľa § 63 ods.2 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak
nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia
podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď

pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa

doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo..

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

13. V tomto spore domáha sa žalobkyňa podanou žalobou svojho nároku na určenie, že skončenie
pracovného pomeru zo strany žalovaného voči nej výpoveďou zo dňa 03.05.2019 z dôvodu podľa § 63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné. Žalobkyňa uplatnený nárok odôvodňuje s poukazom na

nesplnenie náležitostí výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. b), § 63 ods. 2 písm. a) a § 74 Zákonníka
práce.14. Skutkový stav. Súd má preukázanú existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a
žalovaným na základe uzatvorenej prac. zmluvy zo dňa 17.05.2016 a dodatkov č. 1. - 5. k tejto prac.
zmluve zo dňa 09.12.2016, 28.04.2016, 28.07.2017, 07.08.2017 a napokon 18.07.2018. Predmetom

týchto dodatkov bola jednak otázka navýšenia mzdy, jednak predĺženia trvania prac. pomeru, resp.
uzatvorenia prac. pomeru na čas neurčitý. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

15. Taktiež súd mal preukázané, že zamestnávateľ, teda žalovaný žiadal žalobkyňu o vrátenie neprávom
vyplatenej časti mzdy listom zo dňa 20.03.2019, na čo sa písomne vyjadrila žalobkyňa listom zo

dňa 21.03.2019, v nadväznosti na čo žalovaný vyčíslil neprávom vyplatenú časť mzdy listom zo dňa
26.03.2019 a na uvedené reagovala žalobkyňa listom zo dňa 17.04.2019, ktorý prevzal žalovaný dňa
25.04.2019, ako vyplýva z doložky o prevzatí, ktorá sa nachádza na tejto listine. Uvedené skutočnosti
týkajúcesapredmetnejkomunikáciemedzižalobkyňouažalovanýmsúdpovažujezanesporné.Podanie
žaloby ohľadom uplatnenia tohto nároku žalovaného na súde zistené nebolo.

16. Súd má ďalej preukázané na základe listiny rozhodnutie zamestnávateľa zo dňa 26.04.2019, že
žalovaný rozhodol o organizačných zmenách, a to konkrétne jedno prac. miesto technického pracovníka
pre prípravu výroby na oddelení skladu sa ruší z dôvodu zníženia výrobných kapacít. Súd konštatuje, že
skutočnosť existencie organizačných zmien u žalovaného je skutočnosť sporná medzi stranami sporu,
nakoľko žalobkyňa namietala, že u žalovaného k žiadnym organizačným zmenám nedošlo, organizačné

zmeny sú podľa nej fiktívne a že táto listina je antidatovaná. Dôkazné bremeno bolo na žalovanom.

17. Súd má ďalej preukázané z listín záznam o prerokovaní výpovede zo dňa 30.04.2019, žiadosť o
prerokovanie výpovede zo dňa 30.04.2019 adresovaná Mgr. W. J. žalovaným, žiadosť o prerokovanie
výpovede zo dňa 30.04.2019 adresovaná žalovaným H. Q.mu a žiadosť o prerokovanie výpovede

zo dňa 30.04.2019 adresovaná žalovaným C. R., že žalovaný žiadal uvedené osoby ako členov
zamestnaneckej rady o prerokovanie výpovede zo strany zamestnávateľa so žalobkyňou, pričom
zo záznamu o prerokovaní výpovede vyplynulo, že zástupcovia zamestnancov dňa 30.04.2019 na
základe ust. § 74 Zákonníka práce prerokovali výpoveď zo strany zamestnávateľa so zamestnankyňou
- žalobkyňou. Táto skutočnosť je sporná, žalobkyňa namietala, že výpoveď nebola prerokovaná so

zástupcami zamestnancov, nakoľko žiadosť o prerokovanie neobsahuje požadované náležitosti a listiny
sú antidatované. Dôkazné bremeno bolo na žalovanom.

18. Ďalej súd má preukázané, že žalovaný v pozícii zamestnávateľa dal žalobkyni listom zo dňa
03.05.2019 výpoveď, ide o výpoveď podľa ust. § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, kde bolo poukázané

na rozhodnutie o organizačných zmenách spoločnosti, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu prac. miesta
technického pracovníka pre prípravu výroby. K ponuke voľného prac. miesta zamestnávateľ uviedol vo
výpovedi, že nemôže ponúknuť pracovníkovi inú pre neho vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté
ako miesto výkonu práce podľa § 63 ods.2 Zákonníka práce z dôvodu, že nemá k dispozícii žiadne
pre pracovníka vhodné voľné prac. miesto. Skutočnosť dania výpovede medzi stranami nie je sporná,

rovnako ani skutočnosť, že k doručovaniu výpovede došlo dňa 03.05.2019 s tým, že žalobkyňa písomnú
výpoveď odmietla prevziať. Žalobkyňa však namieta samotnú existenciu dôvodov výpovede, považuje
ich za fiktívne a účelové, keď za skutočný dôvod výpovede považuje jej odmietavé stanovisko vo vzťahu
k požiadavke zamestnávateľa vrátiť podľa žalovaného neoprávnene vyplatenú mzdu.

19. Súd považuje za preukázané, že žalovaný na svojej webovej stránke inzeroval dňa 14.05.2019
na pozíciu pracovník v sklade s VZP, miesto práce Žilina, bol uvedený plat a kvalifikačné požiadavky:
ukončené základné, prípadne stredoškolské vzdelanie, základná znalosť práce s PC, skúsenosť s
materiálovým hospodárstvom výhodou, preukaz VZP, vysokozdvižný vozík podmienkou, bezúhonnosť,
zodpovednosť, spoľahlivosť, samostatnosť, tímový duch. Uvedená skutočnosť inzercie medzi stranami

nie je sporná. K ponuke vhodného voľného pracovného miesta pre žalobkyňu v mieste výkonu práce
žalobkyne hoci aj na kratší pracovný čas bolo namietané zo strany žalobkyne, že takáto ponuka nebola
daná, hoci bolo voľné pracovné miesto pracovník v sklade s VZV, pričom bolo bežné u žalovaného,
že zamestnancom zabezpečil školenie na prácu s VZV. Ide o spornú skutočnosť. Dôkazné bremeno je
na žalovanom.

20. Súd má preukázané, že žalobkyňa listom zo dňa 25.07.2019 oznámila žalovanému, že trvá na tom,
aby ju naďalej zamestnával a od 01.08.2019, teda po uplynutí výpovednej doby, jej naďalej prideľoval
prácu v zmysle pracovnej zmluvy. V nadväznosti na to súd má preukázané, že žalovaný oznámilžalobkyni listom zo dňa 31.07.2019, že predmetné skončenie prac. pomeru považuje za platné v súlade
s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

21. Taktiež súd má preukázané z výpisu z evidencie poistencov žalovaného v Sociálnej poisťovni, že
v období od vydania rozhodnutia o organizačných zmenách dňa 26.04.2019 do skončenia pracovného
pomeru žalobkyne dňa 31.07.2019 pribudlo žalovanému viac nových zamestnancov, z ktorých prevažná
väčšina bola zamestnaná na pracovný pomer a doposiaľ u žalovaného pracuje.

22. Súd konštatuje, že žalobkyňa podala žalobu v tomto spore dňa 30.08.2019, pracovný pomer
žalobkyne u žalovaného sa mal skončiť k 31.07.2019, teda žaloba bola podaná v rámci dvojmesačnej
prekluzívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 77 Zákonníka práce na uplatnenie nároku na určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou na súde.

23. Právne posúdenie k jednotlivým žalobkyňou tvrdeným dôvodom neplatnosti výpovede pracovného

pomeru danej podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

24. 1.Podľa žalobkyne výpoveď je účelová a má logickú a časovú súvislosť s predchádzajúcim
nekorektným konaním zamestnávateľa vo vzťahu k žalobkyni, kde vymáhal od nej nárok na vrátenie
neprávom vyplatenej časti mzdy, na ktoré podľa nej nemal právo. Žalobkyňa spochybňuje tak samotnú

existenciu organizačných zmien u žalovaného.

25. Predpokladom použitia tohto výpovedného dôvodu je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť
zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou. U tohto výpovedného
dôvodu zamestnanec sa v dôsledku zmien u zamestnávateľa stane pre zamestnávateľa nadbytočný.

Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti s organizačnou zmenou alebo musí súvisieť s rozhodnutím
o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečenia efektívnosti práce. Tieto organizačné zmeny sa
musia priamo dotknúť pracovnej pozície daného zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ končí pracovný
pomer výpoveďou pre tento výpovedný dôvod. Zamestnávateľ musí prijať rozhodnutie o organizačnej
zmene výlučne v písomnej forme. Rozhodnutie o tom, s ktorým zamestnancom zamestnávateľ

skončí pracovný pomer pre nadbytočnosť, je výlučne v rozhodovacej právomoci zamestnávateľa.
Dôkazné bremeno, že organizačná zmena bola bezprostrednou príčinou straty potreby výkonu práce
zamestnanca (z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva) je na zamestnávateľovi. Súd v
tomto prípade skúma aj, či rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prijaté s cieľom zabezpečiť
efektívnosť práce. Skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym

znížením počtu zamestnancov, naopak, môže k nemu dôjsť aj pri zvyšovaní počtu zamestnancov,
zamestnávateľovi nezáleží totiž len na počte zamestnancov, ale aj na ich zložení z hľadiska profesií a
kvalifikácie. Žalovaného v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že
prijal organizačnú zmenu s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce.

26. Písomné rozhodnutie o organizačných zmenách zo dňa 26.04.2019 bolo preukázané - organizačná
zmena sa dotýkala výlučne zrušenia jedného pracovného miesta, a to technický pracovník pre prípravu
výroby na oddelení skladu, dôvod: zníženie výrobných kapacít. Žalovaný vysvetlil podstatu a cieľ
predmetnej organizačnej zmeny vo vyjadrení k žalobe a zároveň navrhol vypočuť v spore ako svedka
konateľa Petra Lazara.

27. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný tvrdil, že dňa 01.04.2019 došlo k zefektívneniu procesov a
využitia pracovníkov centrálneho skladu NS 2018600 (kde bola v tom čase zaradená aj žalobkyňa),
bola vykonaná optimalizácia využitia pracovníkov centrálneho skladu a presunutá zodpovednosť za
zaskladnenieavyskladneniedefektnýchdielovnatýchtopracovníkov(pôvodne7pracovníkovoddelenia

opravy - sklad defektných dielov presunutí pod nové nákladové stredisko NS 2018220 od 01.03.2019).
Priamym dôsledkom zefektívnenia opísaných procesov, ako aj zníženia výroby u žalovaného bol
nadbytok zamestnancov a tým pádom aj potreba redukcie počtu zamestnancov na NS 2018220, a to
konkrétne na pracovnom mieste žalobkyne a pána R.a W.. Konateľ v rámci svojej výpovede svedka
uviedol, že v roku 2019 rozhodlo vedenie spoločnosti v Nemecku - majitelia, na základe ekonomických

skutočností,natrhuzačínalarecesia,žežalovanýmusíredukovaťstavypersonálu.Týkalosatopribližne
10 % osadenstva, druhá skutočnosť bola plánované sťahovanie do nového závodu v Bytči, už od jari
2019 pýtali sa ľudí, že kto s nimi chce ísť do Bytče a kto prípadne chce ukončiť pracovný pomer. Tá
ekonomická situácia sa zhoršila rýchlejšie, než sa sťahovali do Bytče. Stratili veľkú zákazku v Budapešti,to znamená, že museli približne 20 ľudí zredukovať s tým, že ľuďom dali možnosť dohody, v prípade
že nájdu prácu skôr, kedykoľvek ich uvoľnia, v prípade že nie, tak dostanú normálne odstupné na
základe výpovednej lehoty na základe Zákonníka práce. Presunuli kompetencie zamestnancov skladu

defektných dielov na zamestnancov centrálneho skladu, t.j. tento špeciálny sklad sa zaradil pod celkovú
logistiku a zodpovední boli zamestnanci skladu, dochádzalo k ich zaúčaniu. Špeciálne v skladovom
hospodárstve alebo v logistike celej, sa to týkalo celkovo troch ľudí z tridsiatich s tým, že niektoré pozície
sa zjednocovali, napr. z dvoch alebo troch pozícií sa urobila jedna pozícia. Na základe toho museli,
nakoľko dvaja ľudia už opustili logistiku, pristúpiť ku redukcií personálu ešte o jedného človeka.

28. Súd zistil v tvrdeniach žalovaného týkajúcich sa organizačných zmien rozpory, predovšetkým
v počte redukovaných pracovných miest - malo byť redukované jedno pracovné miesto (písomné
rozhodnutie o organizačných zmenách), dva pracovné miesta (vyjadrenie k žalobe) alebo tri pracovné
miesta (svedecká výpoveď konateľa). Iné dôkazy žalovaný k vykonaným organizačným zmenám,
ich podstate a cieľu nepredložil. Osobitne súd poznamenáva, že znižovanie výrobných kapacít

a optimalizácia využitia zamestnancov v centrálnom sklade bolo vykonané neprehľadne, uvedené
nebolo podložené organizačnou štruktúrou zamestnávateľa, z ktorej by vyplynulo spájanie jednotlivých
pracovných pozícií u zamestnávateľa, ani písomnými zmenami v pracovných zmluvách jednotlivých
dotknutých zamestnancov, ktorí zostali u zamestnávateľa pracovať, keď podľa žalovaného došlo k
presunu kompetencií zamestnancov skladu defektných dielov na zamestnancov centrálneho skladu a

preto je otázne, z akého dôvodu nenašla táto závažná zmena odraz v pracovnoprávnych dokumentoch
týchto zamestnancov. Je evidentné, že písomné rozhodnutie o organizačnej zmene svojim znením
nezodpovedá skutočne vykonaným opatreniam zamestnávateľa - dotýka sa len zrušenia jedného
pracovného miesta technického pracovníka pre prípravu výroby, na ktorom pracovala žalobkyňa, nič
nevyplýva o zlučovaní pracovných pozícií, prechode kompetencií na iných zamestnancov. Z uvedeného

rozhodnutia vyplýva, že potreba práce, ktorú vykonávala žalobkyňa pre zamestnávateľa už nie je žiadna,
čo však nie je pravdou. Keďže podľa svedka E. E., zamestnanca centrálneho skladu žalobkyňa ho
zaúčala na jej prácu, ktorú potom aj skutočne vykonával, pracovali tam dvaja - pomáhal mu brat,
práce vykonával bez písomnej dohody o zmene pracovnej zmluvy, len na základe ústneho pokynu jeho
nadriadeného.

29. Podľa výpovede svedka Petra Lazara touto organizačnou zmenou malo dôjsť k zrušeniu troch
pracovných miest - R. W., W. Rajčanová a žalobkyňa. Žalobkyňa bola posledná, tí dvaja mali podľa
žalovaného odísť skôr a sami, preto nebolo potrebné kvôli nim robiť rozhodnutie o organizačnej zmene.
Z výpovede svedka R.a Zicha však vyplynulo, že skončil pracovný pomer dohodou na základe vlastnej

žiadosti, lebo si sám našiel zamestnanie, a to k 30.06.2019, t.j. až po daní výpovede žalovaným
žalobkyni, teda súd nezistil žiadnu súvislosť skončenia jeho pracovného pomeru s organizačnými
zmenami. K skončeniu pracovného pomeru W. S. dôkazy predložené neboli žalovaným žiadne, z
evidencie poistencov žalovaného v Sociálnej poisťovni súd zistil, že skutočne W. S. skončila pracovný
pomer u žalovaného dňom 30.06.2019, t.j. po daní výpovede žalobkyni ani v tomto prípade nie je daná

súvislosť s organizačnou zmenou. Je nutné poznamenať, že aj v tomto prípade došlo k skončeniu
pracovného pomeru dávno po prijatí rozhodnutia o organizačnej zmene týkajúcej sa žalobkyne. Podľa
názoru súdu mali byť všetci títo traja zamestnanci zahrnutí v rozhodnutí o organizačných zmenách,
pokiaľ sa zrušenia ich pracovných miest organizačná zmena dotýkala, bez ohľadu na to, akým
spôsobom, resp. kedy došlo k skončeniu ich pracovných pomerov.

30. Súd tiež poznamenáva, že je právom zástupcov zamestnancov (členovia zamestnaneckej rady
u žalovaného) na poskytovanie informácií o hospodárskej a finančnej situácii zamestnávateľa, o
predpokladanom vývoji jeho činnosti, a to zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase, zároveň majú
právo vyjadrovať sa k týmto informáciám a pripravovaným rozhodnutiam, ku ktorým môžu podávať

návrhy (§229 ods. 2 Zákonníka práce). Z výpovedí svedkov - členov zamestnaneckej rady vyplynulo, že
oprijatýchorganizačnýchzmenáchnemaližiadnuvedomosť,neprebehlažiadnavzájomná komunikácia
medzi žalovaným a nimi s týmto obsahom.

31. Takáto rozsiahla realizácia organizačných zmien u zamestnávateľa týkajúca sa optimalizácie

zamestnancov v celom centrálnom sklade bola preukázateľne riešená len jednou organizačnou zmenou,
v prípade žalobkyne, a to napriek širšiemu dopadu na celý centrálny sklad. Tento postup vyvoláva
pochybnosti, nakoľko presuny zamestnancov popísané žalovaným sú neprehľadné, nepodložené
zmenami v pracovnoprávnych dokumentoch jednotlivých zamestnancov. Druh práce aj miesto výkonupráce v pracovnej zmluve je u žalobkyne koncipované veľmi všeobecne, resp. široko, čo umožňovalo
žalovanému realizovať rôzne početné presuny žalobkyne bez jej súhlasu počas krátkeho trvania
pracovného pomeru od roku 2016, takýto postup žalovaného však vyvolával chaos a dopadal aj na

mzdu vyplácanú žalobkyni podľa toho, na akom stredisku bola momentálne zaradená. V kontexte celého
centrálneho skladu nebolo vysvetlené žalovaným, ako sa jednotlivé pracovné pozície zlučovali, keď
je zrejmé z výpovede svedka E. E., že potreba práce vykonávanej žalobkyňou aspoň v čiastočnom
rozsahu zostala. Z uvedených dôvodov sa súd domnieva, že existenciu organizačných zmien žalovaný
nepreukázal. Preto súd má za to, že tvrdenie žalobkyne o účelových organizačných zmenách je

dôvodné, osobitne v spojení s uplatňovaním nároku žalovaného voči žalobkyni na vrátenie neprávom
vyplatených súd, ktoré logicky a časovo súvisí s prijatým rozhodnutím o organizačných zmenách. Preto
súd má za to, že žalovaný prijatou organizačnou zmenou sledoval cieľ ukončiť pracovný pomer so
žalobkyňou.

32. 2. Podľa žalobkyne žalovaný nesplnil hmotnoprávnu podmienku výpovede, a to tzv. ponukovú

povinnosť zamestnávateľa, hoci mal vhodné voľné pracovné miesto pre ňu v mieste výkonu práce,
zároveň v rozhodnom čase žalovaný naberal zamestnancov, robili tam aj študenti na dohodu na
skrátený úväzok, ktoré práce mohla robiť žalobkyňa.

33. Aby sa dalo hovoriť o existencii voľného pracovného miesta u zamestnávateľa, zamestnávateľ

musí mať z pohľadu štruktúry jeho pracovnej sily potrebu, aby určitá pracovná činnosť bola u neho
reálne vykonávaná, zamestnávateľ nie je povinný vytvárať nové pracovné miesto, aby ho mohol
ponúknuť zamestnancovi ako inú vhodnú prácu, zmyslom tohto ustanovenia nie je ani to, aby
zamestnávateľ ponúkal zamestnancovi pracovnú pozíciu, ktorá je pre zamestnávateľa nadbytočná
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 21Cdo/1235/2002).

34. Žalovaný vo výpovedi pracovného pomeru tvrdil, že nemali voľné pracovné miesto v mieste výkonu
práce žalobkyne vhodné pre žalobkyňu hoci aj na kratší pracovný čas a zároveň vo vyjadrení k žalobe
uviedol, že ho mali - pracovník v sklade s VZV (inzerát na webovej stránke žalovaného čl. 24), žalobkyni
ho ponúkli spolu s ponukou získania oprávnenia na prácu s VZV a ona to odmietla. Konateľ v svedeckej

výpovedi uviedol inú verziu, podľa ktorej v minulosti žalovaná ponuku školenia na prácu s VZV odmietla
a preto jej pri výpovedi toto voľné pracovné miesto už neponúkli. Rozpory v tvrdeniach žalovaného sú
zrejmé a závažné. Žalobkyňa vo svojej výpovedi poprela, že pri výpovedi došlo k ponuke tohto voľného
pracovného miesta, ani k ponuke školenia na prácu VZV, čo je v súlade so svedeckou výpoveďou
konateľa žalovaného. Žalobkyňa nepoprela, že v minulosti jej bolo ponúknuté školenie na prácu s VZV,

ktoré vtedy neakceptovala, nedošlo však k tomu v súvislosti s optimalizáciou pracovných miest na
centrálnom sklade, s prijatou organizačnou zmenou.

35. Súd má za to, že žalovaný si tzv. ponukovú povinnosť voči žalobkyni nesplnil - voľné pracovné
miesto v čase výpovede mal, čo sám uznal vo vyjadrení k žalobe, žalobkyni ho neponúkol, ako

vyplynulo zo svedeckej výpovede konateľa z dôvodu, že podľa neho žalobkyňa nespĺňala predpoklady
na výkon práce s VZV (v minulosti ponuku školenia žalobkyňa odmietla), avšak neponúkol jej možnosť
vykonania školenia na prácu s VZV v čase dania výpovede v súvislosti s prijatou organizačnou zmenou,
hoci u žalovaného išlo o bežnú vec v prípade ponuky takýchto školení, ako vyplynulo z výpovede
svedka E. E.. Okrem toho tvrdenie žalobkyne, že žalovaný v rozhodnom čase od prijatia organizačných

zmien do skončenia pracovného pomeru žalobkyne prijímal do zamestnania nových zamestnancov,
a to nielen na brigádnické práce, ale aj do pracovného pomeru, je preukázané z výpisu z evidencie
poistencov žalovaného Sociálnej poisťovne. Žalovaný nijako neodôvodnil, prečo tieto práce, ktoré boli
reálne vykonávané u žalovaného, neboli ponúknuté žalobkyni.

36. 3. Podľa žalobkyne žalovaný nesplnil ďalšiu hmotnoprávnu podmienku výpovede, a to prerokovanie
výpovede so zástupcom zamestnancov - zamestnaneckou radou. Výhrady žalobkyne k tejto zákonnej
požiadavke na výpoveď boli nasledovné: členovia zamestnaneckej rady nemali k dispozícii výpoveď,
nepoznali právny dôvod výpovede, nebola tam uvedená organizačná zmena, na základe ktorej došlo k
výpovedi, vedeli len, že ide o žalobkyňu, konateľ im doručil formálnu žiadosť u neho v kancelárii, mal

už pripravený záznam z prerokovania výpovede, jeden člen zamestnaneckej rady tam prítomný nebol
- bol v Bytči.37. Z ustálenej judikatúry vyplýva obsahová požiadavka žiadosti o prerokovanie výpovede so zástupcom
zamestnancov, a tou sú náležitosti výpovede určené v ustanovení § 61 ods. 2 Zákonníka práce (R
84/2007).

38. Z listín žiadosť o prerokovanie výpovede zo dňa 30.04.2019 adresovaná Mgr. W. J. žalovaným,
žiadosť o prerokovanie výpovede zo dňa 30.04.2019 adresovaná žalovaným H. Q.mu a žiadosť o
prerokovanie výpovede zo dňa 30.04.2019 adresovaná žalovaným C. R. vyplynulo, že žalovaný žiadal
uvedené osoby ako členov zamestnaneckej rady o prerokovanie výpovede zo strany zamestnávateľa

žalobkyni. Zo záznamu o prerokovaní výpovede zo dňa 30.04.2019 vyplynulo, že zástupcovia
zamestnancov dňa 30.04.2019 na základe ust. § 74 Zákonníka práce prerokovali výpoveď zo strany
zamestnávateľa žalobkyni.

39. Boli vypočutí svedkovia - členovia zamestnaneckej rady. Svedkyňa Mgr. W. J. uviedla, že boli
prizvaní kvôli nadbytočnosti žalobkyne, išlo o prerokovanie výpovede. Svedok Q. uviedol, že keď tam

prišli, pán Lazar im predložil papier, oboznámil ich o tom, že vedenie spoločnosti rozhodlo o zrušení
pracovného miesta žalobkyne, keďže sklad, v ktorom žalobkyňa pracovala, má prejsť pod hlavný
sklad. Svedok Daniel Valášek uviedol, že on prítomný prerokovania výpovede žalobkyne nebol,
nakoľko pracoval v Bytči, dodatočne sa dozvedel, že bola to reorganizácia skladu, znižovali sa stavy
zamestnancov, dôvodom výpovede bola nadbytočnosť, bola za ním W. J. v Bytči, predložila mu listinu

prerokovanie so zamestnaneckou radou, že sa ruší jedno pracovné miesto, ten papier podpísal.

40. Súd dospel k záveru, že výpoveď pracovného pomeru nebola vopred prerokovaná zástupcom
zamestnancov - v žiadosti o prerokovanie výpovede zo strany žalovaného žalobkyni nie sú uvedené
žiadne relevantné informácie týkajúce sa výpovede okrem mena zamestnankyne, pričom k žiadosti

nebola pripojená samotná výpoveď, či jej koncept, ani v zázname vypracovanom žalovaným nie sú tieto
náležitosti uvedené, čo na splnenie tejto zákonnej požiadavky výpovede nepostačuje. Tvrdenia svedkov
- členov zamestnaneckej rady Mgr. W. J. a Petra Q.ho, že konateľ žalovaného p. Lazar im k uvedeným
náležitostiam podal ústne vysvetlenie v jeho kancelárii nedalo jednoznačnú odpoveď, či boli im známe
všetky náležitosti výpovede, ktorá mala byť prerokovaná so zamestnaneckou radou. Pokiaľ svedkovia

ústne tvrdili, že boli oboznámení o zmenách v hlavnom sklade, táto informácia ani nevyplýva z danej
výpovede, ani z rozhodnutia o organizačných zmenách. Záznam z prerokovania výpovede je strohý,
nepodáva úplný obraz o tom, či predmetná výpoveď bola riadne prerokovaná. Okrem toho stretnutia v
kancelárii konateľa nebol prítomný člen zamestnaneckej rady C. R., ktorému obsah stretnutia tlmočila
Mgr. W. J., teda tento nedisponoval priamou ústnou informáciou od konateľa a mohol vychádzať len z

písomnej žiadosti žalovaného, v ktorej nebola daná dostatočná informácia o výpovedi. Zároveň nie je
zrejmý presný dátum, kedy C. R. túto listinu podpísal, preto súd má za to, že je daná pochybnosť, či
došlo k prerokovaniu výpovede so zástupcom zamestnancov v čase pred daním výpovede žalobkyni
(doručovanie výpovede dňa 03.05.2019). Žalovaný podľa názoru súdu k tomuto tvrdeniu neuniesol
dôkazné bremeno.

.
41. Vzhľadom na uvedené dôvody súd má za to, že výpoveď daná žalovaným žalobkyni podľa § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce je neplatná.

42. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

43. Súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, nakoľko
žalobkyňa bola v spore úspešná v celom rozsahu, keďže súd žalobe vyhovel v celom rozsahu na rozdiel
od žalovaného, ktorý v spore úspech nemal, a to s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.

Podľa § 262 ods.1,2 CSP:
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.