Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/147/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110234993
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1110234993.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIvkonanípredsudkyňouMgr.JanouJanicsBajánkovou,vprávnejvecižalobcov:

1 E. G. Slovakia, s.r.o., so sídlom Limbová 3, Limbach, IČO: 31 342 841, zastúpený C.. W.. I. D., B. 3, B.,
2. E. E., bytom J. XX, J. proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, takto:

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného na zloženie preddavku z a m i e t a

II. Súd návrh na prerušenie konania zo dňa 30.10.2017 z a m i e t a.

III. Súd návrh žalobcu 1. rade a žalobcu v 2. rade z a m i e t a.

IV. Žalovaný nemá voči žalobcovi 1 a žalobcovi 2 nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca ( spoločnosť E. G. Slovakia, s.r.o). sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 03.11.2009
v spojení s podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.02.2010 a dňa 21.04.2010 domáhal proti
žalovanému zaplatenia primeraného zadosťučinenia vo výške 1.000 000 Eur za obdobie od 25.01.2005
do 20.04.2008 a náhrady škody v sume 440 962,29 Eur s príslušenstvom ako stratu za rok 2006.

Uvedený návrh žalobcu bol pôvodne vedený v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XXX/XXXX.

2.Nárok odvíjal od nezákonného konania súdneho exekútora I.. B. I. ako aj od konania sudkýň
Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave v konaní XX R./XX/XXXX z dôvodu vydania
nezákonného exekučného príkazu zo dňa 19.01.2005 ako aj od vydania nezákonného uznesenia zo dňa
19.05.2005, vydaním ktorých sa pokúsili o nezákonnú a protiústavnú likvidáciu spoločnosti E. G. D. s.r.o.
Mal za to, že nesprávny úradný postup súdneho exekútora spočíval vo vydaní nezákonného príkazu na

začatie exekúcie doručeného žalobcovi 1 dňa 25.01.2005 na vykonanie exekúcie na obchodný podiel
jediného spoločníka spoločnosti E. G. D., s.r.o. - W.. I. D. v tejto spoločnosti podľa§ 113b zákona č.
233/1995 Z. z. Dôvodil, že týmto konaním navodili pod „rúškom zákonnosti“ právny stav jej likvidácie,
spoločnosť nemohla podnikať a ani uzatvárať nové zmluvy, mohla dobiehať iba staré veci. Uvedeným
konaním spoločnosti E. G. D., s.r.o. vznikla škoda vo výške 440 962,29 Eur ako stratu za účtovný rok
2006. Žalobcovi bola v dôsledku uvedeného nezákonného konania súdneho exekútora a sudkýň OR
OS BA I KS v BA obmedzená sloboda podnikania. Taktiež nemožnosťou plnenia obchodných vzťahov s

inými podnikateľskými subjektmi. Titulom obmedzenia slobody podnikania a tvorby zisku, sa domnieval,
že je primeraná a spravodlivá požiadavka na priznanie spravodlivého zadosťučinenia- nemajetkovej
ujmy vo výške 1.000.000,- € .3. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. V podaní uviedol, že žalobca nepreukázal vznik
škody a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi postupom súdneho exekútora a ujmou, ktorá mala
žalobcovi vzniknúť. Rovnako mal za to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku ani

vo vzťahu k ním namietanému uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.05.2005, keďže
nedošlo k výmazu žalobcu z obchodného registra a taktiež nedošlo k zmenšeniu majetkového stavu
žalobcu oproti stavu pred namietanou udalosťou. Nakoľko žalobcovi nevznikla škoda nemôže existovať
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, respektíve nezákonným
rozhodnutím. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení vzniesol námietku litispendencie vo vzťahu k

požadovanej nemajetkovej ujme a namietal, že v časti o zaplatenie sumy 88 120,40 Eur nebola splnená
podmienka predbežného prejednania.

4. Žalovaný návrhom doručeným súdu dňa 06. 02 2012 v znení doplnenia zo dňa 08.06.2015 žiadal
o postup súdu podľa ust. § 141a ods. 1 O.s.p., teda o uloženie povinnosti žalobcovi 1a žalobcovi 2
zložiť preddavok na trovy konania. Súd uznesením zo dňa 07.09.2015, č.k. 7C/147/2010-124 návrh

žalovaného na zloženie preddavku zamietol. Voči uvedenému uzneseniu podal žalovaný odvolanie.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22.06.2016 č.k. 6Co/191/2016-149 citované uznesenie
súdu prvého stupňa sa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že v ďalšom konaní bude súd prvého stupňa musieť zistiť, či u žalobcov sú splnené predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu podľa § 138 O.s.p.. Tieto predpoklady nebudú

splnené ani v prípade, ak zo strany žalobcov pôjde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva (§ 138
ods. 1 prvá veta O.s.p.). Ak súd prvého stupňa zistí, že u žalobcov nie sú splnené predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov, vyzve žalobcov na zloženie preddavku na trovy konania vo výške
vyplývajúcej z ust. § 141a ods. 2 O.s.p.. Ak žalobcovia v určenej lehote preddavok na trovy konania
nezložia, súd prvého stupňa konanie zastaví v zmysle § 141a ods. 1 štvrtá veta O.s.p.Na tomto svojom

návrhu žalovaný zotrval aj po 01.07.2016.
5. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa
na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky.
Podľa § 470 C.s.p. § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 C.s.p. ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa
môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle
a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana
v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva. Do

obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho
veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne

interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. Súčasťou podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj
právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, t. j. aj na také odôvodnenie,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (porov.
uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 236/2014 z 1. apríla 2014).

Zmyslom práva na súdnu ochraňuje umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade so zákonom ustanovenými
podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť každému, aby sa uplatnením práva
zaručeného čl. 46 ústavy stal účastníkom konania (porov. nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 14/01
z 24. augusta 2001). Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva na

súdnu ochranu potom dochádza vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde (porovnaj uznesenie ústavného sudu sp. zn. v. ÚS 115/03 z
3. júla 2003).Je zrejmé, že nemožno považovať za nesúladnú s ústavou a za základné práva porušujúcu takú právnu
úpravu, ktorá podmieňuje súdnu alebo inú právnu ochranu uhradením súdneho alebo iného poplatku a
následnú nemožnosť domáhať sa ochrany svojho práva v prípade neuhradenia takéhoto súdneho alebo

iného poplatku. Ústava totiž ani vo svojom čl. 46 ods. 1 a ani v žiadnom ďalšom ustanovení právo na
bezplatnú súdnu a ani inú právnu ochranu negarantuje. V prípade opaku by za nesúladný s ústavou
bolo možné vyhlásiť napr. celý zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, resp. zákon Národnej rady Slovenskej
republikyč.145/1995Z.z.osprávnychpoplatkochvzneníneskoršíchpredpisov(porov,nálezústavného

súdu sp. zn. PL. ÚS 38/99 z 23. júna 1999). Obdobne aj Európsky súd pre ľudské práva opakovane
zdôrazňuje, že povinnosť zaplatiť súdny poplatok nemôže byť považovaná za také obmedzenie práva
na prístup k súdu, ktoré by samo osebe bolo v nesúlade s čl. 6 ods. 1 dohovoru (porov. Kreuz v. Poľsko,
sťažnosť z 19. 6. 2001), že z čl. 6 ods. 1 dohovoru nevyplýva právo na bezplatné súdne konanie a
že potreby spravodlivého výkonu justície môžu odôvodniť uloženie peňažného obmedzenia na prístup
jednotlivca k súdu (porov. Tolstoy - Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo, sťažnosť z 13. 7. 1995 a Brualla

(Goméz de la Torre v. Španielsko, sťažnosť z 19. 12. 1997).
Obmedzovanie prístupu k súdu však prichádza do úvahy nielen v úvodnej fáze konania, pri samotnom
spoplatňovaní návrhu na začatie konania. Účastník konania môže mať základné právo na prístup k súdu
ohrozené aj v ďalších fázach konania pred súdom, a to existenciou povinnosti zložiť preddavok na trovy
konania, zakotvené práve v napadnutom ustanovení § 141 a podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Je potrebné podotknúť, že uvedená právna úprava § 141a Občianskeho súdneho poriadku stratila
platnosť a účinnosť 1. júla 2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSR“),
ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok a ktorý neupravuje povinnosť zložiť preddavok na trovy konania,
ale zavádza „len“ preddavok na trovy dôkazu (podľa § 253 CSR ak strana v konaní navrhne vykonanie
dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví

znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením
znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.
Ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná).
Ústavný súd vyslovil, že „nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva na
základe neskoršie vydaného právneho predpisu (porov. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 16/95 z

24. mája 1995). Ak mal žalobca pri podaní návrhu na začatie konania v čase pred účinnosťou zákona
č. 388/2011 Z. z. právo súdne konanie iniciovať a v ňom ďalej pokračovať až do jeho právoplatného
skončenia bez povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, ústavný súd zastáva názor, že toto právo
mu neskoršie vydaným právnym predpisom (zákonom č. 388/2011 Z. z.) nemôže byť odňaté a zásah do
tohto práva žalobcu ako účastníka konania považuje ústavný súd za zásah do princípu právnej istoty.

Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach,
ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych
predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanovení výnimky (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 6 M Cdo 12/2012 z 26. júna 2013). Za výnimky vyplývajúce aj z

citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu možno považovať ochranu nadobudnutých práv, ktorá by mala
vyplývať z čl. 1 ods. 1 ústavy.

Pokiaľ ide o otázku súladu ustanovenia § 141 a O.s.p., s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ústavy a ústavnosťou jeho
štandardného pôsobenia, ústavný súd vyslovil názor, že aplikáciou napadnutého ustanovenia § 141 a

Os.p. per se dochádza do zásahu práv garantovaných ústavou.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh žalovaného na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy
konania zamietol, nakoľko jeho návrhu nie je možné vyhovieť s poukazom na nález ústavného súdu
PL.ÚS30/2015-55zodňa11.5.2016(zverejnenývzbierkezákonovpod.č.194/2016),zktoréhovyplýva,
že ustanovenie § 141a Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov nebolo v súlade

s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jednak na súčasne platnú a účinnú právnu
úpravu Civilného sporového poriadku, ktorý neupravuje povinnosť zložiť preddavok na trovy konania,
v podobe ako ho navrhol žalovaný.

7. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 7C/147/2010-107 zo dňa 22.08.2013 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8Co/661/2013-112 zo dňa 27.06.2014 rozhodol tak, že pripustil, aby
do konania vstúpil E. E., bytom J. ul. č. XX, J. ako žalobca 2. v časti konania o náhradu škody vo výške
440 962,29 EUR Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.09.2014.8. Žalobca podaním zo dňa 30.10.2017, doručeným súdu dňa 04.12.2017 navrhol prerušiť konanie
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V, sp. zn. Er/XX/XXXX
nakoľko mal za to, že výsledok tohto konania môže zásadným spôsobom prispieť k zákonnému

rozhodnutiu v prejednávanej veci, t.j. k vyriešeniu otázky, či je ním uplatnený nárok možné podriadiť pod
nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie. Druhý dôvod na prerušenie konania žalobca
videlvtom,že žalovanýsvojímvyjadrenímzodňa06.10.2011,zn---XXXXX/XXXX/XXXnavrholkonanie
v časti náhrady nemajetkovej ujmy zastaviť z dôvodu listispendencie, o ktorej námietke súd doposiaľ
nerozhodol a zároveň z dôvodu, že žalovaný navrhol konanie v časti 88 120,40 Eur zastaviť z dôvodu

absencie predbežného prejednania nároku.

9.Podľa § 162 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd konanie
preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych

predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím
vo veci samej

Podľa § 163 ods. 1 CSP ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie

pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

Podľa § 164 ods. 1 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

10.K žalobcom navrhovanému prerušeniu konania do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. Er/XX/XX súd konštatuje, že takýto návrh žalobcu je
nedôvodný. Predmet prejednávanej veci je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora I.. I. a Okresného súdu Bratislava I v

konaní sp. zn. XXExre/XX/XXXX pri výkone exekúcie na obchodný podiel spoločníka žalobcu 1/, W..
I. D., vednej na exekútorskom úrade I.. I. pod sp. zn. EX XXX/XXXX. Žalobcovia v prejednávanom
konaní ako dôvod vzniku škody a nemajetkovej ujmy uvádzajú konkrétny nesprávny úradný postup
exekútora v čiastkovej časti exekučného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp.
zn. Er XX/XXXX a to v časti výkonu exekúcie na obchodný podiel. Posúdenie skutočnosti, či exekútor

postupoval pri výkone exekúcie konkrétnym spôsobom uvedeným v Exekučnom poriadku správne alebo
nesprávne nezávisí od toho ako skončí samotné exekučné konanie nakoľko aj pri zákonne vedenej
exekúcii môže dôjsť v jej priebehu ku konkrétnemu nesprávnemu postupu a naopak aj pri dodržaní
všetkých relevantných ustanovení exekučného poriadku súdnym exekútorom môže dôjsť k zastaveniu
exekúcie z iného dôvodu, čo však neprezumuje nesprávne konanie exekútora. Navyše žalobcami

tvrdený nesprávny úradný postup súdneho exekútora I.. I. spočívajúci vo vedení exekúcie na obchodný
podiel spoločníka žalobcu 1/ medzi stranami sporu nie je sporným. Sporným medzi stranami je len
otázka vzniku žalobcami tvrdenej škody -straty žalobcu 1/ za účtovný rok 2006 a nemajetkovej ujmy,
ako aj otázka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora a vznikom
žalobcami tvrdenej škody a nemajetkovej ujmy. K uvedeným skutočnostiam však výsledok konania

sp. zn. Er XX/XXXX nemá žiaden význam. K žalobcami tvrdenému nesprávnemu postup Okresného
súdu Bratislava I v konaní sp. zn. XXExre/XX/XXXX rovnako nemá výsledok konania sp. zn. Er XX/
XXXX žiaden význam. Vzhľadom na uvedené prerušenie prejednávaného konania do právoplatného
skončenia konania sp. zn. Er XX/XXXX by v takomto prípade bolo v rozpore s požiadavkou rýchlej a
účinnej ochrany práv strán sporu, vrátane samotných žalobcov.

Pokiaľ žalobca namieta, že súd nerozhodol osobitným rozhodnutím o námietke litispedencie vznesenej
žalovaným súd konštatuje, že pokiaľ sa súd s uvedenou námietku nestotožní a nerozhodne vo veci
samej uznesením o zastavení konania, súd o zamietnutí námietky litispendencie nevydáva samostatnérozhodnutie, ale vec meritórne prejedná a v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiada s uvedenou
námietkou, prečo ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Rovnako tak pokiaľ sa súd nestotožní s obranou
žalovaného o nesplnení podmienky predbežného prejednania nároku na náhradu škody nevydáva o tom

samostatné uznesenie, ale dôvody, pre ktoré na takúto námietky neprihliadol uvedenie v odôvodnení
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Z uvedeného sú preto tieto žalobcom uvádzané dôvody na
prerušenie konania právne irelevantnými.

12.Zhrnúc vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobcom uvádzané dôvody na prerušenie konania

nie súd dôvodné, a preto jeho návrh na prerušenie konania zamietol, tak ako je uvedené v 2. výroku
tohto rozhodnutia.

13. Nakoľko sa žalobca v 2. rade na pojednávanie konané dňa 22.03.2018 nedostavil, hoci bol
na pojednávanie riadne a včas predvolaný súd skúmal, či sú splnené podmienky na uskutočnenie
pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd pred začatím pojednávania preveril došlú poštu v podateľni

súdu, v spisovej kancelárii 23 C a 7C a na základe oznámenia pracovníčok podateľne a uvedených
spisových kancelárii zistil, že žalobca v 2. rade nedoručil súdu do dňa pojednávania žiadne podanie. Z
uvedených dôvodov súd konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 22.03.2018 v zmysle § 180
Cs.p. v neprítomnosti žalobcu v 2. rade.

14. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s prednesom zástupcu žalobcu v 1. rade,
zástupcu žalovaného, s listinnými dokladmi založenými stranami v spore do súdneho spisu, najmä
s príkazom na začatie exekúcie EX XXX/XXXX zo dňa 18.01.2005, exekučným príkazom zo dňa
19.1.2005, uznesením Okresný súd Bratislava I sp.zn. Sro 4397/B zo dňa 19.05.2005, uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.11.2005 sp. zn. XCob/XXX/XX, uznesením Okresný súd

Bratislava I č.k. XXExre/XX/XXXX zo dňa 24.04.2006, spisom tunajšieho súdu 32Exre/16/2005, ako
aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

15. Dňa 17.08.2006 si žalobca v 1. rade u žalovaného uplatnil predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody vo výške 903 793,27-Sk (30 000,44 Eur istiny s príslušenstvom vo vzťahu ku konaniu

vedenému pod sp. zn. XC/XXX/XX pôvodne XXCb/XX/XXXX), titulom nezákonného konania I.. B. I.
v spolupráci so sudkyňami OS BA I (viď. pôvodné konanie na Okresnom súde Bratislava 1 sp. zn.
XC/XXX/XXXX). Dňa 30.01.2007 si žalobca v 1. rade u žalovaného uplatnil predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody vo výške 11 636 574,78,- Sk (386 261, 51 Eur) istiny s prísl. titulom straty a
nemožnosti podnikania (viď. pôvodné konanie na Okresnom súde Bratislava 1 sp. zn. XC/XXX/XXXX).

Dňa 08.04.2011 doručil súd žalobu žalobcu na vyjadrenie žalovanému. Žalovaný vyjadrením doručeným
súdu žiadal návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť.

16. Žalobca v 1. rade na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe. Dôvodil, že nemajetková
ujma v tomto konaní, ktorú požaduje je za obdobie od 25.01.2005 do 20.04.2008 a spočíva jednak

v tom, že zásah exekútora spočívajúci v zásahu do práv žalobcu v 1. rade bol nezákonný, exekútor
vedel a z povahy veci aj musel vedieť, že takéto jeho konanie s použitím sfalšovaného upovedomenia
ako aj následne príkazu, ktoré si vyfabuloval nie je možné, čiže exekútor svojim konaním vyvolal
stav právnej neistoty u žalobcu v 1. rade, ktorý v dôsledku jeho aktivít po doručení upovedomenia
o začatí exekúcie nebol spôsobilý riadne vykonávať obchodnú činnosť, jeho rozhodovacia činnosť a

plánovanie ďalšej činnosti bolo obmedzené, keďže spoločnosť v rozhodnom období po doručení príkazu
sa fakticky dostala do stavu zrušenia spoločnosti a de facto a de jure mohla dobiehať iba staré veci. Na
základe tejto skutočnosti spoločnosť nemohla rozširovať svoje podnikateľské aktivity, keďže bola v stave
zrušenia a navyše boli obmedzené neprípustné aktivity jediného konateľa a spoločníka, keďže exekútor
dosiahol rozhodnutia o výmaze. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 19.05.2005.

Spoločnosť stratila rad domácich potencionálnych klientov, keďže musela týchto klientov s poukazom na
plnenie si takzvanej informačnej povinnosti ako aj notifikačnej povinnosti upovedomiť o skutkovom stave
veci. Týkalo sa to nielen domácich, ale aj zahraničných klientov spoločnosti o to viac, že v rozhodnom
čase mala spoločnosť rozpracované obchodné aktivity nielen na území SR, ale aj v Anglicku a v Indii,
kde boli kontrakty na dodávky na bižu (náhradné diely na tanky). Spoločnosť fakticky obmedzila výjazdy

do regiónu v Indii a na Indickom ministerstve obrany, čo fakticky naštrbilo aj jej dobrý goodwill, tým
pádom v podstate nebolo možné, aby robila záväzky na dodávky na podklade memoranda, ktoré mala
podpísané, nemohla pokračovať. Uzatvorením memoranda sa vymedzí rozsah dodávok na obdobie
spravidla 10 rokov, ktoré sa potom upresňuje samostatnými kontraktmi na jednoročné príp. dvojročnéplnenia. Uviedol, že keď sa uzatvárali akreditívy cez banku, v tom čase využívali ČSOB, predchádzalo
tomu schválenie príslušnými orgánmi štátu, ktoré schvaľuje takéto dodávky. Za týchto veľkých akreditív
sa uzatvorili podakreditívy. Každý diel musí prebehnúť vojenskou inšpekciou.

17. Z obsahu spisu ako aj vyjadrenia zástupcu žalobcu v 1. rade vyplynulo, že majetková škoda vo
výške 440 962,29 eur titulom straty za účtovný rok 2006, ktorej sa po postúpení pohľadávky domáha
žalobca v 2.rade, mala vzniknúť spoločnosti E. G. D., s.r.o nesprávnym úradným postupom súdneho
exekútora v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX XXX/XXXX, pričom k nesprávnemu úradnému

postupu došlo tým, že exekútor vyfabuloval exekučný príkaz na obchodný podiel zástupcu žalobcu ako
jediného spoločníka.

18. Žalovaný zotrval na svojom písomnom vyjadrení k žalobe. Žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.

19. Oboznámením sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu XXExre/XX/XXXX súd zistil, že z

exekučného príkazu súdneho exekútora I.. I. zn. EX XXX/XXXX zo dňa 19.01.2005 vyplýva, že súdny
exekútor vydal na vymoženie pohľadávky vo výške 1.000.000,- Sk s príslušenstvom oprávneného:
UNION poisťovacia a.s. na základe exekučného titulu rozsudku Mestského súdu Bratislava sp. zn.
XX Cb XXX/XX voči povinnému D. - R. - 1, W.. I. D. príkaz na vykonanie exekúcie na obchodný
podiel v Spoločnosti. V exekučnom príkaze je ďalej uvedené, že je vydaný na základe poverenia

vydaného Okresným súdom Nové Zámky na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 23.10.2002.
Spoločnosti súdny exekútor nariadil, aby mu poukázala peňažné prostriedky vo výške zodpovedajúcej
vyrovnaciemu podielu povinného vo výške vymáhanej sumy na označené číslo účtu.. Okresný súd
Bratislava I uznesením sp.zn. Sro 4397/B rozhodol vo veci zápisu exekúcie obchodného podielu
spoločníka v spoločnosti E. G. D. s.r.o., sp. zn. Sro 4397/B, tak, že povolil vykonať výmaz W.. I. D. z

časti spoločníci a zápis ďalších právnych skutočností, a to exekúcie na obchodný podiel spoločníka W..
I. D., zánik účasti povinného v obchodnej spoločnosti dňa 10.2.2005, výšku vkladu spoločníka W.. I.
D. ako voľný obchodný podiel. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.11.2005, sp. zn. 3Cob
206/2005, zrušil uznesenie okresného súdu zo dňa 19.5.2005, sp. zn. Sro 4397/B, a vec vrátil súdu na
ďalšie konanie, keď mal za to, že registrový súd po obdržaní exekučného príkazu zo dňa 19.1.2005

začal konať bez návrhu a bez vydania uznesenia o začatí konania. Následne Okresný súd Bratislava
I uznesením sp. zn. 32 Exre 16/2005 zo dňa 28.3.2006 začal konanie o výmaz z obchodného registra
v časti zápisu spoločníci: W.. I. D., bytom J. XX, XXX 06 J., obchodnej spoločnosti E. G. D., s.r.o.
zapísanej vo vložke XXXX/B, v oddiele Sro. Voči predmetnému uzneseniu podal žalobca v 1 rade v
zákonnej lehote odvolanie. Podaním zo dňa 10.04.2006 súdny exekútor I.. B. I. zobral späť exekučný

príkaz na vykonanie exekúcie na obchodný podiel. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k.XXExre/XX/
XXXX zo dňa 24.04.2006 konanie o začatí výmazu z časti zápisu spoločníci : W.. I. D. v obchodnej
spoločnosti E. G. D., s.r.o. zastavil. V odôvodnení uviedol, že nie sú splnené podmienky konania podľa
§ 104 ods. 1 O.s.p. Súd uznesením zo dňa 27.9.2006, č.k. 32Exre 16/2005-99, doplnil výrokovú časť
uznesenia zo dňa 24.4.2006, č.k. 32Exre 16/2005-94, výrokom o tom, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 19.2.2007 sp. zn. 3Cob
389/2006, 3Cob 390/2006, odvolanie smerujúce voči uzneseniu okresného súdu zo dňa 24.4.2006
odmietol a potvrdil doplňujúce uznesenie okresného súdu zo dňa 27.9.2006 týkajúce sa trov konania ako
vecne správne. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 19.3.2007 opravil záhlavie uznesenia zo dňa
19.2.2007, sp. zn. 3Cob389/2006, 3Cob XXX/XXXX, v časti označenia spoločnosti ako E. G. D. s.r.o.

Obe rozhodnutia krajského súdu, t.j. zo dňa 19.2.2007, ako aj opravné uznesenie zo dňa 19.3.2007,
napadol opravným prostriedkom žalobca v 1. rade. Vzhľadom na nezrozumiteľnosť jeho podania, vyzval
hookresnýsúduznesenímzodňa24.4.2007,č.k.XXExreXX/XXXX-XXX,naodstránenievádasúčasné
uvedenie za aký opravný prostriedok, t.j. odvolanie alebo dovolanie, má jeho podanie považovať, voči
ktorému uzneseniu podal žalobca v 1. rade ďalšie odvolanie. Z dôvodu zrejmej nesprávnosti okresný

súd uznesením zo dňa 4.6.2007, č.k. 32Exre XX/XXXX-XXX, opravil chyby v písaní. Krajský súd v
Bratislave rozhodujúci o odvolaní proti uzneseniu zo dňa 24.4.2007, č.k. XXExreXX/XXXX-XXX, o
odstránení vád podania, odvolanie žalobcu v 1. rade odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. ako
smerujúce proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania. V závere odvolací súd poukázal na
skutočnosť, že chyby v písaní, ktoré vznikli pri opise napadnutého uznesenia boli postupom podľa § 164

O.s.p. opravené uznesením súdu zo dňa 4.6.2007, č.k. XXExre XX/XXXX-XXX. Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením zo dňa 17. 08. 2009 dovolanie žalobcu v 1. Rade proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave, č.k. Xcob/XXX/XXXX-XXX a XCob/XXX/XXXX-XXX zo dňa 019.02.2007 odmietol ako
neprípustné. O trovách konania rozhodol tak, že dovolateľovi ich náhradu nepriznal.20. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z."), zodpovednosť za škodu podľa

tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1.7.2004).

Podľa § 3 ods. 1 písm. d), 2 zákona č. 514/2003 Z.z, štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno
zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
21. Predmetom prejednávanej veci bol nárok:

- žalobcu v 2. rade na náhradu škody vo výške 440 962, 29 Eur spolu s príslušenstvom, ktorá škoda
vznikla právnemu predchodcovi žalobcu v 2 . rade za obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2006 vo forme
straty za rok 2006.

- nárok žalobcu v 1. rade na zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 1.000 000 Eur za obdobie
od 25.01.2005 do 20.04.2008 zdôvodňoval jednak nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora
I.. I. v konaní sp.zn. Ex XXX/XXXX, Er XX/XX a nezákonnými rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava
I v konaní sp.zn. XXExre XX/XXXX a jednak tým, že spoločnosť okamihom doručenia namietaného
exekučného príkazu nemohla riadne a nezávisle vykonávať plánovaciu činnosť, keď spoločnosť po

doručení príkazu sa dostala do stavu zrušenia spoločnosti a mohla dobiehať len staré veci.

22. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcov je nedôvodný.

23. Súd nárok žalobcov na náhradu škody posudzoval s poukazom na § 27 ods. 1 zákona č.

514/2003Z.z. podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko k namietanému nesprávnemu
úradnému postupu, resp. k vydaniu namietaných nezákonných rozhodnutí došlo po 1.7.2004.

24. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j.

ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch
podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu
verejnej moci, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosťmedzi škodou, resp. nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom.

25. Zákon č. 514/2003 Z.z. rozlišuje dve základné skutočnosti, ktoré môžu založiť zodpovednosť štátu, a
to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Nezákonné rozhodnutie je
pritom rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti bolo zrušené alebo zmenené
príslušným orgánom pre nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno zo strany súdu
posudzovať ako otázku predbežnú. Ak je rozhodnutie ako nezákonné zrušené príslušným rozhodnutím

kompetentného orgánu súd z takého rozhodnutia vychádza pri rešpektovaní prezumpcie správnosti
tohto rozhodnutia.

26. Nesprávnym úradným postupom je konanie štátneho orgánu, pri ktorom porušil právnymi normami
predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúviseli,
avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej

činnosti,zapredpokladu,žeúkonynesprávnehoúradnéhopostupupriamokvydaniurozhodnutianevedú
a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj iná
činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania.

27. Pokiaľ ide o škodu, zákon bližšie nedefinuje ani pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej

náhrady. Preto treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442) a škodu
vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v
peniazochajenapraviteľnáposkytnutímmajetkovéhoplnenia,predovšetkýmpeňažného. Ušlýmziskom
je majetkový prospech spočívajúci v tom, že nedôjde k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré by bolo
možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

28. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom
a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného
postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k vydaniu
nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by škoda.

29.Priposudzovaní uplatnenéhonárokusasúdzaoberalexistencioupredpokladovzodpovednostištátu
za škodu, pričom na vyvodenie zodpovednosti štátu je potrebné ich kumulatívne, t.j. súčasné splnenie.
Neprítomnosť čo i len jednej z podmienok zodpovednosti má za následok zamietnutie celého nároku,
keďže nie je daná zodpovednosť štátu za škodu.

30. Žalobca v 1. a 2. rade vyvodzovali zodpovednosť žalovaného za škodu a nemajetkovú ujmu titulom
obmedzenia práva podnikať od nezákonného rozhodnutia - exekučného príkazu súdneho exekútora I..
B. I. zo dňa 19.1.2005, a rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 32Exre 16/2005, resp.
aj zo dňa 19.5.2005, sp.zn. Sro 4397/B, a Krajského súdu v Bratislave v súvislosti s rozhodnutím sp.zn.

3Cob 389-390/2006, ako aj nesprávneho úradného postupu - vydanie exekučného príkazu podľa § 113b
Exekučného poriadku súdnym exekútorom bez relevantného poverenia exekučného súdu.

31. Pokiaľ žalobcovia považovali exekučný príkaz súdneho exekútora I.. I. zo dňa 19.1.2005 za
nezákonné rozhodnutie, súd v uvedenom konštatuje, že exekučný príkaz bol vydaný v exekučnom

konaní, ktorého účastníkmi boli na strane oprávneného UNION poisťovacia a.s., a na strane povinného
- D. R.- X W.. I. D., J. 67, Bratislava. X. v 1.rade ako právnická osoba ako aj žalobca v 2. rade neboli
účastníkom tohto konania, z dôvodu ktorého mu v takom prípade chýbala aktívna vecná legitimácia na
uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého má
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím účastník konania, ktorému vznikla škoda

v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Naviac, exekučný príkaz súdneho exekútora nespĺňal
charakter nezákonného rozhodnutia podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z.z..

32. Pokiaľ ide o vytýkaný postup súdneho exekútora I.. I., ktorý dňa 19.1.2005 vydal exekučný príkaz
na predaj obchodného podielu W.. I. D. ako povinného a súčasne spoločníka obchodnej spoločnosti E.

G. D., s.r.o., tento podľa názoru súdu spĺňal charakter nesprávneho úradného postupu, keďže súdny
exekútor vykonával exekúciu spôsobom odporujúcim zákonu tým, že v exekučnom konaní začatom
na Okresnom súde Bratislava V, sp. zn. Er 59/1996, pred dňom 1.2.2002 postihol predajom obchodný
podielspoločníkaobchodnejspoločnostipodľa§113bExekučnéhoporiadku,hocitentospôsobexekúciebolo možné použiť v zmysle § 235 Exekučného poriadku len v konaniach začatých po nadobudnutí
účinnosti novely Exekučného poriadku zákonom č. 32/2002 Z.z. účinným odo dňa 1.2.2002. Uvedená
okolnosť, vyplynula aj z oznámenia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 17.4.2007, podľa ktorého

v konaní pod č. DK20/2006 disciplinárny senát disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov
na svojom zasadnutí dňa 19.3.2007 uznal súdneho exekútora I.. I. za disciplinárne zodpovedného za
spáchanie disciplinárneho previnenia a podľa § 221 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku mu uložil
písomné pokarhanie ako formu disciplinárneho opatrenia.

33. Pokiaľ považoval za nesprávny úradný postup aj to, že súdny exekútor I.. I. prekročil svoju právomoc
a exekúciu pod sp. zn. Ex XXX/XXXX nevykonával na základe relevantného poverenia exekučného
súdu, ale na základe neexistujúceho poverenia Okresného súdu Nové Zámky č. XXXX XXXXXX zo
dňa 23.10.2002, tak ako vyplýva z bodu 3. exekučného príkazu zo dňa 19.1.2005, súd uvádza, že je
síce pravdou, že v exekučnom príkaze označené poverenie pre I.. B. I. na vykonanie exekúcie č. XXXX
XXXXXX sa týka exekučného konania na strane oprávneného a na strane povinnej iného subjektu,

avšak z obsahu súdneho spisu rovnako vyplýva, že súdny exekútor bol oprávnený vykonávať exekúciu
vo veci oprávneného UNION poisťovacia a.s., proti povinnému W.. I. D. s predmetom vymoženia
pohľadávky vo výške 33.193,91 Eur (1.000.000,-Sk), sp. zn. Ex 365/2002, keďže disponoval poverením
udeleným mu zo strany exekučného súdu, a to Okresného súdu Bratislava V dňa 6.11.2002 pod č.
XXXX XXXXXX*. Skutočnosť, že v exekučnom príkaze zo dňa 19.1.2005 súdny exekútor (zrejme

omylom)nesprávne označil listinu oprávňujúcu ho vykonávať jednotlivé úkony v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. Ex 365/2002 ešte nemá za následok a nemôže vyústiť do záveru o neexistencii
oprávnenia súdneho exekútora vykonať exekúciu proti povinnému. Naviac označenie exekučného
súdu a poverenia na vykonanie exekúcie nepatrí v zmysle § 53 Exekučného poriadku k obsahovým
náležitostiam exekučného príkazu.

34. Žalobcovia vytýkali ako nesprávny i postup sudkýň tak Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. XXExre XX/XX, ako aj Krajského súdu v Bratislave v konaní vedeným pod sp. zn.
XCob XXX-XXX/XX. Z obsahu žalobcových vyjadrení možno vyvodiť, že namietal postup sudkýň, ktorý
viedol a v konečnom dôsledku sa aj prejavil vo vydaní rozhodnutí v týchto konaniach, a to Okresného

súdu Bratislava I zo dňa 24.4.2006, XX R. XX/XX-XX, a Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.2.2007,
sp. zn. XCob XXX-XXX/XX. Podľa ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup orgánu verejnej
moci spočíva v postupe, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa
v obsahu konkrétneho rozhodnutia. Pokiaľ teda formálne namietali nesprávnosť postupu tak okresného,
ako aj krajského súdu bezprostredne súvisiaci s exekučným príkazom súdneho exekútora I.. I. zo dňa

19.1.2005, jeho posúdením a vydaním jednotlivých rozhodnutí, v skutočnosti namietal ich nezákonnosť.
Označené rozhodnutia súdov (dokonca ani žiadne iné vydané v konaní Okresného súdu Bratislava I
pod sp. zn. XXExre XX/XXXX,vrátane odvolacích konaní vedených Krajským súdom v Bratislave ) však
nemožno považovať za nezákonné v zmysle § 6 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko ako právoplatné
neboli zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Dokonca ani uznesenie registrového súdu zo dňa

19.5.2005, sp.zn. Sro 4397/B, ktorým súd povolil vykonať v obchodnom registri, v oddieli Sro, vo vložke
č. 4397/B pri obchodnej spoločnosti E. G. D., s.r.o. zápis o výmaze spoločníka W.. C. E. a zapísaní
exekúcie na jeho obchodný podiel, zániku jeho účasti v obchodnej spoločnosti a o tom, že jeho obchodný
podiel sa stáva voľným, nespĺňa charakter nezákonného rozhodnutia podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z.z.,
keďže nenadobudlo právoplatnosť a v rámci odvolacieho konania bolo zrušené uznesením Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2005, sp. zn. 3Cob 206/2005.

35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že žalobcovia preukázali len existenciu
prvotného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v podobe
nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, nepreukázali existenciu nezákonného rozhodnutia.

36. Ďalej súd skúmal existenciu uplatňovanej škody a nemajetkovej ujmy a preukázanie príčinnej
súvislosti medzi škodou, resp. nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným postupom, t.z. či nesprávny
úradný postup súdneho exekútora mal za následok tvrdenú nemožnosť podnikania spoločnosti E. G.
D., s.r.o., a teda v konečnom dôsledku viedol k zamedzeniu možnosti rozmnožiť jej obchodný majetok

so zreteľom na pravidelný chod vecí.

37. Vykonaným dokazovaním mal súd za to, že žalobca v 1. rade v konaní nepreukázal svoje tvrdenie
o tom, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora spočívajúceho vo vydaníexekučného príkazu na predaj obchodného podielu, nemohol podnikať. Túto skutočnosť treba vnímať
so zreteľom na uznesenie registrového súdu zo dňa 19.5.2005, sp. zn. Sro 4397/B, podľa ktorého sa v
obchodnom registri v časti spoločník síce mal uskutočniť výmaz spoločníka spoločnosti E. G. D., s.r.o.-

W.. I. D., a to v dôsledku exekúcie na jeho obchodný podiel, avšak k predmetnému výmazu v skutočnosti
nikdy nedošlo, keďže označené uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, a to práve v
dôsledku odvolania žalobcu v 1. rade a následného zrušenia uznesenia Krajským súdom v Bratislave
uznesením zo dňa 30.11.2005,sp. zn. 3Cob 206/2005. Rozhodnutia súdu vydané na návrh súdneho
exekútora majú konštitutívny charakter, preto až nadobudnutím ich právoplatnosti, t.j. v danom prípade

právoplatnosťou uznesenia o výmaze spoločníka zo spoločnosti a o výmaze spoločnosti z obchodného
registra, dochádza k právnym následkom uznesení súdu a ich realizácii v obchodnom registri, a to buď
skutočným výmazom spoločníka alebo obchodnej spoločnosti z obchodného registra. Žalobca v 1. Rade
v konaní nepreukázal, že by ako W.. I. D. bol ako spoločník obchodnej spoločnosti E. G. D., s.r.o. bol
skutočne vymazaný z obchodného registra a nepreukázal ani to, že by k výmazu došlo u predmetnej
obchodnej spoločnosti.

38. Súd v danej veci poukazuje na to, že obchodná spoločnosť ako subjekt práv a povinností zaniká až
jej výmazom z obchodného registra (§ 68 ods. 1 Obchodného zákonníka), ktorému výmazu predchádza
jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie (§ 68 ods. 2 Obchodného zákonníka). Je zrejmé, že v
prípade, že by skutočne došlo k výmazu W.. I. D. ako jediného spoločníka zo spoločnosti E. G. D., s.r.o.,

táto spoločnosť by nespĺňala zákonom stanovené predpoklady podľa § 105 Obchodného zákonníka,
a súd by v takom prípade musel pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o jej zrušení (§ 68 ods. 3 v spojení
s ods. 6 Obchodného zákonníka). Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že k vydaniu takého
rozhodnutia súdu nedošlo, a preto obchodná spoločnosť E. G. D., s.r.o. nebola zrušená a nenastalo
u nej ani štádium likvidácie, tak ako to v priebehu konania tvrdil žalobca v 1. rade s odvolávaním sa

na ustanovenie § 88 Obchodného zákonníka. Predmetné ustanovenie sa na daný prípad nevzťahuje,
keďže sa týka úpravy zrušenia a likvidácie verejnej obchodnej spoločnosti, a nie spoločnosti s ručením
obmedzeným, ktorou bol a aj žalobca v 1. rade. Naviac, v prípade likvidácie by spoločnosť nevyhnutne
musela používať označenie s dodatkom "v likvidácii" a v jej mene konajúci štatutárny orgán označenie
"likvidátor", ktorá skutočnosť však i z korešpondencie predloženej žalobcom v 1.rade nie je zrejmá.

V konaní potom žalobca v 1. rade nepreukázal, že by obchodná spoločnosť E. G. D., s.r.o. nemohla
podnikať, a tak vstupovať do záväzkových a iných vzťahov s tretími subjektami.

39. Tým, že žalobca v 1. rade v konaní nepreukázal, že by spoločnosť E. G. D., s.r.o. bola zrušená,
nemohla podnikať a uzatvárať nové zmluvné kontrakty, nepreukázal ani svoje tvrdenie o obmedzení

slobody podnikania v príčinnej súvislosti s ním uvádzaným nesprávnym úradným postupom súdneho
exekútora.

40. Vzhľadom na uvedené vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi žalobcom špecifikovaným nesprávnym
úradným postupom a nemajetkovou ujmu súd na základe vyššie uvedených skutočností uzatvára, že

žalobcanepreukázal,žepripravidelnombehuvecí(t.j.akbynedošloknesprávnemuúradnémupostupu,
bez ohľadu na to, či bol súdom uznaný za relevantný alebo nie) by ním označená nemajetková ujma
nevznikla.

41.Náhrada nemajetkovej ujma je satisfakciou za protiprávny stav, ktorý zapríčinil nenapraviteľnú

ujmu v nemajetkovej sfére dotknutej osoby. V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. môže súd priznať
nemajetkovú ujmu v peniazoch len za predpokladu ak nie je možné uspokojiť ju inak. Nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy aj za predpokladu nesprávneho úradného postupu nevzniká automaticky. Žalobca
je nútený uniesť dôkazné bremeno, že mu nemajetková ujma vznikla a že iný spôsob ako poskytnutie
peňažnej satisfakcie nemôže vzniknuté následky napraviť. Žalobca v priebehu konania ani netvrdil

ani nepreukázal, že mu dôsledkom ním označeného nesprávneho úradného postupu vznikli následky
takej intenzity, ktoré by zakladali jeho právo na plnenie v peniazoch. Samotné tvrdenie a preukázanie
existencie nesprávneho úradného postupu nie je z hľadiska kritérií vyplývajúcich z § 17 ods. 2 zákona
dostačujúce na priznanie plnenia titulom nemajetkovej ujmy v peniazoch.

42.Keďže žalobca nepreukázal, že mu vôbec vznikla nemajetková ujma a že ním tvrdená nemajetková
ujma mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, ktorú nebolo možné napraviť
inak, súd návrh žalobcu v 1. rade na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol.43. Za nedôvodný súd považuje aj nárok žalobcu v 2. rade na náhradu škody vo výške 440 962, 29 Eur
spolu s príslušenstvom, ktorá škoda vznikla právnemu predchodcovi žalobcu
titulom straty za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016.

44. Aj vo vzťahu k uvedenému súd opätovne konštatuje, že z vykonaného dokazovania mal súd za to,
že žalobca v 2. rade v konaní nepreukázal, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho
exekútora spočívajúceho vo vydaní exekučného príkazu na predaj obchodného podielu, nemohla
spoločnosť E. G. Slovakia, s.r.o podnikať. Túto skutočnosť je potrebné vnímať so zreteľom na uznesenie

registrového súdu zo dňa 19.5.2005, sp. zn. Sro 4397/B, a súd plne odkazuje na bod 37 a bod 38.

45.V zmysle konštantnej judikatúry je ušlý zisk ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh
vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (t.j. úbytkom aktív, ako
je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť

rozmnoženia majetku, ale musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí, nebyť protiprávneho
konania škodcu alebo škodnej udalosti, mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku,
ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu, prípadne škodnej udalosti (k tomu aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 319/200).Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu,
ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne

dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel(k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 MCdo
23/2008).

46. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a jeho sumarizáciou možno teda uzavrieť, že žalobcovia v konaní

neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali splnenie všetkých predpokladov na založenie zodpovednosti
štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., keď neosvedčili existenciu škody- ušlého zisku, ako
zväčšenia majetku, ktorý by mohol so zreteľom na nielen domnelý, ale dôvodne očakávaný pravidelný
beh vecí očakávať, nemajetkovej ujmy, a ani príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným
postupom súdneho exekútora a škodou a nemajetkovou ujmou. Keďže na vyvodenie zodpovednosti

voči štátu je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok,
a žalobcovia nepreukázali všetky predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody-ušlého zisku
súčasne, nemôže existovať príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.
Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba
sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe

skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu, vzhľadom k uvedenému súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

47.Súd námietku litispendencie a res iudicata, ktorú vzniesol žalovaný vyhodnotil súd ako nedôvodnú.

Síce vo všetkých žalovaným uvedených konaniach sa žalobca v 1. rade spoločnosť E. G. D., s. r.o
domáha od žalovaného náhrady nemajetkovej ujmy, ktorej základ odvíja od rovnakého namietaného
úradného postupu, avšak v každom z konaní skutkový dôvod jej vzniku odvíja od iných následkov,
ktoré mu mal vytýkaný nesprávny úradný postup spôsobiť. Navyše v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 20C/64/2006 bol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnený a prejednaný na

inom hmotnoprávnom základe a to podľa ustanovení Občianskeho zákonníka z dôvodu žalobcom
namietaného neoprávneného zásahu sa ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti
právnickej osoby podľa § 19b ods.3 Občianskeho zákonníka.

48. Za nedôvodnú vyhodnotil konajúci súd aj námietku žalovaného, že žalobca v časti o zaplatenie

sumy 88 120,40 Eur nárok predbežne neprerokoval a preto žiadal konanie v tejto časti zastaviť z
dôvodu absencie predbežného prejednania nároku. Súd pri uvedenom vyhodnotení námietky vychádzal
z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej doručením návrhu na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy žalovanému na vyjadrenie, poskytnutím mu lehoty na vyjadrenie sa považuje
podmienka predbežného prejednania nároku za splnenú. Navyše súd poukazuje na to, že v čase

podania žaloby platil O.s.p., ktorý v § 8 O.s.p., zakotvoval inštitút tzv. delenej právomoci t.j. išlo o
prípady, keď podľa zákona riešenie niektorej z vecí právnej povahy uvedenej v § 7 ods. 1 O.s.p. patrilo do
právomoci dvoch orgánov: nejustičného ("iného") orgánu, ktorého právomoc je časovo prvotná, a súdu,
ktorého právomoc je časovo následná. Podstatnou črtou vecí, pri ktorých sa uplatňoval tento špecifickýkompetenčný režim, bola obligatórnosť predchádzajúceho konania na príslušnom inom orgáne; ak
konanieprednímboloibafakultatívne,bolazároveňdanáajprávomocsúdu;pretonebolprocesnevadný
úkon, ktorým účastník návrhom na začatie konania, resp. žalobou v takýchto veciach požiadal o súdnu

ochranu priamo súd. Nárok na náhradu škody možno priamo uplatniť na súde. Preto neprichádzala do
úvahy otázka delenej právomoci tak, ako ju vymedzoval § 8 O.s.p. Vyplývalo to zo znenia § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. ( porovnaj
komentár Iura Edition k O.s.p.) Z uvedeného dôvodu v danom prípade v čase rozhodovania súdu, kedy
od podania žaloby uplynulo viac ako 8 rokov nebol dôvod na zastavenie konania v časti o zaplatenie

sumy 88 120,40 Eur, tak ako to požadoval žalovaný.

49. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
50. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 C.s.p., keď z obsahu spisu zistil, že žalovanému, ktorý
mal plný úspech vo veci žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).