Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/223/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210643
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210643.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 320,86 eura, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 9. 2012, domáhal voči
žalovanému náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 320,86 eura.
V žalobe navrhol, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je
zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 202900247 dlžníkom M. O. v
zákonom stanovenej lehote. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol zvolenému súdnemu

exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky voči povinnej M. O., D.. XX. X. XXXX. Súdny
exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 12450/2011. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd
Liptovský Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 4. 1. 2012, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 174 dní).
Uvedený postup exekučného súdu je nesprávny, v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Žalobca vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní, konkrétne

dňa 2. 7. 2009 spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania, ktorou namietal porušovanie
svojich práv márnym plynutím času a žiadal oznámenie aktuálneho stavu konania a prekážky, ktorá
bráni súdu rozhodnúť, dňa 23. 9. 2009 žiadal opätovne o informáciu o stave konania, rovnako aj
dňa 13. 11. 2009 a dňa 25. 2. 2010. Dňa 30. 8. 2010 podal sťažnosť a podnet na preskúmanie
zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, dňa 23. 11. 2010 a dňa 25. 5. 2011 opätovne podal
sťažnosť na prieťahy v konaní. O okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej
škody, sa dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Uplatnená majetková škoda vo

výške 125 eur predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o nej, a to nákladov
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačnéhosystému vo výške 70 eur, nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40
eur a nákladov na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na
publikačnévýdaje,spojenésvyhotovením urgenciíadresovanýchexekučnémusúdu,sumunapoštovné

a telekomunikačné výdavky, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
vo výške 15 eur. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná
škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových
výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil

tým, že konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe spolu s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným
zadosťučinením,vzhľadomnaujmuspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom.Márnymplynutímčasu
boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho

pohľadávky a došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii
povinného. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do jeho zákonných nárokov a základných práv v

spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich
orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov, pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery
v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v
rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik jeho ďalších plánovaných podnikateľských aktivít, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských

plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na jeho strane ako
ajnastranejehomajiteľov.Nezákonnýmzásahomvyvolanásituáciaovplyvnilajehoďalšiepodnikateľské
postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Výšku primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy určil z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa
na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur, t. j. 55 eur za každý

mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z.
písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do
podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 10NcC/321/2013-19, zo dňa 27. 3. 2013, rozhodol, že sudkyňa

Okresného súdu Liptovský Mikuláš JUDr. Eva Uličná nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
veci, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. 10C/223/2012.

Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 13. 2. 2014, navrhol podanú žalobu zamietnuť, z
dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody

v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Poukázal na zmätočnosť žaloby, napr. v časti označenia exekučného
konania, uvedenia relevantných údajov, ako dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa žalobca
dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepriložil k žalobe žiaden relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu
exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy a celú dôkaznú povinnosť preniesol na
súd. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca síce uviedol kroky, ktoré podnikol

na odstránenie prieťahov v konaní, avšak žiadosť o informáciu o stave konania nie je možné považovať
za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov. Všeobecný súd v konaní o
náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní, nakoľko túto právomoc má iba
predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody z 23. 4. 2012 mu boli doručené dňa 23. 4. 2012, preto bol nárok žalobcom uplatnený na
súdepredčasne.Navýzvunadoplneniežiadostiopredbežnéprerokovanienárokužalobca reagoval len
všeobecnou odpoveďou, ktorou nedoplnil žiadané informácie. Neposkytnutím súčinnosti na predbežné
prerokovanie nároku žalobca zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu

škody. Nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Žalobca doposiaľ nepredložil dôkazy,
potrebné pre posúdenie nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v údajnom porušení
povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Samotný žalobca poukázal na zákonné
ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 1. 6. 2011, podľa ktorého 15-dňová lehotana písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.
Zákonné ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 1. 6. 2011 znelo „vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“, pričom aj v samotnej dôvodovej

správe k novelizovanému ustanoveniu je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na
rozhodcovský rozsudok osvedčila svojim autentickým výkladom aj NR SR ako zákonodarný zbor SR. Zo
samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Uvedená lehota sa týka prípadu,
keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.

I.ÚS 16/02, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonných lehôt neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Súd, konajúci o náhrade škody, môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z
existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo
vprávoplatnomrozhodnutíÚstavnéhosúduSRoústavnejsťažnosti.Žalobcasivovzťahukpredpokladu

posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich
preukázania. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti
resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Preto nepovažuje za preukázanú
existenciu prieťahov v konaní. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vzniesol

námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej
lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred
dňom 23. 4. 2009, t. j. 3 roky pred dňom, kedy mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu škody
a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Žalobca vyčíslil škodu na základe

paušalizácie reálnych vecných nákladov, pričom ho mala zaťažiť výlučne v období medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca neuvádza, či vecné
náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať ani za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Žalobca ako
spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný

systém, ktorý využíva nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím a po ňom, a to
nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií. Skutočnú škodu je potrebné dokázať
listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. Žalobca teda nepreukázal vznik škody, ani
jej výšku. K náhrade nemajetkovej ujmy uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov

riadiacich orgánov spoločnosti sú irelevantné, keďže náhradu škody si uplatňuje právnická osoba.
Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizoval. Je potrebné prihliadať
aj na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri
zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto
činnosťou vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí napr.

článok v denníku SME zo dňa 16. 7. 2012 a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie. Preto aj súdna
moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie
exekúcie. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi
škoda vznikla postupom okresného súdu.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho priadku súd vykonal súdne pojednávanie v
neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na súdne
pojednávanie riadne a včas doručené. Žalovaný svoju neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnil z
dôvodu hospodárnosti konania, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania. Žalobca elektronickým
podaním zo dňa 28. 8. 2014 navrhol zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu, že doposiaľ

nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na
prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu a súčasne navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. b/ a 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci

nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Súd uznesením zo dňa 3. 9. 2014 návrh žalobcu na
prerušenie konania zamietol. Vzhľadom na nedôvodnosť podanej žaloby, by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania nerozhodnúť meritórne na nariadenom súdnom pojednávaní (aj keď uznesenie
o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť). Súd pretovo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného,
prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, zistiac nasledovný skutkový stav:
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7Er/1465/2011, súd zistil, že
dňa 7. 9. 2011 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo dňa 14.
7. 2011 proti povinnej M. O., na vymoženie sumy 358 eur s príslušenstvom. Vymáhaná pohľadávka bola

oprávnenému priznaná rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a. s. sp. zn. SR 03924/11 zo dňa 27. 5. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 27. 6. 2011 a vykonateľnosť
dňa 30. 6. 2011. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 26. 9. 2011 vyzval Stály rozhodcovský súd
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. o predloženie poštovej doručenky, preukazujúcej doručenie
rozhodcovského rozsudku povinnému. Rozhodcovský súd dňa 5. 10. 2011 predložil súdu požadovaný
listinný dôkaz. Uznesením zo dňa 2. 12. 2011, č. k. 7Er/1465/2011-13, bola žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, nakoľko exekučný titul mal vadu formálnej
vykonateľnosti a dosiaľ sa nestal vykonateľným. Uznesením zo dňa 17. 2. 2012, č. k. 7Er/1465/2011-19,
bolo exekučné konanie zastavené.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014, vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znalecký

ústav, dňa 17. 1. 2014, súd zistil, že úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola
spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutia okresných súdov Slovenskej
republiky v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a
nečinnosťou,čizbytočnýmiprieťahmivexekučnomkonaníprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora.

Na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby,
tlač a úpravu informačného systému, znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb a
predstavuje pri žalobách NZP a NP 30,76 eura na jednu žalobu a pri žalobách ZE 31,68 eura na
jednu žalobu. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému znaleckému posudku, doručenom súdu dňa

30. 4. 2014, uviedol, že znalecký posudok považuje prinajmenšom za nedôveryhodný, zavádzajúci a
nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu, ktorej náhrady sa v konaní domáha.
Poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky žalobcu, znalec
nebol ustanovený súdom, žalovanému bola priamo odňatá možnosť akýmkoľvek spôsobom participovať
na postupe pri vypracovaní posudku a náklady na poštovné a náklady na tlač, posudzovanie ktorých je

predmetom posudku, nespĺňajú zákonom predpokladané kritérium skutočností, na preukázanie ktorých
by bolo nutné disponovať odbornými znalosťami. Znalecký posudok je vo svojej podstate výrazne
jednostranný. Poukázal na skutočnosť, uvedenú v znaleckom posudku, že znalec pri jeho vypracovávaní
vychádzal zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých zadávateľom. Podklady boli
kontrolované len po formálnej stránke, vecná stránka obsiahnutá v ekonomických a v účtovných

výstupoch, je garantovaná poskytovateľom informácií. Škoda, vyčíslená znaleckým posudkom, mala
byť vyčíslením škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní. Je však potrebné vziať v úvahu,
že úradný postup exekučného súdu, namietaný žalobcom, nie je v jednotlivých konaniach identický.
Preto znalecký posudok nijakým relevantným spôsobom nevedie k presnému vyčísleniu škody, ku ktorej
malo dôjsť v tom ktorom exekučnom konaní. K vypracovaniu znaleckého posudku za účelom zistenia

konkrétnej škody, spôsobenej konkrétnym exekučným súdom, v konkrétnom exekučnom konaní, mal
žalobca pristúpiť jednotlivo, t. j. pre každé exekučné konanie. Znalecký posudok je len prepočtom
nepreukázaných a žalobcom tvrdených sumárnych údajov a tvrdení na počet žalôb, čo je neprípustné
a nespôsobilé jednoznačne určiť, ktorý konkrétny nesprávny úradný postup spôsobil ktorú konkrétnu
škodu. Škoda je tak stále výlučne paušálnou.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2012, (ďalej len „zákon o zodpovednosti za
škodu“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 1. 6. 2011, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody vo výške
125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 320,86 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš, v dôsledku rozhodnutia
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenej súdu dňa 7.

9. 2011, po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty, a to uznesením o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
základné atribúty vzniku zodpovednostného právneho vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom (tvrdeným v žalobe), ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody
a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V zmysle ustanovenia

§ 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní. Žalobca v konaní
neuniesoldôkaznébremeno,keďženepreukázalnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúdu(porušenie
povinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomstanovenejlehote,nečinnosťresp. existenciu

prieťahov v exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
exekučný súd konal vo veci, vednej pod sp. zn. 7Er/1465/2011, plynulo a bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 1. 6. 2011, súd preskúma žiadosť oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Exekučnými titulmi, na ktoré sa pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nevzťahovala zákonná 15-dňová lehota, boli
v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, v znení účinnom od 1. 6. 2011,

vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené.
Vzhľadom na to, že exekučným titulom v uvedenom exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok,
zákonná lehota 15 dní sa na rozhodovanie súdu o udelení poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie nevzťahovala. Navyše, zákonné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku určuje lehotu
15 dní len na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, t. j. nie aj na rozhodnutie, ktorým sa žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta (teda ak súd nevydáva

poverenie). Je tiež potrebné uviesť, že rozhodovanie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vzhľadom na exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, najmä z hľadiska
posúdenia zákonnosti priznaného plnenia a vykonateľnosti exekučného titulu, si vyžaduje osobitnú
právnu úvahu, prihliadajúc ku skutočnosti, že medzi oprávneným a povinnou vznikol spotrebiteľský
právny vzťah. Exekučný súd preto postupoval so všetkou opatrnosťou, keď ešte pred rozhodnutím o

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžiadal potrebné listinné
dôkazy a v nadväznosti na zistené skutočnosti žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že súd rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty, s omeškaním viac ako 174 dní, keďže v predmetnom exekučnom konaní sa na rozhodovanie o

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 15-dňová lehota nevzťahovala,
a to nielen s ohľadom na exekučný titul, ale aj spôsob rozhodnutia (zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia). Súd tiež poukazuje na to (aj keď nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preukázané nemal), že samotné
nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní (rozhodnutie

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2002). Žalobca taktiež v konaní nepreukázal vznik ani výšku
tvrdenej majetkovej škody v sume 125 eur. Žalobca nepreukázal v súvislosti s konkrétnym konaním
vynaloženie sumy 70 eur na správu vymáhanej pohľadávky, nekonkretizoval, z čoho uvedená suma
pozostáva, kedy a akým spôsobom uvedený náklad vznikol. Rovnako žalobca netvrdil, ani nepreukázal
uvedené skutočnosti vo vzťahu k uplatneným nákladom na udržiavanie a správu informačného systému

vo výške 40 eur a na administratívne spracovanie textov urgencií, poštovné, telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. V tejto súvislosti
súd poukazuje na to, že žalobca si uplatňuje právo na náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur
paušálne, teda bez akejkoľvek konkretizácie a reálneho vyčíslenia nákladov v jednotlivých veciach.
Uvedená skutočnosť nebola ovplyvnená ani predloženým znaleckým posudkom, ktorý rovnako vyčísľuje

majetkovú škodu paušálne pre jednotlivé typy žaloby, bez zohľadnenia konkrétneho prípadu, navyše v
sume rozdielnej oproti nároku uplatnenému žalobcom. Taktiež žalobca nepreukázal skutočnosti, tvrdené
v žalobe ako dôvody pre náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 320,86 eura. Žalobca nepreukázal, že
v dôsledku tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu došlo k zániku povinného, k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným resp. k insolvencii povinného. Taktiež žalobca netvrdil,

ani nepreukázal, aké konkrétne plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány
zanikli, kedy, v akom rozsahu došlo k hospodárskej strate a akým spôsobom a kedy došlo k ovplyvneniu
jeho ďalších podnikateľských postupov, v dôsledku tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu.
Pokiaľ ide o žalovaným uplatnenú námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, pre nedostatok
skutkových tvrdení, uvedených v žalobe, nebolo možné uvedenú námietku premlčania posúdiť. V súlade

so zásadou hospodárnosti konania, prihliadajúc k dôvodom zamietnutia žaloby, súd ďalšie dokazovanie
v tomto smere nevykonával, nakoľko by bolo nadbytočným (keďže aj tak by bolo bez vplyvu na meritórne
rozhodnutie). Pokiaľ žalovaný namietal splnenie povinnosti žalobcu predbežne prerokovať uplatnený
nárok v zmysle § 15 ods. l zákona o zodpovednosti za škodu, súd považuje za potrebné uviesť, že
žalobca v podanej žalobe tvrdil, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody je založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš o náhrady škody a nemajetkovej
ujmy pri výkone exekúcie proti povinnej O. B.. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nespochybnil, že prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené dňa 23. 4. 2012, avšak žalobca na výzvu
na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku reagoval len všeobecnou odpoveďou, ktorounedoplnil žiadané informácie. Vzhľadom na dátum doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nárok u
na náhradu škody žalovanému teda ku dňu vyhlásenia rozsudku už uplynula zákonná lehota 6 mesiacov
v zmysle § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa 151 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.
Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi

okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu

úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný si náhradu trov konania uplatnil, avšak
nevyčíslil ich v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, pričom trovy
konania mu zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku

prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.