Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19C/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118206413
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:5118206413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Barborou Sopkovou v právnej veci žalobcu Ing.

F. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. Y. XXX/XX, Y., v konaní zastúpenom ADVOKÁTI Müller § Dikoš,
s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, proti žalovanému Slovenskej republike, v zastúpení
Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, IČO: 00 166 481, o
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 9 075,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zosumy2075,62Eurod25.01.2018dozaplatenia,atodotrochdníodprávoplatnostitohtorozhodnutia

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 11. 04. 2018 domáhal náhrady škody
vo výške 5 301,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 25. 01. 2018 a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 15 000,00 Eur vrátane náhrady trov konania. Nárok na náhradu škody si
uplatňuje z dôvodu začatia trestného stíhania, vznesenia obvinenia a podania obžaloby vo veci vedenej
Špecializovaným trestným súdom, pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. BB - XT/XX/XXXX v spojení

s konaním vedeným na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. XTo/X/XXXX. Vyšetrovateľ
Prezídia Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Stred - Banská Bystrica
uznesením sp. zn. ČVS: J.-XXX/BPK-S-XXXX zo dňa 14. 12. 2011 začal trestné stíhanie a vzniesol
obvinenie voči žalobcovi pre zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa
§ 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona spáchaného vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 a pre zločin
subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona spáchaného vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Žalobca proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal

sťažnosť, ktorú prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
uznesením sp. zn. VII/X Gv XXX/XX - X zo dňa 07. 02. 2012 zamietol ako nedôvodnú. Vyšetrovateľ ďalej
žalobcovi opatrením zo dňa 14. 02. 2012 ako obvinenému nepovolil účasť na vyšetrovacích úkonoch,
voči čomu sa žalobca bránil podaním žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, ktorý dozorujúci
prokurátor vyhodnotil ako správny a zákonný. Žalobca taktiež podal aj ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný
súd Slovenskej republiky uznesením č. k. II. ÚS XXX/XXXX - XX zo dňa 14. 06. 2012 odmietol pre
nedostatokprávomoci.Uznesenímč.k.IV.ÚSXXX/XXXX-XXzodňa27.03.2013ústavnýsúdodmietol

ako celok aj sťažnosť smerujúcu voči postupu vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora. Dňa 21. 11.
2013 podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry obžaloby na Špecializovanom trestnom súde v
Pezinku. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB - XT/
XX/XXXX zo dňa 26. 05. 2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.XTo/X/XXXX zo dňa 04. 05. 2016 bol žalobca oslobodený spod obžaloby sp. zn. VII/X Gv XXX/XX.
Vzhľadomnauvedenéžalobcasiužalovanéhouplatnilnároknanáhraduškodyžiadosťouzodňa23.11.
2017 v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím, ktorá ale bola vyjadrením zo dňa 15.
01. 2018 odmietnutá. Žalobca si uplatňuje náhradu skutočnej škody, ktorá mu vznikla úhradou trov
právneho zastúpenia, vo výške 5 301,01 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15 000,00 Eur.
Nemajetkovú ujmu, ktorú žalobca pociťuje, možno len veľmi ťažko preukázať. Vznesenie obvinenia

ako aj vedenie trestného stíhania a konanie pred súdom výrazne ovplyvnilo obvyklý spôsob života
žalobcu. Trestné konanie sa začalo vznesením obvinenia dňa 14. 12. 2011 a ukončené bolo uznesením
najvyššieho súdu dňa 04. 05. 2016, a teda trestné stíhanie trvalo takmer 4 a pol roka, resp. 52 mesiacov.
Obvinenie z hospodárskeho trestného činu a trestného činu proti majetku malo nepriaznivý dopad najmä
na súkromný život žalobcu. Ako bývalý starosta Obce Varín bol politicky známou a činnou osobou
v žilinskom regióne. Vo funkcii starostu pôsobil štyri volebné obdobia, od roku 1994 do roku 2010.

Dôsledkom vznesenia obvinenia a vedenia trestného stíhania bola neželaná negatívna medializácia
jeho osoby na regionálnej a takisto aj celoštátnej úrovni a na internete, ktorej následkom bol tiež koniec
pôsobenia vo funkcii starosti. Napriek tomu, že trestné konanie skončilo oslobodzujúcim rozsudkom,
žalobcovi dobré meno, dlhodobo budovaná reputácia a dôvera okolia voči jeho osobe nezákonným
rozhodnutím boli a do určitej miery už navždy ostanú poškodené. Počas vyšetrovania bol žalobca terčom

mnohých útokov voči jeho osobe. Trestné stíhanie bolo zneužívané konkurenciou, nástupcami vo vedení
obce a obyvateľmi obce Varín, ktorí sa snažili o očiernenie jeho osoby rozširovaním a publikovaním
nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií o žalobcovom hospodárení s majetkom obce a jeho
pôsobení vo funkcii starostu obce. Týmto došlo k poškodeniu mena, ktoré si žalobca dlhé roky budoval
a to aj ako člen Slovenskej národnej strany ale najmä ako bezúhonný občan. Vedenie trestného stíhania

sa negatívne podpísalo aj na podnikateľských aktivitách žalobcu a rodinných vzťahoch s manželkou a
deťmi, čím značne poškodilo nielen jeho, ale rovnako i celú rodinu v očiach verejnosti, medzi priateľmi
a známymi. Vzhľadom na žalobcov vyšší vek a výšku hroziaceho trestu sa trestné stíhanie odrazilo aj
na jeho zdravotnom stave a zdravotnom stave jeho manželky, ktorej diagnostikovali nádor na mozgu, v
dôsledkučohomuselaabsolvovaťniekoľkonáročnýchoperáciíaobava,žesaoňuvprípadežalobcovho

odsúdenia nebude mať kto postarať prehlbovala celkovú záťaž a nátlak. Všetok psychický stres, napätie
a strach, ktoré žalobca prežíval počas trestného konania sa dodnes odzrkadľujú na jeho zdravotnom
stave a pracovných aktivitách. Celým týmto procesom došlo k hrubému zásahu do ľudskej dôstojnosti
žalobcuakzníženiujehovážnostivspoločnosti,ktorésiakoslušnýobčanbudoval.VrozhodnutíApicella
v. Taliansko Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že nemajetková (morálna) ujma sa nepreukazuje,

vzniká samostatným porušením základných práv a slobôd a súd špecificky v prípade neprimeranej
dĺžky konania iba celkom výnimočne nepriznáva zadosťučinenie v peniazoch. Ak má byť štát skutočne
považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov,
ktorýmpriamozasiahlidozákladnýchprávjednotlivca.Vtejtosituáciiniejerozhodné,akoorgányčinnév
trestnomkonanívyhodnotilipôvodnépodozrenie,aleto,čisaichpodozrenievtrestnomkonanípotvrdilo.

Súdna judikatúra systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k
zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne
okolnostiadôvodyvychádzaťztoho,žeobčančinnespáchalažetrestnéstíhanieprotinemunemalobyť
začaté. Uznesenie o vznesení obvinenia sa ukázalo ako mylné, zasahujúce do základných práv žalobcu
a teda žalobca má nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. K žalobe pripojil

listinné dôkazy - návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím zo dňa 23. 11. 2017, odpoveď k žiadosti zo dňa 15. 01. 2018, vyúčtovanie trov právneho
zastúpenia zo dňa 18. 11. 2016 s faktúrou č. XXXXXXX, výpis z účtu v banke, osvedčenie o evidencii
vozidla a štyri záznamy z porady s klientom zo dňa 17. 01. 2012, dňa 20. 01. 2012 a dňa 07. 02. 2012,
dňa 09. 02. 2012.

2. Žalovaný namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Žilina. K veci uviedol, že žalobu považuje
za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. Žalobca označil za nezákonné rozhodnutie uznesenie o
vznesení obvinenia. Neskoršie rozhodnutie o oslobodení žalobcu spod obžaloby v trestnom konaní v
žiadnom prípade nezakladá záver o tom, že ním označené uznesenie voči jeho osobe je nezákonné.

Argumentáciažalobcuonezákonnomrozhodnutínemáoporuvžiadnomustanovenízákonač.514/2003
Z. z. V právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje žiadny zákon, ktorý by za orgán príslušný
na zmenu resp. zrušenie rozhodnutia o vznesení obvinenia orgánu činného v trestnom konaní určoval
súd. Extenzívny výklad je o to viac neprípustný, že zákon č. 514/2003 Z. z. stojí na prísnej absolútnejobjektívnej zodpovednosti štátu za škodu, preto rozširovanie skutkových podstát, ktoré sú základom pre
priznanie nároku na náhradu škodu, by bolo zásahom súdnej moci do tvorby práva, ktorá nie je zverená
súdom alebo zákonodarnej moci. Prípadné rozhodnutie civilného súdu, ktoré by legitimizovalo takúto

konštrukciunezákonnéhorozhodnutia,bybolovrozporesovšetkýmizásadamitrestnéhoprávaplatného
a účinného na území Slovenskej republiky, pretože uznesenie o vznesení obvinenia nepredpokladá
istotu, že sa skutok stal a že ho skutočne spáchal obvinený, ale vyjadruje istú mieru pravdepodobnosti
o jeho spáchaní touto osobou. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX. Iný záver by nepochybne viedol k popretiu základnej

ústavnej zásady o prezumpcii neviny, k popretiu účelu samotného trestného konania, resp. jeho časti -
prípravného konania, ktoré by de facto stratilo svoj význam a viedlo by k záveru, že stíhať možno len
osoby, ktorých vina je v čase vznesenia obvinenia bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Akékoľvek
spájanie, resp. spoločné posudzovanie dvoch typov rozhodnutí (rozhodnutie o vznesení obvinenia a
rozsudku o vine alebo nevine) je neprijateľné a nelogické a nemožno k nemu dospieť ani extenzívnym
výkladom tohto zákona. Kým rozhodnutie o vznesení obvinenia má svoj základ v prijatí odôvodneného

záveru o tom, že trestný čin spáchala určitá osoba, ktoré však v žiadnom prípade nemožno stotožniť so
záverom o vine tejto osoby, odsudzujúce, resp. oslobodzujúci rozsudok má svoj základ v závere súdu
o vine, resp. nevine tejto osoby, a to v prípade uznania viny bez akýchkoľvek pochybností. Na každé z
týchto rozhodnutí kladie zákon iné nároky. Je vecou zákonodarcu, aby do znenia zákona č. 514/2003
Z. z. pojal právnu úpravu takejto konštrukcie nezákonného rozhodnutia a stanovil jej zákonný rámec.

Ak tak zákonodarca neurobil, nie je dôvod, aby činnosť zákonodarnej moci nahrádzala moc súdna, tzv.
extenzívnym výkladom tohto zákona, ktorý je v rozpore so samotným znením zákona. V právnom štáte
žiadne rozhodnutie nemôže stáť nad zákonom a každé rozhodnutie musí mať v zákone svoj podklad.
V prejednávanom prípade tak nie je splnená základná podmienka pre vznik nároku na náhradu škody,
a to existencia nezákonného rozhodnutia. Taktiež nie je splnená ani podmienka existencie príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a vznikom škody, a to minimálne v podobe trov právneho
zastúpenia, ku ktorým došlo od momentu preskúmania obžaloby súdom. Ani samotný súd nepovažoval
uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné, pretože inak by nedošlo k prejednaniu obžaloby. Nie je
tak priama príčinná súvislosť ani medzi vznesením obvinenia a vznikom škody v podobe trov obhajoby,
ktoré vznikli po preskúmaní obžaloby súdom. Navrhol, aby súd pripojil trestný spis Špecializovaného

trestného súdu sp. zn. BB - XT/XX/XXXX, z ktorého budú zrejmé, aké úkony právnej služby boli
žalobcovi skutočne poskytnuté, pretože až potom bude okrem iného možné posúdiť aj účelnosť trov a
vyjadriť sa k samotnej výške škody. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy považuje v celom rozsahu za
nepreukázaný, pretože žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali príčinnú súvislosť vzniku
nároku náhrady nemajetkovej ujmy s nezákonným rozhodnutím. Dĺžka trestného konania je v takomto

prípade irelevantná.

3.Dňa22.10.2018bolavecpostúpenámiestnepríslušnémuOkresnémusúduBanskáBystricavzmysle
§ 19 písm. b) C. s. p.

4. Žalobca aj v replike zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Vyjadrenie žalovaného považuje za
neopodstatnené a tvrdí, že k vzniku škody na strane žalobcu došlo v príčinnej súvislosti s uznesením
o vznesení obvinenia, a teda sú splnené základné predpoklady nároku na náhradu škody. Podstata
nároku na náhradu škody sa neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní
pri začatí trestného stíhania ale na výsledok trestného stíhania. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti

konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. V slovenskom právnom poriadku
je prípustná tzv. sudcovská tvorba práva, ktorá slúži na vypĺňanie alebo dotváranie práva tam, kde
absentuje právna úprava alebo existuje medzera v práve. Zároveň kladie dôraz na princíp právnej
istoty, ktorý je jedným z kľúčových princípov civilného sporového konania a v rámci ktorého môže
každý legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou

najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ku škode v majetkovej sfére
žalobcu by nebolo došlo, ak by nebolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia, nebola by podaná
obžaloba a následne podané odvolanie prokurátora. Nie je možné od žalobcu spravodlivo požadovať,
abyznášalmateriálnedôsledkyrozhodnutiaovzneseníobvineniavpodobevynaloženýchtrovobhajoby,

ak sa obvinenie neskôr ukázalo ako nesprávne a žalobca bol spod obžaloby právoplatne oslobodený.
K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že nepovažuje za dostatočné zadosťučinenie
jeho oslobodenie spod obžaloby, keďže ujmu, ktorú v živote utrpel, nie je možné odčiniť len týmto
spôsobom. Zároveň je však nesmierne zložité preukázať takúto ujmu a jej následky v súkromnomživote žalobcu a v jeho spoločenskom uplatnení. Je nesporné, že vedenie trestného stíhania, väzba
či zbytočné prieťahy prestavujú vždy neoprávnený zásah do osobnosti obvineného. Základné dôkazy
preukazujúce odôvodnenosť uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy preto vyplývajú zo

spisuŠpecializovanéhotrestnéhosúdu,atopredovšetkýmdĺžkakonania,okolnostivzneseniaobvinenia
či miera zásahu do súkromia žalobcu, preto tento spis navrhol pripojiť. Zdôraznil skutočnosť, že
trestné konanie bolo vedené na Špecializovanom trestnom súde, čo svedčí o mimoriadnej závažnosti
trestného stíhania a hrozbe vysokého trestu, a tým aj ujma, ktorú žalobca utrpel, je vzhľadom na
tieto okolnosti porovnateľne vyššia. Poukázal na negatívnu medializáciu žalobcu, na preukázanie

ktorej pripojil články. Neprimeraná dĺžka trestného konania je považovaná za skutočnosť spôsobujúcu
morálnu ujmu nielen z pohľadu judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ale rovnaké stanovisko
je uplatňované zo strany najvyšších súdnych autorít Českej republiky (rozhodnutie ústavného súdu
sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX, rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX). Označené
rozhodnutia vychádzajú z vyvrátiteľnej domnienky, že neprimeraná dĺžka trestného konania spôsobuje
morálnu ujmu, čím prekonávajú zaužívaný prístup k dôkaznému bremenu a opierajú sa o objektívne a

nepochybneexistujúcenepriaznivédopadydlhotrvajúcejneistotyobvinenéhoovýsledokkonania.Užlen
samotná skutočnosť, že voči žalobcovi bolo vedené nezákonné trestné stíhanie, je podľa jeho uváženia
dostatočným podkladom pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v primeranej výške. Navrhol, aby
sú vypočul žalobcu a piatich označených svedkov. K vyjadreniu pripojil - uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. XCdo XXX/XXXX, internetové články z webových stránok: myzilina.sme.sk

a ww.topky.sk, článok z novín MY.

5. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu využil len v tom rozsahu, že vyjadrenie žalobcu
neobsahuje také právne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu právneho názoru žalovaného.

6. Súd žalobcu osobitným poučením a ako aj upovedomením poučil o sudcovskej a zákonnej
koncentrácii konania, ktoré podanie bolo žalobcovi doručené dňa 18. 12. 2018.

7. Na základe zhodného návrhu strán sporu na pripojenie spisu Špecializovaného trestného súdu,
pracovisko Banská Bystrica súd vyžiadal spis sp. zn. BB - XT/XX/XXXX, ktorého predloženie a pripojenie

dňa 14. 01. 2019 im v ten istý deň oznámil emailom (č. l. 114 spisu).

8. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a zistil:

9. Skutkový stav týkajúci sa vedenia trestného konania voči žalobcovi je nesporný a je daný aj zhodnými

tvrdeniami strán a preukázaný vyžiadaným trestným spisom sp. zn. BB - XT/XX/XXXX. Rovnako je
nesporné, že žalobca sa voči uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 14. 12. 2011 bránil využitím
sťažnosti, ktorá bola dozorujúcim prokurátorom zamietnutá ako nedôvodná. Prípravné konanie vyústilo
do podania obžaloby na Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica dňa 26. 11. 2013.
Rozsudkom sp. zn. BB - XT/XX/XXXX zo dňa 26. 05. 2014 bol žalobca ako obžalovaný spod obžaloby

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. Y./I
Gv XXX/XX oslobodený, pretože skutok nie je trestným činom. Odvolanie prokurátora Najvyšší súd
Slovenskej republiky sp. zn. XTo X/XXXX zo dňa 04. 05. 2016 zamietol. Žalobca bol v rokoch 1994 až
2010 starostom Obce Varín. V komunálnych voľbách v roku 2010 nebol už zvolený do funkcie starostu,
hoci v tom čase kandidoval. Tak pred začatím vykonávania funkcie starostu, ako aj po skončení bol

žalobca zamestnaný, a to až do súčasnosti.

10. Spornými skutočnosťami sú jednak okolnosti týkajúce sa vzniku škody, určenia (označenia)
nezákonného rozhodnutia, príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody a
následným vznikom zodpovednosti za spôsobenú škodu, ako aj okolnosti týkajúce sa oprávnenosti a

rozsahu nároku na náhradu škody pozostávajúcej jednak z majetkovej ujmy vo výške 5 301,01 Eur a
jednak z nemajetkovej ujmy vo výške 15 000,00 Eur.

11. Žalobca vypovedal, že 16 rokov bol starostom obce, pričom v rokoch 1992 - 1994 viedol obec vo
funkcii zastupujúceho starostu. V roku 2010 skupina občanov Varína začala proti nemu pred voľbami

antikampaň šíriacu sa zo začiatku na internete. Táto vážne zasiahla jeho a rodinu, nakoľko čelili
osočovaniu. Keď nevyhral voľby v roku 2010, avšak iba o pár hlasov, pričom predtým vyhrával aj o
tisíc hlasov pred druhým v poradí, funkciu ako aj úrad riadne a bezodkladne odovzdal novozvolenému
starostovi, dokonca aj so schváleným rozpočtom obce. V roku 2011 sa začalo trestné stíhanie, pričomsa voči výmyslom musel brániť rôznymi vyjadreniami a aj v rámci vypočúvania sa snažil uviesť veci
na pravú mieru. Požiadal aj advokátsku kanceláriu, aby ho v konaní zastupovala, pričom odmena bola
dohodnutá ako tarifná v súlade s vyhláškou. Voči jeho osobe sa začali šíriť intrigy s cieľom diskreditovať

jeho a jeho rodinu. Žalobca sa domnieva, že prokurátor mal celé trestné konanie riadne preskúmať
a až po tom mal podať obžalobu. Myslí si, že je to najmä vina prokurátora, že vec riadne neprešetril
a nepreskúmal, pretože mal vedieť, že skutok nie je trestným činom. Pokiaľ ide o jeho osobu, v obci
Varín býva celý život - 59 rokov, hoci sa tam nenarodil. Po revolúcii ho aj ľudia oslovili, aby sa stal
starostom, pričom on sa už zapájal do života a diania v obci. Ako starosta pre obec urobil veľa. Tvrdil,

že slovo starosta je od „staraj sa“, preto tak aj robil. Vystavali sa bytovky, vznikla obecná hudba, vítal
novonarodené deti a staral sa aj o iný kultúrny a spoločenský život v obci. Keď sa to ale stalo, on sám
sa stal zločincom, vyvrheľom v obci, bol považovaný za zlodeja, špinu. Dovtedy nikdy nebol na súde,
s manželkou vychovali štyri deti. Počas trestného konania ochorela manželka. Dokonca si myslel, že z
obce odíde, ale povedal si, že musí vydržať. Mal aj zdravotné problémy, prekonal infarkt, pričom doteraz
užíva lieky. Uzavrel sa do seba, dokonca začal piť a aj sám si otvoril fľašu. Predtým takto nepil a fľašu

si sám nikdy neotvoril. Chodievali na hrob manželkinho otca pravidelne zapáliť sviečku a keď sa to
stalo, tak na hrobe bola tabuľka s označením „neplatič hrobu“, čo ho ranilo, pretože ide predsa o hrob
inej osoby, o otca. Do ďalších dvoch rokov bol pomník zbúraný. Hoci on riadne platil za miesto. Ľudia,
ktorí založili internetovú stránku proti jeho osobe, dokonca na nej zverejnili, že mal pomer so svojou
pracovníčkou a podobné veci. On to ani nevedel. Manželke sa v práci vysmievali, že má pomer s inou

ženou. V regionálnych denníkoch bolo o ňom písané. Bolo poškodené jeho meno. V práci, ktorú predtým
vykonával, mal pod sebou aj niekoľko sto zamestnancov, na ktorých dohliadal a zodpovedal za nich.
Takto sa snažil správať aj pri výkone funkcie starostu. Po skončení funkcie starostu sa zamestnal na
Slovenskej správe ciest s platom vo výške 500,00 Eur, pričom vzhľadom na svoje skúsenosti mohol
postúpiť aj vyššie v kariére, ale kvôli vedenému trestnému konaniu sa tak nestalo a nepripadalo to

do úvahy. Vznikla mu tak ujma aj finančná a aj spoločenská. Keď chodievali do Banskej Bystrice na
pojednávania, niekedy aj na tri dni, bol už v takej psychickej nepohode, že sa v práci nedokázal radne
sústrediť, pričom bol zodpovedný za stavby. Keď ho na súde oslovili „pán obžalovaný“ prebehli mu po
chrbte zimomriavky. A to len preto, že zrekonštruoval školu starú 65 rokov, z ktorej už vypadávali okná.
Rekonštrukcia prebehla za tri štvrte roka. Najhoršie bolo, že mu prokurátor povedal, že založil zločineckú

skupinu. Pri rekonštrukcii sa pridržiaval stavebného zákona, obstarával sa projekt a aj stavebný dozor.
Prevzatie diela - rekonštrukcie - svojím podpisom potvrdil až vtedy, keď prebehol stavebný dozor a
odsúhlasil všetky položky. Podpisoval to ako štatutár obce. Niektorí občania mu dôverovali a iní sa mu
začali prihovárať až po oslobodení. V čase trestného konania prestal navštevovať svoju matku, lebo
sa hanbil za seba. V potravinách, keď nakupoval, tak ľudia sa rozprávali tak hlasno, aby počul, že ho

nazývajúzlodejom.Vplývalotoajnadeti,vypytovalisahonato.Onalenevládal,hanbilsa.Prestalchodiť
do spoločnosti, kde nechodí ani dodnes. Má vytvorený úzky kruh priateľov a rodiny, s ktorými sa stretáva.
Zmenilsahlavneživotjehomanželke,ktorájejedináčikomaniektoríľudiazavolalijehosvokre,ženeplatí
výživné na dieťa, ktoré má mať s pracovníčkou. Zopakoval, že na celé trestné konanie nebol žiadny
dôvod, pretože stačilo nazrieť do dokumentácie. Viní za to prokurátora, že sa mal lepšie oboznámiť so

spisom a dôkazmi. Práce boli zrealizované. Zvolený starosta prehlasoval, že „Stráskeho treba zatvoriť“.
On pociťoval neistotu, beznádej, poníženie. Mal toho dosť. On nič za to nedostal ani nič neukradol.
Sám pomáhal iným. Svoju odmenu venoval charite, zriadil spoločný stavebný úrad. Obec Varín má
asi 3 500 obyvateľov a aj časopis obce „Varínčan“. Regionálne sú aj noviny MY Žilina. Keď prebiehali
súdne konanie, na súde sa objavili aj aktivisti s tričkami s nápismi „boj proti korupcii“. Neurobil nič zlé,

veď z eurofondov čerpali aj okolité obce a v podstate ich mohol dostať každý, kto splnil kritéria. Keď
o tom písali v novinách, tak mu volali aj kolegovia, spolužiaci. Prečítali si to. Administrátor internetovej
stránky, ktorá bola zameraná proti jeho osobe, bol v trestnom konaní hlavný svedok. Na internete sa
pred voľbami v roku 2010 objavila stránka, ktorá ho očierňovala a boli na nej uvádzané nepravdy, napr.
že má pomer s účtovníčkou, pričom aj podali trestné oznámenie, avšak bolo zistené, že IP adresa bola

niekde z kaviarne v Čechách. Za administrátora sa priznal p. Repáň, ktorý bol aj členom komisie. Popri
funkcii starostu nevykonával žiadne zamestnanie, bol starostom na plný úväzok. Ako už bolo uvedené,
pred a aj po skončení funkcie starostu pracoval a pracuje na Slovenskej správe ciest, predtým Cestný
investorský útvar. Zamestnal sa v podstate hneď po skončení funkcie. Plat bol vo výške 500,00 Eur v
hrubom, predtým ako starosta poberal plat vo výške 2 200,00 Eur - 2 500,00 Eur, čo ale nebolo hneď

od začiatku. Je na dôchodku, ale stále pracuje ako stavebný dozor. Celkom má odpracovaných asi 46
rokov. Manželka v čase trestného stíhania bola už doma, lebo sa psychicky zrútila a od roku 2012 je na
invalidnom dôchodku, po prvej operácii hlavy. Trestné oznámenie zo začiatku tajil, ale bolo to na ňom
vidno, lebo dovtedy bol vtipný a spoločenský. Manželka sa aj v noci zobudila, čo s nimi bude. Netvrdí, žejeho trestné stíhanie bolo príčinou manželkinho zlého zdravotné stavu, ale prispelo to k jeho zhoršeniu.
On sám sa tiež cítil zle, mal šelest a zlý tep, objednal sa ku kardiológovi. Bolo to v rokoch 2012 a 2013.
Bral lieky, chodieval aj na kontroly. Prekonal infarkt a v súčasnej dobe chodieva na kontroly aj kvôli

tomu, že stále v práci šoféruje a po dosiahnutí 65. roku je to už aj povinnosťou, aby bol na takýchto
kontrolách. Svoj život prežil vo Varíne, presťahovali sa tam jeho rodičia aj s ním asi, keď mal jeden rok.
Navštevoval deväťročnú základnú školu vo Varíne. Strednú a vysokú školu navštevoval v Žiline. Varín
je obec, kde to funguje tak, že pôvodní obyvatelia sa nazývajú „Varínčanmi“, ale tých by vedel zrátať na
dvoch rukách a zvyšok tvoria „cudzari“, teda tí, ktorí nie sú rodení Varínčania a prisťahovali sa do obce aj

v čase, kedy sa stavali byty a domy počas jeho pôsobenia. Asi 10 % obyvateľov mu dôverovalo aj počas
toho konania a aj doteraz mu dôverujú. Asi 20 % zmenilo názor po tom, čo ho oslobodili a teraz mu
dôverujú. Celkovo by povedal, že 30 % ľudí pri ňom ostalo, ale ráta do toho aj priateľov, rodinu, blízkych
aj tých, ktorí sa k nemu „vrátili“. Noviny, v ktorých sa o ňom písalo, boli z regiónu, zo žilinského kraja. V
Slovenskej správe ciest po skončení funkcie starostu nastúpil na pozíciu stavebný vedúci dozor a mohol
sa stať námestníkom úseku investičnej výstavby a riaditeľom, teda na ďalšie dve vyššie funkcie. Na

pracovisku v Žiline pracuje asi 50 zamestnancov. V roku 2010 vyhral voľby Igor M., ktorý bol starostom
jedno volebné obdobie a jeho zástupcom bol súčasný starosta. Žalobca už nemal záujem kandidovať.
Je rádovým členom Slovenskej národnej strany a v posledných komunálnych voľbách kandidoval, ale
neprešiel, pričom obecné zastupiteľstvo má 11 poslancov. Bol aj poslancom žilinského samosprávneho
kraja a vykonával aj funkciu predsedu dopravnej komisie v prvých štyroch rokoch volebného obdobia.

Pokiaľ ide o medializáciu jeho osoby, bránil sa, chcel, aby bola zverejnená odpoveď v zmysle tlačového
zákona. V roku 2006 s priateľom založili spoločnosť zameranú na poskytovanie služieb autoservisu a
pneuservisu a požiadal aj syna, aby s nimi pracoval. Potvrdil, že spoločnosť je stratová, pretože ľudia
stratili k nim dôveru a prestali k nim chodiť a využívať ich služby. V spoločnosti sú dvaja spoločníci, on
so synom. Keď ho predvolali na políciu, bol sám a až po tom mal aj advokáta. Malo by to vyplývať zo

zápisníc.

12. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a zdôraznil, že žalobca sa v trestnom konaní
bránil využitím opravných prostriedkov, pretože aj voči uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť,
ktorú ale dozorujúci prokurátor zamietol. Tvrdil, že plná moc pre žalobcu bola aj zo skoršieho dátumu

ako len z roku 2014. V tomto smere nesúhlasil s predbežným posúdením nároku v časti majetkovej ujmy,
pretože žalobcu zastupoval už aj v prípravnom konaní. Fyzický nedostatok plnej moci vo vyšetrovacom
spise považuje len za nedostatok formálneho charakteru. Skutočnosť, že ako právny zástupca obhajoval
žalobcu predsa dosvedčuje samotný klient. Uviedol, že v trestnom konaní nemôže klienta zastupovať
advokátska kancelária ale len advokát ako fyzická osoba. Počas celého konania zastupoval dvoch

klientov a zúčastnil sa všetkých úkonov tak, ako to vyplýva z vyšetrovacieho spisu. Nevie si predstaviť,
že by súd vzal do úvahy len zastupovanie žalobcu od roku 2014, nakoľko pred týmto termínom bolo
niekoľko spoločných konzultácií či sedení. Navrhol, aby súd predvolal vyšetrovateľa alebo mu poskytol
čas na predloženie dokladov, ktoré by preukazovali, že žalobcu zastupoval už v prípravnom konaní.
K nahliadnutiu predložil súdu aj plnomocenstvo pre Ing. H. a Ing. R., ale bez uvedenia dátumu. Na

pojednávaní bol preukázaný vznik nároku na nemajetkovú ujmu v požadovanom rozsahu. Vo vzťahu k
preukázaniu nároku na majetkovú ujmu opätovne uviedol, že nedostatok plnej moci je len formálneho
charakteru. Ak však túto skutočnosť dosvedčuje klient, jednoznačne je to preukázané. Rovnako tomu
nasvedčujú aj priložené listinné dôkazy. Postup súdu, ktorým nebolo možné vykonať dokazovanie vo
vzťahu k preukázaniu vzniku majetkovej ujmy, považuje za nesprávny. Samotnú trestnú vec vyšetrovala

národná protizločinecká agentúra, zložka zaoberajúca sa najťažšími zločinmi. Závažnosti celej kauzy
pridáva aj príslušnosť špecializovaného trestného súdu či výsluchy svedkov. Ujmu v trestnom konaní je
ťažké preukázať, ale zásah do integrity žalobcu bol preukázaný. Skutočnosť, že bol žalobca oslobodený,
je nevyhnutné považovať za rozhodujúcu pri úvahách o nezákonnosti rozhodnutia o vznesení obvinenia.
Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS XXX/XXXX zo dňa 24. 01. 2017,

ktorý má súvis aj s prejednávanou vecou. Ústavný súd povedal, že suma vo výške 640,00 Eur mesačne
by mohla byť sumou primeranou odškodneniu.

13. Žalovaný konajúc povereným zamestnancom poukázal na to, že samotný zákon č. 514/2003 Z. z.
nedefinuje nezákonné rozhodnutie, ktorým by mohlo byť uznesenie o vznesení obvinenia a pripomenul,

že namieta nárok žalobcu už čo do základu. Ďalej odkázal na argumentáciu uvedenú v písomnom
vyjadrení ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX,
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS XXX/XXXX a Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci
Lavrechov proti Českej republike zo dňa 20. 06. 2013 č. XXXXX/XX. Uznesenie o vznesení obvinenianie je rozhodnutie o vine, pretože od neho sa odvíja ďalšie zisťovanie skutkového stavu. Obžaloba
bola predložená súdu a predbežne ju preskúmal. Keďže ju nevrátil do prípravného konania, ale na jej
základe pokračoval v konaní na súde, nebol postup prokurátora nesprávny. Poukázal aj na čl. 13 Ústavy

Slovenskej republiky. V záverečnom prednese opätovne poukázal na to, že nebola splnená podmienka
existencie nezákonného rozhodnutia. Čo sa týka samotnej majetkovej škody, napriek tomu, že popiera
dôvodnosť nároku, navrhol, aby súd priznal len výšku, ktorá zodpovedá skutočne vykonaným úkonom
právnej služby, počnúc predložením plnej moci. Nemajetková ujma nebola dostatočne preukázaná,
nakoľko vo veľkej miere bola povesť žalobcu narušená ešte pred vyšetrovaním, a to konkrétne pred a

po voľbách v roku 2010. Tvrdil tiež, že funkcia starostu je verejná a treba počítať s vyšším tlakom a
mierou kritiky verejnosti na jeho osobu.

14. Svedok Ing. Štefan J. je kolegom žalobcu. Poznajú sa z práce na Slovenskej správe ciest. V období,
keď sa viedlo trestné stíhanie, bol žalobca v psychickej aj fyzickej kríze, ťažko sa z toho spamätával
z toho, že sa mu rapídne zmenil život, ktorý žil pred tým, ako voči nemu bolo vznesené obvinenie vo

vzťahu k využitiu eurofondov na rekonštrukciu základnej školy vo Varíne. Žalobca to znášal tak, že
nebolo dňa, aby sa neobrátil na svedka o pomoc, najmä psychologickú, teda ako sa vysporiadať s celou
vecou. Svedok nebol angažovaný vo veci, mal vedomosti prostredníctvom interpretácie žalobcu, pričom
sa postavil na jeho stranu. Argumenty, ktoré zazneli v dokazovaní, podľa neho nebolo možné dokázať,
napriek tomu bolo vedené konanie. Svedok začal pracovať v Slovenskej správe ciest v roku 2013 a celé

to trvalo asi rok, čo ho podporoval. Žalobca to cítil ako veľkú krivdu, že ako starosta pomohol občanom so
základnou školou a obrátilo sa to proti nemu. V pozícii starostu pracoval tri - štyri volebné obdobia. Síce
ťažko možno predpokladať, že všetci občania budú so starostom súhlasiť, ale netušil, že to nadobudne
až také rozmery, že sa občania takto zachovajú - zavrieť ho do väzenia, čo jednoznačne nemohol
žalobca zo svojej pozície spôsobiť, lebo bol výkonným predstaviteľom verejnej moci. Obdobie nebolo

jednoduché, bolo na žalobcovi aj v práci vidieť, že konanie s ním pohlo. Videli to aj ostatní zamestnanci
Slovenskej správy ciest. Nikdy sa síce žalobcu na to nepýtal, ale vie, že mal nejaké problémy. Svedok
dlhšiu dobu pracoval vo verejnej správe a vie, ako sa riešili otázky kariérneho postupu. Žalobca je
odborníkom v pozemnom staviteľstve, svojej práci sa rozumie a v čase, keď spolupracovali, ho každý
zamestnanec videl na vyššej funkcii. Avšak, aj je voči niekomu vedené trestné stíhanie, každý ho už

vníma ako odsúdeného. Teda aj o žalobcovi si dôvodne myslí, že mohol postúpiť na vyššiu funkciu,
ale hoci to nikto nahlas nepovedal, tak mu mohlo uškodiť vedenie konania. Žalobcu pozná zo strednej
školy, kde boli spolužiaci. Prácu, ktorú vykonáva, tej sa rozumie a vie ju aj kontrolovať. Zamestnanci vo
firme vedeli, že je voči žalobcovi vedené trestné konanie, ale nevie posúdiť, či poza jeho chrbát by ho
nejako negatívne hodnotili. Žalobca už na predchádzajúcom poste v Cestnom investorskom útvare bol

vo vedúcej vo funkcii, kde sa tešil podpore nadriadených a aj spolupracovníkov a mal aj v Slovenskej
správe ciest určite také ambície, pretože nemohol sa tam nájsť lepší odborník ako je žalobca. Svedok už
nepracuje na stredisku Slovenskej správy ciest v Žiline, ale počas jeho pôsobenia bol žalobca vnímaný
ako veľký odborník vo svojom odbore. Jednalo sa s ním korektne, nemá vedomosť o tom, že by niekto
o ňom povedal, že by si napr. „zaslúžil sedieť“. Skôr boli názory zamestnancov také, že si to nezaslúžil,

nemalo sa to stať. Súkromne sa so žalobcom veľmi nestretáva. Žalobca bol človek, ktorý žil svoj život,
bol aktívnym športovcom - futbalistom, videl svet skôr ružovými okuliarmi a až po čase človek zistí, že je
to inak. Zažil ho ešte v období, keď sa stal z pozície zástupcu starostom, a v tom čase svedok pracoval
v inej inštitúcii, avšak vtedy žalobca vo Varíne vybudoval úplne novú infraštruktúru, cesty. Bola to v tom
čase „výstavná“ obec. Bol to úplne iný človek, ako ho potom stretol už na Slovenskej správe ciest. Bol

zakríknutý, ponížený, pretože mu život dal „facku“, ktorú si nezaslúžil.

15. Svedok Mgr. Marián H. je zaťom žalobcu od roku 2001, pričom uviedol, že negatívne zmeny v jeho
pracovnom, spoločenskom a rodinnom živote zbadal v tom čase, keď sa voči jeho osobe, pred voľbami
v roku 2010, začala špinavá kampaň s tým, že žalobca rozkráda eurofondy, má milenecké pomery so

svojou zamestnankyňou. Vtedy to ešte celkom dobre zvládal, ale zlom nastal v roku 2011, kedy po
prehraných voľbách určitá skupina ľudí začala voči žalobcovej osobe podávať trestné oznámenia za
doslova vymyslené veci. Žalobca ako človek, ktorý si ctí zákony, bol perzekvovaný, spustila sa okolo
neho mašinéria, ktorá ho začala do seba vťahovať. V dôsledku šíriacich sa nepravdivých informácií o
žalobcovi ako aj článkov v médiách sa mu ľudia začali otáčať chrbtom, nezdravili sa mu na ulici. Žalobca

predtým chodieval na futbal ako fanúšik. Zrazu však prestal chodiť, lebo ľudia ho doslova vyštvali, kričali,
že je zlodej. Zabudli však na to, že za 16 rokov žalobca ako starosta budoval Varín. Svedok sa do Varína
prisťahoval zo Strečna, preto vedel posúdiť pokrok a zmeny v obci. Základnú školu chcel zrekonštruovať,
aby bola dôstojným miestom na výučbu. Žalobca ako starý otec a rodič bol predtým zhovorčivý, každý zaním mohol prísť. Následne sa však žalobca do seba uzavrel, utiahol sa, bol nevrlý. Žalobca začal požívať
alkohol, ale nie v krčme, lebo tam boli voči nemu ľudia nepriateľskí, a tak si otvoril fľašu sám. Zrejme to
vnímal ako ventil v beznádeji a bezmocnosti, ktorú cítil. Zlom konečne nastal v roku 2014, keď sa celé

konanie otočilo v jeho prospech. Dovtedy to so žalobcom išlo dole kopcom, pretože trpela rodina, keďže
predtým bol hlavou rodiny. Vždy poradil, snažil sa riešiť problémy. Samotný svedok je profesionálnym
vojakom - vedúci starší inšpektor vojenskej polície, od roku 1996, pričom do práce dochádza. Táto
funkciasosebouprinášaajto,žesavykonávajúprevierkynastupeň„tajné“,kedyNárodnýbezpečnostný
úrad prostredníctvom bezpečnostného dotazníka preveruje, či spĺňa podmienky pre preverenie. Keďže

sa v takomto dotazníku vypĺňajú aj údaje o manželovi a jeho rodičov, aj svedok musel v dotazníku
uviesť, že jeho svokor je trestne stíhaný. Osobne musel na úrade v Bratislave dokladať listiny o svokrovi.
Ak by svedok previerkou neprešiel, mohol s ním byť rozviazaný pracovný pomer. Takže aj na svojej
osobe pocítil dôsledky trestného konania. Žalobca prehral voľby v roku 2010 minimálnym rozdielom.
V tom čase bola voči nemu vedená štvavá kampaň a keďže žalobca vyhral po sebe nasledujúce štyri
volebné obdobia, takže niečo voličov muselo ovplyvniť. K celkovej nepriaznivej situácii prispeli aj médiá -

regionálne denníky ako aj internet. Šírilo sa aj to, že má mať nejaký pomer s pracovníčkou, čo neprispelo
ani k rodinnej pohode. Vo Varíne býva oproti žalobcovmu domu, cez ulicu. Čo sa týka psychického
zdravia,užalobcunastalinegatívnezmeny.Požívalalkohol,mávalproblémysosrdcom.Bolvnemocnici,
kde mu dokonca povedali, že prekonal ľahší infarkt. Predtým bol vitálny človek, ktorý sa zúčastňoval
spoločenských akcií, plesov, divadla či futbalu. Potom ho človek nikde nevidel, dokonca ani na futbale,

hoci bol aktívny športovec. Žalobca sa začal uzatvárať do seba, čiže manželka - dcéra žalobca sa začala
pýtať, či niečo nie je v poriadku. Žalobca ako chlap sa snažil chrániť a brániť rodinu, takže nepovedal
všetko,alelentoľko,koľkomusel.Alevslabejchvílipovedalajviac.Rodinavšakzmenyvnímala,pretože
radosť zo života upadala. Svokra - manželka žalobcu to tiež nezvládala, zhoršil sa jej zdravotný stav. S
dcérou žalobcu má dve deti, ktoré sa snažili tiež chrániť.

16. Svedok Ing. Michal R. je synom žalobcu. Uviedol, že všetko začalo predvolebnou kampaňou, kde sa
písali články, stupňovalo sa to tým, že žalobca mal kradnúť. Utrpela rodina, pričom žalobcu vnímali ako
zločinca, zlodeja. Tiež tvrdili, že majú firmu zaplatenú z eurofondov. V tom čase staval svedok rodinný
dom, o ktorom tiež tvrdili, že mal byť postavený z eurofondov a že pozemok mu kúpil otec. Hovorilo sa,

že výstavbou svedkovho rodinného domu sa znemožnila výstavba detského ihriska. Rodičia sú veriaci a
chodievali do kostola, ale po celej záležitosti prestali. S kamarátmi sa prerušili kontakty, nenavštevovali
sa. Nechodilo na spoločenské akcie. Utrpel najviac otec, matka ochorela. V rámci rodiny sa prestali
menej vídať, lebo otec bol podráždený, matka zúfalá. Obmedzili návštevy, aby sa o tom nerozprávali.
Otec počas konania vonku nechodieval, vyhýbal sa spoločnosti. Svedok sa musel stať štatutárom ich

spoločnosti, ale táto začala strácať, lebo ľudia prestali využívať v dôsledku trestného konania ich služby
s tým, že sú podvodníci. O trestnom oznámení sa dozvedeli aj s médií, pričom aj svedka kontaktoval
novinár, aby ho spojil s otcom, ale v tom čase bol v nemocnici. Novinár si následne uverejnil článok
aj bez vyjadrenia otca. Nevedel presne pomenovať noviny, v ktorých vychádzali články. Pozemok,
na ktorom má rodinný dom, nadobudol s manželkou a ešte aj v nedávnom čase bolo napísané, že

ochudobnilvarínskedetioihrisko.Svedokžiadnyobecnýpozemoknekúpil,nadobudolhoodurbárskeho
spoločenstva a novinári si ani toto nevedeli overiť. Svedok je ženatý od roku 2008, pričom vo Varíne
žije celý život. Manželkin otec pochádza z Varína, ona je už ale zo susednej dediny. Počas trestného
stíhania otca nemali s manželkou deti. Keď bol svedok slobodný, bol otec aktívny, športoval. Potom sa
však do seba uzavrel. Teraz tiež nechodí na nejaké spoločenské akcie, ale ako rodina sa stále stretávajú,

hoci počas vyšetrovania to bolo menej intenzívne. Obchodná spoločnosť bola založená v roku 2006,
kde najprv bol spoločníkom a od roku 2010 je konateľom. Žalobca je už len spoločníkom. Predmetom
podnikania sú služby - autoservis, ktorý sa nachádza na hlavnej ceste, jediný v obci. Zákazníkov ubudlo
a to až tak, že v súčasnej dobe museli podnik dať do prenájmu. Svedok vie, že otec má zdravotné
problém,asiprekonalajinfarkt.Matkatakistoochorelaajejzdravotnýstavjestálenepriaznivý,prekonala

aj niekoľko operácií. Na facebooku sa tiež šírili určité informácie o tom, že svedok nadobudol obecný
pozemok a pod. Bola to nejaká skupina založená na sociálnej sieti, nie konkrétne súkromné osoby.

17. Svedok Ing. Tomáš R. je takisto synom žalobcu, ktorý býva a býval v jednej domácnosti s rodičmi.
V rodinnom dobe bol s nimi, keď končil vysokú školu a kedy sa aj celé konanie začalo. Zamestnal sa

v rovnakom odbore ako otec, v stavebníctve, ako stavebný technik, neskôr ako stavbyvedúci. Firma,
v ktorej pracuje, spolupracuje aj so Slovenskou správou ciest, teda s otcom sa stretáva aj pracovne.
Keďže býval so žalobcom, bol priamo v centre diania počas konania. Proces mal na život otca fatálne
následky. Prejavilo sa to na jeho zdravotnom stave, kedy prvýkrát svedok videl, že otec to až taknezvláda, absolvoval vyšetrenia, začal brať lieky na srdce a tlak. Prekonal aj infarkt. Bolo to v roku
2011, keď sa to začalo. Bolo to obdobie, kedy bol naozaj žalobca v úzkych. Spolu so svedkom študovali
projektovú dokumentáciu, pomáhal mu po odbornej stránke a vysvetľoval to aj advokátom. Žalobca, hoci

to vedel, nevedel sa na to vždy pozerať racionálne. Robili to preto, aby sa otec vedel brániť na polícii.
Trestné konanie sa prejavilo aj v jeho pracovnom živote. Otec pracoval ako stavebný dozor, pričom
nepriaznivé dôsledky sa prejavovali tak, že tento nechodil na kontroly stavieb sám, ale s kolegami, čo
nebolo vôbec bežné. Chodieval s pánom J., Y. či M.. Znamenalo to, že otec bol zmyslami niekde inde.
Bolo to však potrebné, lebo možno by to inak nezvládal. Svedok mu pomáhal aj v pracovnom živote,

niektoré činnosti akoby kontroloval či zastrešoval. V čase, keď čakali na vyhlásenie rozsudku, dostal otec
pracovnú ponuku na riaditeľa správy ciest, ale otec uviedol, že sa už na funkciu necíti, že nemá dostatok
síl. Svedok sa ho snažil podporiť, lebo videl, že otec sa bál s mnohými vecami aj zdôveriť. Bolo to možno
spôsobené aj zdravotným stavom mamy. Otec sa snažil s problémami bojovať aj sám. Viac komunikoval
s kolegami v práci ako s rodinou. Svedok ho v tomto ale podporoval, lebo si myslel, že by mu aj toto
mohlo pomôcť vrátiť sa do života. Stalo sa ale to, že hoci na to otec mal a bol možno aj jediný, riaditeľom

sa nestal, čo vyplývalo zrejme z vedeného trestného konania. Otec nebol len starostom obce Varín,
ale veľakrát akoby zastupoval aj záujmy menších okolitých obcí, bol suverénny, rešpektovali ho. Bol
aj veľmi aktívny, avšak toto všetko stratil. Stratil svoje postavenie. Priťažil mu aj nepriaznivý zdravotný
stav manželky, najmä po psychickej stránke. Po tretej operácii manželky mu aj lekár potvrdil, že trestné
konanie mohlo mať nejaký vplyv na jej stav, aj keď to nemusel byť spúšťač všetkých jej zdravotných

problémov. Malo to však veľký vplyv na proces jej choroby. Matka pracovala ak vedúca filiálky banky vo
Varíne. Tak, ako prišiel o verejný život otec, spolu s ním prišla o neho aj matka. Počas troch mesiacov,
kedynemalažiadnezdravotnéproblémy,začalabyťapatická,povedala,ženezvládarobotuvpráci.Prišli
prvé pády, diagnostikovali jej nádor na mozgu. Prvú operáciu zvládala celkom dobre, no po čase musela
absolvovať ďalšiu operáciu. Na otca to všetko malo dopad, o to viac, že si uvedomil, že celá situácia mala

dopad na rodinu, nielen na jeho. Odvtedy sa aj čoraz viac do seba uzavieral. Svedok musel s ním chodiť
na pojednávania, šoféroval s ním a celkovo mu pomáhal. Napriek tomu im otec veľa informácií nehovoril.
Nebol sústredený, nevedel vysvetliť odborné veci v rámci trestného konania. Otec v podstate dodnes nie
je verejne aktívny či činný. Chodieva raz do mesiaca s piatimi - šiestimi ľuďmi hrávať mariáš. Predtým
každému poradil, teraz ho problémy iných netrápia. Je uzavretý, nechce sa stretávať. Dokonca aj na

svadbe sestry bola len najbližšia rodina, pričom matka nechcela ísť na svadbu takmer vôbec. O celej
situácii sa písali aj články, ktoré boli založené na ničom. Ale aj tie mali fatálny dopad, lebo o tom vedel
každý, vnímali to. Ľudia, ktorí to celé spískali, sa neobjavili ani na pojednávaní. Bránili sa aj v konaní
a nemalo sa to dostať ani na súd. Obvinenie bolo postavené na vode, napriek tomu sa pojednávaní
zúčastňovali aj aktivisti. Voči kampani pred voľbami nemali sa ako brániť, nemohli s tým veľa robiť, každý

tomuselspracovaťsám.Prišlioniektorýchkamarátov.Otecprišielopostavenie,príjem.Svedoksavtom
nemusel pohybovať každý deň, lebo chodieval na týždňovky a nestretával sa s obyvateľmi každý deň.
Voči nepravdivým článkom sa otec bránil, ale nemalo to nejaký efekt. Do pojednávacej miestnosti im bol
sťažovaný vstup. Žiadali aspoň o ospravedlnenie, ale nevie, ako to dopadlo. V predvolebnom období sa
voči otcovi spustila určitá kampaň, ale nevnímali to ako ohrozujúce jeho postavenie. Predtým vyhrával s

veľkým rozdielom a z ostatných kandidátov napríklad urobil zástupcov. Otec voči tým článkom podal aj
trestné oznámenie. Zlomilo sa to v roku 2011, kedy sa začalo aj trestné konanie. Otec bol vyšetrovaný.
Všetko to bolo živnou pôdou pre novinárov, neprajníkov. Svedok zo začiatku pracoval tak, že mimo
domu bol jednu alebo dve noci. Teraz je už doma stále, má takú prácu. Žalobca ako otec a starý otec v
akýchkoľvek aktivitách ako by zamrzol. U nich doma sa stále niečo robilo. Opravovali sa domy, stavalo

sa, rekonštruovalo sa. Chodievalo sa dovolenky, chatu, plesy. Žili aktívny verejný spoločenský život. Od
roku 2011 až dodnes sa nič z toho nedeje. Otec ako veriaci človek prestal chodiť aj do kostola. Vzťahy v
rodine sa upravili, u mamy to stále po zdravotnej stránke nie je najlepšie. Kontakty s verejnosťou žalobca
neudržiava doteraz. Manželka nie je Varínčanka, je z malej susednej obce. Ale o celom konaní vedeli aj
svokrovci. Išiel si napríklad kúpiť rožky a v miestnych novinách bol na titulnej stránke jeho otec.

18. Svedkyňa Daniela H. je dcérou žalobcu a o žalobcovi uviedla, že ho vníma ako silného a dobrého
človeka, ktorý sa vždy staral o ich matku a aj deti. Bývala s rodičmi v jednej domácnosti, takže si to zažila
aj na vlastnej koži. Odsťahovala sa pred troma rokmi, keď sa vydala v máji roku 2016. Manžela pozná
12 rokov, pričom nie je Varínčan. Aj manžel mal pochybnosti, kto je žalobca a či mu môže veriť, ale ona

mu celú situáciu vysvetlila. Nastal zlom, pretože otec sa veľmi zmenil, uzavrel sa do seba. Nebol taký
ako predtým. Niekedy spolu chodievali na rôzne výlety, trávili spolu čas, ale to sa zmenilo. Všetko ho to
ovplyvnilo, aj ich matku, ktorej zdravotný stav sa zhoršil. Celý prípad bol medializovaný aj v obecných a
regionálnych novinách. Ľudia na nich poukazovali. Stratili kamarátov a aj niektorých blízkych. Otec sazatváral do izby, nekomunikoval. Ako rodina sa ho snažili podporovať. Na verejnosť nechodil, stránil sa
jej. Ťažko sa o tom rozpráva, nechcela by to znova zažiť. Je rada, že otec je silný a ako tak to zvládol.
Nikto sa mu doteraz neospravedlnil. Študovala v Žiline, vysokú školu absolvovala v Skalici. Nemala

problém nájsť si zamestnanie, je zamestnaná od roku 2015. V súčasnej dobe je na materskej dovolenke.

19. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/20003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní.

21.Podľa§6ods.1zákonač.514/2003Z.z.,aktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

22. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

23. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

24. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

25. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

26. Vznik zodpovednosti sa viaže na existenciu určitých skutočností alebo skutkových relácií, ktoré
určuje zákon a súhrn ktorých tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu (zodpovednostnú
skutkovú podstatu). Prvkami skutkovej podstaty, naplnenie ktorej má za následok vznik zodpovednosti

štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú:
1. subjekt (orgán štátu),
2. predmet (nezákonným rozhodnutím porušený právny vzťah),
3. správanie subjektu (jeho rozhodnutie),
4. výsledok spočívajúci v škode,

5. príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a
6. protiprávnosť - nezákonnosť.

27. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že orgány činné v trestnom konaní, teda polícia,
vyšetrovateľ a prokurátor konali v súlade so zákonom a ich právami a povinnosťami v zmysle Trestného

poriadku. Vzhľadom na trestné oznámenie Mgr. Jozefa F., ktoré usvedčovalo žalobcu (a ďalších dvoch
obvinených) zo spáchania daného trestného činu ako aj ďalšie dôkazy bolo vyhodnotené podozrenie
zo spáchania trestného činu žalobcom, na základe čoho bolo vznesené obvinenie aj voči žalobcovi
a po vykonaní prípravného konania aj obžaloba. Po podaní obžaloby bola táto súdom prijatá a vkonaní pred Špecializovaným trestným súdom bol obžalovaný Ing. R. oslobodený spod obžaloby
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, pretože skutok
nie je trestným činom. Odvolanie prokurátora Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol. Z hľadiska

trestného práva nemožno konštatovať, že by trestné konanie nebolo začaté dôvodne. Až súd rozhodol
tak, že obžalovaný bol oslobodený. Tu teda nemožno hovoriť o svojvôli orgánov činných v trestnom
konaní, ktorí by nezákonne stíhali obžalovaného. Žalovaný si podľa názoru súdu plnil svoju povinnosť v
zmysle Trestného zákona a Trestného poriadku. na základe vtedy známych dôkazov a či už konal alebo
nekonal bez prieťahov, súd v tejto veci neposudzuje.

28. Napriek uvedenému, zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je objektívnou
zodpovednosťou a v zásade má ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, právo na náhradu škody
spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Pokiaľ teda ide o naplnenie jednotlivých predpokladov
vzniku zodpovednosti (viď bod 26. odôvodnenia), voči žalobcovi bolo začaté trestné stíhanie uznesením
vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Stred

- Banská Bystrica sp. zn. ČVS: PPZ-XXX/BPK-S-XXXX zo dňa 14. 12. 2011, nad ktorým v zmysle
Trestného poriadku vykonávala dozor Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. je zodpovedným orgánom štátu, t. j. konajúcim orgánom v zmysle § 4 ods.
1 písm. f) citovaného zákona (subjekt). Nezákonným rozhodnutím (predmet) je uznesenie o vznesení
obvinenia žalobcovi sp. zn. ČVS: J.-XXX/BPK-S-XXXX zo dňa 14. 12. 2011, voči ktorému žalobca podal

sťažnosť, ale táto bola uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv XXX/
XX - 5 zo dňa 07. 02. 2012 zamietnutá ako nedôvodná. Na základe tohto rozhodnutia bolo vedené
voči žalobcovi trestné stíhanie, ktoré po podaní obžaloby pokračovalo aj ako konanie pred súdom, a
teda nebyť rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní, nebola by ani podaná obžaloba a vo veci
by nerozhodoval súd. Preto sú naplnené aj ďalšie predpoklady, a to správanie subjektu a nezákonnosť

rozhodnutia (v tomto bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XMcdo XX/
XXXX, na ktoré súd v podrobnostiach o nezákonnosti rozhodnutia odkazuje). Na tomto mieste súd
uvádza, že argumentácia žalovaného o extenzívnom výklade zákona č. 514/2003 Z. z. nemá oporu v
tomto zákone a ani v súdnej praxi. Je možné konštatovať, že z hľadiska trestného práva rozhodnutie o
vznesení obvinenia nie je rozhodnutím o vine alebo nevine osoby, pretože takýto záver môže prijať len

súd, pričom takýmto rozhodnutím je následne súd v civilnom konaní viazaný. Ako už ale bolo uvedené,
bez toho, aby vyšetrovateľ rozhodol o vznesení obvinenia, by nemohol prokurátor podať obžalobu
a súd by nemohol prijať záver o vine alebo nevine. Ide o logickú následnosť jednotlivých „krokov“
orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ktoré sú ale závislé na sebe a bez jedného z týchto „krokov“
nemôže nasledovať ďalší. Preto nie je dôležité, koľko a akých rozhodnutí ten - ktorý oprávnený subjekt

v trestnom konaní urobil, podstatné z hľadiska civilného práva je, že v výsledkom trestného konania
je oslobodenie žalobcu spod obžaloby, pričom počiatkom tohto konania bolo uznesenie o vznesení
obvinenia. Rovnako pre posúdenie nezákonného rozhodnutia v civilnom konaní nie je podstatné ani to,
aký stupeň podozrenia či istoty o spáchaní trestného činu požaduje Trestný poriadok na rozhodnutie o
vznesení obvinenia, na podanie obžaloby až po rozhodnutie súdu.

29. Čo sa týka samotného výsledku tohto trestného konania spočívajúceho v škode, bez pochýb
vyplynulo, že táto je vyčíslená úhradou trov právneho zastúpenia. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa uhrádza skutočná škoda predstavujúca ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového
stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty,

ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Skutočnou
škodou, za ktorú zodpovedá štát podľa zákona č. 514/2003 Z. z., môžu byť aj náklady, ktoré obvinený
v trestnom konaní vynaložil na obhajobu, ak sú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím,
rozhodnutím o väzbe alebo iným rozhodnutím na úroveň im postavených. Výška odmeny advokáta
sa riadi predovšetkým zmluvou medzi advokátom a klientom a jej výška nie je vyhláškou regulovaná.

Ustanovenia o tarifnej odmene sa použijú pre určenie výšky odmeny v prípadoch, keď medzi advokátom
a klientom k výslovnému dojednaniu výšky odmeny nedošlo.

30. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalobcovi vznikla v dôsledku vedenia trestného
stíhania voči jeho osobe škoda spočívajúca v trovách obhajoby, ktoré by mu neboli vznikli, keby nemal

postavenie obvineného a obžalovaného a služby advokáta využil účelne. Preto sú splnené aj posledné
dva predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to výsledok spočívajúci v škode a príčinná súvislosť.31. Nielen z vyššie uvedeného, ale tak zo zhodných tvrdení žalobcu a právneho zástupcu, ako aj z
písomného plnomocenstva zo dňa 04. 02. 2014 (nachádzajúce sa v spise Špecializovaného trestného
súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB - XT/XX/XXXX) vyplýva, že odmenu obhajcu, ktorá nebola

v trestnom konaní dohodnutá, je možné vypočítať a určiť v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška“)

32. Na rozdiel od žalobcu, súd nepovažoval za dostatočne preukázanie jej výšky len listinným dôkazmi

- vyčíslenie trov právneho zastúpenia, faktúru, výpis z účtu a záznamy o porade s klientom (č. l. 13
- 22). Z uvedených listín totiž skutočne nevyplývajú skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe o výške
škody. Vyčíslenie trov právneho zastúpenia nebolo preukázané predložením aj jednotlivých úkonov
právnej služby. Z faktúry č. XXXXXXX vyplýva, že suma vo výške 5 301,01 Eur mala byť určená pre
úhradu paušálnej odmeny za poskytovanie právnych služieb v konaní podľa čl. II bodu 1. a) pod kódom
položky XTo X/XXXX. Plnomocenstvo právneho zástupcu žalobcu JUDr. Igora H. v trestnom konaní

neobsahuje žiadne články, body či písmená, pretože nejde o žiadnu dohodu - dvojstranný právny úkon.
Takisto v tomto plnomocenstve nebola dohodnutá žiadna paušálna odmena, ale len odmena tarifná, čo
v prejednávanej civilnej veci potvrdil žalobca aj jeho právny zástupca. Ďalším nedostatkom je, že faktúra
s jej označením by sa mala vzťahovať len na sp. zn. 6To X/XXXX, čo je len konanie na odvolacom súde
(Najvyšší súdu Slovenskej republiky). Ani samotný výpis z účtu (č. l. 17) nepreukazuje, že sumu vo výške

5 301,01 Eur uhradil žalobca, pretože platiteľom bola iná osoba (Daniela R.).

33. Vzhľadom na uvedené súd vykonal aj dokazovanie pripojením spisu Špecializovaného trestného
súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB - XT/XX/XXXX, ktoré zhodne navrhli strany sporu.
Pripojenie uvedeného spisu súd oznámil stranám sporu emailom mesiac pred pojednávaním. Ani jedna

zo strán sa s trestným spisom neoboznámila a v súvislosti s jeho obsahom pred pojednávaním nenavrhla
žiadne ďalšie vykonávanie dôkazov. Urobil tak až právny zástupca žalobcu po tom, čo súd predbežne
nárok posúdil s tým, že vo vyšetrovacom spise sa plnomocenstvo zo dňa 19. 12. 2011 nenachádza a
jediné plnomocenstvo v celom spise je zo dňa 04. 02. 2014, v dôsledku čoho má súd za preukázanú
len časť nároku na náhradu škody spočívajúcej v trovách obhajoby. Právny zástupca žalobcu navrhol,

aby mu súd umožnil v jeho dokumentoch dohľadať chýbajúce plnomocenstvo ako aj ďalšie úkony
právnej služby, resp. navrhol vypočuť vyšetrovateľa. Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania
o výsluch svedka ako aj poskytnutie lehoty na doplnenie listinných dôkazov. Sporové konanie sa
spravuje zásadou koncentrácie konania. Vyčkávať alebo dopĺňať vyjadrenia či návrhy po predbežnom
posúdení nároku súdom nie je cieľom zavedenia a dodržiavania tejto zásady v podobe sudcovskej a

zákonnejkoncentrácie.Každástranasporubymalavedieťriadneavčasuplatniťprostriedkyprocesného
útoku a procesnej obrany, medzi ktoré patria aj návrhy na vykonanie dokazovania. Nie je želateľné,
aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by
mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho
pojednávania. Výnimkou zo sudcovskej koncentrácie je okolnosť, ak na pojednávaní vyplynie nová

skutočnosť, ku ktorej je potrebné sa vyjadriť či navrhnúť vykonať dôkaz. Keďže v prejednávanej veci ani
na pojednávaní nevyplynuli také skutočnosti, ku ktorým by sa javilo ako vhodné či už poskytnutie lehoty
alebo ďalšie vykonávanie dôkazov, súd neakceptoval žalobcove návrhy na doplnenie dokazovania.

34. Z pripojeného trestného spisu mal súd za preukázané nasledovné vyčíslenie:

I. Úkony právnej služby:

Rok 2014
1. 04. 02. 2014: prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom [§ 14 ods. 1 písm. a) v

spojení s § 13 ods. 2 a § 1 ods. 4 vyhlášky] ........... 46,38 Eur
2. 07. 02. 2014: hlavné pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica
v čase od 09.00 h do 10.55 h, t. j. za každé dve začaté hodiny [§ 14 ods. 1 písm. c) v spojení s § 13
ods. 2 a § 1 ods. 4 vyhlášky] ...... 46,38 Eur
3. 04. 03. 2014: hlavné pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica

v čase od 09.00 h do 14.30 h, t. j. za každé dve skončené hodiny [§ 14 ods. 1 písm. c) v spojení s §
13 ods. 2 a § 1 ods. 4 vyhlášky] .. 2 x 46,38 Eur4. 20. 03. 2014: hlavné pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica
v čase od 09.30 h do 16.40 h, t. j. za každé dve skončené hodiny [§ 14 ods. 1 písm. c) v spojení s §
13 ods. 2 a § 1 ods. 4 vyhlášky] .. 3 x 46,38 Eur

5. 24. 03. 2014: hlavné pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica
v čase od 09.00 h do 13.00 h, t. j. za každé dve skončené hodiny [§ 14 ods. 1 písm. c) v spojení s §
13 ods. 2 a § 1 ods. 4 vyhlášky] .. 2 x 46,38 Eur
6. 28. 04. 2014: hlavné pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica
v čase od 09.30 h do 14.21 h, t. j. za každé dve skončené hodiny [§ 14 ods. 1 písm. c) v spojení s §

13 ods. 2 a § 1 ods. 4 vyhlášky] .. 2 x 46,38 Eur
7. 29. 04. 20X4: hlavné pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica
v čase od 09.30 h do 14.40 h, t. j. za každé dve skončené hodiny [§ 14 ods. 1 písm. c) v spojení s §
13 ods. 2 a § 1 ods. 4 vyhlášky] .. 2 x 46,38 Eur
8. 21. 05. 2014: hlavné pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica
v čase od 09.30 h do 14.33 h, t. j. za každé dve skončené hodiny [§ 14 ods. 1 písm. c) v spojení s §

13 ods. 2 a § 1 ods. 4 vyhlášky] .. 2 x 46,38 Eur
9. 22. 05. 2014: hlavné pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica
v čase od 09.30 h do 16.00 h, t. j. za každé dve skončené hodiny [§ 14 ods. 1 písm. c) v spojení s §
13 ods. 2 a § 1 ods. 4 vyhlášky] .. 2 x 46,38 Eur
10. 26. 05. 2014: vyhlásenie rozsudku na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko

Banská Bystrica [§ 14 ods. 5 písm. b) v spojení s § 13 ods. 2 a § 1 ods. 4
vyhlášky] ............................................................................................ 11,60 Eur

Rok 2016
11. 27. 01. 2016: vyjadrenie k odvolaniu [§ 14 ods. 1 písm. d) v spojení s § 13 ods. 2 a § 1 ods. 4

vyhlášky] ........................................................................ 52,44 Eur

II. Cestovné náhrady (§ 15 písm. a) vyhlášky):

12. cestovné náhrady: Žilina - Banská Bystrica, 177 km (cesta tam a späť) dňa 07. 02. 2014

· sadzba za km ...................................................................................... 0,183 Eur
· spotreba l/100 km .............................................................................. 6,9
· cena za 1l PHM .................................................................................. 1,356 Eur
· 6 polhodín (á 6,50 Eur) ...................................................................... 39,00 Eur
cestovné náhrady spolu (177 km) .......................................................... 87,95 Eur

13. cestovné náhrady: Žilina - Banská Bystrica, 177 km (cesta tam a späť) dňa 04. 03. 2014
· sadzba za km ...................................................................................... 0,183 Eur
· spotreba l/100 km .............................................................................. 6,9
· cena za 1l PHM .................................................................................. 1,356 Eur

· 6 polhodín (á 6,50 Eur) ...................................................................... 39,00 Eur
cestovné náhrady spolu (177 km) .......................................................... 87,95 Eur

14. cestovné náhrady: Žilina - Banská Bystrica, 177 km (cesta tam a späť) dňa 20. 03. 2014
· sadzba za km ...................................................................................... 0,183 Eur

· spotreba l/100 km .............................................................................. 6,9
· cena za 1l PHM .................................................................................. 1,349 Eur
· 6 polhodín (á 6,50 Eur) ...................................................................... 39,00 Eur
cestovné náhrady spolu (177 km) .......................................................... 87,87 Eur

15. cestovné náhrady: Žilina - Banská Bystrica, 177 km (cesta tam a späť) dňa 24. 03. 2014
· sadzba za km ...................................................................................... 0,183 Eur
· spotreba l/100 km .............................................................................. 6,9
· cena za 1l PHM .................................................................................. 1,337 Eur
· 6 polhodín (á 6,50 Eur) ...................................................................... 39,00 Eur

cestovné náhrady spolu (177 km) .......................................................... 87,72 Eur

16. cestovné náhrady: Žilina - Banská Bystrica, 177 km (cesta tam a späť) dňa 28. 04. 2014
· sadzba za km ...................................................................................... 0,183 Eur· spotreba l/100 km .............................................................................. 6,9
· cena za 1l PHM .................................................................................. 1,330 Eur
· 6 polhodín (á 6,50 Eur) ...................................................................... 39,00 Eur

cestovné náhrady spolu (177 km) .......................................................... 87,63 Eur

17. cestovné náhrady: Žilina - Banská Bystrica, 177 km (cesta tam a späť) dňa 29. 04. 2014
· sadzba za km ...................................................................................... 0,183 Eur
· spotreba l/100 km .............................................................................. 6,9

· cena za 1l PHM .................................................................................. 1,330 Eur
· 6 polhodín (á 6,50 Eur) ...................................................................... 39,00 Eur
cestovné náhrady spolu (177 km) .......................................................... 87,63 Eur

18. cestovné náhrady: Žilina - Banská Bystrica, 177 km (cesta tam a späť) dňa 21. 05. 2014
· sadzba za km ...................................................................................... 0,183 Eur

· spotreba l/100 km .............................................................................. 6,9
· cena za 1l PHM .................................................................................. 1,360 Eur
· 6 polhodín (á 6,50 Eur) ...................................................................... 39,00 Eur
cestovné náhrady spolu (177 km) .......................................................... 88,00 Eur

19. cestovné náhrady: Žilina - Banská Bystrica, 177 km (cesta tam a späť) dňa 22. 05. 2014
· sadzba za km ...................................................................................... 0,183 Eur
· spotreba l/100 km .............................................................................. 6,9
· cena za 1l PHM .................................................................................. 1,360 Eur
· 6 polhodín (á 6,50 Eur) ...................................................................... 39,00 Eur

cestovné náhrady spolu (177 km) .......................................................... 88,00 Eur

20. cestovné náhrady: Žilina - Banská Bystrica, 177 km (cesta tam a späť) dňa 26. 05. 2014
· sadzba za km ...................................................................................... 0,183 Eur
· spotreba l/100 km .............................................................................. 6,9

· cena za 1l PHM .................................................................................. 1,360 Eur
· 6 polhodín (á 6,50 Eur) ...................................................................... 39,00 Eur
cestovné náhrady spolu (177 km) .......................................................... 88,00 Eur

III. Náhrada hotových výdavkov:

21. 10 x režijný paušál á 7,81 Eur [§ 16 ods. 3 vyhlášky] ......................... 78,10 Eur
22. 1 x režijný paušál á 8,39 Eur [§ 16 ods. 3 vyhlášky] ........................... 8,39 Eur
23. daň z pridanej hodnoty [§ 18 ods. 3 vyhlášky] .................................... 20 %
---------------------------------------------------------------------

Trovy obhajoby spolu ............................................................................ 2 075,62 Eur

35. Čo sa týka určenia hodnoty jedného úkonu právnej služby súd vychádzal z toho, že voči žalobcovi
bolovznesenéobvinenieprezločinpoškodzovaniafinančnýchzáujmovEurópskychspoločenstievpodľa
§ 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona spáchaného vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 a pre zločin

subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona spáchaného vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Keďže ide o trestné činy, pre ktoré zákon ustanovuje
trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov a neprevyšujúci desať rokov, základnou sadzbou tarifnej
odmeny je jedna osmina výpočtového základu (§ 12 ods. 3 písm. b) vyhlášky, ktorá sa ale vzhľadom na
to, že advokát obhajoval dvoch obžalovaných, znižuje o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky) a pri jej výslednej

výške sa berie do úvahy aj to, že výpočtovým základom je mesačná mzda zamestnanca hospodárstva
za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o štyri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ (§ 1
ods. 4 vyhlášky). Takto súd dospel k tomu, že v roku 2014 hodnota úkonu právnej služby bola 46,38 Eur
a v roku 2016 vo výške 52,44 Eur. Rovnako súd určil aj výšku náhrady za stratu času, ktorá predstavuje
jednu šesťdesiatinu výpočtového základu za každú začatú polhodinu zníženú o jednu polovicu (50 %),

čo v roku 2014 bola suma 6,50 Eur. Cesta zo Žiliny do Banskej Bystrice, tam a späť, trvá tri hodiny a jej
vzdialenosť je 177 km (viď č. l. 120 spisu). Na výpočet cestovných náhrad je potrebné použiť nasledovný
vzorec: výška cestovných náhrad = (vzdialenosť tam a späť x suma základnej náhrady za konkrétny
rok) + (vzdialenosť tam a späť x priemerná spotreba auta x cena benzínu); t. j. cesta tam a späť,vzdialenosť, základná náhrada je vo výške 0,183 Eur, priemerná spotreba osobného motorového vozidla
VOLKSWAGEN PASSAT podľa technického preukazu je 6,9 l/100 km. Pokiaľ ide o cenu pohonných
hmôt, súd vychádzal z ceny uvedenej vo vyčíslení, pretože jej výšku by mal právny zástupca preukázať

aj pokladničným blokom a v prípade, že tak neurobí, súd vychádza z ceny zverejnenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky. Keďže ale cena pohonných hmôt bola vo vyčíslení nižšia, ako zverejnená
(viď č. l. 121 - 127), súd priznal žalobcovi len ním uplatnenú výšku cenu pohonných hmôt. Takýmto
spôsobom súd dospel k sume vo výške 2 075,62 Eur (vrátane DPH, keďže právny zástupca je platcom
- viď č. l. 119 spisu).

36. Pri určení škody súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, kedy bolo preukázané, že žalobcu
obhajoval advokát odo dňa 04. 02. 2014. Napriek tomu, že žalobca a jeho právny zástupca na
pojednávaní tvrdili opak, a teda že došlo už k zastupovaniu odo dňa 19. 12. 2011, súd tomuto tvrdeniu
neuveril, nakoľko z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obv. Ing. R. obhajcu v osobe JUDr. A. H. nemal,
keďže na úkone - preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 27. 09. 2013 (č. l. 2696 vyšetrovacieho

spisu) bol tento sám. V zázname nie je ani len uvedené, že by Ing. R. mal obhajcu. JUDr. H. pritom
o úkone - preštudovanie vyšetrovacieho spisu musel vedieť, keďže v trestnom konaní zastupoval aj
ďalšieho obvineného (Ing. Juraja H.), kde sa už tohto úkonu zúčastnil nielen obhajca, ale aj obv. Ing.
Mravec. Nie je teda pravdou, že JUDr. H. sa cítil byť obhajcom žalobcu aj v prípravnom konaní, pretože
by nebolo logické, aby sa zúčastnil na preštudovaní spisu len raz, keď na to mal právo dvakrát a že

by v tom jednom prípade, keď toto právo nevyužil, nebola o tom aspoň zmienka. Rovnako z celého
vyšetrovacieho spisu vyplýva, že JUDr. H. zastupoval len obv. Ing. H., pričom napr. aj sám obhajca v
elektronickej komunikácii s vyšetrovateľom (č. l. 2664 vyšetrovacieho spisu) uvádza len jedného klienta
(a niet pochýb o tom, že ide o Ing. H., pretože na pojednávaní túto skutočnosť ten istý právny zástupca
potvrdil). Ak by teda skutočne JUDr. Müller zastupoval dvoch klientov, nemal by dôvod dňa 22. 03. 2012

písať vyšetrovateľovi len o jednom klientovi. Obdobne aj z iných úkonov (nazretie do vyšetrovacieho
spisu zo dňa 16. 01. 2012 - č. l. 2650, splnomocnenie zo dňa 25. 04. 2012 - č. l. 392 vyšetrovacieho spisu
či splnomocnenie zo dňa 20. 04. 2012 - č. l. 408 vyšetrovacieho spisu) možno dospieť k záveru, že JUDr.
H. nezastupoval okrem obv. Ing. H. (viď plnomocenstvo zo dňa 09. 01. 2012 - č. l. 52 vyšetrovacieho
spisu) žiadneho ďalšieho obvineného, a teda ani žalobcu. Tu neobstojí tvrdenie právneho zástupcu

žalobcu, že ide len o formálny nedostatok plnomocenstva, pretože ak by na úkon - preštudovanie
vyšetrovacieho spisu nebol ako obhajca predvolaný či upovedomený, išlo by o porušenie práva na
obhajobuaJUDr.H.čižalobcatotovtrestnomkonanínenamietali.Niejebezvýznamuanitáskutočnosť,
že Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica dňa 04. 12. 2013 zasielal obžalovaným a
obhajcom výzvu na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov, pričom Ing. R. v tomto nie je označený

ako osoba zastúpená obhajcom (na rozdiel od zvyšných dvoch obžalovaných). Tiež nie je pravdivé
tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že v trestnom konaní môže klienta zatupovať len ako advokát a
nemôže tak konať ako advokátska kancelária, pretože je to v rozpore s § 12 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov. Advokát nemusí vykonávať advokáciu len samostatne a ani zo

žiadneho ustanovenia trestného poriadku nevyplýva, že obhajcom môže byť len advokát vykonávajúci
advokáciu samostatne. To, ako je koncipované a sformulované konkrétne plnomocenstvo (t. j. že by si
obvinený zvolil len jedného konkrétneho advokáta, hoci je tento v spoločnosti alebo v združení s ďalším
advokátom), nie je otázkou právnou, ale osobným výberom klienta. Uvedené rozpory by neodstránil
ani výsluch vyšetrovateľa, pretože tento po ôsmich rokoch vedenia trestného konania si len ťažko pri

svojej práci môže pamätať na konkrétnu osobu obhajcu a žalobcu a na to, či keď upovedomoval o
úkonoch JUDr. H. mal tým na mysli, že asi zastupuje dvoch obvinených. Tiež nemožno považovať za
preukázanie zastupovania žalobcu ani tú skutočnosť, že sa JUDr. H. (či splnomocnenec) zúčastňoval
na úkonoch v prípravnom konaní, pretože jeho meno je v zápisnici uvedené automaticky bez ohľadu na
to, či by zastupoval žalobcu, Ing. H. alebo aj obidvoch naraz. Je potrebné uviesť, že ide o úplne bežný

a zaužívaný postup vyšetrovateľa, a to takmer kdekoľvek, čo musí byť právnemu zástupcovi známa
skutočnosť. Rovnako mu musí byť zrejmé, že nezaloženie plnomocenstva vo vyšetrovacom spise nie
je len formálnym nedostatkom či prípadnou nepozornosťou vyšetrovateľa, pretože tomu nenasvedčujú
ani logické súvislosti. A to aj pre to, lebo napr. žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa zo dňa 27.
02. 2012 písal žalobca sám (č. l. 54 vyšetrovacieho spisu), a teda nešlo o žiadne zastupovanie. Aj na

výsluchoch svedkov Ing. K. a V. dňa 09. 02. 2012 bol žalobca sám, bez obhajcu.

37. Prihliadnuc na úvahy uvedené v bodoch 27. - 36. odôvodnenia súd dospel k záveru, že žalobcovi
vznikla škoda vo výške 2 075,62 Eur za nezákonné rozhodnutie, s ktorej úhradou je žalovaný vomeškaní podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže si svoju povinnosť nesplnil pri predbežnom
prerokovaní nároku, a to odo dňa nasledujúceho po doručení odpovede žalovaného žalobcovi, t. j. 25.
01. 2018 a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorých

výška je určená v zmysle § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa upravujú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vo zvyšku vyčíslenej škody (v sume 3 225,39 Eur = 5
301,01 - 2 075,62 Eur) súd žalobu zamietol.

38. Okrem škody si žalobca uplatnil aj nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 15 000,00 Eur.

39. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Z uvedeného vyplýva,
že poškodený má nárok aj náhradu nemajetkovej ujmy, ak k nej došlo v súvislosti s nezákonným
rozhodnutím a ak nepostačuje samotné konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia.

40.Kritériamiprenáhradunemajetkovejujmysúa)osobapoškodeného,jehodoterajšíživotaprostredie,
v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, a d) závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora môže

byť finančná kompenzácia substantial (podstatná, zásadná, výrazná - napr. rozsudok ESĽP vo veci
Neumeister proti Rakúsku, sťažnosť č. XXXX/XX) alebo token (symbolická - napr. rozsudok ESĽP
vo veci U. a spol. proti Holandsku, sťažnosť č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX). Spravodlivým zadosťučinením však môže byť tiež samotné konštatovanie porušenia práva
garantovaného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (napr. rozsudok ESĽP vo veci

L. proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. XXXX/XX). Z judikatúry ESĽP ale tiež vyplýva, že zmluvným
štátom je daná pomerne široká voľnosť v tom, akú formu odškodnenia zvolí, aby taká forma odškodnenia
dostatočne vyvážila ujmu, ktorá bola spôsobená. Je vždy nutné postupovať podľa konkrétnych okolností
individuálneho prípadu a spravidla i tam, kde už štátne orgány k nejakej kompenzácii pristúpili, zvážiť
možnosť poskytnutia aj inej formy odškodnenia ako len v peniazoch. Peňažnú formu odškodnenia

podľa čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je ale vždy treba považovať
za subsidiárnu vo vzťahu k iným satisfakčným prostriedkom. Jej poskytnutie sa preto viaže na také
okolnosti individuálneho prípadu, voči ktorým by iná forma odškodnenia sama o sebe nebola adekvátnou
(primeranou).

41. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca pôsobil ako starosta obce Varín v rokoch 1994 až 2010. V čase
od roku 1992 do 1994 vykonával funkciu starostu z pozície jeho zástupcu, keďže vtedajší starosta zomrel
a žalobca prevzal jeho kompetencie. Žalobca do funkcie starostu po roku 2010, kedy prehral vo voľbách,
dotejtoužviacnekandidoval.Vostatnýchvoľbáchkandidovaldoobecnéhozastupiteľstvaakoposlanec,
ale nebol zvolený. Vykonával aj funkciu predsedu dopravnej komisie v žilinskom samosprávnom kraji,

no bolo to hneď v prvom volebnom období po vzniku vyšších územných celkov. Viac nemal ambíciu
kandidovať či sa zapájať do verejného života. V čase pred rokom 1994 ako aj po roku 2010 bol a je
žalobca zamestnaný u zamestnávateľa Slovenská správa ciest. Je pravdou, že jeho mesačný príjem je
nižší ako ten, ktorý dosahoval v čase výkonu funkcie starostu. V súčasnej dobe je už aj dôchodcom,
no stále pracuje. Jeho zdravotný stav nie je bezproblémový, užíva lieky a pravidelne absolvuje lekárske

prehliadky, čo však súvisí aj s tým, že má viac ako 65 rokov a stále šoféruje. S manželkou, ktorej
zdravotný stav sa počas trestného konania, výrazne zhoršil a je aj invalidnou dôchodkyňou, vychovali
štyrideti,zktorýchtribolivypočutéajnapojednávaníatiežbolvypočutýzať,manželstaršejdcéry.Vobci
Varín žalobca prežil celý svoj život a napriek úvahám sa z tejto obce nikdy neodsťahoval. Vzhľadom na
počet obyvateľov obce (cca 3 500) je možné konštatovať, že žalobca ako osobou známou v tom zmysle,

že zrejme väčšina obyvateľov by si jeho meno vedela spojiť s konkrétnymi okolnosťami či udalosťami
a tiež aj s prácou žalobcu či jeho rodinou. V konečnom dôsledku aj predložené články (regionálneho
charakteru) dosvedčujú, že žalobcovo meno mohlo časť obyvateľstva kraja či regiónu spojiť s trestným
stíhaním.

42. Z výsluchov troch detí a zaťa bez pochýb vyplynulo, že žalobca bol otvoreným, spoločenským
a aktívnym človekom, no počas trestného konania ako aj po ňom sa uzavrel, prestal chodievať do
spoločnosti, do kostola. Stretáva sa len s rodinou a blízkym okruhom zopár známych či priateľov. Sám
žalobca uviedol, že sčasti je to aj pre to, lebo sa hanbil, svoje problémy a starosti veľmi neprenášal narodinu, pretože sa ju snažil ochrániť, aj vzhľadom na zlý zdravotný stav manželky. Na druhej strane ani
jeden člen jeho najbližšej rodiny s ním kontakt neprerušil a počas trestného konania mu boli oporou
nielen po psychickej stránke ale aj tým, že mu syn Ing. Tomáš R. pomáhal aj v trestnom konaní

(obstarával dokumentáciu, vysvetľoval odborné záležitosti obhajcovi, chodieval na pojednávania). Ing.
Tomáš R. a aj Daniela H. v čase začatia trestného stíhania so žalobcom a jeho manželkou bývali.
Potvrdili, že otec sa uzavrel, nerozprával o problémoch, ale bol aj nesústredený. Podobne popísal osobu
žalobcu v čase začatia trestného stíhania aj kolega Ing. J..

43. Žalobca skutkovo odôvodnil nárok na nemajetkovú ujmu jednak z pohľadu jeho rodinného života,
tiež pracovného života a v neposlednom rade aj z hľadiska zdravotného stavu.

44. V prípade pracovného života nie je možné konštatovať, že trestné stíhanie malo nezvratný dôsledok.
Žalobca je stále, hoci aj na dôchodku, zamestnaný. Síce mu poklesol mesačný príjem, avšak žalobca
u toho istého zamestnávateľa pracoval aj predtým, a teda si musel byť vedomý, že nebude dosahovať

rovnaký príjem ako starosta. V práci mohol žalobca kariérne postúpiť a to o dve funkcie (námestník a
riaditeľ),alesataknestalo.Žalobcavšaknepreukázal,žebytomutakbolovdôsledkutrestnéhostíhania,
nakoľko k jeho oslobodeniu došlo už v roku 2014 a následne rozhodnutie o vine bolo potvrdené v roku
2016. Od tohto obdobia tak žalobca mal z jeho pohľadu možnosť postúpiť, otáznym však ostáva, či mu
takúmožnosťzamestnávateľponúkol.Aktedažalobcavovýsluchuuviedol,žemoholpostúpiť,alesatak

pre trestné stíhanie nestalo, mal jednoznačne preukázať, že dostal takú ponuku a nebol vymenovaný.
Keďže tak neurobil, súd nemohol prihliadnuť na to len z dôvodu vedenia trestného stíhania a nemohol to
pričítať konaniu žalovaného. Ďalej je významné aj to, že žalobca po prehratých voľbách v roku 2010 už
iniciatívne neprejavoval záujem stať sa starostom, nebol už politicky aktívny. Je rádovým členom strany.
Hoci logické súvislosti nasvedčujú tomu, že starostom sa žalobca v roku 2010 nestal aj pre to, že sa

voči jeho osobe začala šíriť miestna protikampaň, ktorá v roku 2011 vyústila aj do podania trestného
stíhania, z hľadiska času nemožno skutočnosť, že žalobca sa v roku 2010 nestal starostom brať pri
určovaní výšky nemajetkovej ujmy do úvahy, pretože trestné stíhanie sa začalo až v roku 2011 a pre
posúdenie nároku je rozhodné len obdobie vedenia trestného konania, t. j. od 14. 12. 2011 do 04. 05.
2016. Z uvedeného vyplýva, že trestné stíhanie sa začalo rok po tom, ako žalobca prehral voľby.

45. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti trestné konanie nemalo vplyv na pracovný život žalobcu.
Rozhodnutie nebyť aktívny, neukazovať sa na verejnosti, nepodieľať sa na kultúrnom, verejnom či
spoločenskom živote je len subjektívnym postojom žalobcu. Ľudsky je pochopiteľné, že žalobca sa po
tom, čo stratil dôveru občanov obce, sa z verejného života stiahol a prestal im dôverovať, pomáhať

či sa s nimi stretávať, ale stále ide len o jeho rozhodnutie. Navyše pri vykonávaní verejnej funkcie je
skutočnepotrebnérátaťajsvysokoumieroukritikyverejnosti,aleajtámusímaťsvojehraniceminimálne
v súkromí verejného činiteľa. Preto by výkon funkcie nemal zasahovať do oprávnených záujmov rodiny,
a teda ak v prípade žalobcu došlo aj k tomu, že sa šírila nepravda o jeho „pomere“ so zamestnankyňou,
zasiahol už jeho verejný život do jeho súkromia, hoci nedošlo k žiadnym hádkam čo rozchodu.

46. Rodinný život a zdravotný stav v prípade žalobcu súviseli aj s výkonom funkcie starostu a aj s
trestným konaním. Ako už bolo viackrát uvedené, po začatí trestného konania žalobca sa uzavrel,
vyhýba sa spoločnosti. Subjektívne pociťoval hanbu najmä vo vzťahu k rodine. Cítil neistotu, beznádej,
bol nesústredený. Dovtedy na súde nebol, nebol trestne či priestupkovo stíhaný. Trestné konanie bolo do

istejmierymedializované,napojednávaniachodiliaktivisti,žalobcaboloznačenýzačlenaorganizovanej
skupiny. Prekonal aj infarkt, ale o tom sa dozvedel až pri lekárskej prehliadke. Skutočnosť, že užíva lieky
a že je sledovaný lekárom, však nemá svoj pôvod len v trestnom stíhaní. Žalobca je dôchodca, k lekárovi
chodí aj pre to, že ako vodič, ktorý má viac ako 65 rokov, musí takéto prehliadky absolvovať. V čase
trestného konania sa však jeho zdravotný stav zhoršil, čo síce nevyhnutne nemusí mať pôvod v tomto

konaní, ale javí sa to ako jedna z príčin, keďže predtým bol žalobca aktívny nielen v spoločnosti ale aj
v športe. V dôsledku trestného stíhania utrpela najmä jeho povesť ako fyzickej osoby - občana, ktorý
bol nápomocný, starostlivý, veselý, tešil sa obľube a podpore a vzbudzoval rešpekt. Po začatí trestného
konania ho však začali nazývať zlodejom, necítil podporu občanov (len rodiny a blízkych), sťažil sa mu
aj výkon bežných činností (nákup v obchode), v rámci „rodinnej firmy“ došlo k poklesu tržieb. Napriek

uvedeným negatívnym okolnostiam prípadu, rodina vždy pri ňom stála a aj jeho kolegovia z práce mu
do istej miery vyjadrovali podporu.47. Je vhodné pripomenúť, že žalobca nebol väzobne stíhaný, ale počas trestného konania pracoval.
Hoci tvrdí, že konanie trvalo 4 a pol roka (52 mesiacov), nešlo o činnosť len jedného orgánu, pretože
od 14. 12. 2011 do 26. 11. 2013 prebiehalo prípravné konanie. Následne od 26. 11. 2013 do 26. 05.

2014 prebiehalo konanie na súde prvého stupňa a od podania odvolania prokurátorom až do 04. 05.
2016 rozhodoval vo veci odvolací súd. Počas dvoch rokov trvajúceho prípravného konania boli vypočutí
traja obvinení, svedkovia a ďalšie osoby poskytovali súčinnosť, nakoľko sa jednalo o hospodárske
záujmyEurópskejúnie.Prvostupňovékonanietrvalolenšesťmesiacov,pričombolonariadenýchviacero
pojednávaní, aby vec bola skončená v rozumnom čase. Ďalšie dva roky sa v podstate v trestnom

spise nič nedialo, nekonalo sa žiadne verejné zasadnutie. Najintenzívnejšie do života žalobcu tak mohol
zasiahnuť čas prvých dvoch rokov vyšetrovania a polrok rozhodovania o jeho nevine.

48. Po zvážení vyššie uvedeného možno konštatovať, že trestné stíhanie malo následky v osobnej sfére
žalobcu. Výška požadovanej nemajetkovej ujmy v rozsahu 15 000,00 Eur neodráža skutočnú intenzitu,
rozsah a následky trestného stíhania v osobnej sfére žalobcu. Nemajetková ujma nemá byť nástrojom

odškodnenia rodiny. Preto hoci je ťažký zdravotný stav manželky žalobcu, táto nie je stranou sporu a
prejednávaná vec sa netýkala jej osoby. Rovnako, ako sa táto vec netýkala posudzovania prijateľnosti
či neprijateľnosti žalobcovho zaťa z hľadiska posúdenia predpokladov na získanie previerky Národného
bezpečnostného úradu. Účelom nemajetkovej ujmy je len zmierniť následky zásahu, pričom peňažná
forma zadosťučinenia je až sekundárna. Nemajetková ujma má odzrkadľovať skutočný a vážny zásah

do osobnej sféry konkrétnej osoby. Žalobca poukazoval na rozsudok Apicella proti Taliansku, v ktorom
bol ale skutkový stav odlišný, nakoľko v tejto veci sa posudzovala výška nemajetkovej ujmy spôsobenej
dĺžkou konania (od 17. 01. 1992 do 15. 03. 2004), napriek tomu bola výpočtovým základom pre jeden
rok konania suma pohybujúca sa medzi 1 000,00 Eur a 1 500,00 Eur, čo v prípade žalobcu znamená
nanajvýš sumu v rozmedzí 4 000,00 Eur - 7 500,00 Eur. Podľa názoru súdu nie je možné pri úvahách o

výške nemajetkovej ujmy bezvýhradne riadiť nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS XXX/XXXX zo dňa 24. 01. 2017, kde v závere súd považuje sumu vo výške 640,00 Eur mesačne
za primeranú odškodneniu, pretože v tam prejednávanej veci bol sťažovateľ väzobne stíhaný a reálne
stratil akýkoľvek príjem, čo nie je prípad žalobcu, ktorý je až doteraz zamestnaný.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje v prejednávanom prípade sumu vo výške 7 000,00
Eur za primeranú, postačujúcu, rozumnú a nie ako prejav svojvôle. Pri jej určení vzal súd do úvahy
kritériá, ktorými sú (1) osoba poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
(2) závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, (3) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenému v súkromnom živote, (4) závažnosť následkov, ktoré vznikli v spoločenskom uplatnení,

(5) povaha trestnej veci a (6) celková dĺžka trestného stíhania. Žalobca bol obvinený z trestného činu,
ktorý síce prejednáva osobitná zložka polície a osobitný súd, avšak nie pre jeho vysokú spoločenskú
nebezpečnosť (napr. trestné činy prvej, druhej či tretej hlavy osobitnej časti Trestného zákona), pretože
pre spoločnosť neznamená väčšie riziko nebezpečenstva vzniku ujmy na zdraví alebo živote. Je to
skôr z hľadiska „výnimočnosti“ trestného činu v tom zmysle, že predmetom ochrany sú najmä záujmy

Európskejúnie(niefyzickýchosôb,morálnychčietickýchnoriemspoločnosti)avrámcikriminálnejmapy
Slovenskanejdeobežnevyskytujúcesaporušenieprávnychpredpisov.Uvedenévyžaduješpecializáciu
viac v smere znalosti a orientovania sa v predpisoch európskeho práva. Žalobca nebol počas trestného
konania vo väzbe. Celé trestné konanie trvalo štyri a pol roka (od 14. 12. 2011 do 04. 05. 2016). Pred aj
po skončení trestného konania žalobca pracoval, v tomto čase došlo k poklesu zárobku z dôvodu zmeny

zamestnania. Jeho vzťahy v rodine sa nezmenili. Pri výške nemajetkovej ujmy treba do úvahy zobrať
aj fakt, že aj samotné konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia a priznanie škody v podobe náhrady
škody je zadosťučinením. Finančné odškodnenie je dôsledkom toho, že konštatovanie nezákonnosti
(t. j. porušenia práva) a priznanie majetkovej škody súd nepovažoval za dostatočné a po zohľadnení
okolností prípadu a osoby poškodeného (vrátane následkov v osobnej sfére a na zdraví) súd priznal aj

nemajetkovú ujmu v časti 7 000,00 Eur a v prevyšujúcej ju zamietol.

50. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C. s. p., ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol úspešný v rozsahu 44,70 %, pretože z uplatneného

nároku vo výške 20 301,01 Eur mu bol priznaný len nárok vo výške 9 075,26 Eur. Žalovaný bol úspešný
v časti 55,30 %. Vzhľadom na takto zistený rozsah možno konštatovať, že miera úspechu oboch strán
je porovnateľná. Pri úvahách o posudzovaní miery úspechu súd vychádzal aj toho, že žalovanému v
konaní ani žiadne trovy nevznikli.Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne v troch vyhotoveniach súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) v znení neskorších zákonov.