Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. apríl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618010346
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4618010346.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu

JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanému G. C., pre zločin týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona,
o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len „okresný prokurátor") o odvolaní
obžalovaného G. C. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 28.10.2019, sp. zn. 1T/77/2018, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre 02.04.2020, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného zákona z r u š u j e s

a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný
G. C., narodený XX.XX.XXXX v G.,

trvale bytom P., D. I. XXXX/XX,

j e v i n n ý , ž e :

od presne nezisteného obdobia najmenej však od 01.09.1999 do 07.04.2018 do 19:00 h, v nepravidelne
opakujúcich sa intervaloch 3-4 krát do týždňa (najčastejšie každý druhý týždeň) v P. na ul. D. I. č.
XXXX/XX, väčšinou pod vplyvom alkoholických nápojov, dlhodobo a bezdôvodne vyvolával nepríjemné
stresové situácie, napätie a hádky s kričaním, vždy s vulgárnymi nadávkami (piča, kurva vyjebaná, sviňa,
špina, prijebaná a iné) na poškodenú manželku E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., D. I. č. XXXX/
XX, fyzicky ju napádal tak, že do nej následne rukami sácal do ramena, v mesiaci 03/2017 ju
dokonca jedenkrát udrel päsťou do hlavy, pričom vedel, že je psychiatrický pacient, trpí epilepsiou, že

je po operácii nádoru v hlave, pričom doposiaľ jej nespôsobil zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske
ošetrenie a v dôsledku tohto správania obžalovaného je táto v chronickom strese, pri upieraní času na
pokoj a oddych anticipuje ohrozenie, trpela duševnými bolesťami - úzkostnými stavmi a depresiami,
jej obvyklý spôsob života bol narušený, prežívala jeho správanie úzkostne, má z neho strach ako i z
nevyspytateľnosti jeho konania s možnosťou násilia voči jej osobe, v niektorých prípadoch obdobné
správanie - kričanie, vulgárne nadávky (kokot vyjebaný a iné) adresoval aj svojmu synovi poškodenému:
G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., ul. D. I. č. XXXX/XX a to najmä preto, že si zastával svoju matku, načo

následne slovami "no poď, no poď, poď dobijem ťa a zložím ťa" syna vyzýval, aby došlo ku fyzickému
kontaktu medzi nimi, v dôsledku čoho došlo u neho k prežívaniu psychologického stresu, predovšetkýmčo sa týka potreby pokoja a oddychu, prípadne nutnej obrany matky, je predráždený, negatívne vníma
hygienické podmienky v byte, ktoré tam spôsobuje obžalovaný, a obdobné správanie - kričanie, vulgárne
nadávky (sviňa, špina a iné) adresoval aj svojej dcére - poškodenej X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.,

ul. D. I. č. XXXX/XX, čo táto prežíva ako chronický stres viazaný na prítomnosť obžalovaného, jeho krik
a invektívy, narušenie možnosti spánku a oddychu, prežívala bezmocnosť a nepohodu v hygienicky a
psychologicky vyrušujúcom prostredí,

t e d a :

- blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie obmedzilo
jej bezpečnosť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l :

- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/
Trestného zákona a nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom
podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného

zákona, na trest odňatia slobody 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne
odkladá a určuje sa probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 3, odsek 4 Trestného zákona obžalovanému ukladá tieto obmedzenia a
povinnosti :

- zákaz požívania alkoholu a iných návykových látok vrátane
povinnosti podrobiť sa kontrole dodržiavania tohto zákazu,
ktorú vykonajú, na základe žiadosti probačného a mediačného úradníka, príslušníci
Policajného zboru,

- povinnosť pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému
úradníkovi v termínoch ním určených,

- povinnosť bezodkladne sa dostaviť do psychiatrickej ambulancie
a po príslušnom vyšetrení odborným lekárom v súvislosti s jeho nadužívaním alkoholu, podriadiť

sa ním odporučenej terapii,
- povinnosť bezodkladne oznámiť probačnému a mediačnému úradníkovi názov a adresu psychiatrickej
ambulancie alebo meno a adresu odborného lekára, u ktorého absolvoval vyšetrenie v súvislosti s
nadužívaním alkoholu a u ktorého sa podrobuje ním odporučenej terapii resp. ním odporučenému
liečeniu.

II.
Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného G. C. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný G. C. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania

zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, na skutkovom tom skutkovom
základe, že:
„od presne nezisteného obdobia najmenej však od 01.09.1999 do 07.04.2018 do 19:00 h, v nepravidelne

opakujúcich sa intervaloch 3-4 krát do týždňa (najčastejšie každý druhý týždeň) v P. na ul. D. I. č.
XXXX/XX, väčšinou pod vplyvom alkoholických nápojov, dlhodobo a bezdôvodne vyvolával nepríjemné
stresové situácie, napätie a hádky s kričaním, vždy s vulgárnymi nadávkami (piča, kurva vyjebaná, sviňa,
špina, prijebaná a iné) na poškodenú manželku: E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., D. I. č. XXXX/
XX, fyzicky ju napádal tak, že do nej následne rukami sácal do ramena, v mesiaci 03/2017 ju dokonca

jedenkrát udrel rukou do hlavy, pričom vedel, že je psychiatrický pacient, trpí epilepsiou, že je po operácii
nádoru v hlave, pričom doposiaľ jej nespôsobil zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, a v
dôsledkutohtosprávaniajesvedkyňavchronickomstrese,priupieraníčasunapokojaoddychanticipuje
ohrozenie, trpela duševnými bolesťami - úzkostnými stavmi a depresiami, jej obvyklý spôsob života bol
narušený, prežívala jeho správanie úzkostne, má z neho strach ako i z nevyspytateľnosti jeho konania
s možnosťou násilia voči jej osobe.

Za to mu bol podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písmeno j/ Trestného zákona a nezistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona postupom
podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona
uložený trest odňatia slobody 3 roky a podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona a § 49 odsek 1 písmeno

a/ Trestného zákona mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a určený probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona bola určená
skúšobná doba 5 rokov. Podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona mu bolo určené
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a podľa § 51 odsek 2, odsek 4
písmeno f/ Trestného zákona povinnosť spočívajúca v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenej E. C..

Protitomutorozsudku,ihneďpojehovyhlásení,podalodvolanieobžalovaný,atočodoviny,trestuaproti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu a prokurátor v
neprospech obžalovaného, čo do výroku o vine, treste ako aj konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný uviedol, že skutku sa nedopustil, namieta právnu

kvalifikáciu skutku. K skutkovým zisteniam uviedol, že hádky s manželkou boli obojstranné, nadsadené.
Poukázal na to, že hoci je spoluvlastníkom bytu, manželka a deti ho často krát žiadali, aby odišiel. Celú
výplatu dával manželke, ona mu z nej dávala iba 5 eur, keď šiel do práce. Poukázal na to, že jeho deti
mu vulgárne nadávali, bol z ich strany a taktiež aj zo strany manželky ponižovaný, mal vyčlenenú jednu
izbu, nevšímali si ho, ignorovali ho. Konanie voči jeho manželke je vytrhnuté z kontextu, tak hádky ako

aj používanie vulgárnych výrazov bolo obojstranné, čo vyplýva aj z výpovede maloletej T.. Aj za daného
stavu odovzdáva celý dôchodok manželke. Fyzicky manželke nikdy neublížil, iba jej v jednom prípade
dal facku. Za svoje konanie sa poškodeným ospravedlnil. Pokiaľ by si mohol zaobstarať bývanie, už by
dávno odišiel zo spoločnej domácnosti. Výpovede poškodených sú motivované snahou sa ho zbaviť.
Na preukázanie svojich tvrdení poukázal na výpovede svojich detí, z ktorých vyplýva, že aj oni voči

nemu používali vulgarizmy a na výpoveď maloletej T., z ktorej vyplýva fyzické násilie zo strany jeho
syna na jeho osobu. Taktiež z jej výpovede vyplýva skutočnosť, že všetci traja poškodení mu nadávali.
Poukázal na znalecký posudok znalkyne Mgr. Múdrej, ktorá sa vyjadrila k motivácii jeho konania v
tom smere, že ide pravdepodobne o ventiláciu vnútorného napätia a nespokojnosti, ktoré sú vyvolané
ignoráciou,nerešpektovanímapodceňovanímjehoosobyzostranyjehorodinnýchpríslušníkovataktiež

aj na záver znaleckého posudku MUDr. Segedu a MUDr. Zabáka, z ktorého vyplýva, že u poškodenej
sa nevyskytuje syndróm týranej osoby. V jeho prípade nemožno hovoriť o naplnení znaku týrania. V
prejednávanomprípadenebolinaplnenézákonnéznakyskutkovejpodstatytohtotrestnéhočinu,pretože
nebolo preukázané, že by sa mal voči poškodenej správať spôsobom uvedeným v § 208 Trestného
zákona a že by poškodená mala jeho konanie pociťovať ako ťažké príkorie a tejto nebolo spôsobené

ani fyzické a psychické utrpenie.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno
d/ Trestného poriadku a vec vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie s tým, že sa
domáha oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku, eventuálne podľa §
285 písmeno b/ Trestného poriadku, eventuálne postúpenie na priestupok.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že súd vo veci vykonal riadne dokazovanie,
poukázal na výpovede poškodenej E. C., poškodenej X. C., poškodeného G. C., ktorí verbálne,
psychické i fyzické útoky zo strany obžalovaného počas relevantného obdobia v prípravnom konaní akoi na hlavnom pojednávaní v dostatočnom rozsahu popísali a z ich výpoveďami korešpondujú aj závery
znaleckých posudkov znalcov MUDr. Viktora Segedu a MUDr. Karola Zabáka. Poukázal na definíciu
týrania a uviedol, že s názorom súdu I. stupňa, že vo vzťahu k poškodeným X. C. a G. C. nebolo

preukázané naplnenie skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona, sa nestotožňuje. Predpokladom naplnenia
znaku tohto trestného činu je spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia niektorou z foriem
uvedených v tomto ustanovení a uviedol, že dané je možné definovať tak, že ide o fyzické alebo duševné
bolesti, ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý život poškodenej osoby, podstatne narušujú kvalitu jej

života a netrvajú celkom krátky, prechodný čas a musí ísť o určitú sústavnosť takéhoto konania, ktoré
práve svojou bezohľadnosťou, hrubosťou, či bolestivosťou, pociťuje poškodená osoba ako fyzické alebo
psychické utrpenie. Pritom syndróm týranej osoby nie znakom skutkovej podstaty daného trestného
činu a uviedol, že v prípade diagnostikovania tejto psychickej poruchy, by išlo o spôsobenie ťažkej ujmy
na zdraví. Poukázal na procesný postup obžalovaného, ktorý sa v štádiu konania o dohode o vine a
treste na prokuratúre za účasti svojho obhajcu, ku konaniu priznal a neskôr túto dohodu označil za

neprimeranú. Protiprávne konanie obžalovaného je preukázané výpoveďou poškodených a znaleckým
dokazovaním a vzhľadom na charakter žalovaného trestného činu a postup súdu, ktorý upravil skutkovú
vetu obžaloby, nie je správny, pričom v dôsledku tohto postupu nie je o konaní obžalovaného v tejto
časti žiadnym procesným spôsobom rozhodnuté. Poukázal na neprimerane mierny trest, ktorý bol
obžalovanému uložený, pretože na aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona neboli splnené

podmienky, pretože v rámci vykonaného dokazovania neboli produkované žiadne okolnosti prípadu,
resp. pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu. Poukázal na zistenie
iba jednej poľahčujúcej okolnosti podľa 36 písmeno j/ Trestného zákona, na dĺžku konania obžalovaného
a skutočnosť, že prítomnosť poškodených v pojednávacej miestnosti na súde I. stupňa dňa 28.10.2019,
za súčasnej prítomnosti obžalovaného, bolo v rozpore s ich právom na ochranu pred druhotnou

viktimizáciou a jej opakovaním podľa zákona o obetiach trestných činov.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, písmeno e/ Trestného
zákona, uznať obžalovaného vinným skutkovo aj právne podľa podanej obžaloby, uložiť obžalovanému
trest na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.

Na verejné zasadnutie bol obžalovaný riadne a včas predvolaný, písomným podaním z 25.03.2020
požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti a krajský súd preto za splnenia podmienok
ustanovenia § 293 odsek 7 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti a taktiež
v neprítomnosti poškodených, ktorí požiadali, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v ich neprítomnosti.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí zotrvala na dôvodoch odvolania prokurátora,
navrhla zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, písmeno e/ Trestného
zákona, uznať obžalovaného vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
obžaloby prokurátora, uložiť mu trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby so

zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolanie obžalovaného navrhla
ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku a to z dôvodov uvedených v odvolaní
prokurátora.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania

obžalovaného, poukázal na písomné prehlásenie poškodenej E. C. o zlepšení vzťahov v ich rodine s
tým, že obaja sa vyjadrili, že chcú naďalej žiť ako rodina, obžalovaný absolvoval ústavné alkoholické
liečenie a v súčasnosti sa lieči ambulantne u psychiatra. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok s tým,
aby bol obžalovaný spod obžaloby podľa § 285 písmeno a/, alternatívne písmeno b/ Trestného
poriadku oslobodený. V prípade nestotožnenia sa s dôvodmi jeho odvolania, navrhol postúpiť trestnú

vec obžalovaného príslušnému orgánu na prejednanie priestupku.

Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné v časti právnych úvah týkajúcich
sa skutkových zistení a právnej kvalifikácie konania obžalovaného a odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého dôkazového
materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky
základné skutočnosti, dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie.

Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom

konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného
poriadku.

K odvolacím námietkam prokurátora a tým aj k skutkovým zisteniam súdu I. stupňa krajský súd
poukazuje na svoje ostatné rozhodnutie z 30.05.2019, sp. zn. 4To/31/2019, ktorým zrušil uznesenie
súdu I. stupňa z 20.02.2019 o postúpení danej trestnej veci podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku

na prejednanie priestupku, pričom na svojich právnych úvahách týkajúcich sa skutkových zistení
a vyhodnotenia konania obžalovaného zotrváva. Krajský súd má za nepochybne preukázané, že
obžalovaný sa dopustil skutku popísaného v obžalobe prokurátora. Medzi konaním obžalovaného a
vzniknutým následkom existuje príčinná súvislosť. Zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku je aj
podľa názoru krajského súdu bez dôvodných pochybností preukázané výpoveďou poškodenej E. C.,

poškodených X. C. a G. C. a právne úvahy súdu I. stupňa, že konanie obžalovaného vo vzťahu k
poškodeným X. C. a G. C., nenapĺňa skutkovú podstatu žalovaného trestného činu, nezodpovedajú
vykonaným dôkazom a ich vyhodnotenie je v rozpore s ustanovením § 2 odsek 12 Trestného poriadku,
keď súd I. stupňa vyhodnotil dôkazy vo vzťahu k týmto poškodeným jednostranne, výlučne v prospech
obžalovaného, bez vzájomných súvislostí a posúdil konanie obžalovaného výlučne ako konfliktné

spolužitie vyznačujúce sa obojstrannými verbálnymi útokmi nižšej intenzity. Je zjavné, že súd I. stupňa
po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie z uznesenia krajského súdu vyvodil, že vo vzťahu
k poškodeným X. C. a G. C. intenzita jeho konania nenaplnila znaky týrania, pretože krajský súd
v dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že nedostatočne vyhodnotil závery znaleckých posudkov a
to najmä vo vzťahu k poškodenej E. C.. Krajský súd však v dôvodoch tohto uznesenia zdôraznil

aj skutočnosť, že súd I. stupňa sa opomenul dôsledne vysporiadať s tvrdeniami všetkých troch
poškodených. Krajský súd je toho názoru, že zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku je preukázané
výpoveďou všetkých troch poškodených, keď títo vo svojich výpovediach tak z prípravného konania ako i
na hlavnom pojednávaní zhodne popísali opakujúce sa dlhodobé agresívne správanie obžalovaného, aj
keď primárne vo vzťahu k poškodenej E. C., ako k jeho manželke, avšak nie je možné opomenúť konanie

obžalovaného následne aj vo vzťahu k ďalším dvom poškodeným počas pomerne dlhého obdobia, v
podstateodichmaloletosti.Nesprávnevyhodnotilkonanieobžalovaného,keďjehokonanienevyhodnotil
ako celok, a to agresívne správanie, vulgárne nadávanie, ponižovanie všetkých troch poškodených,
predovšetkým pod vplyvom alkoholických nápojov, pričom toto konanie postupom času nadobúdalo
na intenzite. Tieto skutočnosti potvrdila aj poškodená X. C., ktorá uviedla, že správanie obžalovaného

sa zhoršilo v posledných 5-6 rokoch. Je potrebné uviesť, že v prípade obžalovaného išlo vo vzťahu
ku všetkým trom poškodeným o opakujúce sa sústavné vulgárne správanie, zahrňujúce ponižovanie,
ktoré malo za následok vyvolanie stresu a to u všetkých troch poškodených, vychádzajúc zo záverov
znaleckých posudkov. Je potrebné vo vzťahu k poškodenej E. C. zdôrazniť následok v dôsledku konania
obžalovaného v podobe chronického stresu, tzv. anticipačnej úzkosti a skutočnosti, že z obžalovaného

mala strach, predovšetkým z nevyspytateľnosti jeho konania aj s eventuálnou možnosťou násilia voči
jej osobe. Krajský súd poukazuje na objektívnu stránku zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa §
208 odsek 1 Trestného zákona, ktorá je naplnená spôsobovaním fyzického alebo psychického utrpenia
niektorouzforiemuvedenýchvtomtoustanovení.Poukazujenato,žemusíísťotrvalejšiekonanie,ktoré
sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním či správaním a tým, že sa

pravidelne opakuje, spôsobuje poškodenej osobe psychické, prípadne aj fyzické útrapy. Vo vzťahu ku
všetkým trom poškodeným treba uviesť, že práve opakovanosť a skutočnosť, že takéto hrubé a zjavne
necitlivé zaobchádzanie obžalovaného trvalo pomerne dlhé obdobie, spôsobilo aj v prípade poškodenej
X. C. prežívanie chronického stresu viazaného na prítomnosť obžalovaného a napriek tomu, že z
otca nemá strach, prežíva bezmocnosť a nepohodu života v hygienicky a psychologicky vyrušujúcom

prostredí. Tak je tomu aj vo vzťahu k poškodenému G. C., ktorý v dôsledku konania obžalovaného,
prežíva psychologický stres týkajúci sa potreby pokoja, oddychu a pohotovosti nutnej obrany matky bez
ohľadu na to, že k obžalovaného má ľahostajný vzťah. Je potrebné zdôrazniť, že takéto správanie vo
vzťahu k týmto dvom poškodeným trvá pomerne dlhé obdobie, od ich maloletosti. Z týchto dôvodovje preto, podľa názoru krajského súdu, aj vo vzťahu k týmto dvom poškodeným naplnená objektívna
stránka skutkovej podstaty týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/,
odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona. Zľahčovanie konania obžalovaného zo strany súdu I. stupňa tým,

že poškodená X. C. sa obžalovaného nebojí, resp. že poškodený G. C. má k nemu ľahostajný vzťah,
nevylučuje, vzhľadom na konkrétne konanie obžalovaného, jeho dlhodobosť a opakovanosť, vznikol
následok aj u týchto poškodených vo forme spôsobenia psychického utrpenia. Vo vzťahu k poškodenej
E. C. krajský súd poukazuje na svoje právne úvahy vo svojom ostatnom uznesení a zdôrazňuje, že
poškodená vo svojej výpovedi popísala opakovanie agresívneho správania oblažovaného voči jej osobe

podvplyvomalkoholu,ajspôsobovaniefyzickéhonásilia,ktorémalozanásledokajnásledokpoškodenia
na zdraví, napr. v tom čase maloletej X. C., opisovala správanie obžalovaného tak, že vždy, keď bol
pod vplyvom alkoholu, čo bolo vždy, keď mal voľný čas, bol nervózny, vulgárne nadával, hygienicky
mimoriadne zanedbaný, cítila zo správania obžalovaného napätie a strach a v noci nespávala. Poprela,
že by konflikty boli vzájomné, vždy vykrikoval a nadával obžalovaný, v neskoršom období už ani
nereagovala, pričom poukázala na to, že deti sa ho snažili upokojiť a aj tým vulgárne nadával, domov

chodila so strachom, plačom, nadávky boli v podstate celý deň a keď sa jej syn zastal, chcel ho biť.
Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Segedu a MUDr. Zabáka k osobe poškodenej E. C. vyplýva,
že táto trpí úzkosťou, ktorá má anticipačný charakter a je podmienená nevyspytateľnosťou času a
situačným ohrozovaním a nevyspytateľnými hlučnými invektívami zo strany manžela - obžalovaného,
pričom znalec nezistil iné stresujúce okolnosti v jej živote a jej dlhodobý psychický stav je reakciou na

stres a u jej osobnosti sa tým zvýraznila senzitivita na kritiku, hodnotenie ako i pripravenosť k obranným
postojom. Nie je síce u nej zistená prítomnosť posttraumatickej poruchy (pričom existenciu takéhoto
následku skutková podstata citovaného zločinu nevyžaduje), avšak poškodená má sklony k úzkostnému
prežívaniu a už k uvedenej anticipačnej úzkosti, pričom v dôsledku správania obžalovaného je táto v
chronickom strese, správanie obžalovaného prežíva úzkostne, má z neho strach - z nevyspytateľnosti

jeho konania s možnosťou násilia voči jej osobe, správanie oblažovaného je pre ňu chronický stres, na
ktorý si už čiastočne zvykla a prijala ho do svojho života. Práve takéto prežívanie konania obžalovaného
zo strany poškodenej možno hodnotiť ako spôsobovanie psychického utrpenia a to niektorou z foriem
uvedenou v tomto ustanovení Trestného zákona, a to z dôvodu jeho dlhodobého trvania a opakovania.

Z týchto dôvodov, pretože krajský súd má zavinenie obžalovaného za preukázané vo vzťahu ku všetkým
trom poškodeným a jeho odvolacie námietky považuje za nedôvodné, zrušil napadnutý rozsudok súdu
I. stupňa postupom podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku a sám podľa
§ 322 odsek 3 Trestného poriadku uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ , odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s

poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v tomto rozsudku
(krajský súd upravil skutkovú vetu aj oproti obžalobe prokurátora tak, aby bola táto výstižná, bez
uvedenia vo vzťahu k skutkovým zisteniam irelevantných skutočností ako napr. že svedkom konania
obžalovaného bola iná maloletá osoba...), pretože obžalovaný svojím konaním blízkej osobe spôsobil
fyzické a psychické utrpenie údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a

stresu a iným správaním, ktoré ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie obmedzilo jej bezpečnosť a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas.

Pokiaľ ide o trest ukladaný obžalovanému, krajský súd pri ukladaní trestu prihliadol na osobu
obžalovaného, na skutočnosť, že tomuto bola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno j/

Trestného zákona a skutočnosť, že nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Taktiež prihliadol na konkrétne
pomery v rodine obžalovaného a skutočnosť, že obžalovaný sa skutku dopúšťal v dôsledku nadužívania
alkoholu, dobrovoľne podstúpil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, v ktorom následne
pokračuje formou ambulantnou a v neposlednom rade aj na skutočnosť, že poškodená vyjadrila záujem
o ďalšie spolužitie s obžalovaným a poukázala na terajšie bezproblémové spolužitie s obžalovaným

a prihliadol aj na vek obžalovaného. Z týchto dôvodov, prihliadnuc teda na pomery obžalovaného,
krajský súd dospel k záveru, že uloženie trestu v rámci zákonom určenej trestnej sadzby, by bolo pre
obžalovaného neprimerane prísne a sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 1
Trestného zákona. Z týchto dôvodov preto obžalovanému postupom podľa § 208 odsek 1 Trestného
zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona uložil trest odňatia

slobody pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby v trvaní 3 roky, s podmienečným odkladom
trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 5 rokov s určením probačného dohľadu nad jeho správaním
v skúšobnej dobe. Na zvýraznenie potreby absencie obžalovaného od užívania alkoholických nápojov,
tomuto uložil zákaz požívania alkoholu vrátane uloženia povinnosti podrobiť sa kontrole dodržiavaniatohto zákazu, na základe žiadosti probačného a mediačného úradníka, uložením povinnosti pravidelne
sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi a absolvovať psychiatrom odporučenú terapiu
súvisiacu s jeho nadužívaním alkoholu.

Z dôvodov vyššie uvedených odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Takto uložený trest považuje krajský súd za trest primeraný a zodpovedajúci zákonu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.