Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8209010105
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8209010105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy

Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.06.2017 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného H. M. z r u š
u j e v rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/52/2009 zo dňa 26.10.2016 výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému H. M. - nar. XX.XX.XXXX v D., bytom D., ul. U. č. XX, prechodne Prešov, ul. R. t. č. vo
výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Prešov

u k l a d á

podľa § 250 ods. 5 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 s použitím § 299a ods. 3, § 35

ods. 2, 3 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zákona obžalovaného pre výkon trestu z a r a ď u j e do II. (druhej)
nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 3 Tr. zákona súčasne z r u š u j e výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.
zn. 33T/185/2008 zo dňa 15.03.2012, ktorým bol obžalovanému H. M. za trestný čin sprenevery podľa §

248 ods. 1, 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov,
pre výkon ktorého bol zaradený do II. NVS, a výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.
zn. 5T/38/2007 zo dňa 30.01.2008, ktorým bol obžalovanému H. M. za prečin podvodu podľa § 221
ods. 1 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody výmere 8 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/52/2009 zo dňa 26.10.2016 bol obžalovaný H. M.

uznaný vinným z pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Tr. zákona č. 140/1961
Zb. účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že1/ dňa 24.09.2004 v penzióne na ul. E. X., R. pod zámienkou kúpy rodinného domu uzatvoril zmluvu o
pôžičke s W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., časť N. M. č. XXXX/X na sumu 4.000.000,- Sk (132.775,68
€), ktorá kúpa mala prebehnúť do 26.09.2004 a požičanú sumu sa zaviazal vrátiť do 05.12.2004 s 1%

úrokom, pričom peniaze nevrátil a tieto použil na neznáme účely, čím spôsobil pre poškodeného W. L.
škodu na sumu 4.040.000,- Sk (134.103,43 €),

2/ dňa 16.03.2005 v R. na ul. N. A. č. XX, na Notárskom úrade uzavrel zmluvu o pôžičke s W. L., nar.
XX.XX.XXXX,bytomR.,časťN.M.č.XXXX/XpodčíslomN50/2005,Nz11402/2005,NCRls11270/2005

na sumu 505.000,- Sk (16.762,9 €) za účelom kúpy nehnuteľnosti v Prešove, pričom pôžičku sa zaviazal
vrátiť do 15.04.2005, túto nevrátil a peniaze použil na neznáme účely, čím spôsobil pre poškodeného
W. L. škodu vo výške 505.000,- Sk (16.762,92 €),

3/ dňa 02.06.2005 v R. na presne nezistenom mieste uzatvoril zmluvu o pôžičke s W. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R., časť N. M. č. XXXX/X vo výške 300.000,- Sk (9.958,17 €) za účelom

vybavovania podmienečného prepustenia z výkonu trestu Y. D., pričom pôžičku sa zaviazal vrátiť do
30.06.2005, ktorú v uvedenej lehote nevrátil a peniaze použil na neznáme účely a tak spôsobil škodu
pre poškodeného W. L. vo výške 300.000,- Sk (9.958,17 €),

za čo mu bol podľa § 250 ods. 5 Tr. zákona s použitím § 299a ods. 3 a § 35 ods. 3 Tr. zákona uložený

súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov za súčasného zrušenia rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. 1T/7/2010 zo dňa 19.07.2010, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní
28 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa§39aods.2písm.b/Tr.zákonaúčinnéhodo31.12.2005bolobžalovanýprevýkontrestuzaradený

do II. nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému V. M. bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému W.
L. spôsobenú škodu vo výške 160 824,53 eur.

Rozsudok bol vyhlásený v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu, splnomocnenca poškodeného a
prokurátorky, pričom odvolanie proti nemu podal iba obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu dňa
10.11.2016.

V dodatočne predložených dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom obhajcu poukázal na

vyhlásenie o vine, ktoré bolo urobené v tom smere, že uznal, že mu poškodený poskytol pôžičku, ale
túto od neho nevzal s úmyslom ho podviesť, zneužiť alebo iným spôsobom ho poškodiť. Finančné
prostriedky si požičal za účelom podnikania a kúpy auta a zo zisku ich chcel vrátiť a keďže sa mu
zisk nepodarilo dosiahnuť, nebol schopný peniaze vrátiť. Už dlhšiu dobu má vážne zdravotné problémy,
ktoré mu znemožňovali aj znemožňujú riadne sa zúčastňovať pojednávaní, o čom sú v spisovom

materiáli záznamy. Aj v súčasnom období má zdravotné problémy v takom rozsahu, že ho očakáva
operácia, prípadne ďalšie urgentné zdravotné vyšetrenia, pre ktoré ani vo výkone trestu nemôže
viesť plnohodnotný život, eventuálne po skončení výkonu trestu sa na neho pripraviť. Je pravdou,
že jeho predchádzajúce odsúdenia sú preňho priťažujúcou okolnosťou, avšak uznanie viny a najmä
jeho zdravotný stav, ktorý perspektívne nie je priaznivý, sú poľahčujúcou okolnosťou pri rozhodovaní o

výmere trestu. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov považuje za neprimerane prísny už s
ohľadom na priznanie viny, ale najmä na zdravotný stav a okolnosti skutkov, čo súd nevzal do úvahy
pri rozhodovaní o treste. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
I. stupňa a uložil mu miernejší trest na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do II. NVS.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v
zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom
i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil,

že odvolanie je čiastočne dôvodné aj na základe uplatnených námietok obžalovaným.

Odvolací súd v prvom rade preskúmaval postup konajúceho súdu, či tento netrpí takými podstatnými
chybami,vdôsledkuktorýchbybolonevyhnutnénapadnutýrozsudokzrušiť.Zistilpritom,ženaostatnomhlavnom pojednávaní dňa 26.10.2016 obžalovaný vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutkov, ktoré
sa mu kládli obžalobou za vinu a po procesnom postupe podľa § 257 a primerane aj § 333 ods. 3 Tr.
poriadkubolovyhlásenieobžalovanéhoprijatéadokazovaniebolodoplnenélenvovzťahukuskutkovým

zisteniam ohľadne výroku o treste, keďže vo veci už bol dvakrát vyhlásený rozsudok, ktorý bol zrušený
na podklade odvolania obžalovaného odvolacím súdom. Za danej procesnej situácie dôkazy vykonané
vo vzťahu k výroku o treste a k náhrade škody sú procesne spôsobilými, na podklade ktorých mohol
konajúci súd rozhodnúť.

Zobsahudôvodovodvolaniavyplýva,žetotosmerujeibaprotivýrokuotreste,čonapokonobžalovanýV.
M. verifikoval prostredníctvom obhajcu na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu. Z uvedeného dôvodu
potom odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine v rozsahu stanovenom v § 317 ods. 1 Tr. poriadku,
ale svoj prieskum zameral na napadnutý výrok o treste, ktorý obžalovaný vyhodnotil ako neprimeraný
najmä k jeho priznaniu, či k jeho zdravotnému stavu.

Konajúci súd pri rozhodovaní o treste vychádzal z hodnotenia obžalovaného z miesta jeho bydliska,
ktoré je všeobecné, z evidencie priestupkov, kde nemá žiadny záznam, a z odpisu registra trestov,
podľa ktorého má obžalovaný 9 záznamov svedčiacich o šiestich odsúdeniach, pričom pred spáchaním
prerokúvaného trestného činu obžalovaný bol odsúdený štyrikrát, z toho v jednom prípade sa naňho
hľadí,akokebyodsúdenýnebol,vostatnýchtrochprípadochbolodsúdenýzamajetkovútrestnúčinnosť.

Aj odsúdenia po spáchaní prerokúvaného trestného činu sú za majetkovú trestnú činnosť. V ďalšom
konajúci súd prihliadal aj na stupeň nebezpečnosti trestného činu, možnosti nápravy obžalovaného
a jeho pomery, pričom poukázal na to, že obžalovaný spôsobil škodu veľkého rozsahu, obdobného
konania sa dopúšťal opakovane, čím sa zvyšuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti jeho konania.
Keďže sa obžalovaný dopustil skutkov v priebehu rokov 2004 - 2005, teda skôr, ako bol právoplatne

odsúdený rozsudkami Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/38/2007 zo dňa 30.01.2008 k trestu odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, ktorý bol zrušený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/185/2008 zo dňa
15.03.2012 z dôvodu ukladania súhrnného trestu vo výmere 1 roka so zaradením do II. NVS a skôr, ako
bol vyhlásený rozsudok vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/7/2010 zo dňa 16.11.2010, ktorým

bol obžalovaný odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov so zaradením pre jeho výkon
do ústavu so stredným stupňom stráženia, pričom vo vzťahu k tomuto odsúdeniu došlo vo veciach
Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/34/2010 a sp. zn. 41T/125/2011 k upusteniu od potrestania, konajúci
súd vyvodil záver, že je potrebné uložiť súhrnný trest vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Prešov sp.
zn. 1T/7/2010 z 16.11.2010. Za tejto situácie potom obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 9 rokov so zaradením pre jeho výkon do II. NVS, ktorý považoval za postačujúci pre nápravu
a prevýchovu obžalovaného v zmysle § 23 ods. 1 Tr. zákona.

Uložený trest odňatia slobody nepovažoval odvolací súd za zákonný z dôvodu, že neboli splnené
podmienky na ukladanie súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.

1T/7/2010 a hmotnoprávne ustanovenie § 35 ods. 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. bolo tak nesprávne
aplikované.

Podľa § 35 ods. 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. súd uloží súhrnný trest podľa zásad uvedených v odsekoch
1 a 2, keď odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa

vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší
výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný
trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu musí súd
vysloviťtreststratyčestnýchtitulovavyznamenaní,stratyvojenskejhodnosti,prepadnutiamajetkualebo

prepadnutia veci, ak taký trest bol vyslovený už skorším rozsudkom.

Podľa § 35 ods. 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva
alebo viac úmyselných trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná
hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu a pri

obzvlášť nebezpečnom recidivistovi o jednu polovicu; súd uloží páchateľovi trest v hornej polovici takto
určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať
pätnásť rokov. Pri ukladaní výnimočného trestu odňatia slobody nad pätnásť do dvadsiatich piatich rokov
nesmie horná hranica zvýšenej trestnej sadzby odňatia slobody prevyšovať dvadsaťpäť rokov. Popritreste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo
odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 35 ods. 3 Tr. zákona, základnou podmienkou pre ukladanie
súhrnnéhotrestuzazbiehajúcusatrestnúčinnosťjespáchanietrestnéhočinupredvyhlásenímrozsudku
v inej trestnej veci. V posudzovanom prípade z oboznámeného spisu Okresného súdu Prešov sp.
zn. 5T/38/2007 vyplýva, že dňa 30.01.2008 bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol obžalovaný V. M.
uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený trest

odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/7/2010 bolo vydané prvé
odsudzujúce rozhodnutie až dňa 19.07.2010, išlo o trestný rozkaz, ktorý bol doručený obžalovanému
dňa 28.07.2010 a proti ktorému obžalovaný podal účinne odpor, preto obžalovaný bol odsúdený v
tejto veci až na základe rozsudku zo dňa 16.11.2010 za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2
Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov. Z týchto zistení je teda evidentné, že

prvým odsudzujúcim rozsudkom po spáchaní prerokúvanej trestnej činnosti bol rozsudok vyhlásený dňa
30.01.2008 vo veci sp. zn. 5T/38/2007, ktorý vytvoril hranicu medzi zbiehajúcou sa trestnou činnosťou
do jeho vyhlásenia a recidívou po jeho vyhlásení. To znamená, že zbiehajúcu trestnú činnosť tvoria
všetkyskutkyposudzovanéakotrestnéčinydovyhláseniarozsudkudňa30.01.2008aibazatietomožno
ukladať súhrnný trest odňatia slobody v zmysle podmienok uvedených v § 35 ods. 3 Tr. zákona.

V nadväznosti na zistený stav odvolací súd konštatuje, že zbiehajúcou sa trestnou činnosťou sú u
obžalovaného prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, ktorý spáchal dňa 11.05.2006 a z ktorého
bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/38/2007 z 30.01.2008, trestný čin
sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. spáchaný dňa 17.06.2003, z ktorého bol

obžalovaný uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/185/2008 a prerokúvané
skutky kvalifikované ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. spáchané
od 24.09.2004 do 02.06.2005.

Skutok zo dňa 11.03.2009, ktorý bol predmetom trestného stíhania vo veci Okresného súdu Prešov

sp. zn. 5T/34/2010, skutky z obdobia od mája 2009 do decembra 2009, z ktorých bol obžalovaný
uznaný vinným vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/7/2010 a skutok zo dňa 09.09.2010, ktorý
bol predmetom trestného stíhania vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/125/2011, sú recidívou,
pretože obžalovaný ich spáchal až po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/38/2007.
Z uvedeného dôvodu preto rozhodnutie konajúceho súdu o uložení súhrnného trestu vo vzťahu k

odsúdeniu obžalovaného vo veci sp. zn. 1T/7/2010 nezodpovedá zákonu. Na podklade tejto zistenej
chyby, ako aj po vyhodnotení uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 9 rokov ako neprimeraného,
čo je rozvedené nižšie, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a po doplnení
dokazovania rozhodol v tejto časti sám, keďže skutkový stav zabezpečený konajúcim súdom bol
dostatočný pre rozhodnutie.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 (zák. č. 140/1961 Zb.) pri určení druhu trestu
a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na
možnosť nápravy a pomery páchateľa.
Odvolací súd konštatuje, že je faktom, že obžalovaný aj po spáchaní prerokúvaných skutkov

kvalifikovaných ako trestný čin podvodu, sa dopustil ďalších troch prečinov podvodu, teda tej istej
povahy, čo plynie z odpisu registra trestov (odsúdenia vo veciach Okresného súdu Prešov sp.
zn. 1T/7/2010, 5T/34/2010 a 41T/125/2011). Táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že obžalovaný
recidivuje a jeho náprava je tak sťažená. Nemožno opomenúť ani to, že v prerokúvanom prípade
obžalovaný spôsobil škodu veľkého rozsahu, v dôsledku čoho sa zvyšuje stupeň nebezpečnosti konania

obžalovaného pre spoločnosť, najmä za situácie, ak u obžalovaného nešlo o jeho prvé protiprávne
konanie, ale o opakované od roku 1994 (v poradí piate). Predchádzajúce odsúdenia obžalovaného
za súčasného vykonania uložených trestov odňatia slobody, ostatne 05.03.2003 pred spáchanými
skutkami v tejto veci, tak zakladali priznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 34 písm. j/ Tr. zákona. Za
priťažujúcu okolnosť je potrebné brať aj v rámci ukladaného súhrnného trestu skutočnosť, že obžalovaný

spáchal viac trestných činov, za ktoré sa ukladá jeden trest, a to v zmysle § 34 písm. i/ Tr. zákona.
Obžalovanému poľahčovalo to, že svoj trestný čin úprimne oľutoval a že sa k trestnej činnosti priznal,
aj keď k tomu došlo až v závere hlavného pojednávania.Trestný zákon ustanovuje za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 5, ktorý je najprísnejším zo
zbiehajúcich sa trestných činov, za ktoré sa má trest uložiť, sankciu odňatia slobody vo výmere na päť
rokov až dvanásť rokov, v rámci ktorej mal byť trest ukladaný podľa zásad uvedených v § 35 ods. 2,

keďže ide o viacčinný súbeh trestných činov. Horná hranica sa tak zvyšovala o jednu tretinu, t. j. na
šestnásť rokov, pričom dolná hranica so zreteľom na Nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo
dňa 28.11.2012 a jeho aplikáciu aj na zákon č. 140/1961 Zb. sa nezvyšuje (Stanovisko NS SR 10/2015) ).
Uloženie trestu odňatia slobody konajúcim súdom vo výmere 9 rokov v trestnej sadzbe od 5 rokov
do 16 rokov podľa názoru odvolacieho súdu je trestom neprimeraným, keďže pri rozhodovaní o treste

nebola zohľadnená doba, ktorá uplynula od spáchania skutkov, čo je dvanásť rokov, hoci trestné stíhanie
sa viedlo proti obžalovanému až od 06.08.2008, kedy mu bolo vznesené obvinenie. Podiel na dĺžke
trestného stíhania má aj obžalovaný, pretože sa súdneho konania nezúčastňoval síce zo zdravotných
dôvodov, ale nie vždy o tom predložil hodnoverný doklad. V neposlednom rade je potrebné uviesť i to,
že vec nebola skutkovo a právne náročná, preto doba 9 rokov nie je adekvátnou predmetu trestného
stíhania.

So zreteľom na zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na okolnosti prípadu, medzi ktoré nesporne
možno zaradiť aj dobu trestného stíhania, okolnosti, za akých sa skutky stali, jeho následky, či na
možnosť nápravy obžalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že uloženie súhrnného trestu odňatia
slobody vo výmere 6 rokov bude trestom primeraným, ktorý zodpovedá všetkým zisteným okolnostiam

trestného činu a osobe páchateľa.

Pri ukladaní trestu odvolací súd totiž musel brať na zreteľ aj to, že obžalovanému bol uložený súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov vo vzťahu aj k uloženému trestu odňatia slobody vo výmere 28
mesiacov, ktorý mu bol uložený Okresným súdom Prešov sp. zn. 1T/7/2010, hoci mu takto nemal byť

ukladaný. Odvolanie podal iba obžalovaný vo svoj prospech, preto pri zrušení výroku o treste a náprave
chyby konajúceho súdu vo výroku o treste odvolací súd bol povinný riadiť sa zásadou uvedenou v §
322 ods. 3 Tr. poriadku, t. j. zákazom zmeny postavenia obžalovaného k horšiemu. Táto zásada sa
pri náprave uloženého súhrnného trestu uplatňuje tak, že v rámci odvolacieho konania, resp. nového
konania na súde prvého stupňa, pokiaľ bola vec vrátená na konanie a rozhodnutie tomuto súdu, nie

je možné uložiť páchateľovi prísnejší trest, ako rozdiel medzi výmerou uloženou v rámci súhrnného
trestu a výmerou trestu uloženého skorším rozsudkom, vo vzťahu ku ktorému sa súhrnný trest ukladal
(pozri primerane rozhodnutie NS ČR 3Tz 35/73). Pre daný prípad to znamená, že ak bol nesprávne
uložený súhrnný trest k rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/7/2010, pri náprave chyby pri
ukladanísúhrnnéhotrestuodňatiaslobodymožnouložiťobžalovanémumaximálnetrestodňatiaslobody

vo výmere 80 mesiacov, čo je rozdiel medzi výmerami uloženého trestu 9 rokov (108 mesiacov) a trestu
28 mesiacov, ku ktorému bol ukladaný súhrnný trest vo veci 1T/7/2010.

Okrem toho pri ukladaní trestu bolo potrebné aplikovať aj prechodné ustanovenie § 299a ods. 3 Tr.
zákona č. 140/1961 Zb., podľa ktorého zmenené ustanovenia § 35 ods. 2 a 3 sa od 1. septembra 2003

použijú len vtedy, ak sú dotknuté trestné činy spáchané po 1. septembri 2003. Dôvodom pre takýto
postup bolo to, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/185/2008 sa ukladal trest za trestný
čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 Tr. zákona spáchaný pred 01.09.2003, kedy nadobudol účinnosť
zákon č. 171/2003 Z. z., ktorým sa sprísnili citované ustanovenia Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

Obžalovaný V. M. bol zaradený pre výkon uloženého trestu do II. NVS podľa § 39a ods. 2 písm. b/
Tr. zákona na podklade zistenia, že pred spáchaním prerokúvaného trestného činu už bol vo výkone
trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin, ktorá skutočnosť plynie z odpisu registra trestov.
Ide predovšetkým o odsúdenia vo veci Okresného súdu Svidník sp. zn. 3T/100/1994 aj za trestný čin
podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Tr. zákona, a Obvodného súdu Košice 1 sp. zn. 5T/181/1995 za trestný

čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Tr. zákona, v ktorých veciach vykonal trest odňatia slobody dňa
16.05.1997, pričom vo veci Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1T/10/2001 obžalovaný vykonal trest
odňatia slobody uložený mu za trestné činy podvodu podľa § 250 ods. 1, 2, § 250 ods. 1, § 250 ods.
1, 3 Tr. zákona dňa 05.03.2003.

Odvolací súd tiež zistil pochybenie vo výroku o náhrade škody v dôsledku porušenia zásady zákazu
zmeny postavenia k horšiemu u obžalovaného v tomto konaní, keďže konajúci súd rozhodol o uložení
povinnosti obžalovanému nahradiť poškodenému W. L. škodu vo výške 160 824,53 eur. V tejto súvislosti
je potrebné poukázať predovšetkým na to, že predchádzajúcimi rozsudkami konajúceho súdu zo dňa16.05.2012 a zo dňa 24.04.2015 bol poškodený W. L. podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku so svojím nárokom
na náhradu škody odkázaný na konanie o veciach občianskoprávnych, pričom uvedené rozsudky boli na
podkladeodvolaniaobžalovanéhopodanéhovjehoprospechvodvolacomkonanízrušené.Rozhodnutie

o uložení povinnosti obžalovanému nahradiť poškodenému spôsobenú škodu v teraz napadnutom
rozsudku je zmenou v jeho neprospech, a to v rozpore s ustanovením § 327 ods. 2 Tr. poriadku.
Vzhľadomvšakktomu,žeobžalovanýnepodalodvolanieprotivýrokuonáhradeškodyatotopochybenie
nie je dôvodom na podanie dovolania, odvolací súd nemal zákonný podklad na opravu tohto výroku o
náhrade škody.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhovel čiastočne odvolaniu obžalovaného spôsobom
uvedeným vo výroku tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.