Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. september 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/65/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6909202290
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6909202290.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: H.. X. Y.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., T.. X. Q. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Čipkom, advokátom so
sídlom v Hnúšti, Partizánska 197 proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, IČO: 00 166 481, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2 o zaplatenie sumy
37.361,39 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti týkajúcej sa sumy 2.364,20 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 2.364,20 Eur od 08.01.2009 do zaplatenia, ako aj s úrokom z omeškania vo výške 3,5 % ročne
zo sumy 34.997,19 Eur od 08.01.2009 do zaplatenia, s a

z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 34.997,19 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne od 08.01.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobou zo dňa 23.02.2009 sa žalobca domáhal voči žalovanému (s pôvodne uvedeným
Ministerstvom spravodlivosti SR ako orgánom štátu konajúcim v mene žalovaného) náhrady škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci vo
výške 37.361,39 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 01.07.2008 do zaplatenia
a náhrady trov konania.
1.2 Z uvedenej sumy žiadal žalobca čiastku vo výške 37.167,70 Eur titulom ušlého zisku vzhľadom na
predčasne ukončenú Zmluvu o obchodnom zastúpení zo dňa 12.02.2007 (uzavretú medzi žalobcom
a Prvou stavebnou sporiteľnou, a.s.) z dôvodu začatia trestného stíhania žalobcu a čiastku vo výške
193,69 Eur titulom vyplatenej odmeny zo strany žalobcu právnemu zástupcovi za úkony obhajoby v

trestnom konaní, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané.
1.3 Žalobca uviedol, že vzniknutú škodu si uplatňuje v dôsledku nezákonného rozhodnutia vydaného
v trestnom konaní vedeného proti žalobcovi na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Rimavskej
Sobote, úrad justičnej a kriminálnej polície (ďalej len "OR PZ v Rimavskej Sobote") pod ČVS: R.-XXX-
R.-Y.-XXXX zo dňa 30.11.2006, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči žalobcovi
za trestný čin úverového podvodu. Sťažnosť žalobcu bola uznesením Okresnej prokuratúry v Rimavskej
Sobote (ďalej len "OP v Rimavskej Sobote") pod sp.zn. 2Pv 748/2006-3 zo dňa 08.12.2006 zamietnutá.

Následne bolo uznesením OP v Rimavskej Sobote sp.zn. 2Pv 748/06-14 zo dňa 27.06.2007 trestné
stíhanie žalobcu zastavené z toho dôvodu, že skutok, z ktorého bol pôvodne žalobca obvinený, nie je
trestným činom a súčasne nie je dôvod na postúpenie veci.2. Súd pôvodne rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 14C/65/2009-61 zo dňa 12.11.2009 (v poradí druhým),
v ktorom o žalobe žalobcu rozhodol nasledovne:
"Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 34.997,19 Eur spoločne s úrokom z

omeškania vo výške 5 % ročne od 08.01.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Návrh navrhovateľa sa v časti istiny vo výške 2.364,20 Eur, a taktiež v časti úroku z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 2.364,20 Eur od 08.01.2009 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 3,5 %
ročne zo sumy 34.997,19 Eur od 08.01.2009 do zaplatenia zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 3.652,61 Eur, ktoré je povinný
zaplatiť JUDr. Jánovi Čipkovi, právnemu zástupcovi navrhovateľa, na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX,
VS: XXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku."

3. Voči uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom odvolací súd rozsudkom č.k.
15Co/129/2011-164 zo dňa 31.10.2012 rozhodol nasledovne:

"Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 34.997,19
Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 08.01.2009 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti a vo výroku o trovách konania, potvrdzuje.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 600,48 Eur JUDr. Jánovi
Čipkovi, advokátovi so sídlom v Hnúšti, Partizánska č. 197, do troch dní od právoplatnosti rozsudku."

4. Voči rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR uznesením č.k.
1 Cdo 46/2013-197 zo dňa 30.11.2015 rozhodol nasledovne:
"NajvyššísúdSlovenskejrepublikyrozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystriciz31.októbra2012sp.zn.
15 Co 129/2011 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie."

4.1 Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že nie je možné dostatočným spôsobom zistiť,
či bol zachovaný procesný postup odvolacieho súdu upravený v § 156 ods. 3 O.s.p., nakoľko z ničoho
nie je možné vyvodiť, že oznam o vyhlásení rozsudku dňa 31.10.2012 bol na úradnej tabuli súdu
vyvesený počas doby najmenej 5 dní pred verejným vyhlásením rozsudku. Súčasne Najvyšší súd

poukázal na svoje skoršie rozhodnutia týkajúce sa nezákonnosti rozhodnutia, trov nutnej obhajoby
ako škody a príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, pričom
zdôraznil, že vzťah príčiny a následku by mal byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je iba
sprostredkovaný, a preto by mal odvolací súd venovať náležitú pozornosť otázke, či vznesenie obvinenia
bolo takouto príčinou následkov uplatňovaných žalobou, teda tak v podobe skutočnej škody na majetku

žalobcu, ako aj jeho ušlého zisku.

5. Odvolací súd uznesením č.k. 15Co/51/2016-206 zo dňa 31.10.2017 rozhodol nasledovne:
"Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie."
5.1 Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že súd je povinný bez zreteľa na označenie obsiahnuté

v žalobe zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej
osobitnými predpismi, pričom na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne súd
z úradnej povinnosti. Keďže v zákone č. 412/2012 Z.z., ktorý novelizoval zákon č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, neboli dané prechodné a záverečné
ustanovenia a ide o procesno-právny predpis, ktorý upravuje zastupovanie Slovenskej republiky podľa

§ 4 uvedeného zákona, potom v zmysle zásady "lex posterior derogat legi priori" pre ďalšie konanie od
01.01.2013 sa aplikuje znenie dané uvedenou novelou aj pre určenie orgánu konajúceho v mene štátu
po 01.01.2013 od uvedeného dňa. Odvolací súd uložil okresnému súdu opätovne rozhodnúť o nároku
žalobcu po ustálení príslušného orgánu v tejto veci konať v mene štátu (MV SR alebo GP SR) s tým,
že pri rozhodovaní sa bude opätovne zaoberať otázkou, či v danom prípade vznesenie obvinenia bolo

priamou a bezprostrednou príčinou následkov uplatňovaných žalobou, tak v podobe skutočnej škody na
majetku žalobcu, ako aj jeho ušlého zisku.

6.1 Po opätovnom vrátení veci na okresný súd sa žalovaný aktuálne vyjadril ku žalobe listom zo
dňa 28.02.2018, v ktorom uviedol, že v danom prípade nemožno žalobcovi priznať uplatnený nárok,

keďže nie je splnený zákonný predpoklad pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nakoľko škoda
žalobcovi nevznikla ako priamy a bezprostredný dôsledok uznesenia o vznesení obvinenia. Priamou a
bezprostrednou príčinou vzniku škody na strane žalobcu bolo odstúpenie Prvej stavebnej sporiteľne,
a.s. (ďalej len "PSS") od Zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej so žalobcom dňa 12.02.2007.Žalobca mal preto svoje práva chrániť žalobou o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o obchodnom
zastúpení, čo však neurobil. Žalovaný namietal aj spôsob vyčíslenia výšky nároku na náhradu škody.
6.2 V ďalšom vyjadrení zo dňa 24.05.2018 žalovaný uviedol, že právo PSS na odstúpenie od zmluvy -

v dôsledku vznesenia obvinenia voči žalobcovi - by mohlo vzniknúť len v prípade, ak by obvinenie bolo
vznesené po uzavretí zmluvy dňa 12.02.2007. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca nijako nepreukázal,
že utrpel škodu vo forme ušlého zisku, nakoľko žalobca len mechanicky poukázal na rozdiel medzi
vyplatenými províziami za rok 2006 a za rok 2007 do odstúpenia od zmluvy. Žalobca, podľa žalovaného,
nijako nepreukázal, že

skutočne nedošlo k zväčšeniu jeho majetku v súvislosti s nezákonným rozhodnutím, keďže súdu
nepredložil žiadny dôkaz o tom, že v prípade nevydania uznesenia o vznesení obvinenia by skutočne
došlo ku rozmnoženiu jeho majetku v rozsahu presne o 37.167,70 Eur.

7.1 Na pojednávaní dňa 10.09.2018 žalobca prostredníctvom svojho zástupcu žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 34.997,19 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od

08.01.2009 do zaplatenia a súčasne žiadal, aby súd zastavil konanie v časti týkajúcej sa sumy 2.364,20
Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.364,20 Eur od 08.01.2009 do
zaplatenia, ako aj s úrokom z omeškania vo výške 3,5 % ročne zo sumy 34.997,19 Eur od 08.01.2009
do zaplatenia.
7.2 Pokiaľ ide o návrh žalobcu na čiastočné zastavenie konania, súd poukazuje na to, že o predmetnej

časti nároku už raz právoplatne rozhodnuté bolo, a to v druhom výroku rozsudku č.k. 14C/65/2009-61
zo dňa 12.11.2009 (tento výrok nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2011), v dôsledku čoho táto časť
nároku žalobcu prestala byť predmetom konania.
7.3 Z prvého výroku potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu č.k. 15Co/129/2011-164 zo dňa
31.10.2012 je zrejmé, že sa týkal len prvého a tretieho výroku rozsudku okresného súdu zo dňa

12.11.2009. Odvolací súd aj v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudok okresného súdu
potvrdil len čo do napadnutej časti.
7.4 Keďže Najvyšší súd zrušil uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu a následne odvolací súd zrušil
rozsudok okresného súdu ako celok, t.j. aj vrátane už právoplatného druhého výroku, bolo potrebné
opätovne sa vysporiadať s touto časťou nároku, ktorú si žalobca fakticky už ani neuplatňoval.

7.5 Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd posúdil uvedený procesný návrh žalobcu len ako formálne
čiastočné späťvzatie žaloby týkajúce sa tej časti nároku, ktorá sa nezávisle od vôle žalobcu (v dôsledku
úplného zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu) opätovne stala predmetom konania, a preto súd v
tejto časti konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
7.6 Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku - ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v

tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7.7Vsúvislostisuvedenýmiskutočnosťamisúdpoukazujenaichvplyvajnarozhodnutiesúduorozsahu
nároku žalobcu na náhradu trov konania.

8. Pre úplnosť súd konštatuje, že predmetom konania vzhľadom na čiastočné zastavenie konania

ostal nárok žalobcu vo výške 34.997,19 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
08.01.2009 do zaplatenia, pričom
- suma 34.803,50 Eur predstavuje nárok na náhradu škody z dôvodu ušlého zisku,
- suma 193,69 Eur predstavuje nárok na náhradu škody z dôvodu trov trestného konania spojených s
obhajobou žalobcu.

9.1 Súd sa primárne zaoberal určením, ktorý orgán štátu je aktuálne oprávnený konať v prejednávanej
veci v mene štátu, pričom sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu, v ktorom sa uvádza, že "na
prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v tomto konaní súd z úradnej povinnosti".
Odvolací súd dal na zváženie alternatívu: buď Generálna prokuratúra SR alebo Ministerstvo vnútra SR

(ďalej len "GP SR", resp. "MV SR").
9.2 Súd dospel k záveru, že takýmto orgánom štátu je GP SR (a nie MV SR), pričom vychádzal z
aktuálneho znenia zákonného ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) v spojení s § 4 ods.
1 písm. b) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (ďalej len "ZZŠ") - v znení účinnom po poslednom vrátení veci na okresný súd.

9.3 Podľa § 4 ods. 1 písm. f) ZZŠ - vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.9.4 MV SR by bolo možné považovať za orgán štátu oprávnený konať za žalovaného v zmysle § 4 ods.
1 písm. b) bod 1. ZZŠ len v tom prípade, ak by v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ PZ alebo
poverený príslušník PZ a súčasne by prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ

alebo povereného príslušníka PZ a nepodal by obžalobu v trestnej veci príslušnému súdu.
9.5 V prejednávanej veci sa tak nestalo, nakoľko prokurátor OP v Rimavskej Sobote zamietol sťažnosť
žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia.

10.1 Ďalej súd skúmal, či sú splnené podmienky podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 1 prvá veta

ZZŠ pre uplatnenie žalovaného nároku na súde, pričom dospel k záveru, že žalobca všetky požadované
podmienky splnil, keďže
- dňa07.07.2008doručilžiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyzodňa30.06.2008
na MS SR, ktoré postúpilo túto žiadosť na MV SR, v tom čase oprávnené konať v predmetnej veci za
štát, so zachovanými účinkami podania žiadosti,
- MV SR neuspokojilo nárok žalobcu na náhradu škody, pričom v reakcii na predmetnú žiadosť žalobcovi

písomne oznámilo, že v danom prípade neboli naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, a preto nie je možné tejto žiadosti vyhovieť,
- na súde si žalobca uplatnil nárok len v rámci rozsahu uvedeného v žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku.
10.2 Podľa § 15 ods. 1 ZZŠ (v znení účinnom do 31.12.2008) - nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

10.3 Podľa § 15 ods. 2 ZZŠ (v znení účinnom do 31.12.2008) - ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom
orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom
poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
10.4 Podľa § 16 ods. 1 ZZŠ (v znení účinnom do 31.12.2008) - ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
10.5 Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že po poslednom vrátení veci na okresný súd sa v
zmysle ZZŠ (v znení účinnom v tomto čase) stala orgánom oprávneným konať v mene štátu už GP SR.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojeného vyšetrovacieho spisu OR

PZ Rimavská Sobota číslo: ČVS:R.-XXX/OEK-Y.-XXXX, uznesením OP v Rimavskej Sobote č.k. 2Pv
748/06-14 zo dňa 27.06.2007, obsahom rozhodnutí Okresného
súdu Bratislava 2 č.k. 8C/148/2008-89 zo dňa 13.10.2010 a Krajského súdu v Bratislave č.k.
8Co/567/2015-149 zo dňa 13.06.2017, faktúrou č. X/XX D. zo dňa 07.09.2007, výdavkovým
pokladničným dokladom zo dňa 07.09.2007, písomnými podaniami PSS a.s. zo dňa 06.02.2008 a

08.02.2007, návrhom žalobcu na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody zo dňa 30.06.2008
vrátane poštového podacieho hárku, Zmluvou o obchodnom zastúpení zo dňa 12.02.2007, Dohodou
o províziách obchodného zástupcu zo dňa 12.02.2007, Odstúpením od zmluvy zo dňa 20.03.2007,
reakciami žalobcu na odstúpenie od zmluvy bez uvedenia dátumov vyhotovenia jeho listín, vyjadrením
PSS a.s. zo dňa 19.04.2007, písomným podaním PSS a.s., zo dňa 06.03.2007, výpoveďou žalobcu

na pojednávaní dňa 12.11.2009, vyjadreniami MV SR zo dňa 30.11.2010 a 10.09.2008, vyjadrením
PSS a.s., zo dňa 14.01.2011, vyjadrením spoločnosti AXA d.s.s., a.s. zo dňa 01.02.2011, dohodou o
vykonaní práce zo dňa 27.03.2007, vyjadrením spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., zo dňa
01.02.2011vrátanemzdovéholistu,Potvrdeniamiopríjmochfyzickýchosôbzozávislejčinnosti-žalobcu
za rok 2007 zo dňa 08.02.2008, 24.01.2008, 12.03.2008 a 24.01.2008, úradnými záznamami zo dňa

28.02.2011, Zmluvou o obchodnom zastúpení zo dňa 01.07.2006 a Dodatkom k zmluve o obchodnom
zastúpení o províziách zo dňa 01.07.2006.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým zisteniam a právnym
záverom:

12.1 Medzi žalobcom (v postavení obchodného zástupcu) a PSS (v postavení zastúpeného) bola dňa
01.07.2006 uzavretá Zmluva o obchodnom zastúpení. Dňa 12.02.2007 bola medzi žalobcom a PSS
uzavretá ďalšia Zmluva o obchodnom zastúpení, ktorou sa rušila predchádzajúca zmluva. V článku VII.odsek 8. oboch zmlúv sa nachádza identická klauzula, ktorá upravuje právo PSS odstúpiť od zmluvy
"s okamžitou platnosťou", ak je na zástupcu (žalobcu) podané trestné oznámenie, ktorého konanie a
porušenie povinností zo zmluvy o obchodnom zastúpení nesie znaky skutkovej podstaty trestného činu,

pričom rovnako môže PSS postupovať aj v prípade, ak je na zástupcu (žalobcu) vznesené obvinenie
orgánmi činnými v trestnom konaní.
12.2Zlistinyoznačenejako"odstúpenieodzmluvysokamžitouplatnosťou"zodňa06.03.2007súdzistil,
že PSS odstupuje od zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 12.02.2007 v zmysle článku VII. ods. 8.
12.3 Z listiny označenej ako "Ukončenie zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy" zo dňa 20.03.2007

súd zistil, že PSS odstúpila od Zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej so žalobcom dňa 12.02.2007
na základe obvinenia vzneseného vyšetrovateľom OR PZ v Rimavskej Sobote v uznesení č.k. R.-XXX/
OEK-Y.-XXXX zo dňa 30.11.2006, pričom odstúpenie sa stalo účinným ku dňu jeho doručenia žalobcovi
(ktorý prevzal predmetnú listinu osobne dňa 22.03.2007).
12.4 Z listu PSS zo dňa 08.02.2007 súd zistil, že žalobcovi bola za rok 2006 vyplatená provízia vo výške
1.632.433,06 Sk (54.186,85 Eur).

12.5 Z listu PSS zo dňa 05.02.2007 súd zistil, že žalobcovi bola za rok 2007 vyplatená provízia vo výške
512.718,95 Sk (17.019,15 Eur). Súd poznamenáva, že predmetná provízia bola žalobcovi vyplatená len
za časť roka 2007 a to za obdobie od 01.01.2007 do skončenia zmluvného vzťahu dňa 22.03.2007.
12.6 Z listu PSS zo dňa 14.01.2011 súd zistil, že ak by žalobca vykonával v roku 2007 svoju činnosť
obchodného zástupcu obvyklým spôsobom, existuje dôvodný predpoklad, že za rok 2007 by dosiahol

minimálne rovnaký príjem ako v roku 2006, nakoľko v roku 2007
nedošlo oproti roku 2006 ku žiadnej zásadnej zmene podmienok vykonávania činnosti obchodného
zástupcu.
12.7 Súd na bližšie vysvetlenie poznamenáva, že rozdiel medzi províziou za rok 2006 a redukovanou
províziou za rok 2007 predstavuje sumu 37.167,70 Eur, avšak žalobca akceptuje svoj nárok len vo výške

34.803,50 Eur (z toho dôvodu, že rozdiel vo výške 2.364,20 Eur získal v roku 2007 po odstúpení od
zmluvy výkonom pracovnej činnosti v spoločnosti AXA services, s.r.o., KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s.
a na Mestskom úrade v Hnúšti).

13.1 Z pripojeného trestného spisu OR PZ v Rimavskej Sobote ČVS: R.-XXX/OEK-Y.-XXXX súd zistil,

že uznesením vyšetrovateľa zo dňa 30.11.2006 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie a súčasne bolo
začaté trestné stíhanie pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, 2 a 3 Trestného zákona.
Žalobca podal voči označenému uzneseniu sťažnosť zo dňa 08.12.2006, ktorá bola uznesením OP
v Rimavskej Sobote pod č.k. 2Pv 748/06-3 zo dňa 19.12.2006 zamietnutá pre jej nedôvodnosť. Dňa
18.06.2007 vyhotovil vyšetrovateľ návrh na zastavenie trestného stíhania.

13.2 Z uznesenia OP v Rimavskej Sobote č.k. 2Pv 748/06-14 zo dňa 27.06.2007 a uznesenia KP
v Banskej Bystrici č.k. 3KPt 462/07-4 zo dňa 23.07.2007 súd zistil, že trestné stíhanie žalobcu bolo
právoplatne zastavené. V rozhodnutí zo dňa 27.06.2007 bolo konštatované, že trestné stíhanie žalobcu
bolozastavené"lebotentoskutokniejetrestnýmčinomaniejedôvodnapostúpenieveci."Vodôvodnení
rozhodnutiasauvádza,žechýbapreukázanieúmysluneoprávnenezískaťúvernazákladenepravdivých

údajov, ako aj úmyslu tento nesplatiť.

14. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/567/2015-149 zo dňa 13.06.2017 súd zistil, že
žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 8C/148/2008 domáhal
voči PSS určenia, že obe odstúpenia zo 06.03.2007 a 20.03.2007 od Zmluvy o obchodnom zastúpení

z 12.02.2007 sú neplatné. Okresný súd svojim rozsudkom zo dňa 13.10.2010 žalobe vyhovel a
určil neplatnosť oboch odstúpení. Krajský súd žalobu zamietol, pričom uviedol, že rozhodujúcou
skutočnosťou je to, že v čase odstúpenia PSS od zmluvy existovali zmluvne dohodnuté dôvody
na odstúpenie, pričom je irelevantné, kedy sa PSS o ich existencii dozvedela, resp. že PSS už
v čase uzatvárania Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 12.02.2007 o týchto dôvodoch vedela

(prostredníctvom zamestnanca PSS Ľuboša Krajčíra vypočutého dňa 26.01.2007 v trestnom konaní
týkajúcom sa skutočností uvedených v bode 13.1 tohto rozsudku).

15. Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy SR - každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným

postupom.

16. Podľa článku 50 ods. 3 Ústavy SR - obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na
prípravu obhajoby, a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.17. Podľa § 5 ods. 1 ZZŠ - právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní

18. Podľa § 6 ods. 1 prvá veta ZZŠ - ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonnej rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

19. Podľa § 6 ods. 2 prvá veta ZZŠ - právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.

20. Podľa § 17 ods. 1 ZZŠ - uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

21. Podľa § 18 ods. 1 ZZŠ - náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutia alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonanej zadržanie a v
konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola
vec postúpená inému orgánu.

22. Podľa § 18 ods. 3 ZZŠ - súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej
osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pred príslušným orgánom.

23. Podľa § 27b ods. 1 ZZŠ - zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona (rozumej zákona č. 517/2008 Z.z. účinného od 01.01.2009), a
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa
spravuje predpismi účinnými do 31. decembra 2008.

24. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti
žalovaného za vzniknutú škodu žalobcovi. Súd vychádzal z toho, že:
24.1 Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením žalobcu ako obvineného je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu za
škodu podľa ZZŠ.

24.2 Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, s
prihliadnutím na prejednávanú vec, sú:
a) existencia nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci,
b) podanie riadneho opravného prostriedku poškodeným proti nezákonnému rozhodnutiu,
c) zmena alebo zrušenie nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom,

d) vznik škody (skutočnej škody a ušlého zisku),
e) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.
24.3 Zmyslu a účelu § 6 ods. 1 prvá veta ZZŠ zodpovedá taká interpretácia tohto ustanovenia (viď
aj judikát R 37/2014), podľa ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí
trestného stíhania a o vznesení obvinenia (v prejednávanej veci je to uznesenie vyšetrovateľa OR PZ v

Rimavskej Sobote ČVS: R.-XXX/OEK-Y.-XXXX zo dňa 30.11.2006 - ďalej len "nezákonné rozhodnutie")
má tiež uznesenie o zastavení trestného stíhania vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o
spáchaní trestného činu obvineným (v prejednávanej veci je to uznesenie OP v Rimavskej Sobote
č.k. 2Pv 748/06-14 zo dňa 27.06.2007). Tento výklad považuje za ústavne konformný aj Ústavný súd
SR (viď nálezy ÚS SR sp. zn. II. ÚS 25/2011 a I. ÚS 320/2016). Z uvedeného je zrejmé, že ustálená

súdna prax považuje nenaplnenie predpokladu o spáchaní trestného činu obvineným za nevyhnutnú
podmienku pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia. Táto podmienka je pritom splnená vždy, ak trestné stíhanie obvineného bolo
zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, sa nestal, že skutok nie je trestným
činom, resp. že skutok nespáchal obvinený (viď aj rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 167/2016 zo dňa

23.07.2018). Právoplatnosťou uznesenia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí,
pričomzanikajúúčinkyuzneseniaozačatítrestnéhostíhaniaavzneseníobvinenia.Zastavenietrestného
stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že podozrenie zo spáchania
trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť uznesenia o začatí trestného stíhania.24.4 Pod pojmom "škoda" treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá
je objektívne vyjadriteľná v peniazoch.
24.5 V právnej teórii sa vzťahom príčinnej súvislosti označuje priama väzba javov (objektívnych

súvislostí), v rámci ktorej jeden jav (príčina) vyvoláva jav druhý (následok). O vzťah príčinnej súvislosti,
tzv. kauzálny nexus, ide vtedy, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody vzťah príčiny
a následku. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, nakoľko ide o otázku skutkovú, ktorá
môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať
zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové

hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku s tým, že časová súvislosť napomáha pri posudzovaní
vecnej súvislosti. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej
príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť
preto priamy, bezprostredný a neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama
príčina vzniku škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

25. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku vo výške 34.803,50 Eur tak súd uvádza
nasledovné:
25.1 Pod pojmom "ušlý zisk" treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo ku
vzniku škody. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať reálnu existenciu zisku, ale musia

byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe
povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t.j. dokazuje sa
pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej
pravdepodobnosti, je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol uplatnený ušlý zisk
aj reálnym. V prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu, ktorá už nastala (vznikla). Ušlý zisk je teda stratou

konkrétnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že príležitosť dosiahnutia zisku u
poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti prípadu vysoko pravdepodobná. Pri určovaní výšky
ušlého zisku sa vychádza z príjmu, ktorý by v predmetnom období za obvyklých okolností poškodený
získal.
25.2 Súd má za preukázané, že zo strany PSS došlo ku predčasnému ukončeniu Zmluvy o obchodnom

zastúpení zo dňa 12.02.2007 formou odstúpenia v dôsledku začatia trestného stíhania a vznesenia
obvinenia voči žalobcovi uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Rimavskej Sobote.
25.3 Súd má za preukázané, že ak by nebolo vydané nezákonné rozhodnutie, došlo by na strane
žalobcu ku rozmnoženiu jeho majetku v roku 2007, pretože by nebola zmarená príležitosť žalobcu
získať províziu za celý rok 2007 vo výške minimálne sa rovnajúcej vyplatenej provízii žalobcovi

za rok 2006, a to prostredníctvom pokračujúceho zmluvného vzťahu s PSS. Inak povedané, nebyť
nezákonného rozhodnutia, PSS by z dôvodu začatého trestného stíhania žalobcu neodstúpila od Zmluvy
o obchodnom zastúpení z 12.02.2006, ktorá poskytovala žalobcovi reálnu možnosť zarobiť príjem
adekvátny uplatnenému ušlému zisku.
25.4 Existencia úkonu (súdom konštatovaného platného) odstúpenia od zmluvy o obchodnom zastúpení

netvorí prekážku pre posúdenie nezákonného rozhodnutia ako priamej a bezprostrednej príčiny vzniku
škody (ušlého zisku), t.j. následku.
25.5 Súd dospel k záveru, že medzi ušlým ziskom žalobcu a nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa
OR PZ v Rimavskej Sobote je vzťah príčiny a následku, ktorý je priamy a bezprostredný.
25.6 Pokiaľ ide o výšku nároku na ušlý zisk, súd má za preukázané, že do konca roka 2007 by mal

žalobca reálnu možnosť zarobiť na províziách sumu zodpovedajúcu predmetnému nároku. Súd ma za
to, že žalobca predložením listín, vyhotovených PSS v dňoch 05.02.2007, 08.02.2007 a 14.01.2011,
uniesol dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia o výške jeho nároku na ušlý zisk,
keďže:
- v týchto listinách sa spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti uvádza, že existuje dôvodný predpoklad,

že by žalobca za rok 2007 dosiahol minimálne taký istý príjem ako za rok 2006, pričom konkrétne za
rok 2006 bola žalobcovi vyplatená provízia vo výške 54.186,85 Eur a za časť roka 2007 (do odstúpenia
od zmluvy) vo výške 17.019,15 Eur,
- predmetné listiny vyhotovila PSS, ako bývalý zmluvný partner žalobcu, ktorá v dôsledku predčasného
ukončenia zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy bola so žalobcom v súdnom spore za neplatnosť

tohto odstúpenia, a preto ich vzťah možno hodnotiť skôr ako konfrontačný, a nie účelovo ústretový,
- súd v konaní nezistil žiadny záujem PSS na tom, aby vo svojich podaniach (z toho list zo dňa
14.01.2011 bol adresovaný priamo súdu) uvádzala nepravdivé údaje s cieľom privodiť žalobcovi
majetkový prospech.26. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody titulom trov trestného konania vo výške 193,69 Eur tak súd
uvádza nasledovné:

26.1 Súd má za preukázané, že v trestnom konaní žalobcu obhajoval JUDr. Ján Čipka, ktorý si vo faktúre
č. 3/07CČi zo dňa 07.09.2007 vyúčtoval odmenu za zastupovanie žalobcu, a to za prípravu a prevzatie
zastúpenia, za účasť pri výsluchu žalobcu a svedka a za ďalšiu poradu so žalobcom vo výške 3krát po
1.485,- Sk, režijný paušál 3krát po 149,50 Sk, DPH vo výške 931,66 Eur - spolu vo výške 5.835,16 Sk
(193,69 Eur). Žalobca uvedenú sumu uhradil dňa 12.02.2007 (t.j. ešte pred fakturáciou) formou zálohy

za zastupovanie.
26.2 Súd považuje predmetný nárok žalobcu za dôvodný, nakoľko šlo o účelne vynaložené trovy
právneho zastúpenia, ktorým zodpovedali dôvodné úkony obhajcu.

27. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd považuje uplatnený nárok žalobcu za dôvodný, a preto
žalovaného zaviazal na jeho zaplatenie v aktuálnej sume 34.997,19 Eur.

28.1 Súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 34.997,19
Eur od 08.01.2009 až do zaplatenia, pretože nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb
Národnej banky Slovenska zistil, že ku uvedenému dňu bola účinná úroková sadzba vo výške 2,5 %,
ktorej dvojnásobok predstavuje 5 % ročne.

28.2 Nárok na úrok z omeškania priznal súd žalobcovi od 08.01.2009, ktorý nasleduje po dni uplynutia
6-mesačnej lehoty určenej štátnemu orgánu v § 16 ods. 1 ZZŠ (v znení účinnom do 31.12.2008) na
vybavenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predmetná žiadosť bola na
MS SR doručená 07.07.2008 (čo vyplýva z vyjadrenia MS SR zo dňa 03.11.2009), v dôsledku čoho
uvedená lehota uplynula 07.01.2009 bez ohľadu na postúpenie žiadosti MV SR, keďže účinky podania

žiadosti ostali zachované.

29. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31.1 Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku 08.01.2009) - výška úrokov
z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31.2 Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem "diskontná úroková sadzba
Národnej banky Slovenska", rozumie sa tým základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska.

32. O nároku na náhradu trov konania žalobcovi rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku s prihliadnutím na skutočnosti uvedené v bodoch 7.1 až 7.7 tohto rozsudku.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Rimavská Sobota.V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis.
V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných

náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku treba odvolanie predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt v konaní dostal
jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, má žalobca
možnosť domáhať sa svojho nároku proti žalovanému prostredníctvom exekúcie.