Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 10C/170/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312214413
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1312214413.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v právnej

veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova ul.č.25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpený:
Fridrich Paľko, s.r.o., Grosslingova 4, Bratislava, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012

domáhal sa voči odporcovi zaplatenia majetkovej škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 276,60 eur,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Návrh skutkovo odôvodnil
tým, že POHOTOVOSŤ, s.r.o. je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Navrhovateľ
ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 1180085 navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany
dlžníka, povinného: Zdenko Mesároš. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil

registráciou exekučnej veci číslo EX 12038/2011. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,
Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom:
5103 027188.
Navrhovateľ dňa 10.05.2010 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 8
Exekučného poriadku, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom

stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že
podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Ako
dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné konanie, ktorý obsahuje všetky
podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Postup exekučného súdu hodnotil ako
nesprávny a v rozpore so zákonom, počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádzal.

Navrhovateľ z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy. V danom prípade postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Zákonačíslo 514/2003 Z. z. , písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody, odporca však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Navrhovateľovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutie o ňom.
Navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- euro, na udržiavanie a správu informačného

systému sumu 40,- euro, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu
50,- euro.

Návrhnazmenusúdnehoexekútorapodalpostratedôverykexekútoroviatonajmäprejehoneefektívne
a neúčinné postupy, ktoré nesmerovali k riadnej a včasnej ochrane oprávnených záujmov navrhovateľa,
ktorý mal podozrenie zo vzniku škody na jeho strane. Keďže exekučný súd po podaní návrhu

na zmenu súdneho exekútora bol nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať navrhovateľ svojou
aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora aj ďalších
účastných orgánov, a to predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky navrhovateľom a to na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné

výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- euro.

Celkovo vynaložil navrhovateľ vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a to
výlučne vplyvom nesústredenej činností exekučnému súdu sumu 175,- euro. Táto suma by nezaťažila

navrhovateľa ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora
dodržal zákonom stanovenú dobu.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe

v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na prejednanie veci
v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

Márnym plynutím času bolo reálne ohrozené legitímne očakávanie navrhovateľa, že nastanú účinky

predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného
súdu dôjde k zámene súdneho exekútora čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho
pohľadávky. Neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo
riziko zániku povinného, nastalo riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a nastalo
riziko insolvencie povinného.

Navrhovateľuviedolajďalšiedôvodynapodporusvojejžiadostionáhradunemajetkovejujmyvsúvislosti
s vyvolaným zásahom do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou
nemožnosťou vrátenia strateného času, ktorá vyvolala u navrhovateľa, u členov riadiacich orgánov
spoločnosti ako aj u jej majiteľov po city frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v

právo a rovnosť v spoločnosti. Časové omeškanie v rozhodnutí exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
navrhovateľa,akoajzánikužvytvorenýchpodnikateľskýchplánov.Vyvolanástrataziskuzrealizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj na strane jeho majiteľov.
Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a

spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí ,ktoré mohol prijať.

Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v

spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu sumu 276,60 euro.
Výpočet nároku uskutočnil navrhovateľ alikvotným pomerom 55,32 euro za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu a to na základe doterajšieho rozhodnutia ústavného súdu podľa ktorého,pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, aby sa za každý rok poznačený
prieťahmi vzťahovala satisfakcia vo výške 20.000,- SK t.j. 663,88 euro. Teda 663,88 euro za rok :
12 mesiacov v roku = 55,32 euro za mesiac, v danej veci bol exekučný súd nečinný viac ako 66

dní. Ohľadom primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia poukázal navrhovateľ aj na
nálezy ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
súdmi v civilnom konaní /Nález ústavného súdu sp. zn.: III ÚS 203/06-25, kde bolo navrhovateľovi
priznané finančné zadosťučinenie 20.000.- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a dvoch
mesiacov, Nález ústavného súdu sp. zn.: III ÚS 235/04-3, kde bolo navrhovateľovi priznané finančné

zadosťučinenie 30.000.- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka/.

Navrhovateľ ďalej namietal predpojatosť Okresného súdu Bratislava III z dôvodu, že tento súd je štátnym
orgánom, ktorý svojím konaním, nesprávnym úradným postupom, spôsobil vznik škody na strane
navrhovateľa a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať.
Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Bratislava III by porušilo právo navrhovateľa na

prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce neexistuje sudca, ktorý
by nebol vo veci zaujatý. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o
prikázaní veci inému súdu, nakoľko sudcovia Okresného súdu Bratislava III sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6NcC/225/2012-20 zo dňa 25.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci, sudkyňa JUDr.
Nadežda Weisová bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci.

Odporca žiadal návrh zamietnuť ako právne neopodstatnený, z dôvodu nepreukázania splnenia

zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie nároku na náhrady škody v zmysle Zák. č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov.

Poukázal na zmätočnosť podania, keď v jednotlivých žalobných návrhoch sa vyskytujú viaceré

nedostatky, napr. zmätočne označení povinní, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných
konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručení podaní na súd. Taktiež poukázal na to, že celú
dôkaznú povinnosť navrhovateľ prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ
sám. Ohľadne prieťahov v konaní odporca uviedol, že navrhovateľ neuviedol, ktoré kroky podnikol na
ich odstránenie, odporca mal za to že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený

posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej
republiky. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 boli
doručené odporcovi dňa 23.04.2012, pričom návrh vo veci samej bol už dňa 27.09.2012 doručený
Okresnému súdu, mal za to že ide o predčasne uplatnený nárok.

Odporca ďalej uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť
oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora ktorý má nahradiť
pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model, podľa ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o
zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a na vyčíslenie
doterajších trov konania, pričom súd v rozhodnutí po zmene exekútora zároveň vykonaním exekúcie

poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho
exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Odporca pripustil, že v niektorých
prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora
po uplynutí zákonom stanovenej tridsaťdňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, v prípadoch,
ak exekučný súd nekonal o návrhu navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora,

navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie
sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ak navrhovateľ tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu
povinnosť, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. V zmysle § 9 ods. 2 Zákona
číslo 514/2003 Z.z., súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody

vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo
výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za
následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské právaktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v
právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Podľa názoru odporcu efektívnosť rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať
súd v konaní o náhrade škody podľa Zákona číslo 514/2003 Z.z. ale len Ústavný súd Slovenskej
republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. V tejto

súvislosti odporca uviedol, že Ústavný súd SR uznesením zo dňa 03.10.2012, I ÚS 476/2012-12
rozhodoval o sťažnostiach navrhovateľa, pričom konštatoval, že za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní, ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd zastával názor, že doterajšia dĺžka predmetných konaní sama
o sebe nie je ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané

porušenie práv navrhovateľky, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie /m. m. II.ÚS
93/03/.

Odporca ďalej vzniesol námietku premlčania, nakoľko zo skutkových okolností uvádzaným
navrhovateľom v návrhoch, v niektorých konaniach k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v

obdobípremarcom2009.Akmalanavrhovateľovivzniknúťškodaprávenesprávnymúradnýmpostupom
spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote,
lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne, a to po troch rokoch
od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Navrhovateľvyčísliluplatnenúškodunazákladepaušalizáciereálnychvecnýchnákladov,ktoréspočívali
v administratívnych výdajov, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajov spojených so stratou
času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov, t. j. v celkovej sume 175,- euro.
Požadované paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti považoval odporca za
nesprávne a účelové. Odporca nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi materiálnu

škodu, tak ako bola uplatnená, pretože navrhovateľ nepreukázal vznik ani výšku škody.

K uplatnenej nemajetkovej ujme odporca uviedol, že navrhovateľ v návrhu poukázal na viacero
ústavných nálezov, kde Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o poskytnutí finančného
zadosťučineniazazbytočnéprieťahy.Poskytovanávýškafinančnéhozadosťučinenianiejeautomatická,

táto podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu a je nesprávne vychádzať z paušálnej sumy
663,88 euro za každý rok prieťahov, nakoľko každé prípadové okolnosti sú osobitné. vznik nemajetkovej
ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom navrhovateľom uvádzané pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v
predmetnom konaní, keď náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Nie je možné opomenúť povahu

a predmet konaní v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo neho v spojení s touto podnikateľskou
činnosťou vytvorené.

S prihliadnutím na dobré mravy vzhľadom na uplatnenú nemajetkovú ujmu odporca dal do pozornosti

súdu a doložil list Európskej komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/
R4M/kb D/2010/ 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v
ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa
dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov a práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv

spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky,zneužívajúcslabéfinančnéaprávnevedomienízkopríjmovýchosôb.Vtakomto
prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa a to najmä v prípade
návrhu na vykonanie exekúcie, či súd poverenie vydá alebo nevydá s čím je spojená vyššia časová
náročnosť vykonania procesného úkonu súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za
škodu, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, prípadnej nemajetkovej ujmy a tým nepreukázalani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou.

Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 10C 170/2012-40 zo dňa 15.10.2013 z dôvodu hospodárnosti
konania spojil na spoločné konanie veci, ktoré skutkovo spolu súviseli a týkali sa tých istých účastníkov,
v zmysle § 112 ods. 1 O. s. p., vedené na tunajšom súde pod. sp. zn. 10C 170/2012, sp. zn. 10C
171/2012, sp. zn. 10C 172/2012, sp. zn. 10C 174/2012, sp. zn. 10C 175/2012, sp. zn. 10C176/2012,
sp. zn. 10C 177/2012, spoločné konanie je vedené pod sp. zn. 10C 170/2012, rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 28.10.2013.

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 10C 171/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 221,28 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhrady trov konania.

Navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 4170045 navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného: Marek Buzalka. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 14217/2011. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,

Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom:
5103 022645.

Navrhovateľ dňa 11.18.2010 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 7

Exekučného poriadku, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že
podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Ako
dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné konanie, ktorý obsahuje všetky
podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.3 NcC/225/2012-15 zo dňa 22.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci.

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 10C 172/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania

zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 553,20 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhrady trov konania.

Navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 7100105 navrhol súdnemu

exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného: Roman Brtáň. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 3000/2011. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,
Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný

súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom:
5103 021622.

Navrhovateľ dňa 10.08.2009 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. podľa § 44 ods. 8
Exekučného poriadku, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom

stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že
podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Ako
dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné konanie, ktorý obsahuje všetky
podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5NcC 225/2012-15 zo dňa 22.10.2012 rozhodol, že sudkyňa

Okresného súdu Bratislava III v Bratislave JUDr. Mária Zbyňovcová nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania vo veci.V právnej veci vedenej pod sp. zn. 10C 174/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 331,92 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a

náhrady trov konania.

Navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 4060477 navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného: Roman Porubec. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor

pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 1790/2003. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,
Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom:
5103 027313.

Navrhovateľ dňa 11.18.2010 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 8
Exekučného poriadku platného, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným
poriadkom. Ako dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné konanie, ktorý

obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6NcC/224/2012-21 zo dňa 25.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III v Bratislave nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci,
sudkyňa JUDr. Nadežda Weisová bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania o veci.

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 10C 175/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 331,92 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhrady trov konania.

Navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 2050106 navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného: Viliam Kress. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 2165/2003. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa

na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,
Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom:
5103 028164.

Navrhovateľ dňa 11.18.2010 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 8
Exekučného poriadku platného, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným
poriadkom. Ako dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné konanie, ktorý

obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 9NcC/224/2012-15 zo dňa 25.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci.

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 10C/176/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 774,48 eur , všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhrady trov konania.

Navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 7140006 navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného: Jolana Bačová. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 480/2003. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľana vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,
Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom:

5103 026557.

Navrhovateľ dňa 11.18.2010 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 8
Exekučného poriadku, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že

podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Ako
dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné konanie, ktorý obsahuje všetky
podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 11NcC/225/2012-16 zo dňa 26.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci, sudkyňa JUDr.

Nadežda Weisová bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci, návrhu navrhovateľa na
prikázanie veci inému súdu nevyhovel.

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 10C 177/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovej

škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 774,48 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhrady trov konania.

Navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 8010204 navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení

zo strany dlžníka, povinného: Martin Barča. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 2779/2012. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,
Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom:

5103 027491.

Navrhovateľ dňa 11.18.2010 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 8
Exekučného poriadku, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že

podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Ako
dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné konanie, ktorý obsahuje všetky
podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5NcC/245/2012-15 zo dňa 22.10.2012 rozhodol, že sudkyňa

Okresného súdu Bratislava III v Bratislave JUDr. Mária Zbyňovcová nie je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania vo veci.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.02.2015, na ktoré sa právny zástupca navrhovateľa
nedostavil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané, žiadal súd o odročenie pojednávania z

dôvodu podaného návrhu na prerušenie konania.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané, neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil, návrh navrhovateľa na prerušenie konania žiadal zamietnuť nakoľko nie je
daný žiaden relevantný dôvod na prerušenie konania, vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby

súd v konaní ďalej riadne pokračoval a návrh v celom rozsahu zamietol.

V danom prípade súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, prihliadol na obsah spisu
a vykonané dôkazy, podľa § 101 ods. 2 O.s.p. V prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za
podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom /Uznesenie

NS SR sp.zn. 4Cdo 116/93/ a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.
Súd neodňal účastníkom možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti zbavili tým, že sa na
pojednávanie nedostavili, hoci boli na pojednávanie včas predvolaní viac ako päť dní pred termínom
pojednávania, podľa § 115 ods. 2 O. s. p. a tým si účastníci sami zmarili možnosť realizovať napojednávanísvojeprocesnéprávaaoprávnenézáujmy. Súdposkytolúčastníkom,ichzástupcomreálnu
možnosť chrániť svoje práva a oprávnené záujmy, túto možnosť nevyžili a takéto správanie zákonodarca
nedovoľuje.

Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsasjednotlivýminávrhmiktorébolispojenénaspoločné
konanie, s vyjadrením odporcu k podaným návrhom navrhovateľa, obsahom pripojených exekučných
spisov a zistil nasledovný skutkový stav.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 34 Er /1139/2003 / 10C 170/2012/ súd
zistil, že Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 27.05.2003 na Exekútorskom úrade v
Bratislave,u súdnehoexekútora JUDr.Vladimíra Cipáranávrhnavykonanieexekúcie,protipovinnému:
Zdenko Mesároš, na vymoženie peňažného plnenia vo výške 10.080,- Sk s príslušenstvom, trov
konania a trov exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 376/2003.

Dňa 03.06.2003 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, uvedenému návrhu bola pridelená sp.zn. 34Er/1139/2003. Dňa 10.06.2003 Okresný súd
Bratislava III vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 033205 na
základe vykonateľného exekučného titulu, Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č. k.
42Rob/462/02-6 zo dňa 04.07.2002.

Dňa 6.10.2010 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora, následne súd žiadal
súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený súdu
dňa 02.03.2011.Uznesením č. k. 34Er 1139/2003-15 zo dňa 15.03.2011 súd návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora vyhovel, v uvedenej výrokovej časti nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa

14.04.2011.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36Er/2378/2002 /10C/171/2012/ súd
zistil, že Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 27.09.2002 na Exekútorskom úrade v
Bratislave, u súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému:

Marek Buzalka na vymoženie peňažného plnenia vo výške 18.590,- Sk s príslušenstvom, trov konania
a trov exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 1108/2002.

Dňa 02.10.2002 podal súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená sp.zn. 36Er 2378/2002. Dňa 08.10.2002 Okresný

súd Bratislava III vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 022645 na
základe vykonateľného exekučného titulu, Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č.k.
Rob 3337/02-5 zo dňa 08.10.2002.

Dňa 23.11.2010 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora, následne súd žiadal

súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený súdu
dňa 29.03.2011.Uznesením č. k. 36Er 2378/2002 - 11 zo dňa 05.04.2011 súd návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora vyhovel, v uvedenej výrokovej časti nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa
10.09.2011.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 34Er/1848 /2002/ 10C/172/2012/
súd zistil, že Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 02.08.2002 na Exekútorskom
úrade Ružomberok, u súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Rudla návrh na vykonanie exekúcie, proti
povinnému: Roman Brtáň na vymoženie peňažného plnenia vo výške 9.450,- Sk s príslušenstvom,
trov konania a trov exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 802/2002.

Dňa 12.08.2002 podal súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená sp.zn. 34Er 1848/02 .Dňa 19.08.2002 Okresný
súd Bratislava III vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 021622 na
základe vykonateľného exekučného titulu, Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č. k. ROB

2061/02-5 zo dňa 19.08.2002.

Dňa 14.10.2009 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora, následne súd žiadal
súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený súdudňa 08.07.2010. Uznesením č. k. 34Er 1848/02/ - 13 zo dňa 10.08.2010 súd návrhu oprávneného
vyhovel, v uvedenej výrokovej časti nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa 07.09.2010.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36 Er/1203 /2003 / 10C/ 174/2012/
súd zistil, že Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 3.6.2003 na Exekútorskom úrade
Šaľa, u súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému: Roman
Porubec, na vymoženie peňažného plnenia vo výške 17.160,- Sk s príslušenstvom, trov konania a trov
exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 1203/03.

Dňa 09.06.2003 podal súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená sp.zn. 36Er 1203/2003. Dňa 13.06.2003 Okresný
súd Bratislava III vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 027313 na
základe vykonateľného exekučného titulu , Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č. k. 42
Rob 1700/02-6 zo dňa 26.07.2002.

Dňa 23.11.2010 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora, následne súd žiadal
súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený súdu
dňa 10.05.2011. Uznesením č. k. 36Er 1203/2003 - 11 zo dňa 06.06.2011 súd návrhu oprávneného na
zmenu exekútora vyhovel.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36Er/1601/2003 /10C 175/2012/ súd
zistil, že Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 16.7.2003 na Exekútorskom úrade
Šaľa, u súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému: Viliam
Kress, na vymoženie peňažného plnenia vo výške 5.590,- Sk s príslušenstvom, trov konania a trov

exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 2165/2003.

Dňa 23.07.2003 podal súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená sp. zn. 36 Er 1601/2003. Dňa 29.07.2003 Okresný
súd Bratislava III vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 028164 na

základe vykonateľného exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 18Cb 76/01-33
zo dňa 21.10.2002.

Dňa 23.11.2010 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora, následne súd žiadal
súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený súdu

dňa 13.05.2011. Uznesením č. k. 36Er 1601/2003 - 18 zo dňa 06.06.2011 súd návrhu oprávneného
na zmenu exekútora vyhovel, v uvedenej výrokovej časti nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa
27.06.2012.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36 Er/ 1044/2003 /10C 176/2012 / súd

zistil, že Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 05.05.2003 na Exekútorskom úrade
Košice 2, u súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihála návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému:
Jolana Bačová na vymoženie peňažného plnenia vo výške 8.640,- Sk s príslušenstvom, trov konania
a trov exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 480/03.

Dňa 22.05.2003 podal súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená sp.zn. 36Er /1044/2003. Dňa 26.05.2003 Okresný
súd Bratislava III vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 026557 na
základe vykonateľného exekučného titulu, Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č. k. 42
Rob 1290/02-6 zo dňa 24.07.2002.

Dňa 22.11.2010 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora. Následne súd žiadal
súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený
súdu dňa 04.05.2011. Uznesením č. k. 36Er 1044/2003 zo dňa 09.02.2012 súd návrhu oprávneného
na zmenu exekútora vyhovel, v uvedenej výrokovej časti nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa

12.06.2012.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36 Er/ 1340/2003 /10C 177/2012 / súd
zistil, že Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 02.06.2003 na Exekútorskom úradeKošice 2, u súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihála návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému:
Martin Barča na vymoženie peňažného plnenia vo výške 14.590,- Sk s príslušenstvom, trov konania
a trov exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 762/03.

Dňa 18.6.2003 podal súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená sp.zn. 36Er /1340/2003. Dňa 24.06.2003 Okresný
súd Bratislava III vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 027491 na
základe vykonateľného exekučného titulu, Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č. k.

42Rob 1893/02-6 zo dňa 29.7.2002.

Dňa 22.11.2010 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora. Následne súd žiadal
súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený súdu
dňa 04.05.2011. Uznesením č. k. 36Er 1340/2003 - 10 zo dňa 09.02.2012 súd návrhu oprávneného
na zmenu exekútora vyhovel, v uvedenej výrokovej časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

14.04.2012.
Podľa § 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento
zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu

spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a)nezákonným rozhodnutím
d)nesprávnym úradným postupom

Podľa § 3 ods. 2 cit. zák. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1písm.a/ cit. zák. ,vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci

podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla
v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods.1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa§ 9 ods.2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zák., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným

zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods.1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods.2 cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa§17ods.3cit.zák.,výškanemajetkovejujmyvpeniazochpodľaodseku2saurčujesprihliadnutím
najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods.4 cit. zák., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a
8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej
slobody.

Podľa § 17 ods.5 cit. zák., žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 18 ods.2, cit. zák., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3, cit. zák., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej
osobitným predpisom.9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 19 ods.1 cit. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 2 cit. zák., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď

bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Podľa § 19 ods. 3 cit. zák., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/,exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa § 36 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie

exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie
(§ 44).

Podľa § 41 ods.1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/,exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti

alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods.2, Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods.6 Zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005, ak oprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného

exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.Podľa § 238 ods. 1 prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku účinných od
01.09.2005, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta
2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku účinných od
01.09.2005, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134
ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci súd posudzoval podľa Zák.
č. 514/2003 Z. z. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom podľa § 3 ods. 1 písm. d/ cit. zák. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je objektívna, bez ohľadu na zavinenie ktorej sa nemožno zbaviť. Pre

vznik zodpovednosti sa vyžaduje podľa súdnej praxe splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný
postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktoré
musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, základ nároku
na náhradu škody nie je daný.

Zákon nedefinuje nesprávny úradný postup, z obsahu tohto pojmu vyplýva, že za nesprávny úradný
postupsapovažujeaj porušovaniepovinnostípriuskutočňovaníúkonovvkonaní,najmäjehonesprávne
vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom
je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie
rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné

nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.

Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom podľa § 15 ods. 1 cit. zák.,
ide o podmienku pre uplatnenie nároku na náhradu škody v konaní pred súdom.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 23.4.2012 boli doručené odporcovi dňa 23.4.2012. Predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody má obligatórny charakter podľa ktorého nárok na náhradu škody na súde
nie je možné uplatniť skôr než uplynie šesťmesačná lehota od uplatnenia nároku poškodeným pred

príslušným orgánom, neúspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je predpokladom uplatneného
nároku na súde.

Navrhovateľ podal návrhy na tunajší dňa 27.9.2012, teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty
od podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odporca neuznal nárok

navrhovateľa čo vyplynulo z vyjadrenia odporcu, do šiestich mesiacov od podania žiadosti neuspokojil
nárok na náhradu škody ,preto mal súd za to ,že šesťmesačná lehota v čase rozhodovania súdu
uplynula,návrhnemožnopovažovaťzapredčasnepodanýapretojedanáprávomocsúduvecprejednať
a rozhodnúť.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora v súdnom exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote.

Z obsahu pripojených exekučných spisov mal súd preukázané, že exekučné konania sa začali pred

01.09.2005:
sp. zn. 34 Er /1139/2003, dňa 27.05.2003 oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, dňa
03.06.2003 súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dňa
06.10.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,
sp. zn. 36 Er /2738/2002, dňa 27.09.2002 oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, dňa

02.10.2002 súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dňa
23.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,sp. zn. 34 Er /1848/2002, dňa 02.08.2002 oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, dňa
12.08.2002 súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dňa
14.10.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,

sp.zn.36Er/1203/2003,dňa03.06.2003oprávnenýpodalnávrhnavykonanieexekúcie,dňa09.06.2003
súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dňa 23.11.2010
oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,
sp.zn.34Er/1601/2003,dňa16.07.2003oprávnenýpodalnávrhnavykonanieexekúcie,dňa23.07.2003
súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dňa 23.11.2010

oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,
sp.zn.36Er/1044/2003,dňa05.05.2003oprávnenýpodalnávrhnavykonanieexekúcie,dňa22.05.2003
súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dňa 22.11.2010
oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,
sp.zn.36Er/1340/2003,dňa02.06.2003oprávnenýpodalnávrhnavykonanieexekúcie,dňa18.06.2003
súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dňa 22.11.2010

oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora.

V danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 6 Zák.č.233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.08.2005, podľa ktorého ak oprávnený požiada
súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním

exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Vyššie uvedená právna norma neustanovovala povinnosť exekučnému súdu rozhodnúť o návrhu

oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
ako tvrdil navrhovateľ, k tomuto došlo až s účinnosťou od 01.09.2005 s poukazom na § 238 ods. 1 Zák.
č. 233/1995 Z. z., konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005
ak ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 238 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z. z. taxatívne vymedzuje
ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 01.09.2005, avšak s

výnimkou ustanovenia §44 ods.7 Exekučného poriadku.

Súd vzhľadom na uvedené dôvody nemal preukázaný nesprávny úradný postup /existenciu prieťahov v
predmetných exekučných konaniach/ ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Súd ďalej navyše uvádza, že z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného ústavou v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR /II.ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III ÚS
59/05/.Pojemzbytočnéprieťahyjepojemautonómny,ktorýnemožnovykladaťaaplikovaťlensohľadom

na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch
postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods.2 ústavy SR./ I ÚS 63/00/. Nedodržanie
zákonomstanovenejlehotynarozhodnutieneznamenávzmysleplatnejjudikatúryautomatickyzbytočné
prieťahy v súdnom konaní.

Pri posudzovaní nároku na náhradu škody z dôvodu existencie prieťahov v súdnom konaní, môže
súd vychádzať len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,

ktoré má za následky prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie vecí bez zbytočným prieťahov
alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočným
prieťahov.

V súdnom spise sa ani nenachádza sťažnosť oprávneného na prieťahy v konaní. Ústavný súd
Slovenskej republiky dňa 3.10.2012, I.ÚS 476/2012-12 rozhodoval o sťažnostiach navrhovateľa, pričom
konštatoval, že doterajšia dĺžka predmetných konaní sama o sebe nie je ešte takej povahy, aby lenna jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľky, resp. že doba
konaní vedených okresným súdom zasiahla samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľky
podľa čl. 48 ods.2 Ústavy SR, resp. práva podľa čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie /m.m. II.ÚS 93/03/. Súd nie je oprávnený v konaní o náhradu škody preskúmavať efektívnosť
a rýchlosť súdneho konania ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti,
alebo predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní. Opačný výklad by znamenal,
že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup

toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov, všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušenie inštančného prístupu v
súdnictve.

Námietku navrhovateľa, že postupom súdu bol vystavený riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu
konania súd uvádza, že exekútor môže začať vykonávať exekúciu udelením poverenia súdu na jej

vykonanie. Súd po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora, ktorý bol oprávnený vykonávať exekúciu a preto zmena exekútora nemala
ani bezprostredný vplyv na povinného. Pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania
až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, preto v súvislosti s nerozhodnutím v lehote
nemôže len z titulu uvedenej procesnej nesprávnosti bez ďalšieho, zodpovedať za všetko čo nastalo

v čase po uplynutí primeranej lehoty, v ktorej mal súd rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do
rozhodnutia a nemohlo ani dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody vo výške 175,- eur predstavujúcu náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v

období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutie
o ňom z dôvodu, že poškodený vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,- eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu
50,- euro, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na

exekučnom súde sumu 15,-euro.

Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi
ako všeobecným ekvivalentom, spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje
majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.

Navrhovateľvkonaní skutočnúškodu predstavujúcunáhraduúčelnevynaloženýchnákladovspojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré podľa neho
uplynulo súdu ničím nepreukázal.

Súd na listinný dôkaz navrhovateľa, znalecký posudok č.1/2014 zo dňa 17.01.2014 vypracovaný
ÚstavomEkonomickejuniverzityvBratislavektorýbolzaregistrovaný podSpr.č.3272/2014neprihliadol,
nakoľko sa jedná o všeobecný znalecký posudok ktorý bol vypracovaný za obdobie rokov 2009-2012,
neuvádza sa presný výpočet škody na konkrétne jednotlivé uplatnené nárokyv jednotlivých konaniach, z
uvedeného dôvodu posudok hodnoverným, relevantným spôsobom neuviedol presné vyčíslenie škody

ku ktorej by malo dôjsť v konkrétnom exekučnom konaní, navyše posudok je výrazne jednostranný,
vychádza iba z údajov poskytnutých zadávateľom a výpočty sa riadili voľnou úvahou. Navrhovateľom
uvedenú paušalizáciu vecných nákladov súd nepovažoval za zmenšenie majetku poškodeného ani za
ušlý majetkový prospech. Taktiež z obsahu spisu mal súd preukázané, že v danej veci navrhovateľ
nezaslal žiadne urgencie adresované exekučnému súdu, navyše postup súdu nevykazoval znaky

zbytočných prieťahov, za ktoré by mal štát zodpovedať za škodu.

Navrhovateľ vo vzťahu k celému uplatnenému nároku na náhradu škody nepreukázal priamu
a bezprostrednú príčinnú súvislosť, medzi škodou a konaním exekučného súdu, nakoľko vzťah
príčiny a následku musí byť podľa súdnej praxe priamy, bezprostredný, neprerušený nestačí ak je

sprostredkovaný. Navrhovateľ k svojej činnosti využíva informačný systém na správu pohľadávok,
ktoré boli predmetom exekúcii, výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému
a udržiavanie systému patrí do podnikateľskej činnosti ktorú musí navrhovateľ vykonávať. Nutnosť
spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený muselvymáhať pohľadávku formou exekúcie, ide o náklady ktoré by bolo možné zahrnúť do náhrady trov
exekúcie. Súd mal za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody ani výšku škody v zmysle § 17 ods.
1 Zák. č. 514/2003 Z.z.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v jednotlivých konaniach ktoré boli spojené v
predmetnej veci vo výške 276,60 eur, vo výške 221,28 eur, vo výške 553,20 eur, vo výške 331,92 eur,
vo výške 331,92 eur, vo výške 774,48 eur, vo výške 774,48 eur a to alikvotným pomerom 55 eur
za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, nakoľko podľa jeho názoru bol v danej veci

exekučný súd bezdôvodne nečinný. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ
vychádzal z analógie Ústavného súdu SR, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní
je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk , t.j.
660,- eur /660 eur :12= 55 eur/.

Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že ak samotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch ,ak nie je možné uspokojiť ju inak podľa § 17 ods.2 Zák.č.514/2003 Z.z.

Súd poukazuje na judikatúru podľa ktorej odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu

spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti
právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú ,lebo im nevzniká ujma priamo/rozsudok NS ČR sp .zn.
30 Cdo 675/2011/.

Z obsahu spisu mal súd preukázané , že postup súdu nevykazoval znaky zbytočných prieťahov ako je

vyššieuvedené,tvrdenienavrhovateľavpodanomnávrhu,ževdanejvecibolexekučnýsúdbezdôvodne
nečinný je navyše nepravdivé.

Navrhovateľ v konaní pri uplatňovanom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nepreukázal, že by
povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, dôvodom

neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť, ide o všeobecne známe riziká ktoré sú i rizikom
podnikateľského subjektu. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy
ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch a preto nie je možné vychádzať z paušálnej
sumy pri uplatňovanom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie zhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj v ich súvislosti s
prihliadnutím na všetko čo vyšlo za konania najavo, mal súd preukázané, že v danej veci neboli splnené
všetky zákonné podmienky uplatneného nároku navrhovateľom na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení návrh v celom rozsahu zamietol.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady zodpovednosti
za výsledok sporu. Odporca mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania si neuplatnil, z obsahu spisu
súd zistil, že odporcovi nevznikla náhrada trov konania, preto odporcovi náhradu trov konania oproti
navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.