Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/154/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7505214817
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7505214817.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu vo veci žalobkyne N. G., Č. XX, zast. N.. I. Y., advokátom,
Advokátska kancelária, Y., I. X, proti žalovanému M. G.Ľ., Č. XX, zast. N.. I. G., advokátom, Advokátska
kancelária, Y., Š. XX, o náhradu škody na zdraví, za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovaného
Z. -G. C.Z., Z..G.., H., S. M. X, IČO: XX XXX XXX, o odvolaní žalobkyne a vedľajšej účastníčky proti
rozsudku 11C/327/2005-254 z 25.1.2013 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom a vedľajšej účastníčke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 97.786
€ a nahradiť jej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zast., ktoré budú vyčíslené v osobitnom
uznesení po právoplatnosti rozsudku, žalobu o priznanie zvýšenia odškodnenia bolestného v celom
rozsahu, o priznanie zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia do výšky 1 965,84 a o
9% úrok z omeškania z 1 414,05 € zamietol.

Vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav veci, že rozsudkom Okresného súdu (ďalej len OS) Košice

I8TDop 37/03 z 20.5.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu (ďalej len KS) v Košiciach 6To
178/04-140z25.10.2004bolžalovanýuznanývinnýmztrestnéhočinu ublíženianazdraví,ktorýspáchal
tak, že 11.9.2003 v čase okolo 8,50 hod viedol osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA FABIA, EČV:Y.-
XXXAS po štátnej ceste č. III./050196 od Obce Zdoba k ulici Sečovská cesta v Košiciach , kde na
úseku cesty s jazdnými pruhmi s protismernou premávkou oddelenými pozdĺžnou súvislou čiarou,
pri predchádzané pred ním idúceho vozidla prešiel svojim vozidlom cez pozdĺžnu súvislú čiaru do
protismeru, kde sa čelne zrazil s oproti idúcim osobným motorovým vozidlom zn. HONDA CR-V, EČV:Y.-

XXXAX, pričom pri dopravnej nehode utrpela zranenie vodička tohto motorového vozidla. Taktiež
utrpela zranenie aj spolujazdkyňa - žalobkyňa a to priečnu zlomeninu ľavého predkolenia s posunom
úlomkov, otras mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice, rezné rany na rôznych častiach tváre a odreniny
obidvoch rúd a na ľavom predkolení.
Lekárskym posudkom, vystaveným zdravotníckym zariadením zo 7.5.2004 bolo žalobkyni priznané
bolestné vo výške 322,50 bodu pod por.č. 198d/ zlomenina ľavého predkolenia 180 bodov; pod por.č.
1 devastácia tváre 22,50 bodov; pod por. č. 223a/ otras mozgu ľahkého stupňa 15 bodov; pod por.

č. 103b/ pohmoždenie hrudnej chrbtice 15 bodov. Zvýšenie o 1 /2 bodového hodnotenia bolo len pri
položke 198d/. Lekárskym posudkom z 25.10.2005 bolo bodovo ohodnotené sťaženie spoločenského
uplatnenia (ďalej len SSU) pod por. č. 257d/ poškodenie obličaja s funkčnými poruchami, ktoré
vzbudzujú súcit u ženy; pod por. č. 250 postkončný syndróm 50 bodov; pod por. č. 395a/ kývavosťľavého kolenného kĺbu 75 bodov, spolu 375 bodov. Ďalej reprodukoval podstatný obsah výpovede
žalobkyne a žalovaného na pojednávaní 2.4.2007 (zápisnica na č.l. 49 - 53). Za účelom ustálenia
odškodnenia za bolesť a SSU u žalobkyni nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku

(ďalej len ZP) č. 5/2010 podaného I.. M. H. s konzultantmi s pribratím ktorých súd súhlasil, mu znalec
potvrdil, že žalobkyňa pri dopravnej nehode 11.9.2003 utrpela tieto zranenia a bolesti: Zlomeninu ľavého
predkolenia s posunom kostí, otras mozgu, pomliaždenie hrudnej chrbtice, pomliaždenie chrbta pravej
ruky, pomliaždenie a odreniny chrbta ľavej ruky, tržnozmliaždené rany na brade, tržnozmliaždené rany
na nose, tržnozmliaždené rany na hornej pere, odreniny chirurgicky ošetrené s defektom kože na

čele obojstranne, rana chirurgická ošetrená s defektom kože na ľavom hornom viečku, poškodenie
nervov - nervus peroneus profundus a nervus tibialis I.sin ľahkého stupňa, verifikované emg vyšetrením,
pomliaždenie mozgu parietálneho laloka vpravo dokázané NMR vyšetrením a zároveň stanovil bodové
ohodnotenie bolestného u žalobkyni a to: pol. č. 198d zlomenina ľavého predkolenia 180 plná sadzba,
223b otras mozgu stredného stupňa 30 bodov, 103b/ pomliaždenie hrudnej chrbtice 11,25 bodov, 114
pomliaždenie a odreniny chrbta pravej ruky 10 /7,5 bodu, 114 pomliaždenie a odreniny chrbta ľavej

ruky 10/ 7,5 bodu, 2 tržnozmliaždené rany na brade 10/ 7,5 bodu, 2 tržnozmliaždené rany na nose
10 / 7,5 bodu, 2 tržnozmliaždené rany na hornej pere 10, priznaných 7,5 bodu, 5 odreniny chirurgicky
ošetrené s defektom kože na čele obojstranne 10 / 7,5 bodu, 2 rana chirurgicky ošetrená s defektom
kože na ľavom hornom viečku 10 / 7,5 bodu, 19 poranenie mihalnice vľavo 15 / 11,25 bodu , 232b/
poškodenie nervov - nervus peroneus profundus a nervus tibialis I.sin ľahkého stupňa verifikované emg

vyšetrením65bodov/48,75bodu,224pomliaždeneimozgu-parietálneholalokavpravodokázanéNMR
vyšetrením 70 bodov /52,5 bodu 238 malá inctítia za účelom dynamizácie klinca - extrakcia skrutky
10 / 7,5 bodu, 239 rozsiahlejšia incízia za účelom extrakcie intramedulárnej osteosyntézy 35 / 26,25
bodu. Súčet hodnotenia bolestného 420 bodov. Znalec uviedol, že len prvá položka bola hodnotená
plnou sadzbou, že ďalšie položky boli hodnotené 3 / 4 sadzby, že ako trvalé následky a obmedzenia

zanechala dopravná nehoda u žalobkyne poškodenie obličaja sprevádzané funkčnými poruchami alebo
vzbudzujúce súcit stredne ťažkého stupňa u ženy, kývavosť ľahkého kolenného zhybu ľahkého stupňa,
poúrazový lagoftalmus dôsledkom stratového poranenia horného viečka ľavého oka jednostranný,
rozsiahle plošné jazvy po operáciách na ľavom kolene, predkolení vľavo a tvári vľavo, deformácia
nosa - stav po rhinoplastike s orl verifikovanou poruchou priechodnosti u ženy, vážne duševné poruchy

po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy, poúrazová monoparéza ľavej dolnej končatiny
zmiešaného pôvodu - centrálneho aj periférneho. Všetky tieto položky bodovo ohodnotil znalec a to -
307 poúrazová monoparéza ľavej dolnej končatiny zmiešaného pôvodu - 500 bodov, 257d/ poškodenie
obličaja sprevádzané funkčnými poruchami alebo vzbudzujúce súcit stredne ťažkého stupňa u ženy
- 150 bodov, 395a/ kývavosť šahkého kolenného zhybu 75 bodov, 276b/ poúrazový lagoftalmus

dôsledkom stratového poranenia horného viečka ľavého oka jednostranný 75 bodov, 430a/ rozsiahle
plošné jazvy po operáciách na ľavom kolene, predkolení vľavo a tvári vľavo 50 bodov, 263b/ deformácia
nosa- stav po rhinoplastike s orl verifikovanou poruchou priechodnosti u ženy 37,5 bodu, 252 vážne
duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy 100 bodov. Súčet hodnotenia
SSU činilo 987,5 bodu, s tým, že jedine pol. 307 bola hodnotená plnou sadzbou a ďalšie pol. polovičnou

sadzbou. V závere ZP znalec uviedol, že žalobkyňa je dôsledkom nehody obmedzená a hendikepovaná
hlavne v dôsledku:
1. Kozmetického defektu ľavého očného viečka s nemožnosťou jeho zatvorenia a nutnosťou aplikácie
umelých sĺz, je to hyzdiaci defekt u tváre ženy k čomu prispievajú aj jazvy na nose po plastike nosa
a jazvy čela, 2. Slabosť na ľavej dolnej končatine v dôsledku poškodenia nervov, ide o monopraézu v

dôsledku poranenia nervov na ľavej dolnej končatine a po pomliaždení mozgu .3. Psychických zmien
anxiózne - depresívna porucha. Taktiež znalec uviedol, že zdravotný stav žalobkyne je ustálený že ,
vzhľadom na odstup úrazu po siedmych rokoch nie je možné očakávať výrazné zmeny, že mierne
zlepšenie dýchania nosom možno očakávať po septoplastike nosa, mierne možno korigovať deformitu a
defekt viečka vľavo korektívnou operáciou, ale aj výsledok korektívnej operácie môže byť z dlhodobého

hľadiska sporný. Celkovo doporučil zdravotný stav žalobkyne považovať za ustálený bez očakávania
výraznej zmeny. V dôsledku tohto ZP žalobkyňa podaním zo 7.2.2011 rozšírila žalobu a žiadala priznať
jej náhradu na bolestnom v celkovej výške 25 288,70 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od
27.1.2011 a náhradu za SSU v celkovej výške 99 556,84 eura s 9 % úrokom z omeškania od 27.1.2011
až do zaplatenia. Súd pripustil zmenu žaloby uznesením 11C 327/2005-177 z 23.9.2011 tak , ako si ju

žalobkyňa uplatnila. Konštatoval, že znalec v Dodatku k ZP č. 5/2010, na otázku, kedy bolo možné
prvý krát hodnotiť tieto bolesti uviedol, že pol. 114 pomliaždenie a odreniny chrbta pravej ruky, 114
pomliaždenie a odreniny chrbta ľavej ruky, 2 tržnozmliaždené rany na brade, 2 tržnozmliaždené rany
na nose, 2 tržnozmliaždené rany na hornej pere, 5 odreniny chirurgicky ošetrené s defektom kožena čele obojstranne, 2 rana chirurgicky ošetrená na ľavom hornom viečku a 19 poranenie mihalnice
vľavo , bolo možné z retrospektívneho hľadiska hodnotiť v súlade s lekárskym posudkom I.. H. č.
134 /2003 k dátumu vypracovania prvotného hodnotenia bolestného zo 7.5.2004, že pol. č. 232b/

mohla byť z retrospektívneho hľadiska po prvý krát hodnotená k dátumu vypracovania prvotného
posudku o bolestnom , t.j. k 7.5.2004 napriek tomu, že prvé neurologické záznamy potvrdzujúce
poškodenie hlbokého píšťalového nervu vľavo sú z 25.1.2006, eventuálne 12.5.2006, že zranenie
podľa vyjadrenia neurológa dôsledkom úrazu z 11.9.2003 poškodenie, pomliaždenie mozgu bolo
dokázané oneskorene , až na základe nálezu na nukleárnej magnetickej rezonancii, že podľa vyjadrenia

konzultanta z odboru neurológie demilizačné ložisko je dôsledkom pomliaždenia mozgu (kontúzie
mozgu) bolo spôsobené samotným úrazom ale diagnostikované až v r. 2005 a 2006 na základe
vyšetrenia nukleárnou magnetickou rezonanciou, že tiež mohlo byť po prvý krát hodnotené k 7.5.2004,
aj keď bolo diagnostikované oneskorene, pol. 238 mohla byť po prvý krát hodnotená k dátumu
ukončenej hospitalizácie za účelom astrakcie skrutky t.j. k 22.11.2003, pol. 239 mohla byť po prvý krát
hodnotená k dátumu ukončenia hospitalizácie 20.2.2006, že napriek tomu, že neurologické vyšetrenie,

ktoré dokázalo poškodenie nervov na ľavej dolnej končatine, bolo prevedené až tri roky od úrazu,
ide o poškodenie úrazom, obdobne aj kontúzne ložisko mozgu, pomliaždenie mozgu, ktoré nebolo
diagnostikované primárne, ale až na základe nukleárnej magnetickej rezonancie ako demilinizačné
ložisko, je dôsledkom úrazu, pol. monoparéza ľavej dolnej končatiny mohla byť po prvý krát hodnotená
k 25.10.2005, obdobne aj pol. č. 395a/ kývavosť kolenného zhybu bolo možné ustáliť k 25.10.2005,

poranenie tváre mohlo byť ustálené k 25.10.2005, že psychiatrické vyšetrenie žalobkyňa nevyhľadala
pre introvertnú nepriebojnú povahu, psychiatrickú liečbu by aj potrebovala a hodnotenie vystavené k
12.112010, ale nakoľko porucha je chronifikovaná z retrospektívneho hľadiska by bolo možné hodnotiť
po prvý krát už 25.10.2005, že znalec taktiež hodnotil otras mozgu pol. 223b/ stredného stupňa ,
nie pol. 223a/ ľahkého stupňa na rozdiel od posudku zo 7.5.2004 a tvrdil, že toto hodnotenie je plne

adekvátne. K otázke, či žalobkyňa bola pripútaná bezpečnostným pásom uviedol, že s poukazom
na jej zranenie , musí sa jednoznačne vyjadriť, že nemožno ani potvrdiť, ani vylúčiť , že žalobkyňa
bola pripútaná bezpečnostným pásom, neutrpela typické poranenia, ktoré sú spôsobené poranením
bezpečnostným pásom , avšak prezencia poranení aj pri pripútaní bezpečnostným pásom , môže byť
veľmi rôznorodá, preto nie je možné pripútanie bezpečnostným pásom ani potvrdiť, ani vylúčiť. Ďalej

uviedol, že vedľajšia účastníčka vzniesla námietku premlčania nárokov na náhradu za bolesť a SSU,
ktoré uviedol znalec v ZP oproti lekárskym posudkom naviac a to pol. 114 pomliaždenie a odreniny
chrbta pravej ruky, 114 pomliaždenie a odreniny chrbta ľavej ruky, pol. č. 2 tržnozmliaždené rany
na brade, pol. 2 tržnozmliaždené rany na nose, pol. 2 tržnozmliaždené rany na pere, pol. 5 odreniny
chirurgicky ošetrené na čele obojstranne, pol. 2 rana chirurgicky ošetrená s defektom kože na ľavom

hornom viečku, pol. 19 poranenia mihalnice vľavo, pol. 232 b/ poškodenie nervov, pol. 224 pomliaždenie
mozgu, pol. 239 rozsiahla incezia za účelom extrakcie itramedulárnej osteosyntézy a 238 malá intícia
za účelom dynamizácie klinca, že v časti SSU vzniesla námietku premlčania v pol. 307 a 395 a/, 276a/,
430a/, 263b/ a 252, k námietke premlčania sa pripojil aj žalovaný a súčasne žiadali žalobu zamietnuť
z dôvodu, že ani lekár a ani znalec nenavýšil bodové ohodnotenie u bolestného, len u jednej položky.

Vychádzajúc z § 427 ods. 1, 2, § 444 a § 441 O. z. (ich znenie citoval) v danom prípade mu bolo
jednoznačne preukázané, že v dôsledku dopravenej nehody, ktorú spôsobil žalovaný , čo mu bolo
nepochybne aj preukázané a uznané rozsudkom OS Košice I 8TDop 37/03 v spojení s rozsudkom KS
Košice 6To 178/04-140, že došlo k ublíženiu na zdraví žalobkyne, že vedľajšia účastníčka namietala,
že žalobkyňa nebola pripútaná bezpečnostným pásom a , že si čiastočne zavinila poškodenie svojho

zdravia. Urobil záver, že žiadnym dôkazom mu nebolo preukázané toto tvrdenie vedľajšej účastníčky,
že práve naopak žalovaný potvrdil, že žalobkyňa bola pripútaná bezpečnostným pásom, ktorým sa
vždy pripútala, keď nastúpila do motorového vozidla. Mal za jednoznačne preukázané, že škodu na
zdraví žalobkyni spôsobil žalovaný porušením dopravných predpisov v cestnej premávke. Poukázal
na to, že vedľajšia účastníčka uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a na základe tohto poistenia
poskytla žalobkyni náhradu za bolesť 19 350,- Sk v r. 2004 a náhradu za SSU 22 500,- Sk 2.2.2006,
že tieto náhrady bolestného hradil vedľajšia účastníčka na základe lekárskeho posudku zo 7.5.2004,
kde bola náhrada za bolesť ohodnotená 322,50 bodmi, čo činilo 19 350,- Sk a na základe lekárskeho
posudku z 25.10.2005 bolo ohodnotené SSU 375 bodmi, čo činilo 22 500,- Sk, že túto náhradu

žalobkyňa prevzala. Ďalej uviedol ,že vedľajšia účastníčka a aj žalovaný vzniesli námietku premlčania
v tej časti nároku, ktorú žalobkyňa rozšírila po podaní ZP, v ktorom boli naviac uvedené poškodenia
na zdraví a boli ohodnotené oproti lekárskym posudkom s odôvodnením, že uvedené pol.mohli byť
hodnotené po prvý krát 22.11.2003 a preto sa právo premlčalo 22.11.2005. Citujúc znenie § 106 ods. 1,ods. 2 O. z. ustálil, že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia
doba a to subjektívna (v ods. 1) a objektívna (v ods. 2), že objektívna premlčacia doba vôbec neplatí
pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví, čo je predmetom tohto konania, že pri úvahe o tom,

kedy sa poškodená dozvedela o škode (§106 ods. 1 O. z. ) treba vychádzať z preukázanej vedomosti
poškodenej o vzniknutej škode, nielen z predpokladanej vedomosti o tejto škode, že v tomto prípade
nárok na bolestné a nárok na SSU tvoria nedeliteľné celky a preto premlčacia doba začína plynúť
až vtedy , keď sa poškodená dozvedela o celej škode, že v tomto prípade bol to ZP, ktorý prevzal
právny zást. žalobkyne 26.1.2011 a , že 27.11.2011 začína plynúť dvojročná premlčacia lehota, v ktorej

si žalobkyňa svoj nárok uplatnila včas a urobil záver, že nárok žalobkyne nie je premlčaný. Ďalej sa
zaoberal aj otázkou, či zo strany žalobkyne nedošlo k spoluzavineniu vzniknutej škody a to tým, ako
uviedla vedľajšia účastníčka, že žalobkyňa nemala zapnuté bezpečnostné pasy. V konaní mu nebolo
preukázané , aby žalobkyňa nemala zapnuté pásy, že práve žalovaným bolo potvrdené, že mala zapnuté
pásy a ani znalcom nebolo uvedené, že k poškodeniu zdravia v dôsledku zapnutých pásov nedošlo,
ale to ešte nevylučuje, aby pásy neboli zapnuté. Z tohto dôvodu dospel k jednoznačnému záveru, že

zo strany žalobkyne nedošlo k žiadnemu spoluzavineniu pri vzniknutej škode. Citujúc znenie § 11 zák.
č. 437/2004 Zb. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene
a doplnení zákona NR SR č. 273/94 Z.z. o zdravotnom poistení , financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov účinného od 1.8.2004 ), § 2 ods. 1 , §

4 ods. 1, § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Z. z. odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v
znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl. č. 32/1965 Z.z.) uviedol, že náhrada za bolesť a náhrada za
SSU sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví , i keď sú upravené spoločne vo vyhl.
č.32/1965Zb.Obanárokyposudzoval jednotlivoazdôraznil,žežalobkyňasiuplatnilanároknazvýšenie
odškodnenia za bolesť 30-násobok náhrady zo základného počtu bodov , že základný počet bodového

ohodnotenia bolestného je stanovený znalcom v ZP č. 5/2010 vo výške 420 bodov , že znalec uviedol,
že len jednu pol. hodnotil plnou sadzbou a to pol. 198d/ zlomeninu ľavého predkolenia 180 bodmi a
ostatné pol. 3 /4 sadzby. Hodnotil možnosť výnimočného zvýšenia za bolesť z okolností vymedzených
v bode I. ods. 6. Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu vyhl. č. 32/1965
Zb. , najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané

zmiernenie ich následkov. Poukázal na to, že v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa
pre priznanie zvýšenej náhrady za bolesť treba zohľadňovať rozsah, závažnosť poranení, spôsob
liečebného procesu, čo do náročnosti a s ním súvisiaca bolestivosť, (potrebné medicínske zásady,
operácie, pooperačné stavy), doliečovací proces a v rámci neho bolestivosť rehabilitácie a všetky
tieto okolnosti zvážil a dospel k záveru, že žalobkyni , okrem nároku na odškodnenie bolesti podľa

počtu bodov 420 , ako to určil znalec, nevznikol nárok na mimoriadne zvýšenie, lebo aj sám znalec
neodôvodnil , okrem jednej pol. ostatné položky plnou výškou, uznal len 3 /4 bodového ohodnotenia a
ani sám nenavrhol možné dvojnásobné zvýšenie, príp., aby prežité bolesti označil ako mučivé. Z tohto
dôvodu urobil záver, že rozsah a závažnosť poranení, spôsob liečebného procesu, čo do náročnosti a
s ním súvisiacu bolestivosť , nakoľko nešlo o mučivé stavy a nepriznal nárok na zvýšenie odškodnenia

za bolesť. Žalobkyni priznal doplatenie bolestného, ktoré bolo znalcom priznané, t.j. do výšky 420
bodov, pričom vedľajšia účastníčka jej vyplatila náhradu za 322,50 bodov (322,50 x 60) 19 350,- Sk.
Konštatoval, že po odrátaní tejto sumy od priznanej sumy (420x60) 25 200,- Sk je žalovaný povinný
žalobkyni doplatiť 195 eur (5 850,- Sk) a nárok žalobkyne na priznanie zvýšenia odškodnenia
bolestného v celom rozsahu zamietol. Ďalej uviedol, že žalobkyňa si uplatnila priznanie 50-násobok

zvýšenia SSU . Vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, kedy možno primerane zvýšiť odškodnenie sťaženie SSU nad sumu stanovenú v § 7
ods. 1,2 vyh.č. 32/1965 Zb. Pri priznaní náhrady zohľadnil vek a najmä skutočnosť, že ide o ženu, ktorá
bola dva dni pred uzavretím manželstva, ktoré síce po roku so žalovaným uzavrela, ale toto manželstvo
v dôsledku tejto nehody nie je šťastné a usporiadané. Dôvodil, že žalobkyňa utrpela poškodenia očného

viečka, ktoré nemôže zatvoriť a vyžaduje si aplikáciu sĺz, že ide o hyzdiaci defekt tváre, k čomu
prispievajú aj jazvy na nose po plastike nosa a jazvy čela, taktiež trpí slabosťou dolnej končatiny, čo
jej bráni vo výkone zamestnania kaderníčky, ktorá svoju prácu vykonáva v stoji, že v dôsledku týchto
poranení má psychické problémy, čo sa prejavuje ako smutná nálada, pesimistické postoje do budúcna,
sebapodceňovanie, v dôsledku čoho sa jej rozpadlo perspektívne šťastné manželstvo. Z týchto dôvodov

urobil záver, že zvýšenie odškodnenia SSU , t.j. 50-násobok základného bodového ohodnotenia 987,5
bodmi , po odrátaní plnenia zo strany vedľajšej účastníčky (22 500,- Sk) je opodstatnené a žalobkyni
priznal 97 591,98 €. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni 195 € na bolestnom a na zvýšení SSU 97
591 €, spolu 97 786 € v lehote 30 dní a v prevyšujúcej časti žalobu do výšky 1 965,84 € zamietol. Taktiežzamietol žalobu ohľadne 9% úrokov z omeškania zo sumy 1 414,05 € z dôvodu, že nárok žalobkyne na
náhradu zvýšenia odškodnenia za bolesť a SSU vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom
je určená doba plnenia, a až uplynutím tejto doby určenej na plnenie dochádza k omeškaniu dlžníka.

Žalobkyni priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a to z dôvodu, že hoci nebola úspešná
v celom rozsahu, ale rozhodnutie záviselo jednak od znaleckého dokazovania a tiež aj od úvahy súdu a
priznal jej náhradu trov právneho zast. , v tomto prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta
vypočíta z výšky ním priznaného plnenia s tým, že o trovách rozhodne osobitným uznesením, po
právoplatnosti tohto konania (§ 151 ods. 7 O.s.p.).

Proti rozsudku - v časti výroku, ktorým súd žalobu o zvýšenie odškodnenia bolestného v celom rozsahu
zamietol, podala v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa § 205
ods.2 písm. d) a f) O.s.p., t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a , že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla rozsudok
v jeho odvolaním v napadnutej časti zmeniť a žalovaného zaviazať povinnosťou zaplatiť jej titulom

zvýšenia odškodnenia bolestného 24 452,30 € , alternatívne rozsudok v jeho odvolaním napadnutej
časti zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Mala za to, že pri dopravnej nehode utrpela rozsiahle a neznesiteľne bolestivé zranenia a , že jej
zdravotný stav je následkom dopravnej nehody nestabilný, čo jej spôsobuje ďalšie fyzické a psychické
bolesti, že lekárskym posudkom priznané bodové ohodnotenie neodzrkadľuje rozsiahle a veľmi bolestivé

fyzické a psychické bolesti, ktoré musela následkom dopravnej nehody vytrpieť, že rozsah a intenzita
spôsobených zranení, dĺžka ich liečenia a v neposlednom rade nestabilita jej zdravotného stavu
zakladá dôvody hodné osobitného zreteľa, na primerané zvýšenie odškodnenie za bolesť. Súhlasila s
odôvodnením, že náhrada za bolesť a náhrada za SSU sú dve samostatné zložky náhrady škody na
zdraví a , že pre priznanie zvýšenej náhrady za bolesť treba zohľadňovať rozsah a závažnosť poranení,

spôsob liečebného procesu a jeho náročnosť a s ním súvisiaca bolestivosť, doliečovací proces a v
rámci neho bolestivosť rehabilitácie. Nestotožnila sa s právnym názorom súdu, že jej okrem nároku
na odškodnenie bolesti podľa počtu bodov 420, ako to určil znalec, nevznikol nárok na mimoriadne
zvýšenie, lebo aj sám znalec neohodnotil okrem jednej pol. (198/d zlomenina ľavého predkolenia),
ostatné položky plnou výškou, ale uznal len 3/4 bodového ohodnotenia. Citovala znenie Zásad pre

hodnotenie odškodnenia za bolesť tvoriacich prílohu vyhl. 32/1965 Zb A. Zásady pre hodnotenie, I.
Odškodnenie za bolesť, ods. 8 a z uvedeného mala za zrejmé, že okrem jednej pol. (198/d zlomenina
ľavého predkolenia), ktorú znalec ohodnotil plnou sadzbou, ostatné položky ani nemohol ohodnotiť
inou sadzbou ako 3, že ohodnotenie ostatných poškodení v súlade s vyhl. a Zásadami pre hodnotenie
odškodnenia za bolesť sadzbou 3/4, preto nemôže byť dôvodom pre nepriznanie zvýšenia odškodnenia

za bolesť. V súvislosti s jej bolesťou poukázala aj na odpoveď znalca na otázku č. 3 a posudkovú časť
na str. 10 ZP č. 5/2010 z 23.11.2010 . Tvrdila, že znalec nijako nespochybnil ňou udávanú intenzitu
bolesti po úraze na bolesť intenzity 10 a v štádiu rekonvalescencie na bolesť intenzity 7, že potvrdil ňou
udávanú intenzitu bolesti 10, teda najhoršiu bolesť, že aj z uvedeného je preto zrejmé, že jej nárok na
priznanie zvýšenia odškodnenia za bolesť je dôvodný v celom rozsahu navrhovaného tridsaťnásobného

zvýšenia, že ZP priznaných 420 bodov bolestného x 60,- Sk x 30 násobok zvýšenia = 25 094,60 € mínus
642,30 € (19 350,- Sk) vyplatená jej 1.10.2004 je žalovaná suma 24 452,30 €.
Proti rozsudku - výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 97 786 € podala v zákonnej lehote
odvolanie vedľajšia účastníčka a navrhla rozsudok v zmysle § 205 ods.2 písm.c) a d) O.s.p. zmeniť a
žalobu vo výroku č. 1 zamietnuť, alternatívne vec vrátiť späť na súd na nové prejednanie a opätovné

posúdenie veci samej.

V odvolaní o. i. uviedla, že sa s výrokom č. 1 nestotožňuje (citujúc znenie § 106 ods. l O. z. ) , že ZP
spracovaným I.. M.. H. boli hodnotené ďalšie pol. týkajúce sa SSU, ktoré neboli hodnotené v posudku
o SSÚ, že išlo o pol. 307 - poúrazová monoparéza ľavej dolnej končatiny zmiešaného pôvodu (500),

pol. 276b - poúrazový lagoftalmus ľavého oka jednostranný (75 b), pol. 430a - rozsiahle plošné jazvy
po operáciách na ľavom kolene, predkolení vľavo a tvári vľavo (50b), pol. 263b - deformácia nosa stav
po rhinoplastike s poruchou priechodnosti (37,5b), pol. 252 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých
poraneniach okrem hlavy (100b).
Poukázala na to, že v dodatku k ZP č. 5/2010 znalec konštatoval, že všetky uvedené položky mohli byť

hodnotené už k dátumu vypracovania posudku o SSÚ, t. j. k 25.10.2005, že vzhľadom ku skutočnosti,
že žalobkyňa rozšírili svoju žalobu o uvedené pol. a žiadala zvýšiť základné bodové ohodnotenie na
50 násobok aj z týchto pol. , že vzniesla námietku premlčania u uvedených pol. Vytýkala súdu, že k
tejto námietke neprihliadol s poukazom na skutočnosť, že subjektívna 2-ročná premlčacia lehota začínaplynúť až od okamihu, keď sa poškodená dozvedela o celej škode . Ďalej a citovala z odôvodnenia
rozsudku Najvyššieho súdu SR lCdo 49/2006 a z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky č. 25Cdo
1169/2000 a taktiež aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. M Cdo 37/2000. Poukázala na to, že z

uvedeného právneho názoru vychádza súdna prax, o čom svedčia početné rozhodnutia, z ktorých
príkladmo uviedla aj rozhodnutie KS Prešov 4Co/ 223/2004, KS Banská Bystrica 13Co /270/2005, KS
Košice 5Co /509/2006 a 4Co /12/2008. Z uvedeného mala za zrejmé, že zodpovedanie otázok znalca na
skutočnosť, kedy mohli byť po prvýkrát hodnotené uvedené pol. sú podstatné pre počiatok behu plynutia
premlčacej doby a pretože súd sa riadil právnym názorom, ktorý nekorešponduje s ustáleným právnym

názorom, žiadala opätovne preskúmať uvedenú otázku. Citovala znenie § 7 ods.3 a § 4 vyhl. č. 32/1965
Zb. a poukázala na to, že otázkou výnimočnosti prípadov v ktorých by sa mohol uplatniť osobitný, resp.
mimoriadny zreteľ sa intenzívne zaoberala, ale aj zaoberá súdna prax a v tejto súvislosti poukázala na
rozhodnutia Najvyššieho súdu, resp. Krajských súdov, ktorých právny názor by nemal byť ignorovaný,
napr. NS SR v rozhodnutí 3Cdo /182/2005. Ďalej uviedla, že žalobkyňa sa domáha 50-násobku zvýšenia
SSU aj z dôvodu, že pred dopravnou nehodou rekreačne športovala, pravidelne sa venovala plávaniu

a bicyklovaniu a navštevovala spoločenské podujatia, že tiež v dôsledku tejto nehody došlo k narušeniu
jej vzťahu s manželom , čo spôsobilo, že nežijú v spoločnej domácnosti. V tejto súvislosti poukázala
aj na rozhodnutie NS SR č. M Cdo/ 39/2003 (aj z neho citovala). Tvrdila, že v tomto prípade, takéto
zapájanie sa do života žalobkyňa nepreukázala a súd jej napriek tomu zvýšil odškodnenie na výšku,
akú si ona sama v žalobe zažiadala. K výnimočnosti primeraného zvýšenia odškodnenia poukázala aj

na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 7Co /121/05 a z uvedeného mala za zrejmé, že zvýšené
úsilie žalobkyne aj v tomto prípade použité v práci alebo v osobnom živote , nemôže byť dôvodom
na použitie § 7 ods. 3 vyhl. , t. j. na jej odškodnenie. Napokon poukázala na množstvo rozhodnutí
týkajúcich sa preukázania výnimočnosti použitia prípadov hodných osobitného zreteľa , konkrétne na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 4Co /458/2005, ktorý taktiež v záveroch tohto rozhodnutia

poukázal na osobitosti prípadu použitia § 7 ods. 3 vyhl., ktorý možno aj podľa právneho názoru tohto
súdu použiť len a len vtedy, ak sa odškodnenie nedá vyjadriť základným bodovým ohodnotení. Ďalej
poukázala na skutočnosť, že uvedené súdy sa zaoberali len otázkou „použitia § 7 ods. 3 vyhl." , nie
však jeho výškou pri prípadnom uplatnení tohto výnimočného ustanovenia. Zdôraznila, že žalobkyňa
utrpela úraz vo veku 24 rokov, kedy pracovala ako kaderníčka, že práceneschopná bola 4 mesiace

a následne nastúpila do práce na miesto, ktoré zastávala pred dopravnou nehodou, že už samotný
charakter práce naznačuje, že ide o druh práce, ktorú je potrebné vykonávať v stoji, čo v prípade
deklarovaných ťažkých dôsledkov na jej zdravotný stav by nebolo možné, že v dôsledku dopravnej
nehody má žalobkyňa poškodený obličaj, sprevádzajúci funkčnými poruchami alebo vzbudzujúci súcit,
ktorý znalec ohodnotil ako stredne ťažký stupeň a už samotný tento fakt, že ide o stredne ťažký stupeň

nekorešponduje s ustálenou súdnou praxou, ktorá odporúča uplatniť § 7 ods. 3 vyhl. len vo výnimočných
prípadoch, čo podľa jej názoru nespĺňa stredne ťažký stupeň dôsledkov dopravnej nehody, že žalobkyňa
v ďalšom poukazuje na skutočnosť, že úraz sa negatívne podpísal na jej osobný život v zmysle, že
s manželom z uvedeného dôvodu nežije v spoločnej domácnosti. Z uvedeného mala za zrejmé, že
žalobkyňa sa riadne a v dosť krátkom čase zapojila do bežného života, ktorý žila aj pred nehodou.

Čo sa týka jej nezhôd v manželskom živote, podotkla, že dopravná nehoda sa stala dva dni pred jej
svadbou so žalovaným , ale následne po viac ako roku sa napokon vzali a mali vôľu žiť spolu aj
napriek jej „hendikepom", že už v čase jej svadby bol obidvom známy jej zdravotný stav, a preto príčiny
nevydareného manželstva dávať do súvisu s dopravnou nehodou , nie je na mieste, že v konečnom
dôsledku ani konajúci súd v odôvodnení rozsudku neuviedol na základe akých skutočností mal za to,

že u žalobkyne ide o prípad hodný osobitného zreteľa a čo ho viedlo k tomu, že jej priznal tak vysoké
odškodnenie v časti SSU, že na druhej strane jej súd nezvýšil nad rámec bolestné, pretože mal za to, že
základné bodové ohodnotenie bolestného je postačujúce a nie je potrebné ho zvyšovať nad tento rámec.
Z uvedeného mala za to, že súd nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by ho viedli k
mimoriadnemu priznaniu odškodnenia za SSU . Pretože súd neúplne zistil skutkový stav veci a taktiež

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcim sa odškodnenia
za bolestného a SSU navrhla rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne vec vrátiť späť na
súd na nové prejednanie a opätovné posúdenie veci samej.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pokiaľ ide o odvolanie vedľajšej účastníčky , sa s jej

právnou argumentáciou sa v celom rozsahu stotožňuje, že rovnako ako vedľajšia účastníčka navrhuje
napadnutý prvý výrok rozsudku, ktorým ho súd zaviazal zaplatiť žalobkyni 97 786 € zmeniť a žalobu
v napadnutom výroku zamietnuť, alternatívne, tento výrok rozsudku zrušil a vec v tejto časti vrátiť
súdu na ďalšie konanie. Pokiaľ išlo o odvolanie žalobkyne, s jej právnou argumentáciou nesúhlasil ajej odvolanie preto považoval za nedôvodné. Uviedol, že v tejto časti súd úplne zistil skutkový stav,
správne aplikoval prísl. ust. právneho poriadku a v nadväznosti na to vyvodil správny právny záver, ktorý
aj náležíte odôvodnil, že rozsudok v tejto časti zodpovedá prísl. ust. hmotného práva a bol vydaný aj v

súlade s prísl. procesnými ust. a navrhol žalobkyňou napadnutý výrok o priznanie zvýšenia odškodnenia
bolestného zamietnuť v celom rozsahu a ako vecne správny potvrdiť.

Vedľajšia účastníčka k odvolaniu žalobkyne uviedla, že v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že
ako vedľajší účastník v konaní taktiež podala odvolanie voči rozsudku , na ktorých dôvodoch uvedených

v odvolaní v celom rozsahu trvá. Na základe tejto skutočnosti preto nesúhlasila s dôvodmi odvolania
žalobkyne a žiadala po posúdení veci jej odvolaniu vyhovieť.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšej účastníčky uviedla, že sa plne stotožňuje s odôvodnením
rozsudku v časti, že premlčacia doba začala plynúť až keď sa ako poškodená dozvedela o celej škode,
že začiatok plynutia premlčacej doby preto súd správne viaže na deň nasledujúci po doručení ZP,

teda na 27.1.2011.V tejto súvislosti zdôraznila, že v r. 2004, resp. 2005 riadne a včas požiadala o
vypracovanie lekárskeho posudku o bolestnom a SSU a tieto posudky aj boli príslušným zdravotníckym
zariadením vypracované a v predmetnom súdnom konaní riadne a včas uplatnené, že na základe
spochybňovania týchto lekárskych posudkov zo strany vedľajšej účastníčky bolo súdom nariadené
znalecké dokazovanie, kde ustanovený znalec stanovil rozsah bodového ohodnotenia skutočného a

preukázaného bolestného vo výške 420 bodov ( o 97,5 bodu viac ako v lekárskom posudku o bolestnom
zo 7.5.2004) a rozsah skutočného a preukázaného bodového ohodnotenia SSU 987,5 bodov (o 612,5
bodu viac ako v lekárskom posudku o SSU z 25.10.2005), že pokiaľ znalec skonštatoval, že bolestné
a SSU bolo možné ohodnotiť po 25.10.2005, že preukázateľne nebola v omeškaní s požiadaním o
vypracovaniepôvodnýchlekárskychposudkovaoichvypracovanieprísl.zdravotníckezariadenieriadne

a včas požiadala a zabezpečila ich. Poukázala na to, že je nevyhnutné a spravodlivé rozlišovať prípad,
kedy poškodený požiada o vypracovanie lekárskeho posudku po uplynutí viac ako dvoch rokov od
ustálenia jeho zdravotného stavu od tohto konkrétneho prípadu, kedy poškodený v súlade so zákonom
riadne a včas požiadal o vypracovanie lekárskeho posudku, na základe vypracovaného lekárskeho
posudku si svoje nároky riadne a včas uplatnil a až na základe ďalšieho ZP , ktorým sa v rámci súdneho

dokazovania preskúmaval pôvodný lekársky posudok, mu bolo stanovené vyššie bodové ohodnotenie,
že sa o škode v rozsahu navýšenia bolestného a navýšenia SSU objektívne mohla dozvedieť a
preukázateľne sa aj dozvedela až 26.1.2011, kedy jej bol doručený ZP č. 5/2010 z 23.11.2010 a
kedy jej začala plynúť samostatná premlčacia doba pre uplatnenie navýšených nárokov a následne si
rozšírením svojej žaloby tieto aj uplatnila na príslušnom súde. K námietke vedľajšej účastníčky o

údajnej absencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre akékoľvek zvýšenie odškodnenia za bolesť a
odškodnenia za SSU uviedla, že toto tvrdenie je nedôvodné a v príkrom rozpore s trvalými následkami
a obmedzeniami, ktoré dopravná nehoda na ňu (v čase dopravnej nehody mladej dvadsaťštyriročnej
žene) zanechala na jej fyzickom i psychickom stave a spôsobe jej života, že tieto trvalé následky a
obmedzenia spôsobili výraznú negatívnu zmenu jej životných pomerov, návykov, fyzických schopností,

duševnéhorozpoloženia,acelkovéhospôsobuživotaakotakého,žeakokaždáženadbalanasvojvýzor
a fyzický zjav, ktorý má nespochybniteľný vplyv a dopad na duševnú sviežosť, pohodu a vyrovnanosť
každého človeka, že naviac, ako kaderníčka vykonávajúca svoju profesiu v kaderníckom a kozmetickom
salóne, denne prichádzala a prichádza do priameho kontaktu so ženami, ktoré dbajú, resp. si vylepšujú
svoj výzor a fyzický zjav, že preto všetky trvalé následky a jej obmedzenia vníma ešte viac citlivejšie a

skľučujúcejšie. Poukázala na to, že pre každého človeka a zvlášť pre každú mladú ženu sú akékoľvek
hyzdiace defekty tváre neprijateľné, že tieto hyzdiace defekty tváre vyvolávajú u ostatných ľudí súcit
a ľútosť, u niektorých dokonca odpor a zhnusenie, že na jej tvári sú tieto hyzdiace defekty stredne
ťažkého stupňa vo väčšom množstve a sú trvalého charakteru, že napriek skutočnosti, že podstúpila
plastickú operáciu tváre, má viditeľné a súcit vzbudzujúce jazvy na tvári, konkrétne v strede čele a na

hornom viečku ľavého oka, pričom ľavé viečko má po plastickej operácii kratšie , v dôsledku čoho jej
nedoviera oko, čo má za následok jeho vysušovanie a zvýšenú únavu oka, že priamym dôsledkom
týchto zranení je aj častá a výrazná bolesť hlavy. Ďalším viditeľným hyzdiacim defektom na jej tvári je
zjazvenýadeformovanýnossjehodeviácioudoprava,spôsobujúcio.i. ajsťaženédýchanieceznosové
dierky, že jej ľavá noha je po prekonaných zraneniach tenšia ako pravá, studená a najmä zjazvená, v

dôsledku čoho nemôže nosiť sukne a plavky, že vplyvom zranení ľavého predkolenia sa jej niekoľkokrát
podlomením kolena narušila stabilita chôdze, čoho následkom boli viaceré nekontrolovateľné pády a to
jej spôsobuje výrazné problémy pri jej profesii kaderníčky, ktorá si vyžaduje dlhé státie a prispôsobovanie
sa potrebám zákazníkov, ako aj pri úplne bežných činnostiach a úkonoch. Poukázala ďalej na to, žev dôsledku únavy ľavého oka a bolestí hlavy sa nedokáže sústrediť na čítanie, sledovanie televízie,
či iné úplne bežné činnosti, ktoré jej spríjemňovali život pred dopravnou nehodou, čo len prehlbuje
jej depresívne psychické stavy. Poukázala na trvalé následky a obmedzenia zistené znalcom v jeho

ZP, kde na otázku č. 6 aké trvalé následky a obmedzenia jej zanechala dopravná nehoda, znalec
uviedol trvalé následky a obmedzenia poškodenie obličaja sprevádzané funkčnými poruchami alebo
vzbudzujúce súcit stredne ťažkého stupňa u ženy, kývavosť ľavého kolenného zhybu ľahkého stupňa,
poúrazový lagoftalmus dôsledkom stratového poranenia horného viečka ľavého oka jednostranný,
rozsiahle plošné jazvy po operáciách na ľavom kolene, predkolení vľavo a tvári vľavo, deformácia

nosa - stav po rhinoplastike s orl verifikovanou poruchou priechodnosti u ženy, vážne duševné poruchy
po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy, poúrazová monoparéza ľavej dolnej končatiny
zmiešaného pôvodu - centrálneho aj periférneho. Považovala za zrejmé, že všetky uvedené defekty
a deformácie, každé samostatne a o to viac všetky naraz, vyvolávajú odôvodnený súcit a ľútosť s
ňou, že sa ich vplyvom cíti deprimovaná a menejcenná ako žena, ako manželka, ako kaderníčka v
rámci jej profesie, ako rekreačná športovkyňa , či ako návštevníčka spoločenských podujatí, že pociťuje

zjavné, výrazné a nespochybniteľné obmedzenia a negatívne vplyvy vo svojom rodinnom, manželskom,
pracovnom, spoločenskom, športovom živote a všeobecné obmedzenia a zásahy do spôsobu jej života
pred dopravnou nehodou. Navrhla rozsudok v jeho odvolaním vedľajšou účastníčkou napadnutej časti
ako vecne správny potvrdiť a vedľajšiu účastníčku zaviazať povinnosťou nahradiť jej trovy odvolacieho
konania.

Rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba o priznanie zvýšenia odškodnenia SSU do výšky 1 965,84 €
zamietnutá a vo výroku o zamietnutí žaloby o 9% úrok z omeškania z 1 414,05 € , nebol odvolaním
napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1, 3 O.s.p.), preto nebol v uvedenom výroku v
odvolacom konaní preskúmavaný.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p., lebo je
vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne vec právne posúdil, odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,

pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani odvolania, v ktorých sa iba opakujú
skutočnosti, s ktorými sa súd presvedčivo vyrovnal.

Žalobkyňa odôvodnila odvolanie odvolacími dôvodmi , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm. d) O.s.p.) a , že jeho rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm. f) O.s.p.).
Ani jeden z ňou uvádzaných odvolacích dôvodov nie daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
súdom a to v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn.

musíísťoskutkovézistenie,nazákladektoréhovecposúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávne,lebo
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho
posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, lebo príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný
právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný
právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov

nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané. Nesprávne sú i
také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, ide tu o situáciu keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov.

Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, neopomenul žiadnu skutočnosť , ktorá z vykonaných dôkazov
vyplynula a nie je v danej veci ani logický rozpor v hodnotení dôkazov príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti , zákonnosti, pravdivosti,

event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.Právnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav,
to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny
právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
Keď je rozhodnutie súdu tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom použitie správneho
ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, v
takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd nepoužil správny právny predpis a ak súčasne

nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normuvyvodilsprávnezáveryoprávachpovinnostiachúčastníkovkonania),pričomnavecnejsprávnosti
napadnutého rozsudku, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku ohľadom výhrad žalobkyne týkajúcich sa
nepriznania zvýšenia odškodnenia bolestného je potrebné uviesť, že poškodenie zdravia žalobkyne bolo
spôsobené 11.9.2003, že súd správne vychádzal z vyhl. č. 32/1965 Zb, že náhrada za bolesť je jednou
zo zložiek náhrady škody na zdraví, upravených v § 444 O. z. a podrobne vo vyhl., je náhradou tzv.
nemateriálnej škody a má slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné požitky na vyrovnanie

prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Ide o nárok rýdzo osobnej povahy,
ktorý sa odškodňuje jednorazovo. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu
(následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a
určuje sa nielen na základe skúmania tých skutočností, ktoré sa opierajú iba o odborné závery, ale aj o
zistenia súdu. Bolesť síce právo nedefinuje a je to pojem, ktorý možno posúdiť z lekárskeho hľadiska,

avšak za ňu, okrem bolesti spôsobenej poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním
jeho následkov, sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy
nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu
alebo bezvládnosti. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže súd odškodnenie
primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne

bez ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy.
Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z
okolností vymedzených v časti A. Zásady pre hodnotenie, odd. I.,ods.6,7 tvoriacich prílohu vyhl., najmä
ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie
ich následkov, s prihliadnutím na rozsah a povahu zranení utrpených pri úraze a bolestivú, komplikovanú

liečbu, ako aj jej trvanie.

Súd urobil správny právny záver, že okrem nároku na odškodnenia bolesti podľa počtu bodov 420
ako to určil znalec, žalobkyni nevznikol nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného, vychádzajúc aj zo
skutočnosti, že súdny znalec neoznačil bolesti prežité žalobkyňou v dôsledku úrazu ako bolesti mučivé,

t.j. nedospel k záveru, že by na jej strane išlo o výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa. V
prejednávanom prípade na strane žalobkyne nebolo preukázané , s prihliadnutím na rozsah a povahu
zranení utrpených pri úraze, že by išlo o liečbu mimoriadne bolestivú, komplikovanú a to vzhľadom aj na
jej trvanie. Možno síce prisvedčiť správnej argumentácii žalobkyne, že znalec neohodnotil okrem jednej
pol. (198/d - zlomenina ľavého predkolenia) ostatné položky plnou výškou, ale uznal len 3/4 bodového

ohodnotenia, preto lebo tak mohol postupovať podľa Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť
tvoriacich prílohu vyhl. č. 32/1965 Zb. A. Zásady pre hodnotenie I. odškodnenie za bolesť, ods.8, že
ohodnotenie ostatných poškodení v súlade s cit. ust. vyhl. a Zásadami pre hodnotenie odškodnenia za
bolesť v sadzbe 3/4 preto nemohlo byť dôvodom pre nepriznanie zvýšenia odškodnenia za bolesť , ale
napriek tomu možno sa stotožniť so závermi súdu, že nejde o prípad hodný osobitného zreteľa podľa

§ 7 ods.3 vyhl. , že jej nevznikol nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolesti na 30 násobok
základného bodového ohodnotenia.

Anisamotnážalobkyňaneuvádzadôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektorébybolopotrebnézákladné
bodovéohodnoteniebolestného420bodovpriznanýchsúdnymznalcomzvýšiťna30násobokatoberúc

zreteľ na vyššie uvedené zásady, ktoré sú potrebné na priznanie zvýšenia bolestného nad vyhláškou
uvádzanú sumu bolestného, napr. bolestivá komplikovaná liečba a jej trvanie.

Rovnako ani odvolanie vedľajšej účastníčky nie je dôvodné.Vedľajšia účastníčka v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods.2 písm. c) O.s.p., t.j.
neúplnosť zisteného skutkového stavu, podľa § 205 ods.2 písm. d) O.s.p., t.j. že súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a aj keď v odvolacom konaní vyslovene
neuvádza odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O.s.p., t.j. , že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, skutočnosti v ňom uvedené (nesprávne posúdenie námietky
premlčania) podľa jeho obsahu možno podradiť aj pod tento odvolací dôvod, t.j. nesprávne právne
posúdenie veci.

Ani jeden z do úvahy pripadajúcich odvolacích dôvodov nie je daný.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal
účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho

nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi
navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní relevantným odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva,
že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci
bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd
nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o

skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Súd vykonal všetky vedľajšou účastníčkou navrhnuté dôkazy, čo je nepochybné a zrejmé z obsahu
spisu, pričom účastníci (vrátane vedľajšej účastníčky) boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. , vedľajšia
účastníčka na pojednávaní 7.1.2013 (zápisnica na č.l. 250), ktorá prehlásila, že nemá ďalšie návrhy

na dokazovanie, preto súd uznesením dokazovanie ukončil. Je potrebné o. i. uviesť, že vedľajšia
účastníčka v odvolaní neoznačila dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, resp.
nenamietala že súd nevykonal ňou navrhnutý dôkaz a neoznačila ho ani v odvolacom konaní, ktorý by
bolo potrebné vo veci vykonať pre správne posúdenie prejednávanej veci.

Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú vedľajšou účastníčkou v konaní v zmysle § 106 ods.1 O.
z. na uplatnenie nároku žalobkyne - položiek v rozšírení žaloby ohľadom SSU a závery uvedené v
Dodatku k ZP č. 5/2010, kde znalec konštatoval, že všetky uvedené pol., t.j. č. 307, 276b, 430a, 263b
a 252 mohli byť hodnotené už k dátumu vypracovania posudku o sťažení spoločenského uplatnenia,
t.j. k 25.10.2005, a že žalobkyňa rozšírila žalobu o uvedené položky a žiadala zvýšiť základné bodové

ohodnotenie na 50 násobok aj z týchto položiek, že súd k jej námietke premlčania neprihliadol, je
potrebné uviesť, že podľa § 106 O. z. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí
za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, v ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Pri premlčaní práva na náhradu škody na zdraví je stanovená subjektívna premlčacia lehota, ktorá je
dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek, kedy
sa poškodený dozvie o škode; vyžaduje sa preukázaná vedomosť (nestačí možnosť takej vedomosti)
poškodeného o vzniknutej škode (ujme) určitého druhu a rozsahu do takej miery, aby mohol svoj nárok
uplatniť (vyčísliť) v žalobnom návrhu na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného

o tejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním a
kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá; ak právo na náhradu škody z
ublíženia na zdraví tvorí niekoľko zložiek súčasne (napr. právo na bolestné, právo na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia) jednotlivé zložky práva na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné
čiastkové nároky. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že určenie výšky náhrady za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia je závislé od znaleckého posudku.

Žalobkyňa sa preukázateľne dozvedela o škode - vyplývajúcej z úrazového deja - až 26.1.2011, kedy
jej bol doručený ZP č. 5/2010 z 23.11.2010 a kedy jej začala plynúť samostatná premlčacia doba pre
uplatnenienavýšenýchnárokov,vdôsledkučohosinávrhomnarozšíreniežalobytietonárokyajuplatnila

pred súdom, t.j. až týmto dňom sa dozvedela, že jej vznikla ujma určitého druhu a rozsahu do takej miery,
aby si mohla svoj nárok uplatniť - vyčísliť vo svojom žalobnom návrhu (zmene žaloby) a až 23.11.2010
jej začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na zvýšenie bolestného
a SSU- škodnej udalosti z 11.9.2003. Je potrebné vziať na zreteľ aj tú skutočnosť, že žalobkyňa nemádostatočné odborné vedomosti (nie je vzdelaná v odbore zdravotníctvo), aby mohla objektívne posúdiť,
aké následky jej v dôsledku škodnej udalosti vznikli a v súvislosti s tým si jednotlivé poškodenia pred
súdom uplatniť, pokiaľ neboli znaleckým dokazovaním jednoznačne preukázané, čo do výšky a základu.

Žalobkyňa si uvedený nárok uplatnila (zmenou žaloby), čo do namietaných položiek a ich zvýšenia na
30 a 50 násobok v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote 7.2.2011 (zmena - rozšírenie žaloby zo
7.2.2011).

K výhrade vedľajšej účastníčky, že žalobkyňa nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na
mimoriadne priznanie odškodnenia za SSU je potrebné uviesť, že súd urobil správny záver, že u
žalobkyni ide o prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 7 ods.3 vyhl. a , že sú splnené podmienky pre
zvýšenie odškodnenia za SSU na 50 násobok .
Na správne, výstižné a presvedčivé dôvody uvedené v rozsudku poukazuje aj odvolací súd, pričom
ani skutočnosti uvedené vedľajšou účastníčkou v odvolacom konaní nespochybňujú správnosť záverov

súdu uvedených v odôvodnení rozsudku.

Pod SSU treba rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a
rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom, športovom živote, jednak sťaženie, či dokonca priamo
znemožnenie výkonu, či voľby povolania, voľbu budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho

sebavzdelávania.
Čo sa týka možnosti primeraného zvýšenia odškodnenia zaSSU, podľa ustálenej súdnej praxe vyhl.
upravuje 2 prípady, v ktorých možno odškodnenie primerane zvýšiť.
Základné odškodnenie za SSU(§ 6 ods.1 vyhl.) už samo vo svojej podstate predstavuje náhradu za
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie i plnenie jeho

životných a spoločenských potrieb a úloh, teda pre účasť na tých formách spoločenského života, ktoré
slúžia rozvoju jeho osobnosti, preto priznanie tohto odškodnenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď
sú objektívne obmedzené jeho možnosti uplatniť sa v živote a spoločnosti.
Primerané zvýšenie podľa § 6 ods.2 vyhl. predpokladá už existenciu skutočností umožňujúcich záver,
že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením.

Ak ide o odškodnenie za SSU pojem mimoriadne nemožno chápať tak, že na zvýšenie odškodnenia
podľa § 7 ods.3 vyhl. vzniká nárok len mimoriadne významnému športovcovi, umelcovi, politikovi či inak
významne spoločensky angažovanej osobe, ale pri tomto odškodňovaní sa vychádza z predpokladov,
ktoré mal poškodený (nie iná osoba) v čase úrazu a nie je namieste porovnávať aká náhrada,
koľkonásobné zvýšenie odškodnenia bolo prisúdená inému poškodenému, či priznaním nižšej náhrady

ponechávať priestor pre oveľa ťažšie prípady, lebo každý človek je individuálnou osobnosťou, s
vnútornými danosťami, ovplyvnený prostredím, v ktorom žije a práve z tohto dôvodu je každý prípad
osobitný a pre správne posúdenie, do akej miery stratil poškodený predpoklady pre uplatnenie v živote a
spoločnosti následkom úrazu (a či pri zvýšení náhrady aplikovať § 6 ods.2 alebo § 7 ods.3) je nevyhnutné
podrobne skúmať spôsob jeho života pred úrazom a po ňom, lebo len tak je možné spravodlivo

uvážiť, aká náhrada je pre toho - ktorého poškodeného primeraná, pretože zvýšenie náhrady nad vyhl.
ustanovený limit (§ 7 ods.2) je prípustné iba v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho
zreteľa, kedy je to primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia, pričom výnimočnosť
sa viaže len ku konkrétnemu poškodenému a o výnimočný prípad ide nielen vtedy, ak bol poškodený
vrcholovým športovcom alebo inak pre spoločnosť významnou a známou osobnosťou, ale aj ak vtedy,

ak sa jeho život od základov zmenil, nič z toho, čo v minulosti pred poškodením zdravia robil už v
pôvodnom rozsahu robiť nedokáže, hoci pred úrazom bol aktívnym členom rodiny a tej (aj keby úzkej)
spoločnosti, v ktorej sa pohyboval, ak prišiel o možnosť prežívať radosti zo záľub a rodinného života,
preto je nepodstatné, čím bol pred poškodením zdravia, dôležité je len to, že vzhľadom na následky
úrazu u neho možno konštatovať, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, odôvodňujúci zvýšenie

odškodnenia i nad ustanovené sumy v § 7 ods.2 vyhl.

Záver súdu, že u žalobkyne sú dané dôvody osobitného zreteľa, kedy možno primerane zvýšiť
odškodnenie SSU nad sumu stanovenú § 7 ods.1, 2 vyhl. na 50 násobok základného bodového
ohodnotenia po odrátaní plnenia vedľajšej účastníčky (22 500,- Sk) je opodstatnený a priznanie

odškodnenia SSU žalobkyni 97 571,98 € je správne . V prípade zvýšenia SSU -základného bodového
ohodnotenia nie je rozhodná výška jeho násobku, ale suma, ktorá sa v konečnom dôsledku za SSU
priznáva,ktorásapremietnevjehofinančnomvyjadrení(v€).OdškodneniezabolesťaSSUpredstavuje
jeden z nárokov náhrady škody, pričom zmyslom a účelom inštitútu náhrady je reparácia spôsobenýchnásledkov a obnovenie pôvodného stavu. Vzhľadom na reštitučný charakter inštitútu náhrady škody
a abstraktnú neoceniteľnú hodnotu života a zdravia je nanajvýš odôvodnené , aby súd za primeranú
náhradu škody považoval takú výšku odškodnenia, ktorá v aktuálnej spoločensko-ekonomickej situácii

zabezpečí s ohľadom na následky zdravia pre poškodenú efektívnu účinnú formu nápravy negatívneho
zdravotného stavu, resp. aspoň zmiernenie jeho následkov a zároveň odzrkadľuje význam zdravia
jednotlivca, jeho života ako aj najvyšších spoločenských hodnôt.
V prejednávanom prípade so zreteľom na uvedené princípy je správne a spravodlivé na zmiernenie -
reparáciu následkov spojených v dôsledku škody na zdraví žalobkyne a jej SSU priznať jej 50 násobné

zvýšenie bodového ohodnotenia SSU . Dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie SSU sú jednak
charakter poranení , ktoré žalobkyňa utrpela , berúc do úvahy jej vek a pohlavie, jej profesiu kaderníčky ,
ktorú vykonávala a vykonáva, ktoré následky pri rovnakých poraneniach sa prejavia a pociťuje v SSU
u nej -mladej ženy inak, ako napr. u muža v staršom veku, ktoré kritéria nezohľadňuje v základnom
bodovom ohodnotení žiaden právny predpis, ani cit. vyhl, ktoré môže v individuálnom prípade posúdiť
iba súd. Žalobkyňa mala v čase úrazu 24 rokov, išlo o mladú ženu, ktorá bola dva dni pred uzavretím

manželstva. Žalobkyňa utrpela poškodenie očného viečka, ktoré nemôže zatvoriť vyžaduje aplikáciu sĺz,
utrpela hyzdiaci defekt tváre, má trvalé jazvy na nose po plastike nosa, jazvy čela , napriek postúpenej
plastickej operácii tváre má viditeľné a trvalé poškodenia tváre a jazvy na tvári v strede čela, ľavé viečko
má po plastickej operácii kratšie, v dôsledku čoho nedoviera oko a čo má za následok vysušovanie a
zvýšenú únavu oka, zjazvene deformovaný nos s deviáciou nosa doprava, čo je okrem iného aj sťaženie

dýchania z nosovej dierky, v dôsledku úrazu je ľavá noha žalobkyne po prekonaní zranenia tenšia a
pravá studená a najmä zjazvená, v dôsledku čoho žalobkyňa nemôže nosiť sukne, plavky, nestabilnú
chôdzu v dôsledku podlomenia kolena a sú to skutočnosti, ktoré výrazne ovplyvnili jej spoločenské
uplatnenie, pretože ide nielen o následky fyzické, ale aj psychické, pretože ako pociťuje tieto defekty
tváre a dolnej končatiny, ako mladá žena značne negatívne, pretože trvalé následky po dopravnej

nehode zanechali na jej fyzickom a psychickom stave a spôsobe jej života stopy, ktoré spôsobili výraznú
negatívnu zmenu jej životných pomerov a návykov, fyzických schopností, duševného rozpoloženia,
celkovo spôsob života, keď žalobkyňa ako každá žena dbala na svoj výzor a fyzický zjav, ktorý má
nespochybniteľný vplyv a dopad na jej duševný stav, pohodu a vyrovnanosť ako každej mladej ženy a
naviac ako kaderníčka, ktorá vykonávala svoju profesiu v kaderníckom - kozmetickom salóne, denno-

denne prichádzala a aj prichádza do priameho kontaktu so ženami, ktoré dbajú, resp. si vylepšujú svoj
výzor a fyzický zjav a ktoré obmedzenia na následky vníma o to viac citlivejšie a skľučujúcejšie ako iní
ľudia, ktorí by utrpeli obdobné zranenia a následky. Ide o výnimočný prípad, prípad hodný osobitného
zreteľa vzhľadom na to, že išlo a ide o mladú ženu vykonávajúcu profesiu kaderníčky a ktoré poranenia
a následky z nich vyplývajúce zasiahli do jej ďalšieho spoločenského života, čo do uvedomovania si a

pociťovania následkov zo zohyzdenia tváre, nestabilnou chôdzou, ktoré sťaženia sa prejavujú jednak jej
v osobnom ako aj profesnom živote, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo zmenou jej života v porovnaní
s predchádzajúcim životom pred poškodením zdravia, ktoré deformácie a defekty každé samostatne
a spolu o to viac pociťuje negatívne, ktoré vyvolávajú odôvodnený súcit a ľútosť, v dôsledku čoho sa
cíti deformovaná a menejcenná ako žena, manželka aj ako kaderníčka v rámci svojej profesie, či ako

návštevníčka spoločenských podujatí, ktoré obmedzenia, ktoré sú zjavné a výrazné a nespochybniteľné,
ktoré sa odradili negatívnym vplyvom v jej rodinnom, manželskom, pracovnom a spoločenskom živote,
zasiahli do spôsobu jej života po dopravnej nehode, čo zakladá jednoznačne odôvodnený nárok na
priznanie sťaženia spoločenského hodnotenia nad znalcom priznané bodové ohodnotenie vo výške
50 násobného navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, a preto bolo potrebné rozsudok v jeho

napadnutej časti vedľajšou účastníčkou ako vecne správny potvrdiť.

Podľa § 224 ods.1 O.s.p. ustanovenie o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods.2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods.1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobkyňa a vedľajšia účastníčka mali v odvolacom konaní len čiastočný úspech, preto im náhrada trov
odvolacieho konania nebola priznaná a žalovaný si ich náhradu neuplatnil.Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.