Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 25Ek/316/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119232860
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Lucia Budinská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119232860.6

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47967692, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava - mestská časť Ružinov, proti povinnému:
S. G., F.. XX.X.XXXX, W.. XX.XX.XXXX F. T. P., o vymoženie 2051,51 EUR, o návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

II. Súd nárok na náhradu trov exekučného konania oprávnenému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 19.03.2019, domáhal od
povinného vymoženia 70,70 Eur s príslušenstvom, na základe exekučných titulov - Platobný rozkaz č.

k. 9Csp/132/2017 - 7 vydaný Okresným súdom Nitra dňa 27.04.2017.
2. Súd lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že povinný dňa 04.082019 zomrel, t.
j .v čase po podaní návrhu na vykonanie exekúcie.
3. Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 12.12.2019 exekučné konanie prerušil do
právoplatného skončenia konania o dedičstve vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.
5D/591/2019.. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2019.

4. Dňa 25.02.2020 bolo súdu doručené podanie Okresného súdu Komárno, ktorého obsahom bolo
právoplatné Uznesenie Okresného súdu Komárno, sp. zn. 5D/591/2019-19, Dnot 239/2019 zo dňa
25.10.2019, ktorým sa konanie o dedičstve zastavilo z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
5. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie

návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
6. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu
dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie

vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
7. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako
povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno
navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu.
8. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť

doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto
skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak strana
zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má
konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
11. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania

prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
12. Podľa § 470 ods. 1 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, dedič zodpovedá
do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za
poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
13. Podľa § 187 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd
konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok.

14. Podľa § 188 ods. 1 CMP, ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok
poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd
vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.
15. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 36 ods. 1, 2
Exekučného poriadku) a prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi

jeho práv a povinností. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky
nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Teda veritelia
môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Pre určenie
pomeru v akom dedič zodpovedá za každý dlh poručiteľa je postačujúce, ak rozhodnutie o dedičstve
obsahuje rozdelenie majetkových práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv. Inak povedané,

skutočnosť, v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa a teda v akom rozsahu prechádzajú
na neho povinnosti poručiteľa je zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia o dedičstve
vydaného notárom bez ohľadu na to, či veriteľ do dedičstva pohľadávku prihlásil a či v rozhodnutí bol
tento dlh v súpise pasív uvedený.
16. Súd v tomto bode odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M

Cdo 5/2011 zo dňa 13.05.2011, podľa ktorého: „Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však
smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí
sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať
uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka
žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p.

pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný
súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( §
57ods.1písm.h/Exekučnéhoporiadku).Prípadnídedičianevstúpilidožiadnychpovinnostíporučiteľky,
nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie
exekúcie bolo nesprávne.“ K uvedenému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení

sp. zn. 5 M Cdo 10/2011 zo dňa 19.01.2012, ako aj v uznesení sp. zn. 2 M Cdo 10/2012 zo dňa
25.07.2012.
17. V tomto exekučnom konaní mal súd za preukázané, že na základe právoplatného Uznesenia
Okresného súdu Komárno, sp. zn. 5D/591/2019, Dnot 239/2019 zo dňa 25.10.2019 povinný ako
poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo z tohto dôvodu zastavené (§187 CMP).

Keďže dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, nemal povinný
ako poručiteľ právneho nástupcu, ktorý by vstúpil do jeho práv a povinností. V dôsledku zastavenia
dedičského konania pre nezanechanie žiadneho majetku po zomrelom povinnom, súd konštatoval, že
nemohol vydať poverenie na vykonanie exekúcie s prípadnými dedičmi po povinnom, nakoľko v tomto
prípade nedošlo k prechodu práv a povinností na právnych nástupcov ako dedičov, ktorí by zodpovedali

do výšky nadobudnutého dedičstva za dlhy povinného.
18. Na základe vyššie uvedených skutočností súd s prihliadnutím na Uznesenie Okresného súdu
Nitra sp. zn. 11D/72/2019, Dnot 75/2019 zo dňa 23.08.2019 mohol konštatovať právny záver, že v
tomto exekučnom konaní sú prítomné dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, resp.
do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vznikli dôvody na zastavenie exekučného konania, a

ktoré spočívajú v tom, že na základe právoplatného výsledku dedičského konania povinný zomrel bez
právnych nástupcov, ktorí by zodpovedali za jeho dlhy, ako aj z dôvodu nezanechania žiadneho majetku,
a preto súd v celom rozsahu návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b)
Exekučného poriadku zamietol.19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a 35Ek/462/2019 4

vsúvislostisnávrhompovinnéhonazastavenieexekúcie,výdavkynazaplatenýsúdnypoplatokahotové
výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania oprávnený.
23. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania a konanie trpí vadou, pre
ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol
tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.