Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010015
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8714010015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. júna 2014 v senáte zloženom z

predsedu senátu JUDr. Márie Petruškovej a prísediacich Ľudmily Vallušovej a Boženy Budziňákovej,
takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :

G. X. D. K. H. Ň. T. A. - nar. XX.XX.XXXX V. X., trvalo bytom Z. E. XXX, H.
X.,

j e v i n n ý

- z pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Trestného zákona,

p r e t o ž e

- dňa 10.11.2012 v čase okolo 23.30 hod. v pohostinstve „Pod vežou“ v Novej Lesnej č. 85, okres Poprad,

po predchádzajúcom slovnom a fyzickom konflikte s poškodeným F. B., tohto fyzicky napadol tak, že
ho udrel sklenenou fľašou a následne skleneným pohárom do oblasti tváre, čím poškodenému F. B.
spôsobil dve rezné rany tváre vľavo v blízkosti oka a ľavej ušnice a pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy
s dobou liečenia 10-14 dní a s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v obmedzení pri
hygienických návykoch a v spoločenskom styku z dôvodu rán a sterilného prekrytia v oblasti viditeľnej
časti tváre a v bolesti v oblasti ošetrených rán pri dotyku cca 10 dní,

t e d a

- konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v
úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu.

Za to mu
u k l a d á

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona, §
38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 28 /
dvadsaťosem/ mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu
podmienečne o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 28 /dvadsaťosem/ mesiacov.Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Trestného zákona mu zároveň u k l a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej
dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu zároveň u k l a d á povinnosť zaplatiť poškodenému F. B.,
Z.. XX.XX.XXXX, bytom Z. E.Á., R.. P.. Q. Č.. XX bolestné vo výške 314,40,-eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného G. X. bola podaná obžaloba pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods.
1 k § 155 ods. 1 Trestného zákona pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 10.11.2012 v čase
okolo 23.30 hod. v pohostinstve „Pod vežou“ v Novej Lesnej č. 85, okres Poprad, po predchádzajúcom

slovnom a fyzickom konflikte s poškodeným F. B., tohto fyzicky napadol tak, že ho udrel sklenenou fľašou
a následne skleneným pohárom do oblasti tváre, čím poškodenému F. B. spôsobil dve rezné rany tváre
vľavo v blízkosti oka a ľavej ušnice a pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s dobou liečenia 10-14 dní
a s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v obmedzení pri hygienických návykoch
a v spoločenskom styku z dôvodu rán a sterilného prekrytia v oblasti viditeľnej časti tváre a v bolesti v

oblasti ošetrených rán pri dotyku cca 10 dní.
Súd predmetnú obžalobu prijal a na hlavných pojednávaniach vykonal dôkazy výsluchom obžalovaného
G. X., poškodeného F. B., svedkov T. Š., V. X. Q.., V. X. F.., P. A., E. Š.D., J. K., E. K., F. B., D. Š., F. T.,
X. A., X. X., P.. D. B., znalca F.. I. O. i listinnými dôkazmi a zistil nasledovné.

Obžalovaný G. X. v prípravnom konaní sa k spáchaniu skutku nepriznal, aj keď priznal konflikt s
poškodeným F. B. pre jeho slovné a vulgárne ataky na osobu jeho otca i to, že v zlosti a amoku prevrátil
v pohostinstve stôl s pohármi, ktoré sa rozbili i to, že črep z pohára mohol zasiahnuť poškodeného a
spôsobiť mu predmetné zranenia.
Podľa tvrdenia obžalovaného poškodený ho po slovných útokoch aj fyzicky napadol tak, že ho udrel

päsťou do tváre, v dôsledku úderu sa udrel hlavou o stenu, na krátky čas stratil vedomie a keď sa
prebral videl, že jeho starý otec V. X. st. krváca na tvári, čo v ňom vyvolalo zlosť a hnev, načo došlo v
pohostinstve k „mele“ a k tomu, že potom každý každého rozbraňoval.
Obžalovaný v konaní pred súdom tieto skutočnosti potvrdil a dodal, že aj keď v inkriminovaný deň a čas
bol pod značným vplyvom alkoholu, na okolnosti skutku si pamätá, s výnimkou niekoľkých minút počas

ktorých bol v bezvedomí.
Na rozdiel od tvrdení obžalovaného G. X., poškodený F. B. pred vyšetrovateľom dňa 11.11.2012 uviedol,
že po jeho príchode do pohostinstva prišiel aj obžalovaný, bol agresívny, „mal hlúpe reči“, chcel sa biť,
načo chlapec s prezývkou alebo priezviskom „Tvaroh“ ho upozornil na to, že obžalovaný chce napadnúť
i jeho a to fľašou alebo pohárom.

Podľa poškodeného, do pohostinstva prišiel aj starý otec i otec obžalovaného, ktorý ho päsťami udrel do
oblasti krku a rúk, v dôsledku čoho ho „spacifikoval“, nato na neho zaútočil aj starý otec obžalovaného
i obžalovaný, ktorý mu pri útoku rozbil pivovou fľašou hlavu a rozbitým pohárom ho porezal v oblasti
ľavého oka a ľavého ucha, načo ho udrel otvorenou dlaňou po tvári.
Podľa výpovede poškodeného, obžalovaný pokračoval v agresívnom konaní aj po tom, čo bol od neho

odtiahnutý E. Š., prevracal stoly, pokúsil sa rozbiť ďalšiu pivovú fľašu, hádzal po krčme poháre a fľaše,
črep z nich zasiahol aj E. Š. do hlavy.
Poškodenýpoprel,abyfyzickyzaútočilnastaréhootcaobžalovaného,potvrdilvšak,žepobitkesivšimol,
že V. X. starší krváca z úst.
Poškodený potvrdil aj to, že konaním obžalovaného mu boli spôsobené rezné rany na tvári vyžadujúce

si jeho lekárske ošetrenie.
Poškodený bol vypočutý v prípravnom konaní aj dňa 26.02.2013, vo svojej výpovedi okrem iného
uviedol, že keď chcel z pohostinstva odísť, pýtal sa obžalovaného prečo mu chce rozbiť fľašu o hlavu,
vtedy obžalovaný prevrátil stôl, poháre na ňom padli na zem a rozbili sa, načo udrel obžalovaného do
tváre,potomdošlovpohostinstvek„trme-vrme“,ktorásanakrátkoupokojila,načodopohostinstvaprišiel

otec obžalovaného, ktorý na neho zaútočil a keď sa poškodený týmto útokom bránil, zvalil V. X.A. ml.
na zem.
Poškodený ďalej uviedol, že v tom okamihu bol udretý fľašou po hlave, a že si bližšie na tento okamih
nepamätá, až neskôr mu túto skutočnosť potvrdili jeho kamaráti, poškodený sa domnieval, že útok s
fľašou a pohárom vykonal obžalovaný, ktorý sa mu takýmto útokom vyhrážal predtým.Pred vyšetrovateľom dňa 19.06.2013 poškodený okrem vyššie uvedeného uviedol aj to, že keď prišiel
do pohostinstva, obžalovaný tam už bol, mal dosť vypité, a oslovil ho s tým, aby si „dali pol deci“, čo
odmietol, pýtal sa ho na meno, pretože ho podľa mena nepoznal.

Obžalovaný však do neho ďalej „vyrýval“ a keď chcel zaplatiť útratu, opýtal sa ho „či chce jednu facku“
a keď obžalovaný povedal áno, udrel ho dlaňou po tvári, načo obžalovaný na neho prevrátil stôl, vtedy
do krčmy prišiel aj jeho otec, starý otec a teta obžalovaného podľa poškodeného prišli do pohostinstva
už predtým a volali ho domov, čo obžalovaný odmietol.
Keď do pohostinstva prišiel otec obžalovaného, udrel ho a v dôsledku toho došlo v krčme k „trme-vrme“,

počas ktorej si nevšimol, aby utrpel nejaké zranenie, až neskôr mu E. Š. D. P. A. uviedli, že bol raz alebo
dvakrát udretý pivovou fľašou po hlave a že obžalovaný po krčme rozhadzoval poháre a rozbíjal ich.
V konaní pred súdom poškodený F. B. tieto skutočnosti potvrdil a dodal, že od E. Š. sa dozvedel, že
zranenia mu spôsobil obžalovaný, preto namietal tvrdenia obžalovaného, že rezné rany na tvári mu
mohli vzniknúť náhodne po zásahu črepinami z pohárov, ktoré rozbil obžalovaný.
Poškodený potvrdil aj dobu liečenia predmetných zranení a dodal, že po dobu asi 10 dní od ich vzniku,

trpel bolesťami, ktoré tlmil liekmi.
Z vyššie uvedeného je teda zrejme, že obžalovaný i poškodený sa vo svojich výpovediach rozporuplne
vyjadrovali k základnej skutočnosti žalovaného skutku a konania obžalovanej osoby a to k vzniku
a mechanizmu zranení u poškodeného - dve rezné rany tváre vľavo v blízkosti oka a ľavej ušnice,
pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a preto súd ich výpovede musel vyhodnocovať z hľadiska

objektívnosti a pravdivosti i v kontexte s ďalšími dôkazmi a potom dospel k záveru, že aj keď poškodený
viac či menej detailne popisoval predmetný incident ku ktorému došlo dňa 10.11.2012 okolo pol noci v
pohostinstve „Pod vežou“ v Novej Lesnej, okres Poprad, jeho výpovede vo svetle ďalších dôkazov /
výpovedí svedkov, listinných dôkazov i výpovedí znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie traumatológie/
sa javia byť hodnovernejšie a pravdivejšie ako tvrdenia obžalovaného a preto sa pri ustálení skutkového

dejapriklonilkjehotvrdeniam,navyšeajpreto,žeanijedenzďalšíchdôkazovnepotvrdil,abypoškodený
vo vzťahu k osobe obžalovaného vypovedal účelovo, v úmysle nepravdivo či krivo obviniť jeho osobu
a že tieto jeho tvrdenia korešpondovali predovšetkým so závermi znaleckého posudku F.. I. O., jeho
výpoveďou a priamo či nepriamo aj s výpoveďami svedkov E. Š., P. A., E. K., J. K. T. F. B..

Tomuto názoru súdu korešponduje aj záver znaleckého posudku psychologičky X.. A. Š., podľa
ktorého u obžalovaného boli okrem iného zistené prítomnosti konfabulácie, mierne znížená spoľahlivosť
pamäťových funkcií ako aj disimulačné tendencie.
Podľa záverov znaleckého posudku a výpovedí znalca F.. I. O., poškodený pri fyzickom incidente
dňa 10.11.2012 utrpel dve rezné rany tváre vľavo a pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, čo objektívne

potvrdzuje aj zdravotnícka dokumentácia poškodeného o jeho ošetrení na chirurgickej ambulancii OCP
Nemocnice Poprad, a.s. dňa 11.11.2012 a na neurologickej ambulancii dňa 14.11.2012.
Z tohto dôkazu súčasne vyplýva, že rezné rany vznikajú tlakom ostrého nástroja /nôž, britva, plech, sklo,
tenký drôt a pod./, ktorý je ťahaný v smere svojej dlhej osi po povrchu tela, okraje a spodina sú hladké,
uhly ostré, najhlbšia rana býva v strednej časti, ak bola rana spôsobená tupším nástrojom, jej okraje

nemusiabyťhladké,najčastejšiebývapriamočiaraaleboľahkooblúkovitáažlalokovitáapretovosvojom
posudku znalec uviedol, že k rezným ranám v oblasti tváre vľavo poškodeného boli spôsobené ostrým
predmetom /sklom, aj keď znalec nevedel určiť či išlo o úlomky skleneného pohára alebo fľaše/ a že k
pomliaždeniu mäkkých tkanív hlavy poškodeného mohlo dôjsť po úderoch alebo údere inou osobou silou
malej až strednej intenzity, čo vylučuje tvrdenia a obranu obžalovaného, že zranenia u poškodeného

mohli vzniknúť náhodou po zásahu črepov z rozbitého skla alebo pri páde poškodeného na rozbité sklo.
Znalec vo svojom posudku zároveň konštatoval, že doba liečenia a práceneschopnosť si pri
nekomplikovanom priebehu hojenia takéhoto zranenia vyžaduje priemerne 10 až 14 dní, že
práceneschopnosť poškodenej osoby býva individuálna a závisí od pracovného zaradenia či pracovných
ambícií takejto osoby, pričom v konkrétnom prípade mohla byť podľa znalca práceneschopnosť

poškodeného ukončená už ku dňu 24.11.2012 aj preto, že zo zdravotnej karty poškodeného vyplýva, že
stehy na tvári po rezných ranách mal odstránené už dňa 23.11.2012.
Z tohto dôvodu znalec práceneschopnosť u poškodeného trvajúcu do dňa 29.11.2012 označil za
neadekvátnu a nezodpovedajúcu charakteru a závažnosti poranení.
Znalec zároveň vo svojej výpovedi, ale aj v znaleckom posudku zobjektivizoval aj dobu obmedzenia v

obvyklom spôsobe života poškodeného a uviedol, že u poškodeného toto obmedzenie v podobe pocitov
bolesti a stehov na tvári mohlo trvať po dobu cca 10 dní.Žalované konanie obžalovaného okrem tvrdenia poškodeného a znaleckého dokazovania bolo podľa
názoru súdu preukázané aj svedeckou výpoveďou E. Š., ktorý okrem iného v prípravnom konaní i v
konaní pred súdom potvrdil, že obžalovaný poškodeného po ich vzájomnom slovnom i fyzickom konflikte

najprv udrel zozadu fľašou po hlave a potom aj pohárom po tvári, v dôsledku čoho poškodený začal
krvácať z rozťatého ľavého líca.
Skutočnosti konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným potvrdzoval vo svojich výpovediach aj svedok
P. A. tvrdiac okrem iného i to, že obžalovaný najprv do poškodeného slovne vyrýval, nereagoval ani na
výzvy a dohovárania staršej pani a staršieho pána, ktorí za ním prišli do pohostinstva, bol agresívny a

pokúšal sa poškodeného napadnúť najprv tak, že na neho prevrátil stôl, v dôsledku čoho ho poškodený
udrel po tvári.
Podľa tvrdení svedka obžalovaný potom niekomu zavolal a tvrdil, že „zbili nám deda“, načo do
pohostinstva prišiel ďalší muž /otec obžalovaného/ a vtedy obžalovaný udrel poškodeného sklenenou
fľašou po hlave tak silno, že sa rozbila.
Vzápätí nato došlo ku konfliktu aj medzi nimi, starším mužom a otcom obžalovaného, načo všetci spadli

na zem a vtedy obžalovaný vzal zo stola ďalšiu fľašu, začal ňou búchať po hrane stola, hádzal sklenené
poháre smerom k nemu, E. Š. T. F. T., pričom jedným z pohárov trafil do tváre E. Š..
Aj keď svedok uviedol, že si nevšimol presný okamih, kedy obžalovaný poškodeného udrel alebo porezal
na tvári, videl tieto jeho zranenia až vtedy, keď poškodený vyšiel pred pohostinstvo.
Aj zo svedeckej výpovede E. K., okrem okolností predchádzajúceho slovného a fyzického konfliktu

medzi obžalovaným a poškodeným, resp. medzi príbuznými obžalovaného a poškodeným vyplýva, že
obžalovaný skleneným pohárom zaútočil na poškodeného, svedok tento pohyb obžalovaného smerom
k poškodenému videl a počul aj následné rozbitie skla.
Konflikt medzi obžalovaným a poškodeným na mieste činu, resp. hromadnú bitku v pohostinstve,
nasledujúcu po tomto konflikte potvrdzovala aj svedecká výpoveď J. K., z ktorej okrem iného vyplynulo aj

to,žeobžalovanýudrelpoškodenéhopohlavesklenenýmpoháromaženapoškodenomvidelskrvavené
líce, keď poškodený vyšiel von z pohostinstva.
Slovný konflikt medzi obžalovaným a poškodeným potvrdzoval vo svojich výpovediach aj ďalší svedok
F. B., ktorý uviedol, že aj keď sa obžalovaného v pohostinstve snažil upokojiť jeho starý otec, obžalovaný
opakovane verbálne útočil na poškodeného, ktorý ho z tohto dôvodu udrel päsťou do nosa.

Svedok potvrdzoval aj to, že keď sa obžalovaný pokúšal niekomu dovolať, opäť došlo medzi ním a
poškodeným k slovnej hádke i to, že po príchode otca obžalovaného do pohostinstva došlo k ďalšej
vzájomnej a hromadnej bitke, pri ktorej svedok počul zvuk z rozbitia skla, prevracania stolov, rozbíjanie
pohárov a aj keď svedok nevidel čo sa v pohostinstve dialo konkrétne ani to či a akým spôsobom
obžalovaný poškodeného napadol alebo udrel fľašou či pohárom.

Aj svedok D. Š. vo svojich výpovediach potvrdzoval slovný konflikt medzi obžalovaným a poškodeným,
ktorý predchádzal prvému úderu poškodeného do tváre obžalovaného, ako aj obžalovaným prevrátenie
stola, aj keď priamo a bezprostredne nevidel, aby obžalovaný poškodeného napadol skleneným
predmetom.
Priebeh bitky či napadnutia poškodeného obžalovaným nevidel síce ani svedok F. T., aj tento svedok vo

svojich výpovediach potvrdzoval slovné útoky a vzájomné napádanie sa obžalovaného s poškodeným i
to, že obžalovaný v priestoroch pohostinstva hádzal sklenené poháre či fľaše, vo svojej výpovedi však
potvrdil, že poškodený bol poranený na tvári.
Obdobne vypovedal aj svedok X. X. tvrdiac, že aj keď si priebeh slovného či fyzického konfliktu medzi
obžalovanýmapoškodenýmnevšímal,počulvpohostinstve„zvuklietajúcicharozbíjajúcichsapohárov“.

Svedok X. A., ktorý v priebehu konania vo veci pred súdom zomrel, v prípravnom konaní potvrdil, že po
pohostinstve búchali a lietali fľaše, rinčalo sklo a prevracali sa stoly.
Dôkazy získané z vyššie uvedených dôkazných prostriedkov priamo či nepriamo potvrdzovali výpoveď
poškodeného F. B. a preto sa súd priklonil k záveru o objektívnosti a pravdivosti tvrdení poškodeného a
súčasnekzáveruotom,žetýmitodôkazmibolaspoľahlivoadostatočnevyvrátenáobranaobžalovaného

G. X. o tom, že sa nedopustil konania kladeného mu za vinu.
Je pravdou, že tieto dôkazy svedčia aj o trestnoprávnej či inej zodpovednosti osoby poškodeného F. B.,
nie však v tomto konaní a v tejto trestnej veci /viď vyšetrovací spis OO PZ Vysoké Tatry, ČVS: ORP-717/
VY-PP-2013/.
Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie o objektívnosti tvrdení poškodeného F. B., súd následne

výpovede a tvrdenia svedkov V. X. st. - starého otca obžalovaného, V. X. ml. - otca obžalovaného a
sčasti aj svedkyne T. Š. - tety obžalovaného vyhodnotil jednoznačne ako výpovede urobené v snahe
pomôcť obžalovanému vyviniť sa z následkov jeho trestnej zodpovednosti v tejto trestnej veci navyše aj
preto, že nekorešpondovali prvej skupine dôkazov, na ktorú súd vyššie poukázal.Svedok V. X. Q.. T. V. X. ml. síce vo svojich výpovediach potvrdzovali slovný konflikt medzi obžalovaným
a poškodeným ako aj to, že poškodený udrel obžalovaného päsťou do nosa, avšak ďalej tvrdili, že
obžalovaný po tomto útoku žiadnym spôsobom poškodeného už nenapadol a že iba v záchvate a v

zlosti rukou zo stola zmietol poháre a fľašky, ktoré sa následne porozbíjali, resp. že poškodený so svojou
partiou napadol ich aj obžalovaného a že zranenia na tvári poškodeného mohli vzniknúť jeho pádom
na zem - na črepy z rozbitých pohárov a fliaš.
Svedkyňa T. Š. sa síce vo svojich výpovediach nevedela bližšie a konkrétnejšie vyjadriť k okolnostiam
žalovaného skutku či konaniu obžalovaného tvrdiac len to, že poškodený v pohostinstve vulgárne

nadávalnaobžalovanéhoajehootca,žetambola„napätá“atmosféra,čojuviedloktomu,žepoodchode
z pohostinstva, keď na jej výzvy k odchodu obžalovaný nereagoval, telefonicky požiadala svojho otca -
starého otca obžalovaného o to, aby išiel pre neho do pohostinstva, resp. že keď sa druhýkrát vrátila na
miesto činu videla zakrvaveného obžalovaného, jej otca V. X. st. i zranenie na tvári poškodeného a že
v pohostinstve boli po podlahe porozbíjané poháre a poprevracané stoličky.
Z vyššie uvedených tvrdení týchto svedkov je teda podľa názoru súdu zrejmá len snaha pomôcť

obžalovanému týmito svojimi účelovými tvrdeniami v neprospech poškodeného, ktorý je v súčasnosti
obvinený za obdobné konanie a fyzické napadnutie ich príbuzného - obžalovaného G. X..
Z výpovede P.. D. B. vyplynula iba skutočnosť týkajúca sa výšky nákladov za zdravotnú starostlivosť
poskytnutú Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. a jej následnej refundácie talianskou zdravotnou
poisťovňou poškodeného F. B..

Záveru súdu o objektívnosti, resp. neobjektívnosti výpovedí obžalovaného a poškodeného i jednotlivých
svedeckých výpovedí zodpovedá aj ďalšia skupina dôkazov v podobe listinných dôkazov - zápisnici o
ohliadke miesta činu a fotodokumentácii, lekárskym správam, zápisom o dychových skúškach, úradných
záznamov polície i obsahu vyšetrovacieho spisu OO PZ Vysoké Tatry, ČVS: ORP-717/VY-PP-2013.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie vyplývajú potvrdzujúce skutočnosti uvádzané
všetkými vypočutými osobami - posunuté či poprevracané drevené stoly a stoličky, porozhadzované
črepy z rozbitých pohárov, resp. porozhadzované papierové podnosy, plastové tacky, ale aj mazance
červenej tekutiny, z ktorej bola odobratá biologická stopa č. 2.
Lekárske správy na čl. 53 až 59 svedčia pre odborné lekárske vyšetrenia a ošetrenia tak poškodeného

ako aj obžalovaného, resp. svedka V. X. Q..
Pre rozhodnutie o žalovanom skutku je dôležité lekárske potvrdenie o ošetrení poškodeného F. B. v
Nemocnici Poprad, a.s. dňa 11.11.2012 o 01:03 hod, resp. 01:29 hod., podľa ktorého poškodený bol
napadnutý iným mužom, ktorý ho udrel pivovým pohárom do ľavej časti tváre, resp. viackrát päsťou do
hlavy, pričom pri udretí pivovým pohárom poškodený utrpel dve sečné rany na ľavej časti tváre pred

uchom a narazenie hlavy s dobou liečenia do 14 dní, bez práceneschopnosti, so zašitím rany.
Tieto lekárske správy zodpovedajú záverom znaleckého posudku F.. I. O. o rozsahu, druhu a charakteru
zranení, mechanizmu ich vzniku, rozsahu lekárskych zákrokov, ale aj tvrdeniam poškodeného o
obmedzeniach v jeho obvyklom spôsobe života, resp. dobe ich liečenia či bolesti v rozsahu 10 až 14
dní a ich bodové ohodnotenie 20 bodmi.

Zápisy o dychovej skúške vykonanej u poškodeného F. B., svedkov P. A., E. Š., F. T. korešpondujú s ich
tvrdeniami o tom, že boli v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu.
Z úradných záznamov polície je zrejme, že hliadka stálej služby OO PZ Vysoké Tatry dňa 10.11.2012 v
čase o 23:35 hod. vyslala na miesto činu službukonajúcu hliadku na preverenie oznámenia hromadnej
bitky v pohostinstve Pod vežou v Novej Lesnej, čo korešpondovalo so skutočnosťami popísanými v

týchto úradných záznamoch a týkajúcich sa tak miesta činu, doby spáchania žalovaného skutku i
prítomnosti obžalovaného a ďalších osôb, vypočutých v procesnom postavení svedkov na mieste činu,
resp. privolania RZP na miesto činu.

Takto vykonané a vyhodnotené dokazovanie viedlo potom súd k záveru, že obžalovaný G. X. dňa

10.11.2012 v čase okolo 23.30 hod. v pohostinstve „Pod vežou“ v Novej Lesnej č. 85, okres Poprad,
po predchádzajúcom slovnom a fyzickom konflikte s poškodeným F. B., tohto fyzicky napadol tak, že
ho udrel sklenenou fľašou a následne skleneným pohárom do oblasti tváre, čím poškodenému F. B.
spôsobil dve rezné rany tváre vľavo v blízkosti oka a ľavej ušnice a pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy
s dobou liečenia 10-14 dní a s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v obmedzení pri

hygienických návykoch a v spoločenskom styku z dôvodu rán a sterilného prekrytia v oblasti viditeľnej
časti tváre a v bolesti v oblasti ošetrených rán pri dotyku cca 10 dní, čím súčasne zhodne s obžalobou
a na rozdiel od obhajoby konštatoval, že žalovaný skutok sa stal na tom skutkovom základe, ktorý sakládol za vinu obžalovanému G. X. v obžalobnom návrhu prokurátora a že obžaloba v plnej miere uniesla
dôkazné bremeno čo do skutkového stavu veci.
Pri ustálení skutkového stavu uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku a závere, že žalovaný

skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný G. X. /vychádzajúc z predchádzajúcich konštatovaní/
vychádzal predovšetkým z výpovedí poškodeného F. B., vyššie uvedených svedeckých výpovedí,
záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvia traumatológie a výpovede znalca F.. I. O.,
akoajpredmetnýchlistinnýchdôkazovzabezpečenýchprípravnýmkonaním,pretoževšetkytietodôkazy
na seba vzájomne nadväzovali a dávali mu tak jednoznačný a spoľahlivý dôkaz o vine obžalovaného

zo žalovaného skutku, pričom súd už vyššie konštatoval, že nemá ani o jednom z týchto dôkazov také
pochybnosti, ktoré by mu bránili rozhodnúť o vine obžalovaného a skutkovom stave veci.
Súd sa pri ustálení skutkového deja zároveň nestotožnil s tvrdeniami obžalovaného G. X., že sa
nedopustil žalovaného konania takým spôsobom ako sa mu to kládlo za vinu a že zranenia poškodeného
F. B. mohli vzniknúť náhodou, resp. pri jeho páde na rozbité črepy sklenených vecí a považoval ich za
dostatočne a spoľahlivo vyvrátené dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavných pojednávaniach.

Je však súčasne pravdou ako súd už vyššie uviedol, že dôkazy zároveň svedčia aj pre protiprávnosť
konania poškodeného F. B. voči obžalovanému G. X., tieto však súvisia s inou trestnou vecou, ktorá je v
súčasnosti ešte len v štádiu prípravného konania, opäť to však podľa názoru súdu a aj z jeho doterajšej
rozhodovacej praxe poukazuje na potrebu chýbajúcej právnej úpravy trestného činu ruvačky upravenej
v Trestnom zákone účinnom do 01.01.2006 a ktorá by postihla takéto protiprávne konanie obvinených

či obžalovaných osôb v jednom trestnom konaní, obzvlášť pri tzv. krčmových bitkách.
Obžalovaný G. X. mal podľa názoru súdu aj motív konať proti poškodenému žalovaným spôsobom, o
čom svedčí tak ich vzájomný verbálny spor a fyzický konflikt, ktorý predchádzal žalovanému konaniu
obžalovaného ako aj to, že obžalovaný ho pre požitý alkohol a agresivitu, zlosť či nekontrolovateľný hnev
absolútne nezvládol, čo potvrdzuje aj znalecký posudok X.. A. Š., podľa ktorého má obžalovaný výrazný

sklon k impulzívnemu, agresívnemu a akčnému správaniu, sklon ku konfliktným vzťahom, pričom jeho
sebakontrola je značne oslabená.
Obžalovanýnemávybudovanékompenzačnémechanizmy,ktorébymuumožňovalizastaviťpohotovosť
k týmto agresívnym impulzom a má sklony toto agresívne správanie skrývať a vedome popierať, pričom
jeho výbušnosť, bezohľadnosť až surovosť je podporovaná aj požitím vyšších dávok alkoholu, najmä v

emočne vypätých a záťažových situáciách, aj keď znalkyňa z odvetvia psychiatrie F.. B. A. neodporučila
obžalovanému uloženie ochranného protialkoholického liečenia.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného G. X. kvalifikoval ako konanie, ktoré po
všetkých stránkach naplnilo znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.

1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pretože konaním, ktoré
bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle inému
úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo.
Podľa § 123 ods. 3 písm. i/, ods. 4 Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona
rozumie len vážna porucha zdravia, alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší

čas - teda porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného, v danom prípade však k takémuto následku konaním obžalovaného nedošlo a preto súd
kvalifikovallenakovývinovéštádiumžalovanéhotrestnéhočinupodľa§14ods.1Trestnéhozákonateda
ako pokus, pretože úmysel obžalovaného jednoznačne smeroval k spáchaniu úmyselného trestného

činu kvalifikovaného ako ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný G. X. musel mať a aj mal od začiatku úmysel spáchať tento trestný čin, keďže na
poškodeného zaútočil rozbitým skleneným predmetom na oblasť jeho tváre - v blízkosti oka a ľavého
spánku /ľavá ušnica/, čo sú dôležité časti tela poškodeného, čím mu spôsobil dve rezné rany v blízkosti
oka a ľavej ušnice a iba náhoda mu zabránila v dokonaní tohto trestného činu.

Výlučne jeho konanie by bolo v bezprostrednej spojitosti s následkom v podobe ťažkej ujmy na zdraví,
pretože dokazovanie jednoznačne vylúčilo, aby poškodený počas konfliktu s obžalovaným padol na
črepy a teda aby si sám spôsobil tieto dve rezné rany v blízkosti oka a ľavej ušnice tak, ako uvádzal
obžalovaný, ako aj to aby obžalovaný vzhľadom na vystupňovaný hnev, zlosť a agresivitu či požitý
alkohol nebol zodpovedný za svoje konanie z hľadiska podmienok trestnoprávnej zodpovednosti v

zmysle podľa § 23 Trestného zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd preto potom konanie obžalovaného G. X. kvalifikoval ako konanie
plne trestne zodpovednej osoby a v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretožechcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom aj
keď jeho konaním takýto následok v konečnom dôsledku spôsobený nebol.
Tento priamy úmysel obžalovaného súd videl v spôsobe akým útočil na poškodeného za použitia

skleneného predmetu a jeho tlaku na oblasť tváre, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány - napr. oči.
Pohnútkou a motívom konania obžalovaného G. X., ako to súd už vyššie uviedol bol predchádzajúci
slovný konflikt a nepodstatný fyzický incident s poškodeným F. B., ktorý obžalovaný riešil spôsobom
absolútne neprimeraným, neadekvátnym, nedovoleným a zákonom zakazujúcim spôsobom.
Obžalovaný G. X. doposiaľ súdne trestaný nebol, nemá záznam ani v evidencii priestupkov, z miesta

trvalého bydliska je hodnotený kladne, rovnako tak ho hodnotí aj jeho zamestnávateľ.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy všetky všeobecné i individuálne zásady
platné pre ukladanie trestov, prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby uložený trest iných odradil od páchania trestných činov

a aby vyjadril aj jeho morálne odsúdenie spoločnosťou.
Súd u obžalovaného G. X. zohľadnil zároveň aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného
zákona, pretože viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, zohľadnil spôsob spáchania činu,
jeho následok, formu zavinenia, pohnútku, samotnú osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho
nápravy a dospel k záveru, že u obžalovaného sa dosiahne účel trestu uložením trestu odňatia slobody

vo výmere 28 /dvadsaťosem/ mesiacov, s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe
v trvaní 28 /dvadsaťosem/ mesiacov spolu s povinnosťou podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii
alebo psychologického poradenstva.
Súd pri ukladaní trestu použil ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona, majúc za to,
že vzhľadom na pomery páchateľa by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom vo výmere

4 až 10 rokov bolo pre neho neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje
aj trest kratšieho trvania - pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Doterajší riadny spôsob života obžalovaného svedčí totiž o tom, že žalované konanie bolo ojedinelým
vybočením z tohto bezúhonného a riadneho spôsobu života a že pre jeho nápravu bude postačovať
výchovný trest odňatia slobody, bez potreby nariadenia jeho výkonu.

Podmienečný trest odňatia slobody, odložený na skúšobnú dobu vo výmere 28 /dvadsaťosem/
mesiacov a dohľadom probačného a mediačného úradníka nad jeho správaním počas nej, spolu s
povinnosťou podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo psychologického poradenstva dosiahnu
u obžalovaného G. X. účel trestu v zmysle zásad uvedených v § 34 Trestného zákona.
Obžalovaný si však musí uvedomiť, že ak nebude zvládať výbušnosť svojej povahy a agresivitu spojenú

s väčším množstvom alkoholických nápojov, môže sa opätovne dostať do problémov či už z hľadiska
trestnoprávneho alebo priestupkového a je len na ňom, či sa dostatočne a natrvalo poučí z tohto
trestného konania, má pritom totiž zabezpečené dostatočnou mierou aj rodinné či pracovné zázemie.
V rámci adhézneho konania súd rozhodol aj o uplatnenom nároku poškodeného F. B. a obžalovanému
G. X. uložil aj povinnosť zaplatiť poškodenému bolestné vo výške 314,40,--eur.

Poškodená poisťovňa - Všeobecná zdravotná poisťovňa si svoj nárok na náhradu liečebných nákladov
za ošetrenie poškodeného F. B. neuplatnila a preto o nej súd nerozhodoval.
- konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v
úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo
až doručenie rozsudku.