Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. august 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116201692
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116201692.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: L. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom H., adresa na doručovanie: H., Z. X, X. O. M. Š., o zaplatenie 5.000 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 Eur s úrokom z omeškania vo výške 4,53
Eur a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.000 Eur od 15. 03. 2013 do zaplatenia, všetko

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v ažalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 88,92 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 15. 01. 2016, doručenou súdu dňa 27. 01. 2016, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
5.000 Eur, úroku vo výške 293,74 Eur, úroku z omeškania vo výške 4,53 Eur do predčasnej splatnosti

úveru, zmluvného úroku 15,90 % ročne zo sumy 5.000 Eur od 15. 03. 2013 do zaplatenia a úroku z
omeškania 8 % ročne zo sumy 5.000 Eur a z nezaplatených úrokov 293,74 Eur od 15. 03. 2013 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 25. 10. 2012 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXX,
na základe ktorej žaloba poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000 Eur. Poskytnutý

úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver
aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 20. 10. 2022. Po vyčerpaní poskytnutého úveru
žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 21. 02. 2013 vyzvaný na predčasné
splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného na výzve. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému
ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 14. 03. 2013) predstavovala 5.366,23 Eur a pozostávala z istiny
poskytnutého úveru vo výške 5.000 Eur, úrokov 293,74 Eur (predstavujú dohodnutý úrok v zmysle
zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného

zosplatnenia. Úroková sadza vo výške 15,90 % p. a. vyplýva zo zmluvy), úrokov z omeškania 4,53
Eur (každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom
z omeškania vo výške 8 % p. a. Úrok z omeškania bol dohodnutý v zmluve v zmysle § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka, a to v článku Následky porušenia zmluvných povinností), poplatkov 67,96 Eur
- za upomienky (15 Eur/za každú) a výzvu na predčasné splatenie úveru (30 Eur) v zmysle Sadzobníka
poplatkov, prípadne poplatky za vedenie úverového účtu, ktoré boli účtované na ťarchu úverového

účtu, ich výška vyplývala priamo zo zmluvy bod 1.2., a ktoré si žalobca od žalovaného v súdnom
konaní neuplatňuje, a poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver 0 Eur. Žalovaný po zosplatnení
úveru do dňa podania žaloby realizoval úhrady vo výške 0 Eur, o ktoré bola znížená istina pohľadávkyžalovaného. K uplatneniu úroku z omeškania z nesplatenej istiny a obchodného úroku vyčísleného ku
dňu zosplatnenia úveru žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27. 03. 2008, sp.
zn. 4Cob/62/2007.

3. Podľa § 177 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd nariadi
na prejednanie veci samej pojednávanie.

4. Súd v súlade s ustanovením § 177 ods. 1 CSP na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie,

pričom pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä
úverovouzmluvouč.XXXXXXXXXXXXXXXX,výzvounapredčasnésplatenieúveruzodňa21.02.2013,
poslednou upomienkou pred výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 27. 12. 2012, všeobecnými
obchodnými podmienkami účinnými od 15. 09. 2012, všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými

od 01. 01. 2016, sadzobníkom poplatkov - I. časť, rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k.
16C/26/2016-35 zo dňa 13. 09. 2016, uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. 10Co/408/2016-54
zo dňa 28. 02. 2018, výsluchom žalovaného, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

6. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 25. 10. 2012 úverovú zmluvu č. 0000000000010294, na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 5.000 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 120.
splátkach po 83,99 Eur mesačne vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola splatná
dňa 20. 11. 2012 a posledná dňa 20. 10. 2022. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 15,90 %
ročne, RPMN bola 18,12 %, priemerná RPMN bola 19,08 %, poplatok za správu úveru vo výške 1,99

Eur mesačne. Celková čiastka, ktorú musel žalovaný zaplatiť, je 10.317,60 Eur (120 x 83,99 Eur + 120
x 1,99 Eur).

7. Z výzvy za predčasné splatenie úveru zo dňa 21. 02. 2013 vyplýva, že žalobca opakovane upozornil
žalovaného na nesplnenie podmienok úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX podpísanej dňa

25. 10. 2012, na základe čoho žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru čím vznikla
žalovanému povinnosť jednorazovo uhradiť žalobcovi zostávajúcu sumu úveru vo výške 5.285,82 Eur
+ 30 Eur za predmetnú výzvu, ktorá je v zmysle sadzobníka poplatkov spoplatnená, teda žalovaný bol
požiadaný o úhradu celého dlhu vo výške 5.315,82 Eur s príslušenstvom najneskôr do 15. 03. 2013.

8. Z poslednej upomienky pred výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 27. 12. 2012 vyplýva,
že žalobca oznámil žalovanému, že v zmluvne dohodnutom termíne neuhradil splátky úveru vo výške
150,91 Eur, ktorý úver mu bol poskytnutý na základe úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 25. 10. 2012, číslo
úveru XXXXX. Žalobca požiadal žalovaného o zaplatenie všetkých omeškaných splátok predmetného
úveru a sankcií v lehote 10 dní pod následkom vyhlásenia predčasnej splatnosti predmetného úveru a

následného vymáhania cestou súdu a súdneho exekútora.

9. Okresný súd Trnava vydal dňa 13. 09. 2016 rozsudok, č. k. 16C/26/2016-35, ktorým žalobu zamietol a
súčasne rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. Proti tomuto rozsudku v celom
rozsahu podal žalobca odvolanie.

10. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením, č. k. 10Co/408/2016-54 zo dňa 28. 02. 2018,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 04. 2018.

11. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

13. Krajský súd v Trnave v odôvodnení vyššie uvedeného uznesenia uviedol, že povinnosťou
súdu prvej inštancie bude na základe vykonaného dokazovania posúdiť zmluvu o spotrebiteľskomúvere podľa platnej právnej normy (Zákona č. 129/2010 Z. z. a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), z hľadiska
obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy. V prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti,

bude potrebné vychádzať zo zákonom stanovených následkov príslušnej právnej normy, upravujúcej
konkrétnu náležitosť zmluvy a dôsledky tejto absencie posúdiť v súlade so zákonnou úpravou. Súd prvej
inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností,
ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán
konania, predovšetkým žalobcu, ktorý namieta splnenie obligatórnych náležitostí zmluvy. Pri písomnom
vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho
názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 SP a preskúmateľným spôsobom
vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Svoj právny záver

zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania,
vrátane žalobcu, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho
právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu, napr. sp. zn. II. ÚS 193/06,
III. ÚS 198/07).

14.Žalovanývrámcivýsluchunapojednávaníuviedol,žejepravdou,žemubolposkytnutýúvervovýške
5.000 Eur, doteraz nič neuhradil. V tom čase, keď mu bol poskytnutý úver, pracoval v N., avšak stratil
zamestnanie a nebol schopný úver splácať. Teraz pracuje vo Fakultnej nemocnici Trnava ako sanitár,
jeho čistý mesačný príjem je približne 550 Eur. Manželka nepracuje, poberá opatrovateľský príspevok na
ťažko chorého syna vo výške 240 Eur mesačne. Má 12-ročného syna, ktorý si vyžaduje zvýšené náklady

spojené so zdravotným stavom. Mesačné náklady predstavujú 400 Eur podnájom, kredit 10 Eur, škola
a liečenie pre maloletého asi 100 Eur mesačne. Maloletý sa lieči na psychiatrii, lebo bol šikanovaný.
Žalovaný je ochotný poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a požiada žalobcu o poskytnutie splátkového
kalendára, aby mohol dlžnú sumu vrátiť.

15. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

23. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

25. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

26. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

27. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorý sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za

splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami
alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

28. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

29. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa

§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

30. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru.

31. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka Zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2004 v priatej hlave
začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici
Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

32. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

33. Úverová zmluva je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Právny
vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať aj podľaZákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka).

34. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa
ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako
i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou
je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.

35. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne.
Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi stranami má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené
zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

36. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy a zistil, že v zmluve nie je v
zmysle§9ods.2písm.k)presneuvedenávýška,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.
V zmluve sa uvádza len výška splátok bez bližšej špecifikácie, t. j. nie je uvedená výška splátky istiny a
úroku, obsahuje len údaj o výške poplatku za správu úveru. Zákonom stanovené členenie a uvedenie
jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal

zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky,
na ktoré nemá právo.

37. Žalobca nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1
Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď žalobca nepredložil žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti

žalovaného ako dlžníka splácať úver.

38. Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k), je potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti nevrátenej istiny z poskytnutej

sumy 5.000 Eur zníženej o zaplatené splátky. Nakoľko si však žalovaný svoje zmluvné povinnosti neplnil
a žiadnu úhradu nezrealizoval, zaviazal súd žalovaného vo výroku I. tohto rozsudku k zaplateniu istiny
vo výške 5.000 Eur, teda celej sumy poskytnutých peňažných prostriedkov.

39. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

41.Podľa§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

42. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 15. 03.
2013 bola vo výške 0,75 %.

43. Žalovaný tým, že peňažný dlh neplnil, dostal sa do omeškania so splátkami, za ktoré si žalobca

uplatnil úrok z omeškania vo výške 8 % z jednotlivých dlžných splátok do splatnosti úveru spolu vo
výške 4,53 Eur. Súd teda zaviazal žalovaného, okrem vyššie uvedenej istiny, zaplatiť úrok z omeškania
vo výške 4,53 Eur a od splatnosti úveru z priznanej istiny v uplatnenej výške 8 % ročne tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku. Žalovaný sa podľa žalobcu dostal do omeškania splnenímpeňažnéhodlhudňom15.03.2013,akeďžežalovanýtútoskutočnosťnerozporoval,súdpriznal
žalobcovi úrok z omeškania od 15. 03. 2013 do zaplatenia. Žalobca mal síce nárok na úrok z omeškania
vo výške 8,75 % (t. j. 8 % + 0,75 %), avšak vzhľadom k tomu, že si uplatnil úrok z omeškania vo výške

8 %, súd mu tento priznal v uplatnenej výške.

44. Vo zvyšku súd žalobu vo výroku II. tohto rozsudku zamietol, a to v uplatnenom príslušenstve.

45. Súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca sa domáha okrem iného aj zmluvných úrokov po

zosplatnení do zaplatenia istiny a zároveň si uplatňuje úroky z omeškania zo zmluvných úrokov. Ak
by aj zmluva nebola posúdená ako bezúročná a bez poplatkov, podľa ustálenej súdnej praxe vyplýva,
že dohodnuté (zmluvné) úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu
(podľa § 502, § 503 Obchodného zákonníka). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z
omeškania. Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania a tiež ako

si uplatnil žalobca k úrokom z omeškania z úrokov, čo by spôsoboval značnú nerovnováhu vo vzťahoch
medzi stranami (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 143/98). Tým, že dlžník včas nezaplatí úroky z istiny, dostáva
sa do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Veriteľ
preto nemá právo nárokovať si voči dlžníkovi príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z

dohodnutých úrokov, nakoľko Občiansky zákonník to neumožňuje, neupravuje sankčný nárok pre prípad
omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Teda z tohto dôvodu súd zamietol vyššie špecifikované
uplatnené nároky.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Súd o trovách konania rozhodol vo výroku III. tohto rozsudku podľa pomeru úspechu strán v konaní.
Žalobca bol v konaní úspešný v 94,46 % (istina 5.000 Eur a vyčíslený úrok z omeškania 4,53 Eur) a
žalovaný v 5,54 % (v časti vyčíslených úrokov 293,74 Eur; t. j. 100 % - 94,46 %). Vzhľadom na pomer

úspechu súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu predstavujúcom čistý úspech žalobcu, t.
j. 88,92 % (94,46 % - 5,54 %), s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolaciedôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.