Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/294/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415209938
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6415209938.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudkyňouJUDr.AndreouGindlovou,vprávnejvecižalobcu:

N.N.,Y..XX.XX.XXXX,L..E.F.A.N.XXX/X,XXXXXŽ.Y.J.,Š.W.C.,vkonanízastúpenéhoAdvokátska
kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuznámyho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, proti
žalovanému: POHOTOVOŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807598, v konaní
o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ktorý bol vydaný v konaní
vedenom pod sp. zn. SR 12992/14 dňa 12.11.2014.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žalovaného návrhu vo výške 331,50€ na účet
Okresného súdu Žiar nad Hronom, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania voči
žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.08.2015 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský
rozsudok vydaný pred Stálym rozhodcovským súdom so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava

pod sp. zn. SR 12856/15 zo dňa 12.11.2014. V žalobe uviedol, že dňa 7.8.2015 mu bolo doručené
upovedomenie o začatí exekúcie pod sp. zn. EX 12856/15, kde bol ako exekučný titul uvedený
rozhodcovský rozsudok č.k. SR 12992/14, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s.. Exekútor si nesplnil povinnosť a povinného nepoučil o možnosti
podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca sa domáhal zrušenia predmetného
rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1 písm. e), že rozhodcovská zmluva, na
podklade ktorej mala byť daná právomoc rozhodcovského súdu je neplatná, podľa písm. i), j), k) z

dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a z dôvodu
uvedeného pod písm. l), že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V ďalšom poukázal na to, že uzatvorením rozhodcovskej zmluvy č. 603701162 došlo jednoznačne k
zhoršeniu postavenia žalobcu v postavení spotrebiteľa, nakoľko žalovaný má eminentný záujem na tom,
aby boli spory so žalobcom riešené pred rozhodcovským súdom pred ktorým bude jeho postavenie
oveľa výhodnejšie. Žalobca nemohol nijako ovplyvniť výber rozhodcovského súdu ani výber osoby
rozhodcu. Ide o ukážkový prípad zmluvnej nevyváženosti. Ďalej žalobca poukázal na to, že zmluva o

úvere obsahuje množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky
a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, na ktoré rozhodcovský súd v konaní
vôbec neprihliadol. Zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti, ktoré musí obsahovať podľa zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, s ktorých absenciou zákon spája následok bezúročnosti
a bezpoplatkovosti.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že uzavrel so žalobcom
zmluvu o úvere č. 603701162, ktorým mu bol poskytnutý úver vo výške 600,- € a žalobca sa ho
zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach, počnúc od 06.02.2013. Uvedená zmluva o úvere bola
pritom uzatvorená v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva o úvere.
Poukázal na to, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v súlade s § 41 zák. č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, pričom žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok doručený
dňa 24.08.2015 a právoplatnosť nadobudol dňa 18.12.2014, teda došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty
na uplatnenie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že
žalovaný so žalobcom dohodol samostatnú nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu ku ktorej obsahu nemal
žalobca v čase jej uzavretia žiadne výhrady. Podľa tejto rozhodcovskej zmluvy na strany sporu dohodli,

že budú riešiť spor buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.,
alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky. Rozhodcovská zmluva teda v sebe
obsahuje alternatívu. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva má všetky náležitosti vyžadované
zákonom, a preto je toho názoru, že rozhodcovská zmluva je platná.

1.Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 19C/294/2015 - 81 zo dňa 17.03.2016 tak, že
žalobužalobcuzamietolzdôvodu,žežalobcapodalžalobupouplynutízákonomstanovenejprekluzívnej
lehoty. Uvedené rozhodnutie zrušil Krajský súd Banská Bystrica uznesením č.k. 16Co/405/2016-102 zo
dňa 27.09.2017 s tým, že tunajšiemu súdu vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodní svojho rozhodnutia
poukázal na to, že uvedenú vec možno prejednať, nakoľko podľa § 73 ods. 2 zák. č. 335/2014 Z.z.

je poskytnutá možnosť účastníkom rozhodcovského konania spĺňajúceho charakter spotrebiteľského
rozhodcovského konania podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 48 ods. 2 EP aj v
prípade, ak už lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského konania podľa zák. č. 244/2002
Z.z. uplynula ako je tomu aj v tomto prípade.

2.Zuvedenéhodôvodusúdopätovnevecvintenciáchrozhodnutiaodvolaciehosúduprejednalavykonal
dokazovanie oboznámením upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 29.07.2015, rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12992/14, Zmluvy o úvere zo dňa 04.01.2013, Dohody o plnení v
splátkach zo dňa 04.01.2013, Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 04.01.2013, výzvy na žalobnú odpoveď
zo dňa 17.10.2014, doručenky - čl. 57 a 60, ako i ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom

materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

3. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 04.01.2013 na základe jeho žiadosti zmluvu o úvere č. 603701162,
na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 600,-€, ktorý sa zaviazal zaplatiť s poplatkom
vo výške 576,-€ v lehote do 06.01.2014. v ten istý deň uzavrel žalobca so žalovaným dohodu o plnení v

splátkach, v ktorej a dohodli na zaplatení dlžnej sumy v 12 mesačných splátkach po 98,-€ od 06.02.2013.
Taktiež v ten istý deň uzavreli strany sporu rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa zmluvné strany dojednali,
že všetky spory vzniknuté zo zmluvy o úvere sa budú riešiť pred a) Stálym rozhodcovským súdom alebo
pred b) príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu.

4. Žalobca pri svojom výsluchu pred súdom uviedol, že v spoločnosti žalovaného mal jediný úver, ktorý
si zobral za tým účelom, že potreboval peniaze na liečbu chorého vnuka. Nepamätá si presne, či mu
bol doručený rozhodcovský rozsudok, niečo mu prišlo, ale sa tým nezaoberal. Na podklade doručeného
upovedomenia o začatí exekúcie podával námietky voči exekúcii.

5. Z pripojeného podstatného obsahu spisu rozhodcovského súdu súd zistil, že na rozhodcovský súd bol
dňa 16.10.2014 podaný návrh na začatie rozhodcovského konania, v ktorom si spoločnosť Pohotovosť,
s.r.o. uplatnila voči žalobcovi (Miroslav Matyáš) sumu vo výške 306,-€ spolu s príslušenstvom. Žalobca
bol výzvou zo dňa 17.10.2014 vyzvaný na žalobnú odpoveď k návrhu žalovaného (v rozhodcovskom

konaní „žalobcu“). Predmetná výzva mu bola doručená do vlastných rúk dňa 22.10.2014, žalobnú
odpoveď nepodal. Na podklade uvedenej žaloby vydal rozhodcovský súd dňa 12.11.2014 rozhodcovský
rozsudok sp. zn. SR 12992/14, ktorý bol dňa 21.11.2014 doručený do vlastných rúk žalobcovi.Žalobca voči predmetnému rozhodcovskému rozsudku nepodal opravný prostriedok, preto nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť.

6. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.
sp. zn. SR 12992/14 zo dňa 12.11.2014 súd zistil, že rozhodcovský súd uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovanému sumu vo výške 306,-€ spolu s úrokom vo výške 52,77€, poplatkom vo výške
341,10€ a úrokom vo výške 39,15% ročne zo sumy 306,-€ od 28.03.2013 do zaplatenia ako aj úrokom z
omeškaniavovýške8%ročnezosumy306,-€od07.01.2014dozaplatenia.Rozhodcovskýsúdsúčasne

uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 312,-€ a trovy mediačného a
rozhodcovského konania. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2014.

7. Z upovedomenia o začatí exekúcie EX 12856/15 zo dňa 29.07.2015 vydaného súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým súd zistil, že uvedená exekúcia je vedená na podklade rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu č.k. SR 12992/14, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou

Slovenská rozhodcovská a.s. a exekúcia je vedená voči žalobcovi ako povinnému. Predmetné
upovedomenie bolo žalobcovi doručené dňa 07.08.2015. Súdny exekútor v predmetnom upovedomení o
začatí exekúcie nepoučil žalobcu ako povinného o možnosti podať žalobu na zrušenie rozhodcovského
rozsudku a nepripojil vzor takejto žaloby.

8. Podľa § 73 ods. 2,3 Zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na trvanie
a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred
1. januárom 2015 sa použijú predpisy účinné do 31.decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie
sú dotknuté. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia.

9. Podľa § 46 ods. 3 Zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak bol podaný
návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za
podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

10. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku v poslednom znení, exekútor poverený vykonaním exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa
osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o
možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.

11. Na podklade vykonaného dokazovania ako aj na podklade názoru vysloveného odvolacím súdom,
ktorým je prvostupňový súd viazaný, súd dospel k záveru, že žaloba o zrušenie rozhodcovského
rozsudku bola podaná v lehote, keďže zákonodarca v § 73 ods. 2 zák. č. 335/2014 Z.z, poskytol možnosť
účastníkom rozhodcovského konania spĺňajúceho charakter spotrebiteľského rozhodcovského konania

podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku aj v prípade,
keď už lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zák. č. 244/2002 Z.z.
uplynula. Žalobca tak podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku včas, keďže upovedomenie
o začatí exekúcie mu bolo doručené dňa 07.08.2015 a žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku
podal na Okresnom súde v Žiari nad Hronom dňa 24.08.2015.

12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v
§ 45 ods. 1 písm. e), i), j), k), l) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, teda
jednak z dôvodu, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu
iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ďalej že Stály rozhodcovský súd rozhodol v

rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, ďalej
z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým
mravom, jednak, že výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejných poriadkom SR, a
nakoniec, že rozhodcovský rozsudok vychádza s nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedeného

dôvodu sa súd pri vykonaní dokazovania zaoberal ich dôvodnosťou a dospel k záveru, že žaloba žalobcu
je dôvodná.13. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc
vec prejednať z rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu v deň podpisu
úverovej zmluvy (a ostatných na ňu sa vzťahujúcich dokumentov) - 04.01.2013 na osobitnej listine.

Je potrebné uviesť, že len platná rozhodcovská zmluva (doložka) zakladá oprávnenie rozhodcovského
súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi stranami sporu. V danom prípade bola rozhodcovská zmluva
dojednaná síce na osobitnej listine, avšak na vopred pripravenom formulári, ktorého znenie nemal
žalobca ako spotrebiteľ možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť. Na neprijateľnom charaktere tejto
zmluvnej podmienky nič nemení ani ten fakt, že jej obsah umožňoval alternatívnu voľbu medzi

právomocou viacerých rozhodcovských súdov a všeobecného súdu SR, nakoľko táto voľba prislúchala
iba žalujúcej strane a nie je ju možné následne zmeniť. Takáto voľba právomoci je preto iba formálna
a iluzórna, pričom tento záver konštatoval vo svojich rozhodnutiach niekoľkokrát aj Najvyšší súd SR
( napr. 5Cdo 44/2013, 6ECdo 184/2013, 3Cdo 13/2013). Najvyšší súd zaujal závery v množstve
svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná
zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach

a povinnostiach, pretože od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému
konaniu. Pokiaľ je rozhodcovská zmluva absolútne neplatná, na takúto rozhodcovskú zmluvu sa hľadí
tak, ako keby nebola nikdy urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu
musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (ex offo). Už samotná táto skutočnosť zakladá dôvod
na zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže sa jedná o právny akt vydaný na podklade neplanej

rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský súd tak nemal právomoc vec prejednať a vydať v rozhodcovskom
konaní rozhodnutie, ktorým zaviazal žalobcu na úhradu žalovanej sumy.

14. Ďalším dôvodom, pre ktoré žalobca žiadal zrušiť predmetný rozhodcovský rozsudok bola tá
skutočnosť, že mal za to, že pri rozhodovaní stáleho rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne

záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. V danom smere súd taktiež dáva žalobcovi za
pravdu.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sapovažuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1.

20. Keďže v danom prípade bola medzi stranami sporu uzavretá nepochybne spotrebiteľská zmluva,
súd danú zmluvu podrobil prieskumu a dospel k záveru, že daná zmluva o spotrebiteľskom úvere je
absolútne neplatná z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi. Úroková sadzba, ktorá bola dojednaná v
zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 39,15% ročne niekoľkonásobne prevyšuje priemerné úrokové
sadzby v čase poskytnutia úveru (v roku 2013), kedy najvyššia priemerná úroková miera bánk pri

nových úveroch sa pohybovala na úrovni 9 - 14,5 % ročne. Aj keď súd zoberie do úvahy tú skutočnosť,
že žalovaný ako nebankový subjekt podstupuje pri poskytovaní úverov spotrebiteľom väčšie riziko
ako bankové inštitúcie, je potrebné uviesť, že aj nebankové inštitúcie musia pri stanovení úrokovej
miery dodržať určité „mantinely“ v ich výške. Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 01.06.2014 stanovuje, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za

spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Táto právna úprava platila aj v čase uzavretia úverovej
zmluvy zmluvnými stranami, a preto úroková miera, ktorá podstatným spôsobom prevyšuje obvyklé
miery úrokových sadzieb bánk je v rozpore s vyššie citovaným ustanovením ako aj v rozpore s dobrými
mravmi. Už táto samotná skutočnosť opodstatňuje záver, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu
boli porušené všeobecné právne predpisy koncipované na ochranu práv spotrebiteľa a rozhodcovský

súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom na zrušenie rozhodcovského
rozsudku.

21. Súd však podporne pristúpil aj k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. znení v
rozhodnom pre posúdenie veci, keďže na daný záväzkový vzťah sa vzťahuje špeciálny predpis zák. č.

129/2010ospotrebiteľskýchúverochvzneníkudňupodpisuzmluvyazistil,žezmluvaospotrebiteľskom
úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahovala náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu zavretia zmluvy, a to výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že síce v pôvodnej zmluve
bolo dohodnuté, že úver bude splatený do 06.01.2014, avšak v ten istý deň bola uzavretá dohoda o

plnení v splátkach, v ktorej bolo vrátenie úveru rozvrhnuté na dvanásť pravidelných mesačných splátok
po 98,-€ mesačne splatných vždy k 6. kalendárnemu dňu v mesiaci. Pokiaľ RPMN bola v samotnej
zmluveospotrebiteľskomúvereuvedenávovýške96%,vdohodeosplátkachbolaužuvedenánaúrovni
300,29%. Žalovaný použil nekalú praktiku, aby sa vyhol v samotnej zmluve uvedeniu skutočnej výšky
RPMN, ktorá potom kvôli splátkam úveru dosahovala až 300,29%. Nie je pochopiteľné prečo žalovaný

využíva daný spôsob uzatvárania zmluvného vzťahu, keďže tak zmluvu ako aj dohodu o splátkach
spisuje so spotrebiteľmi v ten istý deň, pričom dohodou o splátkach dochádza len k zmene v spôsobe
splatnosti úveru. Súd má za to, že jediným účelom takéhoto konania je nekalý prístup žalovaného k
spotrebiteľom, a to v spôsobe ako sa vyhnúť v samotnej zmluve uvedeniu pravej výšky RPMN. Daná
zmluva o úvere pritom neobsahovala ani dohodu o splátkach, pričom táto dohoda bola účastníkom

zmluvného vzťahu už zrejmá pri jej podpise, preto bolo povinnosťou žalovaného všetky náležitosti tohto
spotrebiteľského vzťahu uviesť na jednej listine, bez uzatvárania akýchkoľvek ďalších dodatkov a dohôd,
ktoré mali slúžiť k tomu, aby celý vzťah pôsobil na spotrebiteľa zmätočne. Z vyššie uvedených dôvodov
vyplýva jednoznačný záver, že predmetný úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov,
keďže neobsahoval skutočnosti obligatórne vyžadované zákonodarcom v § 9 ods. 2 písm. i), j). Účelom

právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu
spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. Keďže
zmluva neobsahovala všetky náležitosti tak ako ich vyžaduje predmetný zákon, poskytnutý úver treba
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

22. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu vyhovel a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 12992/14 zo dňa 12.01.2014 zrušil s poukazom na § 45 ods. 1 písm. e), i), j), k), l) zák. č.
335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

23. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP

tak, že priznal úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania voči
žalovanému v plnej výške, keďže bola v spore plne úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.24. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola ako spotrebiteľka od zaplatenia súdneho poplatku oslobodená,
prešlazároveňnažalovanéhopoplatkovápovinnosťnazaplateniesúdnehopoplatkuznávrhunazačatie

konania, ktorý predstavuje podľa zákona o súdnych poplatkoch výšku 331,50€ ( položka 3 písm. c)
Sadzobníka súdnych poplatkov), ktorú povinnosť súd žalovanému zároveň v rozsudku uložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.