Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216214398
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4216214398.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci výživného plnoletých osôb,
osoby povinnej platiť výživné: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S. I. XXX, proti osobe oprávnenej na
výživné: M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, T., t.č. O. of S., D. H., o návrhu osoby povinnej platiť
výživné na zníženie výživného na plnoleté dieťa a o návrhu osoby povinnej platiť výživné na zrušenie
výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu
Komárno č. k. 12Pc/23/2016-247 zo dňa 28. februára 2019 v napadnutej zamietajúcej časti o zníženie
výživného na plnoleté dieťa a vo výroku o náhrade trov konania v spojení s opravným uznesením č. k.

12Pc/23/2016-323 zo dňa 25. júla 2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej zamietajúcej
časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že: Súd návrh
osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné na zníženie vyživovacej povinnosti na M. D., nar.
XX.X.XXXX zamieta. Súd konanie o návrhu osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné na

zrušenie vyživovacej povinnosti voči M. D., nar. XX.X.XXXX zastavuje. Žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na citované ustanovenia § 62 ods.
1 Zákona o rodine tým, že návrh na zníženie výživného nebol dôvodne podaný. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ, osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, sa svojim
písomne podaným návrhom domáhala zníženia a aj zrušenia vyživovacej povinnosti voči plnoletému
dieťaťu, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 11P/91/2010 zo dňa
4.6.2010 a to vo výške 150,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že podľa jeho vedomostí neštuduje

ale pracuje. Následne však svoj návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči oprávnenej osobe vzal
späť a žiadal konanie zastaviť. Trval však na návrhu na zníženie výživného, ktorý odôvodnil tým, že
na jeho strane sa zmenili pomery od posledného rozhodnutia tým, že si musel kúpiť byt, na ktorý si
musel zobrať úver. Do uvedeného obdobia býval v služobnom byte a nájomná zmluva bola s ním z
technických dôvodov ukončená. Oprávnená osoba predlžila súdu plnú moc (č.l.36), z ktorej vyplýva,
že jej splnomocneným zástupcom je Y. D. a je oprávnená v plnom rozsahu zastupovať pred súdom.
Súd splnomocnenú zástupkyňu na pojednávanie opakovane riadne predvolal. Na pojednávanie sa

nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila. Zaslala súdu aj vyjadrenie a poznamenala, že na súdne
pojednávanie nemá splnomocnenie od svojho plnoletého dieťaťa. Ani ona a ani plnoleté dieťa súdu
nepredložili doklad o tom, že splnomocnenie bolo zrušené. Preto súd podľa § 180 CSP pojednával
bez jej prítomnosti. Súd poznamenáva, že oprávnená osoba doručila súdu ospravedlnenie neúčasti napojednávanienatermín4.12.2018,vktoromvýslovnebolouvedené,žejehosplnomocnenýmzástupcom
je Y. D. a má podpísané generálne plnomocenstvo. Splnomocnená zástupkyňa na výzvu súdu oznámila
súhlas so spätvzatím návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Súd prvej inštancie na

základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
navrhovateľ dňa 5.9.2016 podal návrh na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa a
dňa 30.8.2017 podal návrh na zníženie vyživovacej povinnosti. Okresný súd Komárno uznesením
12Pc/23/2016 zo dňa 21.9.2017 spojil predmetné konania na spoločné konanie s tým, že ďalej budú
vedené pod číslom 12Pc/23/2016.Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 11P/91/2010 zo dňa

4.6.2010 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na mal. dieťa zo sumy 140,- Eur na 150,- Eur
mesačne. V čase rozhodnutia súdu bola matka mal. dieťaťa nezamestnaná a poberala rodinné prídavky
na dve deti vo výške 43,98 Eur. Otec bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 520,83
Eur a mal ešte vedľajší príjem vo výške 177,49 Eur. Otec nemal žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Oprávnená osoba - plnoleté dieťa v čase tohto rozhodnutia navštevovalo Strednú odbornú školu v
Nových Zámkoch. V súčasnej dobe oprávnená osoba študuje na University of Derby vo Veľkej Británii a

je študentom v študijnom odbore bakalár humanitných vied, manažment športu. Dátum začiatku štúdia je
12.9.2016 a predpokladaný dátum ukončenia štúdia je 30.6.2019 čo vyplýva z potvrdenia od University
of Derby. Z rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 11.10.2016 súd zistil,
že „University of Derby“ je rovnocenné štúdium v Slovenskej republike. Vzdelávanie je poskytované
vzdelávacou ustanovizňou, ktorá sa nachádza v zozname uznaných škôl v štáte pôvodu. Oprávnená

osoba predložila súdu potvrdenie o tom, že v školskom roku 2016 bol zapísaný ako denný študent
prvého ročníka a taktiež predložila potvrdenie o tom, že je študentom druhého a tretieho ročníka, ktorého
predpokladané ukončenie je 30.6.2019.Splnomocnená zástupkyňa oprávnenej osoby predložila súdu
nájomnú zmluvu, z ktorej súd zistil, že týždenné nájomné predstavuje 55,-L. V prenájme má oprávnená
osoba jednu izbu v budove. Mesačne teda platí nájomné 238,- L. Doba prenájmu predmetnej izby je

na určité obdobie od 1.9.2018 do 31.8.2019. Zároveň predložil súdu čestné prehlásenie, z ktorého súd
zistil, že okrem vyššie uvedeného nájomného platí energie mesačne 66,-Eur, pôžičku od VUB banky
54,83 Eur, výdavky na jedlo 10-15,-Eur mesačne. Z vyjadrenia osoby, ktorá je podľa návrhu povinná
platiť výživné vyplýva, že je zamestnancom ŽSR Bratislava s priemerným čistým mesačným príjmom
537,-Eur. Z opisu mzdového listu za rok 2016 súd zistil, jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške

534,-Eur, za rok 2017 príjem 544,- Eur, za rok 2018 príjem 567,- Eur. Taktiež predložil potvrdenie o
svojom príjme z vedľajšej činnosti ako futbalový rozhodca s tým, že mesačne si privyrobí cca 100,-
Eur. Uviedol, že inú vyživovaciu povinnosť nemá a žije sám. Zdržiava sa však aj u svojej priateľky cca
80 % času u nej prebýva. Prispieva jej na úhradu plynu 60,- Eur pričom však spolu nehospodária.
Poukázal na to, že nájomná zmluva, ktorú mal uzatvorenú na prenájom služobného bytu bola ukončená

z technických dôvodov. Predložil súdu dohodu o ukončení zmluvy o nájme bytu, z ktorej nevyplýva
dôvod ukončenia nájomného vzťahu. Poukázal na to, že si zobral úver vo výške 12 000,- Eur, ktorý
bude splácať po 70,- Eur do roku 2024. Byt, ktorý si kúpil je jednoizbový. Režijné náklady na elektrinu
predstavujú 11,- Eur mesačne, za plyn 80,- Eur mesačne, internet 15,- Eur mesačne, telefón 10,- Eur
mesačne, pričom na stravu minie 100-150,- Eur a ostatné výdavky vyčíslil sumou 50,- Eur. Súd na

základe späťvzatia návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti po vyslovení súhlasu oprávnenou osobou
konanie v uvedenej časti zastavil. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že v danom prípade na strane osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné nenastala
taká podstatná okolnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu zmeniť súdne rozhodnutie v časti o výživnom.
Súd v priebehu dokazovania zistil, že pomery osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné sa

od posledného rozhodnutia nezhoršili. Naďalej okrem pravidelného príjmu z pracovného pomeru má aj
vedľajší príjem. Bol schopný si zabezpečiť vlastné bývanie prostredníctvom hypotéky, ktorú je schopný
splácať v mesačných splátkach. Z dohody o skončení nájmu k služobnému bytu nevyplynuli žiadne
dôvody, ktoré by odôvodňovali nutnosť ukončenia nájmu. Oprávnená osoba oproti predchádzajúcemu
rozhodnutiu začala študovať na vysokej škole v zahraničí s čím sa zvýšili výdavky súvisiace so štúdiom,

s ubytovaním ako aj samotným životom. Súd poznamenáva, že posledná úprava výživného bola v
roku 2010, čiže od uvedeného obdobia i bez prihliadnutia na aktuálne štúdium oprávnenej osoby sa
zvýšili priamo úmerne s vekom dieťaťa aj jeho výdavky. S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh
na zníženie vyživovacej povinnosti osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné zamietol ako
nedôvodný. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 52 CMP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním I. D. ako osoba povinná platiť
výživné. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom aneúplnom zistení skutočného stavu veci. Uviedol, že podľa jeho názoru nebol úplne zistený skutočný
stav veci, nakoľko súd nevykonal širšie zistenie k majetkovým pomerom osoby oprávnenej na výživné.

3. Osoba oprávnená na výživné M. D. sa nevyjadril k podanému odvolaniu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo (§ 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP )

bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie osoby povinnej platiť výživné
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa
návrhu osoby povinnej platiť výživné na zníženie výživného na plnoleté dieťa a vo výroku o náhrade
trov konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Rozsudok súdu prvej
inštancie v ostatnej (zastavujúcej) časti týkajúcej sa návrhu osoby povinnej platiť výživné na zrušenie
výživného na plnoleté dieťa nebol odvolaním napadnutý.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

7. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

16. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na dobu, kým dieťa nie je schopné
samo sa živiť. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium,
schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové
pomery a podobne. Spolu s § 75 a nasl. Zákona o rodine je možné vyvodiť faktory, ktorých kombináciapriamo vplýva na stanovenie výšky výživného v súdnom konaní. Na strane povinného sú to v prvom rade
jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích
povinností a výška príspevku iných povinných k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa treba prihliadnuť

na jeho oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce
povolanie, majetkové pomery dieťaťa, ďalej na výšku výživného, ktoré poskytujú iné povinné osoby,
napríklad druhý rodič, na ich schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích
povinností.

17. V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné
je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, pričom stanovené výživné má zodpovedať
pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, musí sa to premietnuť i
pri úprave vyživovacej povinnosti, pričom zmena pomerov je dôvodom na podanie návrhu na začatie
konania, prípadne môže súd začať konať aj bez návrhu, ktoré konanie sa môže skončiť novou súdnou
úpravou výživného.

18. K zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto
sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového
rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia
zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo

povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd pri rozhodovaní o
zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj
na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom.
Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho
veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce
povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami, možnosťami ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené,
súodôvodnenýmilenbežnépotrebydieťaťa,ktorénepresahujúobvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotrieb

nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby
dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie
všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb
dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby,

relaxačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne
zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich
subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac súd prihliadne i na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

19. Odvolací súd po prejednaní danej právnej veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti týkajúce sa zamietnutia návrhu osoby povinnej platiť výživné na zníženie výživného
proti osobe oprávnenej na výživné je vecne správne, keď súd prvej inštancie správne a dostatočným
spôsobom zistil skutočný stav veci a posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a to v
súlade s ustanoveniami § 62 ods.1 až 5, § 75 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine. Odvolací súd preto

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto
dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia
vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie návrhu na
zníženie vyživovacej povinnosti. Odvolací súd na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na odvolacie dôvody osoby povinnej platiť výživné uvádza,
že súd prvej inštancie kvalifikovane zistil osobné, majetkové a zárobkové pomery na strane osoby
povinnej platiť výživné, ako aj osoby oprávnenej na výživné, ako aj ich bežné a zvýšené odôvodnené
výdavky v rozhodnom období, dôsledne ich preskúmal zo všetkých zákonných hľadísk, aj sa s nimi
skutkovo i právne vysporiadal tak, ako je vyššie uvedené a vecne správne rozhodol, pokiaľ zamietol

návrh na zníženie vyživovacej povinnosti osoby povinnej platiť výživné. Odvolací súd zhodne ako súd
prvej inštancie dospel k záveru, že v danej právnej veci nedošlo k zmene pomerov v zmysle ustanovenia
§ 78 ods.1 Zákona o rodine na strane osoby povinnej platiť výživné, ani na strane osoby oprávnenej na
výživné, ktorá zmena pomerov by odôvodňovala zníženie výživného na osobu oprávnenú na výživné.V danej právnej veci teda neboli preukázané v konaní také okolnosti, ktoré by sa závažným spôsobom
prejavili v pomeroch osoby povinnej platiť výživné a osoby oprávnenej na výživné v rozhodnom
období v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o úprave

vyživovacej povinnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia súdu o výške výživného na osobu
oprávnenú na výživné.

20. Z obsahu spisu v danej právnej veci vyplýva, že osoba povinná platiť výživné, I. D. sa návrhom zo dňa
05.09.2016domáhalzrušeniavyživovacejpovinnostivovzťahukosobeoprávnenejnavýživnédôvodiac

tým, že táto ukončila štúdium na vysokej škole študuje. I. D. sa návrhom zo dňa 30.08.2017 domáhal
zníženia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k osobe oprávnenej na výživné na sumu 60 eur mesačne
od podania návrhu dôvodiac tým, že jeho finančná situácia sa zmenila a to pre vypovedanie nájomnej
zmluvy od zamestnávateľa, na základe ktorej skutočnosti si musel vziať úver na kúpu jednoizbového
bytu, čím mu vznikli vyššie výdavky. Matka osoby oprávnenej na výživné, Y. D. písomným podaním
zo dňa 21.06.2017 uviedla súdu, že osoba oprávnená na výživné nesúhlasí s návrhom na zrušenie

vyživovacej povinnosti, pretože študuje na univerzite vo Veľkej Británii od 9/2016, o ktorej skutočnosti
má osoba povinná platiť výživné vedomosť. Pripojila generálnu plnú moc na zastupovanie osoby
oprávnená na výživné zo dňa 07.09.2016, Rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky zo dňa 11.10.2016, potvrdenie Univerzity Derby Veľká Británia zo dňa 21.09.2016 o
bakalárskom štúdiu osoby oprávnenej na výživné od 12.09.2016 s predpokladaným dátumom ukončenia

štúdia dňa 30.06.2019. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 12Pc/23/2016-59 zo dňa 21.09.2017 spojil
na spoločné konanie konania vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 12Pc/23/2016 a sp. zn.
12Pc/48/2017 pod sp. zn. 12Pc/23/2016. I. D. na pojednávaní dňa 21.08.2018 uviedol, že návrh na
zrušenie výživného berie späť a trvá na návrhu na zníženie výživného z dôvodu, že býval v služobnom
byte zamestnávateľa, z technických dôvodov sa mu skončila nájomná zmluva koncom roka 2016, čím

prišiel o bývanie, musel si kúpiť jednoizbový byt, ktorý zrekonštruoval, na kúpu bytu si musel zobrať
úver vo výške 12.000 Eur, ktorý spláca mesačne sumou 70 Eur, s užívaním bytu má bežné náklady.
Navrhol znížiť výživné na sumu 60 Eur mesačne počnúc od vyhlásenia rozsudku. Uviedol, že u svojho
zamestnávateľa dosahuje PMZ netto 537 Eur, má ďalší príjem ako futbalový rozhodca vo výške 100
Eur mesačne. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka osoby oprávnenej na výživné Y. D. písomným

podaním zo dňa 21.06.2017 uviedla súdu, že osoba oprávnená na výživné súhlasí so späťvzatím návrhu
na zrušenie výživného, nesúhlasí s návrhom na zníženie výživného. Súdu uviedla, že sa nezúčastní
pojednávania nariadeného na deň 04.12.2018 z dôvodu, že nemá splnomocnenie od osoby oprávnenej
na výživné na pojednávanie vo veci. Matka osoby oprávnenej na výživné Y. D. písomným podaním
zo dňa 28.02.2019 oznámila súdu, že sa nezúčastní nariadeného pojednávania z dôvodu, že nemá

splnomocnenie od osoby oprávnenej na výživné na pojednávanie vo veci. Následne súd prvej inštancie
vydal napadnutý rozsudok.

21. Odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo nesporne
preukázané, že v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného vykonanej rozsudkom Okresného

súdu Nové Zámky č. k. 11P/91/2010-40 zo dňa 04.06.2010 súd schválil dohodu rodičov tak, že zmenil
rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/10/2009-28 zo dňa 23.03.2009 v časti o výživnom na
(v tom čase) maloletého M. D., nar. 20.04.1994 tak, že zvýšil vyživovacia povinnosť otca na maloleté
dieťa zo sumy 140 Eur mesačne na sumu 160 Eur mesačne od 01.04.2010. Zročné výživné za obdobie
mesiacov apríl a máj 2010 určil vo výške 20 Eur, ktoré zaviazal otca zaplatiť naraz do 15.06.2010. V

tom čase bola matka maloletého dieťaťa nezamestnaná, poberala rodinné prídavky na dve deti vo výške
43,98 Eur. Otec bol zamestnaný, dosahoval PMZ netto 520,83 Eur. Mal ďalší príjem z príkaznej zmluvy
vovýške177,49Eurnettomesačne.Otecnemalďalšiuvyživovaciupovinnosť.MaloletýM.D.vtomčase
navštevoval Strednú odbornú školu v Nových Zámkoch. Z vykonaného dokazovania bolo ďalej nesporne
preukázané listinnými dôkazmi, že osoba oprávnená na výživné, M. D. študoval na University of Derby

vo Veľkej Británii v študijnom odbore - bakalár umenia v oblasti športového manažmentu humanitných
vied od 12.09.2016 do 30.06.2019. Z rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR
zo dňa 11.10.2016 vyplýva, že „University of Derby“ je rovnocenné štúdium v Slovenskej republike. V
konaní boli preukázané listinnými dôkazmi tiež zvýšené výdavky osoby oprávnenej na výživné spojené
so štúdiom v zahraničí (náklady na samotné štúdium, náklady na bývanie, náklady na stravovanie a

pod.) V konaní nebola preukázaná taká skutočnosť, ktorá by preukazovala, že M. D. mal v tomto období
príjem, z ktorého by bol schopný uspokojovať všetky svoje odôvodnené hmotné potreby. Z listinných
dôkazov, ako aj z výpovede I.a D. bolo preukázané, že I. D. bol v pracovnom pomere, dosiahol PMZ netto
za rok 2016 vo výške 534 Eur, za rok 2017 vo výške 544 Eur, za rok 2018 vo výške 567 Eur a mal ďalšípríjem ako futbalový rozhodca vo výške 100 Eur mesačne. I. D. nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. I.
D. mal bežné mesačné náklady na domácnosť. I. D. uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere (Zmluvu o
splátkovom úvere, Spotrebný úver na Čokoľvek) dňa 06.06.2016 so Slovenskou sporiteľňou, a.s., podľa

obsahu ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 12.000 Eur, s výškou mesačnej splátky 172,81 Eur, so
splatnosťou prvej splátky dňa 15.07.2016, počet splátok 96, s konečnou splatnosťou dňa 15.06.2024.

22. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel v danej právnej veci k záveru, že na
strane osoby povinnej platiť výživné nenastala taká podstatná okolnosť, ktorá by odôvodňovala zmenu

súdneho rozhodnutia o výživnom, keď na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
pomery osoby povinnej platiť výživné sa od posledného súdneho rozhodnutia nezhoršili, keď I. D. mal
naďalej okrem pravidelného príjmu z pracovného pomeru aj vedľajší príjem, bol schopný si zabezpečiť
vlastné bývanie prostredníctvom hypotéky, ktorú bol schopný splácať v mesačných splátkach. Z dohody
o skončení nájmu k služobnému bytu nevyplynuli žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali nutnosť
ukončenia nájmu. Osoba oprávnená na výživné oproti predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu začala

študovať na vysokej škole v zahraničí, s čím sa zvýšili výdavky súvisiace so štúdiom, s ubytovaním,
ako aj samotným životom. Posledná úprava výživného bola v roku 2010, teda od uvedeného obdobia
i bez prihliadnutia na aktuálne štúdium oprávnenej osoby sa zvýšili priamo úmerne s vekom dieťaťa aj
jeho výdavky.

23. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej právnej veci bolo
na základe vykonaného dokazovania nesporne preukázané, že od posledného súdneho rozhodnutia
o výživnom nedošlo v rozhodnom období na strane osoby povinnej platiť výživné k takej zmene
pomerov, ktorá zmena pomerov by odôvodňovala zníženie výživného na osobu oprávnenú na výživné.
Ohľadne odôvodnených výdavkov osoby oprávnenej na výživné v rozhodnom období bolo nesporne

vykonaným dokazovaním preukázané, že osoba oprávnená na výživné mala v rozhodnom období
zvýšené odôvodnené výdavky v súvislosti s vyšším vekom, uplynutím dlhšej doby od poslednej súdnej
úpravy výživného, pokiaľ sa jedná o jej odôvodnené hmotné potreby (jedlo, ošatenie a pod.), ale aj ďalšie
zvýšené odôvodnené výdavky dôležité pre jej výchovu a vývoj spojené so štúdiom v zahraničí. Nebola
schopná samostatne sa živiť, keďže študovala a sústavne sa pripravovala na svoje budúce povolanie,

teda bola odkázaná výživou na osobu povinnú platiť výživné. Ohľadne životnej úrovne, zárobkových,
majetkových a osobných pomerov osoby povinnej platiť výživné v rozhodnom období bolo nesporne
vykonaným dokazovaním preukázané, že na jej strane nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej
zníženie výživného, keďže nedošlo k zmene osobných a zárobkových pomerov osoby povinnej platiť
výživné. Pokiaľ osoba povinná platiť výživné svoj návrh na zníženie výživného odôvodňovala tým, že

má odôvodnené zvýšené výdavky spojené so splácaním spotrebiteľského úveru podľa zmluvy Zmluvu
o splátkovom úvere zo dňa 06.06.2016 práve z toho dôvodu, že z technických dôvodov sa jej skončila
nájomná zmluva v služobnom byte zamestnávateľa koncom roka 2016 a musela si kúpiť jednoizbový
byt, tento dôvod neobstojí, keďže z Dohody o ukončení zmluvy o nájme bytu zo dňa 21.02.2017 (č.l.
224 spisu) tieto dôvody nevyplývajú, keď z čl. II. bod 2.2. tejto dohody vyplýva len tá skutočnosť,

že na základe písomnej žiadosti nájomcu zo dňa 30.01.2017 sa nájom bytu končí dňom 28.02.2017,
teda I.om D.m tvrdené dôvody skončenia nájmu bytu z predmetnej dohody nevyplývajú. Odvolací súd
zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Z vyššie uvedených dôvodov preto
nebol daný zákonný dôvod zohľadnil zvýšené výdavky I.a D. spojené so splácaním predmetného úveru
ako nevyhnutné, preto ich v danej právnej veci súd prvej inštancie vecne správne nezohľadnil.

24. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody I.a D. v podanom odvolaní uvádza, že zamietnutie
jeho návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti k M. D. je v súlade s ustanoveniami § 62 ods.1 až 5, §
75 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine v celom rozhodnom období s prihliadnutím na vyššie uvedené,
preukázané zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery I.a D., s prihliadnutím na odôvodnené

zvýšené výdavky M. D. (vyššie preukázané), s prihliadnutím aj na vyživovaciu povinnosť zo strany matky
M. D..

25. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody I.a D. dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí vychádzal z úplne zisteného skutočného stavu veci, relevantne skúmal v rozhodnom

období odôvodnené potreby M. D., ako aj zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery na
strane I.a D., na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil,
preto odvolacie dôvody odvolateľa nie sú dôvodné.26. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa ďalej dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na
všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami § 191 CSP. Odvolací dospel k záveru, že

v danej právnej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané rozhodujúce skutočnosti a bol
zistený úplný skutočný stav veci (§ 35 CMP), keď je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v súlade s
ustanovením § 185 ods.1 CMP rozhoduje o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná a ktoré nie.

27. S poukazom na všetky vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).