Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112221862
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4112221862.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, žalobcu: mBank SPOLKA AKCYJNA, akciová
spoločnosť, Poľská republika, zapísaná v Národnom súdnom registri vedenom Okresným súdom v
meste Varšava, 12. obchodné oddelenie, pod číslom KRS XXXXXXXXXX, ktorá podniká na území
Slovenskej republiky prostredníctvom: mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova
10, Bratislava, IČO: 36819638, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Odd.: Po,
vložka č. 1503/B, zast. Bartošík Šváby s.r.o. so sídlom BBC V, blok A, Plynárenská 7/A, Bratislava IČO :
35 929 049, proti žalovanému: K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., U.. Z. XX, o zaplatenie sumy 2001,96

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/143/2016-262
zo dňa 25. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania mení takto :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.498,70 eura so 16,5% úrokom od 10.10.2011 do
zaplatenia a s 5 % úrokom z omeškania od 31.03.2016 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšku žalobu zamieta.
Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania
v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým ) súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie úroku
nad 16,50% ročne od 10.03.2009 do zaplatenia, 10% úroku z omeškania ročne od 10.03.2009 do
31.12.2011, úroku z omeškania nad 9% ročne od 01.01.2012 do zaplatenia, zastavil a vo zvyšku súd
návrh zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania prvostupňového a odvolacieho konania.
Vdôvodochrozhodnutia poukázalnato,žežalobcasapodanoužaloboudoručenousuduprvejinštancie

dňa 04.07.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.001,96 eura s 24,50 % úrokom a 10
% úrokom z omeškania od 10.03.2009 z titulu neuhradených poskytnutých finančných prostriedkov
na základe zmluvy o poskytnutí úveru pôžička. súd návrh zamietol vzhľadom na námietku premlčania
pôvodného opatrovníka žalovaného. Po opätovnom prejedaní veci súdu prvej inštancie konanie v
časti o zaplatenie úroku nad 16,50% ročne od 10.03.2009 do zaplatenia, 10% úroku z omeškania
ročne od 10.03.2009 do 31.12.2011, úroku z omeškania nad 9% ročne od 01.01.2012 do zaplatenia
pre späťvzatie žaloby v tejto časti zastavil. Ostávajúci nárok žalobcu opätovne posúdil ako premlčaný

a v tejto súvislosti uviedol, že opatrovník žalovaného namietol premlčanie nároku a v čase jeho
existencie bol urobený tento prejav v súlade so zákonom. Vzťah medzi stranami sporu posúdil ako
vzťah spotrebiteľský na ktorý sa vzťahujú príslušné ust. Občianskeho zákonníka s tým, že v prípade
pochybností o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Konštatoval že žaloba bolapodaná 04.07.2012 a k omeškaniu s úhradou dlhu v sume 2.001,96 došlo k 09.03.2009. Zdôraznil, že v
žalobe úplne jasne, zrozumiteľne bez zjavného omylu žalobca uviedol, že žalovaný sa so splnením dlhu
v sume 2.001,96 eura dostal do omeškania 09.03.2009. Aj keď žalobca či už úmyselne, alebo z dôvodu,

že ich nemá nepredložil konkrétne upomienky zo dňa 13.02.2009 a 09.03.2009 a tvrdenie žalobcu v
žalobe by bol omyl, upomienky sú špecifikované vo výpise z účtu aj s definovaným konečným zostatkom
v sume 2.001,96 eura. Poukázal tiež na to, že v návrhu na úhradu dlhu zo dňa 04.10.2011 je dlh vo výške
3.311,24 eura. V cenníku sú predmetné upomienky (aj predchádzajúce za telefonické)uvádzané ako
písomnévýzvypoštounazaplatenienepovolenéhoprečerpania.Zjavnesatakdostalžalovanýsplnením

do omeškania inak by nebol vyzývaný. Od omeškania beží premlčacia doba. Ak nastane splatnosť jednej
splátky, či časti dlhu v konkrétny deň, od tohto dňa začína plynúť premlčacia doba na špecifikovanú
sumu aj keď nedošlo k odstúpeniu od zmluvy ako celku. Záverom uviedol, že posudzovaný zmluvný
vzťah medzi účastníkmi sa riadi Občianskym zákonníkom a ako taký je premlčaný. Premlčacia doba
podľa zákona je trojročná. Od omeškania s úhradou dlhu do podania návrhu uplynuli viac ako tri roky.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný

úspech ich náhradu nepriznal , pretože mu žiadne trovy nevznikli.
2.Proti tomuto rozsudku do zamietajúceho výroku a do výroku o trovách konania podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia s tým, aby odvolací súd podľa § 390 písm. a /
CSP sám rozhodol. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
odstúpenie od zmluvy ako aj splatnosť dlhu. Považoval za jednoznačné, že k zosplatneniu úveru

nedošlo tým, že žalobca zaslal žalovanému upomienku - poslednú výzvu k úhrade, nakoľko tento právny
úkon žalobcu nie je právnym úkonom, ktorý by smeroval k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ale
až žalobcovo odstúpenie, ktoré bolo uskutočnené v súlade s § 506 Obchodného zákonníka (ďalej len
„OBZ“), založilo žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému na úhradu nesplatenej časti úveru spolu
so zmluvným úrokom a úrokom z omeškania. Zdôraznil, že Občiansky zákonník veriteľovi neodopiera

možnosť odstúpiť od zmluvy, a preto žalobca nesúhlasí s postupom súdu, ktorý žalobcovo odstúpenie
úplne odignoroval, hoci ho žalobca v konaní riadne preukázal. Žiadal zohľadniť, že prvým relevantným
právnym úkonom zo strany Žalobcu bolo až Žalobcovo Odstúpenie. Do odstúpenia teda právny vzťah
medzi žalobcom a žalovaným trval, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 01.11.2013.
Vytýkal súdu prvej inštancie , že nesprávne posúdil aj námietku premlčania. V tejto súvislosti uviedol,

že žalobca od zmluvy o úvere odstúpil listom dňa 04.10.2011 a zásielka bola žalovanému odoslaná
06.10.2011, pričom žalovaný si túto zásielku neprevzal . V zmysle bodu 4.5.5 Všeobecných obchodný
obchodných podmienok sa písomnosť považuje za doručenú tretí deň po odoslaní, preto odstúpenie
od zmluvy nadobudlo účinnosť dňa 09.10.2011.Odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy a
žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho úkonu,

ktorý odpadol. Dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala
plynúť dňa 10.10.2011, pričom žaloba v tejto veci bola podaná 04.07.2012, teda v rámci dvojročnej
premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu nemôže byť nárok žalobcu premlčaný. Záverom uviedol, že súd
prvej inštancie napadnutým rozsudkom porušil a jeho právo na súdnu ochranu, pretože nesprávny
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval svoje procesné práva. Namietal, že súd

prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a neuviedol, akými úvahami sa riadil. Nesúhlasil
tiež s výrokom o trovách konania s tým, že súd prvej inštancie aj v tejto časti nesprávne tento nárok
právne posúdil.
3.K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.
4.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolacívzmysleustanovenia (§34CSP),poprejedanívecinaodvolacom

pojednávaní konanomvneprítomnostistránsporu(§ 385Csp )viazanýrozsahomadôvodmiodvolania
(§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania je treba podľa § 388 CSP zmeniť tak ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie.

5.V tejto veci je predmetom odvolacieho konania už v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie,
pretože v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 17.05.2016 č.k. 25C/143/2016-127 odvolací
súd uznesením zo dňa 30. apríla 2018 č.k. 7Co/132/2017-172 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

6.Pretože žalobca vzal čiastočne žalobu späť a v tejto časti súd prvej inštancie konanie zastavil
predmetom odvolacieho konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2001,96 eura so 16,5 % úrok
od 10.03.2009 do zaplatenia a 9% úrok z omeškania od 01.01.2012 do zaplatenia.7.Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína splynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak pre nesplnenie niektorej zo splátok sa stane zročný celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

8.Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenie z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
9.Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
10.Odvolací súd na odvolacom pojednávaní vykonal dokazovanie a oboznámil obsah listín : Zmluvy

o poskytnutí hotovostného úveru (č.l. 16 - 21 spisu),výpisu z účtu zo dňa 10.4.2012 ( č.l. 14 spisu),
informácia o veriteľovi zo dňa 3.11.2008 ( č.l. 22 spisu), žiadosťou o poskytnutie hotovostného úveru zo
dňa 3.11.2008 ( č.l. 23,24 spisu ) harmonogramom splátok (č.l. 25 -27 spisu) , Odstúpenie od zmluvy o
poskytnutí hotovostného úveru (č.l. 242 spisu) a po takto doplnenom odkazovaní dospel k záveru, že
súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď titulom premlčania žalobu zamietol. Odvolací súd
sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom, že k premlčaniu celého dlhu došlo dňa 09.03.2009

z dôvodu, že žalobca sám v žalobe uviedol, že žalovaný sa so splnením dlhu 2001,96 eura dostal
do omeškania 09.03.2009. Žalobca v konaní predložil písomné odstúpenie od zmluvy o poskytnutí
hotovostného úveru zo dňa 04.10.2010 s tým, že táto zásielka sa mu z pošty vrátila s poznámkou
„adresát neznámy“, preto v zmysle obchodných podmienok považoval za deň doručenia od zmluvy
09.10.2010 s tým, že nasledujúci deň t.j. 10.10.2010 nastal okamih vzniku bezdôvodného obohatenia

odpadnutím právneho dôvodu plnenia. Žiadny iný dôkaz ohľadne odstúpenia od zmluvy strany sporu
súdu nepredložili, a preto odvolací súd vychádzal z toho názoru, že žalobca v konaní preukázal svoje
tvrdenie, že od zmluvy odstúpil listom zo dňa 04.10.2010 ( č.l. 242 spisu).
11.Odvolací súd považuje v tejto veci za potrebné uviesť, že žalobca v žalobe neuviedol akú výšku
úveru žalovanému poskytol, z čoho pozostáva žalovaná istina a toto nekonkretizoval ani v odstúpení od

zmluvy, ani počas celého konania. V žalobe tiež neuviedol , kedy a akú sumu žalovaný uhradil. Nijako
neodôvodnil ani nárok na priznanie úrokov a úrokov z omeškania. Nesplnil si teda svoju povinnosť uviesť
rozhodujúce skutočnosti a tvrdenia, ktorú potom súd zisťoval z listín pripojených k žalobe a z písomného
vyjadrenia žalobcu, pretože pojednávania sa nezúčastnil.
12.Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa o dňa 3.11.2008 Zmluvu o poskytnutí

hotovostného úveru „mPOŽIČKA“ (č.l. 16 a nasl.), na základe ktorej žaloba žalovanému poskytol úver
60.000 Sk t.j. 1.991,64 euro. Podľa zmluvy mal byť úver zaplatený v 60 mesačných splatných 3. dňa
mesiaca v splátkach s výškou mesačnej splátky 48,96 eura, pričom konečná splatnosť úveru bola
určená na deň 1.11.2013. Z výpisu z účtu žalovaného zo dňa 10.04.2012 (č.l. 14 spisu), že žalovaný
v decembri 2008 zaplatil 1. splátku vo výške 66,38 euro. Zaplatenie iných splátok preukázané nebolo.

Splátka úveru v zmysle harmonogramu splátok ( č.l. 25 spisu) pozostávala zo splátky istiny a úroku.
Prvú splátku istiny zaplatil vo výške 21,05 teda v celej výše, druhú splátku istiny mal zaplatiť vo výške
21,35 eura, pričom zaplatil len sumu 17,42 euro.
13.Žalobu v tejto veci žalobca podal dňa 4.07.2012 a jeho nárok je treba posúdiť ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle § OZ, pretože odstúpením od zmluvy Vydanie bezdôvodného

obohatenia sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný svoje povinnosti
s úverovej zmluvy neplnil najmenej od januára 2009, kedy nezaplatil 2. splátku v určenej výške. Od
tejto doby mal žalobca každý mesiac vedomosť o tom, že žalovaný úver vôbec nespláca. Keďže
v tejto veci ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odvolací súd považoval za premlčaný

nárok na nezaplatené splátky od januára 2009 do júla 2010 spolu 454,47 eura, pričom zohľadnil, že
žalovaný za toto obdobie zaplatil na istine sumu 38,47 ( 21,05+17,42). Uvedené sumy potom odpočítal
od istiny poskytnutého úveru a takto vyčíslil sumu 1.498,7 euro ( 1.991,64 euro- 492,94 = 1.498,7 euro)
ktorá predstavuje nepremlčanú časť poskytnutej istiny úveru. Odvolací súd považoval za premlčanú aj
splátku istiny za júl 2010, pretože podľa zmluvy splatnosť každej splátky nastala 3. deň v mesiaci, pričom

žaloba bola podaná 4. 07. 2012, preto všetky nezaplatené splátky predchádzajúce tomtu dátumu je treba
považovať za premlčané.
14.Odvolací súd sa nestotožnil s počiatkom plynutia premlčacej doby odstúpením od zmluvy tak, ako
to uviedol žalobca vo svojom písomnom vyjadrení, pretože posúvaním dátumu vyhlásenia splatnosti
úveru a odstúpenia od zmluvy , by dochádzalo k predlžovaniu plynutia premlčacej doby na úkor dlžníka.

Preto za rozhodujúcu považoval odvolací súd skutočnosť, že žalobca podal žalobu dňa 4.07.2012, nárok
uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia, preto za nepremlčanú treba považovať časť istiny, ktorá mala
byť zaplatená v splátkach od 3.8.2010 do 3. novembra 2013 (v zmysle harmonogramu splátok 21. až
60. splátka, č.l. 26-27 spisu) teda suma 1.498,7 euro.15.Zároveň odvolací súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z úveru vo výške 16,5 % od
10.10.2011, kedy podľa tvrdenia žalobcu nastali účinky odstúpenia od zmluvy a zosplatnenia úveru.

Rovnako tak odvolací súd priznal žalobcovi úrok z omeškania ako sankciu za nesplnenie dlhu riadne a
včas. Čo sa týka počiatku omeškania odvolací súd vychádzal z toho, že žaloba predstavuje výzvu na
zaplatenie celého dlhu a táto bola doručená žalobcovi dňa 30.03.2016 (č.l. 94 spisu), preto nasledujúci
deň od 31.3.2016 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením dlhu. Dovtedy žalobca nepreukázal, že
vyzval žalovaného na zapletenie konkrétne špecifikovaného dlhu, v odstúpení od zmluvy iba oznámil,

že od zmluvy odstupuje a výzva na návrh na zaplatenie dlhu vyčísleného na sumu 3311,24 eura v
splátkach tiež nemožno posúdiť ako výzvu zaplatiť celý dlh, ktorý v tejto žalobe žalobca uplatnil. Lehotu
na plnenie určil odvolací súd podľa ust. § 232 ods. 3 CSP v rozsahu 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zohľadnil pri tom, že ide o spor so spotrebiteľom a tiež výšku dlžnej istiny s príslušenstvom, na ktorú
žalovaného v konaní zaviazal.
16.Vo zvyšku ako nedôvodnú odvolací súd žalobu zamietol.

17.O trovách celého konania rozhodol odvolací súd tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 50 % a to s ohľadom iba na čiastočný úspech žalobcu v konaní, keď
žaloba bol úspešný v rozsahu 75 % a neúspešný v rozsahu 25% pričom rozdiel úspechu a neúspechu
v konaní predstavuje 50 %.
18.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).