Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Andrea Szombathová Poláková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119212085
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4119212085.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: FESTBETON
SLOVAKIA s. r. o., so sídlom Svätourbanská 10, Nitra, IČO: 50 181 696, zast. Mgr. Jana Bartošová,
advokátka, so sídlom Kukučínova 23, Šurany proti žalovanému: E. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom V.
XX, L., zast. JUDr. Peter Havlík, advokát, so sídlom Damborského 13, Nitra, o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 4.
novembra 2019 č. k. 25C/88/2019-42 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých vyhovujúcich výrokoch (I., II.) m e n
í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal
žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, pre k. ú. Y., obec: Y., okres: L. ako
parcela č. 180/1, záhrada o výmere 711 m2, parcela č. 18012, záhrada o výmere 626 m2, parcela č.
180/4, záhrada o výmere 177 m2, a to v rozsahu ich predaja, darovania, zámeny, založenia, zaťaženia
vecným bremenom alebo ťarchou, vypožičania alebo vloženia do obchodnej spoločnosti, združenia

alebo družstva až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci určenia, či kúpna zmluva zavkladovaná pod
V 3778118-46118, ktorou žalovaný nadobudol nehnuteľnosti do svojho vlastníctva je právne neúčinná
voči žalobcovi. Druhým výrokom rozhodnutia uložil žalobcovi povinnosť do 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia o neodkladnom opatrení podať žalobu vo veci určenia, že kúpna zmluva
zavkladovaná pod V 3778/18-46/18, ktorou žalovaný nadobudol nehnuteľnosti do svojho vlastníctva je
právne neúčinná voči žalobcovi. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol

tak, že o týchto rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej skončí. Posledným
výrokom rozhodnutia uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť Slovenskej republike cestou Okresného súdu
Nitra súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia 33 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 324
ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 132, § 336 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobca podal na súd
dňa 21. 10. 2019 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým požadoval, aby súd zakázal

žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, pre k. ú. Y., obec: Y., okres:
L. ako parcela č. 180/1, záhrada o výmere 711 m2, parcela č. 18012, záhrada o výmere 626 m2,
parcela č. 180/4, záhrada o výmere 177 m2, a to v rozsahu ich predaja, darovania, zámeny, založenia,
zaťaženia vecným bremenom alebo ťarchou, vypožičania alebo vloženia do obchodnej spoločnosti,
združenia alebo družstva, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci určenia, že kúpna zmluva
zavkladovaná pod V 3778118-46118, ktorou žalovaný nadobudol nehnuteľnosti do svojho vlastníctva je

právne neúčinná voči žalobcovi. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca zdôvodnil tým,
že dňa 10. 10. 2016 uzatvorila dcéra žalovaného: W.. E. T., rod. P. (predtým ako W.. E. P. C.), nar.XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XX, L. ako objednávateľka so žalobcom Zmluvu o dielo, na základe
ktorej mal žalobca zhotoviť dielo: rodinný dom v obci Y. na parcelách zapísaných na LV č. XXXX, ako
aj vykonať ďalšie činnosti bližšie špecifikované v bode 2.3 Zmluvy. Nakoľko žalobca ako zhotoviteľ si

splnil svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy, vystavil a zaslal objednávateľke faktúru č. 18010
1 0400 1 na sumu 36.695,13 eura, vystavenú dňa 01. 04. 2018, splatnú dňa 15. 04. 2018. Následne
však žalobca zistil, že na predmetnej faktúre je nesprávne vyčíslená daň, a preto zaslal objednávateľke
dobropis na uvedenú faktúru a vystavil novú faktúru č. 18011106001 zo dňa 11. 06. 2018, splatnú
dňa 25. 06. 2018. Napriek uvedenému, objednávateľka doposiaľ dlžnú sumu neuhradila. Vzhľadom

na absolútne ignorovanie všetkých pokusov o mimosúdne vyriešenie spornej záležitosti a uzatvorenie
dohody, žalobca kontaktoval advokáta a následne odstúpil od zmluvy o dielo, a to písomne, listom zo
dňa 27. 07. 2018. Dňa 31. 07. 2018 sa žalobca dozvedel pri náhodnom nazretí do online výpisu z
katastra nehnuteľností, že objednávateľka ako dlžník sa zbavila svojho jediného majetku, a to takým
spôsobom, že kúpnou zmluvou zo dňa 02. 05. 2018 zavkladovanou pod V 3778/18-46/18, predala
svoj pozemok, na ktorom sa stavba nachádza, a to na jej otcovi - žalovanému. Uvedené skutočnosti

nechal žalobca preveriť v rámci trestného konania, pričom z výsluchu žalovaného bolo zistené, že
objednávateľka predmetné pozemky odpredala za 3.800 eur, kúpna cena jej bola vyplatená v hotovosti
v 100 eurových bankovkách za prítomnosti pána JUDr. Y. (ČVS:ORP-559/4-VYS-NR-2019). Skutočná
hodnota pozemkov podľa znaleckého posudku je pritom vo výške 28.417,78 eura. Uvedený pozemok
bol jediným majetkom dcéry žalovaného, ktorá je momentálne na materskej dovolenke a táto príjem, ani

úspory nemá. Žalobca sa obrátiť na súd s návrhom na vydanie platobného rozkazu a dňa 18. 07. 2019
Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz 9Up/827/2019, ktorým zaviazal žalovanú
(objednávateľku), aby v lehote do 15 dní od doručenia tohto platobného rozkazu zaplatila žalobcovi
istinu vo výške 37.026,86 eura, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 37.026,86 eura od 26.
06. 2016 až do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 37.026,86 eura od 26. 06.

2016 až do zaplatenia, sumu vo výške 1.526,34 eura ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Ani
právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu však nezabezpečí žalobcovi uspokojenie jeho pohľadávky,
keďžeobjednávateľkasazbavilajedinéhomajetku,ktorývlastnilajehopredajomžalovanému(jejotcovi),
a to navyše za neprimerane nízku sumu 3.800 eur. Aj konanie žalovaného jasne svedčí o dohode
so svojou dcérou s úmyslom ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Žalovaný rozdelil pozemok prislúchajúci k

rozostavanému domu geometrickým plánom č. 153/2018, zapísaným do katastra ako RIO 13/I 8-78/18,
čím rozostavaný dom pripravil o celú záhradu, takže momentálne je len dom bez ďalšieho pozemku k
nemu. Konkrétne žalovaný uvedeným geometrickým plánom rozdelil dve pôvodné parcely, ktoré mali
byť súčasťou rodinného domu, na nasledovné tri menšie parcely: parcela č. 180/1 o výmere 711 m2,
druh: záhrada, parcela č. 180/2 o výmere 626 m2, druh: záhrada, parcela č. 180/4 o výmere 177 m2,

druh: záhrada. Žalovaný uvedeným konaním zmenšil celkový pozemok, ktorý mal podľa stavebného
povolenia prislúchať k stavbe, čím znížil celkovú hodnotu stavby. Navyše cez pozemok, na ktorom
je stavba, chce žalovaný zriadiť vecné bremeno - právo prechodu k zvyšným parcelám a vybudovať
prístupovú cestu, tieto pozemky chce predať, čím opäť ešte viac zníži hodnotu a predajnosť stavby.
Zvyšné pozemky chce žalovaný predať tretej osobe, pričom v tomto smere už podniká príslušné kroky,

a sám sa vyjadril, že má na pozemky už aj kupcu. Uvedené povedal žalovaný tiež advokátovi JUDr.
Ivanovi Drdošovi, ktorý je pripravený uvedené kedykoľvek dosvedčiť. Žalobca má jedinú možnosť, ako
si uspokojiť svoju pohľadávku, a to predajom predmetných pozemkov, ktoré objednávateľka pôvodne
vlastnila a ktoré previedla za neprimerane nízku kúpnu cenu do vlastníctva svojho otca - žalovaného. Z
doterajšieho konania a správania objednávateľky a žalovaného jednoznačne vyplýva ich snaha ukrátiť

žalobcu ako veriteľa, preto sú takéto obavy žalobcu viac než opodstatnené. Preto je nevyhnutné, aby
bolo vydané neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže nakladať žalovanému s pozemkami a tieto ďalej
previesť na tretie osoby, a to do času, kým nebude právoplatne ukončené konanie o odporovateľnosti
právneho úkonu (kúpnej zmluvy, ktorou objednávateľka za neprimerane nízku kúpnu cenu previedla
pozemky na svojho otca). Len takto je možné zabezpečiť, aby žalovaný a objednávateľka neukrátili

žalobcu a žalobcovi bolo umožnené, aby si mal z čoho v prípade exekúcie uspokojiť svoju pohľadávku.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, namietajúc, že súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že na vydanie neodkladného opatrenia

neboli splnené podmienky a súd si vo svojom rozhodnutí nekriticky osvojil všetky tvrdenia uvádzané
žalobcom, o ktoré potom oprel svoj záver o potrebe dočasnej úpravy pomerov. Okrem toho, z povahy
samotného inštitútu odporovateľnosti právneho úkonu, vydanie neodkladného opatrenia v tomto prípade
nie je dôvodné. Pohľadávka, ktorú žalobca uvádza ako judikovanú pohľadávku, je predmetom súdnehosporu vedenom na Okresnom súde Nitra pod č. k. 23Cb/39/2019, pričom žalobca v ňom žaluje dcéru
žalovaného E. T. (bývalú manželku konateľa žalobcu) o zaplatenie sumy 36.695,13 eura z faktúry č.
18011106001 zo dňa 11. 06. 2018. Žalovaná popiera dôvodnosť tejto faktúry a neuznáva žalovanú sumu

ani len čiastočne, nakoľko sa jedná o vykonštruovaný nárok bývalého manžela ako konateľa žalobcu
voči svojej manželke zo zmluvy o dielo - stavby rodinného domu, ktorý však žalobca - spoločnosť
FESTBETON SLOVAKIA s. r. o. nikdy nerealizovala a uvedený rodinný dom stavali manželia z ich
prostriedkov, resp. z prostriedkov p. T.. Čo sa týka samotného konania p. E. T. a žalovaného, teda
jej otca, je potrebné uviesť, že pozemky, ktoré sú predmetom napadnutého neodkladného opatrenia,

nadobudla p. T. od svojho otca darom, a teda boli v jej výlučnom vlastníctve. Tieto pozemky predala
svojmu otcovi späť v čase prebiehajúceho rozvodového konania, nakoľko potrebovala prostriedky na
živobytie. Dôvod na vydanie neodkladného opatrenia neexistuje, nakoľko žalobca neosvedčil naliehavú
potrebu dočasnej úpravy pomerov. Žalovaný ako vlastník predmetných pozemkov tieto pozemky
nepredáva, ani ich nemá v úmysle predať, tak ako tvrdí žalobca bez akéhokoľvek dôkazu. Súd si
predovšetkým nekriticky osvojil tvrdenie žalobcu, že žalovaný podniká kroky k prevodu predmetu

sporu, čo však nie je pravda a žiadny dôkaz tomu ani len nenasvedčuje. Žalobca je povinný v návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana a pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Žalobca tieto skutočnosti žiadnym
relevantným spôsobom neosvedčil. Rozdelenie parciel geometrickým plánom bez zmeny vlastníctva
má len evidenčný charakter v katastri nehnuteľností, nejedná sa o faktické rozdelenie pozemkov, a

teda ani o ich znehodnotenie a ani o nakladanie s nimi (nakoľko predmetným GP nedošlo k právnej
zmene nehnuteľností). Samotné podanie odporovacej žaloby, resp. úmysel žalobcu a možnosť podať
odporovaciu žalobu samo o sebe nemôže byť dôvodom pre vydanie neodkladného opatrenia bez
hodnoverného osvedčenia potreby dočasnej úpravy pomerov. V opačnom prípade by museli vyvodiť
záver, že v každom jednotlivom prípade, ak existuje možnosť žalovať neúčinnosť právneho úkonu,

existuje aj dôvod na vydanie neodkladného opatrenia, s čím však nie je možné súhlasiť. Vydanie
neodkladného opatrenia by bolo na mieste len vtedy, ak by žalobca osvedčil aspoň skutočnosť, že sa
žalovaný pokúsil alebo pokúša nehnuteľnosti ďalej predať, resp. previesť na inú osobu. Skutočnosť, že
vlastník nehnuteľnosti previedol v minulosti nehnuteľnosť na inú osobu, nemôže samo o sebe zakladať
dôvod na vydanie neodkladného opatrenia voči aktuálnemu vlastníkovi tejto nehnuteľnosti, ktorý ani nie

je v nijakom právnom vzťahu so žalobcom. Pozemky, ktoré sú predmetom napadnutého neodkladného
opatrenia previedla ich predchádzajúca vlastníčka na žalovaného ešte v čase, keď faktúra, ktorá je
predmetom súdneho sporu č. 18011106001 zo dňa 11. 06. 2018 ešte ani neexistovala a neexistovala
teda ani žiadna pohľadávka. Inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a
zmyslom žaloby podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie

rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľovi vymáhateľné
pohľadávky, je voči nemu (veriteľovi) neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe
potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti
dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v

prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre
možné, musí sa veriteľ - namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať toho, aby ten, komu z
odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je
teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom
konaní, a to postihnutím veci, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym

úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej
prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu. Vzhľadom na to, že podmienkou úspešného
uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu v súdnom konaní, nie je vlastnícke právo toho, kto mal
z odporovateľného právneho úkonu prospech (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
30. apríla 2007, sp. zn. 4 Cdo 44/2007 uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR

1/2008), a to k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nemôže v danej veci dôjsť ani prípadným
scudzením nehnuteľnosti k zhoršeniu právneho postavenia žalobcu v konaní o vyslovenie neúčinnosti
tohto právneho úkonu. Nakoľko v prípade odporovacej žaloby ide o rozhodnutie konštitutívne, pretože sa
ním vyhlasuje právny úkon dlžníka vo vzťahu k veriteľovi za relatívne neúčinný, stáva sa takýto rozsudok
vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť, a preto (ani v teoretickej rovine) sa nemožno dovolávať

ohrozenia výkonu takéhoto rozsudku, a to ani ďalším nakladaním s nehnuteľnosťou, ktorej sa neúčinný
právny úkon týka (KSBA/7Co/334/2017 zo dňa 20. 12. 2017). Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že trvá na podanom návrhu
a má za to, že súd správne vyhodnotil skutkový aj právny stav, na základe ktorého nariadil vo veci
neodkladné opatrenie. Popiera tvrdenia žalovaného, ktoré prezentuje vo svojom odvolaní, považuje

ich za účelové a ničím nepodložené. Predmetom súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Nitra
sp. zn. 23Cb/39/2019 nie je zaplatenie sumy 36.695,13 eura z faktúry č. 18011106001 zo dňa 11. 06.
2018, nakoľko takáto faktúra vôbec neexistuje. Žalobca totiž v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o dielo
vystavil a doručil celkovo dve faktúry, a to: FA č. 18010104001 zo dňa 01. 04. 2018 na sumu 36.695,13
eura (dobropisovaná kvôli oprave základu dane), a FA č. 18011106001 zo dňa 11. 06. 2018 na sumu

37.026,86 eura. Iniciátorom všetkých pokusov o uzatvorenie dohody bol žalobca, pričom dlžníčka sa už
po krátkom čase začala pred žalobcom úmyselne zatajovať, nepreberať poštu, nedvíhať telefón a pod.
Následne sa úmyselne zbavila jediného svojho majetku - predmetných pozemkov, ktoré previedla za
neprimerane nízku cenu do vlastníctva svojho otca (žalovaného), aby sa tak vyhla zaplateniu uvedenej
pohľadávky. V rámci konania o zaplatenie sumy 37.026,86 eura, ako aj v rámci konania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v rámci konania o návrhu na určenie neúčinnosti kúpnej

zmluvy, žalobca predložil množstvo dôkazov, ktoré preukazujú jeho tvrdenia. Žalovaná nepredložila
jediný dôkaz, ktorým by preukázala, že finančné prostriedky z hypotekárneho úveru použila na
stavbu predmetného rodinného domu. Uviedol tiež, že ak dlžníčka chcela predajom pozemkov, ktorý
mal podľa stavebného povolenia prislúchať k rodinnému domu, vyriešiť svoju zlú finančnú situáciu,
nerozumie, prečo pozemok predala výrazne pod jeho hodnotu svojmu otcovi (žalovanému). Dlžníčka

predala pozemok žalovanému za 3.800 eur, avšak skutočná hodnota pozemkov podľa vypracovaného
znaleckého posudku je vo výške 28.417,78 eura. Navyše, o pozemok mal záujem aj sused z Y.. Predaj
pozemku z dlžníčky na jej otca bol jedine účelovým krokom v snahe ukrátiť žalobcu ako veriteľa.
Dlžníčka pritom 02. 05. 2018 previedla pozemky do vlastníctva žalovaného, teda v čase, keď mala
vedomosť o existencii pohľadávky, a teda aj o existencii svojho dlhu (faktúra bola vystavená dňa 01. 04.

2018). Má jedinú možnosť, ako si uspokojiť svoju pohľadávku, a to predajom predmetných pozemkov,
ktoré dlžníčka pôvodne vlastnila, a ktoré previedla za neprimerane nízku kúpnu cenu do vlastníctva
svojho otca - žalovaného. Ak sa však žalovanému medzičasom skutočne podarí tieto pozemky predať
tretej osobe, tak ako zamýšľa (čo potvrdzuje svedecká výpoveď advokáta Drdoša), bola by exekúcia
v prospech žalobcu ohrozená. Navyše, keď súd nakoniec určí, že kúpna zmluva na pozemky (medzi

dlžníčkou a žalovaným) je voči žalobcovi neúčinná, ale žalovaný medzičasom pozemky predá tretej
osobe, nebude mať tento rozsudok pre žalobcu z hľadiska uspokojenia jeho pohľadávky už žiaden
zmysel, nakoľko sa žalobca nebude môcť uspokojiť z predaja týchto pozemkov.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalobcu uviedol, že podstatná je tu

predovšetkým právna stránka veci, a teda to, či v danom prípade (žaloby o odporovateľnosť PÚ) je
nariadenieneodkladnéhoopatreniadôvodné,alebonie.Tútootázkuvyriešilaustálenájudikatúra,pričom
opätovne poukázal na rozsudok NS SR z 30. apríla 2007 sp. zn. 4 Cdo 44/2007, ako aj na rozhodnutie
KS v Bratislave 7Co/334/2017 zo dňa 20. 12. 2017. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu
obavy z budúceho výkonu súdneho rozhodnutia v prípade, ak doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie

vo veci samej, predstavuje celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi
okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú
obavu z ohrozenia výkonu pre žalobcu priaznivého rozhodnutia ohľadne ním tvrdeného nároku, ktorý
musí byť riadne osvedčený.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k uvedenému vyjadreniu žalovaného uviedol, že má za to, že

boli splnené všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, tieto stále trvajú a že bola tiež
preukázaná existencia mimoriadnych okolností, ako aj jeho osvedčený nárok. V konaní pred Okresným
súdom Nitra sp. zn. 23Cb/39/2019 riadne osvedčil a dôkazmi preukázal existenciu, ako aj oprávnenosť
svojho nároku - pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o dielo voči objednávateľke (dcére žalovaného).
Objednávateľka v uvedenom konaní zostala len pri tvrdení a ani jedno zo svojich tvrdení nepreukázala

žiadnym dôkazom. Taktiež objednávateľka stavbu nikdy nereklamovala, nevytkla na nej žiadne vady,
nenamietala voči odstúpeniu od zmluvy o dielo zo strany žalobcu, nenapadla platnosť a účinnosť
Zmluvy o dielo, ani nepreukázala úhradu dlžnej sumy. Objednávateľka predložila v konaní len jeden
jediný dôkaz (aj to až na základe návrhu zo strany žalobcu). Týmto dôkazom bol výpis z jej účtu, na
ktorom sa nenachádza žiaden prevod týkajúci úhrady v prospech žalobcu. Dôležitou je skutočnosť, že

uvedený pozemok bol jediným majetkom objednávateľky, ktorá je momentálne na materskej dovolenke,
príjem ani úspory nemá, čo sama niekoľkokrát priznala aj pred súdom a vyšetrovateľom do zápisnice.
Ani právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu týkajúci sa žalobcovej pohľadávky voči objednávateľke
nezabezpečí žalobcovi reálne uspokojenie jeho nároku. Žalobca má jedinú možnosť ako si uspokojiťsvoju pohľadávku, a to predajom predmetných pozemkov, ktoré objednávateľka pôvodne vlastnila, a
ktoré previedla za neprimerane nízku kúpnu cenu do vlastníctva svojho otca - žalovaného. Žalobca v
tomto smere podal žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy medzi objednávateľkou a

žalovaným. Keď súd nakoniec určí, že kúpna zmluva na pozemky (medzi objednávateľkou a žalovaným)
je voči žalobcovi neúčinná, ale žalovaný medzičasom pozemky predá tretej osobe, nebude mať tento
rozsudok pre žalobcu z hľadiska uspokojenia jeho pohľadávky už žiaden zmysel, nakoľko sa žalobca
nebude môcť uspokojiť z predaja týchto pozemkov a objednávateľka, ani žalovaný iný majetok nemajú.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní
veci dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých vyhovujúcich výrokoch (I.,
II.) je potrebné v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

10. Zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení: a/ neodkladné opatrenia, ktorých účelom

je bezodkladná úprava pomerov strán. Potreba takejto bezodkladnej úpravy pomerov musí byť pritom
naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať i na čas minulý, b/ opatrenia nariadené v prípade,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch skupinách neodkladných opatrení bude potrebné
skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Teda, pre aplikáciu tohto inštitútu
sa vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov
uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. Na to, aby žalobcom navrhované neodkladné opatrenie
bolo úspešné, vyžaduje si to preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami
sporu, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je

súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo
strán sporu ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj
osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

11. Pojem osvedčovanie - na rozdiel od dokazovania - znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je,
že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš

(vysoko) pravdepodobné. Existencia obavy z ohrozenej exekúcie bude dôvodom na nariadenie
neodkladného opatrenia v prípade, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje právne alebo faktické
úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Dôvodom na nariadenie
neodkladného opatrenia je aj hrozba takýchto úkonov. V takom prípade však strana v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia bude musieť uviesť konkrétne skutočnosti, na základe ktorých túto

hrozbu osvedčí.

12. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu
prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia v rámci odvolacieho konania je aj

pre odvolací súd rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a vylúčené je to, aby
svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia.13. Vpreskúmavanejvecižiadalžalobcanariadiťneodkladnéopatreniezdôvoduobavy,žebyprípadná
exekúciabolaohrozená,dôvodiachrozbouneuspokojeniajehopohľadávky uplatnenejvsúdnomkonaní
voči dcére žalovaného, ktorá podľa udania žalobcu odporovateľným právnym úkonom (kúpnou zmluvou,

ktorej neúčinnosti sa žalobca mieni domáhať v samostatnom konaní) previedla nehnuteľnosti v jej
vlastníctvenažalovanéhozaneprimeranenízkukúpnucenuvsnaheukrátiťžalobcuakoveriteľa,pričom
žalovaný chce tieto nehnuteľnosti predať tretej osobe a k uvedenému už podniká príslušné kroky a sám
sa vyjadril, že má na pozemky aj kupcu.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v jeho vyhovujúcich výrokoch
potrebné zmeniť v zmysle ustanovenia § 388 CSP, keď mal za to, že pre nariadenie neodkladného
opatrenia v žalobcom požadovanom znení nemožno konštatovať naplnenie zákonných podmienok pre
takýto postup. Inštitút neodkladného opatrenia ako forma neodkladnej právnej úpravy slúži za účelom
poskytnutia právnej ochrany strany sporu, v prípade, že je potrebné urýchlene upraviť pomery strán v

konaní takouto formou rozhodnutia. Žalobca neodkladného opatrenia pritom musí primárne osvedčiť,
že sú tu právne vzťahy medzi stranami a že tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú ochranu. Žalobca
neodkladného opatrenia musí preukázať naliehavosť, potrebnosť takejto úpravy pomerov. To znamená,
že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň
základných skutočností, ktoré by umožňovali prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť neodkladná ochrana.

15. Pokiaľ žalobca dôvodnosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia oprel o skutočnosť
takého konania žalovaného, ktorého účelom je jeho ukrátenie ako veriteľa, keď tento chce nadobudnuté
nehnuteľnosti (na základe odporovateľného právneho úkonu) predať, v ktorom ohľade podniká i

príslušnékroky,jepotrebnékonštatovaťlento,žetietožalobcomtvrdenéskutočnostižiadnymspôsobom
v tomto konaní osvedčené neboli. Takáto obava žalobcu by musela vychádzať z konkrétneho konania
žalovaného, smerujúceho k takej dispozícii s nehnuteľnosťami, ktorá by jednoznačne vyvolávala
dôvodnú obavu o nebezpečenstve vzniku bezprostredne hroziacej ujmy a túto by žalobca musel
osvedčiť. Žalobca v danej veci len tvrdil, že žalovaný má úmysel takýmto spôsobom konať, avšak

vo vzťahu k týmto jeho tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by túto jeho obavu osvedčili. Za
osvedčenie konania žalovaného vo vzťahu k dispozícii s majetkom nie je možné považovať len tvrdenie
žalobcu, že tieto skutočnosti žalovaný povedal advokátovi JUDr. Drdošovi, keď toto tvrdenie žalobcu z
obsahu spisu nemožno žiadnym spôsobom verifikovať, a to ani do miery nanajvýš pravdepodobného
tvrdenia. Preto je potrebné konštatovať, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil konanie žalovaného

smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania, vyžadujúce si naliehavosť
zásahu súdu na bezodkladnú úpravu pomerov, pričom už táto skutočnosť je dôvodom na ustálenie
záveru o neopodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď nebolo osvedčené, že
je potrebné takto operatívne do vzťahom strán sporu zasiahnuť.

16. Vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej, a to konania o určenie neúčinnosti právneho
úkonu - kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva z dcéry žalovaného na žalovaného je namieste
uviesť to, že právnu neúčinnosť charakterizuje samotný zákon (Občiansky zákonník) tak, že
veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z

tohto úkonu prospech. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie
jeho vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu napr. predajom veci tak, ako by k zmene jej
vlastníctva z dlžníka na iný subjekt (t. j. na žalovaného v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu)
nebolo došlo. Ak to však nie je možné, napr. preto, že vec sa už nenachádza u žalovaného, priznáva
zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

Táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mal žalovaný z odporovateľného právneho úkonu.
Ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady
voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, pri splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý
však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok.
Priznaniu takéhoto nároku preto musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu.

Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, k veci, ktorá bola predmetom tohto
úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho
zákonníka, preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu
nemá právny význam.17. Teda, vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom predstavuje podklad k tomu,
že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie

postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a
to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený
a v prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, môže sa veriteľ domáhať
toho, aby ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie.
Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky

veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím veci, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré
odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo
výške zodpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu.

18. V kontexte vyššie konštatovaného potom rovnako možno ustáliť nedôvodnosť podaného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko ani prípadným nakladaním s predmetom

vlastníctva(ktoréhozákazusažalobcaneodkladnýmopatrenímdomáhal)nedôjdekzhoršeniuprávneho
postavenia žalobcu v konaní o vyslovenie neúčinnosti tohto právneho úkonu, a tak sa ani nemožno
dovolávať ohrozenia výkonu takéhoto rozsudku. Navyše, za situácie, že uspokojenie veriteľa z majetku
žalovaného nie je dobre možné, môže sa veriteľ domáhať toho, aby ten, komu z odporovateľného
právneho úkonu vznikol prospech (žalovaný), vydal takto získané plnenie, v ktorom ohľade potom v

tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nemožno konštatovať také ohrozenie práv žalobcu,
ktoré by vyžadovalo neodkladnú úpravu pomerov.

19. Keďže podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal dôvodnosť nároku, ktorému sa má
poskytnúť neodkladná ochrana, keď nepreukázal naplnenie predpokladov odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia, odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
v jeho vyhovujúcich výrokoch v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnuť.

20. O náhrade trov konania (prvoinštančných aj odvolacích) rozhodol odvolací súd v zmysle

ustanovenia§396ods.1,2CSPa§255ods.1CSPaúspešnémužalovanémupriznalnároknanáhradu
trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením
súd prvej inštancie.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.