Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116205893
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116205893.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci sporu žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 6.000,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2,27 eur spolu s povinnosťou uloženou prvým výrokom
rozsudku 10C 76/2016-60 zo dňa 14.10.2016 v mesačných splátkach vo výške 198,86,- € splatných
vždy do 25. dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok
v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 37,38 % trov konania,
ktorých výška bude určená samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom po
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % trov

konania, ktorých výška bude určená samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.03.2016 domáhal zaplatenia sumy 6.000,- € s
príslušenstvom, nezaplatených poplatkov za poistenie 4,80 eur, úroku vo výške 241,79 eur, úrokov z
omeškania 2,27 €, zmluvného úroku 13,9 % ročne zo sumy 6.000,- eur od 23.10.2015 do zaplatenia
a úroku z omeškania 5 % ročne počítaným zo sumy 6.000,- eur od 23.10.2015 do zaplatenia a
počítaným zo sumy 241,79 eur od 23.10.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe žalobca
uviedol, že dňa 01.07.2015 uzavrel žalovaný so žalobcom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXXX

a poskytol 6.000,00 eur úver. Žalovaný sa zaviazal uhradiť splátky v pravidelných mesačných splátkach
do 20.06.2024. Žalovaný riadne a včas nesplácal dohodnuté splátky, preto ho žalobca vyzval listom zo
dňa 22.10.2015 na predčasné splatenie celého úveru do 01.11.2015. Deň predčasného zosplatnenia
bol 22.10.2015.

2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 10C/76/2016-60 zo dňa 14.10.2016 nasledovne:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.984,80 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 5.980,- € od 23.10.2015 do zaplatenia.
II. Súd povoľuje žalovanému zaplatiť istinu spolu s príslušenstvom v mesačných splátkach vo výške
170,- € splatných vždy do 25. dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod následkom
straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 70,7 %.

3. Voči uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca. Krajský súd v Trnave uznesením č.k.
25Co/109/2017-81 zo dňa 11.07.2018 odvolaniu vyhovel a napadnuté výroky II až IV zrušil. V rozhodnutí
uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom
uplatnených nárokov na úroky a poplatky, za tým účelom v súlade s § 295 CSP doplniť dokazovanie,
jeho výsledky následne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych

ustanovení a následne v právoplatne neskončenej časti opätovne vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie
náležitevsúlades§220ods.2CSPodôvodniť.Súčasnesúduprvejinštancieuložilpovinnosťrozhodnúť
o trovách odvolacieho konania. Krajský súd súčasne vyjadril ten právny záver, že zmluva obsahuje
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

4. Žalobca doručil súdu písomné vyjadrenie dňa 03.09.2018, kde uviedol, že má za to, že celkové
náklady spotrebiteľa zodpovedajú násobku počtu splátok (97,99) a výšky splátok (l08 eur) a súčtu s
poplatkom za poskytnutie úveru (180€), tj. 10762,92€. Uvedené je v súlade s § 2 ods. g) zákona č.
129/2010 Z .. z, podľa ktorého poistenie sa zarátava do celkových nákladov iba vtedy, ak spotrebiteľ
musel poistnú zmluvu uzavrieť. Žalobca poskytuje úvery aj bez poistenia. Žalobca predložil ako dôkaz

zmluvu iného klienta z podobného obdobia, ktorá je bez poistenia, a to za rovnakých podmienok ako s
poistením, teda poistné nebolo povinné, a teda správne nemalo byť započítané do celkových nákladov
spotrebiteľa. Súd do celkových nákladov započítaval aj poistné, čo je v rozpore so zákonom a na
základe uvedeného dospel k nesprávnemu záveru, že suma celkových nákladov je v zmluve uvedená
nesprávne, vzhľadom na všetko uvedené má žalobca za to, že aj RPMN je v zmluve teda uvedená

správne, keďže tvrdenie o jej nesprávnosti súd podložil iba tým, že mal za nesprávne vyčíslené celkové
náklady. Žalobca ďalej uviedol, že k určeniu, že peňažné plnenie sa môže uhradiť v splátkach vo výške
170 EUR/mesačne žalobca uviedol, že Okresný súd jednak nedostatočne zistil skutkový stav, a teda
nebola splnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na
plnenie a jednak okresný súd pri svojom rozhodnutí rozhodol nad zákonom dovolený rozsah, čo je v

priamom rozpore a Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého "Štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon Okresný súd sa totiž vôbec
nezaoberal majetkovými pomermi žalovaného, ani nevykonal v danom smere žiadne dokazovanie.
Žalobcasidovoľujepoznamenať,žeposúdeniefinančnýchmožnostížalovanéhopreúčelyúhradydlžnej
pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia,

kedydôjdejednakkdôslednémuzisteniumajetkužalovanéhoajednakkvoľbenajvhodnejšiehospôsobu
výkonu rozhodnutia. Pritom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej
vymoženia nebude rozhodujúc iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia povinnosť žalovaného,
ale jeho celkové majetkové pomery. Žalobca má za to, že ak by súd priznal možnosť plnenia dlhu v
splátkach po l70€, postupoval by súd v rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé

a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Žalobca má za to, že výška priznanej
splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože lehota na splatenie pohľadávky by sa
predlžila do takej miery, že by sa tým poprel samotný účel súdneho konania a takéto rozhodnutie nevedie
k odstráneniu právnej neistoty, nakoľko žalovaný bude splácať len samotnú istinu tri roky. Vzhľadom na
čas od podania žaloby na súd mal žalovaný možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým

preukázať, že mohol priebežne peňažný dlh splácať aspoň v akej takej výške, ktorá by bola primeraná
jeho finančným možnostiam. Žalovaný tak neuskutočnil a počas celého súdneho konania neuskutočnil
ani jednu úhradu. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline čk. 11Co/91/2017-138 zo dňa
16.5.2017, ktorým súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti o výroku o povolení splátok tak,
že zaviazal žalovaného uhradiť dlh do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd uviedol, že priznanie

dlhu v splátkach je výnimočným oprávnením, ktoré musí byt' dostatočne odôvodnené konkrétnymi
majetkovými pomermi tej strany sporu, ktorej sa toto opravnenie priznáva, Poukázal na skutočnosť, že
možnosť dohody splátkového kalendára je aj v exekučnom konaní. Rozhodnutie žalobca neprikladá,
je zverejnené na stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského
súdu v Žiline čk. 8Co/39/2017-99 zo dňa 28.6.2017, ktorým sa odvolací súd nestotožnil s postupom

prvoinštančného súdu, pokiaľ umožnil žalovanému dlh splácať v splátkach, nakoľko ide o výnimočné
oprávnenie, ktoré musí byt' dostatočne odôvodnené konkrétnymi majetkovými pomermi tej strany sporu,
ktorej sa toto oprávnenie priznáva. Žalovaný požiadal o možnosť splácať dlh v splátkach z dôvodu
nepriaznivej finančnej situácie, svoje tvrdenia ale nijako nepreukázal. Neboli tak splnené podmienky prepovolenie žalovanému splácať dlh v splátkach. Odvolací súd však zohľadnil výšku dlžnej sumy a umožnil
žalovanému dlh uhradiť v dlhšej lehote splatnosti, a to 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca tiež
poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave čk. 23Co/498/2016-72 zo dňa 15.5.2017, ktorým

súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti splatnosti istiny, nakoľko žalovaný iba tvrdil skutočnosti,
ktorými odôvodnil žiadosť o povolenie splátok, avšak tieto nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi,
ktoré by potvrdzovali a odôvodňovali možnosť pripustenia splátok. Uviedol, že pri povolen splátok je
nevyhnutné, aby nešlo o svojvoľné rozhodnutie bez doloženia relevantných dôkazov preukazujúcícr
majetkové a sociálne pomery žalovaného. Poukázal i na skutočnosť, že aplikačnou praxou sa ustálila

možnost splátok, avšak v tom rozsahu, aby istina aj príslušenstvo bola uhradená v lehote 3 rokov.
Rozhodnutie žalobca neprikladá, je zverejnené na stránke Ministerstva spravodlivosti SR.
ŽalobcapoukazujeajnarozsudokKrajskéhosúduvNitrečk.8Co/135/2017-86zodňa25.5.2017,ktorým
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení lehoty na plnenie zmenil tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi prisúdené nároky do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia, a to z dôvodu, že žalovaný
v konaní neprodukoval dôkazné prostriedky o svojej finančnej situácii, teda objektívne nepreukázal svoje

príjmové a majetkové pomery a nepreukázal tak ani dôvod povolenia zákonom prípustných splátok.
Preto odvolací súd žalovanému plnenie v splátkach nepovolil, umožnil mu len dlhšiu lehotu na plnenie.
Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove čk. 17Co/17/2017-63 z 27.7.2017, ktorým
zrušil rozsudok vo výroku o povolení splácať sumu v splátkach, nakoľko z odôvodnenia nebolo zrejmé, či
a akým spôsobom mal súd preukázané tvrdenia žalovaného o jeho majetkových a sociálnych pomeroch.

Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému umožniť splatenie dlžnej sumy v dlhšom časovom
horizonte, ako podľa § 232 ods. 3 c.s.p. alebo priznať výhodu splátok je najmä výška priznaného plnenia,
platobná schopnosť žalovaného, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, dopad oddialenia
povinnosti splnenia dlhu na pomery žalobcu. Keďže súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil v súlade
s § 2~O ods. 2 C.s.p., v je jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné a v rozpore so zásadami

spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 45 Dohovoru o ochrane ľudských práv), súd tým
odňal stranám sporu možnosť konať pred súdom. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici čk. 12Co/145/2017-85 z 31.7.2017, ktorým zrušil rozsudok vo výroku o povolení splácať
sumu v splátkach Uviedol že pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že
peňažné plnenie sa môže realizovať 'v splátkach, je nutne vychádzať z konkrétnych okolností prípadu.

Súd musí ex offo prihliadnut' na: osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú
schopnosť žalovaného v konaní, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorú by týmto
spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka
na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti), pričom súd môže určiť,
že nezaplatením resp. omeškaním s plnením čo i jednej splátky nastáva zročnosť celého plnenia (tzv.

crossdefault doložka). Súd musí lehotu na plnenie určiť tak, aby svojou dĺžkou nepoprela samotný účel
súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi stranami. Závery
súdu o tom, že je na mieste určenie dlhšej lehoty na plnenie než tri dni od právoplatnosti rozsudku,
príp. že sa peňažné plnenie má platiť v splátkach, musí byť vždy náležite odôvodnené (R 126/1966, R
67/1966). Uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal iba z neúplných tvrdení žalovanej,

pričom neskúmal komplexné majetkové, zárobkové, osobné pomery žalovanej (napr. priemerný čistý
príjem, vlastníctvo k hnuteľným veciam, k nehnuteľným veciam). Z obsahu spisu absentujú listinné
dôkazy preukazujúce majetkové pomery žalovanej s poukazom na to, že v spise je založená len
jedna fotokópia výplatnej pásky žalovanej s ťažko identifikovaným obsahom, fotokópia výpisu z účtu a
fotokópiarozsudkuohľadnezvýšeniavýživnéhonamaloletého.Odvolacísúdkonštatuje,žezuvedených

listinných dôkazov súd nemohol adekvátnym spôsobom posúdiť' komplexné pomery žalovanej, ktoré by
odôvodňovaliumožniťjejsplácaťžalovanúistinuspríslušenstvomvsplátkach.Súdprvejinštancievôbec
nezohľadnil ani výšku priznaného plnenia a skutočnosť, že tak nízke splátky neprimeraným spôsobom
zasiahnu do práv žalobcu a v konečnom dôsledku poškodia i samotnú žalovanú. Konštatoval, že je
neprimerané, ak súd rozvrhne uhradenie priznaného peňažného plnenia v takých splátkach, že úhrada

istiny spolu s príslušenstvom by trvala dobu presahujúcu súdnou praxou zaužívanú dobu (troch rokov).
Výhoda poskytnutá žalovanému v podobe umožnenia uhradiť dlh je potom zjavne neprimeranou oproti
nevýhodnostipostaveniažalobcuaporušujerovnosťúčastníkovkonaniavobčianskoprávnychvzťahoch
v zmysle § 2 ods. 2 OZ. Žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre čk. 8Co/34/2017-97
z 15.6.2017, ktorým zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti určenia lehoty na plnenie zo

splátok 50€ mesačne na lehotu do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd vyčítal absenciu
skutkových zistení, pretože z vykonaného dokazovanie nevyplýva, že by skúmal majetkové pomery
žalovaných, iba tvrdenie o zárobku nepreukazuje majetkové pomery. Odvolací súd zastáva názor,
že v tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť na to, že aj žalobca, ktorý ako veriteľ poskytolžalovaným finančné prostriedky, má právo na ochranu svojich práv. S prihliadnutím len na výšku úroku
z omeškania z istiny by žalovaní povolením splátok po 50,- eur mesačne nesplácali žalobcovi nielen
úroky, ale ani istinu (splátky 50x12=600,- eur ročne) úroky z omeškania 802,33 eura ročne. Povolenie

splátok nie je ani v záujme žalovaných, pretože by nedochádzalo k znižovaniu ich dlhu, naopak,
dochádzalo by k jeho zvyšovaniu v dôsledku úrokov z omeškania. Žalobca poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/83/2017-60 z 7.9.2017, ktorým súd zrušil rozsudok vo výroku o
splatnostizdôvodu,žebolnepreskúmateľnýmzáveroexistenciipomerov,ktorébymalibyťdôvodompre
zaplatenie nároku v splátkach. Oprávnenie podľa § 232 ods. 3 CSP nevytvára priestor na voľnú úvahu

súdu. Medze sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy, predovšetkým však majú vychádzať
z konkrétnych zistení. Zo spisu ani z dôvodov rozhodnutia nevyplýva žiadne zistenie k majetkovým
pomerom žalovaného. Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je v rozpore so zásadou spravodlivého
súdneho procesu č1. 46 Ústavy SR. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 43Co/18/2017-95 z 21.9.2017, ktorým súd zrušil rozsudok v časti splatnosti. Preskúmaním veci
dospel k záveru, že tvrdenie žalobcu v odvolaní, že rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie umožnenia

splácania v splátkach, je správne, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia absentuje akékoľvek zdôvodnenie
úvahy, prečo povolil žalovanému splácať dlh v splátkach. Keďže súd vo svojom rozhodnutí bližšie
nezdôvodnil svoj postup, má to za následok nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia, ktorá zakladá inú
vadu konania. Aj keď odôvodnenie nemusí dať podrobnú odpoveď na každý argument strany sporu,
musí z neho byt' jasné a zrozumiteľné, že dáva odpovede na všetky tie právne a skutkovo relevantné

otázky, ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany, inak dochádza k porušeniu práva na súdnu ochranu,
súčasťou ktorého je aj právo účastníka na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (III. ÚS 209/04, III. ÚS
95/06). Žalobca poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave čk. 23co/392/2017-77 z 28.5.2018,
ktorým zrušil napadnutý rozsudok v časti splatnosti a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobca
dôvodne poukázal na to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovanej

zaplatiť dlžnú pohľadávku, nakoľko sa vôbec nezaoberal majetkovými pomermi žalovanej a členov
jej domácnosti, nezisťoval, aké dôkazy navrhuje žalovaný vykonať na preukázanie svojich tvrdení o
nemožnosti zaplatiť dlh v primeranej lehote, nezaoberal sa skutočnou ochotou žalovanej platiť dlh v
splátkach, čo všetko urobila preto vo vzťahu k žalobcovi, aby jej umožnil predlžiť lehotu splatnosti úveru.
Žalovaná sa zo žaloby dozvedela, že veriteľ sa svojho práva už domáha súdnu cestou, preto je potrebné

zisťovať, akú sumu aj keď v splátkach za rok a pol zaplatila, keď sama vo výpovedi tvrdila, že finančné
možnosti jej umožňujú splácať dlh splátkami vo výške 100 eur. Ak nezaplatila žiadnu sumu, len ťažko
bude môcť' súd dospieť k záveru, že žalovaná má úprimnú snahu dlh naozaj zaplatiť a nejde jej len
o oddialenie zaplatenia dlhu. Zároveň je potrebné vychádzať tiež z toho, že posúdenie finančných
možností žalovanej pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese

prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku
žalovanej a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu exekúcie, pričom pre posúdenie vymožiteľnosti
pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný
príjem, ale jej celkové majetkové pomery. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že výška splátok musí
byt' primeraná výške priznaného plnenia, pričom v danom prípade by pri splátkach 100 eur mesačne

bola istina a vyčíslené úroky zaplatené až po 5 rokoch, čo je neprijateľné. Podľa ustálenej rozhodovacej
praxe by lehota na zaplatenie celého dlhu nemala presiahnuť 3 roky

5.Súdnariadilvovecitermínpojednávania,pričomžalovanýanižalobcasanapojednávanienedostavili,
pričom žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na súdnom pojednávaní. Súd vykonal dokazovanie žalobou

č.l. 1-2, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.l. 4-5, Všeobecnými obchodnými podmienkami č.l. 6-10,
14-18, č.l. 34-37, upomienkami č.l. 11 - 12, sadzobníkom poplatkov č.l. 13, vyjadrením žalobcu č.l.
30-31, priebeh splácania úveru č.l. 33, odvolaním č.l. 67-69, rozhodnutím č.l. 81-87, vyjadrením žalobcu
č.l. 94-96, rozhodnutím č.l. 97-99, č.l. 101-106, zmluvou č.l. 107-108, 112-114, č.l. 122, lustrácie príjmov
žalovaného zo SP, zisťovaním majetku žalovaného a jeho príjmov, ako aj prehľadom jeho exekúcii.

6. Dňa 01.07.2015 uzatvorili účastníci Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanému úver 6.000,- eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 108. splátkach po 97,99 eur
mesačne vždy 20. dňa v mesiaci. Prvá splátka bola splatná 20.07.2015 a posledná 20.06.2024 Úroková
sadzba bola dohodnutá 13,9 % ročne, RPMN bola 16,04%, priemerná RPMN bola 16,33%, poplatok za

poskytnutie úveru 180,- eur. Celková čiastka, ktorú musel žalovaný a zaplatiť je 10.762,92 eur, t.j. 108x
97,99 eur + 180,- eur. Dňa 22.10.2015 zaslal žalobca žalovanému výzvu na predčasné splatenie úveru
vo výške 6.278,86 eur do 01.11.2015 z dôvodu nedodržania zmluvných povinností.7. Zo skutkových tvrdení žalobcu(č.l.30), ktoré neboli rozporované žalovaným (ako aj prehľadu splátok
č.l.33) súd zistil, že žalovaný zaplatil splátku dňa 20.07.2015 vo výške 20,- eur. Od toho času žalovaný
neuhradil žiadnu splátku, pričom z obsahu súdneho spisu nemal súd preukázané, že by žalovaný uhradil

akúkoľvek splátku od ostatného rozhodnutia do súčasnosti, čo netvrdila žiadna zo sporových strán.
Úroky z omeškania si navrhovateľ uplatnil vo výške 5 % ročne od dňa nasledujúceho po vyhotovení
výzvy na predčasné splatenie úveru a následne do zaplatenia.

8. Súd konštatuje, že predmetom konania po čiastočnom zrušení ostatného rozhodnutia je príslušenstvo

pohľadávky v podobe úrokov z úveru a úrokov z omeškania ako aj súdom umožnená možnosť splniť
dlh v splátkach a trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania.

9. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

11. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľov(ďalejlen„ZoSÚ“)spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti..

15. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ

zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

17. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods. 15 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne

preukázať.

19. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi;

20. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

j) odplatu podľa osobitných predpisov

21. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ročná percentuálna miera nákladov
spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.
Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené

so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie
akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej
ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to,
či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie

a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a
samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so
spotrebiteľom..

22. Podľa prílohy 2 zákona č. 129/2010 Z.z., základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého
spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej
Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom
základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu
splátok a platieb poplatkov na strane druhej, je:

m m'
suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl
k=1 l=1

Význam symbolov:

- X je ročná percentuálna miera nákladov,
- m je číslo posledného čerpania,
- k je číslo čerpania, preto 1 aj po splatnosti, potom banka ani nemusí súťažiť o nových klientov, pretože to kruciálne,
o čo ide pri tomto podnikaní z pohľadu veriteľa (úroky) má banka zabezpečené od svojich dlžníkov;
postačí, že sú v omeškaní. Tak sa vynára inter alia aj otázka stavu obdobného stavu nútenej služby vo

vzťahu k dlžníkom po predčasnom ukončení služby (po splatnosti pohľadávky). Z materiálneho hľadiska
má default všetky účinky rovnajúce sa skončeniu služby, ktorej cieľom bolo na určitú dobu a na splátky
prenechať spotrebiteľovi úverové prostriedky.“

36. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

37. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

38. Podľa Čl. 2 ods. 1 až 3 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty(1). Právna istotaje stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (2). Ak sa spor na

základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo
na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu (3).

39. Súd konštatuje, že v prvom rozhodnutí umožnil žalovanému plniť dlh v splátkach po 170,- eur na
podklade tvrdení žalovaného, že je práceneschopný, má cukrovku I. typu, pričom požiadal o invalidný

dôchodok. Súd hoc to v súčasnosti už nemôže zmeniť situáciu uvádza, že tak rozhodol na základe
nesporných tvrdení žalovaného. Súd má za to, že je právom žalobcu sa nezúčastniť pojednávania, ak
sa ospravedlní, avšak potom by mal niesť následky v podobe ak v konaní vzniknú skutkové tvrdenia,
ktoré sú nesporné. Súd nevidí dôvod na odročovanie pojednávania za účelom preverovania nesporných
tvrdení. Ak žalobca chce namietať možnosť napr. plnenia v splátkach, tak je potrebné aby sa žalobca
dostavil na pojednávanie a tam priamo rozporoval žalovaným tvrdené skutočnosti. Odhliadnuc od

uvedeného súd rozhodol tak, že umožnil žalovanému dlh splniť v lehote 36 mesiacov (hodnota záväzku
určeného rozhodnutím súdu ku dňu vyhlásenia rozsudku). Bez ohľadu na uvedené súd viazaný právnym
názorom Krajského súdu skúmal podmienky a možnosti na strane žalovaného, t.j. či sú dané dôvody
pre umožnenie plnenia dlhu v splátkach. Súd súčasne preskúmal vyjadrenie žalobcu k možnosti plniť
dlh v splátkach ako aj predložené rozhodnutia vyšších súdov. Súd vychádzajúc z právneho názoru

vyjadreného v zrušujúcom rozhodnutí má za to, že je možné dlžníkovi umožniť splniť dlh v splátkach,
pričom v zásade uvedený záver potvrdzujú aj rozhodnutia predložené žalobcom. Súd v prvom rade
uvádza, že žalobca štylizoval svoje vyjadrenie do polohy osoby poškodenej, ktorej bolo znemožnené
uplatnenie práva na uspokojenie svojej pohľadávky. Súd má za to, že toto ponímanie žalobcu je zásadne
nesprávne, nakoľko hoc sa to žalobcovi môže javiť ako nepravdepodobné, práve umožnením plnenia

dlhu v splátkach sleduje súd dosiahnutie základného záujmu žalobcu - splnenia pohľadávky, ale aj
princípu hospodárnosti a spravodlivosti, t.j. bez neprimeraného zaťaženia dlžníka na základe princípu
dobrovoľného splnenia povinnosti, čo môže viesť k najvyššej miere uspokojenia pohľadávky veriteľa.
Uvrhnutie dlžníka do dlhovej pasce, kde tento vie, že s nákladmi exekučného konania bude splnenie jeho
dlhovovnedohľadne,môževiesťdlžníkaktomu,abysavyhýbalsplneniusvojejpovinnosti,kdežtovidina

možného splatenia záväzku, zas naopak dobrovoľné splnenie pohľadávky. Súd uvádza, že žalovaný
ako dlžník už v priebehu pojednávania uviedol, že na splatenie dlhu nemá, a že by ho mohol plniť len
prostredníctvom otca, pričom toho času boli uvedené tvrdenia vyhodnotené ako nesporné. Súd tiež
uvádza, že pri rozhodovaní o vierohodnosti tvrdení (hoc sú nesporné), vychádza súd aj zo skutočností,
ktoré sa nedajú priamo vyjadriť slovami v rozhodnutí, ale ide o vnem samotnej osoby, ktorá skutkové

tvrdeniauvádza.Žalobcabytolepšiepochopil,kebynapojednávaniesadostavil.Každopádnesúdpodľa
výzoru, vyjadrení, celková postoja žalovaného a jeho vystupovania dospel k záveru, že vtedy tvrdené
skutočnosti sú pravdivé, a preto mu umožnil plniť dlh v splátkach po 170,- eur, a to paradoxne v záujme
žalobcu, aby bola uspokojená jeho pohľadávka, čo najskôr a dobrovoľne. Súd však vychádzajúc z
názoru Krajského súdu teda opätovne skúmal možnosti žalovaného splniť dlh, pričom zistil, že žalovaný

nie je spoločníkom ani konateľom žiadnej obchodnej spoločnosti, nemá živnosť, nie je vlastníkom
žiadnychnehnuteľnostívSlovenskejrepubliky(celoslovenskálustráciacezkatasterportal),vposledných
dvoch rokoch bol zamestnaný v mesiacoch január až apríl 2017 s príjmom v hrubom 2.286,67 eur
(za štyri mesiace), v súčasnosti zamestnaný nie je, pričom je poberateľom invalidného dôchodku
vo výške 151,80 eur. Súd teda konštatuje, že bolo preukázané ako pravdivé tvrdenie žalovaného

o zlom zdravotnom stave, nakoľko inak by mu nebol priznaný invalidný dôchodok. Súd súčasne
lustráciou v súdnom systéme zistil, že žalovaný má 7 aktívnych exekučných konaní (27Er/1179/2013,
49Er/5/2016, 47Er/256/2016, 46Er/784/2016, 53Er/879/2016, 47Er/1658/2016, 50Er/567/2017) jedno
skončené súdne konanie 32Csp/149/2016 (ktoré nie je predmetom exekúcie na tunajšom súde).
Uvedené skutočnosti viedli súd k tomu záveru, že u žalovaného sú splnené podmienky na umožnenie

mu platenia dlhu v splátkach, pričom vzhľadom na preukázaný tvrdený negatívny zdravotný stav (stal
sa poberateľom invalidného dôchodku, ktorý by nebol priznaný bez závažného zníženia pracovnej
spôsobilosti),akoajzrejmúnemajetnosť(nevlastnížiadnenehnuteľnéveci),vychádzajúczpredpokladu,
že žalovaný nevlastní ani hodnotné hnuteľné veci, keďže exekúcie na majetok žalovaného (v počte 7)
prebiehajú už dlhší čas - najstaršia 5 rokov, a vychádzajúc z jeho príjmu 158,10 eur dospel súd k záveru,

že sú dané dôvody na to, aby žalovanému umožnil plniť dlh v splátkach, a to po 198,86 eur, t.j. na dobu
36 mesiacov. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že žalovaný by mal splatiť 5824,80 eur spolu s úrokom
5%, ktorý ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku predstavuje sumu 915,25 eur(delené 36= 25,43 eur), a ak
sa má istina splatiť v lehote 3 rokov aj s príslušenstvom (prepočítané ako by sa istina pri úroku 5%mala splatiť do troch rokov), tak základná splátka predstavuje 173,43 eur spolu so splátkou 25,43 eur
spolu predstavuje suma splátky 198,86 eur. Súd opätovne uvádza, že splátky určil aj v záujme žalobcu
s lehotou splatnosti dlhu 36 mesiacov, pričom ak žalovaný niektorú z nich nezaplatí (ak si rozsudok

nepreberie, tak ako si neprevzal predvolanie na pojednávanie), stane sa splatným celý dlh, pričom ak
žalobca je toho názoru, že pohľadávku bez problémov môže vymôcť, môže sa následne podať návrh
na vykonanie exekúcie, avšak v prípade zastavenia pre nemajetnosť, resp. konkurzu žalovaného, musí
rátať s trovami exekúcie, ktoré bude musieť platiť. Súd súčasne konštatuje, že je potrebné zo strany
žalobcu zvážiť, či chce podať odvolanie voči splátkam, aby si nepredĺžil konanie oddialením splatnosti

z vlastného rozhodnutia.

40. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení

tak, že nárok na ich náhradu má žalobca ako účastník úspešnejší v konaní. Žalobca sa domáhal celkovo
zaplatenia sumy 9.815,52 eur vyčíslenej ku dňu vyhlásenia rozhodnutia a tvorenej sumou istiny 6.000,-
eur, +241,79 eur vyčíslené úrok z úveru + vyčíslené úroky z omeškania vo výške 943,56 eur (ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia) + 4,80 eur poistné a vyčíslené úroky z úveru ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
vo výške 2623,10 eur, pričom bol úspešný v sume 6.742,32 eur ( čo do istiny 5.984,80 eur, + úroky z

omeškania vo výške 2,27 eur + 915,25 eur - vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozhodnutia), t.j. jeho úspech
predstavuje 68,69 % predmetu konania, vo zvyšku je úspešný žalovaný 31,31 %, čistý úspech žalobcu
teda predstavuje 68,69% - 31,31% =37,38 %). Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, že
žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,38 %. K zmene výšky úspechu oproti ostatnému
rozhodnutiu došlo z dôvodu, že predmetom konania sú úroky z úveru po splatnosti za dlhšie obdobie

ako v prípade prvého rozhodnutia, čo v dôsledku neúspechu žalobcu viedlo k percentuálnemu zníženiu
jeho trov.

44. Podľa § 396 ods. 3 CSP, Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

45. Odvolací súd zrušil v časti rozhodnutie súdu prvej inštancie a uložil súdu prvej inštancie rozhodnúť
aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že zaviazal
žalovaného k ich náhrade žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca bol plne úspešný v
odvolacom konaní.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).