Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. október 2011

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/127/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605209517
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2011:7605209517.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobkyne A.

E., H.. XX.XX.XXXX, C. C. XXX, právne zastúpenej Mgr. Vandou Durbákovou, advokátkou so sídlom
AK v Košiciach, Kováčska 28, proti žalovanému Z. E., H. K. X, právne zastúpeného JUDr. Martinom
Puchallom, PhD., advokátom so sídlom AK v Košiciach, Kmeťova 24, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaslať doporučene
žalobkyni list podpísaný štatutárnym zástupcom žalovaného nasledujúceho znenia: "Vážená pani E.,
dňa 10. januára 1999 Vám zamestnanci zrušenej Nemocnice s poliklinikou Krompachy, príspevkovej
organizácie, ktorej práva a povinnosti prešli na Z. E., protiprávne vykonali sterilizáciu. Tým ste boli

vystavená neoprávnenému zásahu do Vašej osobnej integrity a následkom tohto zákroku bola a je
trvalo znížená Vaša ľudská dôstojnosť. Uvedené konanie je neoprávneným zásahom do Vášho práva
na ochranu osobnosti. Za tento zásah sa Vám Z. E. ako subjekt, na ktorého prešli práva a povinnosti
zrušenej Nemocnice s poliklinikou Krompachy, touto cestou hlboko ospravedlňuje."

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

Súd účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy preddavkované štátom v sume 46,71
Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť z titulu súdneho
poplatku z návrhu sumu 66,-Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol vo veci účastníkov rozsudkom 1C/127/2005-185 zo dňa

7.12.2008.

Krajský súd v Košiciach uznesením 11Co/9/2009-215 zo dňa 22.5.2009 zrušil rozsudok a vrátil vec
súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. Uložil súdu 1. stupňa v ďalšom konaní doplniť dokazovanie tak, aby
bolo spoľahlivo zistené, či rozhodnutiu Okresnej sterilizačnej komisie z 10.1.1999, predchádzala žiadosť
žalobkyne a či boli vykonané potrebné vyšetrenia tak ako to vyplýva z § 8 Smerníc. Uložil súdu 1. stupňa
vyžiadať kompletnú zdravotnú dokumentáciu žalobkyne od žalovaného a následne sa vysporiadať s

tým, či bol dodržaný postup aj v zmysle § 11 Smerníc.

Zároveň sa Krajský súd v Košiciach v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu 1. stupňa o dôvodnosti
žalovaným vznesenej námietky premlčania na priznanie žalobkyňou požadovanej nemajetkovej ujme vpeniazoch a uviedol, že takýto záver zodpovedá súčasne platnej judikatúre súdov, podľa ktorej (napr.:
N SR 2Cdo/278/2007) je zrejmé, že aj keď ide satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv,
jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa tak ako iné

majetkové práva premlčuje vo všeobecnej trojročnej dobe (§101 OZ). Trojročná premlčacia doba márne
uplynula, pretože požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy - ak by aj inak nárok na ochranu osobnosti
bol dôvodný, nemožno priznať. Zároveň zrušil aj výrok ohľadne trov konania.

Prvostupňový súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere. Pripojil si zdravotnú kartu žalobkyne od

žalovaného, vyžiadal si aj zdravotnú kartu žalobkyne od jej obvodného gynekológa, pripojil si zápisnicu
zo zasadnutia sterilizačnej komisie, dopočul svedkov - členov sterilizačnej komisie a opätovne dopočul
svedkyňu Z.. Z. S..

Podľa pripojenej zdravotnej dokumentácie a do kompletného pôrodopisu mal súd preukázané, že
v súvislosti s prijatím žalobkyne dňa 10.1.1999 na gynekologické oddelene NsP v Krompachoch

sa nikde v spise nenachádza záznam o tom, že by jej bolo dané lekárom, či iným zdravotníckym
personálom akékoľvek poučenie. Súd si aj ozrejmil záznam v zdravotnej karte žalobkyne, ktorú viedla
jej obvodná gynekologička, keďže pri dátume 1.12.1998 je uvedený podpis žalobkyne, avšak dôvody
a okolnosti tohto podpisu ozrejmila na pojednávaní dňa 12.10.2011 svedkyňa Z.. Z. S.. Na č.l. 293
spisu sa nachádza Zápisnica zo zasadnutia sterilizačnej komisie zo dňa 9.1.1999, ktorá zasadala

pri NsP Krompachy, pre spádové územie NsP Krompachy, Z.. Z. E., riaditeľ NsP, Z.. A. E., primár
gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia a Z. D., dokumentaristka a táto komisia okrem iných prejednala
žiadosť žalobkyne s poznámkou SC itterativa, varixy, in pelvis, minoris, multiplicaes - zdravotné dôvody
boli schválené.

Svedkyňa Z. D. bola vypočutá dňa 14.4.2010 a vypovedala, že pracuje ako vedúca sestra v nemocnici
v Krompachoch, a jej pôvodné pracovné zaradenie sa nazývalo vrchná sestra. Potvrdila, že bola
členkou sterilizačnej komisie a po nahliadnutí do žiadosti žalobkyne o povolení sterilizácie a rozhodnutia
sterilizačnej komisie uviedla, že bola vo funkcii zapisovateľky takejto komisie a jej úlohou bolo pripraviť
všetky podklady pre rozhodnutie odborníkov, t.j. lekárov. K presnému priebehu vo vzťahu k danému

prípadu sa nepamätala, pretože išlo o dobu viac než 11 rokov. Uviedla, že je možné, že žalobkyňa
sa deň predtým dostavila do ich ambulancie, kde podpísala tlačivo - Žiadosť o povolenie sterilizácie,
takýto postup sa volí aj teraz, pretože pokiaľ problémom žalobkyne bola úzka panva, šlo o plánovanú
sekciu, ktorej vedľajším výkonom bola sterilizácia. Po nahliadnutí do originálov pôrodopisu potvrdila, že
v tomto pôrodopise sa nenachádza písomne poučenie pacientky i v súvislosti so sterilizáciou, uviedla

však, že už dlhú dobu sa pacientky poučujú formou záznamu do zdravotnej dokumentácie. Nebola
si istá, či čase vykonávania sterilizácie sa poučenie robilo písomnou formu, ale v každom prípade sa
takéto poučenie robilo minimálne ústnou formou a toto poučenie sa týkalo vykonania sterilizácie a
následkoch takéhoto úkonu. Trvala na tom, že sterilizácia vykonaná na žalobkyni bola vykonaná podľa
vtedy platného zákona. Uviedla tiež, že v čase vykonávania sterilizácie nebola žiadnym právnym

predpisom stanovená lehota, ktorá musí uplynúť od žiadosti na vykonanie sterilizácie po samotnú
realizáciutejtosterilizácieapokiaľjenažiadostiuvedenýdátum9.1.1999,nevideladôvod,prečovtakýto
deň žalobkyňa takúto žiadosť nepodpisovala. Doplnila totiž, že v čase sterilizácie žalobkyne bolo možné
Žiadosť o vykonanie sterilizácie spisovať aj v deň vykonania sterilizácie - č.l.256.

Súd vypočul i svedka Z.. Z. E., ktorý vypovedal, že na samotný prípad žalobkyne si na časový
odstup nepamätá a poukázal na to, že zákonom z r. 2004 boli sterilizačné komisie zrušené. K
okolnostiam žiadosti žalobkyne o vykonanie sterilizácie sa ja nevedel vyjadriť, vypovedal však, že
tieto žiadosti pacientky spisovali na oddelení, ktoré sa zhromažďovali u vrchnej sestry, ktorá bola
tajomníčkou sterilizačnej komisie. Pokiaľ je žiadosť žalobkyne datovaná z dňa predchádzajúcemu

zákroku, zrejme musela byť žalobkyňa na ambulantnom vyšetrení a vtedy s ňou bola spísaná táto
žiadosť. Po oboznámení sa s obsahom Žiadosti o povolenie sterilizácie vypovedal, že v danom prípade
išlo o plánovaný výkon, vzhľadom na zdravotnú indikáciu žalobkyne - opakovaný cisársky rez z dôvodu
početných kŕčových žíl v oblasti malej panvy. S takouto diagnózou, ako mala žalobkyňa, teoreticky mohla
mať aj po tomto pôrode ďalšie dieťa, avšak bola v ohrození života, pretože pri pôrode jej mohli prasknúť

niektoré z kŕčových žíl a mohla vykrvácať a zomrieť.

Vyjadril sa i k zasadnutiam sterilizačnej komisie v tom smere, že tieto zasadnutia nemali plánované,
zväčša sa stretávali ad hoc - podľa potreby. Všetci boli na jednom pracovisku a nerobilo problémzasadnúť či v prípade obeda, popoludní, alebo ktorúkoľvek dobu. Podľa terajšej právnej úpravy už takýto
stav nie je možný. V čase vykonávania sterilizácie u žalobkyni, právna úprava dovoľovala vykonávať
sterilizácie aj v deň podania žiadosti. V danom prípade však žiadosť žalobkyne bola podaná deň

pred samotným pôrodom, čo z jeho pohľadu bola dosť dlhá doba, aby samotná žalobkyňa mohla
zvážiť následky svojej žiadosti. Uviedol, že k zasadnutiam sterilizačnej komisie sme nepredvolávali a
nevyšetrovali pacientky, rozhodovali len na základe písomnej dokumentácie, ktorú mali k dispozícii. Trval
na tom, že v danom prípade bol pacientky vždy poučované o následkoch takéhoto zákroku, robilo sa
to však na oddelení a členovia sterilizačnej komisie takúto poučovaciu povinnosť nemali. Podľa platnej

úpravy poučovacia povinnosť musí byť písomne zaznamenaná. Vypovedal, že pokiaľ je na žiadosti
žalobkyne uvedený dátum 9.1.1999, žalobkyňa musela v tento deň požiadať o vykonanie sterilizácie,
z ich hľadiska nebol dôvod na antidatovanie takýchto žiadostí a to preto, že bolo bežné, že žiadosti
o vykonanie sterilizácie sa spisovali aj v deň, keď pacientky prišli na pôrod. Vypovedal, že stávali
sa aj prípady, že ženy aj s diagnózou ako mala žalobkyňa, nežiadali o sterilizáciu, resp. požiadali o
vykonanie sterilizácie po tretom a ďalšom pôrode. Nikdy z ich strany nebol vyvíjaný nátlak na vykonanie

sterilizácie. Poukázal na to, že v čase, kedy žalobkyňa požiadala o vykonanie sterilizácie bol väčší počet
sterilizácii vykonávaný na nerómskych rodičkách a vždy na základe dobrovoľného súhlasu pacientiek.
Tieto údaje zisťovali po roku 2003 kedy nastali problémy s vykonávaním sterilizácie. Potvrdil, že u
žalobkyne boli vykonané všetky potrebné vyšetrenia, ktoré mali zákroku predchádzať už aj vzhľadom na
to,žeužalobkynebolnaplánovanýavykonanýoperačnýzákrokcisárskymrezom,jetooperačnýzákrok,

ktorému predchádzali všetky potrebné vyšetrenia vrátanie anestéziológom a internistom. Uviedol , že u
žalobkyne boli dané dôvody na vykonanie sterilizácie v zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR,
pretože išlo o opakovaný cisársky rez so zdravotným rizikom možnosti krvácania kŕčových žíl v malej
panve. V teoretickej rovine vykonanie sterilizácie u žalobkyne bol život zachraňujúcim úkonom, pretože
v prípade, že by jej kŕčové žily praskli, pacientka by zomrela.

Opakovaný cisársky rez u žalobkyne bol nutný z toho dôvodu, že bola možnosť prasknutia kŕčových žíl,
nebolopretomožné,abyspontánnerodilaatakétonebezpečenstvosanedávyliečiťprípadnýmpodaním
tabletky, ale problém by mohol pretrvávať aj do budúcna. Teoreticky po realizácii druhého pôrodu
cisárskym rezom mohla žalobkyňa otehotnieť a rodiť opakovane cisárskym rezom. Pokiaľ mala ďalšiu

zdravotnú indikáciu - úzku panvu aj toto bolo dôvodom pre pôrod formou cisárskeho rezu. U žalobkyne
boli dané oba dôvody pre pôrod cisárskym rezom, sterilizácia žalobkyne bola na jej zvážení a jej vôli.
Tvrdil teda, že rozhodnutiu sterilizačnej komisie zo dňa 10.1.1999 predchádzala žiadosť žalobkyne z
predošlého dňa, t.j. 9.1.1999 a tiež boli vykonané potrebné vyšetrenia tak, ako to vyplýva z § 8 Smerníc.
Uviedol, že pri príjme na oddelenie bola žalobkyňa vyšetrená gynekológom. V jeho zázname sa spomína

indikácia úzkej panvy, indikácia varixov, čiže okrem anestéziológa a interného vyšetrenia sa žalobkyňa
podrobila aj gynekologickému vyšetreniu, z ktorého vyplynuli indikácie pre vykonanie sterilizačného
zákroku. Poukázal na to, že dňa 10.1.1999 bola žalobkyňa bola prijatá na oddelenie a už vtedy bolo
zrejmé, že žalobkyňa mala schválenú žiadosť o vykonanie sterilizácie. O tom, či sa robilo písomné
poučenie o tom, do akej miery je sterilizačný zákrok reparabilný, sa nevedel vyjadriť, pretože nie je

lekárom pôsobiacim na oddelení - č.l. 269-270.

Na žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne súd zopakoval výsluch tohto svedka, ktorý sa vyjadril, že v
sterilizačnej komisii rozhodovali na základe písomnej dokumentácie, ktorá bola k dispozícii, konkrétne
sa jednalo o žiadosť pacientky so sterilizačným výkonom, primár oddelenia informoval o zdravotnom

stave, avšak i v samotnej žiadosti bol uvedený dôvod, pre ktorý sa mala sterilizácia vykonať. Nevedel
však uviesť aké konkrétne vyšetrenia a kedy boli vyšetrenia u žalobkyne vykonané, v jeho kompetencii
nebolo to ani skúmať tieto vyšetrenia, pretože on nebol povinný skúmať odborné nálezy, ale či je
sterilizácia indikovaná v zmysle vyhlášky. Predpokladal však, že pri prijatí na oddelenie žalobkyni, ako
ostatným pacientkam, jednotlivé vyšetrenia vykonané boli. Výstupom z rokovania sterilizačnej komisie

bola zápisnica, ktorá nebola vyhotovená ako vyplnená predtlač, ale vypracovaná konkrétna zápisnica
v danej veci, ktorú vyhotovovala tajomníčka sterilizačnej komisie. Takáto zápisnica bola vyhotovovaná
v každej veci, teda predpokladal i vo veci žalobkyne i keď dodal, že si na konkrétnu vec nepamätal.
Uviedol tiež, že v čase prijatia žalobkyne na oddelenie v súvislosti s pôrodom musela byť žalobkyňa
už predtým na vyšetrení, pretože už pri príjme na oddelenie sa spomína sterilizačný výkon a je to

zaznamenané aj v chorobopise. Uviedol, že pri prijatí bola pacientka poučená o jednotlivých výkonoch
a následkoch výkonu a dodal, že nebol pri takýchto poučovaniach prítomný, nespadalo to do jeho
kompetencie, poučenie sa vykonávalo pri prijatí pacientky v rámci jej rozhovoru s lekárom a zvlášť,
keď išlo o pacientku s opakovaným cisárskym rezom a opakovaným tehotenstvom, kedy bola ponúkanásterilizácia ako jedna z možností výkonu. V roku 1999 sa takéto poučenie písomne nevyhotovovalo,
resp. ak áno, nachádzalo by sa v zdravotnej dokumentácii, avšak špeciálne tlačivá o tom neboli a o
tom, že sa tak dialo, vie z rozhovorov s primárom, či lekármi oddelenia, lebo po roku 1999 mali viacero

podobných prípadov - č.l. 285-286.

Súd vypočul i Z.. A. E. pred dožiadaným súdom vo Zvolene dňa 31.8.2010 a vypovedal, že vzhľadom
na skutočnosť, že bol už v predmetnej veci viackrát vypočutý nemá viac k takýmto prípadom, čo dodať
a verí, že je to poslednýkrát, čo na položené otázky bude odpovedať. Skutočnosti, že rozhodnutiu

sterilizačnej komisie predchádzal postup § 8 Smernice vypovedal, že je rozdielny postup pri žiadosti
bez zdravotnej indikácie a v prípade zdravotnej indikácie, ktorú treba riešiť urgentne, v tomto prípade
súd pacientky poučené o dôsledkoch, je potrebné, aby popísali žiadosť a súhlas, nie je možné čakať
uvedenú dobu, pretože ide o naliehavé prípady, avšak zdôraznil, že nič sa nerobí proti vôli a bez
vedomia pacientky. Len jedna tretina vykonaných sterilizácií bola vykonávaná u rómskych žien. K
okolnosti, či bol dodržaný postup podľa § 11 Smernice sa vyjadril kladne. Vyjadril sa aj k otázkam právnej

zástupkyne žalobkyne - podľa akých právnych, resp. iných predpisov sa na oddelení postupovalo pri
vykonávaní zákrokov sterilizácie v januári 1999 uviedol, že uvedené predpisy boli predložené v čase,
keďsavyšetrovaloabolipripojenénapojednávaniach.Vjanuári1999pôsobilakoprimárgynekologicko-
pôrodníckeho oddelenia NsP v Krompachoch. Uviedol, že k štandardne odbornému postupu v januári
1999 sa už vyjadril a viac k tomu nemá čo dodať. Aj k okolnosti, či podpísala pacientka formulár žiadosti

o vykonanie sterilizácie a zároveň aj súhlas s vykonaním sterilizácie uviedol, že k predmetnej veci sa už
vyjadroval, na ich oddelení bolo postupované v týchto prípadoch vždy v súlade so zákonom a súd sa
má určite k dispozícií kópie zdravotných dokumentácií. Zároveň vypovedal, že sa opakovane vyjadroval
k otázke, kto v januári 1999 bežne poučoval o formulári na vykonanie sterilizácie a viac k veci nemá, čo
dodať.Ajnaotázkutýkajúcusazdravotnejdokumentácie,uviedol,ženebudeaninahliadaťdozdravotnej

dokumentácie, opakovane sa vyjadroval a aj vypovedal v predchádzajúcich konaniach a odpovede k
predmetnej otázke sú súčasťou zdravotnej dokumentácie, ktorú má súd k dispozícií. Obdobne sa vyjadril
aj na otázku, aby presne popísal rokovania a schvaľovania žiadosti sterilizačnej komisie s uvedením, že
s odstupom času nemá, čo dodať. Uviedol, že súčasťou dokumentácie sterilizačnej komisie bola žiadosť
pacientky v troch vyhotoveniach, jeden originál a dve kópie a súčasťou dokumentácie bola zápisnica z

rokovania sterilizačnej komisie, ktorá bola archivovaná u vrchnej sestry. Počas pôsobenia ako primára
oddelenia všetky pacientky museli mať žiadosť o sterilizáciu podpísanú pred samotným výkonom a
uviedol, že je presvedčený a trvá na tom, že tak to bolo aj v týchto prípadoch. S odstupom času si
na konkrétny prípad nespomenul. Nevedel odpovedať, či žiadosť žalobkyne s dátumom 9.1.1999 bola
žalobkyňou aj v ten deň podaná - č.l. 277.

Súd opätovne dopočul svedkyňu Z.. Z. S., ktorá po nahliadnutí do zdravotnej karty žalobkyne pri
zázname uvedenom dňa 1.12.1998 uviedla, že dňa 1.12.1998 urobila záznam o tom, že u žalobkyne
bola zistená proteinuria - gestóza P, bola chudokrvná - anemická. Doporučila žalobkyni hospitalizáciu, čo
žalobkyňa odmietla oproti svojmu podpisu v zdravotnej karte. Vo vzťahu k tomuto záznamu bol vykonaný

podpis žalobkyne. Uviedla tiež po nahliadnutí do zdravotnej dokumentácie, že ošetrujúcou lekárkou
žalobkynesombolapocelúdobu,čosúvzdravotnejdokumentáciívykonávanézáznamy.Jejnástupcom
(keďže ona je už dôchodkyňou) už žiadne záznamy vykonávané nie sú. Uviedla, že nikde v karte
nie je urobený záznam, že po pôrode, pri ktorom bola žalobkyni vykonaná sterilizácia sa jej žalobkyňa
nesťažovala, že túži po ďalšom, t. j. treťom dieťati. V súvislosti s predpokladaným pôrodom boli u

žalobkyne vykonávané predoperačné vyšetrenia, tie neboli vykonávané v súvislosti s predpokladaním
sekcie,alebolatosúčasťprenatálnejstarostlivostiukaždejtehotnejženyatov34.až36.týždnigravidity.
U žalobkyne bol aj prvý pôrod sekciou z dôvodu úzkej panvy a takáto situácia sa zopakovala aj počas
druhého tehotenstva, takže v takomto prípade bola predpokladá sekcia ako operačný zákrok druhého
pôrodu. Uviedla, že si nemyslí, že predoperačné vyšetrenia, ktoré nechala žalobkyni urobiť mohli byť

dôvodom na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne pre rozhodovanie sterilizačnej komisie, pretože
interný nález bol v poriadku. Úzus bol vytvorený taký, že po tretej sekcii sa vykonáva sterilizácia zo
zdravotných dôvodov, pretože mohlo by dôjsť k ruptúre maternice s následnou smrťou matky. Potvrdila
u žalobkyne existenciu úzkej panvy, k početným varixom v malej panve mohli lekári zistiť buď vykonaním
ultrazvuku a po otvorení brucha aj vizuálne, t.j. počas samotného pôrodu. Potvrdila, že obvodný lekár

nespisovával žiadosti o povolenie sterilizácie, tie sa spisovali na oddelení nemocnice. O existencii
varikóznej maternice a malej panvy mohli lekári vedieť z lekárskej dokumentácie žalobkyne z čias prvého
pôrodu a tiež z ultrazvukového vyšetrenia. Vzhľadom na úzku panvu žalobkyne sekcia u žalobkyne bola
indikovaná a išlo teda o plánovanú sekciu. Z jej pohľadu je to teda správne zaznamenané v dokladochsterilizačnej komisie. Vyšetrenie ultrazvukom je súčasť prenatálnej starostlivosti, vykonáva sa najmenej
trikrát počas tehotenstva, v 1. trimestri, druhom a v poslednom mesiaci tehotenstva.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

Podľa § 13 OZ. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov

do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané
primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 100 OZ. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách

vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 OZ. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 13 ods. 5 Zák. 277/1994 o zdravotnej starostlivosti účinného ku dňu 10.1.1999 ak sa pacientovi
poskytuje zdravotná starostlivosť podľa odseku 2, za maloletého pacienta alebo pacienta s obmedzenou
spôsobilosťou na právne úkony alebo pacienta pozbaveného spôsobilosti na právne úkony udeľuje
súhlas zákonný zástupca po odporúčaní skupiny najmenej troch odborníkov vopred určených vedúcim
zdravotníckeho zariadenia (ďalej len "odborné konzílium"). Ak maloletý pacient starší ako 16 rokov

alebo pacient s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony je natoľko rozumovo a vôľovo vyspelý,
aby vyšetrovací alebo liečebný výkon posúdil a rozhodol o jeho vykonaní, vyžaduje sa na tento výkon
aj jeho súhlas. Ak odborné konzílium odporúčalo poskytnúť zdravotnú starostlivosť uvedenú v odseku 2
a zákonný zástupca s tým nesúhlasí, rozhodne na návrh zdravotníckeho zariadenia súd.

Podľa § 13 ods. 1,2 15 zák. č. 277/1994 Z.z. účinného ku dňu 10.1.1999 vyšetrovacie a liečebné výkony
sa vykonávajú so súhlasom pacienta. Na osobitne závažné vyšetrovacie alebo liečebné výkony alebo
na výkony závažne meniace spôsob ďalšieho života si lekár vyžiada súhlas pacienta udelený v písomnej
alebo inak preukázateľnej forme (pozitívny reverz).

Podľa § 15 cit. zák. lekár je povinný vhodným a preukázateľným spôsobom poučiť pacienta, prípadne
osoby blízke pacientovi o povahe ochorenia a o potrebných zdravotných výkonoch tak, aby mohli
aktívne spolupracovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Obsah vhodného poučenia určuje lekár
v každom prípade individuálne tak, aby bolo urobené ohľaduplne a eticky a aby u pacienta nenarúšalo
liečebný proces.

Podľa § 1 Smernice č. 9 Ministerstva zdravotníctva SR o vykonaní sterilizácie uverejnenej vo vestníku
MZ č. 8-9/1972 za sterilizáciu sa považuje lekársky výkon, ktorý zabraňuje plodnosti bez odstránenia
alebo poškodenia pohlavných žliaz.

Podľa § 2 písm. b/ tejto Smernice je sterilizácia prípustná, ak sa vykonáva v zdravotníckom zariadení na
vlastnú žiadosť alebo so súhlasom osoby, u ktorej sa má sterilizácia vykonávať na zdravých pohlavných
orgánoch ženy, ak by tehotnosť alebo pôrod vážne ohrozili život ženy alebo jej spôsobili ťažkú a trvalú
poruchu zdravia.

Podľa § 3 tejto Smernice zoznam indikácií, ktoré môžu byť dôvodom pre vykonanie sterilizácie podľa
§ 2 písm. b/ až f/ je v prílohe týchto smerníc, indikácie pre vykonanie sterilizácie podľa § 2 písm. g/ sú
totožné s indikáciami pre umelé prerušenie tehotnosti, pokiaľ sú trvalej povahy.Podľa § 8 tejto Smernice predseda komisie bezodkladne zabezpečí u členov komisie potrebné
vyšetrenie osoby, u ktorej má byť sterilizácia vykonaná a oznámi jej, prípadne jej zákonnému zástupcovi,
kam a kedy sa má dostaviť na vyšetrenie. Potrebné odborné vyšetrenie treba vykonať tak, aby

najneskoršie do troch týždňov po obdŕžaní žiadosti mal predseda odborné posudky a mohol zvolať
komisiu na prerokovanie žiadosti.

Podľa § 9 tejto Smernice komisia povolí sterilizáciu vtedy, ak je podľa výsledkov vyšetrenia indikovaná.

Podľa § 10 tejto Smernice o každom prerokovaní žiadosti o sterilizáciu zabezpečí predseda komisie
vyhotovenie zápisnice, ktorá obsahuje meno a bydlisko osoby, u ktorej sa má sterilizácia vykonať,
odborné posudky členov komisie, záznam o priebehu rokovania a rozhodnutie. Originál zápisnice
podpísaný členov komisie zostane u predsedu.

Podľa § 11 tejto Smernice ak sa o žiadosti rozhodne kladne, pošle predseda žiadateľku s odporúčaním

na ženské oddelenie NsP, ktorého vedúci je členom komisie. Súčasne tam zašle odpis zápisnice, ktorý
sa stane súčasťou chorobopisu. Pred výkonom podpíše osoba, u ktorej sa má sterilizácia vykonať,
prehlásenie, že s vykonaním sterilizácie súhlasí a že berie na vedomie písomné poučenie o tom do akej
miery je sterilizačný zákrok reparabilný.

Podľa článku 3,8,12 Dohovoru o ochrane ľudských práv a zákl. slobôd nikoho nemožno mučiť alebo
podrobovať neľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestaním.

Každý má právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny
orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom

a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,
hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo
morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.

Muži a ženy, ktorí sú na tom vekom spôsobilí, majú právo uzavrieť manželstvo a založiť rodinu v súlade

s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

Po takto doplnenom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh žalobkyne je opodstatnený, ale nie
v plnom rozsahu. Súd posúdil opodstatnenosť nároku žalobkyne len vo vzťahu k výroku, ktorým sa
žalobkyňa dožadovala od žalovaného ospravedlňujúceho listu v súvislosti s vykonaním sterilizácie ako
neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne.

Je nespornou skutočnosťou, že dňa 10.1.1999 u právneho predchodcu žalovaného sa žalobkyňa
podrobila pôrodu vo forme cisárskeho rezu a že súčasťou tohto zákroku bola aj vykonaná sterilizácia.

Súdu sa nepodarilo v tomto konaní ozrejmiť skutočnosti, ktoré predchádzali žiadosti žalobkyne o

vykonanie sterilizácie na predpísanom tlačive, pretože vo vzťahu k tomuto úkonu žalobkyňa prehlásila,
že sa nepamätá, že by takéto tlačivo podpisovala a poprela, že by deň pred pôrodom 9.1.1999 bola
v nemocnici v Krompachoch takéto tlačivo spísať. Súd tieto skutočnosť nemohol zistiť výsluchom
žalobkyne, ktorá sa už na ďalších pojednávaniach po 14. februári 2007 nezúčastňovala a toho času žije
vo Veľkej Británii.

Z predložených dokladov však súd zistil, že dňa 9.1.1999 zasadala sterilizačná komisia pri NsP
Krompachy, ktorá okrem iného prejednala žiadosť žalobkyne a schválila jej zdravotné dôvody. O tomto
zasadnutí bola spísaná zápisnica a bola podpísaná všetkými členmi komisie. Do pôrodopisu bolo potom
predložené tlačivo - a to Žiadosť o povolenie sterilizácie zo dňa 9.1.1999, podpísané žalobkyňou a

rozhodnutie Okresnej sterilizačnej komisie pri Nemocnici s poliklinikou v Krompachoch so súhlasom s
vykonaním sterilizácie u žalobkyne s uvedením zdravotných dôvodov dve deti + plus SC itterativa, varixy
in pelvis minoris multiplicaes. Toto rozhodnutie je datované dňa 10.1.1999 s uvedením dátumu zákroku
dňa 10.1.1999. Aj toto rozhodnutie je podpísané jednotlivými členmi komisie.Po vypočutí svedkov - členov sterilizačnej komisie súd nemal preukázané, že žalobkyni bolo dané riadne
poučenie a že by žalobkyňa pred samotným výkonom podpísala prehlásenie, že s vykonaním sterilizácie

súhlasí a že berie na vedomie písomné poučenie o tom, do akej miery je sterilizačný zákrok reparabilný.
Všetci vypočutí svedkovia sa totiž len všeobecne k tejto skutočnosti vyjadrili v tom zmysle, že pri takýchto
úkonoch boli pacientky vždy poučované, ku konkrétnemu prípadu sa však vyjadriť nevedeli.

Pokiaľ sa týka aplikácie citovanej smernice, v tomto smere zaujal stanovisko Krajský súd v Košiciach vo

svojom uznesení 5Co/293/2009-447 zo dňa 27.1.2010, kde v inom obdobnom prípade vyslovil názor,
resp. poukázal na to, že „podľa § 27 Zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení
neskorších predpisov sterilizácia sa smie vykonať len so súhlasom alebo na vlastnú žiadosť osoby, u
ktorej sa má sterilizácia vykonať a to za podmienok ustanovených Ministerstvom zdravotníctva.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky vydalo podľa citovaného ustanovenia

Smernice zo 14.4.1972, č. Z - 4582/1972 - B/1 o vykonávaní sterilizácie (registrované v čiastke 13/72
Zb.), ktoré nadobudli účinnosť 1.7.1972. Zákon č. 20/1966 bol zrušený § 81 bod 1 Zákona č. 277/1994
Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1985 (§ 82).

Zatiaľ čo v Zákone č. 20/1966 Zb. bola ako súčasť liečebno-preventívnej starostlivosti osobne upravená

aj sterilizácia, Zákon č. 277/1994 Z.z. už sterilizáciu ako súčasť poskytovania zdravotnej starostlivosti
neupravoval.

So zreteľom na citované ustanovenia a zásady charakterizujúce právny štát bol urobený záver, že
Smernica stratila svoju účinnosť už 1.1.1995, kedy nadobudol účinnosť Zákon č. 277/1994 Z.z., aj keď

formálne bola zrušená až § 50 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (účinným od 1.1.2005 a preto nebolo a nie je možné z nej vychádzať).“

Pokiaľ si súd osvojí tento názor, musí poukázať na to, že v súvislosti s vykonanou sterilizáciou žalobkyne

právny predchodca žalovaného dôsledne nedodržal ustanovenie Zákona č. 277/1994 Z.z., ktorý bol
účinným v čase vykonania sterilizácie a tak došlo k porušeniu ustanovenia § 13 ods. 1,2 a 15 ods. 1 tohto
zákona. Súd totiž nemal preukázané, že pokiaľ sa týka operačného zákroku, ktorým sa vykonával pôrod
žalobkyne a následne bola vykonávaná sterilizácia, nebol k tomu vyžiadaný súhlas pacienta udelený
v písomnej alebo inak preukázateľnej forme (pozitívny reverz), pretože v zdravotnej dokumentácií sa

takýto doklad žalobkyne nenachádza a ani výsluchmi svedkov nemal súd preukázané, že konkrétne
vo vzťahu k žalobkyni bol ňou takýto súhlas udelený v inak preukázateľnej forme, pretože výpovede
svedkov boli veľmi všeobecné a vo vzťahu k žalobkyni sa nevedeli jednoznačne vyjadriť. Zároveň
nemal súd preukázané poučenie pacienta § 15 ods. 1 citovaného zákona o tom, že lekár vhodným
a preukázateľným spôsobom poučil žalobkyňu, prípadne osoby blízke žalobkyni o povahe ochorenia

a potrebných zdravotných výkonoch tak, aby mohli aktívne spolupracovať pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti a že toto poučenie bolo individuálne zvolené tak, aby bolo urobené ohľaduplne a eticky a
aby u pacienta nenarúšalo liečebný proces. I keď vypočutý svedok Z.. E. Š. vypovedal, že žalobkyňu
riadne poučil ústne i písomne záznamom do zdravotnej dokumentácie žalobkyne, súd skonštatoval, že v
dokumentácii sa takéto poučenie nenachádza. Na tomto zistenom pochybení nemení nič na skutočnosti,

že vykonaním dokazovaním - čo potvrdila aj svedkyňa Z.. Z. S. - bolo preukázané, že sterilizácia u
žalobkyne bola indikovaná zo zdravotných dôvodov.

Súd preto dospel k záveru, že tým, že právny predchodca nedôsledne postupoval pri vykonávaní
sterilizácie s poukazom na nedodržanie ustanovení § 13 a 15 Zákona č. 277/1994, došlo tak v

súvislosti s vykonaním sterilizácie do zásahu práv žalobkyne chránených Občianskym zákonníkom v §
11, základných ľudských práv a slobôd zakotvených v článku 19 Ústavy Slovenskej republiky i článkov
3, 8 a 12 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Občianskoprávna ochrana osobnosti (na rozdiel od administratívnoprávnej a trestnoprávnej ochrany)

je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa
nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného
práva vykonal. Preto súdu pre vyhovenie návrhu postačuje konštatovanie, že k zásahu do osobnostných
práv žalobkyne došlo bez priameho či vedomého zavinenia právnym predchodcom žalovaného.Na základe týchto skutočností súd návrhu žalobkyne v tejto časti vyhovel a uložil žalovanému zaslať
žalobkyni ospravedlňujúci list v znení, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Pokiaľ sa týka nároku žalobkyne na priznanie nemajetkovej ujmy, súd nárok v tejto časti posúdil ako
neopodstatnený.

V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 278/2007 právo na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti
fyzickej osoby, je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje.

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ je jedným z relatívne
samostatných prostriedkov ochrany práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby a vzniká vtedy, ak
morálne zadosťučinenie nepostačuje a pokiaľ došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jeho

vážnosť v spoločnosti v značnej miere. Aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných
práv, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa
premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 OZ).

Vzhľadom i na vyslovený právny názor Krajským súdom v Košiciach v uznesení 11Co/9/2009-215

zo dňa 22.5.2009 o dôvodnosti žalovaným vznesenej námietky premlčania na priznanie žalobkyňou
požadovanej nemajetkovej ujme v peniazoch s poukazom na to, že aj keď ide satisfakciu v oblasti
nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo
majetkovej povahy, ktoré sa tak ako iné majetkové práva premlčuje vo všeobecnej trojročnej dobe (§101
OZ). Trojročná premlčacia doba márne uplynula, pretože požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy - ak

by aj inak nárok na ochranu osobnosti bol dôvodný, nemožno priznať. Pre súd 1. stupňa je tento názor
záväzný v zmysle § 226 O.s.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pretože tento názor vyslovil
odvolací súd v rámci zrušujúceho rozhodnutia. Vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
preto je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Z týchto dôvodov súd neprihliadol na podanie právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 6.10.2011 z č.l. 326,
ktorým žiadala neprihliadnuť na vznesenú námietku premlčania a poukázala i na judikatúru Najvyšších
súdov Slovenskej a Českej republiky.

Súd považuje za potrebné i dodať, že ak by aj nárok žalobkyne v tejto časti nebol premlčaný,

žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala zhoršenie jej postavenia v komunite, ktoré by súviselo so
skutočnosťou, že má len dve deti a nie viac. V tejto súvislosti je nezanedbateľným i fakt, že žalobkyňa
od r. 2007 žije so svojou rodinou v zahraničí, t.j. mimo svojej komunity.

Neobstojí i jej tvrdenie o tom, že má obavu, že jej druh ju opustí kvôli tomu, že nemajú tretie dieťa,

naopak počas súdneho konania žalobkyňa so svojím druhom - otcom oboch detí uzavrela manželstvo.

Súd poukazuje i na výpovede svedkyne Z.. Z. S. na č.l. 102 a 333 spisu o tom, že v karte absentuje
záznam o záujme žalobkyne opätovne otehotnieť, hoci takéto skutočnosti si zvykla do karty zaznamenať
(č.l. 102), či prípadnú sťažnosť žalobkyne na to, že po pôrode, pri ktorom bola žalobkyni vykonaná

sterilizácia, žalobkyňa túžila po ďalšom, t. j. treťom dieťati.

K listine nachádzajúcej sa na č.l. 315 súd dodáva, že nevyplýva z nej príčinná súvislosť
medzi psychogénnymi záchvatmi neepileptického pôvodu, ktoré sú spojené s výrazne emocionálne
traumatickým zážitkom, ktorý sa mal odohrať v živote žalobkyne a vykonanou sterilizáciou.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa v tomto smere neuniesla
dôkazné bremeno. Súd zároveň zohľadnil i vznesenú námietku premlčania a konštatujúc, že v danom
prípade postačuje ospravedlnenie žalovaného ako právneho nástupcu zdravotníckeho zariadenia, v
ktorom došlo k sterilizácii žalobkyne, súd návrh ohľadne nemajetkovej ujmy zamietol.

O trovách účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. V konaní ani jeden z účastníkov nemal
plný úspech, preto súd vyslovil, že každý si hradí vzniknuté trovy sám, t.j. že žiadny z účastníkov nemá
na ich náhradu.O trovách štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia štát má podľa výsledkov
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady

pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Na účely dokazovania bolo zo štátnych prostriedkov vyplatených na svedočné celkom 38,31 Eur a suma
8,40 Eur v súvislosti s pojednávaním mimo budovy súdu dňa 21.1.2008 (výsluch svedka Z.. E. Š. - č.l.
133-135 spisu), t.j. celkom 46,71 Eur. Žalobkyňa má súdom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov,

preto na zaplatenie tejto sumy súd zaviazal žalovaného konštatujúc, že všetky tieto dokazovania boli
vykonané v záujme oboch účastníkov.

O povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych
poplatkoch. Poplatková povinnosť vznikla dňom podania návrhu na súd dňa 9. augusta 2005. Podľa
vtedy účinného Zákona o súdnych poplatkoch - položky 7 písm. c) súdny poplatok z návrhu na začatie

konania na ochranu osobnosti, bez návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy činil 2.000,- Sk,
t.j. 66,-Eur. Súd preto zaviazal neúspešného účastníka v konaní na ochranu osobnosti bez náhrady
nemajetkovej ujmy na zaplatenie tohto poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.