Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoPr/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218202793
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7218202793.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne C.Q. U.W., O.. XX.X.XXXX, V. U., Š. XXXX/X,
zast. JUDr. Jánom Notom, advokátom, Veličná 371, proti žalovanému OCEAN TOUR s.r.o., Michalovce,
T.J.Moussona1,IČO:36576450,zast.JUDr.MartinomKostrejom,advokátom,advokátom,Michalovce,
Cyrila a Metoda 3, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku 11Cpr/12/2018-84 z 10.12.2018 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.1.2018

doručené žalobkyni dňa 23.1.2018, ktorým sa mal skončiť pracovný pomer ku dňu 23.1.2018 je neplatné
a že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy súdneho konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo dňa 23.1.2018 tvrdiac, že tento právny úkon nespĺňal ani formálne ani materiálne
podmienky na svoju platnosť a žalovaný v ňom nedostatočne skutkovo vymedzil dôvody ukončenia
pracovného pomeru. Vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý vyjadril prekvapenie, že na súd vôbec

žaloba bola podaná, keďže už pred začiatkom konania vyjadril súhlas s namietanými formálnymi
nedostatkami okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne a vyzval ju na pokračovanie v práci.
Na základe vykonaného dokazovanie za nesporné pokladal, že strany sporu uzatvorili pracovnú zmluvu
dňa 27.7.2016 a že dňa 23.1.2018 došlo zo strany žalovaného ako zamestnávateľa k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou. Mal za preukázané, že žalobkyňa dňa 9.3.2018 oznámila
žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru pokladá za neplatné a trvá na ďalšom
zamestnávaní, na čo zamestnávateľ dňa 19.3.2018 reagoval tak, že uznal trvanie pracovného pomeru

so žalobkyňou a vyzval ju na pokračovanie vo výkone práce v hoteli Mousson. Citoval § 1 ods. 1, § 18, §
42 ods. 1, § 68 ods. 1, 2, § 79 ods. 1, 4 písm. b), ods. 5 Zákonníka práce a mal za to, že medzi stranami
sporu vznikol pracovnoprávny vzťah na základe platne uzatvorenej pracovnej zmluvy. Dospel k záveru,
že v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 23.1.2018 zo strany žalovaného neboli
naplnené formálne predpoklady pre takýto úkon a dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru
neboli riadne skutkovo vymedzené. Hoci žalovaný vo viacerých stanoviskách uviedol, že pracovný
pomer žalobkyne u neho naďalej trvá, je však podľa neho právom každého zamestnanca brániť svoje

práva na nezávislom a nestrannom súde a žalobkyňa splnila všetky zákonom predpísané náležitosti a
dodržala lehoty na uplatnenie žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Nebol oprávnený skúmať, či v prípade úspešnosti sa žalobkyňa bude domáhať voči žalovanému aj iných
nárokov a zaoberal sa len splnením hmotnoprávnych a procesnoprávnych podmienok na prejednaniesporu. Na základe týchto skutočností žalobe vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1, 2 CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov v pomere 100 %.

3. Rozsudok v celom rozsahu napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť a žalobu
zamietnuť a priznať mu aj náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Uplatnil pritom odvolacie
dôvody upravené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a po zrekapitulovaní dôvodov, ktoré konajúci súd
viedli k vyhoveniu žalobe bol toho názoru, že vec bola nesprávne právne posúdená. Upozornil, že po
vyjadrení sa žalobkyne ohľadom prejavu vôle naďalej pre neho pracovať sa s ňou telefonicky spojil jeho

právny zástupca a vyjadril súhlas, aby žalobkyňa naďalej vykonávala u neho práce, nakoľko jej pracovný
pomer trvá. Napriek tejto skutočnosti žalobkyňa podala žalobný návrh na vecne a miestne príslušný súd
a nie sú mu známe dôvody, prečo iniciovala súdne konanie. Jej postup označil za účelový a tak nie je
správne, aby bol zaviazaný jej nahradiť aj trovy konania v plnom rozsahu.

4. Žalobkyňa sa osobitne k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd, prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas
a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrário, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. marca 2020 o 10.15 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202, na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu
v Košiciach v zhode s § 219 CSP.

7. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody vymedzené v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda, že súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v

prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých

súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. 1 písm. h/ CSP je naplnený pri mylnej aplikácii právnych
predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny
predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento

bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd
vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

10. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú dané, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie

zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania zohľadňujúc splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti strán sporu. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre
náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil v zhode s § 191 a § 192 CSP, z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv

ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 220 CSP uvádzajúc, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané, a z ktorých dôvodov žalobe nevyhovel.11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,

preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na doplnenie odôvodnenia a pre zvýraznenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

12. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
23.1.2018 doručené v tento deň žalobkyni, je neplatné. Námietky žalovaného spochybňujúce možnosť

žalobkyne domáhať sa určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s prihliadnutím
na to, že sám vo svojich viacerých stanoviskách jej oznámil, že pracovný pomer naďalej trvá, správne
označil prvoinštančný súd za právne irelevantné, keďže skutočne právom každého zamestnanca je
možnosť brániť sa na nezávislom a nestrannom súde a to aj vtedy, ak sa cíti ukrátený prejavom
vôle zamestnávateľa okamžite s ním skončiť pracovný pomer. Aj podstatou odvolacej argumentácie
žalovaného je jeho názor, že už pred začatím konania na súde informoval žalobkyňu o tom, že jej

pracovný pomer u neho naďalej trvá a súhlasil s tým, aby žalobkyňa naďalej pre neho pracovala.

13. Nie je sporné, že žalovaný so žalobkyňou listom z 23.1.2018 prejavil vôľu okamžite skončiť pracovný
pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, pričom žalobkyňa zamestnávateľovi oznámila
dôvody, pre ktoré nesúhlasí so skutkovým a právnym vymedzením okamžitého skončenia pracovného

pomeru a že toto považuje za neplatné, trvajúc na ďalšom zamestnávaní.

14. Podľa zaužívanej súdnej praxe pri výpovedi, ako forme ukončenia pracovného pomeru Zákonník
práce upravuje možnosť (§ 61 ods. 4), aby výpoveď stratila svoje účinky spočívajúce v skončení
pracovného pomeru, a to odvolaním výpovede za predpokladu, že s tým druhý účastník súhlasí, a to

v písomnej forme. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru však túto možnosť Zákonník práce
neupravuje. V takom prípade k zániku pracovného pomeru dochádza okamihom doručenia prejavu vôle
druhého účastníka, nakoľko zákon nestanovuje výpovednú dobu (na rozdiel od výpovede, kde plynie
výpovedná doba). Strata účinkov okamžitého skončenia pracovného pomeru preto nemôže nastať inak,
lenprávoplatnýmsúdnymrozhodnutím,ktorýmbolaurčenáneplatnosťdanéhoprejavuvôle.Autonómna

vôľa zamestnávateľa a zamestnanca naďalej zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu za nezmenených
podmienoksamôžemaximálneprejaviťvdohodeospornýchnárokoch(§32Zákonníkapráce)uzavretej
vpriebehusúdnehokonaniaourčenieneplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,vktorejsa
dohodnú, že pracovný pomer po doručení prejavu vôle trval a bude trvať aj naďalej. Inštitút okamžitého
skončenia pracovného pomeru je výnimočným inštitútom spôsobujúcim zánik pracovného pomeru.

Podstatné náležitosti tohto jednostranného právneho úkonu upravuje Zákonník práce. Tento v ust.
§ 1 ods. 4 síce zakotvuje subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti, teda aj
na interpretáciu prejavu vôle zmluvných strán v pracovnoprávnych vzťahoch, ale neexistujúcu právu
úpravu týkajúcu sa podmienok, za ktorých môže dôjsť k odvolaniu okamžitého skončenia pracovného
pomeru nemožno nahradiť výkladom či odkazom na inú právnu normu alebo rozhodnutím súdu, čím je

podčiarknutá zvláštnosť tohto právneho inštitútu, ktorý najvýraznejšie zasahuje do pracovnoprávneho
vzťahu.

15. V prejednávanej veci sa strany sporu písomne na úprave svojich sporných nárokov nedohodli, a
preto súd prvej inštancie nepochybil, ak žalobe vyhovel. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že

samotný žalovaný, súc si vedomý nedodržania všetkých formálnych podmienok pre okamžité skončenie
pracovného pomeru vyzval žalobkyňu, aby naďalej pokračovala vo výkone práce a boli tak splnené
podmienky pre vydanie vyhovujúceho rozsudku a odvolanie tak nemožno pokladať za dôvodné.

16. S prihliadnutím na procesný úspech žalobkyne v konaní správne konajúci súd rozhodol aj o trovách

prvoinštančného konania.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal a žalobkyni v ňom trovy nevznikli.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).