Uznesenie – Majetok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319010610
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319010610.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov
JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného U. L., pre
prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III č. k. 46T/82/2019-92 z 20. novembra 2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.

mája 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného U. L., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIIIsp.zn.46T/82/2019z20.11.2019bolobžalovanýU.L.uznaný
vinným z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí
alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe, že

potom ako dňa 06.06.2019 našiel na zemi na Pezinskej ulici v Senci platobnú kartu vydanú
spol. Primá Banka Slovensko , a.s. , číslo XXXXXXXXXXXXXXXX, k bankovému účtu č. SK
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorou následne vykonal bezkontaktné platby dňa 06.06.2019 vo
výške 1,39,- € v predajni BILLA Senec, vo výške 5,46,- € v predajni M+M Tabak Senec ako aj dňa
07.06.2019 vo výške 0,45,- € v predajni BILLA Senec, vo výške 7,60,- € v predajni GaG čerpacia stanica

Senec a vo výške 7,00,- € v predajni v Siesta Reštaurácia Senec, čím spôsobil poškodenému L. L. škodu
vo výške 21,89,- €,

Za to mu bol podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného
zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace, na výkon ktorého bol
postupom podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenému L. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., M. 12, škodu vo výške 21,89 €.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný, ktoré obžalovaný
nezdôvodnil i napriek výzve súdu aby tak urobil, ktorú prevzal dňa 20.03.2020 (čl. 95).

Preskúmavaná trestná vec bola odvolaciemu súdu, na rozhodnutie o podanom odvolaní obžalovaným,
predložená predkladacou správou dňa 06.03.2020.

Na verejné zasadnutie sa obžalovaný U. L. nedostavil, upovedomenie o termíne verejného zasadnutia
mu bolo doručované na ním uvedenú adresu - F. č. XX, F. Q., ktorú zásielku prevzal dňa 24.04.2020,

o čom svedčí ním podpísaná doručenka.Pred otvorením verejného zasadnutia odvolací súd preveroval, či sa obžalovaný nenachádza vo výkone
väzby, resp., výkone trestu odňatia slobody v inej veci, s negatívnym výsledkom.

Teda za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 293 ods. 5 Trestného poriadku odvolací súd
rozhodol, že sa verejné zasadnutie vykoná v neprítomnosti obžalovaného U. L..

Zástupcakrajskejprokuratúrynazasadnutípredniesol:„japovažujemtrest,ikeďsajavítrestomprísnym,
alevzhľadomnaminulosťpánaobžalovanéhohopovažujemzasprávnyaspravodlivýapretonavrhujem

odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.“

Poškodený L. L. uviedol, že odvolanie do výroku o náhrade škody nepodal a doplnil, že zo strany
obžalovaného mu škoda uhradená nebola a to ani čiastočne.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona Kto neoprávnene vyrobí, pozmení, napodobní, falšuje alebo si
obstaráplatobnýprostriedokaleboelektronicképeniazealeboinúplatobnúkartuvrátanetelefónnejkarty
alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu na účel použiť ho ako pravý alebo na taký účel ho prechováva,
prepravuje, použije alebo poskytne inému, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ
m) bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto
okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona
(2) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
(4) Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej

sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu
b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce

odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým
spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému
nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť

neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená.Podľa § 319 Trestného poriadku Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré
z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa §
317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Z predloženej trestnej veci odvolací súd zistil, že Okresnou prokuratúrou Bratislava III pod sp. zn. 4Pv
265/19/1103-9 dňa 31.07.2019 bola na obžalovaného U. L. podaná obžaloba pre prečin neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa
§ 219 ods. 1 Trestného zákona.

Dokazovanie pred súdom bolo vykonané na hlavnom pojednávaní dňa 20.11.2019 výsluchom
obžalovaného U. L., so súhlasom procesných strán bola prečítaná výpoveď poškodeného L. L. z
prípravného konania, rovnako aj výpoveď svedkyne Q. E., boli oboznámené listinné dôkazy, najmä
zápisnica o rekognícii, zápisnica o vydaní veci, výpis z bankového účtu a posudky na obžalovaného a

súd vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti
ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu

a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku.

Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pri tom
zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako
aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd
vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch

stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.

V kontexte s uvedeným sa javí potrebným pripomenúť zdôvodnenie rozhodnutia o vine obžalovaného
U. L. prvostupňovým súdom, ktorý konštatoval: „Obžalovaný U. L. vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní vyhlásil, že sa necíti byť vinný, zo spáchania trestného činu, ktorý je mu kladený za vinu.

Je však pravdou všetko, čo je uvedené v obžalobe. Išiel po ulici v Senci, našiel platobnú kartu, v
sekunde sa rozhodol, že ju skúsi použiť. Nevie prečo ju nešiel vrátiť. Použil ju v tých obchodoch, ako
je uvedené v obžalobe a celkovo zaplatil sumu okolo 22,- €, ktorú je poškodenému ochotný nahradiť.
Nemôže povedať, že by ľutoval spáchanie trestného činu. Svedok - poškodený L. L. vo svojej výpovedi
v prípravnom konaní uviedol, že dňa 06.06.2019 poobede nakupoval v predajni Billa v Senci. Nákup

zaplatil kartou, ktorú si strčil do vrecka teplákov. Až nasledujúci deň zistil, že mu platobná karta chýba.
Vtedy aj zistil, že bolo vykonaných päť platieb bez jeho vedomosti. Spolu mu vznikla škoda vo výške
21,89, ktorú žiada nahradiť. Svedkyňa Q. E. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že je
pracovníčkoučerpacejstanicevSenci.Nauvedenýnákupsapamätá,obžalovanýprišielvzimnejbunde,
čo jej bolo čudné, nakoľko už bolo leto. Zo zápisnice o rekognícii zo dňa 7.6.2019 vyplýva, že svedkyňa

Q. E. opoznala na 100 % osobu obžalovaného, ako páchateľa, ktorý platil za cigarety na čerpacej stanici.
Z pohybov na účte vedenom v Prima Banke a patriacom poškodenému L. L. vyplýva, že na vydanú
platobnú kartu Primá Banky Slovensko, a.s., číslo XXXXXXXXXXXXXXXX, k bankovému účtu č. SK
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX boli vykonané bezkontaktné platby dňa 06.06.2019 vo výške 1,39,-
€ v predajni BILLA Senec, vo výške 5,46,- € v predajni M+M Tabak Senec ako aj dňa 07.06.2019 vo

výške 0,45,- € v predajni BILLA Senec, vo výške 7,60,- € v predajni GaG čerpacia stanica Senec a vo
výške 7,00,- € v predajni v Siesta Reštaurácia Senec, spolu vo výške 21,89,-€,. Po takto vykonanom
dokazovaní, zhodnotení jednotlivých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel súd k
záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný U.L., jeho konanie je možné kvalifikovať ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, a to
tak po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej. Pri uznaní viny súd vychádzal z výpovede samotného

obžalovaného, ako aj z výpovede svedkyne Q. E.. Obžalovaný sa síce k spáchaniu trestného činu
nepriznal, potvrdil však, že skutková veta obžaloby je správna a riadne opisuje dejový priebeh činu.
Obranaobžalovanéhospočívavtvrdení,žesanecítibyťvinným,alepriebehsvojhokonaniavplnejmiere
potvrdil. Z hľadiska subjektívnej stránky vyhodnotil súd konanie obžalovaného ako konanie úmyselné
v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zákona.“

Krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v rámci dokazovania boli produkované
také dôkazy, ktoré potvrdzujú, že obžalovaný U. L. sa dopustil žalovaného skutku a to spôsobom
popísaným v obžalobe.

Obžalovanému je obžalobou kladené za vinu, že dňa 06.06.2019, po tom ako našiel platobnú kartu,

túto použil a vykonal s ňou bezkontaktné platby na škodu poškodeného L. L. vo výške 21,89,-€, ktorú
skutočnosť obžalovaný na hlavnom pojednávaní sám priznal a nevedel uviesť prečo platobnú kartu
nešiel vrátiť, resp. odovzdať ako nájdenú.

Skutkový stav bol, okrem priznania obžalovaného, preukázaný aj prečítanými výpoveďami poškodeného
L. L. a svedkyne Q. E. a tiež aj oboznámenými listinnými dôkazmi, zvlášť zápisnicou o vydaní veci a
výpisom z bankového účtu.

Podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona platí: Kto neoprávnene vyrobí, pozmení, napodobní, falšuje alebo

si obstará platobný prostriedok alebo elektronické peniaze alebo inú platobnú kartu vrátane telefónnej
karty alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu na účel použiť ho ako pravý alebo na taký účel ho
prechováva, prepravuje, použije alebo poskytne inému, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až
päť rokov.

Trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona je dokonaný samotným neoprávneným
obstaraním tohto elektronického platobného prostriedku. Na dokonanie trestného činu sa nevyžaduje,
aby páchateľ nakladal s peňažnými prostriedkami uloženými na účte, ku ktorému bola platobná karta
zriadená. Neoprávnené obstaranie platobnej karty je akékoľvek získanie platobnej karty alebo predmetu

spôsobilého plniť jej funkciu bez právneho dôvodu (primerane R 14/2008).

V prejednávanej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené, že obžalovaný U. L. dňa 06.06.2019,
po tom ako našiel na zemi spadnutú platobnú kartu patriacu poškodenému L. L., s touto vykonal
bezkontaktné platby v rôznych predajniach a na čerpacej stanici, ktorým konaní spôsobil poškodenému

škodu vo výške 21,89,-€. Obžalovaný nevedel vysvetliť, prečo nájdenú platobnú kartu nevrátil, resp.
neodovzdal príslušným orgánom.

Teda rozhodne bol preukázaný úmysel obžalovaného U. L. použiť platobný prostriedok, po tom ako si
tento neoprávnene zaobstaral. Tu krajský súd pripomína, že žalovaný trestný čin prečin neoprávneného

vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa
§ 219 ods. l Trestného zákona je dokonaný samotným neoprávneným obstaraním tohto elektronického
platobného prostriedku. Neoprávnené obstaranie platobnej karty je akékoľvek získanie platobnej karty.
( R 14/2008). Použitím sa rozumie aj platba takouto kartou.

Odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie
ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania) a dospel k rovnakému skutkovému zisteniu a právnej
kvalifikácii konania obžalovaného ako súd prvého stupňa.

Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného U.

L. nepochybil okresný súd, keď konanie v skutkovej vete napadnutého rozsudku právne posúdil ako
prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona.Odvolací súd dospel k rovnakému skutkovému zisteniu a právnemu posúdeniu konania obžalovaného
ako prvostupňový súd, pretože na základe vykonaných dôkazov možno vyvodiť jasný a ničím
nespochybnený záver o vine obžalovaného U. L..

Čo sa týka výroku o treste odvolací súd konštatuje, že pri úvahách o voľbe druhu trestu a jeho výmery
vo vzťahu k obžalovanému U. L. prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti významné pre
rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona) a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal

najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Trestného zákona.

Teda vzal do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok a pohnútku, ako aj jeho pomery
a možnosť nápravy a konštatuje, že súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a
výmere trestu vo vzťahu k obžalovanému, nakoľko správne obžalovanému priznal priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona tj. bol už za trestný čin odsúdený, nakoľko obžalovaný má

sedemnásť záznamov v registri trestov, ostatný raz bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava
III sp. zn. 6T/51/2017, právoplatným 24.10.207, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a
bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Následne vzal do úvahy ustanovenie § 38 ods. 4
Trestného zákona, v zmysle ktorého, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo bolo u obžalovaného aplikované,
trestná sadzba (ustanovená pri tomto trestnom čine v osobitnej časti je 1 rok až 5 rokov) bola upravená,
postupom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona na rozpätie 2 roky a 4 mesiace až 5 rokov, potom v súlade
s vyššie uvedeným, prvostupňový súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace, tj. na
samotnejdolnejhraniciupravenejtrestnejsadzby,ktorýtrestpovažujekrajskýsúdnielenzazákonný,ale

aj za spravodlivý a tento zodpovedá nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania
páchateľov, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a ostatným
rozhodným kritériám podľa ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona. V tomto smere sa krajský súd v
plnom rozsahu stotožňuje s úvahami a závermi rozvedenými v napadnutom rozsudku, ktoré viedli súd
prvého stupňa k rozhodnutiu o uložení vyššie uvedeného trestu odňatia slobody.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového súdu,
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného U. L. ako nedôvodné,
postupom podľa § 319 Trestného poriadku, zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.