Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoPr/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917206053
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5917206053.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobkyne: Bc. P. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, M., právne zastúpená: JUDr. Ladislav Ščury, advokát so sídlom
Mierová 1725, 022 01 Čadca, IČO: 33 916 071, proti žalovanému: Kysucká nemocnica s poliklinikou
Čadca, so sídlom Palárikova 2311/0, 022 16 Čadca, IČO: 17 335 469, právne zastúpený: Mgr. Michal
Mozolík, advokát so sídlom H. XXXX, XXX XX M., o určenie neplatností výpovedí z pracovného
pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k.
3Cpr/18/2017-431 zo dňa 14. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne v celom rozsahu a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. Konštatoval, že žalobkyňa uplatnila žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru včas, keď
ku skončeniu pracovných pomerov došlo 31.08.2017 a koniec lehoty v zmysle § 77 Zákonníka práce

(ďalej len ZP) pripadá na deň 31.10.2017 (utorok) a žaloba podľa doručenky o prijatí bola doručená
elektronicky dňa 31.10.2017 so zaručeným elektronickým podpisom všetkých príloh. Medzi stranami
nebolo sporné, že došlo k vzniku pracovných pomerov medzi žalovaným ako zamestnávateľom a
žalobkyňou ako zamestnankyňou od 01.12.2012 na pracovné pozície - skladníčka v práčovni s 0,5
pracovným úväzkom a vedúca práčovne s 0,5 pracovným úväzkom, ktoré boli dojednané na dobu určitú,
avšak na základe dodatku k pracovným zmluvám došlo k zmene s platnosťou od 01.12.2013 na dobu
neurčitú.Medzistranaminebolosporné,žežalobkyňatietoprácevykonávala.Zlistinnýchdôkazovakoaj

z výsluchu svedkýň E. H. a Ing. G. R. mal preukázané, že žalovaným boli písomne vyhotovené výpovede
z pracovných pomerov zo dňa 12.05.2017, a to jednak na pracovnú pozíciu skladníčky v práčovni
s 0,5 pracovným úväzkom a pracovnou pozíciou vedúcej práčovne s 0,5 pracovným úväzkom, ktoré
výpovede boli žalobkyni doručené dňa 01.06.2017. Výpovede zamestnávateľa pre nadbytočnosť zo dňa
03.05.2017 predstavovali prílohy k žiadostiam o prerokovanie výpovedi podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP
zo dňa 03.05.2017 adresovaným MUDr. O. W., predsedovi odborovej organizácie ZOOZaSS pri KNsP
Čadca. Jednalo sa o pracovné verzie písomných výpovedí, ktoré neboli podpísané štatutárnym orgánom

žalovaného a nikdy neboli žalovaným žalobkyni doručované. Listom zo dňa 19.09.2017 žalovaný
žalobkyni neprejavil vôľu doručovať tieto výpovede, išlo len o zaslanie týchto listín na základe žiadosti
žalobkyne o informácie. Preto je bez akéhokoľvek právneho významu skúmať správnosť uvedenia
začiatku a konca plynutia výpovednej doby v týchto výpovediach. Rovnako výpoveď zamestnávateľapre nadbytočnosť zamestnanca zo dňa 12.05.2017 (vedúca práčovne s 0,5 pracovným úväzkom), hoci
bola podpísaná štatutárnym orgánom žalovaného, nikdy nebola žalovaným žalobkyni doručovaná a
zo strany žalovaného nebola prejavená vôľa doručiť túto listinu žalobkyni. Žalobkyňa nepreukázala,

že v situácii dňa 26.05.2017 na zamestnaneckom odbore žalovaného k tomu došlo. Fotografia tejto
listiny s časťou ruky osoby predložená žalobkyňou k tomu nepochybne nepostačuje. Z výsluchov
svedkov E. H. a Ing. G. R. vyplynulo, že predmetom návštevy žalobkyne na zamestnaneckom odbore
dňa 26.05.2017 bola záležitosť čerpania dovolenky na zotavenie na základe jej iniciatívy po ukončení
dočasnej práceneschopnosti. Výsluch svedka Q. P. doručenie tejto výpovede žalobkyne nepreukázal,

nakoľko tento svedok nebol prítomný priamo v miestnosti, kde k tomu malo dôjsť. Ako už bolo vyššie
konštatované, žalobkyni boli doručované výpovede pre nadbytočnosť zo dňa 12.05.2017, a to dňa
01.06.2017 na pracovisku, pričom žalobkyňa odmietla ich prijatie ako to vyplýva zo záznamu na rube
listín podpísaného E. H. a G. R., a preto účinky výpovedí nastali aj napriek tomu, a to v súlade
s § 38 ods. 1, 4 ZP. K doručovaniu výpovede došlo až po ukončení dočasnej práceneschopnosti
žalobkyne (ukončenie dočasnej PN žalobkyne dňa 26.05.2017, doručovanie výpovede dňa 01.06.2019).

Formulácia o výpovednej dobe v týchto listinách je v súlade s § 62 ZP. Poznamenal však, že neuvedenie
náležitosti týkajúcej sa trvania výpovednej doby, začiatku jej plynutia, skončenia jej plynutia do výpovede
zákon nevyžaduje, a už vôbec nie je spojené so sankciou neplatnosti výpovede.

3. Žalovaný rozhodol o organizačných zmenách písomnými rozhodnutiami zo dňa 06.04.2017, v zmysle

ktorýchzdôvoduzefektívneniaprácevtechnicko-prevádzkovomodboreHPUžalovanéhonapracovisku
práčovňa znížilo sa pracovné miesto v kategórii THP - vedúci práčovne z 0,5 na 0,2 úväzku a z
dôvodu zníženia nákladov a zefektívnenia práce v technicko-prevádzkovom odbore HPU žalovaného
na pracovisku práčovňa, znížil sa počet zamestnancov v kategórii robotníckych povolaní 0,5 úväzku. V
rozhodnutiach bol výslovne označený zamestnanec, ktorého sa organizačná zmena týkala - žalobkyňa.

Uvedené je v súlade s § 63 ods. 2 písm. b/ ZP. Zákon zároveň nevyžaduje uvedenie tohto rozhodnutia
do znenia výpovede, napriek tomu táto skutočnosť vo výpovediach zo dňa 12.05.2017 doručené
01.06.2017 bola uvedená. Pokiaľ je uvedený iný dátum, ide o chybu v písaní, nakoľko nemal žiadnej
pochybnosti, že rozhodnutie žalovaného sa týkalo pracovných pozícií, na ktorých pracovala žalobkyňa.
Žalobkyňa neuviedla, že žalovaný vydal aj iné rozhodnutia o organizačných zmenách s dopadom na ňu.

Rozhodnutia o organizačných zmenách boli vydané písomnou formou, pred daním výpovedí žalovaným
žalobkyni. Sporná bola medzi stranami otázka samotného prevedenia organizačných zmien, keď bolo
poukazované zo strany žalobkyne na ich účelovosť s cieľom zbavenia sa nepohodlnej zamestnankyne
- žalobkyne. V rozhodnutí o organizačných zmenách bol jasne vymedzený ich cieľ, a to zabezpečenie
efektívnosti práce a zníženie nákladov. Na základe organizačných zmien bola u žalovaného potreba

práce - riadiaca činnosť v práčovni v zníženom rozsahu, t.j. s úväzkom 0,2, ktorá bola zahrnutá do
pracovnej pozície s 1,0 úväzkom na administratívne činnosti v prevádzkovo-technickom odbore a v
nemocničnej lekárni, ktorá bola ponúknutá žalobkyni pred daním výpovede. Práca skladníčky v práčovni
s 0,5 úväzkom už pre žalovaného nebola potrebná.

4. Bola splnená zákonná požiadavka v zmysle § 74 ZP a výpovede z pracovného pomeru boli
vopred prerokované so zástupcami zamestnancov - so závodným výborom SOZZaSS pri žalovanom
dňa 11.05.2017, čo vyplýva zo žiadostí o prerokovanie výpovedí podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP,
kde na rube listín sa nachádza záznam o prerokovaní výpovedí podpísaný predsedom MUDr. O.
W.. Aj v tejto časti zákon nevyžaduje uviesť rozhodnutie zástupcu zamestnancov do výpovede,

napriek tomu vo výpovediach bola obsiahnutá formulácia, že výpoveď bola prerokovaná príslušnou
odborovou organizáciou 11.05.2017. Zákon s prerokovaním výpovede so zástupcom zamestnancov
počas dočasnej práceneschopnosti zamestnanca nespája žiadne právne následky. V § 64 ods. 1 písm.
a/ ZP je upravený zákaz výpovede v ochrannej dobe - okrem iného v dobe, keď je zamestnanec uznaný
dočasne PN pre chorobu, uvedené sa netýka žiadnym spôsobom prerokovania výpovede so zástupcami

zamestnancov, ktoré podľa zákona musí predchádzať doručeniu výpovede.

5. Zároveň konštatoval, že žalovaný splnil požiadavku týkajúcu sa ponukovej povinnosti v zmysle § 63
ods. 2 písm. b/ ZP a žalobkyňa nebola ochotná prejsť na inú, pre ňu vhodnú prácu, ktorú jej žalovaný
ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Na základe oboznámenia sa s listinou

Ponuka inej vhodnej práce zo dňa 25.04.2017 adresovanej žalovaným žalobkyni, bolo zistené, že tento
ponúkol žalobkyni práve novovytvorené pracovné miesto s úväzkom 1,0 na prevádzkovo-technickom
odbore - referent (riadenie a organizácia chodu práčovne, pokladničná agenda, administratívna činnosť
v lekárni). Bol vypracovaný písomný harmonogram prác, kde boli uvedené konkrétne časové úseky prejednotlivé druhy činnosti za účelom organizačného zabezpečenie bez ich bezproblémového výkonu.
Ponuka práce bola zo strany žalovaného prerokovaná so žalobkyňou aj osobne, čo nasvedčuje snahe
žalovaného komunikovať so žalobkyňou za účelom zistenia jej postoja, resp. jej požiadaviek. Zároveň

konštatoval, že ponuka tejto práce bola faktickým vyhovením žiadosti žalobkyne o preloženie na
pracovnú pozíciu administratívneho pracovníka zo dňa 06.09.2016. Žalobkyňa tvrdila, že ponúkanú
prácuneprijalapreprístupjejpriamehonadriadenéhoBc.Q.H.,spočívajúcivšikaneaztohovyplývajúce
pochybnosti, či ponúknutú prácu na základe priloženého harmonogramu prác bolo možné za tejto
situácie zvládnuť. Z výpovede svedkýň - zamestnankýň žalovaného, I. S. a E. G., ktoré následne

vykonávali túto prácu ako aj výsluchom vedúceho technicko-prevádzkového odboru žalovaného, v
súčasnosti M. C., vyplynulo, že zamestnankyne, ktoré túto prácu vykonávajú, ju zvládajú bez problémov,
neboli zistené nedostatky vo výkone tejto práce. Tvrdená skutočnosť žalobkyne šikanózneho prístupu
priameho nadriadeného Bc. Q. H. vo vzťahu k žalobkyni je len v rovine všeobecného tvrdenia. Z
výpovede svedka Q. P. nebolo šikanovanie žalobkyne preukázané, tento uvádzal len všeobecné
nekonkrétnetvrdeniavtomzmysle,žeBc.Q.H.žalobkynivyvoláva,stálejejvymýšľalpráce,organizoval

ju, dal ju robiť ku stroju v práčovni, rozprával iným o žalobkyni, že zlé robí, že nestíha prácu, a že ju
vyrazí z nemocnie, že bude robiť ako on povie. Bc. Q. H. bol priamym nadriadeným žalobkyne, a preto
prideľovanie práce, jej kontrola, komunikácia so žalobkyňou, prijímanie opatrení v prípade zistených
nedostatkov, bolo v jeho kompetencii. Pre posúdenie, do akej miery sa u neho jednalo o konanie v súlade
so zákonom, resp. či došlo v tejto súvislosti k porušeniu zákona z jeho strany, tento dôkaz nepostačoval.

Predložené CD nosiče obsahujúce nahrávky Bc. Q. H. a iných zamestnancov žalovaného nebolo možné
v spore prehrať, nakoľko išlo o dôkaz získaný v rozpore so zákonom s poukazom na ust. čl. 6 ods. 2
Základných princípov CSP. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na záznamy v jej zdravotnej dokumentácii z
predmetného obdobia, má za to, že táto obsahuje subjektívne tvrdenia žalobkyne, týkajúce sa uvádzania
príčiny jej zdravotných ťažkostí, interného, resp. psychického charakteru, avšak záznamy v zdravotnej

dokumentácii žalobkyni nepreukazujú príčinnú súvislosť medzi zdravotnými problémami žalobkyne a
tvrdeným šikanóznym prístupom jej priameho nadriadeného. Relevantné v tomto smere je, že ani CD
záznamy, ani záznamy v zdravotnej dokumentácii žalobkyňa žalovanému, či už na personálnom odbore
alebo priamo riaditeľovi nepredložila, neuviedla konkrétne tvrdenia o šikanovaní zo strany jej priameho
nadriadenéhoanepožiadalaoriešenievzniknutejsituácievrelevantnomčase,kedyjejžalovanýponúkol

inú vhodnú prácu pred daním výpovede, a teda žalovaný nemal v danom čase reálnu možnosť zaujať
objektívne stanovisko k tejto otázke a prijať potrebné opatrenia. Navyše pri ponuke inej vhodnej práce
žalobkyňa vyjadrila obavy z nestíhania ponúknutej práce, bol jej daný prísľub zo strany žalovaného
ako to vyplynulo z výpovede svedkyne Ing. G. R., že harmonogram prác je orientačný a nebude
vyžadované jeho striktné dodržiavanie. V opačnom prípade by situácia bola riešená na personálnom

odbore, čo možno považovať za seriózny a ústretový postup žalovaného, napriek tomu, že tieto obavy
žalobkyňa vtedy ničím nepodložila. Tomuto tvrdeniu nasvedčujú aj svedecké výpovede zamestnankýň,
ktoré následne na tejto pracovnej pozícii pracovali, pričom výkon práce je bezproblémový (p. S., p. G.).
Preto ustálil, že žalobkyňa nebolo ochotná prejsť na inú pre ňu vhodnú prácu, ktorú jej žalovaný ponúkol.
Zdôraznil, že v prípade ponukovej povinnosti v zmysle § 63 ods. 2 ZP nejde o ponuku na uzavretie

dohody o zmene pracovných podmienok podľa § 54 ZP, ale ide o zákonom stanovenú povinnosť pre
zamestnávateľa, predchádzajúcu výpovedi z pracovného pomeru, pričom neakceptovanie ponuky zo
strany zamestnávateľa zamestnancom, má v tomto prípade za následok, že zamestnávateľ mohol dať
zamestnancovi platnú výpoveď, k čomu došlo, ide o postup v súlade so zákonom.

6. Bolo preukázané, že dňa 03.04.2017 pred vydaním rozhodnutí o organizačnej zmene dňa 6.4.2017
bol zo strany žalovaného daný žalobkyni návrh dodatku č. 6 k pracovným zmluvám, v ktorom bola
obsiahnutá zmena dojednaných pracovných podmienok, týkajúca sa druhu práce - administratívne
činnosti v technickom odbore a nemocničnej lekárni, keď podľa stručnej charakteristiky práce mala
žalobkyňa riadiť a organizovať chod práčovne, pracovníkov vykonávajúcich pracovné činnosti s

prevahou fyzickej práce, v pokladni viesť evidenciu o pohybe peňažných prostriedkov v hotovosti,
vykonávať administratívnu činnosť v lekárni. K uzavretiu tohto dodatku nedošlo nakoľko žalobkyňa
jeho návrh neakceptovala. Uvedený postup žalovaného vyjadruje nepochybne konkrétnu potrebu
zamestnávateľanavykonávanievymedzenéhodruhuarozsahuprácakoajnadruhejstraneskutočnosť,
že žalovaný už nepotrebuje výkon prác v takom rozsahu ako boli pôvodne dojednané v pracovných

zmluvách. Žalovaný štandardne prejavil snahu o uzavretie dohody so žalovanou v zmysle § 54 ZP -
ponúkal jej túto prácu. Tento postup zamestnávateľa je transparentný a v súlade so zákonom, zároveň
je prejavom vôle z jeho strany ďalej žalobkyňu zamestnávať, a nie sa jej zbaviť ako nepohodlného
zamestnanca, čo žalobkyňa v spore tvrdila.7. Má za to, že nadbytočnosť žalovanej je nepochybne v príčinnej súvislosti s vykonanými organizačnými
zmenami u žalovaného a že nevznikla v príčinnej súvislosti s uzavieraním pracovných pomerov s novými

zamestnancami. Až následne po doručení výpovedí žalobkyni žalovaný uzatvoril s I. S., rod. D., dňa
31.08.2017 pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu, ktorá bola ponúkaná žalobkyni, a na ktorú žalobkyňa
nebola ochotná prejsť s dojednaným nástupom do práce 01.09.2017.

8. Z uvedených dôvodov žaloba o určenie neplatnosti výpovedí z pracovného pomeru na pracovné

pozície skladníčka v práčovni a vedúca práčovne zo dňa 12.05.2017, doručené dňa 01.06.2017 je
nedôvodná a žalobu v tejto časti zamietol. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovedí
z pracovného pomeru z 03.05.2017 na obe pracovné pozície, nakoľko ide len o pracovné verzie,
nepodpísané na to oprávneným orgánom, ktoré neboli žalobkyni doručené, bolo potrebné žalobu
zamietnuť aj v časti uplatnenia neplatnosti týchto výpovedí. Napokon pokiaľ bola uplatnená neplatnosť
výpovede na pozíciu vedúca práčovne zo dňa 12.05.2017 s textom, v ktorom je uvedený konkrétny

deň začiatku a skončenia plynutia výpovednej doby, táto výpoveď nebola žalobkyni doručená, preto
bolo potrebné žalobu zamietnuť aj v časti uplatnenia neplatnosti tejto výpovede. Žalobkyňa listom zo
dňa 28.11.2017 oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Nakoľko bol prijatý záver,
že výpovede z pracovných pomerov sú platné, nie je možné vysloviť, že pracovné pomery medzi
žalobkyňou a žalovaným naďalej trvajú a rovnako nemožno priznať žalobkyni ani uplatnené nároky na

náhradu mzdy s poukazom na § 79 ods. 1 Zákonníka práce, a preto žalobu v tejto časti zamietol.

9. Uznesením zo dňa 14.02.2019 nepripustil zmenu žaloby v znení doplnenia o výrok VIII.: „Súd určuje,
že pracovný pomer pre pozíciu pokladníčky medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá", nakoľko
výsledky doterajšieho dokazovania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe s poukazom

na § 143 ods. 1 CSP. Dovtedy vykonané dokazovanie v nadväznosti na petit žaloby v tejto otázke
zamerané nebolo.

10. Uznesením zamietol návrhy žalobkyne na vykonanie dôkazov, a to oboznámením sa so záznamami
na všetkých CD nosičoch, na ktorých sú zachytené prejavy zamestnancov žalovaného, nakoľko ide o

dôkazy získané v rozpore so zákonom, ktoré nemožno zohľadniť pri prejednaní a rozhodovaní veci v
zmysle čl. 16 ods. 2 Základných princípov CSP. Nezistil, že vykonanie dôkazov je odôvodnené čl. 3 ods.
1 Základných princípov CSP vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa mala možnosť v prípade zistenia
šikanózneho postupu zo strany priameho nadriadeného využiť právne prostriedky ochrany v súlade s
právnymporiadkomSR,čovšaknevyužila.Uvedenénemôžesúdkorigovaťvsporeourčenieneplatnosti

výpovedí z pracovných pomerov vykonaním dôkazov získaných v rozpore so zákonom.

11. Rovnako zamietol návrh žalobkyne na vykonanie dôkazov, a to výsluch riaditeľa žalovaného, Ing.
Martin Šenfeld, MBA a svedkov P., W., Ing. G. R. k tvrdeniam o šikanovaní, nakoľko išlo by o dôkazy
nadbytočné, vzhľadom na uvedené posúdenie sporu, predovšetkým s ohľadom na predmet tohto sporu,

ktorým je určenie neplatnosti výpovede z pracovných pomerov. Žalovaný poprel, že v čase ponuky
inej vhodnej práce, že by mu žalobkyňa uviedla konkrétne tvrdenia o šikanovaní s predložením CD
záznamov a záznamom v zdravotnej dokumentácii. Svedkyňa Ing. G. R. bola v spore vypočutá aj k
otázke šikanovania a z tohto dôkazu nemal preukázané podanie riadnej žiadosti o riešenie situácie
šikanovania adresovanej žalovanému. Výsluch zamestnankýň žalovaného, W. a P., nemôžu prispieť k

riešeniu danej situácie, nakoľko nepatria do okruhu vedenia žalovaného, resp. nie sú zamestnankyne
personálneho odboru, ktoré by boli kompetentné túto otázku u žalovaného riešiť.

12. Námietku nevieryhodnosti svedkov - zamestnancov žalovaného vypočutých v spore s poukazom
na skutočnosť, že cestovali na pojednávanie spolu s právnym zástupcom žalovaného, vyhodnotil ako

nedôvodnú. Len samotná tvrdená skutočnosť spoločnej cesty vierohodnosť svedkov v tomto prípade
nespochybňuje. Je zrejmé, že kontakt právneho zástupcu s týmito svedkami nemožno vylúčiť vzhľadom
na poskytovanie právnych služieb uvedeným advokátom žalovanému na základe zmluvného vzťahu
z titulu výkonu ich pracovnej činnosti pre žalovaného. Iné skutočnosti spochybňujúce vieryhodnosť
svedkov tvrdené neboli. Svedkovia boli riadne poučení o povinnosti vypovedať pravdu a o trestných

následkoch nepravdivej výpovede.

13. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.14. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Poukázala na to, že
uznesením zo dňa 14.02.2019 nebola pripustená zmena žaloby o určenie, že pracovný pomer pre
pozíciu pokladníčky medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá. Nestotožnila sa s názorom súdu, že sa

pozícii pokladníčky začalo venovať až v záverečnom štádiu sporu a že nebolo predmetom dokazovania.
Z výpovede svedka Bc. H. vyplýva, že pracovala v pokladni, kde robila administratívu spojenú s vedením
pokladne a dokonca uviedol, že v pokladni pracovala, keď preberal odbor. Nevedel, že toto nie je
doriešené v nejakom dodatku k pracovnej zmluve a tiež potvrdil, že ešte pred jeho nástupom mala
podpísanú hmotnú zodpovednosť k predmetnej práci. Uvedené potvrdila i svedkyňa R.. Na skutočnosť,

že nedošlo ku skončeniu ústne uzatvoreného pracovného pomeru aj prostredníctvom svojho písomného
podania zo dňa 13.02.2019 poukázala na túto skutočnosť. Keďže pre pracovno-právne spory neplatí
koncentrácia konania (§ 320 CSP) tak súd nemôže skoncentrovať konanie tým, že sa nezaoberal
zmenou žaloby akoby koncentroval konanie hoci vykonané dokazovanie bolo vykonané aj k pozícii
pokladníčky. V opačnom prípade by súd zistil, že pracovný pomer na pozíciu pokladníčky naďalej trvá a
tým pádom by bola dôvodná žaloba nielen čo do výroku VIII., ale aj čo do výroku VII., ktorým požadovala

náhradu mzdy. Že došlo k ústnemu uzatvoreniu pracovného pomeru na pozícii pokladníčky potvrdzuje
aj nepriamy dôkaz, a to dohoda o hmotnej zodpovednosti podpísaná na pozíciu pokladníčky zo dňa
29.06.2016. Do dnešného dňa jej nebola doručená výpoveď z predmetného pracovného pomeru. Tým
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež tým, že jej právny zástupca sa chcel vyjadriť k
výpovedisvedkyneG.R.,čomuneboloumožnenézostranysúdustým,žekjejvýpovediakoikvšetkým

ostatným svedkom, ešte bude mať priestor, ktorý však nedostal. S právnym názorom súdu ohľadne
nevykonania dôkazov - nahrávky CD, ktoré mali byť získané nezákonným spôsobom sa nestotožňuje,
nakoľko pod pojem nezákonný dôkaz môžeme subsumovať dva pojmy, a to nezákonne získaný dôkaz
a nezákonne vykonaný dôkaz. Rozdiel je následne v jeho prípustnosti. Nezákonne vykonaný dôkaz
nemôže byť podkladom pre súdne rozhodnutie, pretože boli porušené pravidlá dokazovania určené

kogentnými normami a pri nezákonne získanom dôkaze nemôže súd jeho použitie v súdnom konaní
automaticky vylúčiť, pretože na tento postup nie je opora ani v zákone ani v súdnej judikatúre. Poukázala
na § 187 ods. 1 CSP, čl. 16 ods. 2 CSP, ak v konaní strana navrhne použiť nezákonne získaný dôkaz,
dochádza k stretu záujmov. Jedným je záujem na správnom zistení skutkového stavu, ktorý je základom
vecne správneho rozhodnutia. Týmto sa v civilnom procese realizuje právo účastníka na spravodlivý

proces, ktorý je garantovaný v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V týchto prípadoch môže byť povinnosť
účastníka uniesť dôkazné bremeno podmienené práve vykonaním nezákonne získaného dôkazu.
Právo na spravodlivý proces patrí aj navrhovateľovi dôkazu, ktorý by mohol byť jeho nepripustením
alebo nevykonaním ukrátený na svojich právach. Tieto prípady je preto potrebné riešiť s ohľadom
na ich konkrétne okolnosti, pričom nástrojom na dosiahnutie riešenia môže byť test „pomeru cieľa

a prostriedku". Dala do pozornosti nový český Občiansky zákonník, ktorý priamo pripúšťa v § 88
možnosť použiť podobizeň alebo zvukový alebo obrazový záznam bez súhlasu dotknutej osoby, ak
sa použije na výkon alebo ochranu iných práv alebo právom chránených záujmov. Tiež poukázala
na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/4642/2009, 30Cdo/42/2011 , 30Cdo/179/2004.
Rovnako na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II.ÚS 1774/14 z 09.12.2014. Je zrejmé, že ako

slabšia strana sporu nemala inú možnosť ako preukázať jej tvrdenia, nakoľko nikto zo zamestnancov
žalovanej nesvedčil v neprospech žalovanej, a teda nepotvrdil ňou uvádzané skutočnosti. Z tohto
dôvodu musela vyhotoviť zvukové záznamy na preukázanie skutočností tvrdených v tomto konaní. Z
nahrávky pojednávania 14.02.2019 je zrejmé, že konajúca sudkyňa vôbec neukončila dokazovanie a
nevydala uznesenie, ktorým by vyhlásila dokazovanie za skončené. Uznesenie o skončení dokazovania

predstavuje objektívny okamih koncentrácie konania ako i moment viazanosti súdu vyhláseným súdnym
rozhodnutím, keďže podľa dôvodovej správy k CSP spravidla po vyhlásení uznesenia o skončení
dokazovania bude nasledovať vyhlásenie rozhodnutia vo veci samej. Taktiež na tomto pojednávaní bol
zamietnutý jej návrh na vykonanie dôkazov výsluchom svedkov, nebola pripustená zmena žaloby a
vôbec nebolo rozhodnuté o jej návrhu na vykonania dokazovania vypracovaním znaleckého posudku

na jej lekársky stav, ktoré navrhovala písomným podaním 13.02.2019 ako aj vykonanie dopytu na VÚB,
a.s. pobočka Čadca s dotazom, kto nosil finančné prostriedky na účet žalovaného v roku 2016 a 2017,
resp. vykonanie dopytu na VÚC Žilina, kto mal v rokoch 2016 a 2017 podpisové právo za žalovaného
vkladať finančné prostriedky do banky. Ponuka inej vhodnej práce jej nebola odovzdaná písomne, ale
bola odovzdaná pánovi P., čo potvrdilo vykonané dokazovanie. Poukázala na to, že z odôvodnenia

rozsudku vyplýva, že boli povytrhávané z kontextu výpovede svedkov p. C., p. H. a p. H., a preto
odcitoval celé výpovede predmetných svedkov, ktoré dávajú v celosti úplne iný význam ako vychádza
z napadnutého rozsudku. Má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nestíhala svoju
prácu práve kvôli šikane zo strany p. H., ktorú ako už uviedla v rámci konania nepriamo preukázalatým, že odmietla podpísať dodatok č. 6, odmietla ponuku inej vhodnej práce a nepodpísala ani dohodu
o skončení pracovného pomeru. Pokiaľ ide o šikanovanie túto skutočnosť potvrdil svedok P., ktorý jej
šikanovanie osobne riešil s pánom H., riaditeľom Ing. Šenfeldom, MBA, s pani R. a so zástupkyňou pána

H., Mgr. P. (nevypočutá svedkyňa). Všetky osoby mali vedomosť o jej šikanovaní ako aj o nahrávkach,
ktoré vyhotovila, napriek tomu jej nikto nepomohol. V dôsledku šikany sa jej značne zhoršil zdravotný
stav, čo preukázala lekárskymi správami. Nebola jedinou osobou, ktorá bola šikanovaná p. H., išlo aj
o p. W. (nevypočutá svedkyňa) a uvedené skutočnosti chcela potvrdiť aj vyhotovenými nahrávkami,
čo však súd nepripustil. Súd prvej inštancie v bode 25. odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že zistil, že

žalovaný ponúkol žalobkyni práve novovytvorené pracovné miesto s úväzkom 1,0 na prevádzkovo-
technickom odbore - referent a na druhej strane v bode 27. odôvodnenia uviedol, že mal preukázanú
skutočnosť, že až následne po doručení výpovedí žalobkyni žalovaný uzatvoril s I. S. pracovnú zmluvu
na pracovnú pozíciu, ktorá bola ponúkaná žalobkyni (administratívne činnosti v technickom odbore
nemocničnej lekárne v rozsahu 1,0 úväzku zahŕňajúce výkon práce referenta v práčovni, pokladníčky
a výkon administratívnej činnosti v nemocničnej lekárni) a na ktorú žalobkyňa nebola ochotná prejsť

s dojednaným nástupom dňa 01.09.2017. Na základe týchto citácií je zrejmé, že žalobkyni nebola
ponúknutá rovnaká práca ako pani I. S.. Uvedené vyplýva aj z výpovede svedka pána C., ktorý uviedol,
že je poverený vedením prevádzkového odboru a tiež že p. S. a p. G. nie sú vedúcimi práčovne,
nakoľko práčovňu riadi on. Žalovaný jej organizačné zmeny neoznámil a až na jej písomné vyžiadanie
jej ich následne zaslal poštou v období júl/august 2017. Svedkyne H. a R. vypovedali tak, že žiadosť o

zaradenie do administratívnych činností nedoniesla ona, ale pán H., čo vysvetľuje tú skutočnosť, ktorú
uvádzala v konaní, že predmetnú žiadosť nikdy nevyhotovovala a predpokladá, že ju podpísal Mgr. Q.
H., ktorý ju namiesto nej aj predkladal. Z rozsudku vyplýva, že súd vec poňal veľmi jednoducho bez toho,
aby v rozsudku boli uvedené špecifické problémy sporu žalobkyne a odpovede na ne. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vzhľadom na vykonané dokazovanie,

hoci toto dokazovanie pred súdom prvej inštancie môže označiť, že malo jednoznačne politický rozmer,
ktorým je od počiatku žalobkyňa atakovaná, keď súd v rámci zásady rozdeľuj a panuj vec posudzoval
jednotlivo, keď dané dôvody žaloby naparceloval a dokazovanie vykonával v jednotlivostiach a takto
vec v jednotlivostiach aj posúdil. Takéto právne posúdenie veci zo strany súdu, ale neobstojí, pretože
súd vec musí posudzovať jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach, pričom vzájomné súvislosti

súd pri tomto rozhodovaní veci úplne opomenul. Ponúkaná práca jej ako žalobkyni nebola v tom istom
rozsahu ponúkaná a následne vykonávaná svedkyňou S. a G. a rovnako bola nesprávne posúdená vôľa
žalovaného o doručovaní výpovedí, pričom túto vôľu podľa § 35 OZ siahodlho rozoberala vo svojich
podaniach vo veci. Súd tejto skutočnosti napriek tomu vôbec nevenoval pozornosť a celé konanie bolo
výslovne spolitizované a svedčilo výlučne v prospech žalovaného, ktorý je zdravotníckou organizáciou

s chápadlami do najvyšších sfér. Zrejme z tohto dôvodu bol celý proces spolitizovaný tak, aby nebolo
poškvrnené v tomto konaní meno žalovaného. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne považuje odvolanie za nedôvodné a argumenty v

ňom nie sú spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok je
vecne správny a odvolacie dôvody prezentované žalobkyňou nespochybňujú jeho vecnú správnosť
a jeho skutkových a právnych záverov. Hodnotenie vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie
nevykazuje známky nesprávnosti, naopak, vyhodnotenie vykonaného dokazovania a z toho vyvodené
skutkové a právne závery sú správne, zrozumiteľné a v súlade s pravidlami právnej i formálnej

logiky. Do práva na spravodlivý proces, ktoré patrí každej strane sporu, však nepatrí právo, aby
sa súd stotožnil s jej hodnotením vykonaného dokazovania a s jej návrhmi na dokazovanie. Súd
prvej inštancie neporušil žiadne procesné práva žalobkyne, ktoré by zakladali nesprávne rozhodnutie
vo veci, vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré vytvorilo úplný a dostatočný podklad pre rozhodnutie.
Žalobkyňa tak, ako sa vyvíjal spor a čiastkové predbežné právne posúdenie veci súdom prvej inštancie,

prispôsobovala, menila a dopĺňala žalobné dôvody, ktoré však pri podstate tohto sporu nemohli obstáť
a šlo len o nedôvodnú snahu presvedčiť súd aj inými nesprávnymi argumentmi. Odvolanie týkajúce
sa nepripustenia zmeny žaloby považuje za nedôvodné a nepripustenie navrhovanej zmeny žaloby
súdom prvej inštancie bolo správne a v súlade s § 143 ods. 1 CSP. Predmetom sporu bolo namietané
neplatné skončenie pracovných pomerov vymedzených žalobou. Čo sa týka tvrdeného faktického

výkonu práce žalobkyňou s jej súhlasom (pokladňa), žalovaná len poukazuje, že fakticky pracovný
pomer končí skončením prideľovania práce (komentár k Zákonníku práce od prof. Barancovej) a zároveň
akákoľvek práca bola vykonávaná v rámci pracovných pomerov, ktoré boli skončené, nie v ďalšom
pracovnom pomere. Nedošlo k žiadnemu, ani ústnemu uzatvoreniu ďalšieho pracovného pomerumimo tých, ktorých skončenie bolo predmetom žaloby. Obe strany mali nadpriemerne dostatočný
priestor od súdu, aby sa mohli vyjadriť k dokazovaniu i k argumentom protistrany. Využitie tohto
práva stranou je záležitosťou strany sporu a nie súdu. Obe strany počas konania, ako i po skončení

dokazovania, mali dostatočný priestor na vyjadrenie sa k dokazovaniu. Žalobkyňa v odvolaní len opakuje
argumenty na podporu vykonania nezákonne získaných zvukových záznamov, neverejne prednesených
slov tretích osôb, s ktorými sa súd náležite dostatočne a správne vysporiadal. Zvukové záznamy
boli neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti iných osôb. Na dokreslenie poukazuje
na to, že žalobkyňa nahrávala bezdôvodne aj osoby, s ktorými sa mala stretnúť prvý raz (vedúci

nemocničnej lekárne Mgr. T.), pričom sa nikdy riadne nesťažovala žalovanej na konanie nadriadeného
vedúceho zamestnanca, ktorým odôvodnila zhotovenie a použitie nezákonne zhotovených zvukových
záznamov. Neoznačila konkrétne skutky tvrdeného šikanovania tak, aby sa tým mohla žalovaná
zaoberať a neposkytla žalovanej zvukové záznamy. Pokiaľ ide o procesné pochybenia, nejedná sa o
pochybenia, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Nevyhlásenie uznesenia
o skončení dokazovania, nejedná sa o podstatnú vadu, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť

napadnutého rozsudku. Námietka o nevykonaní dokazovania znaleckým posudkom na jej zdravotný
stav a dopyt na VÚB, a.s. je nedôvodná, pretože šlo o nepodstatné okolnosti, ktoré ani nemohli
mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Nesprávne číselné označenie výroku nemá žiaden vplyv
na rozhodnutie vo veci samej a jeho správnosť. Odvolacia námietka týkajúca sa ponuky práce je
nedôvodná, pretože išlo o nespornú skutočnosť, ktorú potvrdila žalobkyňa v spore súdu, a zároveň

ponuku práce písomne odmietla. Navyše k tomu svedok P. pripustil odovzdanie žalobkyni a zúčastnil sa
jednania so žalobkyňou aj ako splnomocnený zástupca danej záležitosti. Z výpovedí svedkov vyplýva,
že bola oboznámená s ponúkanou prácou i harmonogramom. Citovanie výpovedí svedkov v odvolaní
nepredstavuje dôvodné odvolacie námietky a zvýraznené repliky svedkov nie sú podstatné a spôsobilé
spochybniť správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie. K odvolacej námietke o nestíhaní

novoponúknutej práce žalobkyňa svoje tvrdenia nepreukázala a žalovaná ich odmieta s poukazom na
výpoveď svedkov Ing. R., S., G. a C., pretože žalovaná nepodala riadnu sťažnosť proti nadriadenému
vedúcemuzamestnancovisvymedzenýmiskutkamitvrdenéhošikanovania.Odmietatvrdeniažalobkyne
o šikanovaní, pretože nie je ani zrejmé, aké konkrétne konanie podľa žalobkyne malo predstavovať
tvrdené šikanovanie a aké konkrétne konanie, ktoré žalobkyňa označuje ako šikanovanie, oznámila.

Žalobkyni bola ponúknutá rovnaká práca, ako neskôr vykonávala po jej odmietnutí svedkyňa S. a neskôr
svedkyňa G.. Názov funkcie, resp. zmena názvu (referent - vedúci práčovne) nepredstavuje právne
významnú skutočnosť, lebo obsah činností v práčovni je pri oboch názvoch zhodný. Tvrdenie žalobkyne
o organizačných zmenách je právne bez významu. Navyše, z výpovede Ing. R. vyplýva, že žalobkyňa
bola s organizačnými zmenami oboznámená, i keď to nie je povinnosťou zamestnávateľa. Tvrdenie

žalobkyne o jej žiadosti o zaradení na administratívne práce je neopodstatnené, hrané a účelové a
v tejto súvislosti poukazuje na vývoj obrany žalobkyne a jej ne/reakcie na tento dôkaz. K tvrdeniu o
„politickom rozmere" uvádza, že ide o nepodložený pocit, ktorý žalovaná odmieta ako vyfabulovaný. Súd
postupoval v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, keď postupne vykonával
dokazovanie a zaoberal sa všetkými relevantnými žalobnými argumentmi žalobkyne v jednotlivosti i vo

vzájomnej súvislosti v miere nevyhnutnej pre rozhodnutie vo veci samej. Predmet sporu bol vymedzený
žalobou. Súd prvej inštancie správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania, keď nebol žiaden
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania a žalobkyňa si bola vedomá svojej dôkaznej situácie a od
počiatku mala zvoleného právneho zástupcu z radov advokátov. Poukázal, že v SR je historicky najnižšia
nezamestnanosť, preto prípadnú nezamestnanosť je potrebné chápať u žalobkyne ako dobrovoľnú, keď

nepreukázala, že si nemôže nájsť prácu. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

16. Žalobkyňa v replike uviedla, že súd prvej inštancie v prejednávanom prípade nevykonal dokazovanie
v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci, pretože vôbec nevykonal dokazovanie k nahrávkam,

čo bol rozsah nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci samej, ako ani ďalšie vytýkané dôkazy uvedené v
odvolaní. Nevenoval sa ani právne významným okolnostiam podstatným pre rozhodnutie, keď odmietol
jej návrhy na ďalšie dokazovanie, ktoré by evidentne smerovali a boli v rozsahu nevyhnutnom pre
rozhodnutie veci. Skutočnosť, že menila petit, nemôže byť na jej ujmu, pretože využila iba svoje zákonné
dispozičné oprávnenie disponovať so svojím návrhom a disponovala ním tak, aby bola v predmetnej

veci úspešná a podľa toho volila prostriedky procesného útoku. Meniť petit žaloby je jej právo, ktoré
vyplývaz§139CSP.Vpracovno-právnychveciachsaustanoveniaosudcovskejazákonnejkoncentrácii
konania nepoužijú, čo vyplýva z § 320 CSP. Na základe toho mohla meniť petit žaloby až do rozhodnutia
vo veci samej. Tvrdenie žalovanej, že fakticky pracovný pomer končí skončením prideľovania práce,neobstojí, nakoľko z listinných dôkazov bolo zrejmé, že vykonávala aj prácu v pokladni na základe
ústne uzatvoreného ďalšieho pracovného pomeru so žalovanou. Po výpovedi svedkyne Ing. R. sa
právny zástupca žalobkyne chcel k jej výpovedi vyjadriť, avšak zo strany súdu prvého stupňa mu nebolo

vyhovené s odôvodnením, že bude mať priestor na vyjadrenie k výpovediam svedkyne, ako i ďalších
svedkov, pričom sudkyňa začala takticky narýchlo vypočúvať ďalších svedkov. Podstatnou skutočnosťou
je, že právny zástupca žalobkyne tento priestor už v rámci ďalšieho konania nebol poskytnutý. V otázke
nezákonne získaných zvukových záznamov poukazuje na čl. 16 ods. 2 CSP, kde je upravený princíp
legality, v zmysle ktorého súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy,

ktoré boli získané v rozpore so zákonom, iba že vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je
odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1. Vo výnimočných prípadoch je odôvodnený aj postup mimo rámca
princípu legality, ktorý vyplýva z tzv. testu proporcionality. Teda použiteľnosť nezákonného dôkazného
prostriedku bude podmienená dôkaznou núdzou, nakoľko v prípade existencie iných (zákonných)
dôkazov nie je vykonanie nezákonného dôkazu potrebné a prednosť bude mať ochrana osobnostných
práv. Nepripustením dôkazu, akým boli zvukové nahrávky, ktoré boli spôsobilé ovplyvniť významné

skutkové zistenia, nedôvodným uprednostnením práva na ochranu osobnosti nahrávaných osôb pred
právom na spravodlivý proces, ktorým sa má preukázať silnejšie právo, nemožno považovať za ústavne
komfortný procesný postup. Opätovne poukázala na nezákonne získaný dôkaz a nezákonne vykonaný
dôkaz. Je zrejmé, že ako slabšia strana sporu nemala inú možnosť, ako preukázať svoje tvrdenia,
nakoľko nikto zo zamestnancov žalovanej nesvedčil v neprospech žalovanej, a teda nepotvrdil ňou

uvádzané skutočnosti. Práve preto sú podstatné v tomto konaní uvedené nahrávky, pretože tieto
skutkovo dokresľujú celú situáciu, ako sa odohrávala v organizácii žalovaného. K tvrdeniu žalovaného,
že nerozhodnutie o jej návrhoch na dokazovanie, je nedôvodné, sa s týmto tvrdením žalobkyňa
nestotožňuje, nakoľko súd o týchto jej návrhoch žiadnym spôsobom nerozhodol. Ponuka inej vhodnej
práce mala byť doručená žalobkyni, nakoľko išlo o ponuku inej vhodnej práce pre ňu a nie pre pána

P.. Preto opätovne uvádza, že iná vhodná práca jej nebola písomne odovzdaná. Opätovne poukázala
na body 25 a 27 odôvodnenia napadnutého rozsudku ohľadne ponúkanej práce. Má za to, že práve
žalovaný je ten, ktorý v tomto konaní hrá a účelovo manipuluje. Zotrváva na svojich vyjadreniach
ohľadom politického rozmeru predmetnej kauzy a na zásadu „rozdeľuj a panuj". Nakoľko súd nevykonal
ňou navrhnutý dôkaz prehratím zvukových nahrávok, tak sa jednoznačne dostala do dôkaznej núdze,

nakoľko v jej prospech nechcel svedčiť žiaden zo zamestnancov žalovanej, pretože títo sa logicky
báli o svoju prácu a v dôsledku týchto skutočností nemala inú možnosť, ako preukázať ňou uvádzané
tvrdenia. Dôvodom, prečo ju nikto nechcel v okrese Čadca zamestnať, nie je to, že by bola dobrovoľne
nezamestnaná, ale z dôvodu, že v okrese Čadca vládne vládna strana a rečami ju dehonestuje nielen
zástupca žalovanej, ale aj samotná žalovaná prostredníctvom svojich zamestnancov. Zotrváva na

všetkých svojich skutočnostiach, ktoré uviedla v odvolaní a žiada, aby bolo jej odvolaciemu návrhu
vyhovené.

17. Žalovaná v duplike uviedla, že s argumentáciou žalobkyne v replike nesúhlasí. Námietka žalobkyne
o nevykonaní dokazovania v nevyhnutnom rozsahu je nedôvodná a predstavuje len nesprávny názor

žalobkyne. Súd dostatočne zdôvodnil rozsah dokazovania a nevykonanie žalobkyňou navrhnutého
dokazovania nelegálnymi a nelegitímnymi zvukovými nahrávkami. Na všetky strany konania platia limity
stanovené v čl. 5 CSP a v tomto konkrétnom prípade i limity v § 143 ods. 1 CSP. Je celkom zjavné,
že po vykonanom rozsiahlom dokazovaní na viacerých pojednávaniach zmena žaloby nemohla byť
pripustená, pretože výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej

žalobe. Zároveň nešlo o žiadny ďalší pracovný pomer, ale prácu v rámci existujúcich pracovných
pomerov, ktoré boli riadnym a zákonným spôsobom ukončené zákonnými výpoveďami. Námietka
tvrdeného neposkytnutia priestoru na vyjadrenie sa k výpovedi svedkyne Ing. R. je nedôvodná a
nepravdivá, keď žalobkyňa a jej právny zástupca, ako aj právny zástupca žalovanej, dostali dostatočný
priestor v priebehu pojednávania i po skončení dokazovania, aby sa vyjadrili k dokazovaniu. Naďalej

má za to, že nie je dostatočne podložená odôvodnenosť prihliadať na nelegálne a nelegitímne dôkazy,
ktoré žiadala žalobkyňa použiť proti žalovanej v nesúvisiacom spore, pričom však žalobkyňa neumožnila
žalovanej ňou tvrdené protiprávne konanie preskúmať, nepodala sťažnosť na tvrdené protiprávne
konanie, skutkovo ho nevymedzila a nedala žalovanej podklady na vyvodenie prípadných záverov
voči tvrdenému porušovateľovi. Práve všetky ostatné okolnosti sporu (najmä nekonanie žalobkyne)

neodôvodňujú vykonanie nelegálnych dôkazov a nepredstavujú takú výnimočnú situáciu, ktorá by
odôvodňovala vykonanie nelegálnych dôkazov. V tomto spore sa žalovaná nedopustila žiadneho
protiprávneho konania voči žalobkyni. Naopak, žalobkyňa neposkytla žalovanej žiaden priestor ani
možnosť zasiahnuť voči prípadnému protiprávnemu konaniu voči žalobkyni. Tvrdenie žalobkyne, ženikto zo zamestnancov žalovanej nesvedčil v neprospech žalovanej, odmieta ako neopodstatnené,
nepravdivé a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Strana konania sa nemôže domáhať, aby svedkovia
svedčili v jej prospech a v neprospech žalovanej. Obe strany sporu sa môžu domáhať akurát toho,

aby svedkovia vypovedali pravdivo o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie vo veci, ktoré sú im
známe.Žalobkyňasizabezpečilasvedka,ktorýjejsvedčil(svedokP.)adôkaznásila,resp.preukázanosť
jeho výpovede vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne však nemôže ísť na ťarchu žalovanej. Svedok P.
naďalej pracuje u žalovanej a neboli voči nemu vyvodené žiadne následky v súvislosti s jeho účasťou
v spore. Preto žiada na takúto nepodloženú argumentáciu žalobkyne neprihliadať. Námietky smerujúce

k nerozhodnutiu o dôkazných návrhoch nenapĺňajú tvrdený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/
CSP. Rozhodujúce je, že navrhnuté dokazovanie zo strany žalobkyne je nadbytočné pre rozhodnutie vo
veci. Okolnosti ponuky práce boli súdom náležite a správne zistené a námietka žalobkyne je nedôvodná,
keď táto bola aj v písomnej forme predložená žalobkyni s poukazom na vykonané dokazovanie a
na písomné vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobkyne proti rozsudku. Žalovanej bola ponúknutá
rovnaká práca, ako neskôr vykonávala po jej odmietnutí svedkyňa S. a na to svedkyňa G.. Žalobkyňa

svojimi tvrdeniami vytvára umelo „nové práce", ktoré v organizácii žalovanej ani neexistujú. Tvrdeniam
žalobkynevbode23a24replikyuvádza,žeichodmietaakonepodloženézáveryžalobkyne,ktoréchápe
ako prejav dôkaznej núdze. Navrhuje odvolaniu nevyhovieť, potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať jej
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Žalobkyňa k duplike žalovanej dala vyjadrenie, z obsahu ktorého vyplýva, že uvedené vyjadrenie
obsahuje skutočnosti uvádzané žalobkyňou počas konania v odvolaní, ako aj vo svojej replike. Pokiaľ
žalovaná v duplike uvádza, že žiadala použitie nelegálnych a nelegitímnych dôkazov proti nej v
nesúvisiacom spore, tak má za to, že súd disponuje výlučnou právomocou rozhodnúť o vykonaní,
resp. nevykonaní dôkazov a námietka žalovanej je nedôvodná. Nevie však, o akom súvisiacom spise

žalovaná hovorí. Takýto spis neexistuje. Okrem tohto sporu so žalovanou nevedie žiaden ďalší spor
a rozporuje tvrdenia žalovanej o nelegitímnosti použitia sporných zvukových nahrávok, ktoré používa
v úplne inom spore. Tvrdenie žalovanej, že sa voči žalobkyni nedopustila žiadneho protiprávneho
konania, sa nezakladá na pravde. Pokiaľ sa týka samotného šikanovania, tak tohto bol svedok Q. P.,
ktorý túto skutočnosť v rámci svojej výpovede potvrdil. Pán P. jej šikanovanie riešil osobne s pánom

H., s riaditeľom Ing. Martinom Šenfeldom, MBA, s p. R. a zástupkyňou p. H. p. Mgr. E. P.. Preto
nevie, na koho iného by sa mala obrátiť, keď žalovaná tvrdí, že jej neposkytla žiadny priestor ani
možnosť zasiahnuť voči prípadnému protiprávnemu konaniu. Má za to, že všetky kompetentné osoby
boli o protiprávnom konaní jej nadriadeného voči jej osobe informované, ako i o existencii predmetných
nahrávok, no napriek tomu v predmetnej veci nekonali, a preto považuje za absurdnú argumentáciu

žalovanej, že v predmetnej veci nekonala. Na tvrdení, ktoré žalovaná cituje v bode 7.1 (že nikto zo
zamestnancov žalovanej nesvedčil v neprospech žalovanej...) zotrváva v plnom rozsahu a nepovažuje
ho za v rozpore s vykonaným dokazovaním, práve naopak. Nikdy sa nedomáhala, že svedkovia musia
svedčiť v jej prospech a v neprospech žalovanej, svedkovia však majú vypovedať objektívnu pravdu
(nie naučenú) a nič nezamlčovať. Je pravdou, že svedok P. naďalej pracuje u žalovanej, no jeho účasť

v tomto spore neostala bez povšimnutia, zo strany žalovanej je na neho vyvíjaný neustály tlak. O
jej návrhoch na vykonanie dokazovania nebolo rozhodnuté vôbec, nikde v odôvodnení rozsudku zo
strany súdu nie je zmienka, že by ich bol odmietol vykonať, práve naopak, zo strany súdu ostali úplne
opomenuté. Objektívne právo predpokladá, že výkon subjektívneho práva smeruje k cieľu sledovanému
právnou normou. Ak konkrétna právna úprava vo všeobecnej časti Zákonníka práce chýba, je potrebné

subsidiárne použiť Občiansky zákonník. Neplatnou je preto tiež výpoveď zamestnávateľa, ktorá je
v rozpore s dobrými mravmi. Ak rozhodnutím zamestnávateľa o organizačných zmenách boli od
počiatkusledovanéinénežnímdeklarovanécieleazamestnávateľibapredstieralprijatieorganizačného
opatrenia so zámerom zastierať svoje skutočné zámery, môže mať jeho konanie dopad na platnosť
výpovede z hľadiska rešpektovania dobrých mravov (Najvyšší súd SR sp. zn. 5Cdo 42/2010). Má

za to, že žalovaný konal v rozpore s ustálenými dobrými mravmi s priamym úmyslom spôsobiť jej
ujmu, a preto jeho konanie považuje za zneužitie výkonu práva a z uvedeného dôvodu sú výpovede z
pracovného pomeru neplatné. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 234/2018 zo
dňa 25.4.2019. Pokiaľ žalovaná jej doručila výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, tak postup žalovanej,
ktorá výpoveď v zmysle vykonaného dokazovania zvažovala už tri mesiace pred samotnou výpoveďou

a žalobkyňa v tom čase bola práceneschopná, možno označiť za špekulatívnu. Citovaný judikát hovorí
o tom, že ak žalovaná v čase pretrvávajúcej práceneschopnosti neponúkla vhodné pracovné pozície
žalobkyni, tak konala v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a porušila zákaz diskriminácie,
lebo jej osobu v porovnaní s ďalšími zamestnancami znevýhodnila. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR4MCdo 5/2010 bolo vyjadrené, že rozhodujúcim je, že zamestnávateľ má v čase dania výpovede voľné
pracovné miesto, ktoré je pre zamestnanca vhodné (8Cdo 194/2017). Nie sú celkom bez právneho
významu aj okolnosti, ktoré predchádzajú doručeniu výpovede zamestnancovi. Zamestnávateľ aj v čase

pred výberom konkrétneho nadbytočného zamestnanca musí konať v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania a žiadneho zamestnanca nesmie v porovnaní s inými zamestnancami diskriminovať.
V danom prípade, pokiaľ žalovaná konala voči žalobkyni z dôvodu jej momentálneho nepriaznivého
zdravotného stavu v tom istom čase a mieste odlišne ako voči iným zamestnancom, nevytvorila jej
rovnako možnosť prijať osobné rozhodnutie v situácii, ktorá nastala po rozhodnutí o organizačnej zmene

počas práceneschopnosti a pre konanie žalovanej malo teda znaky diskriminácie a bolo v rozpore
so zásadou rovnakého zaobchádzania. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na nové rozhodnutie.

19. Na to reagoval žalovaný svojím vyjadrením, keď uviedol, že tvrdenia žalobkyne predstavujú
nepravdivé konštrukcie, ktoré sa nezakladajú na faktoch preukázaných v spore. V bodoch 4, 5 a 6 si

zamieňa spor so spisom. Súvisiacim sporom mala na mysli tento spor. Žalobkyňou navrhované dôkazy
(zvukové záznamy) sú nelegálne a nelegitímne, nesúvisia s neplatnosťou výpovedí, ale s tvrdeným
šikanovaním konkrétnej osoby. Žalovaná nemala od žalobkyne žiadne relevantné a doložené tvrdenia
o šikanovaní, ktoré by mohla preskúmať. Nové tvrdenia v bode 10 neboli žiadnym spôsobom doložené
a žalovaná ich popiera ako nepravdivé a nepodložené. Žiaden tlak na svedka P. v práci nikto nevyvíja.

Body 13 a 16 predstavujú zmenu argumentácie žalobkyne v odvolacom konaní, ktorá je neprípustná.
Na nové tvrdenia a argumenty sa neprihliada v zmysle § 366 CSP, keďže nebol splnený ani jeden
predpoklad na pripustenie ich uplatnenia. Citované rozhodnutia súdov sú neaplikovateľné skrz skutkové
okolnosti prípadu. Výpovede neboli a ani nemohli byť v rozpore s dobrými mravmi. V konaní bola
jednoznačne preukázaná efektívnosť organizačných zmien, ktoré neboli len prechodné. Je nepravdivé a

nepodložené tvrdenie o údajnej diskriminácii, ktoré žalobkyňa navyše ani nekonkretizovala, čím zostali
v rovine všeobecných tvrdení. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 234/2018 nie je možné vôbec
vziať do úvahy v tomto spore z dôvodu, že rieši úplne odlišný skutkový stav. Rozhodnutie vytvára
limity zamestnávateľa pri výbere nadbytočného zamestnanca z viacerých do úvahy prichádzajúcich
zamestnancov. V tomto spore však bolo zrušené miesto a znížené miesto, na ktorých pracovala výlučne

len žalobkyňa. Žalobkyni ponúkla adekvátnu prácu, dokonca v súlade s jej požiadavkami a svojimi
potrebami a v rovnakom rozsahu, ako bolo zrušené miesto. Odmieta tvrdenie žalobkyne, že mala konať
voči nej z dôvodu jej momentálneho nepriaznivého stavu, ide o nepravdivú a nepodloženú novotu v
odvolacom konaní, založenú na individuálnom pocite žalobkyne a nie na objektívnych podkladoch.
Dôvodom organizačných zmien bolo zvýšenie efektívnosti práce v práčovni, ktorá bola zo strany

žalovanej preukázaná. Organizačné zmeny i ponuka inej vhodnej práce žalobkyni boli v súlade s
reálnymi potrebami organizácie žalovanej.

20. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách
§ 379 a § 380 CSP a rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili
pracovné pomery od 1.12.2012, a to na pracovnú pozíciu „skladníčka v práčovni" s 0,5 pracovným

úväzkom a pracovnú pozíciu „vedúca práčovne" s 0,5 pracovným úväzkom a pracovný pomer bol na
dobu určitú, pričom na základe Dodatkov č. 2 k pracovným zmluvám s platnosťou od 1.12.2013 došlo
k zmene s tým, že pracovné pomery sa dojednali na dobu neurčitú. Bolo preukázané, že dňa 6.4.2017
žalovaný rozhodol písomne o organizačných zmenách, v zmysle ktorých z dôvodu zefektívnenia
práce v technicko-prevádzkovom odbore HTÚ žalovaného na pracovisku práčovňa sa znížilo pracovné

miesto v kategórii THP - vedúci práčovne z 0,5 na 0,2 úväzku a z dôvodu zníženia nákladov a
zefektívnenia práce v technicko-prevádzkovom odbore HTÚ žalovaného na pracovisku práčovňa znížil
sa počet zamestnancov v kategórií robotníckych povolaní 0,5 úväzku. V rozhodnutí bol výslovne
označený zamestnanec (žalobkyňa), ktorého sa organizačná zmena týkala. Rozhodnutie o organizačnej
zmene súd nepreskúmava z materiálnej (obsahovej) stránky. Výber nadbytočného zamestnanca

prislúcha výlučne zamestnávateľovi, ani súd nemôže preskúmavať správnosť tohto výberu zo strany
zamestnávateľa. Či žalobkyňa podala zamestnávateľovi žiadosť o zaradenie do administratívnych
činností je bez právnej relevancie k predmetu konania a organizačnej zmene prijatej žalovaným. Listami
zo dňa 3.5.2017 žalovaný požiadal MUDr. O. W. - predsedu odborovej organizácie ZOOZaSS pri KNsPČadca o prerokovanie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP so zamestnankyňou P. E., ktorá vykonáva
prácu vedúcej práčovne na 0,5 úväzku pracovného miesta, a to na základe organizačnej zmeny zo dňa
3.4.2017 z dôvodu zefektívnenia práce v prevádzkovo-technickom odbore - na pracovisku práčovňa

sa znižuje počet zamestnancov v kategórii THP - vedúci práčovne z 0,5 na 0,2 úväzku pracovného
miesta, čím sa stala nadbytočnou a vzhľadom k organizačnej zmene zo dňa 3.4.2017 z dôvodu zníženia
nákladov a zefektívnenia práce v prevádzkovo-technickom odbore na pracovisku práčovňa sa znižuje
počet zamestnancov v kategórii robotníckych povolaní - skladníčka v práčovni o 0,5 pracovného miesta,
čím sa žalobkyňa stala nadbytočnou. Žiadosti predseda odborovej organizácie prevzal dňa 9.5.2017

a prerokované obe žiadosti boli dňa 11.5.2017. Súd prvej inštancie vo veci správne konštatoval, že
pokiaľ bol uvedený iný dátum o organizačnej zmene (3.4.2017 a 6.4.2017), ide o chybu v písaní,
nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti, že rozhodnutie žalovaného sa týkalo pracovných pozícií, na
ktorých pracovala žalobkyňa a žalobkyňa v spore neuviedla, že žalovaný vydal aj iné rozhodnutia o
organizačných zmenách s dopadom na ňu. Prílohou žiadosti o prerokovanie výpovedí boli pracovné
verzie výpovedí zo dňa 3.5.2017, ktoré neboli podpísané štatutárnym zástupcom žalovaného a zároveň

neboli žalobkyni doručované. Následne po ukončení dočasnej práceneschopnosti žalobkyňou boli
jej dňa 1.6.2017 na pracovisku doručované výpovede z oboch pracovných miest (vedúca práčovne,
skladníčka v práčovni) z dátumu 12.5.2017. Žalobkyňa predmetné výpovede odmietla prevziať, o čom
svedčí záznam na uvedených výpovediach podpísaný svedkyňami H. a R.. Účinky výpovede nastali aj
napriek tomu v súlade s § 38 ods. 1, 4 Zákonníka práce. V konaní nebolo preukázané, že by došlo

k porušeniu ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a/ ZP, v ktorom je upravený zákaz výpovede v ochrannej
dobe (okrem iného v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne práceneschopný pre chorobu), nakoľko
výpovede z pracovného pomeru boli žalobkyni doručované po ukončení práceneschopnosti, a to dňa
1.6.2017, keď predtým došlo k ukončeniu dočasnej práceneschopnosti žalobkyne dňa 26.5.2017. Na
veci nič nemení, že výpovede boli prerokované zástupcami zamestnancov počas jej práceneschopnosti.

Rovnako bolo v konaní preukázané, že zamestnávateľ predtým, ako dal výpoveď žalobkyni, dňa
25.4.2017 jej ponúkol voľné novovytvorené pracovné miesto s úväzkom 1,0 - referent na prevádzkovo-
technickom odbore (riadenie a organizácia chodu práčovne, pokladničná agenda) a v nemocničnej
lekárni (administratívna činnosť). Uvedené vyplýva z listu zo dňa 25.4.2017 žalovaného adresovaného
žalobkyni, ktoré žalobkyňa podpísala dňa 2.5.2017 s poznámkou, že uvedenú ponuku neprijíma (č. l.

92). Charakteristika pracovnej činnosti bola opísaná v dokumente, v ktorom bolo pracovné zaradenie
označené, ako referent v práčovni, pokladníčka, administr. pracovník. Žalobkyňa v celom konaní
nenamietala, že podpis na predmetnej listine jej nepatrí a rovnako z listiny nevyplýva, že ponuku práce
by bola odmietla z dôvodu, že bola priamym nadriadeným šikanovaná. Pokiaľ sa v priebehu konania
poukazovalo na to, že svedkovi P. mala byť uvedená ponuka doručovaná, z výpovede svedka Q. P.

vyplýva, že "pri rokovaní a ponúkaní práce najskôr nebol prítomný, bol na chodbe, neskôr ho prizvali
dovnútra, kde mali dávať žalobkyni podpisovať rozvrh práce, čo bude robiť a diskutovalo sa, už presne
nevie, čo to bolo, či bude stíhať, či to nebude stíhať. Konkrétne tú prácu, jej dával harmonogram práce,
čo bude robiť a žalobkyňa mala strach, preto odišla a zostal tam iba sám. Následne za žalobkyňu mu
dali podpísať náplň práce s tým, že túto môže zobrať". Teda z uvedeného vyplýva, že svedok P. prevzal

za žalobkyňu iba náplň práce, nepoprela, že by jej svedok P. túto náplň práce neodovzdal. Následne
žalobkyňa 2.5.2017 sama podpísala, že ponúkanú prácu neprijíma na liste zo dňa 25.4.2017. To, že
svedkovi Q. P. bola doručovaná náplň práce, vyplýva aj zo svedeckej výpovede Ing. G. R..

22. Z takto vykonaného dokazovania vyplýva, že pri výpovediach pre nadbytočnosť zamestnanca podľa

§63ods.1písm.b/Zákonníkaprácezodňa12.5.2017napozíciuskladníčkavpráčovnis0,5pracovným
úväzkom a na pozíciu vedúca práčovne s 0,5 pracovným úväzkom boli splnené všetky zákonné
predpoklady (písomné rozhodnutie o organizačných zmenách, ako príčina nadbytočnosti žalobkyne pre
žalovaného, prerokovanie výpovedí so zástupcami zamestnancov - odborovou organizáciou, ponuka
voľného pracovného miesta, ktorú žalobkyňa odmietla). Pokiaľ žalobkyňa namietala, že výpovede z

pracovného pomeru uvádzali nesprávne výpovednú dobu, neuvádzali a nepredložili jej doklad o tom, že
výpovede boli prerokované so zástupcami zamestnancov, ako aj nebola oboznámená s rozhodnutím o
organizačných zmenách, tieto jej tvrdenia sú neopodstatnené. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie
§ 61 ZP, ktorý upravuje, že výpoveď musí byť daná písomne a doručená a musí obsahovať dôvod,
pre ktorý je výpoveď daná. Každý právny úkon, aj výpoveď ako najdôležitejší jednostranný právny

úkon je neplatný, ak nemá všetky potrebné náležitosti právneho úkonu. Z tohto ustanovenia nevyplýva,
že podstatnou náležitosťou výpovede je aj uvedenie výpovednej doby, oznámenie o prerokovaní
výpovede zástupcami zamestnancov a oboznámenie s rozhodnutím o organizačnej zmene. Ako už
bolo vyššie konštatované v predmetnej veci, výpovedný dôvod vo výpovediach doručovaných žalobkynidňa 1.6.2017 bol riadne označený a takisto bolo žalobkyni vo výpovedi navyše oznámené, že bolo
prijaté písomné rozhodnutie o organizačných zmenách (teda bola zamestnávateľom oboznámená o tejto
organizačnej zmene) a že výpovede boli prerokované so zástupcami zamestnancov, hoci tieto náležitosti

nie sú nevyhnutnou súčasťou výpovede. Že bola žalobkyňa oboznámená s organizačnými zmenami,
vyplýva z vykonaného dokazovania (výpoveď svedkyne Ing. R.) a neznamená to, že žalobkyni mali
byť tieto rozhodnutia aj doručené, pričom stačí zamestnanca o tomto po výpovedi oboznámiť (5Cdo
31/2003).

23. Taktiež sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne výpovedí
zo dňa 3.5.2017, ktoré tvorili iba prílohu žiadostí o prerokovanie výpovedí so zástupcami zamestnancov
a jednalo sa o priložené pracovné verzie, ktoré neboli podpísané ani zamestnávateľom. Fotokópia
(predložená žalobkyňou) výpovede zo dňa 12.5.2017 jej nebola doručovaná, žalobkyňa uvedené
nepreukázala, naopak, zo svedeckých výpovedí svedkýň H. a R. bolo preukázané, že dňa 26.5.2017
žalobkyňa bola na pracovisku z dôvodu predloženia dokladu o ukončení práceneschopnosti a zároveň

podania žiadosti na čerpanie riadnej dovolenky v dňoch 29., 30. a 31.5.2017. Svedkyňou E. H., ako aj
Ing. G. R. bolo potvrdené, že v uvedený deň jej bolo dané iba na nahliadnutie, že jej bude daná výpoveď,
ktorú výpoveď si žalobkyňa prefotila a následne svedkyňa H. telefonicky kontaktovala nadriadenú Ing.
G. R., ktorá ju usmernila, že v čase trvania práceneschopnosti sa žalobkyni nebude doručovať výpoveď,
táto jej bude doručovaná až po ukončení dočasnej práceneschopnosti. Nepriamo tomu nasvedčuje,

že žalobkyňa predložila fotokópiu výpovede z 12.5.2017 iba na pozíciu skladníčka v práčovni a nie
aj na pozíciu vedúca práčovne. Z týchto dôvodov žalobkyňa nepreukázala, že by jej dňa 26.5.2017
zo strany zamestnávateľa (žalovaného) bola doručovaná výpoveď. V prípade, ak by sa prihliadalo na
doručovanie výpovede v uvedený deň, je nutné konštatovať, že žaloba podaná žalobkyňou by bola
podaná po dvojmesačnej prekluzívnej lehote stanovenej v ustanovení § 77 ZP. Súd prvej inštancie

správne konštatoval, že nebola vôľa zamestnávateľa doručovať žalobkyni výpovede z pracovného
pomeru datované dňa 3.5.2017, ktoré boli iba prílohou v pracovnej verzii ku žiadostiam o prerokovanie
výpovedí so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 ZP, ako aj dňa 26.5.2017 výpoveď datovaná dňom
12.5.2017.

24. Žalobkyňa poukazovala, že zo strany priameho nadriadeného bola šikanovaná a z tohto dôvodu
neprijala ponuku novovytvoreného voľného pracovného miesta. Zo žiadneho dôkazu však nevyplýva,
že žalobkyňa odmietla ponuku nového pracovného miesta z dôvodu šikany priameho nadriadeného.
Z tohto dôvodu žalobkyňa oficiálne nežiadala zamestnávateľa prešetriť uvedenú šikanu. V prípade
preradenia na nové pracovné miesto alebo neukončenia pracovného pomeru na pôvodných pracovných

miestach by jej priamym nadriadeným bola tá istá osoba a žalobkyňa napriek tomu v súvislosti s
tým neuskutočnila žiadne úkony, aby jej tvrdenia boli prešetrené a zabránené tak tvrdenej šikane. Z
výpovede svedkyne I. D., ktorá dňom 1.9.2017 začala vykonávať prácu, ktorá bola žalobkyni ponúknutá
pred daním výpovedí bolo preukázané, že práce stíha vykonávať v pracovnej dobe, harmonogram
práce dodržiava a v prípade, že na niektorom z pracovísk je veľa práce, môže si po dohode s

nadriadenýmtentoupraviť,sošikanousanapracoviskunestretla.Vsúčasnostiuvedenéprácevykonáva
svedkyňa E. G., ktorá rovnako potvrdila, že práce stíha v rámci harmonogramu. Nebolo preukázané
(práve naopak porovnaním pracovných náplní, svedeckými výpoveďami I. D., E. G.), že novoprijaté
zamestnankyne vykonávali inú prácu, ako bola ponúkaná práca žalobkyni. Svedok M. C. potvrdil, že
došlo u žalovaného k rozdeleniu odborov na prevádzkový odbor a technický odbor a k premenovaniu

funkcie vedúcej práčovne na referentku, avšak pracovná náplň je totožná a rovnako aj harmonogram. V
lekárskych správach sa uvádzajú subjektívne uvádzané pocity žalobkyne, ktoré uvádzala pri vyšetrení
u lekára a tieto ešte sami o sebe nepreukazujú príčinnú súvislosť medzi zdravotnými problémami
a tvrdeným šikanóznym prístupom jej priameho nadriadeného. Vykonanie znaleckého dokazovanie
by bolo nadbytočné a nehospodárne, nakoľko nebolo preukázané, že tvrdená šikana zo strany

žalobkyne mala mať príčinnú súvislosť s ponukou voľného novovytvoreného pracovného miesta,
žalobkyňa u zamestnávateľa neiniciovala vyšetrenie takéhoto ňou tvrdeného správania. Procesné
pochybenie súdu prvej inštancie, že nerozhodol o zamietnutí navrhovaného dôkazu, nemá za následok
nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti tvrdenej šikany
s odmietnutím novovytvoreného voľného pracovného miesta sa odvolací súd ani nezaoberá odvolacou

námietkou nevykonania dôkazov nelegálne získanými nahrávkami na CD nosiči a nevypočutia ďalších
navrhovaných svedkov, na preukázanie tvrdenej šikany.25. Ďalšou odvolacou námietkou žalobkyne bolo, že súd prvej inštancie nepripustil zmenu návrhu,
ktorým sa domáhala určenia, že pracovný pomer pre pozíciu pokladníčky medzi žalobkyňou a žalovanou
naďalej trvá. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že žalobkyňa týmto procesným úkonom rozšírila

žalobu o ďalší výrok, ktorého sa domáhala oproti pôvodným výrokom v písomne podanej žalobe. V
priebehu konania žalobkyňa tvrdila a preukázala písomnú hmotnú zodpovednosť, že od 29.6.2016
vykonávala aj pozíciu pokladníčky a táto pozícia písomným rozhodnutím o organizačnej zmene nebola
zrušená. Žalobkyňa však nepreukázala, že by došlo k ústnej zmene pracovnej zmluvy (teda, či na
pozícii vedúcej práčovne alebo na pozícii skladníčky práčovne) na pokladníčku. Svedkyňa Ing. G. R.

potvrdila, že žalobkyňa zastupovala pokladňu, nakoľko pokladníčka bola dlhodobo chorá a bežne sa
stáva, že zamestnanci zastupujú jeden druhého, ak s tým súhlasia. Žalovaná nenamietala, že funkciu
pokladníčky vykonávala iba ako zástup počas dlhodobej práceneschopnosti pokladníčky. Svedok Bc.
Q. H. potvrdil, že keď nastúpil do funkcie, žalobkyňa už vykonávala i funkciu pokladníčky, nemal
však vedomosť o tom, či uvedené bolo uskutočnené aj nejakým dodatkom k pracovnej zmluve. Z
takto zisteného skutkového stavu je nutné konštatovať, že bolo preukázané, že žalobkyňa vykonávala

funkciu pokladníčky, avšak iba na zástup počas práceneschopnosti pokladníčky a sama potvrdila, že
uvedené vykonávala do apríla 2017 (č.l.310 p.v.), teda v čase podania sporných výpovedí už funkciu
pokladníčky nevykonávala a nepreukázala, že by došlo k zmene pracovnej zmluvy dodatkom (aj ústne)
a konkrétne ktorej pracovnej zmluvy, nakoľko mala uzatvorené dve pracovné zmluvy, a to na pozíciu
vedúcej práčovne a na pozíciu skladníčky práčovne. Navyše sama žalobkyňa listom zo dňa 24.10.2017

(č.l. 23) oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa dohodnutých pracovných zmlúv
zo dňa 30.11.2012 na pozícii skladníčka v práčovni a vedúca práčovne. V prípade posudzovania
odôvodnenosti použitia výpovedného dôvodu v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ ZP treba vychádzať z obsahu
pracovnej zmluvy a skúmať či u zamestnávateľa došlo k nejakej organizačnej zmene, ktorá by robila
zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. Aj z listinných

dôkazov vyplýva, že organizačná zmena sa dotýkala pracovnej pozície vedúcej práčovne a pracovnej
pozície skladníčky v práčovni a žalobkyňa mala uzavretú pracovnú zmluvu so žalovaným na tieto dve
pracovné pozície a žalobkyňa žalobou sa domáhala neplatnosti práve týchto výpovedí, a preto tieto boli
aj predmetom konania. V tejto súvislosti by bolo nadbytočné aj vykonať dôkaz dopytom na VÚC Žilina
alebo VÚB a.s., kto mal podpisový vzor za žalovaného a ukladal hotovosť na účet žalovaného, keď

uvedené napokon v konaní medzi stranami ani nebolo sporné.

26. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje v odvolaní na ustanovenie § 320 CSP, že môže navrhovať dôkazy do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd súhlasí s takýmto názorom, avšak svojim procesným
úkonom žalobkyňa nenavrhovala ďalšie dôkazy, ale zmenu predmetu konania. Preto na uvedené sa

nedotýka ustanovenie § 320 CSP. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v
zmysle § 320 CSP mohla žalobkyňa počas konania dopĺňať v rámci konania do vyhlásenia rozsudku vo
veci samej k predmetu konania, ktoré bolo v zmysle písomnej žaloby.

27. Citovanie svedeckých výpovedí žalobkyňou v odvolaní, keď táto bližšie neodôvodnila, v čom

konkrétnom mal súd prvej inštancie tieto svedecké výpovede nesprávne vyhodnotiť, nepostačuje.
Napriektomuodvolacísúdpreskúmalrozsudokivtomtorozsahuanezistilžiadnepochybeniasúduprvej
inštancie pri vyhodnocovaní svedeckých výpovedí v ich jednotlivostiach, ako aj vo vzájomnej súvislosti s
ostatnými dôkazmi vykonanými v konaní pred súdom prvej inštancie. V citáciách svedeckých výpovedí
žalobkyňaniektoréčastivýpovedezvýrazňuje,avšakjednásaoskutočnosti,sktorýmisaodvolacísúduž

vyššie vysporiadal (napr. práca v pokladni, prevzatie náplne ponúkanej práce a harmonogramu svedkom
Q. P., premenovanie funkcie vedúcej práčovne na referentku a podobne).

28.Odvolacídôvod,ženemalmožnosťjejprávnyzástupcapovýpovedisvedkyneIng.G.R. savyjadriťk
tejto výpovedi považuje za nedôvodnú odvolaciu námietku, nakoľko strany mali možnosť zhodnotiť celé

dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie v rámci záverečnej reči pred vyhlásením rozsudku
vo veci samej.

29. Vytýkaný procesný nedostatok súdu prvej inštancie o nevyhlásení uznesenia o skončení
dokazovania na zvukovej nahrávke z pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci nemá

za následok nesprávnosť rozhodnutia. Zákonná koncentrácia žalobkyne (ako slabšej strany sporu) je
posunutá v zmysle § 320 CSP najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a u nej sa nepoužijú
ustanovenia o sudcovskej koncentrácii a zákonnej koncentrácii konania. Naopak sa dotýka sudcovská
koncentrácia v zmysle ustanovenia § 153 CSP, ako aj zákonná koncentrácia v zmysle § 154 CSP stranyžalovaného. V neposlednej rade v tejto súvislosti je nutné poukázať na ustanovenie § 366 CSP, ktoré
upravuje novoty v odvolacom konaní, keď presne stanovuje, v ktorých prípadoch sa môžu prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie

v odvolaní použiť.

30. Odvolací súd napokon poukazuje na to, že súd prvej inštancie vo veci zistil správne skutkový stav
a tento aj správne vyhodnotil a odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky ustanovenia
§ 220 ods. 2 CSP, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v celom

rozsahu naň odkazuje. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov,
pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva
z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení Zákonníka práce, ktorá by bola popretím ich podstaty a
zmyslu. Skutočnosť, že konanie pred súdom prvej inštancie neprebiehalo a neskončilo podľa predstáv
žalobkyne a že nebolo rozhodnuté v súlade s jej názorom, nezakladá to dôvod na zrušenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR

(resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd) nepatrí právo dožadovať sa toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,ktorésporovástranapredkladá(II.ÚS3/97,II.ÚS251/03,IV.
ÚS 340/04, III. ÚS 284/08). Preto nie je možné ani prihliadať na odvolaciu námietku žalobkyne ohľadne
tvrdenia o "spolitizovaní" procesu, nakoľko uvedené ničím nepodložila a jedná sa iba o jej subjektívny

pocit, ničím nepodložený, keďže výsledok konania nebol podľa jej predstáv. Konanie pred súdom prvej
inštancie tomu nenasvedčuje, obe strany mali rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonanému
dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam protistrany. Súd nie je viazaný v civilnom sprovom
konanínávrhmiprocesnýchstrán(anislabšejstrany)navykonaniedokazovaniaaniejepovinnývykonať
všetky nimi navrhované dôkazy, pričom posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozodnutie,

ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je aj v konaní so slabšou stranou
vecou súdu, a nie strán sporu. Ak súdom prvej inštancie neboli vykonané všetky navrhované dôkazy
žalobkyňou, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu jej procesných
oprávnení a ani za „spolitizovaný" proces. Zo strany žalobkyne sa v odvolaní jedná len o všeobecné
konštatovanie, že malo k tomu dôjsť z dôvodu, že žalovaný je zdravotníckou organizáciou s chápadlami

do najvyšších sfér.

31. Žalobkyňa vo vyjadrení k duplike zo dňa 09.09.2019 poukazovala na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp.zn.4MCdo 5/2010, 8Cdo 194/2017, 5Cdo 42/2010, 3 Cdo 234/2018 s tým, že v prejednávanej
veci jej žalovaná doručila výpoveď z pracovného pomeru a z dokazovania vyplynulo, že o tejto

zvažovala 3 mesiace pred samotnou výpoveďou, pričom žalobkyňa bola v tom čase práceneschopná,
čo možno označiť za špekulatívne a keď jej v čase pretrvávajúcej práceneschopnosti neponúkla
vhodné pracovné pozície, tak konala v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a porušila
zákaz diskriminácie, nakoľko ju v porovnaní s ďalšími zamestnancami znevýhodnila. Do zápisnice
na pojednávaní konanom dňa 08.01.2019 (č.l. 309 p.v.) právny zástupca žalobkyne zhrnul obdobia

dočasnej práceneschopnosti žalobkyne, a to od 23.01.2017 do 02.04.2017, 09.05.2017 do 26.05.2017
a od 28.08.2017 do 30.09.2017. Rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prijaté žalovaným dňa
06.04.2017, žalobkyni bola ponúkaná práca na voľnom novovytvorenom mieste dňa 25.04.2017,
ktorú podpisom dňa 02.05.2017 odmietla. Výpovede boli zástupcami zamestnancov prerokované dňa
11.05.2017. Výpovede z pracovného pomeru datované 12.05.2017 jej boli doručované po ukončení

dočasnej práceneschopnosti dňa 01.06.2017. Z uvedeného je možné konštatovať, že rozhodnutie o
organizačnej zmene a ponuka voľného pracovného miesta bolo uskutočnené v čase keď žalobkyňa
nebola dočasne práceneschopná. Rozhodnutia, na ktoré žalobkyňa poukazovala riešili situáciu, keď v
rámci organizačnej zmeny sa stali nadbytočnými viacerí zamestnanci. V danom prípade boli zrušené
pracovné miesta, ktoré sa v zmysle pracovných zmlúv dotýkali iba žalobkyne. Žalobkyňa v konaní

netvrdila ani nepreukázala, že aj iný zamestnanec bol na rovnakých pracovných pozíciách a na rovnaký
pracovný úväzok, ako bolo prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene a v tejto súvislosti pri výbere,
ktorého zamestnanca sa takto prijatá organizačná zmena dotkne, sa mal žalovaný voči nej správať
diskriminačne. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 234/2018 v bode 43. odôvodnenia sa
konštatuje, že konanie zamestnávateľa voči zamestnankyni (žalobkyni) malo znaky diskriminácie a

rozporu so zásadou rovnakého zaobchádzania v súvislosti s ponukou voľného pracovného miesta,
nakoľko tieto voľné miesta boli postupne obsadzované počas jej práceneschopností. Odvolací súd
musí opäť konštatovať, že v preskúmavanej veci sa nejedná o taký prípad, žalobkyni bolo ponúkané
voľné pracovné miesto dňa 25.04.2017 a táto ho písomne odmietla dňa 02.05.2017, teda nie počasjej práceneschopnosti. Navyše ani netvrdila, že v čase jej práceneschopnosti boli okrem ponúkaného
voľného pracovného miesta u žalovaného aj iné voľné pracovné miesto, ktoré jej nebolo ponúknuté.
Na základe uvedených skutočností nie je možné prijať záver, že žalovaný sa voči žalobkyni správal

diskriminačne oproti iným zamestnancom.

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne
aplikoval zásadu úspechu v konaní.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP aplikujúc
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti neúspešnej žalobkyni. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia súdom prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

34. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)