Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212207371
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8212207371.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v spore žalobcu I. B., L.. XX.X.XXXX, J. V.Č.
XXX, zast. JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, Slovenská 69, Prešov, proti žalovanému Wüstenrot
poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava 26 825 22, IČO: 31 383 408, zast. JUDr. Miroslava Slovinská,
advokátka, Štefánikovo námestie 13, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie 1.130,90 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1C 266/2012-306 zo
dňa 24.5.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

II. Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáha zaplatenia sumy 1.130,90 Eur, ktorá mu vznikla na jeho
majetku v súvislosti s poistnou udalosťou.

Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol tak, že cit.:
„Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 259,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
od 19.7.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Stranám sporu a štátu n e p r i z n á v anárok na náhradu trov konania.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca bol ku

dňu 16.3.2012 (označeného žalobcom ako deň škodovej poistnej udalosti) evidovaný ako vlastník
motorového vozidla zn. G. XXX, R..Č.. J.-XXXBD (ďalej aj vozidlo). Dňa 9.4.2013 bolo vozidlo odhlásené
na iného držiteľa. Kalkulácia na opravu vozidla znela na sumu 1.130,90 eur. Podľa tvrdení žalobcu v
žalobe a prednesov jeho právnej zástupkyne a svedkov B. a T. malo dôjsť k nimi popísanej škodovej
udalosti dňa 16.3.2012, teda k poškodeniu motorového vozidla zn. G. XXX, R..Č.. J.-XXXBD motorovým
vozidlom Q. J., ktoré mal riadiť svedok T. a pri cúvaní poškodiť uvedené motorové vozidlo, pričom malo
dôjsť k poškodeniam, ktoré znalec označil ako č. 1, 2, 3 (poškodenia na predných a zadných dverách

vozidla). K vykonaniu opravy vozidla nedošlo. Žalovaný po vykonaní šetrenia nahlásenej škodovej
udalosti žalobcovi (aj po jeho výzve na plnenie zo dňa 31.7.2012) oznámil, že poistné plnenie nebude
poskytnuté, keďže rozsah poškodenia motorového vozidla nezodpovedá deklarovanému priebehu
dopravnej nehody, a teda absentuje právny základ zodpovednosti za škodu. Rovnako že nie jepreukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla ich poisteného.
Zo znaleckého posudku a vyjadrenia súdneho znalca jednoznačne vyplýva, že identifikoval tri miesta
poškodenia vozidla (označené ako č. 1, 2, 3). Znalec konštatoval, že je technicky neprijateľné, aby

poškodenia č. 1, 2, 3 vznikli súčasne pri jednom náraze spájacieho zariadenia, tak ako to deklarovali
žalobca a svedkovia B. S. T.. Spôsobom, akým bola dopravná nehoda popísaná a rekonštruovaná,
mohlo dôjsť len k poškodeniu č. 1, nie poškodeniu č. 2 a 3. Je technicky prijateľné, že poškodenie č. 1
(zadné ľavé dvere vozidla Peugeot 207 v oblasti pod ochrannou lištou) mohlo vzniknúť kontaktom dverí
vozidla Peugeot 207 s prípojným zariadením vozidla Citroen Berlingo, pretože poškodenie vyhovuje

výškovej korešpondencii (podľa tvary poškodenia sa k uvedenému znalec nevedel vyjadriť ). Ostatné
poškodenia vozidla tomuto popísanému a zachytenému priebehu ( na fotografiách predloženými oboma
stranami) nekorešpondujú. Ak by aj pripustil ich vznik súčasne, tak určite nie spôsobom ako bol
deklarovaný. Vzhľadom k uvedenému znalec pripustil dve alternatívy : 1/ k poškodeniu č. 1 vzájomným
kontaktom vozidiel mohlo dôjsť, poškodenia č. 2 a 3 však museli mať iný pôvod, tieto vylučuje a 2/ ku
vzájomnému kontaktu oboch vozidiel nedošlo a poškodenia s údajnou nehodou nesúvisia, došlo k nim

iným spôsobom (avšak nevie uviesť ako). K rozsahu a charakteru poškodenia vozidla žalobcu nedošlo
takým mechanizmom, ako ho popísali svedkovia - p. B. B. S. G.. D. T.. Pochybnosti súdu sú dané aj
napr. tým, že svedok B. si presne pamätal aké poškodenia mali na vozidle vzniknúť a že v ten deň bol
na brigáde a presne popísal, čo mu svedok T. mal povedať, ale nepamätal si kedy k tomu malo dôjsť
(po lete, pred zimou). Od deklarovaného vzniku škody do podania žaloby, či jeho výsluchu neuplynula

až taká doba aby si to nevedel približne pamätať (menej ako rok). Vo vzťahu k výške škody, ktorá
bola kalkulovaná na sumu 1.130,90 eur znalec uviedol, že táto je prípustná (vo vzťahu ku všetkým
poškodeniam). K poškodeniu č. 1 udával sumu na opravu 216,12 eur bez DPH, pričom by sa jednalo o
opravu časti dielu - oter vo vzťahu k poškodeniu č. 1 a nie o výmenu dielu, ale jeho opravu, o časť pod
lištoudole,jeholakovania,tzv.prístrek.Súdmalpochybnostio priebehuškodovejudalosti,vznikuškody,

jej rozsahu a vôbec o samotnom vzniku škodovej udalosti ako takej, tak ako boli deklarované a skutkovo
vymedzené žalobcom v žalobe a výpoveďami svedkov B. S. T. (teda všetky tri poškodenia vozidla), a to s
ohľadom na závery znaleckého skúmania. Vznik a priebeh škodovej udalosti a škody, tak ako ju skutkovo
vymedzil žalobca a na jeho podporu popísali svedkovia, boli znalcom spochybnené. Uvedené vyplýva
aj z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, avšak s dodatkom, že vznik škody bol jednoznačne

spochybnený znalcom je dôvodný iba čiastočne, a to vo vzťahu k poškodeniam znalcom označeným ako
č.2 a č. 3; pri prvej alternatíve znalec pripustil vznik škody (označenej ako poškodenie č. 1) v príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou. Rovnako uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania sa javí,
že škoda v rozsahu poškodenia č. 1 bola spôsobená v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a
opak v konaní doposiaľ nebol spoľahlivo preukázaný. Dôkazy o opaku neboli v konaní produkované ani

po vrátení veci odvolacím súdom po zrušení rozsudku zo dňa14.5.2015. Vzhľadom k uvedenému súd
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná vo vzťahu k poškodeniu označenému ako poškodenie
č. 1, pri ktorom súdny znalec určil výšku škody na sumu 216,12 eur bez DPH, teda 259,34 eur s DPH
(túto by musel žalobca zaplatiť).
S ohľadom na vyššie uvedené súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a neprihliadal na ďalšie tvrdenia

strán sporu, keďže na ich preukázanie neoznačili ani nepredložili žiadne dôkazy.

4. Aplikoval ust.§ 4, ods. 1,2,4, § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. , § 22, ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z., §
420, ods. 1,3, § 427, ods. 1, § 428 OZ.
5. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 257 CSP vzhľadom k tomu, že právne posúdenie veci

vo vzťahu k základu nároku žalobcu vrátane určenia jeho výšky závisel od vyriešenia otázky, ktorá bola
predmetom znaleckého skúmania ustanoveným súdnym znalcom, súd dané posúdil ako dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania stranám a štátu, aj napriek
väčšiemu neúspechu žalobcu v konaní.
Obsah odvolaní

6. Proti vyhovujúcej časti rozsudku a voči výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. f) CSP, § 365 ods. 1 písm. h).
V odvolaní uviedol, že podľa znaleckého posudku dospel znalec v odpovedi na otázku posúdiť, či k
rozsahu a charakteru poškodenia vozidla žalobcu Peugeot 207, R.: J. mohlo dôjsť takým mechanizmom
ako ho popísali svedkovia -p. B. B. S. G.. D. T. a posúdiť, či priebeh nehody - škodovej udalosti,

ako ho opísali svedkovia B.Š. B. S. D. T. a vyplýva z nákresu na tzv. Car accident report, ktorý
je súčasťou spisu zodpovedá škodám na motorovom vozidle žalobcu ako sú zdokumentované vo
fotodokumentácii, ktorá je súčasťou súdneho spisu a to pri zohľadnení prírodných pomerov miest vzniku
škodovej udalosti k dvom možným alternatívam 1/ Ku poškodeniu č. 1 vzájomným kontaktom vozidielzúčastnených na dopravnej nehode mohlo dôjsť, nie však súčasne s poškodeniami č. 2 a 3, ktoré mali
mať iný pôvod. 2/ Ku vzájomnému kontaktu vozidiel vôbec nedošlo. Jednotlivé poškodenia s údajnou
nehodou nesúvisia. Došlo k nim iným neznámym spôsobom. Ku vzniku poškodení z titulu možnej

dopravnej nehody nemohlo dôjsť takým mechanizmom, ako ho popísali svedkovia - p. B. B. S. G.. D. T..
Vznik poškodenia č. 1 pritom znalec konštatoval ako technicky prijateľný iba z dôvodu, že poškodenie
vyhovuje výškovej korešpondencii, ale zároveň znalec uviedol, že podľa tvaru poškodenia si to nedovolí
tvrdiť. Avšak, ak mali vzniknúť, ako tvrdí žalobca, všetky poškodenia naraz jednou nehodou a znalec
vylúčil, aby poškodenia č. 2 a 3 vznikli naraz s poškodením č. 1, nemohlo touto nehodou vzniknúť ani

poškodenie č. 1. Žalovaná má zato, že ak je možné zo strany žalobcu preukázanie nároku v prípade
poškodenia č. 1 opierať o ZP, ktorý sa v 1. alternatíve vyjadril, že „ ku poškodeniu č. 1 vzájomným
kontaktom vozidiel zúčastnených na dopravnej nehode mohlo dôjsť, nie však súčasne s poškodeniami
č. 2 a 3, ktoré mali mať iný pôvod v rovnakej miere je možné, aby žalovaná preukázala aj opak, t.j.
nesplnenie predpokladov na vznik zodpovednosti za škodu nakoľko rozsah poškodenia motorových
vozidiel nezodpovedá deklarovanému priebehu dopravnej nehody, dôkazom - predmetným ZP, v ktorom

sa v 2 alternatívne znalec vyjadril v znení: „ Ku vzájomnému kontaktu vozidiel vôbec nedošlo. Jednotlivé
poškodenia s údajnou nehodou nesúvisia. Došlo k nim iným neznámym spôsobom. Ku vzniku poškodení
z titulu možnej dopravnej nehody nemohlo dôjsť takým mechanizmom, ako ho popísali svedkovia - p.
B. B. S. G.. D. T.. V prípade znenia druhej alternatívy je zrejmé, že mal znalec zato, že k škodovej
udalosti nemohlo dôjsť spôsobom popísaným žalobcom. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že

vykonaným dokazovaním dostatočne preukázal svoje tvrdenia t.j. že škoda nie je v príčinnej súvislosti
so žalobcom popísanou škodovou udalosťou a teda nárok žalobcu je nedôvodný. Vykonané dôkazy
sú natoľko vnútorne rozporné, že neumožňujú prijať záver, že škoda (hoc i len v rozsahu poškodenia
č. 1) bola spôsobená v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Dôkazné bremeno na preukázanie
tejto skutočnosti znáša žalobca, a tento ho zjavne neuniesol. V ďalšom žalovaná podáva odvolanie

aj proti výroku rozhodnutia o trovách konania. Zmenu právnej úpravy a očakávania žalobcu žalovaná
nepovažuje za okolnosť hodnú osobitného zreteľa na základe ktorej, by mal byť žalovaný oslobodený
od náhrady trov konania, keďže ako to už žalovaná vo vyššie citovanom bode 53 rozsudku uvádza, súd
mal po zvážení všetkých vykonaných dôkazov pochybnosti o priebehu škodovej udalosti, vzniku škody ,
jej rozsahu a vôbec o samotnom vzniku škodovej udalosti ako takej, tak ako boli deklarované a skutkovo

vymedzené žalobcom v žalobe. Má za to, že z uvedeného vyplýva, že žalobca podal nedôvodnú žalobu,
čím zapríčinil trovy konania a z uvedeného dôvodu musí byť zaviazaný tieto trovy konania nahradiť.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutých častiach zmenil tak, že žalobu zamietne a
žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania.
8. Proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie

odôvodnil § 365 ods. písm. h) CSP. V odvolaní uviedol, že v tomto prípade závisela výška nároku na
náhradu škody od znaleckého skúmania. V základe bol žalobca úspešný, keďže preukázal, že mu škoda
vznikla. Preto nemožno akceptovať názor, že žalobca nebol procesne úspešný. Pojem „úspech vo veci“
sa skúma vždy čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Aj z dôvodovej správy k
ust. § 255 Civilného sporového poriadku vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu

v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium
procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i
systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania
v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide
o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Navrhol aby odvolací

súd rozsudok súdu 1. stupňa v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu
trov konania.
Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1

a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku je nedôvodné a odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uložil súdu prvej inštancie povinnosť sa zaoberať
dôvodnosťou nároku žalobcu v rozsahu poškodenia č. 1. Odvolací súd uviedol, že v konaní žalovaný
doposiaľ spoľahlivo nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že poškodenie č. 1 nevzniklo v príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou.11. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno na
preukázanie, že poškodenie č. 1 na motorovom vozidle vzniklo v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou. Danú skutočnosť pripustil aj súdom ustanovený znalec. Naopak, žalovaný, ktorý v konaní

popiera vznik poškodenia v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, neuniesol v konaní dôkazné
bremeno, ktoré ho zaťažovalo preukázaním opaku.
Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

12. Dôkazná povinnosť predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana
- nie je v tejto súvislosti správne uvažovať pri dôkaznej povinnosti len o žalobcovi. Inak povedané,
dôkazná povinnosť nestíha v kontradiktórnom spore len žalobcu. Dokazovať je povinný každý, kto v
spore niečo tvrdí. To znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia,
a tým pádom i dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného
bremena vedie v prípade žalovaného k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou

sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v
spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. Dôkazné bremeno teda v kontradiktórnom
spore rozhodne nesvedčí len žalobcovi. V tejto súvislosti sa dôkazné bremeno prirovnáva ku stromu,
ktorého koruna sa podľa vývoja konkrétneho sporu nakláňa raz na stranu žalobcu a inokedy, naopak,
na stranu žalovaného. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny

priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany procesne útočia alebo sa procesne bránia.
Možno teda konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany, hoci nie v rovnakom
rozsahu. Rozsah dôkazného bremena žalovaného sa odvíja od miery aktivity žalobcu. Ak je samotný
žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu
v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu. Ak však žalobca

splní svoju povinnosť tvrdenia dôkladne, žalovanému spravidla nebude stačiť spochybňovať skutkové
tvrdenia žalobcu, ale musí predostrieť vlastné relevantné skutkové tvrdenia týkajúce sa konkrétneho
prejednávaného procesného nároku (ŠTEVČEK, Marek. Čl. 8 [Procesné povinnosti a procesné
bremená]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa,
BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydání. Praha: Nakladatelství

C. H. Beck, 2017, s. 49. ISBN: 978-80-7400-629-6.)
13. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že škoda na jeho motorovom vozidle vznikla
v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. V konaní ustanovený znalec pripustil, že poškodenie č. 1
súvisí s poistnou udalosťou a vo vzťahu k poškodeniam 2,3 túto príčinnú súvislosť vylúčil. Žalovaný
poprel, že poškodenie č. 1 vzniklo v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Ak sa žalovaný bráni

tvrdením o opaku, má v tomto zmysle dôkaznú povinnosť. Dôkazné bremeno, pokiaľ zákon neustanoví
inak, zaťažuje toho účastníka, ktorému je existencia príslušnej skutočnosti podľa hmotného práva na
prospech; pokiaľ sa žalovaný bránil tvrdením, že zmluvu so žalobcom neuzavrel, resp. že peňažnú
sumu neprevzal, mal v tomto smere dôkaznú povinnosť ( viď rozsudok NS ČR, z 22.03.2017, sp.
zn. 33Cdo 2512/2016). Odvolací súd má v zhode so súdom prvej inštancie za to, že žalobca uniesol

dôkazné bremeno na preukázanie, že poškodenie č. 1 vzniklo v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou
a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie opaku.
14. Odvolanie žalovaného vzhľadom na dôvody v ňom uvedené, nemá za následok nesprávnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdil postupom podľa ustanovenia § 387 ods.

1 a 2 CSP.
15. Žalobca aj žalovaný napadli výrok o trovách konania, o ktorých súd rozhodol v súlade s ust. § 257
CSP tak, že ich náhradu stranám sporu nepriznal dôvodiac, že v danom prípade ide o dôvod hodný
osobitného zreteľa. V danom prípade je potrebné dať za pravdu odvolateľom, že súd na náhradu trov
konania aplikoval nesprávne hmotnoprávne ustanovenie. Zásadu úspechu vo veci (§255 CSP) treba

uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V
týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou
uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie
výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Odborná otázka posudzovaná znalcom môže
presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že

škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu v predmetnej veci preto potrebné považovať za
plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška
plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu. Na tomto
procesnom úspechu nič nemení ani to, že znalec uplatnenú škodu rozdelil na 3 čiastkové poškodenia,pričomudvochznichvylúčilpríčinnúsúvislosť.Nazákladeuvedeného,vsúladescitovanýmizákonnými
ustanoveniami odvolací súd priznal žalobcovi i právo na plnú náhradu trov (celého) konania, avšak iba
z prisúdenej sumy. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku

na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. V súlade s uvedeným odvolací súd žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).