Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/251/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717210309
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6717210309.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: VH
Autoservis, s. r. o., so sídlom Rákoš 9034/5, 960 01 Zvolen, IČO: 36 668 605, právne zastúpený JUDr.
Oskarom Chnápkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. F. XXXX/XX, XXX XX A., právne
zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Zvolen, Nám. SNP
41, 960 01 Zvolen, v konaní o zaplatenie 777,40 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/28/2017-184 zo dňa 19. apríla 2018 ako súdu prvej inštancie,

takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o čiastočnom vyhovení žalobe p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v treťom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania
m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 777,40 € spolu s úrokom z omeškania
vovýške5,05%ročneztejtosumyod07.11.2015dozaplateniatitulomnezaplatenéhozvyškucenydiela
- opravy motorového vozidla. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe vyhovel
sčasti, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 777,40 € spolu s úrokom z omeškania
vovýške5%zuvedenejsumyod19.07.2017dozaplatenia,všetkodo15dníodprávoplatnostirozsudku
(prvý výrok); v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a priznal žalobcovi nárok na náhradu

trov konania voči žalovanému vo výške 100 % (tretí výrok).

2. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel
so žalovaným ako objednávateľom dňa 16.09.2015 ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo
vykonanie servisných prác na motorovom vozidle U. S., X.: A.-D. po škodovej udalosti, ktoré vozidlo
žalovaný pristavil do servisu žalobcu. Táto skutočnosť bola preukázaná zákazkovým listom č. O zo dňa
16.09.2015 a preberacím listom vozidla zo dňa 16.09.2015. Žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce

mu z uzavretej zmluvy splnil riadne a včas a za vykonané servisné práce vystavil dňa 22.10.2015
žalovanémufaktúruč.Hsdňomsplatnosti05.11.2015nasumu3357,07€.Zfakturovanejsumyboladňa
06.11.2015 pripísaná na účet žalobcu suma 2 579,67 € od poisťovacej spoločnosti E. pojišťovňa, a. s.,
pobočka Bratislava titulom plnenia z poistnej udalosti - zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkoumotorového vozidla. Uvedené bolo preukázané fotokópiou faktúry zo dňa 22.10.2015 a výpisom z
účtu žalobcu. Dňa 07.10.2015 bolo motorové vozidlo odovzdané žalovanému, o čom svedčí zápis o
odovzdaní vozidla zo dňa 07.10.2015. Zvyšok fakturovanej sumy vo výške 777,40 € doposiaľ ani napriek

viacerým výzvam zo strany žalobcu žalovaným uhradený nebol.

3. Žalobca v konaní tvrdil, že zo zápisu o odovzdaní vozidla a jeho prevzatia žalovaným vyplýva, že
žalovaný súhlasí s fakturáciou podľa platných cenníkov žalobcu, bol informovaný o rozsahu opravy,
rozsah a kvalita prác bola vykonaná na základe otvorenej zákazky a motorové vozidlo prevzal žalovaný

opravené bez akýchkoľvek závad.

4. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že sa so žalobcom dohodol, že celková suma požadovaná žalobcom
za opravu poškodeného vozidla bude v celom rozsahu uhradená príslušnou poisťovňou, resp. vyčíslená
škoda bude uhradená priamo z povinného zmluvného poistenia. Žiaden nárok nad rámec plnenia
poisťovne neodsúhlasil a ani nebol pripravený uhradiť. Tvrdil, že žalobca mohol a mal vzhľadom na svoje

odborné skúsenosti vedieť, kde je hranica výšky nákladu na opravu vozidla, ktorú akceptuje poisťovňa
a tomu mal prispôsobiť aj rozsah a spôsob vykonanej opravy. Mal vedieť, že suma nákladov za opravu
vo výške 3 357,07 € prekračuje hodnotu vozidla, teda sa jedná o neekonomickú opravu, ktorú poisťovňa
v celom rozsahu nepreplatí a preto ak mu takáto suma plynula z predbežnej kalkulácie, nemal opravu
vykonať buď vôbec, alebo len v rozsahu nepresahujúcom plnenie poisťovne. Zároveň poukázal aj na

písomnú odpoveď na jeho sťažnosť zo strany poisťovne zo dňa 03.03.2016, kde v treťom odseku
poisťovňa opisuje dotknuté vozidlo ako vozidlo vyrobené v roku 2008 s počtom najazdených kilometrov
266 928. Zo zákazkového listu č. O však vyplýva, že žalovaný odovzdával do servisu poškodené
motorové vozidlo, na ktorom bol servisným technikom poznačený počet najazdených kilometrov 366
904. Z uvedené podľa žalovaného vyplýva, že niekto zo servisnej opravovne, ktorá vykonávala opravu

poškodeného motorového vozidla „stočil kilometre“ v čase, kedy sa toto vozidlo nachádzalo u žalobcu.
Napriek rade majiteľa servisu U. Q., aby si rozdiel žalovaný uplatnil voči poisťovni, t. j. aby mu táto
preplatila aj zvyšnú cenu opravy hoc aj na základe žaloby žalovaný uviedol, že tak neučinil, pretože
dostal informáciu od znalca K.. C. F., že pri prevzatí vozidla servisom malo vozidlo reálne o viac ako
100 000 km viac oproti informácii poskytnutej poisťovni. Pri reálne najazdenom počte kilometrov by

sa škoda na vozidle považovala za totálnu, pretože vozidlo by nemalo ani takú hodnotu, aká bola
hodnotajehoopravy.Podľasúkromnéhoznaleckéhoposudku,ktorýsidalžalovanývyhotoviťvšeobecná
hodnota vozidla v čase jeho poškodenia predstavovala 2 408,- €, akákoľvek oprava nad túto sumu bola
neekonomická a nemala sa vykonávať. V ďalšej časti znaleckého posudku znalec uviedol primeranú
cenu opravy vo výške 2 876,70 €, od ktorej bolo potrebné odpočítať poisťovňou vyplatenú sumu 2 579,67

€.

5. Ďalej sa žalovaný v konaní bránil tým, že podľa jeho názoru zmluva o dielo vôbec medzi sporovými
stranami nevznikla, pretože nebola dohodnutá cena opravy.

6. S poukazom na ustanovenie § 631, § 634 ods. 1 a § 652 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“), súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
dospel k nasledovným záverom:

7. Zmluva o dielo je zmluva, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje, že za odplatu objednávateľovi vykoná určité

dielo, a to na svoje nebezpečenstvo. Z tejto právnej úpravy vyplýva, že zmluva o dielo je uzavretá
len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy, ktorými sú predmet
diela, dohoda o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa, dohoda o tom, že
zhotovenie diela bude odplatné. Výška ceny, t. j. odmeny za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá.
To, že výška ceny za zhotovenie diela, v tomto prípade za opravu poškodeného motorového vozidla,

nemusí byť konkrétne stranami dohodnutá, vyplýva aj z obsahovo gramatického výkladu zákonného
ustanovenia § 634 ods. 1 OZ, kde zákonodarca myslel aj na takúto situáciu, keď uviedol: „Ak nie je výška
ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu“.
Podľa súdu prvej inštancie v predmetnej veci je nepochybné, že žalovaný ako majiteľ poškodeného
motorového vozidla a žalobca ako podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti bola oprava

a servis motorových vozidiel sa vzájomne dohodli na tom, že žalobca opraví poškodené motorové
vozidlo žalovaného. Obom hneď na začiatku bolo nepochybne jasné, že za servisné práce a realizáciu
celkovej opravy si žalobca vyúčtuje ním vynaložené náklady na cenu práce a cenu náhradných dielov
potrebných na spojazdnenie motorového vozidla. Podľa súdu prvej inštancie nemožno zovšeobecňovať,že v prípade, ak je hodnota nejakej veci nižšia ako cena prípadnej opravy tejto veci pri jej poškodení, je
oprava neekonomická a nemala by sa uskutočniť, pretože je mnoho prípadov, že vlastníka k dohodnutej
veci viaže tak silné citové, spomienkové alebo rodinné puto, že mu nezáleží na výške ceny opravy

veci. Jediné na čom mu záleží je to, aby predmetná poškodená vec bola za akúkoľvek cenu opravená.
Žalovaný súdu prvej inštancie nepredložil žiadny relevantný dôkaz svedčiaci o tom, že pri odovzdaní
motorového vozidla do servisu žalobcu si vymienil (na to podľa súdu prvej inštancie netreba žiadne
odborné a technické znalosti, ale len logické uvažovanie), aby mu oznámil predbežnú kalkuláciu opravy
veci a následne sa rozhodne, či si motorové vozidlo k nemu opraviť dá alebo nie. Podľa súdu prvej

inštancie neobstojí ani prípadná dohoda medzi žalobcom a žalovaným o tom, že žalobca vykoná opravu
motorového vozidla a všetko vybaví s poisťovňou tak, že žalovaný nebude mať žiadne starosti. Obsah
takejto dohody sa podľa súdu prvej inštancie vymyká základnej koncepcii právnej úpravy zmluvy o dielo
tak, ako je to uvedené v ôsmej časti štvrtej hlave Občianskeho zákonníka v § 601 až § 656.
V takomto prípade si žalovaný mohol slobodne vybrať, ktorý servis zrealizuje opravu jeho motorového
vozidla, nakoľko vo A. neexistoval a neexistuje len jeden servis, a to servis žalobcu. Sú aj iné,

autorizovanéservisy,ktorésisamozrejmeurčujúnormohodinuservisnejprácepodľavlastnýchinterných
predpisov. Žalovaný si napokon mohol dať opraviť motorové vozidlo aj v inom neautorizovanom servise
za nižšiu cenu proti cene účtovanej autorizovanými servismi. Napokon existujú aj servisné dielne laikov,
mnohokrát označovaných ako garážoví majstri, ktorí sú taktiež schopní opraviť motorové vozidlo, avšak
zrejme úroveň a kvalita takéhoto servisu mnohým zákazníkom nepostačuje, resp. nezaručuje, že vozidlo

bude opravené tak, aby spĺňalo všetky zákonné predpoklady v zmysle vyhlášky o cestnej premávke.
Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný si slobodne vybral žalobcu a je úplne jedno, či tak urobil
na základe referencií známych, kamarátov alebo cudzích ľudí, že tento servis vybaví všetko potrebné
okolo opravy s poisťovňou, pretože takúto garanciu žalobca nedal a ani nemohol dať žalovanému,
nakoľko nemohol garantovať jej absolútne splnenie, keďže na plnenie poisťovne nemal relevantný

dosah. Ak sa však žalovaný napriek uvedenému uspokojil s takouto informáciou, musel počítať aj s
tým, že sa to jednoducho takto nemusí „vybaviť“. Z predložených listinných dôkazov podľa súdu prvej
inštancienevyplýva,žebypoisťovňaspochybňovalapočetnormohodínservisnýchprácžalobcu,použité
náhradné diely, porušenie technologického postupu servisných prác a podobne. Žalobca urobil opravu
poškodeného motorového vozidla tak, ako to najlepšie vedel. Ani žalovaný pri preberaní motorového

vozidla neupozornil žalobcu, že niečo zanedbal, že oprava nebola urobená tak, ako mala byť urobená,
že niektorá zo závad nebola odstránená napriek tomu, že odstránená mala byť, atď. Súd prvej inštancie
dodal, že podľa jeho názoru žalovanému nič nebránilo po predchádzajúcej úhrade doplatku, na ktorú
bol žalobcom vyzvaný, tento si uplatniť voči poisťovni a to prípadne aj v súdnom spore. Predmetom
tohto konania nebolo skúmanie, či by poisťovňa a za akých podmienok zaplatila žalobcovi zvyšnú sumu

777,40€,prípadne,akbyodmietlaplniť,čijetovsúladesprávomadoterajšousúdnoupraxou.Súdprvej
inštancie konštatoval, že tento skutkový a právny problém už pred 6 rokmi riešil Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudkom sp. zn. 2Obdo 48/2012 zo dňa 28.03.2013.

8. K dôkazom navrhovaným žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal výsluch svedkyne

K.. X. Y., PhD. - manželky žalovaného vzhľadom na priebeh dokazovania dňa 19.04.2018, nakoľko jej
prípadný výsluch by v konečnom dôsledku nemal právnu relevanciu k rozhodnutiu vo veci samej, táto by
potvrdila len tie skutočnosti tvrdené žalovaným, resp. jeho právnym zástupcom, ktoré súd nepovažoval
za zásadné pri meritórnom rozhodnutí. K trvaniu právneho zástupcu žalovaného na osobnej prítomnosti,
resp. výsluchu žalovaného na pojednávaní súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný by neuviedol iné

skutočnosti ako uviedol jeho právny zástupca, ktorý je advokátom a má príslušné právne vzdelanie a
patričnú prax. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil napriek tomu, že vedel o ňom z ústneho podania
svojho právneho zástupcu, nedostavil sa z pracovných dôvodov, pretože mal „nejakú pracovnú cestu“
podľa tvrdenia právneho zástupcu. Právny zástupca však nepredložil ani jeden relevantný dôkaz o
tom, že jeho klient mal v deň pojednávania pracovnú cestu, akú, kedy nastúpil na ňu, kde sa fyzicky

nachádzal a nemal teda relevantný dôkaz o dôležitom dôvode neúčasti žalovaného na pojednávaní,
preto pojednával v jeho neprítomnosti.

9. K podozreniu žalovaného potvrdenému znalcom z príslušného technického odboru, že bolo
neoprávnene manipulované s počítačom najazdených kilometrov v jeho vozidle súd prvej inštancie

uviedol, že žalovanému nič nebránilo ani nebráni podať trestné oznámenie a orgány činné v
trestnom konaní všetky skutkové okolnosti v servise žalobcu vykonajú. Ak skutočne došlo k takémuto
podvodnému konaniu, bude potrebné vyvodiť z neho trestnoprávnu zodpovednosť, ktorou sa bude
zaoberať príslušný orgán v zmysle Trestného poriadku.10. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že zmluva o dielo bola uzatvorená platne, má všetky obligatórne
náležitosti, žalovaný vedel, že oprava sa nebude realizovať bezplatne, dohodnutá konkrétna suma

odplaty za opravu motorového vozidla nemusela byť, stačil dostatočný spôsob jej určenia. Logicky
konkrétna suma nemohla byť pri uzatváraní zmluvy ani ustálená, pretože sám servis nevedel, aký rozsah
prác bude v konečnom dôsledku realizovať. Žalovaný si mal byť vedomý, že ak poisťovňa neuhradí celú
cenu opravy, bude musieť zvyšok zaplatiť sám.

11. Súd prvej inštancie priznanie nároku na úrok z omeškania žiadnym spôsobom neodôvodnil.

12. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. podľa pomeru úspechu
strán v spore. Keďže žalobca bol v spore plne úspešný, súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

13. Proti prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom vyhovení žalobe a proti tretiemu
výroku o nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e) a h) C. s. p., t. j.
z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Žalovaný nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, trval na
tom,žekjejuzatvoreniunedošlo,nakoľkosožalobcomnikdynekomunikovalohľadnepodmienokopravy
vozidla, ceny opravy a podobne z dôvodu, že žalobca sa sám vyjadril, že bude komunikovať priamo
s poisťovňou a vec vyrieši, keďže má skúsenosti s likvidáciou poistných udalostí. Nikdy sa žalobcovi
nezaviazal na zaplatenie akejkoľvek sumy, žalobca vždy výlučne komunikoval s poisťovňou E., kde bolo

povinne zmluvne poistené vozidlo vinníka nehody, pričom z tohto poistenia malo byť poskytnuté poistné
plnenie. Jediné čo urobil je, že pristavil osobne predmetné vozidlo do servisu žalobcu a uviedol, že ide
o poistnú udalosť a že práce budú vykonané podľa poisťovne E., t. j. podľa jej vyjadrenia.

15. Žalovaný ďalej nesúhlasil s nevykonaním dôkazu výsluchom svedkyne zo strany súdu prvej

inštancie, mal za to, že vykonaním tohto dôkazu mohlo dôjsť k objasneniu celého skutkového stavu.
Obvinil súd prvej inštancie z toho, že sa vedome a jasne od začiatku konania priklonil k tvrdeniam
žalobcu a tvrdenia žalovaného a jeho návrhy na doplnenie dokazovania bez akéhokoľvek relevantného
dôvodu zamietol, pričom v odôvodnení rozsudku sa namiesto riadneho posúdenia a odôvodnenia svojho
rozhodnutia venuje pozornosť výpočtu okolitých servisov, či garážovým majstrom. Taktiež žalovaný

nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie pojednával 19.04.2018 v jeho neprítomnosti napriek tomu, že
jeho právny zástupca trval na jeho osobnej účasti. Súd podľa žalovaného z nepochopiteľných dôvodov
tejto žiadosti nevyhovel, nakoľko len uviedol, že nebol doložený doklad o pracovnej ceste, prípadne o
mieste, kde sa žalovaný v čase pojednávania mal nachádzať. Žalovaný mal na základe uvedeného za
to, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s ním použitými prostriedkami procesnej

obrany.

16. Žalovaný nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ mal podozrenie, že počet
kilometrov na motorovom vozidle uvádzaný na tachometri bol stočený, mal podať trestné oznámenie,
nakoľko podľa žalovaného táto skutočnosť mala význam aj pre právne posúdenie tejto civilnej veci.

Trval na svojich vyjadreniach z konania pred súdom prvej inštancie, že k stočeniu počítadla najazdených
kilometrov z cca 366 000 na 266 000 km došlo z dôvodu, že v prípade počtu kilometrov 366 000 by
poisťovňa za opravu nepreplatila nič, nakoľko by sa jednalo o totálnu škodu na vozidle. Žalobca však v
snahe dosiahnuť poistné plnenie pristúpil k danému kroku. Taktiež žalovaný trval na tom, že žalobca ako
podnikateľ v danej oblasti mal vedieť odhadnúť, či je oprava ekonomická a či sa teda oplatí ju vykonávať.

Z uvedeného dôvodu sa žalovaný podľa jeho názoru nemôže voči poisťovni domáhať ani zaplatenia
zvyšnej časti opravy, ktorú nepreplatila. Dokonca tvrdil, že by sa poisťovňa v prípade prešetrenia udalostí
sostočenímkilometrovmohladomáhaťvočijehoosobebezdôvodnéhoobohatenia,nakoľkonebolnárok
ani na poistné plnenie, ktoré poisťovňa poskytla. Dodal, že jeho úmyslom nebolo dať vykonať opravu zakaždú cenu. Nevedno na základe čoho ustálil súd prvej inštancie, že by ho malo viazať k motorovému
vozidlu silné citové, spomienkové či rodinné puto.

17. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca znalecký posudok žiadnym relevantným spôsobom nerozporoval,
preto súd prvej inštancie mal mať za preukázanú hodnotu vozidla v čase jeho poškodenia vo výške 2
408,- €, ako aj hodnotu vykonanej opravy 2 876,70 €.

18. Podporne žalovaný argumentoval tým, že aj v prípade, ak by došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, s

čím sa nestotožňuje, v zmysle § 634 ods. 1 OZ by sa mala platiť za vykonanie diela cena primeraná.
Za takúto cenu sa považuje cena, aká sa obvykle platí v dobe uzatvorenia zmluvy za porovnateľné
dielo, t. j. za dielo, ktoré má rovnaké alebo podobné vlastnosti. Takou cenou by podľa žalovaného v
tomto prípade bola cena, hodnota opravy určená znaleckým posudkom, t. j. 2 876,70 €, ale rozhodne
nie cena opravy požadovaná žalobcom. Poukázal na to, že cena za vykonanie diela nebola uvedená
v žiadnom dokumente, ktorý mu bol odovzdaný. V zákazkovom liste nie je uvedená ani odhadom i

napriek tomu, že zákon takúto povinnosť stanovuje. Taktiež platí, že ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že
bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania
písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu, inak nemá právo na zaplatenie rozdielu v cene.
Nakoľko žalobca žalovaného neupozornil na vyššie náklady, ktoré poisťovňa nepreplatí, nemá nárok na
doplatenie ceny opravy.

19. Podľa žalovaného v dôsledku nesprávneho výroku vo veci samej je nesprávnym tiež výrok o
povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania.

20. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil

a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný si zároveň uplatnil náhradu trov konania.

21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že je nesporné a

žalovaný to ani v priebehu konania ani v podanom odvolaní nespochybnil, že sám z vlastnej iniciatívy
vyhľadal služby žalobcu a z dôvodu svojej požiadavky na opravu motorového vozidla toto sám pristavil
do servisu žalobcu. Žalobca je obchodná spoločnosť, ktorá sa v rámci predmetu svojej činnosti zaoberá
opravami motorových vozidiel. Pokiaľ teda žalovaný vyhľadal služby žalobcu a pristavil svoje poškodené
vozidlo do sídla žalobcu ako podnikateľského subjektu, ktorého hlavným predmetom činnosti je oprava

poškodenýchvozidiel,požiadalhoovykonanieopravyanáslednepojejvykonanísvojeopravenévozidlo
prevzal a podpísal zápis o odovzdaní, v ktorom vyhlásil, že súhlasí s fakturáciou podľa cenníkov žalobcu
a že o rozsahu opravy bol riadne informovaný, tvrdenia o neexistencii akéhokoľvek zmluvného vzťahu
medzi ním a žalobcom sú účelové s cieľom vyhnúť sa svojej povinnosti doplatiť cenu opravy vozidla.
Výhrady k rozsahu vykonanej opravy a cene začal žalovaný vznášať až potom, keď poisťovňa odmietla

preplatiť celú cenu opravy vozidla.

22. Ďalej žalobca vyvodzoval skutočnosť, že žalovaný vedel o cene opravy, zo znaleckého posudku
predloženéhovkonanísamotnýmžalovaným,kdesanadruhejatretejstraneuvádzajúpodkladypoužité
na vypracovanie znaleckého posudku, ktoré znalcovi predložil zadávateľ, teda žalovaný. Okrem iného

je tam uvedená aj kalkulácia nákladov č. O zo dňa 01.10.2015, ktorú vypracoval žalobca, samotný zápis
o odovzdaní vozidla je zo dňa 07.10.2015 a faktúra je zo dňa 22.10.2015. Teda žalovaný mal aspoň
približnú vedomosť o výške ceny za vykonanú opravu, keďže disponoval kalkuláciou zo dňa 01.10.2015,
ktorú predložil znalcovi. K návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom jeho manželky žalobca
uviedol, že návrh na vykonanie tohto dôkazu nebol uplatnený včas s poukazom na ustanovenie § 153

ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 291 ods. 3 C. s. p. Podľa žalobcu mal žalovaný
výsluch svedka navrhnúť už v podanom odpore proti platobnému rozkazu, nakoľko už vtedy mohol
tento prostriedok procesnej obrany uplatniť a bol o povinnosti uplatniť prostriedky procesnej obrany
riadne poučený. Ani v ďalšom podaní zo dňa 3. novembra 2017, ktorým predložil do konania znalecký
posudok žalovaný výsluch svedka nenavrhol. Keďže je v konaní zastúpený advokátom, neplatí pre neho

ako pre spotrebiteľa, že všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení môže predkladať
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a že ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania
a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Podporne žalobca súhlasil so záverom súdu prvej
inštancie, že výsluch navrhovaného svedka by nemal právnu relevanciu pre spor. Nie je ani zrejmé,aké skutočnosti podstatné pre rozhodnutie sporu by žalovaným navrhnutým svedok uviedol, nakoľko
nie je vlastníkom vozidla a so žalobcom nikdy nekomunikoval. Ide len o manželku, teda blízku osobu
žalovaného, ktorá by potvrdila len tie skutočnosti, ktoré žalovaný tvrdil počas celého konania. K súdom

prvej inštancie vyhodnoteniu možnosti spor prejednať a rozhodnúť na pojednávaní konanom dňa
19.04.2018 napriek osobnej neúčasti žalovaného na pojednávaní a napriek trvaniu jeho právneho
zástupcu na osobnej účasti jeho klienta žalobca uviedol, že ak žalovaný trval na svojej prítomnosti, mal
možnosťsapojednávaniazúčastniťauviesťsvojetvrdenia.Dôvod,žesanemoholdostaviťzpracovných
dôvodov, pretože mal pracovnú cestu súdu nepreukázal, teda svoju neúčasť neospravedlnil. Navyše

podľa názoru žalobcu mal žalovaný možnosť v zmysle § 183 ods. 1 C. s. p. požiadať súd o odročenie
pojednávania, čo však neurobil. Pojednávania sa osobne nezúčastnil bez náležitého ospravedlnenia.
Odročenie pojednávania za účelom osobnej účasti žalovaného by preto podľa žalobcu bolo v rozpore s
princípom hospodárnosti konania uvedeným v článku 17 základných princípov C. s. p.

23. Žalobca odmietol, že by manipuloval s tachometrom na motorovom vozidle žalovaného. K tvrdeniu

žalovaného, že „stočil“ kilometre z dôvodu, aby mu poisťovňa preplatila opravu motorového vozidla
uviedol, že žalobcovi môže byť v podstate úplne jedno, či opravu motorového vozidla uhradí poisťovňa
alebo klient. V tomto prípade žalovaný požiadal žalobcu o vykonanie opravy a pokiaľ by poisťovňa
nepreplatila opravu ani čiastočne, žalobca by bol oprávnený a v podstate aj nútený domáhať sa plnej
ceny za vykonanú opravu práve od žalovaného. Preto žalobca nevidí dôvod, pre ktorý by bol mal stáčať

kilometre na vozidle žalobcu. Podľa žalobcu práve žalovaný mal motív na stočenie kilometrov, nakoľko
chcel, aby všetky náklady na opravu jeho vozidla boli hradené zo strany poisťovne.

24. K znaleckému posudku predloženému žalovaným v konaní žalobca uviedol, že mu nie je celkom
jasné, čo týmto znaleckým posudkom chcel žalovaný preukázať. pre tento spor je podľa žalobcu

nepodstatné, akú všeobecnú hodnotu malo motorové vozidlo v čase poškodenia, nakoľko žalovaný a
žalobca uzatvorili zmluvný vzťah, ktorého predmetom bola oprava poškodeného motorového vozidla
a zaplatenie ceny za opravu. Žalobca sa v konaní domáha reálnych, dôvodných a opodstatnených
nákladov, ktoré vynaložil na opravu motorového vozidla žalovaného. Žalovaný požiadal žalobcu o
vykonanie opravy, s vykonanou opravou, jej rozsahom a fakturovanou cenou súhlasil.

25. Žalovaný v replike trval na tom, že k uzatvoreniu zmluvy o dielo nedošlo, len samotné pristavenie
vozidla do servisu žalobcu a jeho prevzatie zo servisu nie sú dostatočnými na uzatvorenie zmluvného
vzťahu, nepravdivé je tvrdenie žalobcu, že bol o všetkom informovaný a súhlasil s fakturáciou. Jediné
pravdivé tvrdenie je to, že prevzal motorové vozidlo a podpísal protokol o odovzdaní, o rozsahu opravy

však nebol žiadnym spôsobom informovaný. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal vedomosť o
približnej cene diela z predbežnej kalkulácie nákladov zo dňa 01 10.2015, ktorá je prílohou znaleckého
posudku, k tomu žalovaný uviedol, že žalobcovi je iste známe, že právny zástupca žalobcu mu zaslal
v marci 2016 predžalobnú upomienku, na ktorú reagoval právny zástupca žalovaného v apríli 2016 a
žiadal od žalobcu kalkuláciu nákladov. Táto mu teda bola odovzdaná až potom, čo o ňu požiadal a

na jej základe zadával následne žalovaný pokyn na vypracovanie znaleckého posudku, teda cenovou
kalkuláciou disponoval až v apríli 2016.

26. K žalobcom tvrdeným skutočnostiam, že navrhovaný dôkaz - výsluch svedkyne bol žalovaným
uplatnený neskoro, žalovaný uviedol, že tento dôkaz mohol bližšie objasniť skutkový stav okolo opravy

predmetného vozidla. Civilný sporový poriadok vo svojich ustanoveniach uvádza síce, že ak žalovaný
nepredloží dôkaz najneskôr pri prvom podaní, dôkaz sa nemusí vykonať, to však neznamená, že sa
nemôže vykonať a keďže by ním došlo k objasneniu situácie, súd prvej inštancie ho podľa žalovaného
vykonať mal.

27. Žalovaný taktiež trval na tom, že jeho účasť na pojednávaní bola opodstatnená, pretože je zrejmé, že
súd prvej inštancie rozhodol len na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a poukazovanie
na odôvodnenie jeho neúčasti na pojednávaní je irelevantné. Stačí, že právny zástupca žalovaného
uviedol, že dôvodom ospravedlnenia bola pracovná cesta a už tým bola jeho účasť ospravedlnená.
Tvrdenie súdu, že bolo potrebné predložiť o tom dôkaz je podľa žalovaného nepodstatné. Výpoveďou

žalovaného by bol nárok žalobcu spochybnený a objasnený skutkový stav. Podľa žalovaného, ak
ktorákoľvek zo strán žiada osobne vypočuť a trvá na osobnej účasti niektorej zo strán, ktorá má k veci
uviesť podstatné skutočnosti, súd takémuto návrhu má bez výhrad vyhovieť a nielen stotožniť sa s
listinnými dôkazmi jednej strany a druhú stranu absolútne odignorovať.28. K naznačeniu žalobcu, že dôvod na manipuláciu s kilometrami mal práve žalovaný žalovaný
uviedol, že to je absurdné, nakoľko je evidentné, že k manipulácii s tachometrom došlo v čase, keď

toto sa nachádzalo v servise žalobcu, nakoľko v čase odovzdania vozidla do sídla žalobcu bol počet
najazdených kilometrov v počte 360 904, čo vyplýva zo zákazkového listu vystaveného žalobcom a
v čase, kedy ešte auto bolo v sídle žalobcu, tento na žiadosť poistenie E. zaslal poisťovni fotografie
predmetného motorového vozidla aj s fotografiou tachometra, kde je jasné a nespochybniteľné, že mal o
100 000 km menej. Žalovaný poukázal na likvidačný spis poisťovne E., ktorý je súčasťou súdneho spisu.

K účelu predloženia znaleckého posudku v konaní žalovaný uviedol, že ním malo byť preukázané, že
oprava vykonaná žalobcom je neekonomická, preto vzhľadom na jeho skúsenosti v odbore vykonávania
opráv nemal k tejto vôbec pristúpiť.

29. Žalobca v duplike v podstate zopakoval argumenty uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného,
k znaleckému posudku a k dôvodom jeho vypracovania zdôraznil, že je absurdné, aby žalovaný

argumentoval, že vykonanie opravy sa nemalo vykonať vzhľadom k tomu, že hodnota vozidla je nižšia
ako vykonaná oprava, keďže o opravu vozidla sám požiadal.

30. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C. s. p. si v
prejednávanom spore vyžiadal od poisťovne, ktorá preplatila časť ceny opravy stanovisko, z akého

dôvodu neuhradila cenu opravy vyfakturovanú žalobcom v celom rozsahu z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, či jej bola predložená
predbežná kalkulácia ceny opravy a pod. Táto vo svojej odpovedi v podstate neuviedla nič nové
oproti odpovedi predloženej v konaní žalovaným (č. l. 25 súdneho spisu), kde poisťovňa uviedla,
že v prípade vozidla s rokom výroby 2008 a počtom najazdených kilometrov 266 928 nie je dôvod

vynakladať vzhľadom na hospodárnosť na opravu takéhoto motorového vozidla originálne diely, preto
poisťovňa pristúpila k zrážke na náhradné diely pod názvom „Vplyv opravy na všeobecnú hodnotu
vozidla“, ktorá predstavuje finančné vyjadrenie náhrady opotrebovaných dielov za diely novopoužité pri
oprave. Zároveň uviedla, že v prípade, ak by žalovaný doložil riadne vedenú servisnú knižku vozidla a
faktúry za predchádzajúce opravy, mohla by nepriznanú položku „Vplyv opravy na technickú hodnotu

vozidla“ na materiál znova posúdiť. Odvolací súd v podstate totožnú odpoveď z č. l. 244 spisu doručil na
oboznámenie a na vyjadrenie sa stranám sporu. V takom prípade nebolo podľa názoru odvolacieho súdu
potrebné za účelom doplnenia dokazovania pred odvolacím súdom napriek doslovnej dikcii § 385 ods.
1 C. s. p. nariadiť pojednávanie, pretože podľa § 204 C. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu
alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu

v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Následne
sa strany sporu k tomuto listinnému dôkazu aj vyjadrili. Ich vyjadrenia však taktiež pre rozhodnutie
nepriniesli nič nové. Opätovne sa venovali tomu, aký vplyv mohlo mať stočenie kilometrov na rozsah
preplatenia ceny opravy zo strany poisťovne a trvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach tak v
konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní.

31. Krajský súd ako súd odvolací preto preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C. s. p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p. z dôvodov vymedzených v
odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle §
380 ods. 2 C. s. p., ktoré vady nezistil a dospel k názoru, že prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie

vo veci samej je vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdiť. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa tohto výroku,
na túto časť odôvodnenia poukazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na
odvolacie dôvody žalovaného dodáva.

32. Pokiaľ žalovaný vidí dôvod porušenia jeho práva na spravodlivý proces v tom, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s jeho prostriedkami procesnej obrany a priklonil sa k tvrdeniam žalobcu a
jeho listinným dôkazom, k tomu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia s prostriedkami procesnej obrany uvedenými žalovaným v konaní dostatočne vysporiadal.
Uviedol, z akého dôvodu nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným - výsluch svedkyne, jeho manželky a

z akého dôvodu pojednával v neprítomnosti žalovaného napriek tomu, že právny zástupca žalovaného
trval na jeho osobnej účasti. Taktiež uviedol, z akého dôvodu nepovažoval právnym zástupcom
žalovaného uvedený dôvod za dostatočne dôležitý pre odročenie pojednávania. Žalovaný dostatočne
neobjasnil, k akým skutkovým okolnostiam chce svedkyňu vypočuť, argumentuje len vo všeobecnejrovine, že by tým bol náležite objasnený skutkový stav. Neuviedol, ktoré konkrétne jeho skutkového
tvrdenia by jej výsluchom mali byť preukázané. Taktiež z obsahu spisu nie jej zrejmé, či svedkyňa bola
osobne prítomná pri pristavovaní vozidla a pri rozhovore žalobcu a žalovaného ohľadne účelu jeho

pristavenia v servise. Nie je teda zrejmé, či by svedkyňa v konaní neargumentovala len tým, čo sa
dozvedela od žalovaného, nebola by teda svedkom z tzv. „prvej ruky“.

33. Taktiež odvolací súd má za to, že dôvod ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní je v zmysle
zákonnej úpravy § 183 C. s. p. potrebné nielen tvrdiť, ale aj preukázať. V opačnom prípade by zo

strany sporu mohlo dôjsť k nedôvodným obštrukciám a prieťahom v konaní, ak by súd bol povinný
odročiť pojednávanie len z dôvodu tvrdeného stranou sporu, resp. jej právnym zástupcom, avšak ničím
nepreukázaného. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že len z dôvodu, že ktorákoľvek
zo strán žiada o jej osobný výsluch, resp. trvá na osobnej účasti niektorej zo strán, súd má povinnosť
takémuto návrhu bez výhrad vyhovieť. Posúdenie, čo je podstatné pre rozhodnutie sporu a ktoré dôkazy
je nutné za týmto účelom vykonať spadá do právomoci súdu. Vyplýva to okrem iného z ustanovenia §

185 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v ktorom sa uvádza, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná. Právu na spravodlivý proces zodpovedá len dostatočné odôvodnenie toho, z akých
dôvodov niektoré z navrhnutých dôkazov súd nevykonal v zmysle § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1ObdoV/37/2010 zo dňa 01.01.2013 publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2013,

kde sa uvádza, že za vadu konania nemožno považovať okolnosť, že súd si neosvojil tvrdenie
žalovaného, prípadne nevykonal dôkaz na preukázanie skutočnosti, ktorá nebola podstatná pre daný
spor. Neakceptovanie právneho hodnotenia súdom nemožno považovať za vadu konania v intenciách
ustanovenia § 237 Občianskeho súdneho poriadku (teraz porušenie práva na spravodlivý proces podľa
C. s. p. - poznámka odvolacieho súdu). Taktiež Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení

sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. augusta 2004 konštatoval, že právo na spravodlivý proces je naplnené
tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem
rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v
zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Taktiež v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 30.11.2016 sp. zn. 1Cdo/8/2016 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 21/2017 povinnosť uskutočniť
výsluch strany civilného sporu nie je absolútna. Ak súd nevykoná dôkaz výsluchom sporovej strany, bez
ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napokon odvolací súd v tejto súvislosti

poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa
ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a

hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).“

34. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uvádza, že nakoľko žalovaný ani jeho právny zástupca

nepreukázal dôvod, pre ktorý žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu potreby osobnej účasti a
výsluchu žalovaného na pojednávaní a to pracovnú cestu, nebol daný dôvod na odročenie pojednávania
zo strany súdu prvej inštancie.

35. K námietke žalovaného, že on zmluvu o dielo so žalobcom neuzavrel, nakoľko on len pristavil vozidlo
do servisu žalobcu za účelom jeho opravy a žalobca mal komunikovať s poisťovňou o rozsahu a cene
opravy, všetky tieto záležitosti aj žalobca riešil priamo s poisťovňou, nakoľko bolo len dohodnuté, že
cena opravy bude hradená z povinného zmluvného poistenia odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje stvrdením žalovaného, že s ním nebola uzavretá zmluva o dielo ani nebola dohodnutá cena opravy, resp.
jednoznačný spôsob jej určenia. Zákazkový list č. O preberací protokol zo dňa 16.09.2015 a faktúra
boli vystavené pre žalovaného, ktorý vozidlo na opravu odovzdal a po oprave prevzal, ten ich podpísal,

preto zmluvu o oprave veci uzatvoril so žalobcom žalovaný. Zo zákazkového listu č. O vyplýva, že
medzi požiadavky zákazníka patrí, že práce budú vykonané podľa poisťovne E. na základe poistnej
udalosti č. XX.XXXX.XXXXXXX plus sa tam uvádza umytie a vyčistenie. Taktiež v preberacom liste
vozidla s dátumom 16.09.2015 je uvedené: požadované práce - požiadavka zákazníka, poistná udalosť
E.. Z uvedeného vyplýva, že cena bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá a určená spôsobom,

že budú zaplatené práce podľa zadania poisťovne E.. Žalobca mal vynaložiť práce na opravu vozidla
žalovaného v rozsahu nevyhnutnom na spojazdnenie vozidla. Z uvedeného nevyplýva, že by cena mala
byť dojednaná len v rozsahu poistného plnenia zo strany poisťovne, poisťovňa mala len zadať práce
nevyhnutné na opravu vozidla. Nikde nie je v týchto listinách svedčiacich o uzatvorení ústnej zmluvy o
dielo medzi žalobcom a žalovaným stanovený limit v zmysle, že oprava sa má vykonať len v rozsahu
poistného plnenia. Navyše odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Českej republiky sp. zn. 33Cdo/5267/2009 zo dňa 28. apríla 2011, kde sa uvádza, že ak poisťovňa,
ktorá vystupovala pri likvidácii škody za vinníka dopravnej nehody, garantovala do určitej výšky úhradu
nákladov opravy, nestala sa len preto objednávateľkou v zmysle § 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

36. Poisťovňa vo svojich odpovediach na č. l. 25 a č. l. 144 spisu nespochybňovala rozsah vykonaných

prác, že by boli vykonané v rozpore s jej požiadavkou, uviedla, že vykonala zrážku ceny opravy len z
dôvodu, že sa jedná o použité motorové vozidlo s rokom výroby 2008 a počtom najazdených kilometrov
266 928 a bola názoru, že vzhľadom na uvedené nebolo potrebné vykonávať opravu z originálnych
dielov. K tomu, ako už správne poukázal súd prvej inštancie aj odvolací súd uvádza, že v zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obdo/48/2012 zo dňa 28. marca 2013 nie

je rozhodujúca amortizácia motorového vozidla. Dôležité je to, aké náklady je nevyhnutné vynaložiť
na opravu vozidla, aby toto bolo schopné prevádzky na pozemných komunikáciách. V uvedenom
rozhodnutí, konkrétne v jeho odôvodnení sa uvádza, že dovolací súd sa stotožnil s právnym názorom
krajského súdu, ktorý pri rozhodovaní veci vzal do úvahy účel a zmysel ustanovenia § 442 ods. 1 a §
443 Občianskeho zákonníka a v zhode s okresným súdom využil ustanovenie § 442 ods. 1 a § 443

Občianskeho zákonníka tak, že škoda, ktorá vznikla v danom prípade žalobcovi v dôsledku dopravnej
nehody vykonanej opravy poškodeného vozidla predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu
vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované
ako nové. V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava
v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou

je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie poškodeného len
viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou dopravnou nehodou a k
vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol donútený dopravnou nehodou. V danej kauze mu musí
byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody za súčasného stavu, že druhá
strana nepreukázala, že by sa bezdôvodne obohatil, t. j. že by na opravu vozidla boli použité nové

diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou
poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere
- nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho
konania je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo,
čo je v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý

by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcu
na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore
s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných
súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

37. Z uvedeného dôvodu sa aj otázka počtu najazdených kilometrov javí ako irelevantná pre právne
posúdenie tejto veci. K namietanému stočeniu kilometrov a jeho relevanciu pre tento spor odvolací súd
uvádza, že zo zákazkového listu, z preberacieho listu vozidla, ako aj z faktúry vyplýva počet najazdených
kilometrov 366 904. Taktiež z oznámenia o vzniku škodovej udalosti poškodeným ako prílohy č. 2

znaleckého posudku predloženého žalovaným v konaní vyplýva, že počet kilometrov na poškodenom
vozidle je 366 904 km. Toto oznámenie je vyplnené na tlačive poisťovne, teda samotná poisťovňa
mohla z tohto listinného dôkazu zistiť, aký bol počet najazdených kilometrov. Aj keď poisťovňa v zápise
o poškodení motorového vozidla ako aj v odpovedi žalovanému uvádza počet kilometrov 266 928,minimálne od žalovaného mala vedomosť o počte kilometrov, opravy boli vykonané podľa obhliadky.
Teda pri podrobnom štúdiu dokumentov mohla poisťovňa prípadnú nezrovnalosť v počte najazdených
kilometrov zistiť.

38. K samotnému znaleckému posudku odvolací súd poznamenáva, že nie relevantné, akú všeobecnú
hodnotu reálnu malo vozidlo v čase poškodenia, ale podstatné pre zaplatenie ceny opravy diela je to,
na akej cene sa žalobca so žalovaným dohodli. Táto cena nebola určená odhadom, ale spôsobom
určeným v zákazkovom liste, preto nebol dôvod ani upozorňovať objednávateľa na nejaké prekročenie

pôvodnej plánovej ceny opravy. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že samotná poisťovňa pripúšťa vo
svojich listoch doplatenie zvyšnej ceny opravy za podmienok, ktoré tam stanovila, t. j. predloženia úplnej
servisnej knižke a všetkých dokladov o predchádzajúcich opravách motorového vozidla, teda doplatenie
ceny úplne nevylúčila. Tvrdenie žalovaného, že poisťovňa by nikdy nedala súhlas na opravu vozidla, ak
by mala vedomosť o skutočnom počte najazdených kilometrov cca 366 000 je len dohadom žalovaného,
odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že poisťovňa túto informáciu mala v oznámení o vzniku škodovej

udalosti zo strany poškodeného (č. l. 58 spisu). Keďže cena diela bola v zmluve opisom určená, nebol
dôvod ani na aplikáciu § 634 ods. 1 OZ o tom, že by sa mala platiť primeraná cena.

39. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že podľa obsahu odvolania v ňom nevzhliadol odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p., nakoľko žalovaný v odvolaní nijako nevymedzil konkrétne

okolnosti, v ktorých má tento odvolací dôvod spočívať, t.j. v čom spočíva iná vada, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Všetky námietky žalovaného uvedené v odvolaní možno
subsumovať pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), e) a h) C. s. p. Odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe
súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, za predpokladu, že mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s.
1240). Žalovaný tým, že v lehote na podanie odvolania nekonkretizoval odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. d) C. s. p., vlastne ho neuviedol. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára
k Civilnému sporovému poriadku: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených

vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je
potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie
odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 1237).

40. V zmysle § 379 písm. a) C. s. p. odvolací súd preskúmal aj od prvého výroku vo veci samej závislý
tretí výrok o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že žaloba bola zamietnutá len v nepatrnej
častiúrokuzomeškania,ktorýnebolpriznanýzaceléobdobiepožadovanéžalobcom,t.j.od07.11.2015,
ale až od 19.07.2017, má odvolací súd za to, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu
prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie však rozhodol v rozsudku o nároku

žalobcunanáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci(§255ods.1C.s.p.vspojenís§262
ods. 1 C. s. p.) nevykonateľným výrokom, v ktorom neuložil žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy
konania a neuviedol, v akej lehote má byť náhrada trov konania zaplatená. Zmena výroku rozhodnutia
súdu prvej inštancie v treťom výroku o trovách konania teda súvisí len s nesprávne formulovaným
výrokom, v ktorom absentovali tieto údaje. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného konania

rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd
začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania. Obsahovo ide o totožné rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 255
ods. 1 C. s. p. V druhom výroku bol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenený podľa § 388 C. s. p.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému aj nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože odvolanie žalovaného nie je dôvodné,
plný úspech v odvolacom konaní mal teda žalobca. Aj o výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho

konaniarozhodnevzmysle§262ods.2C.s.p.súdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, preto odvolací súd určil začiatok
lehoty na plnenie náhrady trov odvolacieho konania podľa § 232 ods. 2 C. s. p. taktiež od právoplatnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).