Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/139/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712213875
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Imrich Volkai
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7712213875.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Imricha Volkaia a členov senátu
JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Agnesy Hricovej v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná
poisťovňa a.s. Bratislava, Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému Y. A., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, R., v konaní o vymoženie 138,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 2.5.2019 č.k. 11Er/538/2012-26 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie vo výške 41,63 Eur v lehote 15 dní

odo dňa doručenia tohto uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka
vykonaním exekúcie na vymoženie uplatnenej pohľadávky oprávneného na základe vykonateľného
rozhodnutia č. VN 1110030693 zo dňa 19.7.2011 vydané Union zdravotnou poisťovňou.

3. Súdu bol dňa 12.3.2019 doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku.

4. Súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom uznesení citoval ustanovenia § 243h ods. 1, §58 ods.
1, § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a skonštatoval, že dôvodnosť návrhu na zastavenie
exekúcie bolo preukázaná. Z preštudovaného exekučného spisu je zrejmé, že povinný nedisponuje

žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Pohľadávka sa nepodarila vymôcť ani čiastočne, nakoľko
povinný nedisponoval exekučne postihnuteľným majetkom a vzhľadom na jeho osobné a majetkové
pomery nie je ani reálny predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Počas 7 rokov výkonu exekúcie
sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko po celú uvedenú dobu povinný nemal, ani
nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke a nemal žiadne nehnuteľnosti, resp.
hnuteľné vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby. Rovnako nemá voči nikomu

žiadnu pohľadávku. Za daného stavu je preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

5. O trovách exekúcie rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovení § 196, § 200 ods. 5, § 203
ods. 2 Exekučného poriadku a § 14 ods.1,2, § 15 ods. 1, 22 ods. 1, § 23 ods. 1,2 vyhlášky č. 288/1995
Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie

vo výške 41,63 eur.6. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie. Zastavenie exekúcie
považoval za predčasné a poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2 CoE/218/2016.
Uviedol, že povinný je stále fyzická osoba v produktívnom veku, teda je u neho predpoklad, že sa

môže zamestnať, podnikať, resp. môže začať poberať dôchodok. Oprávnený má za to, že predčasné
zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu
ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Oprávnený poukázal na
skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu
jeho pohľadávky, avšak uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácii. Podľa oprávneného, súd, ani

súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. V súvislosti so záverom exekučného
súdu o nemajetnosti povinného, súdny exekútor dostatočne nepreskúmal (nie je to zrejmé z obsahu
uznesenia exekučného súdu), či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť
vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Podotkol, že v
prípade zastavenia exekúcie hrozí premlčanie jeho pohľadávky. Oprávnený žiada uznesenie súdu prvej
inštancie zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta alebo navrhol

napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

8. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného vyjadril podaním zo dňa 16.9.2019, v ktorom uviedol,

že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného. V predmetnej veci bola vylustrovaná
( priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného
podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty
povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo
zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Súdny exekútor poukázal na rozhodnutie Krajského

súdu v Košiciach sp. zn:1CoE/52/2013, v zmysle ktorého je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v
čase jeho vyhlásenia, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn.: 4CoE/56/2018 zo dňa 21.6.2018, v
ktorom sa okrem iného uvádza, že súd musí vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie
špekulatívnych záverov a domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec nemuseli nastať. Súdny exekútor
žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie
(§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP).

10. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

11. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

15. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie
exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora,
a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods.

2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú
preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom
zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý, ani na úhradu
trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomerypovinného či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného
na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd
môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor

viazaný.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 30.8.2012
na základe exekučného titulu rozhodnutia oprávneného - Výkazu nedoplatkov č. 1110030693 zo dňa
19.7.2011, právoplatného a vykonateľného dňa 2.9.2011. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na

vykonanie exekúcie udelené dňa 18.9.2012. Dňa 12.3.2019 podal súdny exekútor podnet na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav,
posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, správne vo veci rozhodol, keď exekúciu zastavil.
Vecne správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho je jeho odôvodnenie

presvedčivé, s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje a dodáva, že v danom prípade bolo nepochybne
preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu
(§ 217 ods. 1 CSP). Po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného zo strany
súdneho exekútora je nutné konštatovať, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto

situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné, pričom ich
realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp
procesnej ekonómie).

18. Rozhodujúca je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom

odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2012 a doposiaľ nedošlo
k žiadnej (pozitívnej) zmene u povinného, ktorý ako vyplýva z lustrácii súdneho exekútora, ktoré tvoria
súčasť exekučného spisu, povinný nemal ani nenadobudol, žiadne finančné prostriedky na účte v
banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy. Nie je vlastníkom motorového vozidla, ani
žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predaja by výťažok presahoval náklady dražby,

rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Počas 7 rokov výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť
pohľadávku ani čiastočne. Voči povinnému je vedených viacero exekúcii. Na základe uvedeného možno
konštatovať, že nejde len o prechodný stav, kedy nie je možné exekúciu vykonávať, ale zároveň nie je
možné ani predpokladať, že by v blízkej budúcnosti došlo k zmene osobných a majetkových pomerov
povinného.

19. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil, ak exekúciu zastavil z dôvodu zistenej a preukázanej nemajetnosti povinného podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty nedošlo,
bola odvolacia námietka oprávneného v tomto smere bezdôvodná.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP.

21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom žiadne trovy konania nevznikli.

22. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§
393 ods. 2 druhej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom. (ust. § 429 ods. 1 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(ust § 428 CSP).