Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. september 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116213855
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116213855.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého

P., bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničné námestie č.9, Košice, na návrh matky: H., trvale bytom S. zastúpená advokátkou JUDr. Karin
Juhásovou, Advokátska kancelária Košice, Húskova č. 19, za účasti otca: V., trvale bytom S. zastúpený
advokátkouJUDr.JolanouFuchsovou,AdvokátskakanceláriaKošice,Štúrovač.20,vkonaníozvýšenie
výživného a úpravy styku otca s maloletým takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca pre maloletého P. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 100 eur
mesačne za obdobie od 1.8.2016 do 31.10.2016 a na sumu 80 eur mesačne od 1.9.2018 do budúcna,

ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky vopred.

U p r a v u j e styk otca s maloletým P. tak, že otec je oprávnený s maloletým sa stretávať každý párny
víkend od soboty od 9:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny, počas veľkonočných sviatkov každý
nepárny rok od veľkonočnej nedele od 9:00 hodiny do veľkonočného pondelka do 18:00 hodiny, počas
vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 9:00 hodiny do 26.12. do 18:00 hodiny a každý
nepárny rok od 29.12. od 9:00 hodiny do 2.1. do 18:00 hodiny, počas letných prázdnin každý rok v

čase od 7.8. od 9:00 hodiny do 21.8. do 18:00 hodiny. V čase takto upraveného styku si otec maloletého
prevezme pred bytom matky a na tom istom mieste po ukončení styku matke odovzdá, matka je povinná
maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a tak ho odovzdať otcovi v čase začatia styku pred svojim
bytom a po ukončení styku pred svojím bytom maloletého prevziať.

Dlžnévýživné,ktorévzniklootcovizaobdobieod1.8.2016do31.10.2016vsume145eurjeotecpovinný
zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur mesačne, spolu s bežným výživným, počínajúc mesiacom
september 2018 do zaplatenia, do rúk matky, pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 21.6.2016 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca
zo sumy 50 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne a úpravy styku otca s maloletým P. tak, aby sa s
ním stretával každú poslednú sobotu v mesiaci, v čase od 9:00 hodiny do 18:00 hodiny za prítomnosti

matky, v obvode mesta S.. Poukázala na to, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 18.9.2015
č.k. 18P/48/2015-27 súd schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej bol maloletý P. zverený do osobnej
starostlivosti matky, určil výživné zo strany otca dieťaťa sumou 50 eur mesačne a styk otca s maloletým
P. neupravil. Doposiaľ sa otec s maloletým stretával cez víkendy, avšak po poslednom stretnutí v mesiacimáj 2016 maloletý prišiel domov k matke zahriaknutý a s nikým nekomunikoval. Od neho sa potom
matka dozvedela, že bez jej vedomia a súhlasu bol s otcom a s jeho priateľkou v zahraničí v Q. pričom
nemal cestovný doklad, ani kartičku o zdravotnom poistení. Maloletý sa v tú noc aj pomočil. Podľa matky

má otec premenlivú povahu, je ťažké predpokladať jeho reakcie, pričom náhle zmeny jeho správania
nepriaznivo vplývajú na navrhovateľku, ale hlavne na maloletého. Aj vzťah maloletého k jeho otcovi je
premenlivý,niekedysanaňhotešíaniekedystretnutiesnímodmietaamatkahomusíotompresviedčať.
Matka návrh na zvýšenie výživného odôvodnila poukazom na príjem otca, ktorý pracuje ako S. eur
mesačne a tým, že maloletý sa stal žiakom základnej školy. Matka týmto návrhom žiadala aj o nariadenie

predbežného opatrenia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletým každú poslednú sobotu v mesiaci
od 9.00 hod. do 18.00 hod.

2. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 28.6.2016 č.k. 18P/91/2016 návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.7.2016.

3. Otec podal vo veci písomné vyjadrenie dňa 22.7.2016, v ktorom uviedol, že po rozchode s matkou
maloletého sa s maloletým bežne stretával a vedeli sa s matkou dieťaťa dohodnúť na styku. Zlom nastal
v máji 2016, kedy zobral dieťa na výlet do Q. aj so svojou priateľkou, a kedy matka dieťaťa reagovala
tak, že si neželá, aby sa priateľka otca čo i len minútu stretla s ich synom. Svoj súhlas so stykom
podmieňovala svojou prítomnosťou pri tomto styku. Otec tvrdil, že matka o ich výlete do Q. vedela,

pretože vopred jej povedal, že je možné, že pôjdu spolu na výlet na bobovú dráhu do Q.. Na tento výlet
matka maloletého patrične pripravila a dohodli sa, že ho dovezie najneskôr o 19:00 hodine. Nakoniec sa
mu podarilo dodržať tento čas, maloletého vrátil o 18:30 hodine. Po dovezení maloletého jeho priateľka
zostala v aute, a vtedy na ňu slovne zaútočila stará matka maloletého vulgarizmami s rasistickým
podtextom a vyhrážala sa im. Maloletý bol z výletu úplne nadšený, bol v pohode a výborne sa zabávali.

Preto otec nevidí dôvod, prečo by sa maloletý mal cítiť tak, ako to v návrhu popisuje matka a podľa neho
jediným dôvodom mohla byť záverečná scéna spôsobená starou matkou maloletého. Od toho času
pociťuje snahu matky obmedziť jeho styk s maloletým. Pritom on matke nikdy ani fyzicky, ani psychicky
neublížil. Otec uviedol, že návrh na úpravu styku zo strany matky je dôvodný, avšak nie v takom rozsahu,
ako to uviedla ona, a už vôbec nie v jej prítomnosti. Preto navrhol, aby sa mohol stretávať s maloletým

P. každý párny týždeň od soboty od 9:00 hodiny do nedele do 17:00 hodiny a žiadal upraviť styk aj počas
Vianoc, počas veľkonočných sviatkov, letných prázdnin.

4. Čo sa týka zvýšenia výživného, otec uviedol, že návrh matky na zvýšenie výživného bude dôvodný
až od augusta 2016, kedy bude zamestnaný na plný úväzok. V čase písomného vyjadrenia pracuje

ako S. na štvrtinový úväzok a jeho priemerný hrubý mesačný príjem predstavuje XXX eur. Výživné na
maloletého sumou 50 eur mesačne platí pravidelne a pokiaľ mu to financie dovoľujú, zaplatí aj 60 eur.
V čase poslednej úpravy výživného maloletý bol tesne pred nástupom na základnú školu a rozhodnutie
súdu o výživnom rátalo s výdavkami s tým súvisiacimi, pretože v čase nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku dňa 18.9.2015 maloletý už bol žiakom 1. ročníka základnej školy.

5. Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa 4.8.2016 a z nej vyplýva, že prešetril pomery na
strane matky, otca, i maloletého dieťaťa. Matka uviedla, že keď sa maloletý vrátil z Q. domov po výlete
so svojím otcom a jeho priateľkou, bol iný, nekomunikoval, bol otrasený, v škole dostal trojku z testov z
matematiky. Taktiež ho otec zobral do kina, znova bola pri stretnutí prítomná aj otcova priateľka. Maloletý

to zle prežíval, nespal, bolela ho hlava, pomočil sa. Maloletý matke uviedol, že otcova priateľka sa mu
nepáči, ale otec mu povedal, že ju musí počúvať, lebo inak by bol z neho bezdomovec. Sám maloletý sa
dožaduje toho, aby pri stretnutiach s otcom bola prítomná aj ona. Matka navštívila s maloletým Q. ktorá
podala správu dňa 15.7.2016. Podľa nej, maloletý vykazuje známky nadmernej úzkosti, stresu, je vidieť,
že je v napätí. Maloletý nie je schopný akceptovať vedľa svojho otca inú partnerku ako svoju matku,

stretnutia ho traumatizujú, neprinášajú efekt a zraňujú ho. Preto doporučila stretávanie sa maloletého
s otcom za prítomnosti matky, bez otcovej priateľky v obmedzenej dobe, raz za mesiac. V tomto čase
by sa otec mal venovať iba maloletému. Matka uviedla, že súhlasí s tým, aby sa s maloletým stretával
dvakrát za mesiac za jej prítomnosti a žiadala, aby súd zvýšil výživné z 50 eur na 150 eur mesačne lebo
sa zvýšia výdavky s maloletým najmä v súvislosti s jeho mimoškolskou činnosťou, pretože uvažuje o

plávaní, pingpongu a podobne. Maloletý P. pri pohovore na úrade dňa 1.8.2016 uviedol, že on nevie,
prečo otec od nich odišiel, nepovedal mu to. Otec za ním chodieva, stretávajú sa, ale nechce, aby pri
stretnutiach bola teta J., pretože ju nemá rád. Povedal aj svojmu otcovi, že nechce, aby bola prítomná
pri stretnutiach teta J., chce, aby tam bol otec a matka. Tata má rád, ale J. nemá rád. Otec maloletéhobýva v Q. v dome svojej priateľky. V tom čase uviedol, že s maloletým bol naposledy asi pred jeden
a pol mesiacom. Matka stretnutia podmieňuje svojou prítomnosťou. Otec uznal, že toho času nemá
vytvorené vhodné podmienky na to, aby syn mohol uňho prespávať, a preto navrhoval upraviť styk

každý párny víkend v sobotu od 9:00 hodine do 18:00 hodiny a nedeľu od 9:00 hodiny do 15:00 hodiny.
Čo sa týka zvýšenia výživného, nesúhlasil s navrhovanou sumou a sám navrhol zvýšiť výživné na 80
eur mesačne. Kolízny opatrovník doporučil upraviť styk otca s maloletým P. každú párnu sobotu za
prítomnosti matky, nakoľko je to vôľa maloletého dieťaťa a zvýšiť výživné zo strany otca s prihliadnutím
na vek a odôvodnené potreby dieťaťa a finančné možnosti otca.

6. V návrhu, ktorý došiel súdu 2.9.2016 otec uviedol, že syna niekoľko týždňov už nevidel, matka mu
umožnilastretávaťsasnímibavjejbyte.Matkustáležiadalostretnutiesosynomaonahľadávýhovorky,
prečo nie. Popieral, že by mal vedomosti od svojho syna o tom, že nechce, aby pri stretnutiach bola
prítomná jeho priateľka, ale uviedol, že pokiaľ je to taká požiadavka syna, bude to akceptovať. Žiadal,
aby súd nariadil neodkladné opatrenie a upravil jeho styk s maloletým každý párny týždeň v sobotu od

9:00 hodiny do 19:00 hodiny, v nedeľu od 9:00 hodiny do 19:00 hodiny mimo bydliska matky.

7. Uznesením zo dňa 13.9.2016 súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2016.

8. Matka predložila súdu znalecký posudok V. ktorý bol vyhotovený na jej žiadosť dňa 26.8.2016.
Zo znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa vyšetrovala a vyhodnocovala iba vzťah medzi matkou
a maloletým, vyšetrila matku a maloletého. Otec sa na vyšetrenie znalkyne nedostavil s poukazom
na prebiehajúce súdne konanie s tým, že počká si, ako o pokračovaní konania rozhodne súd. Z
predloženého znaleckého skúmania vyplýva, že maloletý má pozitívny priamy a emocionálne kladne

saturovaný vzťah k otcovi, rovnako má vysoko pozitívny, priamy a emocionálne kladne saturovaný vzťah
k matke a styk otca s maloletým znalkyňa doporučovala spočiatku za prítomnosti matky, čo je aj želaním
maloletého, až do obdobia, kým sa so situáciou nevyrovná, dvakrát mesačne v sobotu v čase od 10:00
hodiny do 17:00 hodiny, avšak bez prítomnosti tretej osoby- súčasnej partnerky otca. Poukázala na to,
že túto variantu styku odporučila aj psychiatrička Q.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky a otca, znaleckým posudkom z odboru
psychológia vypracovaným V. opismi mzdových listov matky a otca, ďalšími listinnými dôkazmi
vyžiadanými súdom a predloženými účastníkmi konania, na základe ktorých zistil nasledujúci skutočný
stav.

10. Posledná a jediná úprava rodičovských práv a povinností voči mal. P. bola rozsudkom Okresného
súdu Košice I zo dňa 13.8.2015, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, zveril mal. do osobnej
starostlivosti matky, určil výživné od otca sumou 50 eur mesačne a styk neupravil. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 18.9.2015. V čase tohto súdneho rozhodnutia maloletý nastúpil do 1. ročníka
základnej školy, príjem na strane matky predstavoval XXX eur mesačne v čistom. Otec pracoval na

polovičný úväzok ako S. a jeho príjem predstavoval XXX eur mesačne, chodil na brigády a príjem z
týchto brigád predstavoval XXX eur mesačne. V tom čase mali obaja rodičia vyživovaciu povinnosť iba
voči mal. P.
11. Na pojednávaní súdu dňa 21.11.2016 právna zástupkyňa matky uviedla, že oproti podanému návrhu
žiada zvýšiť výživné na 150 eur mesačne od 16.9.2016. V zmysle tohto návrhu súd zmenu petitu návrhu

uznesením na tomto pojednávaní pripustil.

12. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že po tom, čo sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti,
chodieval za dieťaťom vtedy, kedy mu to vyhovovalo. Často však medzi nimi dochádzalo ku konfliktom,
čo poznačovalo aj vzťah dieťaťa pre stretávaní sa s otcom, pretože tieto konflikty vnímalo. Dokonca sa

stalo raz aj to, že keď mal prísť otec dieťaťa, tak sa zavrel do skrine a povedal, že počká, kým ten debil
odíde. Matka tvrdila, že dieťa to určite nemá z vlastnej hlavy, ale ona nevie, odkiaľ to má. S otcom
dieťaťa sa ťažko komunikuje, pretože má výsmešné poznámky, nedodrží slovo a podobne a je to tak aj
vtedy, keď majú spolu komunikovať na tému dieťaťa. Opätovne poukázala na tie okolnosti, kedy dieťa
ťažko znášalo, že ho otec zobral bez akýchkoľvek dokladov a bez jej súhlasu do Q., alebo do kina, kedy

tam bola aj priateľka otca, vtedy sa maloletý aj pomočil. Práve z toho dôvodu navštívila psychiatričku,
ktorá skonštatovala, že maloletý nepotrebuje psychiatra, a preto ich nasmerovala ku psychologičke.
Vtedy dala urobiť aj znalecký posudok V. So znalkyňou sa po vypracovaní znaleckého posudku dohodli,
že ju navštívia podľa okolností, od toho času však u nej neboli. Podľa matky je to práve ona, ktorá sastará o to, aby vzťah medzi otcom a dieťaťom sa rozvíjal. Ona je tá, ktorá tlmí tie excesy a tie cirkusy,
ktoré robí otec dieťaťa.

13. Matka ďalej uviedla, že pokiaľ sa domáha zvýšenia výživného je to z dôvodu, že sa zmenili sa
pomery po tom, čo otec dieťaťa sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti koncom októbra 2015. Ďalej,
vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov, keďže maloletý 1.9.2015 nastúpil do prvého ročníka Základnej
školy na S., pribudli výdavky s maloletým, ktoré spočívajú v každoročnom poplatku ZRPŠ, spolu so
školskými potrebami a pomôckami asi 10 Eur v priemere mesačne, stravovanie v škole 18 Eur mesačne,

družina 12 Eur mesačne. Ošatenie matka spriemerovala na sumu 40 až 50 Eur mesačne, a okrem
toho vznikajú výdavky s mimoškolskými záujmami maloletého, basketbalový krúžok, kde platí 2 Eura
mesačne. Maloletý navštevuje imunoalergologickú ambulanciu a užíva lieky, ktoré sú doplatkové. Je to
asi 5 Eur mesačne. Príjem matky predstavuje v priemere XXX Eur mesačne v čistom. S dieťaťom žije
v dvojizbovom byte, za ktorý platí mesačne 205 Eur, a k tomu elektrika 35 Eur, plyn 5 Eur, internet stojí
18 Eur. Okrem toho, sú to ešte dane z nehnuteľností 2 Eura, poistenie 2 Eura, odpad tiež v priemere 2

Eura na mesiac a rozhlas, televízia 5 Eur. Matka spláca aj hypotéku tak, že jej na to prispieva jej matka
v sume 243 Eur mesačne.

14. Otec v priebehu konania, dňa 10.9.2016, uzavrel manželstvo s H. čo preukázal sobášnym listom.
Zároveň preukázal, že očakáva narodenie dieťaťa z tohto vzťahu.

15.Kolíznyopatrovníknapojednávanísúdupoukázalnato,žejezrejmé,žemaloletýP.odmietapriateľku
otca, svojho otca však má rád a stretávať sa s ním chce. Problém je však v tom, že doposiaľ nespracoval
tú otázku, prečo otec od nich odišiel. Keďže nastala pomerov na strane otca tým, že sa oženil je
potrebné,abydieťastýmbolooboznámené,abyvedelospracovaťtútoinformáciu,ajtúzmenupomerov,

ktorá na strane otca nastala. Podľa kolízneho opatrovníka, čo sa týka úpravy styku, aspoň spočiatku by
bolo potrebné, aby pri tomto styku bola prítomná matka.

16.Napojednávanísúdudňa2.2.2017otecoznámil,žemupribudlavyživovaciapovinnosťvočimaloletej
K. Zároveň oznámil súdu, že maloletého oboznámil s tým, že sa oženil, a že sa mu narodilo dieťa, čo

podľa neho maloletý prijal pozitívne.

17. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že od 8.7.2016 je zamestnaný ako S.. s tým, že po dobu troch
mesiacov zastupoval B., a preto jeho čistý mesačný príjem predstavoval XXX eur. Potom ale išiel s
platom dole a jeho priemerný čistý mesačný príjem môže prestavovať XXX eur. Tvrdil, že na tringeltoch

sa ako S. nezúčastňuje, ten si rozdeľujú iba E. Ďalej uviedol, že sa stal spoluvlastníkom Y., kde býva
spolu so svojou manželkou a maloletou dcérou. V roku 2017 si zobrali hypotéku vo výške XX.XXX eur,
ktorú spláca mesačne sumou 120 eur. Jeho manželka poberá rodičovské dávky vo výške 286 eur
a rodinné prídavky na jedno dieťa v sume 24 eur mesačne. Na maloletého P. platí mesačne 50 eur
mesačne a občas pošle matke naviac ešte 10 eur. S maloletým sa stretáva raz za 14 dní po dobu dvoch,

alebo troch hodín v mieste bydliska matky, teda v jej byte. Takto sa stretáva na základe ich vzájomnej
dohody, pretože matka nesúhlasí s tým, aby chodieval s dieťaťom von. Keď odchádza, maloletý sa
stále pýta, kedy znova príde. Predtým, než oznámil maloletému zmeny vo svojom živote, bol sa poradiť
u Q. a u nej mu poradili, ako má postupovať. Bol tam spolu s matkou dieťaťa a ona tiež počula, čo im
odporúčala psychologička, že by bolo vhodné, aby sa styk rozšíril s prespávaním u otca, že v tomto

štádiu vývoja dieťa otca omnoho viac potrebuje, a že by bolo vhodné, aby sa maloletý stretával so svojím
otcom aj v priebehu týždňa. Ďalej otec uviedol, že v rodinnom dome, v ktorom býva so svojou manželkou
býva aj stará matka jeho manželky, ktorá sa podieľa jednou tretinou na nákladoch bývania. Ich podiel
predstavuje 124 eur mesačne za plyn, 30 eur za elektrickú energiu, digitálnu televíziu 8,50 eur a internet
si platia sumou 10,26 eur. Platia 2/3 poistky domu 7,30 eur mesačne, mobilný telefón si platí sumou

20 eur a za vodu platia svoj podiel 8,70 eur mesačne. Platí poistenie auta 7,50 eur mesačne. Toto auto
používa na cestu do práce a späť, je to B. rok výroby XXXX, ktorý je vo vlastníctve jeho manželky.
Náklady na prevádzku tohto motorového vozidla otec odhadol sumou 175 eur mesačne + 9 eur za
prevádzkové kvapaliny do motorového vozidla. Čo sa týka jeho pracovného vyťaženia, má dlhý týždeň
a krátky týždeň. V krátkom týždni pracuje iba v stredu a vo štvrtok a keď má dlhý týždeň, tak pracuje

v pondelok, utorok, v stredu a vo štvrtok má voľno a znova pracuje v piatok, sobotu, v nedeľu. Jeho
pracovná doba je od 7:00 hodiny do 15:00 hodiny, ale počas víkendov, keď majú akcie, zostáva dlhšie v
práci, maximálne do 22:00 hodiny. Počas týchto akcií dostáva príplatky ku mzde za nadčasové hodiny.18. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou V., ustanovenou súdom, ktorá vypracovala
znalecký posudok dňa 23.6.2017 a zodpovedala na súdom položené otázky. Zo záverov znaleckého
dokazovania vyplýva, že psychologické vyšetrenie osobnostnej štruktúry otca, matky a maloletého

preukázalo, že u matky je zistená lepšia integrita osobnosti, jej reagovanie je stabilnejšie, vyváženejšie,
je primerane diferencovaná osobnosť, ktorá kladie k svojej hodnotovej orientácií prioritu maloletému
dieťaťu. Otec je vo svojich prejavov menej stabilný, podlieha viac rozladeniu zo svojej situácie, na druhej
strane je nezávislý a samostatný typ, ktorý sa spolieha predovšetkým na seba. Psychický stav dieťaťa je
viac stabilizovaný oproti minulosti, avšak dieťa je úzkostnejšie ladené, emočne labilnejšie. Vyžaduje viac

pozornosti okolia, záujem a podporu pre seba. Obaja rodičia disponujú vo všeobecnosti primeranými
osobnostnými predpokladmi pre výchovu dieťaťa, pričom matka je empatická, vo výchovnom postoji
protektívna a tolerantná voči maloletému. Dieťa má tendenciu občas sa manipulatívne voči nej správať
v záujme toho, aby dosiahol svoj cieľ. Na druhej strane otec je voči maloletému prísnejší, zásadovejší,
avšak nie v takej miere, aby to dieťa odmietalo. Jeho prístup mu vyhovuje, nepovažuje túto vlastnosť
otca za prekážku pre vzájomný vzťah. Dieťa ťažko znášalo rozchod svojich rodičov. Postupne sa však

so situáciou, že rodičia spolu nežijú zmierovalo. Stále však vo vnútri živilo v sebe nádej, že ich vzťah
sa obnoví, resp. minimálne zostanú v dobrom kontakte medzi sebou. Keď však registrovalo prítomnosť
otcovej priateľky, t.č. manželky, jeho adaptačné mechanizmy na zvládanie situácie a uvedomenie si
faktu, že rodičia už nebudú spolu, výrazne oslabili. Preto u neho evokovali afektívne výbuchy hlavne v
prítomnostimatky,iritabilitu,aleajutiahnutosťdosebaacelkovúrozladenosť.Psychickýstavmaloletého

sa však momentálne stabilizuje a dieťa nevykazuje také rušivé správanie, ako to bolo predtým. Vzťah
dieťaťa k manželke otca je toho času skôr neutrálny. Dieťa sa k nej správa bežne, rešpektuje ju. Z
psychologického hľadiska ide o bežnú reakciu dieťaťa, keď zo začiatku kontaktu voči jej osobe sa dieťa
problematicky adaptovalo. Ťažšie akceptovalo novú partnerku otca, keďže jeho túžbou bolo byť naďalej
s obidvomi rodičmi. Matka práve tieto niektoré rušivé prejavy správania u syna hodnotila nesprávne,

mala preto tendenciu naďalej dieťa chrániť, čo otec vnímal ako bránenie v jeho styku s ním. Podľa
znalkyne v súčasnej dobe nedochádza k ovplyvňovaniu maloletého matkou voči otcovi. V minulosti to
však bolo inak. Dieťa mohlo byť svedkom negatívnych poznámok na adresu otca, keď sa napr. odohral
incident medzi ním a starou matkou v prítomnosti maloletého a terajšej manželky otca.

19. Záverom znalkyňa doporučila realizovať styk maloletého so svojím otcom každý druhý víkend aj s
prespaním u otca od soboty od 9:00 hodiny do nedele do 17:00 hodiny. Pri odporúčaniach vychádzala
zároveň zo želaní samotného dieťaťa, ktoré si želalo mať pravidelný styk s otcom a chcelo u neho aj
prespávať v čase styku. Takýto styk maloletého s otcom nebude ohrozovať jeho zdravie, zdravý vývoj
a výchovu, pokiaľ tento styk bude pravidelný a dieťa bude mať istotu, že otec sa mu bude venovať.

Podľa znalkyne, maloletý neuvádzal žiadne námietky k dlhodobejšiemu pobytu u otca. Nevznášal žiadne
námietky k prespávaniu u otca, a podľa jej názoru by maloletý akceptoval aj týždenný pobyt u otca
počas letných prázdnin. Preto odporúčala realizáciu týždňového pobytu v mesiaci júl a v mesiaci august.

20. Proti záverom znaleckého posudku namietala matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

podaním dňa 11.9.2017. Podľa nej, otec dieťaťa pred znalkyňou opakovane uviedol mnoho neprávd,
ktoré sa objavujú v znaleckom posudku a domnieva sa, že cieľom otca je, aby sa pred súdom, aj
pred znalkyňou ukázal v lepšom svetle, ako je realita. Matka uvádzala jeho viaceré nepravdivé tvrdenia,
niektoré opakovala, niektoré pochádzali z minulosti a dotýkali sa ich spolužitia ešte v zahraničí a tesne
po narodení dieťaťa. Podľa nej otec dokonca vykresľuje niektoré udalosti tak, aby mu vyhovovali. Za

väčšinu viní starú matku maloletého P. Okrem toho matka mala výhrady voči znaleckému posudku z
dôvodu, že podľa tvrdení dieťaťa bolo dieťa pri odpovediach manipulované psychologičkou, resp. mu
boli aj podsúvané odpovede. Podľa nej sa maloletý P. nikdy nevyjadril, že chce byť s otcom mimo bytu,
že je schopný sa prispôsobiť na zmenu, a že si bezproblémovo zvykne. Naopak, dieťa matke doma
tvrdilo, že teta mu kázala, že má spať u otca a opakovala, že mu tam bude fajn. Preto matka navrhovala,

aby súd vzal do úvahy aj závery znaleckého posudku V. prípadne za účelom objasnenia záverov oboch
znalkýň vypočul tieto znalkyne. Matka zotrvávala na svojom návrhu na úpravu styku otca s maloletým
za svojej prítomnosti.

21. Znalkyňa sa vyjadrila proti námietkam matky listom zo dňa 12.12.2017, zotrvala na záveroch

svojho znaleckého posudku. V čase vypracovania znaleckého posudku vychádzala z dôkladnej analýzy
výsledkov znaleckého dokazovania, ktoré sledovali predovšetkým záujmy maloletého dieťaťa a nie
záujmy matky, resp. otca. Nesúhlasila s tým, že by dieťaťu podsúvala nejaké odpovede, alebo odpovede
manipulovala. Podľa nej by sa žiaden znalec neuchýlil k takýmto praktikám, ktoré sú na úrovniodporúčaní laikov, alebo kamarátskych debát. Nepozná dôvod, pre ktorý by to robila. Pokiaľ matka si
overovala, čo dieťa povedalo znalkyni, je možné hľadať motív u dieťaťa, ktorý pod vplyvom tlaku matky,
keď ho vypočúvala, zastrešil sa názorom znalkyne, že má spať u otca a bude mu tam fajn. Je to pre dieťa

jednoduchšie a prijateľnejšie takto vyjadriť svoje vnútorné želanie cez osobu znalca. Nakoniec znalec
má aj iné možnosti zisťovania vôle dieťaťa, nie len priamym výsluchom, cez iné techniky, ktoré v praxi
používa. Aj z týchto záverov vychádza znalecký posudok. Preto znalkyňa námietky matky považuje skôr
zajejosobnésubjektívnestanovisko,akoreakciunato,žepravdepodobnenebolinaplnenéjejpredstavy
a očakávania pri záveroch znaleckého dokazovania.

22. Z opisu mzdového listu otca od jeho zamestnávateľa U. vyplýva, že jeho priemerný čistý mesačný
zárobok za obdobie od 7/2016 do 12/2016 predstavoval XXX,XX eur, ale v období mesiacov august,
september a október 2016 jeho čistý mesačný pijem predstavoval XXX,XX eur. Otec to odôvodňoval
tým, že v týchto mesiacoch zastupoval B., a preto jeho príjem bol vyšší. V roku 2017 priemerný čistý
mesačný príjem na strane otca predstavoval XXX,XX eur, rovnako aj v roku 2018. Matkin priemerný

čistý mesačný príjem bol zistený vo výške XXX,XX eur v čistom.

23. Otec na pojednávaní dňa 3.9.2018 predložil rodný list ďalšieho dieťaťa, ktorý sa mu narodil z
terajšieho manželstva: V. Uviedol, že príjem jeho manželky činí od 10.9.2016 do 15.12.2016- XXX eur
v čistom, od 16.12.2016 do 16.8.2017 bola na materskej dovolenke s príjmom cca XXX eur + rodinné

prídavky XX,XX eur. Od septembra 2017 doposiaľ manželka poberá rodičovskú dávku 214 eur mesačne.
Predložil súdu rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 24.7.2018, z ktorej vplýva, že H. nemá nárok na
materské v období od 11.7.2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie.

24. Otec predložil aj prehľad plnenia výživného za obdobie od 23.5.2016 do augusta 2018 a matka

potvrdila pravdivosť týchto údajov.

25. Otec navrhol, aby súd zvýšil výživné od 1.8.2016 do 1.8.2017 na sumu 80 eur mesačne a od tohto
dátumu vrátil výživné na sumu 50 eur mesačne. Je to s prihliadnutím na to, že otec mal vyšší príjem iba
v tom období, v ktorom navrhuje zvýšiť výživné na 80 eur mesačne. Uviedol, že napriek odporúčaniam

znalkyne, jeho styk so synom sa nezmenil. Stále sa stretávajú v byte matky, za prítomnosti matky.
Navrhoval, aby jeho styk bol upravený každý párny víkend, ale nie od soboty do nedele, ale od piatka od
15:00hodinydonedeledo17:00hodiny,ajpočasVianoc-vpárnomrokuod23.12do25.12.,vnepárnom
roku od 29.12. do 2.1., na veľkonočné sviatky každý nepárny rok od soboty do veľkonočného pondelka
a 2 týždne počas letných prázdnin od 7.8. do 21.8. každý rok s ohľadom na jeho možnosti vybrať

si dovolenku, samozrejme bez prítomnosti matky. Uviedol, že maloletý má u neho vytvorené vhodné
podmienky pre bývanie, pretože má už pripravenú detskú izbu. Je to v dôsledku vykonanej rekonštrukcie
rodinného domu v Michaľanoch.

26. Kolízna opatrovníčka doporučila, aby súd o styku rozhodol v zmysle záverov znaleckého

dokazovania. Pokiaľ otec už má vo svojom rodinnom dome v Q. vytvorené vhodné podmienky pre pobyt
maloletého u neho, nie je žiadna prekážka, aby maloletý u neho aj prespával.

27. Matka namietala proti tomu, aby styk sa realizoval v domácnosti otca. Stále namietala proti záverom
znaleckého dokazovania a tvrdila, že nie je možné tento styk náhle zmeniť, pokiaľ sa tento styk realizuje

zaprítomnostimatky.Pretonavrhovalavurčitomprechodnomobdobíupraviťstykbezprítomnostimatky,
a to každú párnu sobotu od 10:00 hodiny do 17:00 hodiny na obdobie pol roka a potom, pokiaľ by dieťa
nemalo žiadne námietky, tak potom by sa mohol upraviť tento styk každý párny víkend od soboty od 9:00
hodiny do nedele do 17:00 hodiny. Čo sa týka letných prázdnin, sú tomu naklonení, aby maloletý bol u
otca jeden týždeň v mesiaci júl a jeden týždeň v mesiaci august, ale až budúci rok. Čo sa týka zvýšenia

výživného, navrhujú zvýšiť výživné na 100 eur mesačne do 15.9.2017 a potom na 150 eur mesačne. U
maloletého sú pravidelne sa opakujúce výdavky každý mesiac 200 eur. Maloletý od 1.9.2018 navštevuje
X. ročník ZŠ.

28. Kolízna opatrovníčka predložila súdu dňa 23.5.2018 správu o prešetrení pomerov na strane otca

maloletého v Q. v Y.. Pri prešetrení bolo zistené, že maloletý P. má vytvorené vhodné podmienky v Y.,
pretože má prichystanú samostatnú detskú izbu, vybavenie ktorej plne zodpovedá potrebám a veku
maloletého dieťaťa. Otec počas zisťovania pomerov uviedol, že maloletý bol v jeho domácnosti iba raz
a to v sobotu od 10:00 hodiny do 17:00 hodiny. Bolo to na základe odporúčania sudkyne na pojednávanídňa 30.4.2018, kedy súd odporúčal rodičom, aby začali realizovať styk otca s dieťaťom v párnu sobotu
v čase od 10:00 hodiny do 17:00 hodiny, bez prítomnosti matky.

29. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( zákon č. 161/2015 Z.z.) rozsudky o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.

30. Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa
ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

31. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

32. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na

nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

33. Podľa § 25 ods. 2,3,4 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo

ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.

34. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

35. Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností, za

ktorých bolo doteraz výživné určené, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov.
Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú,
podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u mal. dieťaťa sa takáto zmena pomerov
predpokladá uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi
jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu a pod. Nie je žiadúce a

prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie
podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia so stavom súčasným.

36. Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov, každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti

a v súlade s cit. zák. ustanoveniami a zásadami pre zvýšenie výživného, súd dospel k tomu záveru,
že sú splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného zo strany otca pre maloletého, ale nie v
zmysle návrhu matky. Súd zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého P. zo sumy 50 eur mesačne na
sumu 100 eur mesačne za obdobie od 1.8.2016 do 31.10.2016 s prihliadnutím na to, že v tomto obdobímal otec zvýšený príjem oproti stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. V tomto období
otec zarábal XXX eur mesačne, preto podľa zváženia súdu bol schopný platiť zvýšené výživné po 100
eur mesačne a vyživovacia povinnosť mu ešte nepribudla. Pre rozhodnutie súdu bola podstatná tá

skutočnosť, že prechádzajúce súdne rozhodnutie, ktorým boli upravené rodičovské práva a povinnosti,
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.9.2015 a v čase tohto súdneho rozhodnutia súd určil výživné zo
strany otca dieťaťa sumou 50 eur mesačne s prihliadnutím na jeho zárobkové možnosti a schopnosti,
ktoré v tom čase predstavovali 350 eur mesačne, ako aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa,
ktorý bol tesne pred nástupom do prvého ročníka ZŠ. Matka už dňa 21.6.2016, teda 9 mesiacov po

nadobudnutí právoplatnosti predchádzajúceho súdneho rozhodnutia žiadala o zvýšenie výživného. Táto
skutočnosť bola pre rozhodnutie súdu podstatná v tom, že judikatúra súdov predpokladá podstatnú
zmenu pomerov na strane rodičov, alebo maloletého dieťaťa a pokiaľ táto zmena nie je podstatná a
závažná, neprichádza do úvahy zmena upraveného výživného. Súd zistil, že v čase podania návrhu
na strane maloletého nenastala podstatná zmena pomerov, pretože stále navštevoval prvý stupeň
ZŠ tak, ako v čase predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia súdu. Podstatná zmena pomerov

nastala na strane otca maloletého vo zvýšení jeho príjmu iba v období od 1.8.2016 do 31.10.2016.
V ďalšom období priemerný čistý mesačný príjem na strane otca maloletého bol XXX eur mesačne,
teda príjem, ktorý bol iba nepatrne vyšší ako v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia a preto za
ďalšie obdobie, až do 1.9.2018 súd výživné nezvýšil a návrh matky zamietol. Dôležitou skutočnosťou pre
rozhodnutie súdu však bola vyživovacia povinnosť otca, ktorá mu v tomto období pribudla voči manželke

aj maloletej dcére. Aj z tohto dôvodu súd nepovažoval za možné výživné zo strany otca zvýšiť. Preto
súd rozhodol zvýšiť výživné z jeho strany na sumu 80 eur mesačne od 1.9.2018 do budúcna, pretože
mal za to, že po troch rokoch od predchádzajúceho súdneho rozhodnutia je zvýšenie výživného pre
maloleté dieťa odôvodnené. V tomto období sa už predpokladá podstatná zmena pomerov na strane
maloletého dieťaťa, ktorá nastáva zvýšením jeho potrieb spôsobených školskou dochádzkou a fyzickým

vývojom. Maloletý nastupuje do X. ročníka ZŠ. Čo sa týka výživného zo strany otca dieťaťa, súd má
za to, že otec je schopný takéto výživné platiť aj napriek tomu, že mu pribudla vyživovacia povinnosť
voči dvom maloletým deťom a naviac má vyživovaciu povinnosť aj voči manželke, ktorá je t.č. na
rodičovskej dovolenke. Otec deklaroval, že cez víkendy pracuje na rôznych akciách, ktoré realizuje jeho
zamestnávateľ U. a preto je možné predpokladať, že má zvýšený príjem z týchto akcií, ktoré ale nie sú v

jeho mzdovom liste uvádzané ( ani nadčasy, ani odmeny). Preto má súd za to, že príjem na strane otca z
hľadiska potencionality môže dosahovať XXX eur tak, ako je to bežné a všeobecne známe v profesii S.

37. Súd upravil styk otca s maloletým P. v zmysle záverov znaleckého dokazovania od soboty od
9:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny každý párny víkend, upravil jeho styk s maloletým aj počas

veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a letných prázdnin, pričom najbližší predĺžený styk otca
bude budúci rok na veľkonočné sviatky, preto súd má zato, že je tu určité dlhšie časové obdobie, kedy sa
maloletý môže prispôsobiť novým podmienkam styku s otcom. Súd nevidel dôvod, prečo by úprava styku
otca s maloletým mala byť obmedzovaná, pretože dôvod pre obmedzenie styku s maloletým nevyplýva
ani zo záverov znaleckého dokazovania, ani zo správania sa a prejavov maloletého. Práve naopak,

znalkyňa uzavrela, že je veľmi potrebné, aby maloletý s pribúdajúcim vekom sa so svojím otcom stýkal,
pretože jedná sa o potrebu kontaktovať sa s otcom, ako so svojím mužským vzorom. Závery znaleckého
posudku korešpondujú aj s ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci, posudok neobsahuje žiadne rozpory,
alebo nepravdy, ako sa domnieva matka maloletého, podáva vyčerpávajúce odpovede na položené
otázky a o jeho objektívnosti súd nemá pochybnosti. Námietky matky proti znaleckému posudku bolo

potrebné považovať za účelovú obranu, pretože nezodpovedal jej želaniam. Za takýchto okolností súd
upravený styk považoval za primeraný veku dieťaťa a jeho potrebám a záujmom. Takto upraveným
stykom aj otec bude mať dostatok priestoru na to, aby realizoval svoje otcovské práva, povinnosti a
výchovné pôsobenie na maloletého.

38. Súd dodáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je
dieťarozhodnutímsúduzverenédoosobnejstarostlivosti.Rodičovsképrávaapovinnostidruhéhorodiča
(ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti) zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované.
Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič
práve v čase styku s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich

rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade
so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Zásadne
treba pri úprave styku vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho
voľného času, to znamená počas pracovných dní, školského roka, ako aj počas víkendov, sviatkov aprázdnin. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len
za podmienok daných v ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa
riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho

zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný.

39. Vzhľadom na takéto rozhodnutie , súd v prevyšujúcej časti návrh matky a otca zamietol.

40.Súdurčildlžnévýživnézostranyotcasprihliadnutímnato,že zaobdobieod1.8.2016do31.10.2016

bolo zvýšené výživné zo sumy 50 eur mesačne na 100 eur mesačne, pričom mesačne tento dlh
predstavuje 50 eur. S prihliadnutím na to, že v mesiaci október 2016 otec zaplatil namiesto určeného
výživného 55 eur, súd na túto skutočnosť prihliadol, a preto dlh na jeho strane predstavuje 145 eur. Súd
povolil otcovi splátky po 20 eur mesačne s prihliadnutím na jeho príjmové, majetkové pomery, ako aj
počet vyživovacích povinností a určil mu podmienky zročnosti týchto splátok.

41. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015

Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.