Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 11Pc/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817200942
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5817200942.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: J. H., nar. XX.XX.XXXX, maloleté dieťa bytom u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov:
matky - E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., L. H. T. XXX/XX, zastúpená: JUDr. Anton Tabačák, Ph.D.,
advokát, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 82, Oravský Biely Potok, IČO: 42 221 919, a Z.
- neuvedený, v konaní o návrhu matky na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že odporca H. Š., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého J. H., nar. XX.XX.XXXX,

z matky E. H., nar. XX.XX.XXXX.

II. Súd z v e r u j e maloletého J. H., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s právom
oboch rodičov zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.

III. Otec maloletého J. H., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý platiť na jeho výživu mesačne sumou
vo výške 70,- eur, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, počnúc od

15.01.2014.

IV. Zameškané výživného na maloletého J. H., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 15.01.2014 do
27.02.2020, v celkovej výške 5.180,- eur, je otec maloletého p o v i n n ý splácať v mesačných 10,-
eurových splátkach, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok až
do splatenia dlžného výživného.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka E. H. návrhom podaným súdu dňa 13.02.2017 žiadala, aby súd určil, že odporca H.
Š. je otcom maloletého J. H. a zároveň, aby zveril maloletého do jej výchovy a starostlivosti a uložil
odporcovi povinnosť platiť na výživu maloletého mesačne sumou vo výške 70,- eur, počnúc dňom
narodenia maloletého.

2. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom ako označeným otcom sa zoznámila zhruba pred šiestimi
rokmi v júni 2010, odkedy udržiavali intímny vzťah, z ktorého sa narodil maloletý Q. H.. Po jeho narodení

sa s odporcom približne jedenkrát do mesiaca stretávali v jeho domácnosti a keď odišiel pracovať
do Čiech, tak ju navštevoval u nej v domácnosti. Z tohto vzťahu otehotnela a dňa 15.01.2014 sa im
narodil maloletý J. H.. Uviedla, že odporca si je vedomý toho, že je otcom oboch maloletých detí, ale
otcovstvo k nim priznať nechce. Vyjadrila sa, že je s odporcom v kontakte prostredníctvom sociálnychsietí. Odporca pracuje v Českej republike a od júna 2016 nie je s deťmi v kontakte, nebol ich navštíviť
a ničím neprispieva na ich výživu.

3. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to s návrhom, s
lustráciou v registri obyvateľov, s odpoveďou na žiadosť o zistenie pobytu, s rozsudkom Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 2C/30/2014, s rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 3C/1/20136 zo dňa
10.10.2013, s úradným záznamom zo dňa 17.03.2015, s odpoveďou Okresného súdu v Šumperku, s
uznesením OS Námestovo sp. zn. 11Pc/7/2017-56 zo dňa 09.03.2018,so zápisnicou o výsluchu D. Š.,

so správou OO PZ Žilina - západ z čl. 59, s plnomocenstvom, so správou Národnej ústredne SIRENE,
s potvrdením o zmene zákonného sudcu a s protokolom o výsluchu účastníka.

4. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že e-mailovú komunikáciu s
odporcom nemá k dispozícii. O ich vzťahu vedel jeho otec, jej brat a kamarátka. Vyjadrila sa, že odporca
bol doma málokedy a keď mu aj hovorila o deťoch, tak jej povedal, že najskôr si musí doriešiť niečo v

Čechách a potom bude riešiť deti. S odporcom sa zoznámila v roku 2010, v júni 2010 s ním mala intímny
styk. Styk mávali 1-2 krát do mesiaca. Naposledy s ním mala intímny styk v roku 2013. V tom roku sa
okrem odporcu nestretávala so žiadnym iným mužom. O tehotenstve sa dozvedela krátko na to, ako
odišiel do Čiech. Keď mu povedala o tehotenstve, chcel, aby išla na potrat. Vyjadrila sa, že odporca
platí výživné na účet Q. s tým, že ku dnešnému dňu je tam dlh vo výške 5.180,- eur. Za obdobie od

15.01.2014 ku dnešnému dňu prišlo na tento účet výživné vo výške 351,18 eur. Uviedla, že do januára
2020 bola na rodičovskom príspevku s najmladším dieťaťom, nakoľko okrem J. a Q. má ešte ďalšie štyri
deti, najmladšie má 6 rokov. Poberá prídavky na 5 detí vo výške 124,75 eur. Okrem toho poberá výživné
vo výške 110,- eur. Býva v rodinnom dome, kde platí 40,- eur elektrinu, 30,- eur vodu a 40,- eur deťom
obedy. Za obdobie, za ktoré žiada výživné, tri roky mala rodičovský príspevok okolo 240,- eur a prídavky

na 6 detí do minulého roku a tri roky nemala okrem prídavkov žiaden iný príjem.

5. Na pojednávaní bol vypočutý aj svedok H. E., ktorý sa vyjadril, že odporcu videl iba jedenkrát, keď
bol u nich doma. Je to taký darebák, nakoľko keď sa niečo robilo, tak on ležal v posteli. Dovtípil sa, že
odporca je otcom maloletých detí Q. a J.. Vzťah so sestrou má normálny, ale keďže už štvrtý rok žije v

Bratislave, domov často nechodí, maximálne 3-4 krát do roka.

6. Svedkyňa D. T. sa na pojednávaní vyjadrila, že je susedou navrhovateľky. Od nej vie, že odporca
je otcom maloletých detí. Odporcu videla párkrát s navrhovateľkou, ale sa s ním nerozprávala. Od
navrhovateľky vie, že odporca uznáva otcovstvo k deťom, ale že nechce na ne platiť.

7. Odporca vo svojom výsluchu pred dožiadaným súdom dňa 20.08.2019 uviedol, že s návrhom
súhlasí, nakoľko je otcom maloletého J.. S navrhovateľkou má ešte jedno dieťa a to maloletého Q., nar.
10.04.2011. Súhlasí aj s návrhom v časti o zverení maloletého do výchovy a starostlivosti navrhovateľky
a v časti o určení výživného na maloletého vo výške 70,- eur mesačne. Ďalej sa vyjadril, že v roku 2014

pracoval v upratovacej firme G. v Z., kde mal príjem vo výške 12.500,- Kč. Pracoval tam 2,5 roka. Potom
chvíľu pracoval vo firme U. H., kde sa vyrába popcorn. Tam pracoval 2 mesiace a zarobil okolo 12.500,-
Kč. Momentálne pracuje vo firme I. O., kde má príjem okolo 14.500,- Kč. Vyjadril sa, že je slobodný
a jeho partnerkou je E. H.. Žije na ubytovni v Českej republike, matka mu zomrela a otec s bratom
s ním nekomunikujú. Jeho pravidelné mesačné výdavky sú 1.000,- Kč poplatok za mobil, 1.400,- Kč

dôchodkové poistenie, 350,- Kč MHD a cca. 6.000,- Kč jedlo. Okrem maloletého Q. a J. nemá žiadne
ďalšie vyživovacie povinnosti. Deťom posiela okolo 70,- eur mesačne na účet, s ktorým disponuje matka
maloletých detí. S deťmi je v kontakte a často si volajú. Momentálne nemá žiadne dlhy, tri roky splácal
zdravotné poistenie asi 100.000,- Kč a Českej priemyselnej poisťovni opäť okolo 100.000,- Kč.

8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z o rodine a o zmene niektorých v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práva a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine:(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za
otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa
menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

14. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie
o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že otcom maloletého J. je odporca. Táto

skutočnosť vyplynula najmä z výsluchu odporcu pred dožiadaným súdom, v rámci ktorého uznal
otcovstvo k maloletému a zároveň súhlasil so zverením maloletého do výchovy a starostlivosti
navrhovateľky a určením výživného vo výške 70,- eur.

16. S poukazom na tieto skutočnosti potom súd vyhovel návrhu v celom rozsahu s tým, že vzhľadom na

to, že odporca zaplatil na výživnom ku dňu 27.02.2020 sumu 351,18 eur, vznikol mu tak dlh na výživnom
za obdobie od 15.01.2014 do 27.02.2020 v celkovej výške 5.180,- eur, ktoré mu súd povolil splácať v
mesačných 10,- eurových splátkach.

17. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 CSP) v troch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote

podané na príslušnom odvolacom súde.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.