Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. december 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817210698
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7817210698.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu I. M.X., E.. XX.

X. XXXX, I. M. Z., S. XXX, právne zastúpený JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom AK so sídlom v
Rožňave, Cyrila a Metoda 4 proti žalovaným 1/ B. X., E.. XX. X. XXXX, I. M. Z., S. XXX, 2/ B. M., E..
X. X. XXXX, I. M. Z., S. XXX, obaja žalovaní právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Erika
Simanová, s.r.o., Edelényska 2027/3, Rožňava a 3/ K. M., E.. XX. X. XXXX, I. M. Z., S. XXX, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Svoj návrh
odôvodnil tým, že on ako darujúci, uzavrel dňa 13. 10. 2010 so žalovanými 1/, 2/ ako obdarovanými
Darovaciu zmluvu. Predmetom uvedenej darovacej zmluvy, v zmysle článku II Zmluvy bolo darovanie
1-ice spoluvlastníckeho podielu žalobcu k nehnuteľnostiam, uvedeným v článku I. zmluvy, t. j.
nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX, vedené Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom, kat.
územiaM.Z.,ObecM.Z.,okresRožňava,parcelyregistra„C“,evidovanénakatastrálnejmape,parcelné
číslo XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2, parcelné číslo XX - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 66 m2, parcelné číslo XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, parcelné číslo 15/1
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, parcelné číslo 15/1 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 693 m2, parcelné číslo XX/X - záhrady o výmere 60 m2, parcelné číslo 17/1 - záhrady o výmere
110 m2, stavby - rodinný dom, súpisné číslo 213, postavený na parcele č. 12 a rodinný dom, súpisné
číslo 214, postavený na parcele č. 13, žalovanému1/ v podiele 1-iny v pomere k celku a žalovanej 2/
v podiele 1-iny v pomere k celku.

2. Z LV č. XXX, katastrálneho územia M. Z. vyplýva, že došlo k oprave chyby v katastrálnom operáte
a tým došlo aj k oprave výmer parciel č. XX/X a č. XX/X a to Protokolom č. sp. F.-X.-D.-XXXX/X-XX-
I.-XXX/XX.

3. Žalobca listom zo dňa 31. 10. 2017 - „Výzvou na vrátenie daru“ z dôvodu hrubého porušovania
dobrých mravov voči nemu vyzýval žalovaných 1/, 2/ na vrátenie predmetného daru, avšak žalovaní
1/, 2/ výzvu na vrátenie daru neprevzali. Žalobcovi bol predmetný list vrátený poštou. Keďže žalovaní

1/, 2/ neprevzali výzvu na vrátenie daru zo dňa 31. 10. 2017, žalobca ich vyzval na vrátenie daru. Vo
svojom liste uviedol, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ ho sústavne hrubo urážali, vyhrážali sa mu zbitím,
či ublížením na zdraví a to v poslednom období už takmer každý deň, neposkytli mu potrebnú pomoc
v starobe, vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav, čím hrubo porušili dobré mravy. Z toho dôvodu ichžalobca I. M. vyzval na vrátenie daru - spoluvlastníckych podielov - žalovaný 1/ v podiele 1-iny v
pomere k celku a žalovaná 2/ v podiele 1-iny v pomere k celku - k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV
č. XXX, vedené Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom, kat. územia Gemerská Poloma,

Obec Gemerská Poloma, okres Rožňava, parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape, parcelné
číslo 12 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2, parcelné číslo 13 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 66 m2, parcelné číslo 14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, parcelné číslo 15/1
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, parcelné číslo 15/1 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 693 m2, parcelné číslo 16/2 - záhrady o výmere 60 m2, parcelné číslo 17/1 - záhrady o výmere

110m2,stavby-rodinnýdom,súpisnéčíslo213,postavenýnaparceleč.12arodinnýdom,súpisnéčíslo
214, postavený na parcele č. 13. Vo svojom liste ďalej uviedol, že k darovaniu došlo preto, že žalovaní
1/, 2/ mu obaja sľúbili, že sa o neho budú starať, že mu budú vo všetkom nápomocní, vzhľadom jeho
zlý zdravotný stav, o ktorom mali vedomosť. Obaja mu sľúbili, že mu budú zabezpečovať stravu, ako
aj celú údržbu domácnosti. Vo svojom liste ďalej konštatoval, že zo začiatku sa o neho obaja žalovaní
sporadicky starali, avšak postupom času sa to začalo zhoršovať. Čoraz častejšie dochádzalo zo strany

oboch k urážkam jeho osoby, tiež žalobca zistil, že mu bol odcudzený krovinorez, elektrický kábel na pílu,
ako aj ďalšie veci. Dokonca ho žalovaní začali aj fyzicky napádať a bol nútený privolať na pomoc políciu.
Žalovaní tiež začali od neho požadovať finančné prostriedky, pod neustálym vyhrážaním sa bitkou a
ublížením na zdraví. Skonštatoval, že neustále hrubé správanie sa žalovaných, urážanie a nadávky už
nevie zniesť, čo má zlý vplyv na jeho už aj tak podlomené zdravie. V liste ďalej vytýkal žalovaným, že

žalovaný 1/ mu dňa 20. februára 2017 bezdôvodne vybil okná na kuchyni, keď od neho žiadal vysvetlenie
tohto konania, fyzicky ho napadol. Dňa 14. 10. 2017 od neho obaja žalovaní - B. X., ako aj B. M. žiadali
finančné prostriedky na úhradu elektriny, vyhrážali sa mu bitkou a vulgárne mu nadávali. Uviedol, že jeho
zdravotný stav je veľmi zlý, vyžadujúci si každodennú opateru a kľud, ktorú mu žalovaní neposkytujú a
má za to, že ich správanie mu nedovoľuje, aby žil kľudne.

4. Vo svojej výpovedi žalobca zdôraznil, že žalovaná 2/ chodila za ním spolu aj so sestrou D.Í. M., aby
im poskytol časť domu - pôvodne na podnájom s tým, že mu budú platiť nájomné, ale po čase chceli,
aby im nehnuteľnosť daroval, s čím on súhlasil, bola to jeho chyba, nemal s tým súhlasiť. Žalovaná 2/
však vedela využiť jeho zlý psychický stav spolu aj s B. X. - žalovaným 1/ - jej druhom. Darovaciu zmluvu

nakoniec spísala notárka - O.. E., potom, ako sa ku nej dostavili na notársky úrad a kde všetci podpísali
predmetnúdarovaciuzmluvu.Žalovaníspočiatkubývalivpredmetnomdomenazákladeprenájmu,platili
aj nájomné po 100,- Eur/mesačne a po uzavretí darovacej zmluvy platili ďalších 6 rokov po 100,- Eur/
mesačne. Žalovaní sa k nemu, ale zle správali, vyhrážali sa mu aj zabitím, brali mu aj drevo, ktoré si
nachystal a ich deti, keď nebol doma, mu hocikedy zobrali peniaze, aj tranzistor, dokonca aj žalovaná B.

M.nanehokričalaasmetlouhochcelabiť.Žalovanýv1.rade-B.X.murozbilokno,búchalmunadvere,
zobral mu aj krovinorez. Vyskytli sa aj problémy s platením vody a s platením elektriny. Z uvedených
dôvodov žalobca uviedol, že chce mať od žalovaných pokoj, a to aj z dôvodu, že má zdravotné problémy.

5. Žalovaní 1/, 2/ so žalobou nesúhlasili, žiadali ju zamietnuť, keďže popreli, že by sa dopustili voči

žalobcovi takého správania, ktoré by odôvodňovalo vrátenie daru. Žalovaný 1/ poprel, že by akokoľvek
žalobcovi ubližoval, resp. mu niečo ukradol, uviedol, že so žalobcom spočiatku veľmi dobre vychádzali a
to až do minulého roka, ale kvôli tomu, že bol problém s platením za elektriku, prestali sa spolu rozprávať.
Pokiaľžalobcauviedol,žemurozbilokná,anitátoskutočnosťsanezakladánapravde,pretožežalobcovi
rozbili okná mladiství, s ktorými on robil sedenia, keď spolu popíjali, fajčili a keď mali vypité, vyhnal ich

z domu a oni mu potom porozbíjali okná. Poprel aj to, že by žalobcovi ukradol krovinorez, pretože tento
od neho kúpil za 40,- Eur a dodnes ho má doma a ho používa. V súvislosti s ukradnutým tranzistorom
uviedol, že sa nevie a nezistilo sa, kto mu predmetný tranzistor ukradol, jeho syn to však nebol, čo
sa potvrdilo z kamerového záznamu. K predmetnému domu uviedol, že sa mala urobiť kúpnopredajná
zmluva, preto žalobcovi za obdobie 6 rokov platili po 100,- Eur, spolu 6 639,- Eur ako kúpnu cenu, lenže

na notárskom úrade nebolo možné zrealizovať kúpnopredajnú zmluvu a preto žalobca navrhol spísať
darovaciu zmluvu, ktorá sa následne na notárskom úrade spísala a podpísala.

6. Rovnako žalovaná 2/ nesúhlasila so žalobou, uviedla, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé, nie je
pravdou, že žalobcovi vulgárne nadávala, že ho mala zbiť a že jej druh mu rozbil okná. Sám žalobca

navrhol, aby sa spísala darovacia zmluva u notárky JUDr. E., on sa rozhodol im dom darovať s tým,
že oni sa mu zaviazali splácať po 100,- Eur/mesačne. Pôvodne chceli u žalobcu bývať len v prenájme
na obdobie troch rokov, ale sám žalobca im navrhol, aby si nehľadali dom, že on im predá podiel z
domu a spíšu kúpnopredajnú zmluvu, ale keďže takáto zmluva sa nemohla uzavrieť bez súhlasu bývalejžalobcovej manželky - žalovanej 3/, sám žalobca sa rozhodol darovať im nehnuteľnosť a to na základe
darovacej zmluvy o spísanie ktorej požiadal notárku JUDr. E., ktorá darovaciu zmluvu aj spísala a
zároveň boli ňou aj poučení a darovaciu zmluvu podpísali. Naviac sa spísala aj Zmluva o pôžičke na

odkúpenie domu za cenu 6 639,- Eur, čo navrhol sám žalobca a preto v podstate sa jednalo o kúpu
nehnuteľností, o čom svedčí aj zmluva o pôžičke a nie následný prenájom nehnuteľnosti.

7. Žalovaná 3/ - bývalá manželka žalobcu, súhlasila so žalobou, zároveň vyjadrila svoj nesúhlas s tým,
aby žalovaní bývali v jej časti nehnuteľnosti. V súvislosti s darovacou zmluvou uviedla, že sa o nej

dopočula a bola si predmetnú skutočnosť overiť aj na katastri, kde jej bolo povedané, že žalovaní 1/, 2/
majú polovicu nehnuteľnosti a polovicu nehnuteľnosti má ona.

8. Súd sa okrem výsluchu účastníkov oboznámil aj s darovacou zmluvou, nájomnou zmluvou, zmluvou
o pôžičke, ústrižkami poštových poukážok o mesačných úhradách splátok v sume 100,- Eur v prospech
žalobcu, výzvou na vrátenie daru, listom vlastníctva č. XXX kat. územia M. Z., ako aj svedeckými

výpoveďami svedkyne O.. E., B. G., D.Í. G., A. M.j, ako aj výpismi z ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.

9. Z výpovede svedkyne JUDr. O. E. - notárky, vyplýva, že žalobcu, ako aj žalovaných 1/, 2/ pozná, keďže
boli už viackrát na jej notárskom úrade, kde chodili všetci spoločne. Je tomu už viacej rokov, keď za ňou

boli - Z. X. a pán M., spoločne prišli za ňou s tým, že pán Gunár chce predať X. a M. časť domu, pretože
sú dohodnutí, že oni chcú od neho kúpiť dom, lebo v tom čase už bývali spolu, a o tom, že dom odkúpia
sa dohodli už v minulosti a v tom čase, keď tam bývali, už robili aj nejaké prerábky - výmenu okien a dom
opravovali. To im pán M. dovolil. Z listu vlastníctva však zistila, že žalobca nie je jediným vlastníkom,
ale je tam aj spoluvlastníčka, a to bývalá manželka pána M.. Preto od neho žiadala rozsudok o rozvode,

ako aj súdom vyporiadané BSM. Nakoľko pán M. tvrdil, že oni sú vyporiadaní s manželkou a tiež tvrdil,
že dom je jeho a jeho bývalá manželka tam už nemá nič - doslova hovoril, že „chyža je jeho“. Vysvetlila
mu, že napriek tomu, že oni sa vysporiadali, jeho bývalá manželka má podiel ako spoluvlastníčka a z
toho dôvodu má predkupné právo na odkúpenie jeho podielu. Navrhla, že napíše výzvu, či si uplatňuje
jeho bývalá manželka predkupné právo. Pokiaľ sa takýto úkon neurobí, povedala pánovi M., že takýto

úkon robiť nebude, pretože je to napadnuteľné na súde jeho manželkou. On však uviedol, že ona žije v
Čechách, že nemá na ňu kontakt a preto on sa s ňou nevie spojiť . Následne mu povedala, že v takom
prípade mu nebude robiť nič a poslala ho preč. Po nejakom čase sa znovu vrátili, prišiel pán M., či môže
darovať svoj podiel, keď nemôže predať celý dom, či on môže nakladať so svojou čiastkou, pretože on
chcel darovať svoj podiel mladým - žalovaným 1/, 2/. Bolo mu vysvetlené, že aj v tom prípade jeho

bývalá manželka môže napadnúť aj darovaciu zmluvu, pretože nie sú blízky príbuzní s obdarovanými.
Dom, resp. svoj podiel z domu chcel napriek tomu mladým darovať, pretože im nemohol svoj podiel
predať a tiež uviedol, že pani M. na neho perie, varí mu a on im dovolil robiť na dome aj prerábku - menili
aj okná a aj preto im chcel polovicu domu darovať. Opätovne bol poučený, že darovaciu zmluvu môže
napadnúť jeho bývalá manželka, na čo on povedal, že žalovaným daruje len svoj podiel. Pán M., ale

trval na tom, že bývalá manželka zmluvu nenapadne, pretože on im daruje len svoj podiel. Tiež pán M.
potvrdil, že sú príbuzní a že sa o neho starajú a on so svojou rodinou nemá žiadne styky, pretože jeho syn
ho napadol a len žalovaní sa o neho starajú. Keďže sa nedali odhovoriť, nakoniec spísala im darovaciu
zmluvu s tým, že pán M. - žalobca daroval svoju polovicu z nehnuteľnosti. Darovaciu zmluvu podpísali
a bola jednoznačne prejavom vôle všetkých zmluvných strán. Naviac, spísala im aj zmluvu o pôžičke,

pretože pán M. sa dohodol so žalovanými, že mu budú ešte mesačne splácať nejakú sumu. Mala za to,
že to malo byť za podiel jeho bývalej manželky, s ktorou sa mal vysporiadať. V súvislosti s nájomnou
zmluvou svedkyňa uviedla, že si nespomína kvôli čomu bola predmetná nájomná zmluva spísaná. Pán
M., ale bol poučený, že v prípade uzavretia darovacej zmluvy mu už nevznikne nárok na nájomné.

10. Z výpovede svedka A. A., bývalého starostu obce M. Z. vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanými
boli určité nezhody súvisiace s odberom a úhradou elektriny, keď pán M. žiadal zo strany obce finančnú
výpomoc, pretože sa chcel oddeliť a osamostatniť v súvislosti s odberom elektriny, ale nemal na to
finančné prostriedky. To bola asi jediná konfliktná situácia, čoho bol on ako starosta svedkom. Inak pán
X. a pán M. v iných sporových veciach za ním neboli. Potvrdil však, že niekoľkokrát bolo v obci policajné

vozidlo, keďže susedské spory medzi rodinami boli v obci časté. Tiež uviedol, že k pánovi M. chodili
adolescenti - rómska mládež, robili sa tam seansy a možno aj na základe toho mohlo dôjsť k nezhodám
medzi susedmi. Ani raz však nebol daný podnet na rušenie nočného kľudu zo strany pána M., resp.
pána X..11. Z výpovede svedkyne D. G., sestry žalovanej 2/, vyplýva, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanými
boli dobré. Až potom, keď sa vrátila bývala manželka žalobcu vznikli nezhody, ktorá zrejme nahovárala

žalobcu, aby nebol s jej sestrou v kontakte. Potvrdila, že jej sestra žalobcovi pomáhala, vyprala mu, dala
mu najesť večeru alebo raňajky a aj sviatky spolu oslavovali.

12. Z výpovede svedka B.X. G., švagra žalovanej 2/, vyplýva, že svedok býva v blízkosti pána M. a X. a
vieotom,žedoposiaľdobrespoluvychádzali.Vieotom,leboichajnavštevovalaterazsavyskytlinejaké

spory kvôli domu. Nikdy predtým sa nehádali a žiadne spory medzi nimi neboli, o žiadnych rozporoch
on nemá vedomosť.

13. Z výpovede svedkyne A. M., nevesty žalobcu, vyplýva, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanými sú
narušené, dokonca bola upozornená susedmi na ich zlé vzťahy a má za to, že X. presvedčili jej svokra,
aby im dom daroval, že tam chcú s ním bývať. V tom čase sa svokor nerozprával ani so svojím synom a

nemal sa kto o neho starať. X., aby získali dom, svokrovi navarili a zo začiatku mu aj pomáhali. Svedkyňa
tiež uviedla, že pokiaľ by sa dalo všetko do poriadku a vrátil by sa svokrov podiel z domu, všetko by
mohlo byť inak. O svokra by sa aj ona s rodinou postarala, aby mal dôstojný život a mohli by sa zlepšiť
aj jeho vzťahy so synom.

14. Podľa ustanovenia § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva, alebo sľubuje obdarovanému a ten dar, alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

15. Podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa
obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

16. Podľa ustálenej súdnej praxe, k platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z
hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca

vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu, alebo členom jeho rodiny. V prípade, že právny úkon je
obsiahnutývžalobe,nastávajúúčinkyokamihom,kedybolažalobadoručenáobdarovanému.Občiansky
zákonník nestanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru ani jej obsah. Výzvu na vrátenie daru
je nutné posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu, ako prejavu vôle, podľa
ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.

17. Okamihom doručenie jednostranného právneho úkonu žalovaným 1/, 2/, ktorý je obsiahnutý v texte
žaloby, t. j. do okamihu, keď prejav vôle žalobcu (darcu) bude doručený žalovaným 1/, 2/ (obdarovaným),
týmto momentom sa obnoví vlastnícke právo darcu, t. j. žalobcu a obdarovaní, t.j. žalovaní 1/, 2/ sa týmto
momentom stávajú neoprávneným držiteľom veci (§ 131 Občianskeho zákonníka).

18. Účinky darovacej zmluvy sa platným odvolaním daru nerušenia od začiatku (ex tunc), nakoľko nejde
o zrušenie zmluvy, v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2/ Občianskeho zákonníka, ale ex nunc, t. j. až od
okamihu, keď prejav vôle darcu - žalobcu bol doručený až do sféry vplyvu obdarovaných - žalovaných
1/, 2/.

19. V prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť
dobrovoľne vydať a prepísať v katastri nehnuteľností, darca sa musí potom domáhať na súde žalobou
o určenie vlastníckeho práva k daru podľa § 137 písm. c/ CSP, pretože až určovací výrok súdu
je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykoná

záznamom, podľa § 34 katastrálneho zákona. V prípade uplatnenia takéhoto nároku súd rieši ako
predbežnú otázku, či boli splnené podmienky pre vrátenie daru, podľa § 630 Občianskeho zákonníka.

20. Doručením výzvy na vrátenie daru, dôjde k obnoveniu vlastníckeho práva žalobcu. V katastri
nehnuteľností sú ako podieloví spoluvlastníci zapísaní k predmetným nehnuteľnostiam žalovaní 1/, 2/.

Žalobca má preto naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, pretože až rozhodnutie
súdu je právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností. Takýmto
rozhodnutím súdu sa zlepší postavenie žalobcu a jeho postavenie nebude neistým. Z titulu vlastníctva
ideálneho podielu nemožno požadovať vypratanie celej nehnuteľnosti, pričom vypratanie ideálnehopodielu nie je možné, keďže tento podiel nie je reálne určený. Preto formou, ktorou možno dosiahnuť
navrátenie stavu pred darovaním, v zmysle ustanovenia § 630 OZ, je určovacia žaloba, na základe ktorej
súd určí vlastnícke právo žalobcu. Naliehavý právny záujem na takomto určení je podľa ustanovenia

§ 137 písm. c/ CSP daný skutočnosťou, že určovacou žalobou sa vytvorí pevný základ právnych
vzťahov, týkajúcich sa vlastníctva. Až právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu môže byť podkladom
pre vykonanie opätovného zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu v katastri nehnuteľností,
záznamom podľa ustanovenia § 34 ods. 1/ katastrálneho zákona.

21. V predmetnej veci žalovanú 3/ žalobca žaloval len z toho dôvodu, že je podielovou spoluvlastníčkou
v podiele 1-ice v pomere k celku k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže žalobca
v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vrátenie daru, v zmysle § 630 Občianskeho
zákonníka a to, či už pokiaľ ide o fyzické násilie, alebo hrubé urážky zo strany žalovaných 1/, 2/

proti žalobcovi, prípadne neposkytnutie potrebnej pomoci zo strany žalovaných. Žalobcom navrhnutí
svedkovia nepotvrdili tvrdenia žalobcu a takto žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno. V dôsledku
neunesenia dôkazného bremena sa riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúci tú
stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca nepreukázal
pravdivosť skutočností, svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku na vrátenie daru, súd

nemohol rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.
j. žalobu zamietnuť aj pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Len nezáujem žalovaných 1/
2/ ako obdarovaných o žalobcu, ako darcu, nemožno kvalifikovať za kvalifikované hrubé porušenie
dobrých mravov s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, zakladajúce nárok na vrátenie
daru. Nebolo povinnosťou žalovaných 1/, 2/ tvrdiť, ba ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje

právo odvodzuje, t. j. nezaťažovalo ich v tomto smere dôkazné bremeno. V konaní bolo preukázané,
že došlo k narušeniu vzťahov medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/, ale nebolo preukázané správanie
sa žalovaných, ktorým by žalovaní porušovali dobré mravy a ani z vykonaného dokazovania to
nevyplýva. Súdu naviac neprislúcha hodnotiť dôvod a opodstatnenosť jednotlivých potýčiek, ktoré medzi
stranami sporu vznikli, najmä z dôvodu tvrdenia proti tvrdeniu. Súd však prihliadal na skutočnosť, že

samotní svedkovia nepotvrdili hrubé správanie sa žalovaných voči žalobcovi, o nevhodnom správaní sa
žalovaných nesvedčia ani záznamy z priestupkových konaní. V súvislosti s predpokladom úspešného
uplatnenie práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaných, alebo
akýsi „nevďak“, ale iba také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Musí ísť buď o porušenie značnej intenzity,

sústavné porušovanie a to, či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, resp. neposkytnutím potrebnej
pomoci. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno urobiť jednoznačný záver, že by žalovaní 1/, 2/
žalobcovi do takej miery neposkytovali potrebnú pomoc a opateru, že by tým hrubo porušovali dobré
mravy.

23. Z konštantnej judikatúry (Rc 88/1998) vyplýva, že hrubým porušením dobrých mravov sa tu rozumie
ich porušenie značnej intenzity, alebo ich sústavné porušovanie. Za členov rodiny darcu treba považovať
predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade
(predkov a potomkov), ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom
pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Občiansky a ani iný právny

predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Napriek tomu je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

24. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závažné konanie obdarovaného

voči darcovi, alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne
pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu taktiež
nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide
o porušenie značnej intenzity, alebo o porušovanie sústavné a to či už fyzickým násilím, hrubými

urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne. Nie každé chovanie, ktoré nie je v súlade so
spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, naplňuje
znaky ustanovenia § 630 OZ. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušeniemorálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený
podľa objektívnych kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru darcu.

25. Pri konštatovaní danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd následne v
súdenej veci prejudiciálne rieši otázku splnenia podmienok na vrátenie daru, ku ktorému žalobca žiadal
určenie vlastníckeho práva. V posudzovanom prípade, súd mal za to, že neboli splnené zákonné
predpoklady oprávňujúce žalobcu domáhať sa vrátenia daru a preto súd žalobu zamietol v celom
rozsahu. Je potrebné zdôrazniť, že pri určovacích žalobách je potrebné, aby žalobca v prvom rade

preukázal naliehavý právny záujem, pretože bez preukázania tohto naliehavého právneho záujmu sa
súd ďalej nemôže ani zaoberať samotným hmotnoprávnym základom jeho nároku.

26.Súdsavkonanízaoberalžalobouzhľadiskamožnejaplikácie§630OZ,keďsadarcamôžedomáhať
vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu, alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje
dobré mravy. Právny vzťah darovania zaniká na základe dvoch právnych skutočností a/ kvalifikované

porušenie dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny, b/ jednostranný prejav vôle darcu voči
obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru. Domáhanie sa vrátenia daru (odvolanie daru)
je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Z výzvy na
vrátenie daru musí byť zrejmá vôľa darcu, smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. Ak sa vrátenie
daru týka nehnuteľnosti, musí byť tento úkon urobený písomne. Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí

byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu (pričom nevhodné správanie sa obdarovaného
musí byť opísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom) a čoho sa ten, kto ju robí, domáha. Darca
sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči nemu a členom jeho rodiny tak, že
hrubým spôsobom porušuje dobré mravy. Pod hrubým porušením dobrých mravov má zákon na mysli
porušenie dobrých mravov značnej intenzity, alebo ich sústavné porušovanie. Judikatúra ustálila, že

predpokladom úspešného práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu,
alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pojem „dobré mravy“ (boni mores),
je potrebné vykladať v nadväznosti na znenie ustanovenia § 3 ods. 1/ a § 39 OZ. K naplneniu
skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závažné konanie obdarovaného voči darcovi,

alebo členov jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti
o jeho kolízii s dobrými mravmi. Nemožno opomenúť, že úvahy o aplikovateľnosti ustanovenia § 630
OZ sa odvíjajú vždy od posúdenia všetkých osobitostí každého prípadu individuálne a závery v tom
ktorom konkrétnom prípade tak možno len veľmi ťažko zovšeobecniť a teda i použiť na prípad skutkovo
odlišný. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne i porušenie značnej intenzity, alebo sústavné

porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne.
Teda nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného
správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky § 630 OZ. Predpokladom aplikácie tohto
ustanovenia je také kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného,
ktorého stupeň závažnosti možno hodnotiť podľa objektívnych kritérií, nielen podľa subjektívneho

názoru (pocitu) darcu. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti
obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným, nemusí
byť naplnená skutková podstata trestného činu, či priestupku. Podľa judikatúry však musí ísť o porušenie
dobrých mravov značnej intenzity, alebo o ich sústavné porušovanie, napríklad vo forme fyzického
napádania, hrubých urážok, neposkytnutia potrebnej pomoci atď. Uvedené kvalifikované správanie sa

obdarovaného je podmienkou vrátenia daru, ak nastalo po uzavretí darovacej zmluvy a odovzdaní daru
obdarovanému. Darca sa ako dôvodu vrátenia daru nemôže dovolávať skutkových okolností, ktoré
nastali alebo existovali v čase pred darovaním a za ktorých bol právny úkon urobený a o ktorých obe
strany pri uzavieraní zmluvy vedeli. Na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z
hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí

hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu, alebo členom jeho rodiny. Tento právny úkon darcu môže
byť obsiahnutý i v žalobe. V takom prípade nastávajú jeho právne účinky právneho úkonu na vrátenie
daru od okamihu, kedy bola žaloba doručená obdarovanému. Ak darca uplatní svoje právo na vrátenie
daru, ak sú naplnené zákonné podmienky pre vrátenie daru, zanikne právny vzťah z darovania priamo
zo zákona a to dňom, kedy bola výzva darcu doručená obdarovanému. Dôsledkom zániku právneho

vzťahu darovania je obnovenie pôvodného právneho stavu v rozsahu účinku tohto právneho úkonu.
Pre existenciu kvalifikovaného porušenia dobrých mravov sa vyžaduje uznanie tejto skutočnosti osobou
takto konajúcou (obdarovaným), alebo jej určením, rozhodnutím súdu v sporovom konaní.27. Pokiaľ žalobca vo svojej záverečnej reči uviedol, že predmetná žaloba o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti v prospech žalobcu je opodstatnená aj z dôvodu, že darovacia zmluva je absolútne
neplatná, v zmysle § 39 OZ, pretože sa ňou obchádza zákon a prieči sa dobrým, mravom a nevyjadruje

vôľu účastníkom konania, v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že doposiaľ vykonané dokazovanie
bolo vykonané v súvislosti s vrátením daru, v zmysle § 630 OZ v rámci prejudicionálnej (predbežnej
otázky) a nebola zameraná na posúdenie platnosti darovacej zmluvy. Takto by došlo k podstatnej zmene
žaloby, o ktorý by žalobca mal oprieť svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený
nárok, aj keď nedochádza k zmene žalobného petitu, v končenom dôsledku ide o zmenu v skutkovom

stave, ktorý má vplyv na zmenu právnej kvalifikácie. Prekročením návrhu a porušením dispozičného
princípu, by bolo priznanie iného plnenia ako toho, ktoré žalobca v žalobnom petite požadoval, alebo
by išlo o priznanie plnenia, na základe iného skutkového stavu, ako toho, ktorý tvrdil žalobca v žalobe a
bolo predmetom dokazovania v súdnom konaní. K novej skutočnosti naviac žalobca nebol ani vypočutý
a aj keď bol zastúpený právnym zástupcom, sám žalobca sa k novým skutočnostiam nevyjadril a to
k preukázaniu neplatnosti darovacej zmluvy. Nepredložil žiadne nové dôkazy na pojednávaní a bol

vypočutý len k vráteniu daru, keďže žaloba pôvodne smerovala len na určenie vlastníckeho opráva, z
titulu vrátenia daru a zo strany žalobcu v priebehu konania nedošlo k zmene skutkovej podstaty žaloby,
bez ktorej súd nad rámec nemohol vykonávať ďalšie dokazovanie. Žalobca takto požadoval rovnaké
plnenie, ale na základe iných skutkových okolností než tých, ktoré uviedol v žalobe. Takto sa žalobca
dovoláva rozhodnutia, na základe skutkového stavu, z dôvodov, vyplývajúcich zo skutkových zistení,

ktoré v žalobe resp. v dokazovaní pred súdom neuviedol. Súd má za to, že dovolať sa neplatnosti
darovacej zmluvy je oprávnená osoba, ktorá je napadnuteľným právnym úkonom dotknutá na jej
právach. Osoba, ktorá sa neplatnosti dovoláva nemusí byť účastníkom napadnutého právneho úkonu,
ktorej toto oprávnenie vyplýva z právnej úpravy, aj keď sama sa na napádanom právnom úkone
nepodieľala, napríklad opomenutý spoluvlastník, t. j. žalovaná v 3. rade. Naopak, dovolať sa neplatnosti

právneho úkonu nie je oprávnený ten, kto neplatnosť sám spôsobil, alebo vyvolal, keďže ide o prejav
jednej zo zásad občianskeho práva, podľa ktorej sa nie je možné dovolávať vlastnej nepoctivosti. V
prípade, ak je oprávnenému právom poskytovaná ochrana, v žiadnom prípade nemôže ťažiť z vlastného
nepoctivého správania. Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný,
možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak právnym úkonom

má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené
všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi,
ktorý ho považoval za nezastretý. Konverzia právneho úkonu (§ 41a/ OZ) je, keď právny úkon, ktorý
konajúci zamýšľal vykonať je neplatný aj v prípade, ak nemá všetky požadované zákonné náležitosti.
Takýto neplatný právny úkon však môže vyhovovať náležitostiam iného právneho úkonu, ktorý má

rovnaký, alebo obdobný hospodársky účel. V takomto prípade je možné sa dovolať následkov tohto
iného právneho úkonu a to v prípade, ak je možné z povahy, účelu a správania účastníkov odvodiť, že
tento iný právny úkon by konajúci zamýšľal v prípade, ak by o neplatnosti právneho úkonu vedel. Takýto
postup výkladu vôle účastníka právneho úkonu nazývame konverzia právneho úkonu. Jeho cieľom je
ochrana autonómie vôle subjektov právneho úkonu, ktorí dosiahnu rovnaký hospodársky účel, ako by to

bolo v prípade pôvodného, neplatného právneho úkonu. Ide o vytvorenie hypotetickej vôle konajúceho,
keďže sa predpokladá, že rozumne konajúca osoba by mala vôľu, aby sa jej neplatné konanie nahradilo
iným, s rovnakým hospodárskym účelom, ale platným. Konverzia nie je možná iba v prípade, ak účastník
od počiatku vedel, že platný úkon je neplatný. Ku konverzii dochádza najčastejšie z dôvodu nedodržania
formy právneho úkonu. Pokiaľ by sa jednalo o zastretý resp. simulovaný právny úkon, neplatnosti

takéhoto právneho úkonu sa nemôže dovolať subjekt, ktorý úkon považoval za nezastretý, v tomto
prípade je potrebné zabezpečiť ochranu dobrej viery tej osoby, ktorá o simulácii nevedela a nemala
sa ani ako dozvedieť a právny úkon považovala za platný. Neplatnosť môže namietať prípadne tretia
osoba, ak bol vykonaný na ťarchu tretej osoby (v danom prípade žalovaná 3/).

28. Súd na základe vykonaného dokazovania, v zmysle § 191 ods. 1/ CSP hodnotil dôkazy podľa
svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivosti
prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k tomu záveru, že žaloba žalobcu nie je
dôvodná a opodstatnená a preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu, keď v danom prípade neboli
splnené všetky zákonné predpoklady, podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka a s poukazom na vyššie

uvedené rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

29. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP, keď z dôvodov osobitného zreteľa nepriznal
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. Za dôvody osobitného zreteľa súd považoval sociálne amajetkové pomery žalobcu. Súd mal za to, že sú naplnené všetky predpoklady na nepriznanie náhrady
trov konania, keď výnimočnosť spočíva hlavne v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa súd prihliadal hlavne na

osobné, majetkové, zárobkové pomery účastníkov konania a všímal si aj okolnosti, ktoré viedli žalobcu k
uplatneniuprávanasúdeajehopostojvkonaní.Nepriznanienáhradytrovkonaniazodpovedázvláštnym
okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie
nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva

na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.