Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/71/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200601
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200601.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: HASS, s.r.o. sídlo Bernolákova 53, Zlaté Moravce, IČO: 36
550 965, zastúpený advokátskou kanceláriou: Okenica Šula & Co. s. r. o., sídlo Pražská 11, Bratislava -
mestskáčasťStarémesto,IČO:36866512,protižalovanému:DaňovýúradNitra,sídloDamborského5,
Nitra, o preskúmanie zákonnosti opatrenia (oznámenia) žalovaného číslo 102128739/2019 z 10.09.2019
na základe správnej žaloby, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou, elektronicky odoslanou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne
príslušnému správnemu súdu (§ 19 ods. 1 v spojení s § 10, § 13 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok - ďalej len "Správny súdny poriadok" alebo "SSP") dňa 18.11.2019, doručenou
dňa 19.11.2019, domáha vo veci samej preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného, označeného

v záhlaví, jeho zrušenia spolu so zrušením jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia
(rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 101762740/2019 z 19.07.2019) a vrátenia veci žalovanému na
ďalšie konanie. Žalobca v žalobe súčasne navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok.

2. Predmetom správneho súdneho konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti opatrenia
(oznámenia) žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým žalovaný podľa § 73 ods. 4 písm. a) zákona č.

563/2009Z.z.osprávedaní(daňovýporiadok)(ďalejlen„Daňovýporiadok“)zamietolodvolaniežalobcu
ako daňového subjektu, podané proti rozhodnutiu číslo 101762740/2019 z 19.07.2019, pretože je podľa
§ 72 ods. 8 písm. b) Daňového poriadku neprípustné, keďže nebolo podané oprávnenou osobou.

3. Žalobca v správnej žalobe súčasne navrhol priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa §
185 písm. a) SSP.

4. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil v podstate tým, že
ak nedôjde k odkladu vykonateľnosti oznámenia žalovaného, bude žalovaný pokračovať v nútenom
výkone rozhodnutia, pričom jeho výkon existenčne ohrozí žalobcu a jeho ďalšiu podnikateľskú
činnosť a je spôsobilý mu privodiť platobnú neschopnosť s následnou povinnosťou štatutárneho
orgánu žalobcu vyhlásiť na majetok žalobcu konkurz. Nutnosť uspokojiť nároky žalovaného z titulu

splnenia údajnej daňovej povinnosti privodia neschopnosť žalobcu splácať i iné splatné záväzky
žalobcu, čo proces bankrotu urýchli. Nesprávnym postupom žalovaného bolo žalobcovi odňaté
právo na prerokovanie odvolania odvolacím orgánom, pričom odvolaním brojil proti nezákonnému
prvostupňovému rozhodnutiu. Ak správny súd dospeje v konaní k záveru o nezákonnosti postupu
žalovaného a jeho rozhodnutie zruší, nebude už pri nútenom výkone rozhodnutia žalovaného
možné navrátenie do pôvodného stavu, resp. zrušenie (zastavenie) konkurzného konania. Priznanie

odkladného účinku nie je ani v rozpore s verejným záujmom. Nútený výkon rozhodnutí žalovaného nie je
ohrozený,keďžežalobcanaďalejvykonávapodnikateľskúčinnosťadosahujezisk,atedažalovanýbude môcť byť uspokojený núteným výkonom rozhodnutia alebo dobrovoľným plnením zo strany žalobcu (v
prípade neúspechu so žalobou v správnom súdnom konaní) i kedykoľvek v budúcnosti.

5. Správny súd uznesením č. k. 26S/71/2019 - 86 z 23. decembra 2019 vyzval žalovaného, aby sa
v lehote 30 dní od doručenia uznesenia inter alia písomne vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.02.2020, doručeným správnemu súdu dňa

18.02.2020. Dňa 18.02.2020 žalovaný predložil správnemu súdu administratívny spis.

7. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca
hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by mu hrozil ním opísaný stav a neoznačil ani žiadne
konkrétne dôkazy, ktoré by žalobcom v návrhu opísané skutočnosti preukazovali. Žalovaný preto navrhol
správnemu súdu nepriznať žalobe odkladný účinok.

8. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

9. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

10. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na
základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu

vo veci samej.

11. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

12. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

13. Podľa § 5 ods. 9 veta druhá SSP, účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať
úkony v lehote určenej správnym súdom.

14. Znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti
spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba
určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky
predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej

žalobe. Z uvedených dôvodov Správny súdny poriadok normatívne (§ 184 SSP) konštituuje nastúpenie
odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu
spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením
súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré
sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie

zákonnosti správnych rozhodnutí.

15. Správny súd konštatuje, že Správny súdny poriadok ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že
podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia
Správnym súdnym poriadkom ustanovených procesných podmienok.

16.Správnysúdnyporiadokvustanovení§185a§187ods.3taxatívnevymedzujeprocesnépodmienky,
za splnenia ktorých môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok,
ak táto nemá odkladný účinok zo zákona. Týmito procesnými podmienkami sú: (i) návrh žalobcu, (ii)
vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, (iii) naplnenie dôvodov pre
priznanie odkladného účinku.

17. Ako správny súd už uviedol v bode 3. a 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia, prvé dve procesné
podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda návrh žalobcu ako aj vyjadrenie
žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, sú v prejednávanej veci naplnené.

18. Čo sa týka splnenia tretej procesnej podmienky - naplnenia dôvodov pre priznanie odkladného

účinku, správny súd najskôr uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí
obsahovaťajdostatočnúidentifikáciudôvoduprepriznanieodkladnéhoúčinkuvzmyslepísm.a)alebob)
§ 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne
vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia totiž nakoniec
závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

19. Žalobca navrhoval priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok, posudzujúc ho podľa obsahu, na
právnom základe § 185 písm. a) SSP.

20. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd uvádza, že základnou a

nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, ak jeho priznanie
žalobcavnávrhunavrhujepreexistenciudôvodovpodľa§185písm.a)SSP,je(preukázaný)stav,keďby
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie

odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

21. Správny súd berie pri rozhodovaní do úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje
do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej hrozby ujmy, škody či iného nenapraviteľného

následku, ktorú by okamžité vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné právne následky
napadnutého rozhodnutia priniesli a súčasne posudzuje, či by priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom.

22. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe správnym súdom musí mať vzhľadom na povahu

dôsledkov, t. j. zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu len výnimočný
charakter, a preto musí byť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj dostatočne
zdôvodnený osobitnými okolnosťami (ktoré musia byť dôkazmi preukázané).

23. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná

zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný
správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým preukázať,
resp. aspoň osvedčiť existenciu hrozby možnej závažnej ujmy, škody či iného nenapraviteľného
následku, ktorá súčasne musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje v
tomto smere len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej alebo finančnej

škode, závažnej ujme na životnom prostredí či o hroziacom inom vážnom nenapraviteľnom následku.
Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí teda vyplývať
(nielen) z konkrétnych tvrdení žalobcu, ale najmä z ním predložených, resp. označených konkrétnych
dôkazov, ktoré by správny súd mohol zadovážiť, vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

24. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe založil na tvrdeniach o tom, že
výkonom opatrenia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia žalovaného, v
ktorom by žalovaný pokračoval v prípade nepriznania návrhu na priznanie odkladného účinku, by bol žalobca existenčne ohrozený, rovnako tak by bola ohrozená jeho podnikateľská činnosť a že by mu bol
spôsobilý privodiť platobnú neschopnosť.

25. Napriek tomuto všeobecnému skutkovému tvrdeniu o existenčnom ohrození žalobcu v prípade
okamžitého výkonu opatrenia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia
žalovaného, o ohrození jeho podnikateľskej činnosti či o ohrození jeho platobnej schopnosti žalobca
ale do dňa rozhodnutia správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil, príp.
neoznačil žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by si správny súd mohol zadovážiť, vykonať a následne

vyhodnotiť a z ktorých by predovšetkým skutočne vyplývala existencia konkrétnej hrozby závažnej
ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade
okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ktoré jediné sú podľa § 185 písm. a) SSP z hľadiska žalobcu ako navrhovateľa právne
významnými skutočnosťami, za ktorých naplnenia (popri ostatných procesných podmienkach priznania
odkladného účinku správnej žaloby) správny súd prizná správnej žalobe odkladný účinok. Za týchto

okolností, v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcu preukázať splnenie podmienok na
priznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobenemalsprávnysúdsplnenietýchtopodmienokpreukázané
a jeho tvrdenia, na ktorých dôvodnosť svojho návrhu založil, zostali len ničím nepodloženými.

26. Naviac, samotné všeobecné skutkové tvrdenie žalobcu o existenčnom ohrození žalobcu v prípade

okamžitého výkonu opatrenia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia
žalovaného, o ohrození jeho podnikateľskej činnosti či o ohrození jeho platobnej schopnosti, bez
toho, aby predložil akýkoľvek konkrétny dôkaz, ktorý by preukazoval, resp. aspoň osvedčoval, aká je
žalobcova celková finančná situácia (dôkazmi o celkovej finančnej situácii sú pritom napr. výpisy z účtov,
preukázané príjmy, výdavky, prehľad záväzkov), neumožňuje správnemu súdu náležite preskúmať, či

je správnej žalobe potrebné priznať odkladný účinok. Rovnako tak vo vzťahu k skutkovému tvrdeniu
žalobcu o tom, že výkon napadnutého rozhodnutia existenčne žalobcu ohrozí taktiež nepredložil žiadne
konkrétny dôkazy (resp. návrhy na ich vykonanie) a ani tieto skutkové tvrdenia bližšie nekonkretizoval -
neuviedol a nepreukázal, aké sú napr. prevádzkové náklady žalobcu na podnikanie (vrátane mzdových
nákladov), aký je rozsah jeho podnikateľských záväzkov, aký je súčasný objem objednávok, aké sú jeho

tržby, príp. ako konkrétne by okamžitý výkon správnou žalobou napadnutého rozhodnutia ohrozil ďalší
výkon jeho podnikateľskej činnosti. Keďže konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe je ovládané dispozičnou zásadou, povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno bolo plne na
strane navrhovateľa priznania odkladného účinku správnej žalobe (žalobcovi) a toto dôkazné bremeno
žalobca v tomto konaní o jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuniesol.

27. Správny súd naviac dopĺňa, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku uvádza, že ak
nedôjde k odkladu vykonateľnosti opatrenia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového
rozhodnutia žalovaného, bude žalovaný pokračovať v nútenom výkone rozhodnutia.

28. S účinnosťou od 1. septembra 1999 bol zavedený inštitút daňového exekučného konania, v
súčasnosti upraveného v štvrtej hlave štvrtej časti zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) (ďalej len „Daňový poriadok“). Daňové exekučné konanie je špecifickým druhom daňového
konania, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie
uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149 Daňového poriadku (§ 88

ods. 1 Daňového poriadku). Začatie daňového exekučného konania upravuje Daňový poriadok v § 90.
Daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o
začatí daňového exekučného konania, pričom dňom vydania je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú
proti nemu prípustné opravné prostriedky (§ 90 ods. 1 Daňového poriadku). Z uvedeného vyplýva, že
pokiaľ správca dane nevydal rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania, daňové exekučné

konanie neprebieha, a teda nemožno voči daňovému dlžníkovi použiť inštitúty daňového exekučného
konania, ktoré sú prostriedkom vymoženia daňového nedoplatku, iného peňažného plnenia uloženého
rozhodnutím, exekučných nákladov či hotových výdavkov podľa § 149 Daňového poriadku.

29. V návrhu na priznanie odkladného účinku žalobca neuviedol, že by v danej veci bolo začaté

daňové exekučné konania a k návrhu ani nepriložil rozhodnutie správcu dane o začatí daňového
exekučného konania na podklade exekučného titulu - prvostupňového rozhodnutia žalovaného, proti
ktorému žalobca podal odvolanie a ktoré bolo správnou žalobou napadnutým opatrením zamietnuté.
Teda, samotný žalobca nepreukázal, že by už bolo začaté v danej veci daňové exekučné konanie, ktoré by správcovi dane umožnilo voči nemu využiť inštitúty, ktoré sú prostriedkom vymoženia povinnosti
uložených exekučným titulom.

30. Ak preto žalobca zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na
skutočnostiach, ktoré môžu nastať v prípade, ak žalovaný bude pokračovať v nútenom výkone
rozhodnutia (teda v daňovej exekúcii), no nepreukázal, že daňové exekučné konanie bolo vôbec začaté,
nemôže ani z týchto dôvodov takýto návrh obstáť ako dôvodný. Obiter dictum však správny súd uvádza,
že samotné začatie daňového exekučného konania, bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené

v § 185 písm. a) SSP (príp. § 185 písm. b/ SSP), nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej
žalobe.

31. Žalobca teda neuviedol v návrhu žiadne také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by aj dôkazmi
preukázal, a ktoré by preukazovali, resp. aspoň dostatočne osvedčovali, že v dôsledku okamžitého
výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu by bola konkrétnym, zásadným a nezvratným

spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti žalovaného alebo
že by bola ohrozená jeho samotná existencia.

32. Správny súd z uvedených dôvodov a vzhľadom na viazanosť dispozičnou zásadou (§ 5 ods. 9 veta
druhá SSP), v zmysle ktorej je žalobca povinný v návrhu uviesť niektorý zo zákonných dôvodov pre

priznanie odkladného účinku správnej žalobe a tento konkrétne tvrdený dôvod aj dôkazmi preukázať,
resp. osvedčiť, čo žalobca nesplnil, nemohol správny súd pre nesplnenie podmienok, výlučne za
splnenia ktorých môže správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, návrhu žalobcu vyhovieť,
a preto ho podľa § 188 SSP zamietol.

33. Záverom považuje správny súd za dôležité opätovne zdôrazniť, že pri rozhodovaní o návrhu na
priznanie odkladného účinku správny súd nijak nepredurčuje aké bude meritórne rozhodnutie vo veci
samej. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku totiž správny súd nepreskúmava
napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie v medziach žalobných bodov tak, ako to musí urobiť pri
rozhodovaní vo veci samej, ale zisťuje len existenciu zákonných predpokladov na vyhovenie návrhu

navrhovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 185
SSP. Z ustanovenia § 185 písm. a) SSP je pritom zrejmé, že relevantným kritériom, na ktoré možno
pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe prihliadnuť, nie je
nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (a preto ju správny súd v tomto štádiu konania
ani nemohol posudzovať). Ak preto žalobca odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe aj nezákonnosťou napadnutého opatrenia žalovaného, resp. aj jemu predchádzajúceho
prvostupňového rozhodnutia, tak ako v prejednávanej veci, na tieto dôvody správny súd nemôže
akokoľvek prihliadať a preskúmavať ich dôvodnosť.

34. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 5. 5. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.