Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/78/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817210698
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7817210698.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: I. M., nar. XX. 6. XXXX, bytom M.
Z., S. XXX, právne zastúpený JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom AK so sídlom v Rožňave, Cyrila a
Metoda 4 proti žalovaným 1/ B. X., nar. XX. 6. XXXX, bytom M. Z., S. XXX, 2/ B. M., nar. 8. 5. XXXX,
bytom M. Z., S. XXX, obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Erika Simanová, s.r.o., so

sídlom v Rožňave, Edelényska 2027/3, a 3/ K. M., nar. XX. 6. XXXX, bytom M. Z., S. XXX, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo
dňa 14.decembra 2018 sp.zn. 8C/75/2017

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 14.decembra 2018 č.k. 8C/75/2017-120 a vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 14.12.
2018 č.k. 8C/75/2017-120 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe s odôvodnením, že on ako darujúci uzavrel dňa 13.
10. 2010 so žalovanými 1/, 2/ ako obdarovanými Darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bola 1-ice
spoluvlastníckeho podielu žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedené Okresným
úradom Rožňava, katastrálnym odborom, kat. územia M. Z., F. M. Z., okres Rožňava, parcely registra

„C“, evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 68
m2, parcelné číslo XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2, parcelné číslo XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 24 m2, parcelné číslo XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2,
parcelné číslo XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 693 m2, parcelné číslo XX/X - záhrady
o výmere 60 m2, parcelné číslo XX/X - záhrady o výmere 110 m2, stavby - rodinný dom, súpisné
číslo XXX, postavený na parcele č. XX a rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. 13,

žalovanému1/ v podiele1/4-iny v pomere k celku a žalovanej 2/ v podiele 1/4-iny v pomere k celku.
Žalobca listom zo dňa 31. 10. 2017 - „Výzvou na vrátenie daru“ z dôvodu hrubého porušovania dobrých
mravov voči nemu vyzýval žalovaných 1/, 2/ na vrátenie predmetného daru. Vo svojom liste uviedol, že
žalovaný 1/ a žalovaná 2/ ho sústavne hrubo urážali, vyhrážali sa mu zbitím, či ublížením na zdraví a to
v poslednom období už takmer každý deň, neposkytli mu potrebnú pomoc v starobe, vzhľadom na jeho
zlý zdravotný stav, čím hrubo porušili dobré mravy. Ďalej uviedol, že k darovaniu došlo preto, že žalovaní

1/, 2/ mu obaja sľúbili, že sa o neho budú starať, že mu budú vo všetkom nápomocní, vzhľadom jeho
zlý zdravotný stav, o ktorom mali vedomosť. Obaja mu sľúbili, že mu budú zabezpečovať stravu, ako
aj celú údržbu domácnosti. Zo začiatku sa o neho obaja žalovaní sporadicky starali, avšak postupom
času sa to začalo zhoršovať. Čoraz častejšie dochádzalo z ich strany k urážkam jeho osoby, tiež žalobca
zistil, že mu bol odcudzený krovinorez, elektrický kábel na pílu, ako aj ďalšie veci. Dokonca ho žalovaní
začali aj fyzicky napádať a bol nútený privolať na pomoc políciu. Žalovaní tiež začali od neho požadovať

finančné prostriedky, pod neustálym vyhrážaním sa bitkou a ublížením na zdraví. Skonštatoval, že
neustále hrubé správanie sa žalovaných, urážanie a nadávky už nevie zniesť, čo má zlý vplyv na jehouž aj tak podlomené zdravie. V liste ďalej vytýkal žalovaným, že žalovaný 1/ mu dňa 20. februára 2017
bezdôvodne vybil okná na kuchyni, keď od neho žiadal vysvetlenie tohto konania, fyzicky ho napadol.
Dňa 14. 10. 2017 od neho obaja žalovaní - B. X., ako aj B. M. žiadali finančné prostriedky na úhradu

elektriny, vyhrážali sa mu bitkou a vulgárne mu nadávali. Uviedol, že jeho zdravotný stav je veľmi zlý,
vyžadujúci si každodennú opateru a kľud, ktorú mu žalovaní neposkytujú a má za to, že ich správanie
mu nedovoľuje, aby žil kľudne.

2. Právne vec posúdil podľa § 628 ods. 1 a § 630 OZ. Poukázal na to, že podľa ustálenej súdnej praxe,

k platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné,
aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov
voči nemu, alebo členom jeho rodiny. V prípade, že právny úkon je obsiahnutý v žalobe, nastávajú
účinky okamihom, kedy bola žaloba doručená obdarovanému. Občiansky zákonník nestanovuje žiadne
náležitosti výzvy k vráteniu daru ani jej obsah. Výzvu na vrátenie daru je nutné posudzovať z hľadiska
všeobecných náležitostí právneho úkonu, ako prejavu vôle, podľa ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho

zákonníka. V prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť
dobrovoľne vydať a prepísať v katastri nehnuteľností, darca sa musí potom domáhať na súde žalobou
o určenie vlastníckeho práva k daru podľa § 137 písm. c/ CSP, pretože až určovací výrok súdu
je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykoná
záznamom, podľa § 34 katastrálneho zákona.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže žalobca
v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vrátenie daru, v zmysle § 630 Občianskeho
zákonníka a to, či už pokiaľ ide o fyzické násilie, alebo hrubé urážky zo strany žalovaných 1/, 2/
proti žalobcovi, prípadne neposkytnutie potrebnej pomoci zo strany žalovaných. Žalobcom navrhnutí

svedkovia nepotvrdili tvrdenia žalobcu a takto žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno. V dôsledku
neunesenia dôkazného bremena sa riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúci tú
stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca nepreukázal
pravdivosť skutočností, svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku na vrátenie daru, súd
nemohol rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.

j. žalobu zamietnuť aj pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Len nezáujem žalovaných 1/
2/ ako obdarovaných o žalobcu, ako darcu, nemožno kvalifikovať za kvalifikované hrubé porušenie
dobrých mravov s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, zakladajúce nárok na vrátenie
daru. Nebolo povinnosťou žalovaných 1/, 2/ tvrdiť, ba ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje
právo odvodzuje, t. j. nezaťažovalo ich v tomto smere dôkazné bremeno. V konaní bolo preukázané,

že došlo k narušeniu vzťahov medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/, ale nebolo preukázané správanie
sa žalovaných, ktorým by žalovaní porušovali dobré mravy a ani z vykonaného dokazovania to
nevyplýva. Súdu naviac neprislúcha hodnotiť dôvod a opodstatnenosť jednotlivých potýčiek, ktoré medzi
stranami sporu vznikli, najmä z dôvodu tvrdenia proti tvrdeniu. Súd však prihliadal na skutočnosť, že
samotní svedkovia nepotvrdili hrubé správanie sa žalovaných voči žalobcovi, o nevhodnom správaní sa

žalovaných nesvedčia ani záznamy z priestupkových konaní. V súvislosti s predpokladom úspešného
uplatnenie práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaných, alebo
akýsi „nevďak“, ale iba také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Musí ísť buď o porušenie značnej intenzity,
sústavné porušovanie a to, či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, resp. neposkytnutím potrebnej

pomoci. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno urobiť jednoznačný záver, že by žalovaní 1/, 2/
žalobcovi do takej miery neposkytovali potrebnú pomoc a opateru, že by tým hrubo porušovali dobré
mravy.

4. Potom, ako súd prvej inštancie konštatoval, že sa v konaní zaoberal žalobou z hľadiska možnej

aplikácie § 630 OZ poukázal na všeobecné základné podmienky za ktorých možno požadovať vrátenie
daru, kde konštatoval, že právny vzťah darovania zaniká na základe dvoch právnych skutočností, a to
kvalifikovaného porušenia dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny a jednostranným prejavom
vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru. Poukázal na náležitosti výzvy
na vrátenie daru, z ktorej musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil, musí

byť zrejmé kto ju urobil voči komu a z akého dôvodu. Ďalej súd prvej inštancie vysvetľoval pojem dobré
mravy a aké sú predpoklady aplikácie ust. § 630.5. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôvodil, že pokiaľ žalobca vo svojej
záverečnej reči tvrdil opodstatnenosť predmetnej žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v
prospech žalobcu aj z dôvodu, že darovacia zmluva je absolútne neplatná, v zmysle § 39 OZ, pretože

sa ňou obchádza zákon a prieči sa dobrým, mravom a nevyjadruje vôľu účastníkom konania, v tejto
súvislosti súd konštatoval, že doposiaľ vykonané dokazovanie bolo vykonané v súvislosti s vrátením
daru, v zmysle § 630 OZ v rámci prejudicionálnej (predbežnej otázky) a nebolo zamerané na posúdenie
platnosti darovacej zmluvy. Takto by došlo k podstatnej zmene žaloby, o ktorý by žalobca mal oprieť
svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok, aj keď nedochádza k zmene

žalobného petitu, v končenom dôsledku ide o zmenu v skutkovom stave, ktorý má vplyv na zmenu
právnej kvalifikácie. Prekročením návrhu a porušením dispozičného princípu, by bolo priznanie iného
plnenia ako toho, ktoré žalobca v žalobnom petite požadoval, alebo by išlo o priznanie plnenia, na
základe iného skutkového stavu, ako toho, ktorý tvrdil žalobca v žalobe a bolo predmetom dokazovania
v súdnom konaní. K novej skutočnosti naviac žalobca nebol ani vypočutý a aj keď bol zastúpený
právnym zástupcom, sám žalobca sa k novým skutočnostiam nevyjadril a to k preukázaniu neplatnosti

darovacej zmluvy. Nepredložil žiadne nové dôkazy na pojednávaní a bol vypočutý len k vráteniu daru,
keďže žaloba pôvodne smerovala len na určenie vlastníckeho opráva, z titulu vrátenia daru a zo strany
žalobcu v priebehu konania nedošlo k zmene skutkovej podstaty žaloby, bez ktorej súd nad rámec
nemohol vykonávať ďalšie dokazovanie. Žalobca takto požadoval rovnaké plnenie, ale na základe
iných skutkových okolností než tých, ktoré uviedol v žalobe. Takto sa žalobca dovoláva rozhodnutia,

na základe skutkového stavu, z dôvodov, vyplývajúcich zo skutkových zistení, ktoré v žalobe resp. v
dokazovaní pred súdom neuviedol. Ďalej súd poukázal na to, že ak neplatný právny úkon má náležitosti
iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje
vôľu konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak
to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takéhoto právneho

úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. Konverzia právneho
úkonu (§ 41a/ OZ) je, keď právny úkon, ktorý konajúci zamýšľal vykonať je neplatný aj v prípade,
ak nemá všetky požadované zákonné náležitosti. Takýto neplatný právny úkon však môže vyhovovať
náležitostiam iného právneho úkonu, ktorý má rovnaký, alebo obdobný hospodársky účel. V takomto
prípadejemožnésadovolaťnásledkovtohtoinéhoprávnehoúkonuatovprípade,akjemožnézpovahy,

účelu a správania účastníkov odvodiť, že tento iný právny úkon by konajúci zamýšľal v prípade, ak by
o neplatnosti právneho úkonu vedel. Takýto postup výkladu vôle účastníka právneho úkonu nazývame
konverzia právneho úkonu. Jeho cieľom je ochrana autonómie vôle subjektov právneho úkonu, ktorí
dosiahnu rovnaký hospodársky účel, ako by to bolo v prípade pôvodného, neplatného právneho úkonu.
Ide o vytvorenie hypotetickej vôle konajúceho, keďže sa predpokladá, že rozumne konajúca osoba by

mala vôľu, aby sa jej neplatné konanie nahradilo iným, s rovnakým hospodárskym účelom, ale platným.
Konverzia nie je možná iba v prípade, ak účastník od počiatku vedel, že platný úkon je neplatný. Ku
konverzii dochádza najčastejšie z dôvodu nedodržania formy právneho úkonu. Pokiaľ by sa jednalo o
zastretýresp.simulovanýprávnyúkon,neplatnostitakéhotoprávnehoúkonusanemôžedovolaťsubjekt,
ktorý úkon považoval za nezastretý, v tomto prípade je potrebné zabezpečiť ochranu dobrej viery tej

osoby, ktorá o simulácii nevedela a nemala sa ani ako dozvedieť a právny úkon považovala za platný.
Neplatnosť môže namietať prípadne tretia osoba, ak bol vykonaný na ťarchu tretej osoby (v danom
prípade žalovaná 3/).

6. Následne súd konštatoval, že hodnotil dôkazy každý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom

prihliadal na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a
opodstatnená,pretojuzamietolvcelomrozsahu,keďževdanomprípadenebolisplnenévšetkyzákonné
predpoklady podľa ust. § 630 OZ.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 257 a z dôvodov osobitného zreteľa nepriznal žiadnej zo strán

sporu náhradu trov konania. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval sociálne a majetkové
pomery žalobcu.

8. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe

v celom rozsahu vyhovel. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.9. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu majúc za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
predovšetkým s poukazom na to, že súd prvej inštancie sa mal prednostne vysporiadať s otázkou

absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy. Poukázal na ust. § 39 OZ upravujúce dôvody tzv. absolútnej
neplatnosti právneho úkonu, na ktoré musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, teda aj bez toho, aby
ten ktorý môže byť takýmto úkonom dotknutý, musel namietať neplatnosť úkonu. Poukázal na to, že
absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a takýto právny úkon nespôsobí právne následky ani v
prípade, ak na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Nadôvodzakladajúciabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonumusísúdvždyprihliadnuť,atoajbeznávrhu
z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti poukázal na vykonané dokazovanie z ktorého vyplynulo, že dňa
25.8.2010 u notárky JUDr. Judity Nagyovej došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a
žalovanými v 1. a 2. rade k predmetným nehnuteľnostiam na dobu troch rokov od 1.8.2010, v zmysle
ktorej mali žalovaní platiť nájomné 100 € mesačne. Dňa 13.10.2010 u tej istej notárky uzavreli darovaciu
zmluvu k týmto nehnuteľnostiam na spoluvlastnícky podiel žalobcu, ako aj zmluvu o pôžičke, v zmysle

ktorej mal žalobca požičať žalovaným dňa 13.10.2010 v hotovosti sumu 6.639 €, ktorú mali žalovaní
splácaťvmesačnýchsplátkachpo100€počnúcmesiacomoktóber2010domája2016.Vzmyslečlánku
IV. zmluvy o pôžičke sa strany dohodli, že v prípade neuhradenia pôžičky do dohodnutého termínu má
žalobca ako veriteľ právo žiadať späť predmet daru uvedený v článku 1 darovacej zmluvy. Žalobca teda
má za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nikdy neposkytol žalovaným predmetnú

pôžičku a z výpovede B. M. vyplynulo, že žalobca im navrhol darovanie domu s tým, že ho budú splácať
po 100 € mesačne. Notárka tvrdenie žalobcu o tom, že majú žalovaní pokračovať v splácaní nejakej
splátky pochopila tak, že sa má jednať o podiel jeho manželky, preto povedala, že on nemá právo
žiadať peniaze za podiel bývalej manželky, keďže od nej nemal plnú moc a nebol vlastníkom jej podielu.
Po nahliadnutí do zmluvy o pôžičke notárka potvrdila, že nešlo o pôžičku, ale o kúpnu cenu za podiel

manželky žalobcu tak, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.11.2018. S poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania žalobca citoval ustanovenie § 628 ods. 1
OZ keď zdôraznil, že pojmovým znakom darovacej zmluvy je okrem iného bezodplatnosť a Občiansky
zákonník nepripúšťa darovaciu zmluvu, ktorá je podmienená poskytnutím odplaty alebo protiplnenia
od obdarovaného. S prihliadnutím na uvedené je podľa žalobcu nepochybné, že darovacia zmluva je

neplatným právnym úkonom, pretože nie sú naplnené pojmové znaky darovania, a to bezodplatnosť a
dobrovoľnosť. Predmetná darovacia zmluva bola podmienená mesačnými splátkami za predmet daru.
Táto zmluva je teda absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý svojím účelom odporuje zákonu,
obchádza ho a prieči sa aj dobrým mravom. Súd prvej inštancie bol povinný posúdiť platnosť, resp.
neplatnosť darovacej zmluvy ako otázku predbežnú a nie konštatovať, že dokazovanie nebolo zamerané

na posúdenie platnosti darovacej zmluvy, pretože pri takomto posúdení by došlo k podstatnej zmene
žaloby.

10. Žalobcu ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k odôvodneniu
ne/existencie dôvodov oprávňujúcich požadovať vrátenie daru odvolateľ. Z odôvodnenia vyplýva iba

všeobecné konštatovanie, ktoré nie je náležite zdôvodnené s poukazom na konkrétne vykonané dôkazy.
Zdôraznil, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo na naliehanie žalovaných v 1. a 2. rade a po
sľuboch, že sa o žalobcu budú starať, budú mu nápomocní, zabezpečia mu stravu, ako aj celkovú údržbu
domácnosti. Žalovaní sa však o neho prestali starať, preto žalobca žiadal vrátiť dar. Z odôvodnenia
rozhodnutia nevyplýva, ako sa s týmto súd prvej inštancie vysporiadal. Výpoveďou svedkyne A. M. bolo

potvrdené, že starostlivosť o žalobcu zo strany žalovaných bola zanedbaná, že dochádzalo k napádaniu
žalobcuzostranyžalovaných,dokonca,žemuselizasahovaťpolicajti.Medzistranamidošloknezhodám
aj ohľadom odberu elektriny a platenia za ňu, na ktoré skutočnosti mal súd prihliadnuť. Žalovaní v 1. a
2. rade pritom nepopierajú, že medzi žalobcom a nimi pretrvávajú už dlhšiu dobu nezhody a aj to, že sa
o žalobcu vôbec nestarajú. Súd vážne porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď vyhodnocoval

vykonanédôkazylenvprospechžalovanýchasvojerozhodnutieneodôvodnildostatočneapresvedčivo.

11. Žalovaní sa k podanému odvolaniu vyjadrili písomne tak, že s odvolaním nesúhlasia a navrhli
rozsudok potvrdiť. Majú za to, že dokazovaním neboli preukázané tvrdenia žalobcu. Poukázali na to, že
iné dokazovanie, než smerujúce k dokázaniu podmienok pre vrátenie daru žalobca nenavrhol a nebolo

ani vykonané. Upriamovali pozornosť na to, že podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je aj podstatná
zmenaalebodoplnenierozhodujúcichskutočnostíuvedenýchvžalobe,pričomžalobcavdanomprípade
neuplatnil zmenu žaloby. K otázke neplatnosti právneho úkonu v intenciách ustanovení § 39 a nasl. OZ
žalobca nenavrhol dokazovanie a ak by súd vyhovel žalobe na základe nových skutočností, rozhodol bytak na základe úplne iného skutkového stavu ako toho, ktorý žalobca tvrdil v žalobe a bol predmetom
dokazovania v súdnom konaní (prekročil by tak návrh a porušil by dispozičný princíp).

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

13. Rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a tým došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

14. Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok

nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v
zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

15. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným zákonným ustanovením, pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto
obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku.
Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj

pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

17. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje
alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vysporiada so všetkými
otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa

teda musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne
vysvetlené.

18.Odvolanímnapadnutýrozsudokuvedenénáležitostinemá.Odôvodnenierozsudkuniejedostatočné,
pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými

skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné. Stranám sporu súd neozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov,
zo skutkových zistení nevyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti
bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na
nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť

ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z
ktorých právne závery vychádzajú. Zároveň nepodal výklad právneho posúdenia skutkového stavu
podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Z týchto dôvodov odvolací súd musí
konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je obhájiteľné, v dôsledku čoho je rozsudok
nepreskúmateľný.

19. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s predbežnou
otázkou, ktorú bol povinný skúmať ex offo, a to otázku či darovacia zmluva bola platným právnymúkonom. Išlo pritom o rozhodujúcu skutočnosť z hľadiska rozhodnutia vo veci (o určenie vlastníckeho
práva), na ktorú v odôvodnení rozsudku nie je daná žiadna odpoveď.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že požadovať vrátenie daru možno iba v prípade, ak na základe darovacej
zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva z darcu na obdarovaného, t.j. iba vtedy, ak darovacia zmluva
bola platným právnym úkonom. Uvedenú skutočnosť (platnosť právneho úkonu-darovacej zmluvy) je
súd povinný skúmať ako predbežnú otázku z úradnej povinnosti (ex offo). Súd je teda (skôr ako pristúpi
k skúmaniu existencie dôvodov oprávňujúcich darcu požadovať vrátenie daru) vždy povinný skúmať, či

darovacia zmluva je alebo nie je absolútne neplatným právnym úkonom.

21. V danom prípade sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva, preto pokiaľ v konaní vyplynuli z
vykonaného dokazovania skutkové okolnosti, z ktorých sú zrejmé pochybnosti, či darovacia zmluva je
platným právnym úkonom, resp. či tu sú dôvody tzv. absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle
§ 39 OZ (na ktoré musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, teda aj bez toho, aby ten ktorý môže byť

takýmto úkonom dotknutý musel namietať neplatnosť úkonu), je súd povinný ako predbežnú otázku
posúdiť ne/platnosti darovacej zmluvy.

22. Súd prvej inštancie v odôvodnení síce uviedol všeobecné úvahy o dovolaní sa neplatnosti darovacej
zmluvy, avšak vôbec nevyhodnotil, či predmetná darovacia zmluva je platná alebo je absolútne neplatná

v zmysle § 39 OZ.

23. Je potrebné upriamiť pozornosť na to, že žalobca v konaní (ani vo svojej záverečnej reči) nežiadal
rozhodnúť o neplatnosti darovacej zmluvy, ale v záverečnej reči poukázal na skutočnosti vyplývajúce z
vykonaného dokazovania, z ktorých vyvodzoval absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy. Tieto svoje

závery (o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy v zmysle § 39 OZ, pretože sa ňou obchádza zákon,
prieči sa dobrým, mravom a nevyjadruje vôľu účastníkom konania) žalobca uvádzal iba vo vzťahu k
otázke predbežného posúdenia platnosti darovacej zmluvy, ktoré bol súd prvej inštancie povinný ex offo
vyhodnotiť.

24. Neobstojí preto konštatovanie súdu, že dovtedy vykonané dokazovanie bolo vykonané v súvislosti
s vrátením daru, v zmysle § 630 OZ v rámci prejudicionálnej (predbežnej otázky) a nebolo zamerané
na posúdenie platnosti darovacej zmluvy.

25. Nemožno súhlasiť ani s úvahou súdu prvej inštancie, že takto by došlo k podstatnej zmene žaloby,

pretože žalobca v záverečnej reči opiera svoj nárok o nové skutočnosti. Uvedené skutkové okolnosti
vyplynuli z už vykonaného dokazovania (z prednesov účastníkov konania, z listinných dôkazov, ktoré sa
v spise nachádzali, z výpovede svedkov, najmä notárky, ktorá spisovala darovaciu zmluvu, ako aj zmluvu
o pôžičke) a súd prvej inštancie ich bol povinný vo svojom rozhodnutí vyhodnotiť, a to aj z pohľadu
prípadnej absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy.

26. Súd prvej inštancie v danom prípade vôbec neposúdil platnosť darovacej zmluvy. Z odôvodnenia
rozsudkusúduprvejinštancietedaniejezrejméakovšeobecnéprincípyaúvahyvovzťahukne/platnosti
právneho úkonu v zmysle § 39 OZ súd aplikoval na daný prípad, teda na skutkové okolnosti, ktoré
považoval za preukázané.

27. Bez posúdenia platnosti darovacej zmluvy, ako predbežnej otázky, na základe skutkových okolností,
ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, nie je možné pristúpiť k skúmaniu splnenia základných
podmienok pre vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák. a záver o ne/existencii dôvodov na vrátenie daru
je predčasný.

28. Dôvodnájeajnámietkaodvolateľa,žesúddostatočnenevysvetlilanisvojeúvahy nazákladektorých
dospel k záveru o nesplnení zákonných predpokladov podľa ust. § 630 OZ, pretože sa nevysporiadal so
všetkými tvrdeniami žalobcu ani všetkými skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa ust. § 389
ods. 1 písm. b) a c) CSP a vracia vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom opätovne
rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.30. Po vrátení veci bude úlohou súdu dôsledne posúdiť platnosť darovacej zmluvy a iba v prípade,
ak darovacia zmluva je platná, následne vyhodnotí, či v danom prípade došlo k splneniu zákonných
podmienok pre vrátenie daru, pričom dôsledne zohľadní všetky jednotlivé skutkové okolnosti, ktoré

vyplynuli a vyplynú z vykonaného dokazovania. Nové rozhodnutie odôvodní tak, aby rozhodnutie spĺňalo
zákonom požadované náležitosti v zmysle § 220 CSP, t.j. dostatočným spôsobom vysvetlí úvahy, na
základe ktorých dospeje k záveru o splnení alebo nesplnení podmienok na vrátenie daru.

31. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, 3 CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).