Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2015

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7Cb/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214205879
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2015:6214205879.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa

Slavomír Orlay - ORBIS, Vieska 41, Dolná Strehová, IČO: 30 442 044, zastúpeného JUDr. Vladimírom
Zvarom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. SNP 1/A, proti odporcovi BCP BULLONERIA
COLOMBO, s.r.o., Pôtor 151, IČO: 36 629 031, zastúpeného Mgr. Lukášom Radoským, advokátom so
sídlom Na Hrebienku 16, Bratislava, o zaplatenie 6.298,14 Eur istiny takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovanie

práva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporcovi zaplatiť mu 6.298,14 Eur istiny a
nahradiť mu trovy konania. V návrhu navrhovateľ uviedol, že v rámci výkonu podnikateľskej činnosti
vykonával ako dopravca v oblasti predmetu svojho podnikania a na základe objednávky odporcu
prepravutovaruformoumedzinárodnejkamiónovejprepravynatrasePôtor-CisanoBergamascoaspäť,
išlo o jednotlivé prepravy podľa požiadaviek prepravcu, t. j. odporcu. Uviedol, že uvedený zmluvný vzťah
je potrebné posudzovať podľa ustanovení § 610 a nasl. Obchodného zákonníka ako zmluvu o preprave
veci. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že prepravu vykonal, avšak odporca si nesplnil povinnosť

zaplatiť za dopravu odplatu (prepravné) riadne a včas, t. j. v dohodnutej lehote, ktorá je uvedená na
jednotlivých faktúrach. Odporca bol v omeškaní a to od splatnosti jednotlivých platieb až do skutočného
reálneho zaplatenia, resp. pripísania na účet navrhovateľa. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že
v danom prípade ide o omeškania v zmysle ustanovenia § 340 Obchodného zákonníka. V návrhu
tiež uviedol, že pri uzatváraní jednotlivých zmlúv o preprave a pri zúčtovaní odplaty bol objednávateľ
upozornený na potrebu riadneho a včasného zaplatenia odplaty za prepravu, ako aj na to, že v prípade
omeškaniasabudefakturovaťúrokzomeškaniavovýške0,05%zakaždýdeňomeškaniazdlžnejsumy,

preto potom, keďže medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o výške úrokov z omeškania uplatňuje
si nárok na úrok z omeškania výpočtom z denného úroku z omeškania, pri všetkých omeškaniach vo
výške 0,05 % za každý deň omeškania. Okresný súd vo Veľkom Krtíši platobným rozkazom zo dňa
11. 09. 2014 č. k. 7Rob/184/2014-38 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 6.298,14 Eur
istiny a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia, pričom proti predmetnému platobnému
rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote odporca odpor, ktorý v predmetnom odpore uviedol, že
nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy neuznáva a ďalej uviedol, že listom zo dňa 14.

03. 2013 informoval navrhovateľa o tom, že neuznáva nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z
omeškania, pričom súčasne v uvedenom liste predložil navrhovateľovi návrh splátkového kalendára.
Podmienkou odporcu pre uhradenie záväzku vo forme splátok bolo odpustenie úrokov z omeškania
zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ s uvedeným návrhom odporcu súhlasil, čo vyjadril pod textomrukou napísanou poznámkou „súhlasím“ a pripojil svoj podpis. Odporca v predmetnom odpore ďalej
uviedol, že v dôsledku vyššie uvedenej dohody medzi navrhovateľom a odporcom, ktorú odporca splnil
došlo k urovnaniu vzájomných sporných nárokov medzi navrhovateľom a odporcom a teda aj k zániku

nároku navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania ním vystavených faktúr, preto potom odporca
má za to, že záväzok voči navrhovateľovi zanikol v dôsledku urovnania a okrem toho, prípadný nárok
navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania so zaplatením prepravného bol v čase podania návrhu
premlčaný a vzniesol týmto námietku premlčania k uplatnenému nároku. Odporca ďalej uviedol, že
pokiaľsatýkaúrokuzomeškaniauplatnenéhonavrhovateľomvovýške0,05%zakaždýdeňomeškania,

navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť v platobnom rozkaze priznaných úrokov z omeškania v tejto výške,
nepreukázal z akej dohody medzi účastníkmi by mala vyplývať zmluvná výška úroku z omeškania a
zásadne popiera, že by bol niekedy dojednal s navrhovateľom zmluvný úrok z omeškania vo výške
0,05 % za každý deň omeškania so zaplatením záväzku. Skutočnosť, že navrhovateľ uvádzal na
ním vystavených faktúrach, že v prípade nedodržania splatnosti bude účtovať penále za každý deň
oneskorenia platby, nezodpovedá žiadnej dohode účastníkov, takáto formulácia obsiahnutá na faktúrach

predstavuje len jednostranné vyhlásenie navrhovateľa, pričom ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka výslovne predpokladá dojednanie úrokov z omeškania v zmluve.

Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že medzi
účastníkmi konania existoval právny vzťah a to na základe zmluvy o preprave vecí v priebehu rokov 2010

až 2013, navrhovateľ vykonal pre odporcu prepravu tovaru, pričom preprava tovaru bola vykonaná a
táto skutočnosť spornou nie je, navrhovateľ vystavil za vykonané služby odporcovi faktúry, ktoré odporca
navrhovateľovi zaplatil, avšak s omeškaním, ďalej uviedol, že táto výška úroku z omeškania, t. j. 0,05
% denne bola medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá, uviedol, že je pravdou, že medzi účastníkmi nebola
uzatvorená písomná zmluva o výške úroku z omeškania, avšak odporcovi bola táto výška úroku z

omeškania známa a dokonca si túto ústne dohodli a výška úroku z omeškania sa uvádzala v podstate na
každej z faktúr a túto výšku úrokov odporca nikdy nenamietal. Navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, že
Obchodný zákonník nevyžaduje na dohodu o výške úrokov z omeškania písomné dojednanie, písomnú
zmluvu.

Odporcanapojednávanížiadal,abysúdnávrhnavrhovateľavplnomrozsahuzamietol,uviedol,ženárok
navrhovateľaneuznávačodozákladuavýškyatvrdil,žepokiaľnavrhovateľvotázkepremlčaniauvádza,
že sa jedná v danom prípade o posúdenie otázky premlčania v štvorročnej premlčacej dobe s názorom
navrhovateľa nesúhlasil a poukázal na zmluvy uzatvorené medzi navrhovateľom a odporcom, na ktorý
právny vzťah je potrebné podľa jeho názoru aplikovať Dohovor o prepravnej zmluve z medzinárodnej

cestnej nákladnej dopravy publikovaný pod číslom 11/1975 Zb., najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť,
že miesto nakládky v danom prípade bolo v Taliansku, resp. v Slovenskej republike, pričom obidva
štáty sú účastníkmi predmetného dohovoru (CMR) a na jeho aplikáciu medzi sporovými stranami sú
dané a splnené podmienky v zmysle uvedeného zákona. Poukázal na článok 32 ods. 1 predmetného
Dohovoru, kedy nároky z prepráv, na ktoré sa tento Dohovor vzťahuje sa premlčujú v lehote jedného

roka, pričom podľa článku 32 ods. 1, premlčacia doba začína plynúť uplynutím troch mesiacov odo dňa
uzatvorenia prepravnej zmluvy a preto z uvedeného dôvodu sú všetky nároky z prepravy spred 25. 07.
2013 premlčané a to najmä s prihliadnutím na podaný návrh, ktorý bol podaný dňa 25. 07. 2014.

Navrhovateľ podaním zo dňa 29. 01. 2015 reagoval na výsledky dokazovania, kedy uviedol vo svojom

podaní, že má za to, že ak odporca pri doručovaní a úhradách faktúr nenamietal údaj o výške úrokov
z omeškania to ani vtedy, keď bol v reálnom omeškaní, je potrebné v uvedenom vidieť jednoznačne
dohodu o výške úrokov, zároveň uviedol, že ak by sa súd stotožnil, že na právny stav je potrebné
aplikovať Dohovor o prepravnej zmluvy v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) ratifikovanej
prezidentom republiky ku dňu 31. 12. 1974 (vyhláška 11/1975 Zbierky), potom ak došlo k právnemu

vzťahu a to uzavretiu zmluvy, na ktorú sa použijú ustanovenia CMR, teda článok 32 ods. 1, podľa ktorého
sa nároky z prepráv, na ktoré sa dohovor CMR vzťahuje premlčujú za jeden rok, ak bola preprava
uskutočnená podľa objednávok a podľa medzinárodných nákladných listov, ročná premlčacia lehota pri
každej jednotlivej preprave začala plynúť po troch mesiacoch odo dňa uzavretia prepravenej zmluvy,
pričom však odporca uznal pohľadávku navrhovateľa tým, že ju zaplatil, čím naplnil dikciu ustanovení o

uznaní dlhu a následne začala plynúť štvorročná premlčacia doba, v ktorej si on nárok uplatnil. Poukázal
na ustanovenie § 407 Obchodného zákonníka, týkajúceho sa časti uznania dlhu a zároveň, pokiaľ sa
týka úrokov z omeškania, opätovne zotrval na svojej argumentácii týkajúcej sa dohody o výške úrokov
z omeškania.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, štatutárneho zástupcu odporcu, oboznámením sa
s podaniami odporcu a navrhovateľa, faktúrami predloženými navrhovateľom, výpismi z obchodného

registra odporcu a navrhovateľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predmetom konania je nárok z medzinárodnej
prepravy tovaru, miesto prevzatia tovaru a miesto jeho dodania ležali v dvoch rôznych štátoch,
preprava tovaru bola realizovaná zo Slovenska do Talianska a naopak, z Talianska na Slovensko,

pričom medzi účastníkmi došlo na základe jednotlivých objednávok odporcu k uzavretiu zmlúv, t. j. k
zmluvnému vzťahu, čo napokon žiadny z účastníkov konania ani nepopreli. Navrhovateľ ako dopravca
nazákladeobjednávokodporcuprepravovalpreodporcutovar,pričomdopravca,ktorýmbolnavrhovateľ
vyfakturoval prepravu tovaru odporcovi, pričom zo strany odporcu došlo k zaplateniu vyfakturovaných
súm, avšak až po lehote splatnosti predmetných jednotlivých faktúr. Z listu (na č. l. 43), ktorý doručil
navrhovateľovi odporca, ktorý však nie je datovaný vyplynulo, že odporca oznámil navrhovateľovi, že

neakceptuje jeho nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a zároveň mu oznámil, že faktúry zaplatí
do 31. 07. 2013 v splátkach. Na predmetnom liste je rukou napísaný odkaz „súhlasím“ a nečitateľný
podpis, z výsluchu účastníkov vyplynulo, že sa jedná o podpis navrhovateľa, pričom z interpretácie
odporcu k predmetnému listu vyplynulo, že podľa jeho názoru k zániku nároku navrhovateľa na priznanie
úroku z omeškania došlo aj v dôsledku dohody uzavretej medzi ním a navrhovateľom, ktorá dohoda je

obsiahnutá v liste zo dňa 14. 03. 2013 (viď č. l. 43), kedy ďalej uviedol, že v uvedenom liste predložil
navrhovateľovi návrh splátkového kalendára, v ktorom uviedol, že zaplatí dlžnú istinu v navrhnutých
termínoch, avšak zdôraznil v predmetnom liste, že nárok navrhovateľa na úrok z omeškania neuznáva.
Ďalej uviedol, že predmetný list považoval za uzatvorenie dohody a splátkach.

Podľa ustanovenia § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje
odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta
(miesto určenia), a odosielať sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

Podľa článku 1 bod 1 Vyhlášky č. 11/1975 Zb. O Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej

nákladnej doprave (CMR), tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu
cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza
v zmluve, leží vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň je zmluvným štátom tohto dohovoru. Toto
ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

Podľa článku 4 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR)
dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky, alebo
ak sa stratil, nie je tým existencia, alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj
naďalej ustanovenia tohto dohovoru.

Podľa článku 31 Dohovoru, spory vzniknuté z prepráv podliehajúcich tomuto dohovoru môže žalobca
viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán na súdoch toho štátu, na
územíktoréhoa)mážalovanýtrvalébydlisko,hlavnésídlopodniku,alebopobočku,alebozastupiteľstvo,
ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá. Podľa článku 32 ods. 1 písm. c) Dohovoru,
nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor sa premlčujú za jeden rok. V prípade úmyslu,

alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu na ktorom sa právna vec prejednáva považuje za
rovnocenné s úmyslom je premlčacia lehota trojročná. Premlčacia lehota začína plynúť vo všetkých
ostatných prípadoch uplynutím troch mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy. Deň, ktorým
premlčacia lehota začína plynúť sa do premlčacej lehoty nepočíta.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, najmä s prihliadnutím na vznesenú
námietku premlčania zo strany odporcu. Keďže obchodnoprávny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi na
základe jednotlivých objednávok prepravy a jej uskutočnenia spadá pod právnu úpravu Dohovoru o
prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ktorý je potrebné považovať za

lex specialis k právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku a podľa Dohovoru, ktorý obsahuje
osobitnú právu úpravu premlčania v článku 32, kde je obsiahnutá osobitná právna úprava premlčania,
sa práva premlčujú v jednoročnej premlčacej lehote, má prednosť pred právnou úpravou v uvedenou v
Obchodnom zákonníku. Z predložených jednotlivých faktúr bolo nesporné, že tak ako už bolo uvedené,medzi účastníkmi konania došlo k právnemu vzťahu, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia CMR, teda
aj ustanovenie článku 32 ods. 1, pričom preprava bola uskutočnená v rôznych obdobiach, najskôr to
bolo v mesiaci jún 2010 a posledná preprava podľa predloženej faktúry bola uskutočnená v období

10. 02.- 14. 02. 2013 a ročná premlčacia lehote (článok 32 ods. 1 písm. c) CMR) začala plynúť
po troch mesiacoch odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy a uplynula 11. 05. 2014, pričom návrh na
začatie konania bol podaný dňa 25. 07. 2014. V danom prípade sa jedná o jednotlivé zmluvy, na
základe jednotlivých objednávok s poslednou objednávkou na prepravu tak, ako bolo už vyššie uvedené
v dňoch 10. 02. - 14. 02. 2013. Navrhovateľ teda podal návrh dňa 25. 07. 2014, teda po uplynutí

premlčacej lehoty. Súd zároveň zdôrazňuje, že v danom prípade nie je možné aplikovať tak ako to
uviedol navrhovateľ premlčaciu lehotu v zmysle obchodného zákonníka, teda štvorročnú premlčaciu
lehotu, keďže v danom prípade je potrebné a pre posúdenie predmetného obchodnoprávneho vzťahu
sa aplikuje Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave- CMR, pričom je
zároveň potrebné uviesť, že v danom prípade nedošlo jednak k uznaniu záväzku v zmysle ustanovenia
§ 323 Obchodného zákonníka a zároveň nedošlo ani k dohode o splátkach, keďže list, na ktorý sa

obidve strany odvolávajú nespĺňa formálne a ani obsahové náležitosti uznania záväzku tak, aby toto
mohlo vyvolať právne účinky, ktoré s ním ustanovenie § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka spája. Je
potrebné uviesť, že z predmetného listu, z obsahu tohto nevyplýva, ktorý záväzok sa uznáva, tento nie je
bezpečne identifikovateľný, napríklad s odkazom na zmluvu, z ktorej záväzok vznikol na faktúru, ktorou
sa záväzok kvantifikuje, žiada o uhradenie a zároveň ani nie je odlíšiteľný od iných záväzkov, prípadne

existujúcich medzi obidvomi stranami. Už len obyčajným porovnaním nárokov tak, ako si uplatňuje nárok
na zaplatenie úroku z omeškania z jednotlivých faktúr navrhovateľ s predmetným listom nie je v žiadnom
prípade možné vyvodiť o akú sumu sa z ktorej faktúry sa vôbec jedná, preto potom súd uvedený list
ako inštitút uznania záväzku, resp. dlhu uznať nemohol. Zároveň ešte k argumentácii navrhovateľa, že
pokiaľ odporca uznal pohľadávku a to tým, že ju uhradil, že tým naplnil dikciu stanovenia o uznaní dlhu

a následne začala plynúť štvorročná premlčacia doba, v ktorej si aj nárok uplatnil, súd poukazuje na
vyššie uvedené stanovisko k otázke uznania dlhu a pokiaľ sa týka otázky uznania dlhu a interpretácie
navrhovateľa k uvedenému, súd poukazuje na navrhovateľom tvrdené ustanovenie § 407 Obchodného
zákonníka, kedy podľa ustanovenia § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná
svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania (podľa názoru súdu nedošlo k

uznaniu záväzku právne relevantným spôsobom) podľa § 407 ods. 2 Obchodného zákonníka, platenie
úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia, o uvedené ustanovenie
sa nejedná a podľa ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj
záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ani o uvedený prípad v danej veci nejde. V tomto
opätovne súd poukazuje na ustanovenie § 323 Obchodného zákonníka a súd opätovne zdôrazňuje, že

uznávaný záväzok musí byť dostatočne určený a to v súlade s ustanovením § 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka, preto potom súd štvorročnú premlčaciu dobu akceptovať nemohol. Záverom je ešte potrebné
uviesť, že podľa názoru súdu nedošlo ani k dohode o výške úroku z omeškania. Keďže potom bol návrh
navrhovateľa nedôvodný, nárok navrhovateľa premlčaný, súd ho zamietol.

Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľaustanovenia§151ods.7O.s.p.apriznalodporcovináhradu
trov konania, keďže bol tento v konaní úspešný a to vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovanie
práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stavneobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho