Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816010202
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5816010202.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obž.: M. N., nar.

XX.XX.XXXX v G., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 31.05.2019 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný M. N., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom X. N., U. I. XXXX/XX, strojník, slobodný, na
slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa07.09.2015včaseokolo09:28hod.viedoljazdnúsúpravuzloženúznákladnéhomotorovéhovozidla
značky DAF XF95.480, evidenčné číslo W.-XXXCP a návesu značky Kögel SN 24, evidenčné číslo W.-
XXXYG, po ceste číslo I/78 v smere od obce Lokca smerom na obec Babín, okres Námestovo, pričom
v km 14.00, pri prejazde tiahlej pravotočivej zákruty, na mokrej vozovke, neprispôsobil rýchlosť jazdy
svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam a stavu a povahe vozovky, v
dôsledku čoho ľavá zadná časť návesu Kögel SN 24 prešla do protismeru, kde narazila do protiidúceho
motorového vozidla značky RENAUL KANGOO evidenčné číslo TS-061AT, ktoré viedol Š. T., nar.

XX.XX.XXXX, ktorý pri dopravnej nehode utrpel zranenia, a to polytraumu - vnútrolebečné poranenie,
zlomeninu jarmovej kosti, zlomeninu hornej čeľuste, zlomeninu spodiny očnice, sériovú zlomeninu
rebier s postihnutím štyroch a viacerých rebier, pohrudnicový výpotok, iný preumothorax, pomliaždenie
hrudníka, zlomeninu plecového pletenca, viaceré otvorené rany pleca a ramena, poškodenie plexus
brachálie (poškodenie pletenca nervov vstupujúcich z chrbtice do ľavej hornej končatiny) s dobou
liečenia a práceneschopnosti do 14.03.2016,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona, na trest
odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek po dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýprokurátorOkresnejprokuratúryNámestovopodaldňa10.08.2016naM.N.obžalobupreprečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie
uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel uzavrieť s prokurátorom dohodu o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.

V rámci svojho výsluchu využil svoje právo a k veci odmietol vypovedať.

Súd preto podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku s prihliadnutím na ust. § 2 ods. 11 Trestného
poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že od 20.01.2016 do 21.04.2016

sa podroboval ochrannej protialkoholickej liečbe ústavnou formou, ktorá mu bola nariadená na základe
rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín. V septembri 2015 pracoval pre firmu Chyźbet SK s.r.o. so
sídlom v Turanoch ako vodič na nákladnom vozidle. Dňa 06.09.2015 jazdil na jazdnej súprave zloženej z
nákladného motorového vozidla zn. Daf a návesu zn. Kogel. Na tejto jazdnej súprave jazdil asi dva roky.
Dňa 06.09.2015 ukončil jazdu okolo 18:00 hod a jazdnú súpravu odstavil v Dolnom Kubíne. Na druhý

deň, teda 07.09.2015 mal byť o 07:00 hod. na stavbe v Námestove. V ten deň vstal okolo 05:30 hod a z
Dolného Kubína na tejto jazdnej súprave vyrazil okolo 06:15 hod. Pred jazdou bol oddýchnutý, alkohol
nepožil a rovnako neužil žiadne lieky. V čase, keď šiel do Námestova bolo ešte šero, bolo zamračené
a cesty boli mokré. Technický stav jazdnej súpravy bol dobrý, žiadna technická chyba sa pred nehodou
nevyskytla. Už ako v Námestove vykladal tovar, začalo pršať. Po vyložení tovaru vyrazil z Námestova

okolo 09:00 hod. a stále pršalo. Z Námestova pokračoval v smere cez obec Lokca, smerom na obec
Babín a chcel prejsť cez horský prechod Príslop do Dolného Kubína. Počas jazdy stále pršalo, vozovka
bola mokrá, ale či boli na ceste vyjazdené koľaje a v nich voda, vyjadriť sa vzhľadom na odstup času
nevedel. Jazdná súprava bola pred nehodou bez nákladu. Po prejdení obce Lokca jazdil po priamom
úseku cesty, zvýšil rýchlosť na cca 80 km/hod., nepamätal sa, aký mal v tom čase zaradený prevodový

stupeň a z tohto priameho úseku prechádzal do pravotočivej, podľa neho ostrej zákruty. Do zákruty
jazdil vo svojom pravom jazdnom pruhu, snažil sa jazdiť čo najbližšie k pravému okraju vozovky. Ako
vchádzal do zákruty oproti nemu, v tom čase, nešlo žiadne vozidlo. Po prejdení pravotočivej zákruty
sa dostal na takmer priamy úsek cesty. Keď sa s ťahačom nachádzal na cestnom moste, zbadal oproti
sebe prichádzať vozidlo s karosériou typu PICK UP. Nevedel sa vyjadriť k vzdialenosti, v akej sa toto

vozidlo nachádzalo v čase, keď ho zbadal. Možno to bolo 80 metrov. Nevedel sa vyjadriť k rýchlosti tohto
vozidla a ani spôsobu jeho jazdy. Vedel len to, že toto vozidlo šlo vo svojom jazdnom pruhu. Protiidúcemu
vozidlu nevenoval zvýšenú pozornosť, nakoľko na to nebol dôvod. Odrazu počul náraz, na ktorý sa
pozrel do vonkajšieho ľavého spätného zrkadla a keďže tento náraz bolo počuť od zadnej ľavej časti
návesu, pozrel sa aj týmto smerom. V čase, keď sa pozrel do ľavého vonkajšieho spätného zrkadla

sa zadná ľavá časť návesu nachádzala v jeho jazdnom pruhu. Videl, ako vo vzduchu lietajú črepiny a
zaprášilo sa. Na túto situáciu reagoval prudkým brzdením a to až tak, že jazdnú súpravu začalo lámať
a ťahač smeroval a aj sa dostal do protismeru. Preto prestal brzdiť, jazdnú súpravu vyrovnal a potiahol
sa až za most, kde jazdnú súpravu odstavil pri pravom okraji cesty. Zapol výstražné svetlá, obliekol si
reflexnú vestu a šiel sa pozrieť, čo sa stalo. Šiel za zadnú časť návesu, kde v priekope po ľavej strane

cesty z ohľadom na jeho pôvodný smer jazdy zbadal modré vozidlo typu PICK UP. V tom čase za ním
v smere od Lokce zastavili ďalšie autá. Keď prišiel k modrému vozidlu videl, že v tomto aute na mieste
vodiča sa nachádzal muž. V aute bol sám. Bol v bezvedomí a cez rozbité okno na jeho dverách videl,
že má na hlave krv. Či bol tento muž pripútaný, to nevedel, ale pravdepodobne nie, nakoľko jeho horná
časť tela bola na mieste spolujazdca. S ľuďmi, ktorí tam odstavili autá sa snažil otvoriť dvere, čo sa im

nepodarilo a zdalo sa mu, že niekto volal 112. Následne prišli na miesto nehody záchranné zložky. Títo
ho po vykonaní potrebných úkonov požiadali, aby ostal na mieste nehody a čakal na príchod znalca.

Svedok poškodený Š. T. sa nepripojil k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody a ku skutku sa
vyjadril, že si na priebeh dopravnej nehody nepamätá. Vie, že chodieval k Č.S. do Babína pre nejaké

ložiská, ale prečo tam bol, resp. odkiaľ vyrazil, to nevedel. O dopravnej nehode sa dozvedel asi po trochdňoch v nemocnici. Nepamätal sa, ako dlho sa liečil. Je možné tak ako je uvedené v obžalobe, že
14.03.2016 mu bola ukončená PN. Čo sa týka trvalých následkov, má obmedzenú hybnosť ľavej ruky. To
vozidlo vzhľadom k tomu, že predtým ako živnostník vykonával trasu Poprad - Vitanová, bolo v dobrom

technickom stave, keďže si nemohol dovoliť chodiť na nejakom šrote. Nepamätal sa, aké malo vozidlo
v tom čase pneumatiky, ale vedel, že na tých pneumatikách raz šiel a na Hutách, keď bola suchá cesta,
sa dostal do šmyku. V čase, keď predmetné vozidlo kúpil, malo najazdených 147 000 km a keď ho dal
zošrotovať, tak malo najazdených 380 000 km. Dovtedy nemal žiadnu dopravnú nehodu. Syn bol po
nehode pre predmetné vozidlo a potom ho dal následne zošrotovať. Uviedol, že si nepamätá, či mal

pred nehodou otvorené bočné okno od vodiča.

Z výpovede znalca Ing. Jána Rabčana vyplynulo, že vypracoval vo veci znalecký posudok, v rámci
ktorého mal zodpovedať na otázku rýchlosti jazdy vozidla M. N. a rýchlosti vozidla Š. T., vyjadriť sa
k technike a spôsobu jazdy oboch vozidiel, určiť miesto stretu vozidiel, uviesť bezprostrednú príčinu
dopravnej nehody z technického hľadiska a vyjadriť sa k možnostiam zabránenia vzniku dopravnej

nehody zo strany jej účastníkov.

Vodič N. v časti zrážky viedol vozidlo rýchlosťou približne 86 km/hod., pričom v čase vjazdu do zákruty
bola rýchlosť vozidla 87 km/hod. Pre prejazd zákrutou pred miestom zrážky z technického hľadiska bola
primeraná rýchlosť na po mokrom povrchu do 77 km/hod. Teda pri vjazde do zákruty viedol vodič jazdnú

súpravu rýchlosťou o 10 km vyššou ako je rýchlosť primeraná prejazdu zákrutou.

Vodič T. sa pohyboval so svojim vozidlom v smere od obce Babín na obec Lokca, pričom v mieste zrážky
malo vozidlo rýchlosť 65 až 70 km/hod. Vzhľadom k tomu, že sa pohyboval v úseku, kde je dovolená
rýchlosť 90 km/hod. a ide o priamy úsek pred vjazdom do ľavotočivej zákruty, z technického hľadiska

bola rýchlosť vodiča prijateľná.

Čo sa týka technicky primeranej rýchlosti, rozoznávajú sa dva typy rýchlosti a to dovolená, ktorá je
stanovená predpisom a technicky primeraná, ktorá spočíva v tom, aby bolo možné uskutočniť prejazd.
Vychádza sa z polomeru zákruty a kvality povrchu. V tomto prípade bol polomer zákruty 220 m a bol

mokrý povrch vozovky. Rozoznáva sa hraničnú rýchlosť, t.j. rýchlosť, ktorá je na hrane šmyku a potom
je rýchlosť primeraná prejazdu. Táto rýchlosť primeraná prejazdu musí byť nižšia od 20%, čiže ak v
danom prípade bola hraničná rýchlosť 97 km/hod., tak rýchlosť primeraná prejazdu by mala byť 77 km/
hod. Rýchlosť primeraná prejazdu je rýchlosť, pri ktorej by nemala vzniknúť kolízna situácia.

Povrch vozovky bol mokrý s tým, že obvyklý koridor jazdy bol vyjazdený a v koľajach bola voda. Je to
poznačené aj v zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody, kde je pri počasí uvedené, že bol dážď,
cesta bola mokrá, s kalužami. V danom prípade, keďže bola vozovka mokrá, nákladné vozidlá malo
široké pneumatiky s dosť opotrebeným dezénom, tak v danom prípade sa také vozidlo, keď vojde do
kaluže, správa ako na vodných lyžiach.

Miesto stretu určil výpočtom rázu, vychádzal pri tom z výpočtu rázu a z pohybu vozidiel po zrážke a
samotných stôp nehody, čiže z rozloženia črepín nehody a ďalších stôp, ktoré vznikli v dôsledku zrážky.
Na základe toho dospel k určeniu miesta zrážky v jazdnom pruhu vozidla Renault vo vzdialenosti 0,5 až
1,5 m od stredovej deliacej čiary. V pozdĺžnom smere vo vzdialenosti max. 26 m za základným bodom

merania.

Príčinou nehody z technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy vodiča N., ktorý viedol jazdnú
súpravu pri vjazde do zákruty pred miestom zrážky rýchlosťou o 10 km/hod. vyššou ako je rýchlosť
primeraná prejazdu zákrutou. Čo sa týka techniky vodiča T., ktorý mohol jazdiť bližšie pri stredovej čiare,

je to právne posúdenie.

Bol skúmaný aj technický stav vozidiel. Taktiež pneumatiky, ktoré sú aj zadokumentované, pričom hlavne
na návese vidno, že drážky sú veľmi malé, pričom aj táto skutočnosť sa mohla podpísať na nestabilite
vozidla.

Bočné okno vodiča neskúmal, nakoľko nemal dôvod, pričom stane sa, že aj v dôsledku nárazu môže
dôjsť k spadnutiu sklenenej výplne.V žiadnom prípade to vozidlo Renault nekontaktovalo konštrukciu mosta, nakoľko po náraze boli pravé
dvere vozidla opreté o svah. Okrem toho ani na zábradlí mosta, ani na pravých dverách vozidla neboli
poškodenia, ktoré by naznačovali kontakt vozidla s konštrukciou mosta. Po predložení fotiek uviedol, že

nevylučuje, že tam mohlo dôjsť k malému kontaktu vozidla, ale až po zrážke vozidiel.

Už pri vypracovaní znaleckého posudku vedel o technickom stave vozidiel. Pre potreby znaleckého
posudku bola fotodokumentácia urobená dostatočne.

Čo sa týka pravej bočnej ochrannej lišty na vozidle Renaul Kangoo, tak na fotografiách je to jasne
uvedené, teda ich umiestnenie, napríklad na fotografii č. 56. Nevedel však potvrdiť, či sa jedná o pravú
alebo o ľavú lištu.

Čo sa týka jeho tvrdenia, že vodič viedol jazdnú súpravu rýchlosťou o 10 km vyššou ako je rýchlosť
primeraná prejazdu zákrutou a v dôsledku tejto vyššej rýchlosti sa zadná časť návesu dostala do šmyku,

a prešla do protismerného jazdného pruhu, vychádzal z výpovede obžalovaného, ktorý v prípravnom
konaní uvádzal, že jazdí vo svojom pravom pruhu a teda len šmykom zadnej časti nápravy sa mohol
dostať do protismeru. Ak by tieto skutočnosti netvrdil, tak v tom prípade by musel ísť v nesprávnom
jazdnom pruhu, strhnúť volant s tým, že predok by sa bol dostal do správneho jazdného pruhu a zadná
časť by bola ostala v protismernom pruhu.

Po predložení fotografií sa znalec vyjadril, že na fotografii č. 2 sú tiene, z ktorých by sa dalo usúdiť, že
sa jedná o koľaje. Fotografie však existujú aj v elektronickej podobe, na ktorých je lepšia viditeľnosť.
A v zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody sú tieto skutočnosti uvedené. To miesto aj osobne
pozná a vie o tom, že sú tam koľaje. Sklon vozovky nemeral, len odhadom určil sklon 2 stupne. Sklon

vozovky má vplyv na výpočet primeranej rýchlosti.

Súčiniteľ trenia určil na základe atribútov ako je mokrá vozovka, široké pneumatiky, zodratý dezén, plus
prázdny náves. A teda v tomto prípade súčiniteľ trenia nemohol byť vyšší.

Čo sa týka polomeru zákruty, určil ho tak, že do mapky miesta dopravnej nehody zakreslil cestu v
programe PC Crash s tým, že ak by bol polomer zákruty vyšší, tak by mohla byť primeraná rýchlosť
vyššia a súčiniteľ trenia by mohol byť nižší. Použil podklad z mapy CZ. Je to internetová mapa.

Vzhľadom na to, že obžalovaný si dal vypracovať znalecký posudok, ktorý predložil súdu, bol na hlavnom

pojednávanívypočutýajznalecDipl.Ing.IgorHarach,ktorýsavyjadril,ženievšetkyzaistenéstopy,ktoré
sa na mieste dopravnej nehody nachádzali boli riadne zadokumentované, jedná sa o úlomky nákladného
motorového vozidla RENAULT z pravej strany, z ľavej strany, poloha ochranných líšt, spätné zrkadlá,
plastová skrinka na náradie a stopa na vozovke.

Niekedy polícia v dôsledku nedostatku času nezadokumentuje všetky stopy pričom tieto majú veľký
význam pre prípadné vypracovanie znaleckého posudku. Po obhliadke miesta dopravnej nehody
vypracoval digitálny plán dopravnej nehody, len podľa fotodokumentácie s tým že stopy, ktoré boli
zadokumentované políciou do tohto zahrnul, plus sa do toho snažil zahrnúť aj stopy, ktoré zistil podľa
fotodokumentácie. Čo sa týka polomeru zákruty, tento zistil zo satelitného snímku pričom k rozdielnym

záverom znaleckého posudku Ing. Rabčana nie je kompetentný ani to nemá vo zvyku sa vyjadrovať, a
však z jeho skúmania dospel k záveru, že šmyk bol z technického hľadiska vzhľadom na techniku jazdy
vodiča pri prejazde smerového oblúka vylúčený. Medzná rýchlosť je funkciou s polomerom zákruty s
tým, že čím väčší je polomer zákruty, tým je medzná rýchlosť vyššia, a čím je menší polomer zákruty,
tým je medzná rýchlosť nižšia.

Na strane 29 znaleckého posudku sa venoval vyhodnoteniu miesta stretu vozidiel, pričom dospel k
záveru, že miesto stretu vozidiel bolo ešte pred premostením. Vychádzal z toho, že úlomkové pole bolo
rozhodené na pomerne veľkú plochu. Jednalo sa o úlomky zo smeru pohybu nákladného motorového
vozidla. To boli prvé úlomky a posledné úlomky sa nachádzali za premostením. Prvé úlomky boli väčšie

a boli výrazné pred premostením.

Časť plastovej skrinky na náradie sa nachádzala mimo spevnenej sčasti vozovky. Skôr ho však zaujala
poloha ľavého svetlometu a vytrhnutého ľavého stĺpika, pričom tieto stopy boli zdokumentované políciou.Vozidloponárazesanekontrolovateľnepohybovaloavzhľadomnapoškodenievjehopravejčastiustálil,
žedošlokukontaktuzrejmesozábradlímnauvedenompremostení.Poškodenienapravejstranevozidla
podľa jeho názoru nevzniklo kontaktom s niečím iným vzhľadom nato, že obhliadkou zistil, že terén tam

bol mäkký, trávnatý. Miesto zrážky sa muselo nachádzať ešte pred premostením aby sa vozidlo dostalo
do po nehodovej polohy.

Vylúčil, že nárazom by došlo k zapadnutiu bočného skla. Čisto hypoteticky dospel k záveru, že ak
vodič počas jazdy zatváral, resp. otváral bočné okienko, teda manipuloval s tou kľučkou, v dôsledku

chvíľkovej nepozornosti mohlo dôjsť k vybočeniu vozidla. K tomu záveru dospel na základe toho, že
neboli nájdené stopy skla, a keďže v čase dopravnej nehody pršalo, bolo by nelogické mať otvorené
okno. Tieto skutočnosti podrobnejšie uvádzal na strane 42 znaleckého posudku.

To, že boli používane programy s rozdielnymi verziami nemá vplyv na výsledok meraní v znaleckom
posudku.

Podľa jeho názoru, keby náves dostal šmyk by tam boli iné stopy a aj iné následky.

Čo sa týka medznej rýchlosti tejto sa podrobnejšie venoval v časti 3.10 - posúdenie medznej rýchlosti
pri prejazde smerového oblúka, kde sú uvedené príklady výpočtov medznej rýchlosti, pri polomere 270

až 275 metrov. Pri zohľadnení uhlu priečneho klopenia vozovky a pozdĺžneho sklonu vozovky.

Čo sa týka výpovede obžalovaného, že začal prudko brzdiť, medzné rýchlosti boli vypočítané za
predpokladu ustálenej rýchlosti a plynulého prejazdu smerovým oblúkom. V prípade, ak by došlo k
náhlemu zásahu do riadiacich kolies a k intenzívnemu brzdeniu, je možné, že vozidlo by sa dostalo do

bočného šmyku.

Poukázal na to, že obidve vozidlá boli vybavené systémom ABS.

Čo sa týka výpovede obžalovaného z prípravného konania zo dňa 06.07.2016 je pre neho technicky

prijateľná.

Zaoberalsa výpoveďouobžalovanéhoatostou,ktorábolatechnickynajprijateľnejšiasjehotechnickými
analýzami.Kebyvodičnevypovedaldopracovalbysakrovnakýmzáverom.Prvávýpoveďobžalovaného
bola pre neho technicky neprijateľná, pričom jeho druhá výpoveď zo dňa 06.07.2016 bola pre neho

technicky prijateľná.

Ohliadku robil 10.10.2016 s tým, že tam našiel stopy úlomkov zo spätného zrkadla, čo zakomponoval do
znaleckého posudku. Ohliadku nerobil z dôvodu hľadania stôp, ale predovšetkým z dôvodu, že nebola
zmeraná výška zábradlia a neboli zistené spádové pomery vozovky. Tak ako v znaleckom posudku

konštatoval, nemôže s istotou povedať, že sa jednalo o úlomky z predmetného vozidla, keďže ohliadku
robil viac ako rok po nehode.

Ohľadom predmetnej dopravnej nehody v plnom rozsahu zotrval na svojom znaleckom posudku, keďže
mu neboli predložené žiadne iné argumenty.

Pre ilustráciu uviedol, že podľa matematicko-simulačného PC CRASH súčiniteľ adhézie pozdĺžnom
smerevúrovniintervalu0,05-0,25predstavujepovrchpokrytýľadom.Khodnote0,3 sanevedelodborne
vyjadriť. Pri mokrej vozovke je interval 0,5 až 0,7.

Vzhľadom na rozdielnosť znaleckých posudkov bol opätovne vypočutý znalec Ing. Ján Rabčan, ktorý sa
vyjadril, že v plnej miere zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku a aj na technických príčinách
vzniku dopravnej nehody. Rozdiel medzi znaleckými posudkami spočíva v tom, že rozdielne určili miesto
zrážky. Zotrval to, že náves s vysokom pravdepodobnosťou by až s istotou prešiel do protismeru doložil z
príručky programu PC CRASH str. 528 , kde je uvedené, že súčiniteľ šmykového trenia pre mokrý asfalt

pneumatík nákladného vozidla je 0,3. Ďalej predložil z učebníc a z literatúry od prof. Bradáča súdne
inžinierstvo grafy ktoré upravujú tento súčiniteľ vo vzťahu k rýchlosti a k výške vody. Uviedol, že použil
hodnotu 0,3 pričom stanovil polomer zákruty v kritickom mieste, teda tam kde je najmenší na 220 metrov
a z tohto vypočítal hraničnú rýchlosť prejazdu zákrutou a aj rýchlosť primeranú prejazdu zákrutou.Taktiež predložil fotografie hoci sa tieto nachádzajú v súdnom spise ale na týchto je to lepšie viditeľné,
koľko sa v tom čase nachádzalo vody na vozovke. Je to pneumatika ťahača, ktoré boli v lepšom stave

ako pneumatiky návesu, načo poukázal už aj minule, preto na základe uvedeného hodnota 0,3 je z
jeho pohľadu horná hranica súčiniteľa trenia v podmienkach, ktoré boli v čase nehody. Keď zadá všetky
hodnoty a parametre tak si v programe PC CRASH nastaví aj súčiniteľ trenia. Hodnoty uvádzané Ing.
Harachom sú prednastavené hodnoty. Každá zákruta sa skladá z prechodnice a oblúka s tým, že každý
kto pozná tento úsek vie, že sa jedná ostrú zákrutu a preto trval na tom, že polomer v tom kritickom

mieste bol 220 metrov. Rovnako zotrval aj na tom, že náves prešiel do protismeru a ku zrážke došlo v
jazdnom pruhu vozidla RENAULT. Čo sa týka hrubých stôp došlo k zachyteniu vozidla o náves, ktorý bol
navyše nestabilný a preto dochádzalo k vypadávaniu týchto častí. Nevie si predstaviť, že vodič vozidla
jazdnej súpravy, ktorý sa plne sústredí na svoju jazdu a sleduje situáciu vpredu zaregistruje buchnutie,
prenesie svoj zrak na zrkadlo, v ktorom musí zrak zaostriť. Vyhodnotí situáciu a začne brzdiť. Taktiež si
nevie predstaviť, či by toto dokázal, ak by bola zrážka v mieste, ktoré určil p. Harach.

Polomer zákruty získal na základe mapovej stránky, pričom táto skutočnosť je uvedená na strane 17
znaleckého posudku.

Pripustil, že na základe mapových podkladov je možné polomer zákruty v rozmedzí od 220 až 274

metrov. Bol si to premerať aj teraz pred pojednávaním. V tom kritickom mieste je hodnota ešte nižšia
ako uvádzal v znaleckom posudku. Za rozhodujúce údaje považuje tie, ktoré sú vedené v znaleckom
posudku, pretože v danom mieste sa nenachádzajú čiary, ktoré by umožňovali presnejšie zmeranie
pomocou jednoduchších metód.

Súčiniteľ trenia po korekcii vozidla je prijateľný už aj pre pri polomere zákruty o ktorom uvažoval Ing.
Harach pre zistenie nestability návesu.

Tie merania, ktoré vykonával pred pojednávaním sú čisto informatívne a slúžili len pre jeho potrebu,
pričom merania realizoval prostredníctvom tetivy. Meral výšku oblúka. Graf, ktorý predložil súdu

pochádza z roku 1979.

Tieto grafy pochádzajú z príručky, ktorá bola publikovaná v novembri 2016 od autorov programu PC
CRASH.

Vyjadril sa, že podľa neho bola dopravná nehoda dostatočne zadokumentovaná, aby mohla byť
stanovená technická príčina dopravnej nehody.

S poukazom na rozdielnosť záverov znaleckých posudkov, súd uznesením zo dňa 25.04.2017 pribral
na vypracovanie znaleckého posudku znaleckú organizáciu EXPERT GROUP k.s.

Po vypracovaní znaleckého posudku, súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom sa znalec Ing.
Rastislav Jurina, ktorý zotrval na záveroch znaleckého posudku s tým, že presný priebeh nehody,
rýchlosť vozidiel, miesto zrážky, sú zaznamenané v znaleckom posudku. Uviedol, že čo sa týka straty
smerovejstabilityjazdnejsúpravy,oktorejhovorilvodpovedinaotázkuč.5,jepreukázané,žeminimálne

náves prešiel do protismerného jazdného pruhu, čo bolo vlastne príčinou kolízie a samotnej dopravnej
nehody. Čo sa týka dôvodov, vzhľadom na povahu a stav vozovky, keďže v tej dobe pršalo, mohlo dôjsť
k aquapleningu na niektorej náprave. Mohlo to byť spôsobené korekciou volantu, avšak dovoľuje si
zabrdnúť aj do otázky právnej, že aj napriek tomu, že vodič jazdnej súpravy neprekročil v danom úseku
rýchlosť, pri stave vozovky, počasiu a polomeru oblúka, po ktorom prechádzal, by mal vodič prispôsobiť

jazdutakýmtopodmienkam.Namiestenehodyzistili,žesajednáovyjazdenúvozovku,kdesúvyjazdené
koľaje a teda ako uvádzal, mohlo dôjsť k aquapleningu na niektorej náprave. Technický stav vozidla
neskúmali. Stotožnili sa s jazdnou skúškou, ktorú vykonal Ing. Rabčan. Čo sa týka zadokumentovaných
stôp,takakosprávnezadokumentovanévyhodnotilistopy,nazákladektorýchbolourčenémiestozrážky.
Ostatné stopy buď neboli presne zamerané, resp. boli zadokumentované len fotograficky, pričom k týmto

stopám sa podrobnejšie vyjadrovali v kapitole 2.1.2 str. 34-36. V podstate miesto zrážky bolo určené
na základe výraznej zmeny stopy po vozidle zn. Renault a rovnako aj z najmenších úlomkov laku,
resp. všetko, čo opadlo z áut a nachádzalo sa v pravom jazdnom pruhu. Čo sa týka stopy, o ktorej za
zmieňoval Ing. Harach, tak je pravdou, že táto stopa zadokumentovaná nebola. Touto skutočnosťou sazaoberali v znaleckom posudku na str. 49, pričom dospeli k záveru, že táto stopa nesúvisí s nehodovým
dejom a to s poukazom na to, že na vozidle zn. Renault neboli žiadne stopy, ktoré by korešpondovali
s prípadným nárazom do zábradlia. Čo sa týka úlomkov skla z dverí vozidla zn. Renault, tak týmto

sa v znaleckom posudku nezaoberali. Skutočnosť, či to okno na vozidle zn. Renault bolo otvorené,
resp. zavreté v čase nehody nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k posúdeniu miesta zrážky.
Čo sa týka možnosti, žeby vodič v čase zrážky mal otvorené okno, tak úlomky by boli vo vnútri dverí,
ale to nikto neskúmal. Je toho názoru, že ani Ing. Harach nemôže 100% tvrdiť, či tam tie úlomky boli,
resp. neboli. Uviedol, že miesto zrážky bolo určené na základe výraznej zmeny stopy po vozidle zn.

Renault a na základe drobných úlomkov laku, resp. najmenších úlomkov laku, skla, plastov. Čo sa týka
odtrhnutého okenného rámu bočnej ochrannej lišty ľavého svetlometu, drevného klinu z návesu, resp.
gumenej hadice, vychádzajúc z praxe mohlo sa stať, že tieto veci mohli ostať zaháknuté na návesovej
súprave a postupne počas pohybu vozidla mohli odpadávať. V podstate všetky tieto otázky sa týkajúce
sa zachytených stôp, zodpovedali v znaleckom posudku na str. 42-43. Všetky tieto pochybnosti nič
nemenia na záveroch nimi vypracovaného znaleckého posudku.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného súd čítal zápisnicu o výsluchmi svedkyne X. U. z prípravného
konania, kde sa vyjadrila, že spoločnosť Chyźbet Sk s.r.o. bola držiteľom a vlastníkom návesu Kogel SN
24, ktorý bol pripojený za nákladný automobil zn, Daf XF95.480, ktoré dňa 07.09.2015 viedol obžalovaný
a s ktorým mal dopravnú nehodu. Obžalovaný v čase dopravnej nehody pracoval pre ich spoločnosť

ako vodič, v tom čase bol živnostníkom a v súčasnej dobe je zamestnancom spoločnosti. Pri dopravnej
nehode došlo k poškodeniu návesu jazdnej súpravy, táto podľa vyjadrenia konateľa firmy nepresiahla
sumu 100,- eur, pričom náves dal do pôvodného stavu na vlastné náklady obžalovaný. Z uvedeného
dôvodu ich spoločnosť sa nepripojila s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a
to so záznamom dopravnej nehody, zápisnicou o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody,
fotodokumentáciou, lekárskym potvrdením, zápisom o dychovej skúške na alkohol, žiadankou pre
akútne toxikologické vyšetrenie, náčrtkom miesta dopravnej nehody, fotokópiou tachografického
záznamu, evidenčnou kartou vozidla, evidenčnou kartou vozidla, lekárskou správou, služobným

záznamom, správou PL Sučany, evidenčnou kartou, výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov MV
SR, výpisom zo živnostenského registra, správou Mesta Dolný Kubín, odpisom RT, správou OO PZ
Dolný Kubín, s vyjadrením Road Service s.r.o. a s vyjadrením obžalovaného.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému z

nedbanlivostí spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v
obžalobe. K tomuto záveru dospel súd najmä na základe znaleckého posudku Ing. Jána Rabčana
č.115/2015, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný v čase zrážky viedol vozidlo rýchlosťou

približne 86 km/hod., pričom v čase vjazdu do zákruty bola rýchlosť vozidla 87 km/hod. Pre prejazd
zákrutou pred miestom zrážky z technického hľadiska bola primeraná rýchlosť na po mokrom povrchu
do 77 km/hod. Teda pri vjazde do zákruty viedol vodič jazdnú súpravu rýchlosťou o 10 km vyššou ako
je rýchlosť primeraná prejazdu zákrutou.

Vodič T. sa pohyboval so svojim vozidlom v smere od obce Babín na obec Lokca, pričom v mieste zrážky
malo vozidlo rýchlosť 65 až 70 km/hod. Vzhľadom k tomu, že sa pohyboval v úseku, kde je dovolená
rýchlosť 90 km/hod. a ide o priamy úsek pred vjazdom do ľavotočivej zákruty, z technického hľadiska
bola rýchlosť vodiča prijateľná. Povrch vozovky bol mokrý s tým, že obvyklý koridor jazdy bol vyjazdený
a v koľajach bola voda. V danom prípade, keďže bola vozovka mokrá, nákladné vozidlá malo široké

pneumatiky s dosť opotrebeným dezénom, tak v danom prípade sa také vozidlo, keď vojde do kaluže,
správa ako na vodných lyžiach.

Príčinou nehody z technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorý viedol
jazdnú súpravu pri vjazde do zákruty pred miestom zrážky rýchlosťou o 10 km/hod vyššou ako je

rýchlosť primeraná prejazdu zákrutou. Tieto tvrdenia boli potvrdené aj kontrolným znaleckým posudkom
č. 15/2019, z ktorého vyplynulo, že bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody z technického
hľadiska bola skutočnosť, že došlo k strate smerovej stability jazdnej súpravy a prejazdu minimálne
zadnej časti návesu do protismerného jazdného pruhu, kde došlo k zrážke s protiidúcim vozidlompoškodeného. Obžalovaný ako vodič návesovej súpravy mohol zrážke s oproti jazdiacim vozidlom
Renault zabrániť tak, aby návesovú súpravu smerovo správne viedol v pravom jazdnom pruhu v smere
svojej jazdy. Z podkladov, ktoré mal znalec k dispozícii nevyplynulo, že v pravom jazdnom pruhu, v smere

jeho jazdy sa nachádzala prekážka, ktorú by bol nútený obchádzať, resp. iné okolnosti, ktoré by ho nútili
vykonať prejazd do protismerného jazdného pruhu.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v

tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa

(retribúcia).

V prípade obžalovaného súd nezistil tak poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona ako aj
priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložil a podľa §
50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 24 mesiacov. Súčasne mu uložil aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 24 mesiacov. Súd je toho názoru, že takto
uložený trest splní účel sledovaný zákonom a dopomôže k náprave obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická

osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.