Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Raganová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/51/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200584
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200584.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: VOPEX, s.r.o., Trebišov, Čsl. armády 1117, Trebišov,
IČO: 31 733 239, právne zastúpený: BENČÍK & PARNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o.,
Františkánske námestie 4, Prešov, IČO: 36 860 441 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, ul. Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmaní rozhodnutia žalovaného č.
101155828/2019 zo dňa 16.05.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku, takto
r o z h o d o l :
Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 31.07.2019 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 15.07.2019, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Košiciach
dňa 31.07.2019 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 101155828/2019 zo dňa 16.05.2019,
ktorým tento ako príslušný štátny orgán na základe zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy
v oblastí daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch
štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie podľa § 74 ods. 4 zákona č. 639/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a o doplnení niektorých zákonov, ktorým potvrdil v celkom
rozsahu rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100366036/2019 zo dňa 05.02.2019, na základe ktorého
bol podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 15 448,20
EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 daňovému subjektu VOPEX,
s.r.o., Trebišov, Čsl. armády 1117, IČO: 31 733 239, DIČ: 2020507687, IČ DPH: SK2020507687.
2. Žalobca zároveň v správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok tejto žalobe. Tento odôvodnil
tým, že výkonom žalovaného rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v exekúcii
daňového nedoplatku dane z pridanej hodnoty, keďže podanie správnej žaloby nemá samo osebe
odkladný účinok na vykonateľnosť daňového rozhodnutia. Žalobca má za to, že tu existuje dôvodná
obava, že po začatí daňového exekučného konania a eventuálnom aj čiastočnom vymožení daňovej
pohľadávky, by správcovi dane v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní odpadol exekučný titul,
ktorým je právoplatné a vykonateľné daňové rozhodnutie. Vychádzajúc zo základnej zásady daňového
exekučného konania, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu nie je možné, by žalobca musel
žalovať daňový úrad o náhradu škody a ušlý zisk. V zmysle zákona podľa žalobcu tento nie je povinný
preukazovať, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa
preukázanie, že určitá hrozba závažnej ujmy existuje. V danom prípade hrozba závažnej ujmy nielen
existuje, ale ak nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, výkonom rozhodnutia ujma
reálne aj nastane. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na judikát - uznesenie Krajského súdu v Žiline č.
konania : 20S/97/2009 - 50 zo dňa 07.12.2010.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.01.2020 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
žaloby uviedol, že tento návrh nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom
nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či
finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok,
na základe ktorých je v zmysle ustanovenia § 185 písmeno a) Správneho súdneho poriadku možné
priznať správnej žalobe odkladný účinok. Preto navrhuje, aby súd zamietol návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku.
4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný
podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Zákonným predpokladom podľa ust. § 188 SSP pre
priznanie odkladného účinku je návrh žalobcu, vyjadrenie žalovaného a zabezpečenie administratívneho
spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania
odkladného účinku správnej žalobe je ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu tak, aby tento po
prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebol dotknutý
ich účinkami alebo následkami. Ide tu o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
8. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa
žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP.
Ustanovenie § 185 písmeno a) SSP podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou
závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí,
prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného)
výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon
však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie
nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu
hrozby, ktorá v ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace
následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia.
Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani
nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 - 196
zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu
na priznanie odkladného účinku.
9. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nezistil splnenie zákonného dôvodu pre jeho priznanie a preto návrh zamietol.
Žalobca návrh odôvodnil hrozbou závažnej ujmy spočívajúcej v exekúcii daňového nedoplatku dane z
pridanej hodnoty, s tým, že v prípade daňovej exekúcie navrátenie do pôvodného stavu nie je možné a
musel byť žalovať daňový úrad o náhradu škody a ušlý zisk.
10. Tvrdenia žalobcu o existencii hrozby závažnej ujmy je podložené len jeho hypotetickou úvahou o
možnom následku v prípade exekúcie spočívajúcom v žalobe o náhradu škody a ušlého zisku proti
daňovému úradu, ktorý následok a v podstate ani hrozbu však bližšie nešpecifikoval. Zároveň má súd za
to, že túto hrozbu ujmy žalobca ani bližšie neosvedčil, pričom takéto osvedčenie hrozby (nie preukázanie
stačí osvedčenie) existencie závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu tak ako to súd uviedol vyššie s
poukazom na príslušné rozhodnutie. Žalobca v kontexte ním tvrdenej ujmy ani žiadnym spôsobom
neozrejmil súdu aká je jeho finančná situácia a aké sú jeho majetkové pomery a akým spôsobom by táto
hrozba ujmy dopadla na jeho finančnú situáciu a majetkové pomery. Samotné tvrdenie žalobcu o tom, že
hrozba závažnej ujmy nielen existuje, ale aj v prípade ak nebude odložená vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia, výkonom rozhodnutia ujma reálne aj nastane nebolo okrem tohto hypotetického tvrdenia
ničím bližšie osvedčené a preto mal súd za to, že takéto samotné tvrdenie žalobcu bez ďalšieho nie
je právne významným dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Vzhľadom
k tomu sa súd už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.
11. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.
12. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písmeno c) SSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.