Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. marec 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220201128
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2220201128.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci navrhovateľa: C.. M. P., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX V. X.
Č.. XXX, proti odporcom: 1/ LICITOR group, a.s., IČO: 36 421 561, so sídlom Sládkovičova 6, 010 01
Žilina a 2/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Odporcom 1/ a 2/ sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.03.2020 domáha nariadenia
neodkladného opatrenia v znení, že sa ukladá odporcom 1/ a 2/, aby sa zdržali výkonu dobrovoľnej
dražby nehnuteľností v spoluvlastníctve navrhovateľa nachádzajúcich sa v katastrálnom území: V. X.,

obec V. X., okres Y. F., evidovaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Dunajská
Streda, katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXX a to parcely registra „C“ evidované na katastrálnej
mape parc. č. XX/X o výmere 2174 m2, druh záhrada, parc. č. XX/X o výmere 173 m2, druh zastavaná
plocha a nádvorie a na LV č. XXX, a to stavby súp. č. XXX, na parc č. XX/X, popis stavby - rodinný dom
a to až do vypracovania znaleckého posudku zohľadňujúceho trhovú hodnotu nehnuteľnosti.

2. Svoj návrh navrhovateľ odôvodňuje skutočnosťou, že v roku 2012 bol navrhovateľke a jeho manželovi
L. P. poskytnutý hypotekárny úver, ktorý je zabezpečený zriadením záložného práva k financovaným
nehnuteľnostiam. Navrhovateľ je podielovým vlastníkom nehnuteľností, bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Dunajského Streda sp. zn. 21C/66/2019 zo dňa
21.02.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.02.2020. Do dnešného dňa nebol
majetok, ktorý spadá do zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré bolo vyššie uvedeným

rozsudkom zrušené, vysporiadaný. Nakoľko úver nebol riadne splácaný, odporca 2/ požiadal odporcu
1/ o výkon záložného práva odporcu 1/. Odporca 1/ v rámci výkonu dobrovoľnej dražby zabezpečil
vypracovanie znaleckého posudku, ktorý vypracoval Ing. Štefan Pastierkovič, Majerská cesta 65, 974
01 Banská Bystrica, pod číslom XXX/XXXX dňa 28.10.2019. Odporca 1/ zaslal predmetný znalecký
posudok spolu s výzvou na poskytnutie súčinnosti pri obhliadke dražby a oznámením o dobrovoľnej
dražbe - podľa výpisu zo Slovenskej pošty bola zásielka podaná na pošte 05.02.2020, navrhovateľ

prevzal zásielku 07.02.2020, jeho manžel až 18.02.2020. V zaslanej výzve na poskytnutie súčinnosti pri
obhliadke dražby bolo uvedené poučenie v zmysle § 12 ods. 2 a § 13 zákona č. 527/2002 Z. z. Vo vyššie
uvedenom znaleckom posudku číslo XXX/XXXX je podhodnotená cena pozemkov, nakoľko je uvedená
vo výške 11,75 eur/m2, pričom takáto cena bola ešte v roku 2005 a súčasná cena obdobných pozemkov
v danej lokalite sa pohybuje na úrovni 25,00 až 30,00 eur/m2. Z uvedeného je jednoznačné, že hodnota
pozemkov nebola stanovená korektne v dôsledku čoho aj výsledná cena, ktorá bude aj vyvolávacou

cenou značne znevýhodňuje navrhovateľa. V zaslaných podkladoch nebol navrhovateľ upozornený namožnosť vyjadrenia sa k zaslanému znaleckému posudku, preto tento inštitút nevyužil. Navrhovateľ
zaslal odporcovi 1/ námietky voči znaleckému posudku, ale termín dobrovoľnej dražby je 11.03.2020.

3. Na podporu svojho tvrdenia navrhovateľ k návrhu pripojil listinné dôkazy a to: LV č. XXX, LV č. XXX,
Rozsudok č. k. 21C/66/2019 zo dňa 21.02.2020, Znalecký posudok č. XXX/XXXX, výzvu na poskytnutie
súčinnosti, oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 30.01.2020.

4. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri

náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 325 ods. 1 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

9. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Z tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva, že je spoluvlastníkom (BSM) vyššie
uvedených nehnuteľností, ku ktorým bolo zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa
Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe vkladu X. XXXX/XX zo dňa 05.12.2012, ktorý je zapísaný na LV

č. XXX a na LV č. XXX.

11. Záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorej vykonaním
poveril odporcu 1/. Uvedená skutočnosť vyplýva z poznámky zapísanej na LV č. XXX a XXX.
Navrhovateľovi bolo v súlade s ustanovením § 17 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných

dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zbierky o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „zákon o dobrovoľných
dražbách“) doručené zo strany odporcu 1/ oznámenie o dobrovoľnej dražbe Sp. zn. Y. XXXXXX, z
obsahu ktorého vyplýva, že dobrovoľná dražba, predmetom ktorej sú vyššie uvedené nehnuteľnosti, sa
bude konať 11.03.2020 o 10:30 hod. v Y. F., v hoteli G., konferenčná miestnosť Y.. Najnižšie podanie

bude 180.000,- eur vo výške predstavujúcej hodnotu nehnuteľnosti stanovenú znaleckým posudkom
vo výške 180.000,-EUR. Výkonom záložného práva evidentne sleduje navrhovateľ v dražbe (odporca
2/) legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom.
Ústavný súd v uznesení sp. zn. PL ÚS 23/2014 z 24.09.2014, v ktorom posudzoval súlad ust. § 7 ods.2
Zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy SR a čl. 1

Dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou
dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe
určitého predmetu. Vlastník veci môže tak ako je tomu aj v prejednávanej veci, poveriť inú osobu, aby
dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie
zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh

prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa s
poukazom na to, odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie
určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť
strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniká na základe zmluvy, aleaj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ vychádzajúc z právneho názoru Ústavného súdu
je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného
titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci teda patrí na

ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

12. Podľa ust. § 12 ods. 4 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č.
323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, ak je
navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok,

a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

13. Podľa ust. § 12 ods. 5 citovanej zákonnej úpravy vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich
pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník
je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred

konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby
žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní
odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

14. Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo

5,ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

15. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je
potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu z ohrozenia

exekúcie(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným
neodkladným opatrením pokiaľ bude mať dočasný charakter nebude vytvorený nenávratný stav, že
reálne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím

opatrením (princíp subsidiarity).

16. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko týmto
rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná vo veci samej o spor
o peňažnú pohľadávku.

17. Z doposiaľ zistených skutočností a z obsahu spisového materiálu dospel súd k záveru, že
nie súd splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ neosvedčil
existenciu kvalifikovaného dôvodu oprávňujúceho na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. také
ohrozenie presadenia jeho práva (na určenie vyššej všeobecnej hodnoty predmetu dražby), ktorému

za daných okolností predísť inak ako nariadením neodkladného opatrenia. Zákon rozlišuje dve skupiny
neodkladných opatrení, opatrenia, ktorých účelom je neodkladná úprava pomerov strán a opatrenia,
ktoré majú zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. V obidvoch skupinách súd predovšetkým musí
skúmať, či sú dôvody na nariadenia neodkladného opatrenia osvedčené. Neodkladné opatrenie nie je
možné nariadiť len na základe holého návrhu strany sporu, alebo na základe ničím nepodloženého

tvrdenia strany, prípadne nekvalifikovaných dôkazov. Rovnako nie je možné nariadiť neodkladné
opatrenie na základe domnienky bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti a
potrebe neodkladného opatrenia, o nebezpečenstve hroziacej ujmy, alebo o obave, že exekúcia bude
ohrozená. Obavu z ohrozenia musí navrhovateľ tvrdiť, osvedčiť a musí preukázať, že odporca robí
právne alebo faktické úkony, v ktorých dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu

núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Navrhovateľ musí konkretizovať úkony odporcu,
z ktorých vyvodzuje takýto odôvodnený záver. Vydanie neodkladného opatrenia je výnimočným
procesnýmrozhodnutím,kuktorémusúdmusípristupovaťnanajvýšuvážlivotak,abyneprekročilhranice
ústavnosti postupu súdu. Pri vydaní neodkladného opatrenia musí byť teda reálnosť z obavy z ohrozenia
jednoznačne preukázaná.

18. Tunajší súd je toho názoru, že navrhovateľ neodkladného opatrenia skutočnosť, že v lehote 10
dní pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vypracovaného znalcom pribratým dražobníkom
vzniesol u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadal vyhotovenie novéhoznaleckého posudku, v ktorom by všeobecná hodnota predmetu dražby bola určená v zmysle vyhlášky
MSSR č. 492/2004 Z. z. , neosvedčil. Navrhovateľ vo svojom návrhu spomína, že zaslal odporcovi
1/ námietky voči znaleckému posudku, avšak uvedená námietka netvorila prílohu podania, teda je

možné jednoznačne usúdiť, že v tomto smere navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, teda neosvedčil
hmotnoprávny základ pre nariadene neodkladného opatrenia, ktoré samo o sebe má slúžiť ako
prostriedok ochrany v čase, kedy strana už vyčerpala zákonné možnosti na odvrátenie alebo nápravu
„nezákonného“ stavu. Teda navrhovateľ svoje právo v zmysle § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných
dražbách nevyužil, ktoré pochybenie nie je možné napraviť nariadením neodkladného opatrenia a

blokáciou výkonu záložného práva. V ďalšom konaní, ak dobrovoľná dražba bude úspešná, navrhovateľ
disponuje právom napadnúť priebeh dobrovoľnej dražby formou žaloby na určenie, že dobrovoľná
dražba je neplatná.

19. Súd na záver poznamenáva, že podanie navrhovateľa bolo iniciované z dôvodu nespokojnosti
vlastníka nehnuteľnosti s vypracovaným znaleckým posudkom a ním určenou cenou nehnuteľností,

ktoré mali byť predmetom dražby. Právny poriadok súdu nepriznáva oprávnenie v zmysle CSP ustanoviť
v rámci procesu dobrovoľnej dražby, resp. pred týmto procesom znalca, ktorý vypracuje znalecký
posudok podľa potreby výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, nariadiť prípadne určiť
znalcovi výber metódy pre ocenenie nehnuteľností a neoprávňuje súd následne svojím rozhodnutím
záväzne konštatovať všeobecnú hodnotu z dražby nehnuteľností, pretože platí nasledovné ust. § 12

ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách. Zákon o dobrovoľných dražbách v § 12 ods. 1 ustanovuje
povinnosť dražobníka zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby, pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosť,
znaleckým posudkom, ktorý môže vyhotoviť jedine zo zákona ustanovená osoba, a to súdny znalec.
Preto aj v prípade ohodnotenia predmetných nehnuteľností neprichádza do úvahy stanovenie konkrétnej
hodnoty predmetných nehnuteľností, ktorá by bola záväzná pre znalca vyhotovujúceho znalecký

posudok. Zákon o dobrovoľných dražbách podľa žalovaného neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého
by bolo možné ba dokonca potrebné súdom schvaľovať hodnotu nehnuteľností určenej znaleckým
posudkom (por. rozhodnutie Krajského súdu Bratislava vo veci sp. zn.: 14C/51/2016, podľa ktorého
nie je dané oprávnenie súdu prvej inštancie rozhodovať o určení všeobecnej hodnoty nehnuteľností pri
dobrovoľných dražbách).

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

22. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP bol odporcom 1/ a 2/ priznaný nárok na náhrada trov konania v rozsahu
100 %. Vzhľadom však k tomu, že odporcom 1/ a 2/ v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde.

Odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecie) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu

uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Toto uznesenie je vykonateľné doručením.