Dopĺňací rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lýdia Oros Nemešová

Forma rozhodnutia – Dopĺňací rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/13/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7196899520
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Nemešová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7196899520.22

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v právnom spore žalobkyne: Židovská

náboženská obec Košice, so sídlom Zvonárska 5, Košice, IČO: 31 304 311, zastúpená: Mgr. Marcel
Fandák, LL.M. advokát so sídlom Kováčska 40, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom
Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, zastúpený: JUDr. Vladimír Vrabeľ, advokát so sídlom Hlavná
70, Košice, v spore o vydanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.1995 domáhala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť vydať jej nehnuteľnosti - budovu č. súpisné XXX.X, postavenú na parc. č. XXX, ako aj parcelu
č. XXX - zastavané plochy s výmerou 2139 m2, parcelu č. XXX . - ostatné plochy s výmerou 1074 m2,

parcelu č. XXX/X. - zastavané plochy s výmerou 220 m2, parcelu č. XXX/X - zastavané plochy s výmerou
44 m2 a parcelu č. XXX. s výmerou 1628 m2, zapísané na LV č. XXXXX, k. ú. G.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tými skutočnosťami, že je oprávnenou osobou podľa § 1 ods. 1 a 2
zákona č. 282/1993 Z.z. a žalovaný povinnou osobou podľa ust. § 3 uvedeného zákona. Predmetné
nehnuteľnosti prešli na štát na základe kúpnej zmluvy - za kúpnu cenu hlboko pod cenou, za ktorú
bolo možné obdobnú nehnuteľnosť postaviť - uzavretej v r. 1956 v tiesni a za nápadne nevýhodných

podmienok. Štát bránil podnikaniu s nehnuteľnosťou, nemohla ju prenajímať a ak, tak za veľmi nízke
ceny, nemohla zabezpečiť peniaze na údržbu a spravovanie nehnuteľnosti. Žalovanému adresovala
včasnú výzvu na vydanie nehnuteľností, ale tento odmietol uzavrieť dohodu o vydaní veci.

3. Okresný súd Košice I uznesením vydaným pod č.k. 19C/13/1996-254 zo dňa 12.9.2007 priznal
Žilinskej univerzite v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva, Žilina, Ul. 1. Mája 4.32 znalečné vo výške
597,49 Eur (18. 000,- Sk), ktoré bolo vyplatené z prostriedkov Okresného súdu Košice I.

4. Okresný súd Košice I vo veci rozhodol rozsudkom dňa 12.1.2017 vydaným pod č.k.
19C/13/1996-1529, ktorým žalobu žalobkyne zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo
výške 100%.

5. Uznesením zo dňa 12.7.2017 vydaným pod č.k. 19C/13/1996-1554 súd prvej inštancie priznal štátu
vo vzťahu k žalobkyni plnú náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku a uzneseniu podala

žalobkyňa dňa 11.7.2017 odvolanie.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd druhej inštancie uznesením zo dňa 27.8.2019 vydaným pod sp.zn.
5Co/311/2018 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie o trovách štátu zo dňa 12.6.2017, ktoré bolo vydanépod sp. zn. 19C/13/1996-1554 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uložil súdu prvej
inštancie povinnosť opätovne rozhodnúť o trovách štátu avšak dopĺňacím rozsudkom.

7. Podľa ust. § 225 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti
predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku
navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

8. Podľa ust. § 225 ods. 2 Civilného sporového poriadku doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom,

na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie
rozsudku, návrh zamietne.

9. Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na
konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia
tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej
koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

11. Podľa ust. § 470 ods. 3 Civilného sporového poriadku na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

12. Podľa ust. § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne,
miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd,
na ktorom sa konanie začalo.

13. Podľa ust. § 148 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 štát má podľa výsledkov

konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o
rozsah, ktorý mu súd priznal.

14. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

16. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

18. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

19. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 282/1993 Z.z. o zmiernení majetkových krívd spôsobených cirkvám

konanie súvisiace s vydaním nehnuteľných vecí a hnuteľných vecí sa oslobodzuje od správnych a
súdnych poplatkov.21. Odo dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorým
bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ust. § 470 ods.1
Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ust. § 148 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie nemá žiaden ekvivalent v súčasnosti platnom Civilnom sporovom
poriadku a Civilný sporový poriadok náhradu trov konania štátu výslovne neupravuje. O trovách štátu
sa preto rozhoduje za použitia analógie v zmysle Čl. 4 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového
poriadku v spojení s ust. § 262 ods. 1, § 255 alebo ust. § 257 Civilného sporového poriadku opierajúc sa

o princíp spravodlivosti a rozumné usporiadanie procesných vzťahov, keďže štát má naďalej nárok na
náhradu trov konania, ktoré v spore platil. Náhrada trov štátu sa mu priznáva pomerne vychádzajúc z ne/
úspechu strán v spore. Jedinou možnosťou pre nepriznanie náhrady trov štátu voči strane je analogické
použitie ust. § 257 Civilného sporového poriadku.

22. Uznesenie o priznaní odmeny Žilinskej univerzite z rozpočtových prostriedkov štátu bolo vydané

za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, kedy tento procesnoprávny predpis pripúšťal vznik trov
štátu a upravoval aj nárok štátu na náhradu svojich trov. Keďže Civilný sporový poriadok účinný odo
dňa 1.7.2016 už nárok štátu na náhradu trov konkrétne neupravuje, avšak v tomto konaní už trovy
štátu vznikli a rozhodovanie o skôr vzniknutých trovách štátu nie je upravené ani v rámci prechodných
ustanovení Civilného sporového poriadku, súd na základe citovanej právnej úpravy rozhodol o trovách

štátu s použitím pravidiel rozhodovania o náhrade trov štátu podľa už zrušeného ustanovenia § 148
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Pretože žalobkyňa bola v konaní neúspešnou stranou, mala by
povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu v plnom rozsahu. Súd je však toho názoru, že existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd štátu náhradu trov nepriznal.

23. Z ustanovení zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a
náboženským spoločnostiam č. č. 282/1993 Z.z. vyplýva, že na subjekty, na ktoré sa tento zákon
vzťahuje, platí v stanovenom rozsahu zvláštny režim, predovšetkým pokiaľ ide na lehoty na uplatnenie
nároku, predpísanú formu uplatnenia a podobne. Ust. § 10 ods. 1 zákona č. 282/1993 Z.z. upravuje, že
konania sú oslobodené od súdnych poplatkov. Keďže žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov

a žalovaný bol v konaní úspešný, súd majúc na zreteli ust. § 148 v čase podania žaloby platného
a účinného Občianskeho súdneho poriadku a ust. § 257 v súčasnosti platného a účinného Civilného
sporového poriadku rozhodol, že štátu náhradu trov konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli, nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší

súd v troch písomných vyhotoveniach.

Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku odvolanie nemôže podať žalobkyňa a žalovaný, nakoľko sa sporové
strany vzdali tohto práva po vyhlásení rozhodnutia (ust. § 368 Civilného sporového poriadku).

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený ( ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.