Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 41Cpr/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219205620
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Oreničová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7219205620.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Beátou Oreničovou v spore žalobcu: EUROPERSONAL &
FABRIKA s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 70, 821 05 Bratislava, G.: XX XXX XXX, N. U.. U. D.Y., Y. O.,
X.. X. H..E.., X. X. N. X, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, F. Ž.: P. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. G. XXX, XXX
XX G., o zaplatenie 916,23 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý z a p l a t i žalobcovi 916,23 eur, úroky z

omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 916,23 eur od 8.6.2019 do zaplatenia, v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v anárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
výške nároku bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 21.6.2019 sa domáhal vydania platobného rozkazu,

ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 916,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 916,23 eur od 8.6.2019 do zaplatenia, a to titulom peňažnej náhrady
z dôvodu nezotrvania u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby v súlade s ust. § 62 ods.
8 Zákonníka práce.

2. Podanie žaloby zdôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou, ktorej hlavným

predmetom podnikania je činnosť agentúry dočasného zamestnávania. So žalovaným uzavrel dňa
5.3.2019 Pracovnú zmluvu a Dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k
Užívateľskému zamestnávateľovi , na základe ktorej bol žalovaný dočasne pridelený na výkon práce
k užívateľskému zamestnávateľovi T. B. X. ,X. H..E.. X. X. T. X/XXXX, XXX XX X.. Dňa 11.3.2019
žalovaný požiadal žalobcu o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa ust. § 60 ZP ku dňu
11.3.2019. V prípade neakceptovania žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou mal žalobca
žiadosť žalovaného považovať za výpoveď z pracovného pomeru podľa ust. § 61 ZP. Žalobca žiadosť

žalovaného o skončenie pracovného pomeru dohodou neakceptoval a túto považoval za výpoveď
z pracovného pomeru. Súčasne žalovaného upozornil , že jeho pracovný pomer sa skončí až
uplynutím výpovednej doby, t.j. dňa 30.4.2019. Odo dňa 11.3.2019 žalovaný viac nenastúpil na výkon
práce k Užívateľskému zamestnávateľovi. Žalovaný nezotrval v pracovnom pomere u žalobcu počas
výpovednej doby, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške priemerného
mesačného zárobku žalovaného, t.j. 916,23 eur. Priemerný mesačný zárobok žalovaného vo výške

916,23 eur bol v zmysle ust. § 134 a nasl. ZP vypočítaný ako súčin pravdepodobného hodinového
zárobku žalovaného za 1. štvrťrok roku 2019 (5,6193 eur / hod) vynásobený priemerným počtom
pracovných hodín v roku 2019 podľa ustanoveného 37,5 hodinového týždenného pracovného časužalovaného (163,05 hodín). Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 24.5.2019 na úhradu dlžnej
sumy v lehote do dňa 7.6.2019. Žalobca však dlžnú sumu neuhradil.

3. V predmetnej veci súd najsamprv vydal Platobný rozkaz č. 41 Cpr/ 30/201-39 zo
dňa 6.9.2019 , proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor v podaní doručenom súdu dňa
30.9.2019.

4. V odpore žalovaný poukázal na ust. § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z., podľa

ktorého je zamestnávateľ povinný z príslušnej zdravotnej poisťovni odhlásiť zamestnanca do 8
pracovných dní od skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Žalobca ho zo zdravotnej poisťovne odhlásil
dňa 10.3.2019 a má za to, že žalobca týmto konaním potvrdil skončenie pracovnoprávneho vzťahu.
Bezdôvodne ho žalobca znova prihlásil do zdravotnej poisťovne od 1.5.2019. Dňa 20.3.2019 zaslal
doporučený list žalobcovi s opisom skutkového stavu s poukázaním na postup žalobcu a námietky
žalovaného, odpoveď od žalobcu nedostal. Žalovaný ďalej uviedol, že pracovnú zmluvu podpísal

prakticky bez možnosti si ju poriadne prečítať, pretože zamestnanec žalobcu naliehal na jej urýchlené
podpísanie. Vzhľadom k tomu, že v tom čase bol bez príjmu, pracovnú zmluvu podpísal s tým, že
predpokladal solídne jednanie bez účelových úmyslov zo strany žalobcu. Rovnopis pracovnej zmluvy
mu nebol nikdy odovzdaný ani doručený. Až na ÚPSVaR X.Á. A. Q., O. X. I. B. P. J. E. N. A. N. F.
Ú., aby predložil potrebné dokumenty, oznámil úradu, že nemá ani pracovnú zmluvu. Pracovníčka

úradu bola ochotná a spojila sa so žalobcom, vyžiadala si kópiu pracovnej zmluvy, ktorú jej žalobca
zaslal emailom. Pracovníčka úradu mu zmluvu vytlačila a odovzdala s tým, že nie je možné ho
zaevidovať ako uchádzača o zamestnanie. Až po vytlačení tejto kópie pracovnej zmluvy sa dozvedel
o podmienkach. Žalovaný ďalej uviedol, že pre výkon dojednanej práce je nutné zaškolenie o BOZP,
čo žalobca nezabezpečil ani nevykonal. Poukázal tiež na kópiu pracovnej zmluvy, kde v bode XII sa

uvádza, že ADZ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom len výnimočne v prípadoch
a za podmienok ustanovených v § 68 ZP, a kde sa ďalej uvádza, čo sa považuje za závažné
porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom, ktoré je dôvodom na okamžité skončenie pracovného
pomeru a jedným z dôvodov je aj neospravedlnená neúčasť v práci. Napriek tejto skutočnosti žalobca
okamžité skončenie pracovného pomeru nevykonal. Má za to, že konanie žalobcu je vedené účelovo

a protiprávne.

5.Žalobcasakpodanémuodporuvyjadrilvpodanízodňa23.11.2019, kdesavyjadrilkuskutočnostiam,
na ktoré žalovaný v odpore poukázal.
K prihláseniam a odhláseniam v zdravotnej poisťovni uviedol, že žalobca ako zamestnávateľ má

povinnosť prihlásiť a odhlásiť zamestnanca jedine do registra poistencov Sociálnej poisťovne v súlade
s ust. § 231 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Žalobca takto
prihlásil žalovaného do registra poistencov Sociálnej poisťovne dňa 4.3.2019 s účinnosťou od 5.3.2019
a odhlásil ho z poistenia dňa 6.5.2019 s účinnosťou ku dňu 30.4.2019. Na zdravotné poistenie
žalobca ako zamestnávateľ zamestnanca neprihlasuje , pretože na rozdiel od sociálneho poistenia

zamestnanec je už zdravotne poistený pred vznikom pracovného pomeru a zostáva poistený aj po
skončení pracovného pomeru. Vo vzťahu ku zdravotnej poisťovni žalobca ako zamestnávateľ zasiela
iba mesačné prehľady o vykonaných a zrazených odvodoch na zdravotné poistenie a tak tomu bolo
aj v prípade žalovaného , kedy žalobca odovzdal tieto hlásenia za celé obdobie trvania pracovného
pomeru, t.j . od 5.3.2019 do 30.4.2019. Z týchto prehľadov vie zdravotná poisťovňa zistiť okrem iného aj

neospravedlnenú neprítomnosť v práci (v prípade žalovaného od 11.3.2019 do 30.4.2019). Žalobca má
vedomosť, že Všeobecná zdravotná poisťovňa zo žalobcovi neznámych dôvodov odhlasuje v interných
systémoch zamestnancov k dátumu pred začatím ich neospravedlnených neprítomností v práci. Preto
sa aj vo výpise z priebehu poistení žalovaného vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni ukazuje, že bol
odhlásený 10.3.2019, teda k poslednému odpracovanému dňu. Nie je to však dané odhláškou žalobcu,

ale praxou Všeobecnej zdravotnej poisťovne, akým spôsobom táto eviduje poistenie.
K tvrdeniam žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca mu neodovzdal rovnopis
pracovnej zmluvy a že bol tlačený do jej podpisu bez možnosti oboznámiť sa s jej obsahom sa
nezakladajú na pravde a ide o účelové tvrdenia žalovaného. Podľa tvrdenia p. Maroša Ondruša ,
koordinátora žalobcu, ktorý zabezpečoval nástup žalovaného do zamestnania, žalovaný prišiel so

svojou priateľkou Kristínou Baranovou na pohovor 4.3.2019 do kancelárie žalobcu na ulici Jána
Jonáša 19 v Bratislave. Pred pohovorom mu boli ozrejmené všetky skutočnosti týkajúce sa pracovnej
zmluvy ako aj bežný štandard pred pohovormi. Žalovaný s priateľkou so všetkým súhlasili a mali
len jedinú podmienku, aby mohli spolu pracovať na jednej zmene ako vodiči VZV. Po prejdení sizákladných informácií išli všetci na pohovor k personalistovi užívateľského zamestnávateľa, kde sa
dohodli, že obaja (t.j. žalovaný s priateľkou) po absolvovaní tréningového centra DHL a po školení
BOZP nastúpila na halu LOZ 3 - Banhor. Následne išli žalovaný s priateľkou na preskúšanie zručnosti

vodiča VZV na halu , kde ich preskúšal užívateľský zamestnávateľ s výsledkom potreby ísť ešte
do TC DHL. Po týchto vstupných pohovoroch sa žalovaný s priateľkou a koordinátorom vrátili do
kancelárie žalobcu, kde sa im osobne venovala ďalšia zamestnankyňa p. Pacolová, ktorá im dala
prečítať pracovné zmluvy s vysvetlením a následným podpisom. Po podpísaní pracovnej zmluvy dostal
žalovaný pracovné oblečenie a bol následne dohodnutý na ďalší deň do TC DHL. Počas absolvovania

TC DHL žalobca riešil s personalistom užívateľského zamestnávateľa aj BOZP školenie, pretože v tom
čase boli prijatí len traja zamestnanci - žalovaný s priateľkou a ešte jedna zamestnankyňa. Toto bolo
nakoniec naplánované na 12.3.2019 o 9.00 hod, lenže žalovaný sa už tohto školenia nezúčastnil, lebo
v pondelok 11.3.2019 doobeda prišiel do kancelárie s priateľkou, že nemajú záujem o túto prácu a našli
si iné zamestnanie. Zamestnankyňa žalobcu p. Pacolová kontaktovala užívateľského zamestnávateľa
s požiadavkou o vyjadrenie sa k možnosti okamžitého skončenia dočasného pridelenia. Keďže tento

nesúhlasil, na žiadosť uviedla, že so skončením pracovného pomeru dohodou k 11.3.2019 nesúhlasí
a pracovný pomer zanikne až výpoveďou. Žalobca viackrát vysvetlil žalovanému a jeho priateľke,
aby zotrvali v práci, lebo bolo pre nich vybavované cez HR oddelenie užívateľského zamestnávateľa
spoločné pracovné miesto a ak sa im tam nebude páčiť, dodržia aspoň výpovednú dobu. Odpoveď
žalovaného bola stále tá istá, že 11.3.2019 odchádzajú preč z Bratislavy, lebo majú inú prácu. V tomto

kontexte je potrebné vnímať aj list žalovaného zo dňa 19.3.2019, nakoľko nedáva zmysel, aby sa
žalovaný dňa 19.3.2019 domáhal výkonu práce, keď 11.3.2019 oznámil, že nemá záujem o prácu a
viac sa do práce nedostavil. Žalovaný sa navyše aj sám usvedčuje z klamstva, a to konkrétne ním
samým predloženým dôkazom - listom zo dňa 19.3.2019, v ktorom na jednej strane tvrdí, že mu nebola
odovzdaná pracovná zmluva, na druhej strane v tom istom liste cituje presné ustanovenia článkov a

odsekov pracovnej zmluvy, čo znamená, že musel mať pracovnú zmluvu vo svojej dispozícii v čase
písania tohto listu, lebo je vylúčené, aby si zapamätal taký obsiahly a štrukturovaný text. Tak ako je
klamstvom žalovaného o tom, že mu nebola odovzdaná pracovná zmluva, sú klamstvom aj všetky
ostatné tvrdenia žalovaného. Špekulatívnosť postupu žalovaného napokon vyplýva aj z odporu, kde sa
žalovaný dovoláva okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa

spoliehal na to, že žalobca s ním okamžite skončí pracovný pomer potom, čo sa žalovaný opakovane
nedostavil do práce. V prípade tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru by totiž žalovanému
nevznikla povinnosť zaplatiť peňažnú náhradu za nezotrvanie v pracovnom pomere. Je vecou
slobodného rozhodnutia žalobcu ako zamestnávateľa , či skončí pracovný pomer okamžite. V danom
prípade bol daný záujem užívateľského zamestnávateľa na tom, aby žalovaný odpracoval výpovednú

dobu, a preto žalobca neukončil pracovný pomer okamžite.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 6.12.2019, kde
zotrval na svojich vyjadreniach, že žalobca ho odhlásil zo zdravotnej poisťovne dňa 10.3.2019 a citoval
ust. § 24 písm. c) zák. č. 580/2004 Z.z., podľa ktorého zamestnávateľ je povinný z príslušnej zdravotnej

poisťovne odhlásiť zamestnanca do 8 pracovných dní od skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Podľa
žalovaného týmto konaním žalobca potvrdil skončenie pracovnoprávneho vzťahu. Uviedol, že od
10.3.2019 nebol zdravotne poistený, t.z. v prípade úrazu alebo nemoci by si zdravotnú starostlivosť
uhrádzal sám. Bezdôvodne ho žalobca znova prihlásil do zdravotnej poisťovne od 1.5.2019. Ako
dôkaz predložil kópiu poistiek ku dňu 16.9.2019 vydaného Všeobecnou zdravotnou poisťovňou zo dňa

16.9.2019. V ďalšej časti svojho podania poukázal na totožné skutočnosti , ktoré uviedol aj odpore
proti platobnému rozkazu.

7. I v ďalšom podaní zo dňa 4.2.2020 žalovaný zotrval na vyjadreniach ohľadom
prihlásenia a odhlásenia v zdravotnej poisťovni. Na svoju obranu doplnil, že v deň, kedy sa rozhodol

ukončiť pracovný pomer (t.j. 11.3.2019) mu dal žalobca podpísať na ich predpísanom tlačive nielen
výpoveď, ale aj pracovnú zmluvu. O závažných skutočnostiach, ktoré boli v pracovnej zmluve, vôbec
nevedel. Žiada preto, aby žalobca preukázal prevzatie pracovnej zmluvy žalovaným, ktorú podpísal
dňa 11.3.2019. Pracovnú zmluvu si nepreštudoval a to aj z toho dôvodu, že predpokladal, že v rámci
skúšobnejlehoty budemôcťpodaťvýpoveďbezuvedeniadôvodu. Nazávažnéskutočnosti privýpovedi

zo strany žalobcu nebol upozornený. Taktiež neabsolvoval poučenie o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci. Žiada, aby žalobca predložil dôkaz, ktorý potvrdí, že bol poučený o zásadách bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci.. Skutočnosť, že pracovnú zmluvu neprevzal, môže dokázať predvolaním
svedka , a to priateľky Kristíny Baranovej. Podľa žalovaného žalobca právo okamžite skončiť pracovnýpomer zákonným spôsobom uplatnil a okamžite s ním pracovný pomer zrušil dňom 11.3.2019, kedy
naplnil skutkovú podstatu tohto paragrafu. Žalobca mal možnosť a aj dôvod okamžite zrušiť pracovný
pomer a neurobil to. Podľa žalovaného to žalobca urobil úmyselne za účelom neopodstatneného

obohatenia na jeho úkor, keďže v čl. XIII. ods. 13.2 v pracovnej zmluve si ošetril náhradu škody.

8. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu (Žalobou zo dňa 21.6.2019,
Pracovnou zmluvou a dohodou o dočasnom pridelení zamestnanca zo dňa 5.3.2019, Žiadosťou
o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 11.3.2019, Potvrdením o zamestnaní zo dňa

30.4.2019, Mzdovým listom žalovaného za obdobie 3/2016-4/2019, Výzvou na zaplatenie zo dňa
24.5.2019, Platobným rozkazom zo dňa 6.9.2019, Odporom proti platobnému rozkazu zo dňa
24.9.2019, Priebehom poistiek žalovaného ku dňu 16.9.2019, Doručenkami, Listom žalovaného zo
dňa 19.3.2019, Uznesením o zrušení platobného rozkazu zo dňa 14.11.2019, Vyjadrením žalobcu k
odporu zo dňa 23.11.2019, Tréningovým centrom logistika zo dňa 5.3.-8.3.2019, Registračným listom
FO zo dňa 4.3.2019 (dátum vzniku poistenia 5.3.2019), Registračným listom FO zo dňa 6.5.2019

(dátum zániku poistenia 30.4.2019), Vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 1.12.2019, Vyjadrením
žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.1.2020, Podaním žalobcu zo dňa 4.2.2020, ostatným
spisovým materiálom ),výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav :

9. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu

Bratislava I., oddiel Sro, vložka č. 60857/B, ktorej hlavným predmetom podnikania je činnosť agentúry
dočasného zamestnávania.

10. Podľa predloženej Pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení zamestnanca zo dňa
5.3.2019 žalobca i žalovaný uzavreli Pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca

na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Na základe tejto zmluvy bol žalovaný dočasne
pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi DHL Exel Slovakia, s.r.o. so sídlom v Senci. Podľa čl. I
bod 1.2 zamestnanec má vykonávať prácu ako: vodič VZV (VZV, CXT ťaháč, EKX). Zamestnávateľ a
zamestnanecsadohodli,žezamestnanecnastúpidoprácedňa5.3.2019a dňomnástupu zamestnanca
do práce vzniká pracovný pomer. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 4.3.2020. Podľa

čl. I bod 1.3 bol pracovný pomer dohodnutý bez skúšobnej doby.

11. Podľa predloženej Pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení zamestnanca zo dňa 5.3.2019 ,
čl. XIII bod 13.2 sa žalobca (ADZ - Agentúra dočasného zamestnávania) so zamestnancom
dohodli, že ak bola daná výpoveď a zamestnanec nezotrvá počas výpovednej doby J. Y., Y. má právo

na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca
a dĺžky pracovnej doby.

12. Žiadosťou o skončenie pracovného pomeru dohodou mal súd preukázané, že žalovaný (na pozícii
zamestnanca vodič VZV), pracovne zaradený na prevádzke N. T. B. X. X..H..E.. Q. Y. Q. W., požiadal

dňa 11.3.2019 žalobcu o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce ku
dňu 11.3.2019. V prípade neakceptovania jeho žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou k
uvedenému dňu, je potrebné považovať toto podanie za výpoveď podľa ust. § 61 Zákonníka práce.

13. Z Vyjadrenia zamestnávateľa zo dňa 11.3.2019, ktoré je súčasťou Žiadosti o skončenie pracovného

pomeru dohodou zo dňa 11.3.2019 jednoznačne vyplýva, že žalobca považuje podanie žalovaného
za výpoveď z pracovného pomeru, ktorý týmto skončí uplynutím výpovednej doby. Zároveň vo
Vyjadrení je nepochybne uvedené, že Zamestnanec je povinný zotrvať počas plynutia výpovednej doby
u zamestnávateľa, v opačnom prípade vznikne zamestnávateľovi právo na peňažnú náhradu vo výške
súčinu priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.

14. Zamestnanec (žalovaný) potvrdil vlastnoručným podpisom prevzatie vyjadrenia zamestnávateľa
(bod 13) dňa 11.3. 2019. Potvrdenie je súčasťou Vyjadrenia zamestnávateľa zo dňa 11.3.2019 vo veci
Žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou.

15. Z Potvrdenia o zamestnaní zo dňa 30.4.2019 vyplýva, že pracovník Miroslav Šimko (žalovaný)
pracoval u zamestnávateľa B. X..H..E.., P.X. A. XX, XXX XX W. , G.E.: XX972911 na pozícii vodič
VZV v dobe 5.3.2019-30.4.2019.16. Podľa Mzdového listu za obdobie 3/2019 - 4/2019 hrubá mzda zamestnanca (žalovaného)
predstavovala za odpracované 4 dni (30 hodín) hrubú mzdu vo výške 168,58 eur, absencia u
žalovaného predstavovala 112,50 hodín, čistá mzda predstavovala sumu 146,01 eur. V mesiaci apríl

2019žalovaný neodpracovalanijedendeň, absenciapredstavuje165hodín, hrubámzda predstavuje
0 eur.
Podľa Prehľadu odvodov zdravotného poistenia žalovaného za mesiace marec a apríl 2019, ktorý je
súčasťou podania žalobcu doručeného súdu dňa 17.2.2020, žalobca vykonal odvod zdravotného
poistenia u žalovaného z vymeriavacieho základu 168,58 eur , z toho odvod 10 % zamestnávateľ

predstavuje 16,85 eur a odvod 4 % pracovník vo výške 6,74 eur.
17. Listomzodňa24.5.2019 právnyzástupcažalobcuvyzvalžalovaného naúhradupeňažnejnáhrady
v sume 916,23 eur v zmysle čl. XIII ods. 13.2 Pracovnej zmluvy v spojení s ust. § 62 ods. 8 ZP z dôvodu
nezotrvania v pracovnom pomere počas výpovednej doby. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu
dĺžnej čiastky vo výške 916,23 eur najneskôr do 7.6.2019, ktorá suma je súčinom pravdepodobného
mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby žalovaného.

18. Z Priebehu poistiek vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni ku dňu 16.9.2019, predloženého
žalovaným, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu od 5.3.2019 do 10.3.2019. a od 1.5.2019. Od
3.5.2019 bol zamestnancom O. X. H. Q..E..X..

19. V podaní zo dňa 19.3.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že do 19.3.2019 neobdŕžal pracovnú
zmluvu, ktorá v zmysle čl. XVII bodu 17.4 bola vyhotovená v dvoch rovnopisoch a jeden rovnopis mu
mal byť odovzdaný. Ďalej poukázal na článok IV uvedenej pracovnej zmluvy, kde miesto výkonu práce
bolo určené Jána Jonáša 1, 843 02 Bratislava. Podľa uvedeného miesta výkonu práce pre dočasné
pridelenie zamestnanca nie je jednoznačne určené miesto výkonu práce. Za agentúru vystupoval pán

Ondruš Maroš. Od 5.3.2019 do 8.3.2019 na základe pokynov pána Ondruša Maroša sa zúčastnil
tréningu základných zručností pre vedenie VZV. Tréning bol ukončený vydaním certifikátu. V ďalšom
podľa vyjadrenia p. Ondruša Maroša, tento sa mal kontaktovať o termíne a mieste konania školenia
BOZP, vydania vstupnej karty, zúčastnenia sa na drogových testoch a ďalšom postupe, ktorý je nutný
pre nástup na dohodnutý výkon práce. Do 19.3.2019 ho pán Ondruš nekontaktoval pre vyššie uvedený

postup. Dňa 11.3.2019 aj pre neplnenie dohodnutého postupu požiadal o ukončenie pracovného
pomeru, žiadosť prevzala p. B. F. dňa 11.3.2019. Žiadosť o skončenie pracovného pomeru dal aj pre
neúmerne vysoké výdavky na cestovanie a ubytovanie bez záruky príjmu. V závere listu žiadal
žalovaný o okamžité oznámenie ďalšieho postupu.

20. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu B. X..H..E..
od 5.3.2019 do 30.4.2019. Vymeriavací základ za obdobie 03/2019 činil 168,58 eur, úhrn poistného
činilo 15.83 eur.
Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd ďalej zistil, že žalovaný bol od 15.4.2019 do 3.5.2019
zamestnancom O. X. H. Q..E..X..

21. Z Čestného prehlásenia zamestnanca P. E. N. T. XX.X.XXXX Q., Ž. U. Q. F. N. E. E. P. Š.
(žalovanému). Svedkom tohto aktu bola kolegyňa p. B. F..

22. Na pojednávaní dňa 28.2.2020 žalobca , ktorého na pojednávaní zastupoval konateľ spoločnosti

p. U. F., zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že ako agentúra na trhu pôsobí 14
rokov, všetci zamestnanci sú vyškolení, svoju prácu robia denne a vylučuje akékoľvek profesionálne
zlyhanie zamestnancov, pokiaľ žalovaný udával, že podpísal zmluvu pod nátlakom a že nedostal kópiu
zmluvy, resp. že si ju žalovaný nezobral s tým, že mu bude na druhý deň odovzdaná. V prípade, že by
sa aj tak stalo, prečo si žalovaný nežiadal jeden výtlačok zmluvy. Nemá to logiku, pretože ako náhle

ide pracovník do areálu, musia mať doklad o tom, že podpísal pracovnú zmluvu a z toho vyplývajú
povinnosti v prípade akéhokoľvek pracovného úrazu, aj pri obhliadke buď tréningového centra alebo
areálu, kde bude pracovať. Ide o klamlivú informáciu zo strany žalovaného, ktorú preukazuje čestnými
prehláseniami F.. E. Y. F.. F. , že mu osobne odovzdali pracovnú zmluvu, ktorú podpísal.
K tvrdeniu žalovaného, že na druhý deň mal mu volať pán E. a mal ho zorientovať čo, kedy a kde

má ísť (ktorý sa mu neozval) uviedol, že ide o klamlivé tvrdenie . Preukazuje to tým, že podľa výpisu
operátora Orange , pán Ondruš žalovaného volal. Pracovnú zmluvu so žalovaným podpísali 5., 6. volal
pán Ondruš, nereagoval žalovaný na telefonát, kde chcel žalovanému oznámiť ďalší postup ohľadom
školenia , o ktorom žalovaný tvrdí, že do 19.3. alebo do 11.3. vôbec nebol manažérom kontaktovaný.A pokiaľ žalovaný namietal, že mal preukaz na vysokozdvižný vozík, to ešte neznamená, že je zručný.
Preškolili žalovaného a dali mu znova aktuálny preukaz. Žalovaný potom prestal s nimi komunikovať,
až 11.3 prišiel povedať, že končia. Žalobca trvá na tom, že žalovaný podpísal zmluvu v ten deň,

kedy ju prevzal, čo vie preukázať svedkami a žalovaný vedel o tom , aké má povinnosti v prípade
nedodržania výpovednej doby. Doplnil: „To je tak nelogické, keď ja niekde prídem a podpíšem zmluvu
s bankou alebo pôžičku, aby som si nezobral zmluvu, tomu nikto nechce a nemôže veriť. Človek,
ktorý vie čítať a písať, sa nemôže dopustiť takého priestupku vo vzťahu k svojej osobe. Prekvapuje ma
vaša angažovanosť, vás a vašich rodičov, že študujete niečo, čo je tak nelogické, tomu čo hovoríte,

nerozumiem ja, nerozumie súd, nerozumie nikto“. Kde je logika zo strany žalovaného, keď žalovaný
citoval znenie zmluvy (pritom zmluvu nemal, tú zmluvu údajne získal na úrade práce), ale už predtým
žalovaný zmluvu citoval. Žalobca poznamenal, že žalovaný mal už 15-tich zamestnávateľov.

23. Taktiežžalovanýnapojednávanídňa28.2.2020zotrvalnasvojichpísomnýchvyjadreniach. Uviedol,
že o zákonnej povinnosti zamestnávateľa dať zamestnancovi jeden rovnopis zmluvy , nevedel. Nemá

ukončené vzdelanie s maturitou. Pán Ondruš im dával podpisovať viac papierov , medzi ktorými bola
i pracovná zmluva. Po podpísaní zmluvy sa dohodli, že o deň na to sa im ozve, odovzdá rovnopis
pracovnej zmluvy, vybaví vstupné karty, zabezpečí drogové testy, ktoré veci si vyžaduje užívateľský
zamestnávateľ. Pýtal sa na školenie o bezpečnosti a požiarnej ochrane. Keď skončili tréningové
centrum, čakali, že sa pán Ondruš ozve, ale neozval sa. Po víkende sa dohodol s priateľkou, že keď

sa neozýva, že je to podozrivé, ani školenie nemajú tak sa rozhodli ukončiť pracovný pomer. Vytlačili
si vlastné tlačivá na ukončenie pracovného pomeru, s ktorými prišli k žalobcovi do kancelárie. Bolo to
11.3.2019 v pondelok. Povedal im , že žiadosť o výpoveď nesmie prebrať , že im dá svoju žiadosť.
Odovzdal im na podpísanie všetky papiere, kde bola aj pracovná zmluva a aj výpoveď. Keby bol
vedel, že bude sa takto viesť voči nemu spor, pracovnú zmluvu by nepodpísal.. Na otázku súdu

žalovaný uviedol, že pracovnú zmluvu podpisoval 11.3.2019. Dátum bol predtlačený 5.3.2019. Podpis
na pracovnej zmluve je jeho, mohol uviesť dátum 11.3.2019 na pracovnej zmluve, ale očakával od
žalobcu slušné jednanie. Na otázku súdu žalovaný ďalej uviedol, že pracovnú zmluvu si neprečítal.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že sú seriózna firma, počítal s tým, že si to vôbec nemusí čítať, veril, že sú tam
prijateľné podmienky a že mu neplynú žiadne riziká a vôbec už nie finančná náhrada. Predtým mal

asi šiestich a po žalobcovi troch zamestnávateľov. U všetkých zamestnávateľoch si písal dátum sám,
nikdy tam nebol predtlačený dátum. Na otázku súdu žalovaný ďalej uviedol, že žiadosť o skončenie
pracovného pomeru si vyplnil sám a podpísal. ju. Tá časť - vyjadrenie zamestnávateľa, kde je škrtnuté,
to ešte v tom čase, keď podpisoval, nebolo. Žiadosť si prečítal, ale táto časť preškrtnutá nebola.
Na otázku súdu, kto robil vyjadrenia žalovanému v tomto konaní uviedol, že vyjadrenia robil sám so

svojimi rodičmi. Ďalej žalovaný na otázku uviedol, že zo strany žalobcu nebol upovedomený o tom,
že v prípade nezotrvania v pracovnom pomere počas výpovednej doby , ho čaká sankcia. Čo sa
týka zdravotného a sociálneho poistenia uviedol, že žalobca ho prihlásil do zdravotného a sociálneho
poistenia dňa 5.3. a odhlásil zo zdravotného poistenia 10.3. a zo sociálneho poistenia až 30.4. Keď
ho zamestnávateľ odhlásil 10.3. znamená to, že s výpoveďou súhlasil a až dodatočne doplnil, že od

11.3. do 30.4. má neospravedlnenú absenciu.

24. Na otázku súdu, či je sporná výška peňažnej náhrady v sume 916,23 eur tak ako je vyčíslená
žalobcom , ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku žalovaného a dĺžky výpovednej doby,
žalovaný na pojednávaní dňa 28.2.2020 prehlásil, že výška peňažnej náhrady a jej výpočet v sume

916,23 eur nie je medzi stranami sporný. Výšku peňažnej náhrady žalovaný nenamieta. Na základe
uvedeného považoval súd výšku peňažnej náhrady v sume 916,23 eur za nespornú.

25. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa ustanovení Zákonníka práce, a to :

26. Podľa ust. § 58 ods. l zák. č. 311/2011 Z.z. v platnom znení - Zákonníka práce, (ďalej len Zákonník
práce) zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa
so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k
užívateľskému zamestnávateľovi.

27. Podľa ust. § 58 ods. 4 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou
dočasného zamestnávania a zamestnancom sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaže
zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa
podmienky zamestnania.28. Podľa ust. § 47 ods. l písm. b) Zákonníka práce , odo dňa , keď vznikol pracovný pomer,
zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej

zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

29. Podľa ust. § 81 písm. b) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä byť na pracovisku
na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení
pracovného času.

30. Podľa ust. § 60 ods. l, 2 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na
skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení
pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne.

31. Podľa ust. § 61 ods. l Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ
aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná , inak je neplatná.

32. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa ust. § 67 Zákonníka práce, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek
dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

34. Podľa ust. § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby

u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom
priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej
náhrade dohodli v pracovnej zmluve, dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná , inak je neplatná.

35. Z ustanovenia § 62 ods. 8 Zákonníka práce teda vyplýva, že peňažnú náhradu za nezotrvanie

zamestnanca v pracovnom pomere Zákonník práce viaže na dĺžku výpovednej doby zamestnanca,
pretože sa vychádza zo zásady, že zamestnanec má v prípade skončenia pracovného pomeru
dodržať záväzok odpracovať celú výpovednú dobu. Oprávnenie zamestnávateľa na peňažnú náhradu
Zákonník práce upravuje na sumu, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto
zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Na to, aby bol naplnený účel tejto satisfakcie, je potrebné, aby

sa zamestnávateľ už pri uzatváraní pracovnej zmluvy resp. pri jej zmene so zamestnancom dohodol
na tejto peňažnej náhrade za nedodržanie výpovednej doby. Ak tak neurobí v písomnej forme a v
pracovnej zmluve, takáto dohoda účastníkov pracovného pomeru je neplatná.

36. Predmetom tohto konania je pracovno-právny spor spočívajúci v uplatnení peňažnej náhrady

zamestnávateľom voči zamestnancovi z dôvodu nezotrvania zamestnanca počas výpovednej doby
u zamestnávateľa v sume priemerného zárobku za jeden mesiac, v súlade s dohodou o peňažnej
náhrade dohodnutou v Pracovnej zmluve a v Dohode o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon
práce k užívateľskému zamestnávateľovi zo dňa 5.3.2019.

37. Na základe vykonaného dokazovania súd uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko
žalobca splnil hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie peňažnej náhrady v zmysle ust. § 62 ods.
8 Zákonníka práce vo vzťahu ku žalovanému. Žalovaný na svoju obranu síce uvádzal skutočnosti,
ktoré sú ale pre predmet tohto konania, ktorým je spor spočívajúci v uplatnení peňažne náhrady
zamestnávateľom voči zamestnancovi z dôvodu nezotrvania zamestnanca počas výpovednej doby u

zamestnávateľa, irelevantné. Preto súd uzavrel , že žalovaný neuniesol dôkaz tvrdenia a žalobe vyhovel
v celom rozsahu.

38. K dôvodom rozhodnutia súdu bližšie uvádza : V okolnostiach prípadu mal súd preukázané, že
medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe Pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení

zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi zo dňa 5.3.2019 pracovnoprávny
vzťah, na základe ktorého bol žalovaný dočasne pridelený na výkon práce k užívateľskému
zamestnávateľovi T.B.X.X..H..E..X.X.Q.X.,od5.3.2019nadobuurčitúdo4.3.2020,kdemalžalovaný
vykonávať práce na pozícii : vodič VZV. Z obsahu pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelenízamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi vyplýva, že pracovná zmluva je zo
dňa 5.3.2019 a tak žalobca ako aj žalovaný predmetnú pracovnú zmluvu podpísali dňa 5.3.2019. Na
pracovnej zmluve nie je zmienka žalovaného o tom, že by k podpisu zmluvy došlo v iný deň. Žalovaný

Žiadosťou zo dňa 11.3.2019 požiadal žalobcu o skončenie pracovného pomeru ku dňu 11.3.2019
dohodou s tým, že v prípade neakceptovania jeho žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou
k uvedenému dňu, je potrebné túto jeho žiadosť považovať za výpoveď podľa ust. § 61 Zákonníka
práce. Ďalej mal súd preukázané, že žalobca (zamestnávateľ) s uzatvorením dohody o skončení
pracovného pomeru nesúhlasil, túto skutočnosť priamo uviedol na žiadosti žalovaného zo dňa

11.3.2019 vznení:„Podaniepovažujemezavýpoveď pracovnéhopomeru,ktorýtýmtoskončíuplynutím
výpovednej doby. Zamestnanec je povinný zotrvať počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, v
opačnom prípade vznikne zamestnávateľovi právo na peňažnú náhradu vo výške súčinu priemerného
mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby“. Navyše zamestnanec vlastnoručným
podpisom dňa 11.3.2019 potvrdil prevzatie vyjadrenia zamestnávateľa. Ďalej mal súd preukázané, že
žalovaný po tom, čo požiadal o skončenie pracovného pomeru dňa 11.3.2019, od 12.3.2019 do práce

nenastúpil, teda nezotrval v pracovnom pomere počas výpovednej doby. Keďže žalovaný počas celej
výpovednej doby do práce nenastúpil, žalobca ako zamestnávateľ mal právo uplatniť v zmysle § 62
ods. 8 Zákonníka práce peňažnú náhradu, na ktorej sa dohodli zamestnávateľ so zamestnancom v čl.
XIII bod 13.2 Pracovnej zmluvy zo dňa 5.3.2019. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným bol
tak ukončený uplynutím výpovednej doby ku dňu 30.4.2019, nakoľko k dohode o skončení pracovného

pomeru ku dňu 11.3.2019 nedošlo. Výška priemerného zárobku žalovaného za jeden mesiac pre účely
uplatnenia ust. § 62 ods. 8 Zákonníka práce nebola zo strany žalovaného namietaná, teda nebola
sporná a v okolnostiach prípadu predstavovala sumu 916,23 eur. Uvedenú sumu súd preto považoval
za nespornú. S poukazom na vyššie uvedené úvahy súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k
zaplateniu 916,23 eur na istine tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Súd neuveril obrane žalovaného, ktorú považuje za účelovú a pre rozhodnutie v okolnostiach prípadu,
ktorým je uplatnený nárok peňažnej náhrady z titulu nedodržania výpovednej doby , za irelevantnú .
Súd nevidel súvislosť medzi uplatneným nárokom a obranou žalovaného ohľadom prihlasovania a
odhlasovania zamestnanca zo zdravotnej poisťovne.

39. Podľa ust. § 517 ods. l prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník , ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

40. Podľa ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zákona č. 20/2013 Z.z., účinnom
od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z
omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

42. Žalobca v žalobe požadoval priznať úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 916,23
eur od 8.6.2019 do zaplatenia . Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na zaplatenie peňažnej

náhrady bol žalovaný vyzvaný výzvou zo dňa 24.5.2019 v lehote do 7.6.2019. Dňom 8.6.2019 sa
tak žalovaný dostal do omeškania s úhradou peňažného záväzku.

43. Keďže súd mal preukázané, že žalovaný nezaplatil peňažnú náhradu žalobcovi včas, žalobca
má právo požadovať okrem zaplatenia istiny aj úhradu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania tak ako je uvedené vo výroku
rozsudku, t.j. v percentuálnej výške 5,00 % ročne zo sumy 916,23 eur, a to počnúc dňom 8.6.2019
do zaplatenia (t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie peňažnej náhrady vo výzve
zo dňa 24.5.2019), pričom výška úrokovej sadzby zodpovedá základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky k prvému dňu omeškania zvýšenej o 5 percentuálnych bodov (0,00 + 5), a to v súlade

s nar. vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 1.2.2013.

44. Čo sa týka uplatnenia prostriedkov procesnej obrany zo strany žalovaného k predmetu tohto
konania, súd považuje za potrebné dodať nasledovné . Obranu žalovaného a jeho právny názorohľadom prihlasovania a odhlasovania zamestnanca do zdravotnej poisťovne považoval súd v
okolnostiach prípadu za právne irelevantnú vzhľadom na predmet tohto konania, ktorým je peňažná
náhrada v zmysle ust. § 62 ods. 8 Zákonníka práce z dôvodu, že zamestnanec nezotrval v

pracovnom pomere u zamestnávateľa počas výpovednej doby a nie určenie skutočnosti, kedy pracovný
pomer žalovaného u žalobcu skončil. Tvrdeniami žalovaného ohľadom prihlasovania a odhlasovania
zo zdravotnej poisťovne sa preto súd nezaoberal, nakoľko ani záver súdu ohľadom povinností
zamestnávateľa prihlasovať aodhlasovať bynemalvplyvna posúdenieuplatnenej peňažnejnáhrady
zamestnávateľa voči zamestnancovi v zmysle ust. § 62 ods. 8 Zákonníka práce.

Taktiež obranu žalovaného ohľadom neobdŕžania vyhotovenia pracovnej zmluvy a jej následného
podpísania až dňa 11.3.2019 (podľa vyjadrenia žalovaného), súd považuje za nedôveryhodnú a
nepreukázanú, nakoľko ako z obsahu pracovnej zmluvy, najmä čl. XVII bod 17.4 vyplýva, pracovná
zmluva je vyhotovená vo dvoch vyhotoveniach v slovenskom jazyku, jeden pre ADZ a jeden pre
Zamestnanca. Žalovaný ako zamestnanec pracovnú zmluvu podpísal a dátum podpisu zmluvy 5.3.2019
nenamietal. Uvedená obrana z obsahu pracovnej zmluvy nevyplýva.

Pokiaľ žalovaný namietal, že pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca podpísal
až dňa 11.3.2019 pod psychickým nátlakom, preto si pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení
neprečítal (t.j. nevedel, čo podpisuje), podľa názoru súdu neobstojí uvedená obrana žalovaného, ktoré
tvrdenia sa javia súdu ako nedôveryhodné, žalovaným ničím nepreukázané, s poukazom aj na
skutočnosť, že žalobca nebol prvým zamestnávateľom žalovaného. Práve naopak, pred žalobcom mal

žalovaný viacerých zamestnávateľov, preto je nepochybné, že vedel resp. musel vedieť, ako sa má
zamestnanec správať pri podpise pracovnej zmluvy. Pritom písomná komunikácia žalovaného so
súdom, ako aj vyjadrenia žalovaného na pojednávaní podľa názoru súdu nevytvárajú dojem o tom,
že žalovaný ako slabšia strana v spore uzavrela pracovnú zmluvu pod psychickým nátlakom.

45. Na splnenie povinnosti uloženej týmto rozsudkom súd určil žalovanému lehotu troch dní v súlade s
§ 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

46. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP (podľa ktorého o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s

§ 255 ods. l CSP (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci) tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v konaní v celom
rozsahu úspešný. Súd v okolnostiach prípadu nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa a tým
na postup podľa ust. § 257 CSP, nakoľko súd oboznámil žalovaného s právnym názorom súdu ešte
pred začatím pojednávania a snažil sa zmierlivo pôsobiť na strany sporu, avšak napriek názoru súdu

žalovaný od svojich postojov neupustil a na svojich tvrdeniach zotrvával až do vyhlásenia rozsudku.

47. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v 2 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
podania (§127 ods. l) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesú prípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) týkajú sa procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prevej inštancie (§ 366 CSP).

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.