Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 3T/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219010351
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mihaľáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7219010351.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa

30. 1. 2020 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
P. T., nar. X. X. XXXX v W., bytom W., H. č. X, P. J. L. T. W., a.s.

je vinný, že

v W. na ulici H. č. X na prízemí domu dňa 26.11.2018 v čase okolo 00.20 hod. sa slovne

vyhrážal poškodenej J. W. a poškodenému L. W., a to tým spôsobom, že ich chytil nič
netušiacich odzadu za krk a vulgárne im vynadal ohľadom ich psov a povedal im, či si spomínajú na
prípad z X., kde nejakí mladí ľudia provokovali iného a ten ich následne zastrelil, že môže ísť do hrobu
a poberie ich so sebou, čím svojim konaním u nich vzbudil obavu o život a zdravie,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu o život,

t ý m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 360 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1
Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, poškodených J. W. a L.
W., svedkyne T. V., znalkyne PhDr. I. I. , prečítaním svedeckej výpovede T. O. a listinných dôkazov.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v
ich vzájomnej nadväznosti, nezávisle od toho či ich obstarali súd, orgány činné v trestnom konaní alebo
niektorá procesná strana, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.Obž. P. T. po zákonnom poučení podľa Tr. poriadku, vrátane poučenia o možnosti urobiť prehlásenie o
vine, resp. nevine, prehlásil, že je nevinný.

Vypovedal, že na H. č. X býva od r. 1980, poškodená sa nasťahovala do susedného bytu pred dvoma
rokmi. Majiteľ aj predchádzajúci nájomníci predmetného bytu v ňom robili neprístojnosti, nerešpektovali
nočný kľud, pričom ako vodič MHD sa musí dobre vyspať. Poškodení robili v byte žúry, prvýkrát sa
nesťažoval, aby nebol chronickým sťažovateľom, potom už opakovane volal na políciu. Hliadky, ktoré

prišli, konštatovali, že nič nepočujú, vyslúžil si od nich len konštatovanie „zase Vy“. Okrem toho po
príchode domov po polnoci búchali poškodení dverami, počas dňa štekali v byte psy. Upozorňoval ich
písomne, lepil im to na dvere. So sťažnosťami neuspel u správcu domu ani na Miestnom úrade W. - B. Y..

V inkriminovanom čase musel zasiahnuť, pretože počas výkonu svojho povolania mu to zaťažovalo
myseľ, nechcel spôsobiť dopravnú kolíziu. Keď počul buchnutie dverí, vedel, že prichádzajú domov,

ihneď vyštartoval, lebo bol v takom rozpoložení. Poškodení ešte stáli pred dverami bytu, jedenému
aj druhému položil ruku na rameno, strčil hlavu medzi nich a povedal im, že si nezaslúži vo svojom
veku také správanie, že neberú ohľad na susedov, že robia v noci „bašávle“, že má zodpovednú prácu
a či ho chcú dohnať do hrobu. Spomenul aj medializovaný prípad, ktorý sa stal v X., nevyhrážal sa im.
Obžalovaný nepoprel, že o tomto prípade sa zmienil aj pred členmi Mestskej polície, ktorým púšťal z

tabletu nahratý štekot psov z bytu poškodených, nepovažovali ho za silný.

Poškodená J. W. vypovedala, že s obžalovaným vôbec nekomunikovala, hoci jej vyčítal, že fajčí na
balkóne, perie večer o 21,00 hod. alebo že púšťa popoludní hudbu, iní susedia sa nesťažovali.
Považovala ho za psychicky labilného a aj majiteľ bytu jej povedal, aby si ho nevšímala. Obžalovaný

pritom sám vrieskal nad ránom z balkóna, z okna, búchal po podlahe. Byt užívala od 1. 7.
2016 a kvôli obžalovanému sa odsťahovala 30. 1. 2019. V inkriminovanom čase sa vracala po
polnoci so spolubývajúcim kolegom z práce, obžalovaný už na nich musel čakať. Keď vsunula kľúč do
verí bytu odrazu ich odzadu oboch chytil za krk. Takto stál a držal ich niekoľko minút a vyhrážal sa im
kvôli štekotu psov. Hovoril, či videli ten prípad zastrelených, ktorý sa stal v X., že on môže umrieť, lebo

nemá ženu ani deti a že ich môže zobrať do hrobu so sebou. Bol nervózny, rozprával a rozprával, občas
zvrieskol, potom odišiel. Mali strach, boli v šoku, tŕpli, či nevytiahne nôž. Vec ihneď oznámili na polícii,
kde sa dozvedeli, že hliadka tam bola krátko predtým vyslaná na základe volania obžalovaného.

Poškodený L. W. vypovedal o priebehu žalovaného skutku zhodne ako svedkyňa D. W.. Obžalovaný

hovoril zvýšeným hlasom, mal z neho strach , celé to trvalo 5- 10 minút, bol z toho v šoku. Prvé dni
po tomto incidente, boli nútení z obavy o svoju bezpečnosť požiadať políciu, aby ich odprevádzali do
bytu, keď sa vracali z práce v noci domov.

Svedok T. O. v prípravnom konaní vypovedal, že bol počas nočnej služby v dňoch 25. 11. - 26. 11.

2018 operačným strediskom T. L. W. spolu s kolegyňou vyslaný na H. č. X z dôvodu rušenia nočného
kľudu. Obžalovaný čakal vonku a oznámil, že v byte na prízemí štekajú a zavýjajú psi. Išli k dverám
predmetného bytu, odkiaľ nebolo nič počuť. Obžalovaný sa domáhal, aby išli za užívateľmi bytu na ich
pracovisko do reštaurácie Piráti, aby sprístupnili byt a vykonali v ňom kontrolu. Reagoval podráždene na
ich vysvetlenie, aké majú kompetencie, bol veľmi hlučný, sám rušil nočný kľud . Privolal štátnu políciu,

za jej prítomnosti vyšiel z prízemného bytu muž, ktorý uviedol, že ho neruší štekot psov ani nič iné z
vedľajšieho bytu ale ruší ho správanie obžalovaného. Obžalovaný sa v rozčúlení vyjadril, že ak polícia
nie je schopná dlhodobo riešiť jeho problém s obťažovaním z dôvodu nadmerného hluku z prízemného
bytu, nad ktorým býva, môže nastať udalosť, aká sa stala v J. B. P.. Počas dvoch rokov boli hliadky
opakovane vyslané na adresu bydliska obžalovaného, ktorým po príchode vždy oznámil, že psy práve

doštekali, hliadky ani raz nezistili, že dochádza k rušeniu nočného kľudu alebo k inému obdobnému
konaniu.

Na návrh obžalovaného bola vypočutá ako svedkyňa jeho sestra T. V., ktorá uviedla, že boli piati
súrodenci. Obžalovaný nebol agresívny, nebol precitlivený, nemal psychické problémy. Žije sám, chodí

do práce, bol športový pilot. Brigádovala v reštaurácii L., kde spoznala poškodenú, charakterizovala ju
ako alkoholičku, ktorá strieda chlapov ako ponožky. Vyjadrovala sa, že ak si platí nájomné, môže si v
byte robiť, čo chce. Od brata mala informácie, že poškodená robila v noci žúrky, brat sa neúspešne
sťažoval na polícii aj na miestnom úrade.V štádiu trestného konania pred súdom bola pribratá do konania znalkyňa z odboru klinická psychológia
detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality Mgr. I. I.. Súd oboznámil procesné strany s

obsahom posudku, ktorý znalkyňa písomne vypracovala dňa 6. 12. 2019 .

Znalkyňa konštatovala, že obžalovaný má intelektové schopnosti v širšom pásme priemeru. V psychickej
regulácii zaznamenala organické známky oslabenia, ktoré môžu súvisieť s jeho fyzickým vekom. Jeho
osobnostná organizácie je narcistická, nezrelá, štruktúra osobnosti má schizoidno-narcistické črty. Je

sociálne nezrelý a jadro problému jeho fungovania je sociálny postoj k ľuďom - je uzatvorený, vzťahy
k ľuďom má plytké, málo srdečné, k svojmu priestoru má naopak nadmerný emočný postoj. Má od
ľudí odstup, ak sa kontaktuje, očakáva rešpekt, uznanie. Ak sa mu nedostávajú, vystupujú do popredia
potlačované hostilno-agresívne pohnútky, hnev na ľudí, emočný chlad. Jeho sebaobraz je značne
vulnerabilný. Agresivitu zdravo neventiluje, pravdepodobnosť rizika agresívnych činov je nízka ale
znalkyňa upozornila, že tento údaj treba vnímať v kontexte kvalitatívnej analýzy vyšetrenia, kde sa

obžalovaný pokúšal agresívne impulzy disimulovať. Tendencie k fabulácii, konfabulácii, pseudológii
neboli u obžalovaného zdiagnostikované. Z psychologického hľadiska konal obžalovaný pod vplyvom
frustrácie a vystupňovaného afektu hostility, hnevu na poškodených. Je vnútorne silne presvedčený, že
on neurobil nič protiprávne, svoje verbálne agresívne správanie má zracionalizované a bagatelizuje ho.

Na základe týchto výsledkov dokazovania mohol súd dospieť k jednoznačnému záveru, že sa žalovaný
skutok stal a že ho spáchal obžalovaný, ktorý konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku naplnil
po stránke objektívnej znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1 Tr. zákona. Po stránke subjektívnej obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa §
15 písm. a/ Tr. zákona.

Obžalovaný vinu poprel, zo spáchania skutku je priamo usvedčený výpoveďami poškodených J. W. a
L. W.. Ich vierohodnosť podporuje svedectvo T. O. , ktoré preukazuje v akom rozrušenom stave sa
obžalovaný nachádzal krátko pred spáchaním žalovaného skutku a že aj pred hliadkou mestskej polície
sa zmieňoval, že sa problém neriešený kompetentnými (podľa jeho subjektívneho hodnotenia) môže

vybaviť aj tragickým spôsobom, ktorý sa stal v Devínskej Novej Vsi. Svedectvo sestry obžalovaného
sa netýkalo teraz prejednávaného prípadu , v ostatnom obsahovo plne korešpondovalo s údajmi
obžalovaného o formách jeho obťažovania poškodenými. Závery znaleckého posudku z odboru klinickej
psychológie týkajúce sa osobnosti obžalovaného podporujú a neoslabujú tvrdenia poškodených, že
z výhražného agresívneho správania obžalovaného boli v šoku, že ich zaskočilo, pretože sa odohralo

neočakávane v nočnej dobe tesne pred vstupom do ich bytu. Toto konanie trvalo niekoľko minút, pričom
obžalovaný stálcelýčaszaichchrbtomapridržiavalobochjednourukouprikrku,tedahomohlidôvodne
pociťovať ako ohrozujúce ich zdravie alebo dokonca život.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad ukladania sankcií, ktoré

sú uvedené v ust. § 34 a nasl. Tr. zákona. Súd prihliadal najmä na okolnosti spáchania trestného
činu, osobné pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy. Obžalovaný bol v roku 1981 odsúdený
za trestný čin neprekazenia trestného činu podľa § 167 ods. 1 Tr. zákona, odsúdenie už má fikciu
zahladenia, priťažujúce okolnosti zistené neboli. Na základe vyššie uvedeného bol obžalovanému
uložený výchovný trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby, ktorá je v rozpätí do jedného

roka a jeho výkon odložil na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Tento trest súd považuje za
spravodlivý a potrebný na dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd
Košice II. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Košiciach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom
smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať

odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.