Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ayše Pružinec Erenová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207138
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416207138.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: W.. W. X.,
L.. XX. XX. XXXX, J. C. A.. Č.. X, J., zastúpený: AK investment s. r. o., IČO: 35 922 907, Velehradská
ul. č. 33, Bratislava, adresa na doručovanie: Ľubinská ul. č. 3, Bratislava, proti žalovanej: W.. T. X., L..
XX. XX. XXXX, J. A.. Y. C. Č.. X, J., zastúpená: Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., IČO: 36 806 412,

Koceľova ul. č. 9, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytového priestoru a o
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
IV zo dňa 05. augusta 2016, č. k. 7C/114/2016 - 32, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej
povinnosťzdržaťsaakýchkoľvekzásahovdoužívaciehopráva(nájomnéhopráva)žalobcu,ktorévzniklo
na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 27. 02. 2009 k nebytovému priestoru Č..
XX - X, L.Á. D. na X. G., E. T. A.. Č.. XX, J., zapísaný v katastrálnom území J. - T. E., na Liste
vlastníctva Č.. XXXX, Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, objekt s. Č.. XXXX na G.. Č..

XXXX/XXX, zároveň zakázal žalovanej ujať sa držby uvedenej nehnuteľnosti - nebytového priestoru
Č.. XX - X do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod
sp. zn. 7C/114/2016, poučil strany sporu, že žalovaná je oprávnená podať žalobu vo veci samej o
vypratanie nehnuteľnosti podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka na Okresný súd Bratislava IV s
tým, že ak žaloba vo veci samej podaná nebude, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na
ktorý bolo nariadené, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, vedenej na Okresnom súde

Bratislava IV pod sp. zn. 7C/114/2016 a ak žaloba vo veci samej podaná bude, neodkladné opatrenie
bude trvať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV
pod sp. zn. 7C/114/2016. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1,
§ 325 ods. 2 písm. c), d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 333, §
334, § 337 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok), § 3 ods. 1, § 663, § 676
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 218 ods. 1 Trestného zákona, čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej

republiky a vecne nevyhnutnosťou neodkladne upraviť pomery strán sporu až do skončenia konania
vo veci samej, keď žalobca osvedčil danosť práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a to
právo nájomcu nerušene užívať predmet nájmu, keďže sledovaný účel v danom konaní nie je možné
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Uviedol, že žalobca sa žalobou domáha vo veci samej určenia
neplatnosti výpovede Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo 07. 04. 2016 a určenia, že nájomný
vzťah, ktorý vznikol na základe uvedenej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou ako prenajímateľkou trvá,

pričom nájomný vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru
zo dňa 27. 02. 2009, ktorého vlastníčkou sa stala žalovaná na základe Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bolpovolený dňa 18. 09. 2003 pod E. - XXXX/XX - XX D. tým, že nájom bol dohodnutý na dobu určitú,
10 rokov do 01. 03. 2009 (správne od 01. 03. 2009). Poukázal na skutočnosť, že strany sporu uzavreli
dňa 18. 11. 2011 Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov, v ktorom žalovaná súhlasila

s podnájmom uvedeného nebytového priestoru tretím osobám, dňa 21. 11. 2011 uzavreli Dodatok č.
2 a dňa 28. 11. 2011 Dodatok č. 3 k uvedenej zmluve, keď počas trvania doby nájmu žalobca, so
súhlasom žalovanej, uzavrel niekoľko zmlúv o podnájme a v súčasnosti má predmetný nebytový priestor
v podnájme obchodná spoločnosť LJ COMPANY s.r.o., ktorej žalovaná udelila súhlas s umiestnením
sídla tejto spoločnosti na adrese nebytového priestoru na T. A.. Č.. XX E. J.. Uviedol, že emailom zo dňa

06. 06. 2016 žalovaná oznámila žalobcovi, že si neprevzal zásielku, ktorej obsahom bola výpoveď zo
zmluvy o nájme nebytových priestorov a odvolanie splnomocnenia s tým, že žalovaná výpoveď priložila
k uvedenému emailu, určenia neplatnosti ktorej sa žalobca domáha vo veci samej, a nakoľko žalovaná
dňa 01. 08. 2016 napriek jej vedomosti o prebiehajúcom súdnom spore, vnikla do nebytového priestoru
a s pomocou niekoľkých mužov vymenila zámky, zmocnila sa tohto priestoru, následne opäť vymenil
zámky žalobca, aby mohol nebytový priestor užívať a aby mal prístup k svojmu hnuteľnému majetku

nachádzajúcom sa v nebytovom priestore, keď žalovaná mala uviesť niekoľko vyhrážok smerujúcich k
podnájomníkovi tvrdiac, že ak s ňou nepodpíše novú zmluvu o nájme na druhý deň, nechá za prítomnosti
polície vypratať z nebytového priestoru všetky jeho osobné veci, z dôvodu ktorého podal žalobca trestné
oznámenieaorgányčinnévtrestnomkonanísabudúmusieťvysporiadaťsotázkou,čizistenéaustálené
zásahy do práva žalobcu napĺňajú znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného zásahu do práva

k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona. Poukázal na skutočnosť, že Občiansky
zákonník upravuje situáciu, ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá žalobu
o vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní tak, že sa obnoví nájomná zmluva za
rovnakých podmienok, za akých bola pôvodne dojednaná, pričom nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako
rok sa obnovuje vždy na rok a nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

2.

Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že napadnuté
rozhodnutie nie je vecne správne, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, prvoinštančný súd vec
nesprávne právne posúdil a navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnuť. Poukázala na skutočnosť, že žalobca v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uviedol veľa nepravdivých, neúplných (nepresných) skutočností, resp.
podstatné skutočnosti zamlčal s tým, že počas trvania nájomného vzťahu uhrádzal nájomné

nepravidelne, bol s jeho platením v omeškaní a platil ho až po jej výzvach na úhradu, niekedy ho
nezaplatil vôbec, z dôvodu ktorého nájomnú zmluvu vypovedala dňa 07. 04. 2016. Namietla platnosť
podnájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou LJ Company, s.r.o., nakoľko
bola uzavretá v rozpore so zákonom, pretože žalobca uzavrel dňa 13. 03. 2014 zmluvu o podnájme
nebytového priestoru Č.. XX - X s podnájomníkom I. B. - T., IČO: 11 680 459, s miestom podnikania

Prievozská ul. č. 27, Bratislava s tým, že žalobca sa označil ako fyzická osoba - živnostník, avšak svoju
podnikateľskú činnosť ukončil už dňa 09. 11. 2013, pričom dňa 07. 12. 2015 bol uzavretý dodatok k
uvedenejzmluve,vktoromjeakopodnájomníkoznačenáobchodnáspoločnosťLJCompany,s.r.o.,IČO:
44 106 432, ktorej jediným konateľom je I. B., ktorý je aj jedným zo spoločníkov uvedenej spoločnosti z
čoho je zrejmé, že podnájomcom mohol byť iba I. B. ako živnostník. Poukázala na emailovú komunikáciu

medzi ňou a I. B., ktorý vypovedal zmluvu o podnájme, takže podnájom skončil dňa 31. 07. 2016 a preto
dňa 01. 08. 2016 uzavrela, ako prenajímateľ riadnu nájomnú zmluvu s I. B. - T., IČO: 11 680 458, ako
nájomcomstým,ževčlánkuVI.Zmluvysideklarovaliskutočnosťsporumedziňouažalobcomapotvrdili,
že táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť a účinnosť uvedenej nájomnej zmluvy. Uviedla, že I. B. jej
listom zo dňa 09. 08. 2016 oznámil, že nájomnú zmluvu, ktorú s ňou uzavrel, považuje za bezpredmetnú

a že ju ruší a zároveň jej oznámil, že v súčasnosti má uzavretú so žalobcom zmluvu o podnájme
nebytového priestoru. Poukázala na skutočnosť, že nájomná zmluva zo dňa 01. 08. 2016, ktorú uzavrela
s I. B., neupravuje možnosť jej ukončenia zrušením, z dôvodu ktorého je názor I. B. považujúceho túto
zmluvu za bezpredmetnú výlučne subjektívny, a preto považuje nájomnú zmluvu za platnú a riadne
uzavretú. Namietla tvrdenie žalobcu, že vnikla do nebytových priestorov s pomocou niekoľkých mužov

a vymenila zámky, nakoľko práve žalobca dňa 29. 07. 2016 bezdôvodne vymenil zámky na dverách
v nebytovom priestore, aby nemala od neho kľúče a aby nemohla do svojho nebytového priestoru
bezproblémovo vstúpiť, napriek tomu, že na výmenu zámkov žalobcu neoprávňoval žiadny právny
predpis a ani v tom čase trvajúca nájomná zmluva. Uviedla, že pri výmene zámkov jej pomáhal brata jeho syn, ktorých žalobca pozná, keďže boli v minulosti rodina s tým, že povahové, charakterové
vlastnosti, ako aj fyzický vzhľad uvedených mužov nemohol dať dôvod žalobcovi, aby z nich mal strach
a títo muži ju sprevádzali z dôvodu, že práve žalobca v minulosti niekoľkokrát na ňu verbálne útočil.

Žalovaná v dôvodoch svojho odvolania ďalej poukázala na skutočnosť, že žalobca mal podľa článku
I bod 1. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 27. 02. 2009 užívať priestory na kancelárske,
skladové účely v súlade s jeho predmetom podnikania, avšak svoju podnikateľskú činnosť ukončil dňa
09. 11. 2013 z čoho vyplýva, že pôvodný dohodnutý účel nájmu je od uvedenej doby bezpredmetný a
žalobca od 13. 03. 2014 nebytový priestor reálne pre svoje potreby neužíval, keď podľa vyjadrenia I.

B., žalobca nemal v nebytovom priestore, ktorý užíval na základe zmluvy o podnájme, žiadne hnuteľné
veci a jeho užívanie žalobcom spočívalo výlučne v inkasovaní podnájomného od podnájomníka z čoho
vyplýva, že mu nemohla hrubým spôsobom znemožniť užívanie nebytového priestoru, a ním podané
trestné oznámenie nepreukazuje jej protiprávne konanie. Namietla tvrdenie žalobcu, že vyvíjala nátlak,
vyhrážala sa a vydierala podnájomníka I. B., ktoré ani nepreukázal, nakoľko od apríla 2016 prebiehala
medzi ňou a podnájomníkom emailová komunikácia korektne, bezproblémovo, boli v telefonickom aj

osobnom kontakte a I. B. s ňou uzavrel slobodne a nie v tiesni zmluvu o nájme dňa 01. 08. 2016,
avšak pravdepodobne pôsobením žalobcu došlo zo strany podnájomníka k jej zrušeniu. Uviedla, že
v čase nariadenia neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nemal vedomosť o uzavretí uvedenej
nájomnej zmluvy dňa 01. 08. 2016, ktorá je platná a účinná a k jej ukončeniu doteraz nedošlo v
súlade so zákonom a nájomnou zmluvou, z dôvodu ktorého je nariadené neodkladné opatrenie v časti,

ktorou jej bol uložený zákaz ujať sa držby nebytového priestoru neaktuálne a v časti, v ktorej jej bol
uložený zákaz akokoľvek zasahovať do nájomného práva žalobcu je napadnuté uznesenie všeobecné,
žalobcovi poskytuje neprimeranú ochranu jeho práv a neprimeraným spôsobom zasahuje aj do jej práv,
pretože jedným z takýchto zásahov môže byť napr. aj podanie žaloby o vypratanie nebytového priestoru,
alebo späťvzatie výpovede nájmu. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že podľa Občianskeho

zákonníka sa všetky nájomné zmluvy automaticky obnovujú, ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu
a prenajímateľ nepodá žalobu o vypratanie nehnuteľnosti do 30 dní na súd, nakoľko ust. § 676 odsek 2
Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len na nájmy skončené po uplynutí dohodnutej doby nájmu.

3.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná sa snaží spochybniť dohodu o
vzájomnom započítaní pohľadávok týkajúcu sa nebytového priestoru, pričom z ním predloženej
emailovej komunikácie jasne vyplýva, že žalovaná vedela o všetkých výdavkoch súvisiacich s týmto
priestorom a s touto formou vysporiadania vzájomných pohľadávok aj súhlasila a sama mu ho aj

navrhla (email zo dňa 13. 03. 2016). Poukázal na skutočnosť, že počas celej doby nájmu (viac ako
sedem rokov) sa vždy vedel so žalovanou dohodnúť na platbách nájomného za nebytový priestor a
vzájomnomvysporiadaníďalšíchvýdavkov,ktorébolispojenésnebytovýmpriestoromapretonesúhlasil
s tvrdením žalovanej, že pomerné znášanie nákladov súvisiacich so službami, bol iba prejavom jej
dobrej vôle, keďže išlo o písomnú dohodu v súlade s čl. V. bod 2 Zmluvy o nájme nebytových priestorov

zo dňa 27. 02. 2009, ktorú dlhé roky dodržiavali až do jari 2016 a preto argumentácia žalovanej
týkajúca sa nezaplateného nájomného za rok 2013 je účelová s tým, že nárok žalovanej na úhradu
nájomnéhojenepochybnepremlčanýprávezdôvodudlhoročnéhospôsobuvzájomnéhovyporiadavania
si pohľadávok a preto podľa jeho názoru, došlo medzi nimi k dohode o úhrade nájomného za uvedené
mesiace roku 2013. Poukázal na skutočnosť, že nikdy nebol žalovanou vyzvaný na úhradu nájomného

za obdobie január až marec 2013 a ani z dôvodu omeškania s úhradou tohto nájomného mu v rokoch
2013 až 2015 nedala výpoveď z nájmu nebytového priestoru.

4.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok,
účinný od 01. 07. 2016), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech.

5.Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa§325ods.2písm.c)C.s.p.,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala
s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6.

Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami sporu
a súd ho môže nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením a ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a aj po
jeho skončení. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila danosť práva a

aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a v dôsledku toho sa
nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci, a
skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia
byť preukázané dôkazmi.

7.

V posudzovanej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania a
smerujekdočasnejúpravepomerovmedzistranamisporuuloženímpovinnostižalovanej,akovlastníčke

nebytového priestoru, ktorý mu prenajala na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.
02. 2009, zdržať sa akýchkoľvek zásahov do jeho užívacieho, nájomného práva, ako aj zákazu ujať sa
držby nebytového priestoru, pričom vo veci samej sa domáha určenia neplatnosti výpovede zmluvy o
nájme nebytových priestorov a určenia, že nájomný vzťah medzi ním a žalovanou trvá.
8.

Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca osvedčil
potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu navrhovaným neodkladným opatrením,
nakoľko dôvody uvádzané žalobcom zakladajú domnienku, že konanie žalovanej môže smerovať k
zamedzeniu užívania nebytového priestoru žalobcom, ktorý navrhol nariadiť neodkladné opatrenie

potom, ako žalovaná vnikla do nebytového priestoru, ktorý má od nej prenajatý a vymenila zámky
na dverách, čím mu znemožňuje riadne využívanie tohto priestoru, ako aj z dôvodu ochrany žalobcu
vzhľadom na podané oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu
trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218
Trestného zákona, keďže žalovaná neoprávnene vnikla do nebytového priestoru dňa 01. 08. 2016.

9.

K námietke žalovanej v podanom odvolaní, že žalobca ukončil svoju podnikateľskú činnosť dňom 09. 11.
2013, z dôvodu ktorého je pôvodne dohodnutý účel nájmu bezpredmetný odvolací súd uvádza, že strany

sporu si v nájomnej zmluve zo dňa 27. 02. 2009 v článku I. bod 3. dohodli, že žalobca, ako nájomca,
bude nebytový priestor využívať na kancelárske, skladové účely v súlade s predmetom jeho podnikania
a kolaudačným rozhodnutím stavby, ako aj k jeho prechodnému ubytovaniu, avšak Dodatkom č. 2 k
uvedenej zmluve o nájme zo dňa 21. 11. 2011 si dohodli, že žalobca môže využívať priestory aj na iné
účely uvedené v článku I. bod 3. pokiaľ s tým bude žalovaná, ako prenajímateľ súhlasiť z čoho vyplýva,

že aj keď žalobca už nevykonáva podnikateľskú činnosť, táto skutočnosť nemá vplyv na účel nájmu,
keďže nebytový priestor nemusí užívať výslovne za účelom vykonávania svojej podnikateľskej činnosti.

10.Odvolací súd na námietku žalovanej v podanom odvolaní týkajúcej sa neplatnosti podnájomnej zmluvy
uzavretej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou LJ company s. r. o., IČO: 44 106 432, Klincová

ul. č. 35/2136, Bratislava dňa 04. 08. 2016 neprihliadol nakoľko predmetom konania vo veci samej je
určenie neplatnosti výpovede Zmluvy o nájme nebytového priestoru uzavretej medzi stranami sporu z
dôvoduneplatenianájomnéhožalobcomaniekonanieourčenieplatnosti,resp.neplatnostipodnájomnej
zmluvy.

11.

Ktvrdeniužalovanejvpodanomodvolanítýkajúcej všeobecnostivýrokunapadnutéhouzneseniavčasti,
v ktorej jej bola uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívacieho (nájomného) práva
žalobcu odvolací súd uvádza, že pod takýmto zásahom sa rozumie predovšetkým povinnosť strany
sporu podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. niečo vykonať, tzn. konať tam, kde by v skutočnosti nekonala,

niečoho sa zdržať, t. j. zdržať sa rušenia, ktorým zasahuje do právnych vzťahov druhej strany sporu a
niečo znášať, t. j. musí strpieť určité obmedzenie.

12.

Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením vecne správne, keď žalovanej zakázal až do
právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti zmluvy o nájme nebytového priestoru s ním
nakladať, nakoľko jeho nariadením nedošlo k neprimeranému zásahu do jej práv, ako vlastníčky
nebytového priestoru, nakoľko neodkladné opatrenie má len dočasný charakter a je časovo obmedzené
rozhodnutím vo veci samej.

13.

Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

14.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.