Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. júl 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/170/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106226069
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7106226069.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou X.. Zuzanou Kudlovskou v sporovej veci žalobkyne: V. R., nar.

X.XX.XXXX, trvale bytom v S., W. XX, právne zastúpenej: Mgr. Martin Saloka, advokát so sídlom v
Košiciach, Zvonárska 8, proti žalovanému 1.: Y. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. - okolie, E. č. XX,
a žalovanému 2.: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO:
00 151 700, v konaní o náhradu škody vo výške 8.031,87 € t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie istiny 132,78 € z a s t a v u j e.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

IV. Štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému 1. a 2.
spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.10.2016 voči žalovanému 1. a 2. domáhala
zaplatenia sumy vo výške 250.000,- Sk, t. j. 8.031,87 €, ktoré požadovala, aby jej žalovaní zaplatili
spoločne a nerozdielne, a tiež si uplatnila náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa

11.9.2003 žalovaný 1. viedol osobné motorové vozidlo v smere od obce Zdoba k ulici Sečovská cesta v
Košiciach, kde pri predchádzaní pred ním idúceho vozidla prešiel svojim vozidlom cez pozdĺžnu súvislú
čiaru do protismeru, kde sa čelne zrazil s protiidúcim motorovým vozidlom, ktoré viedla žalobkyňa.
Žalobkyňa pri nehode utrpela ťažký úraz, a to zlomeninu tela ľavej stehnovej kosti s posunom úlomkov,
zlomeninu hrudnej kosti s posunom úlomkov a podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenia si vyžiadali
dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou 6 mesiacov. Dňa 25.10.2004 nadobudol právoplatnosť a
stal sa vykonateľným rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To 178/04, ktorým bol obžalovaný

Y. W. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona, a bol
mu uložený trest. Žalobkyňa si nárok na náhradu škody voči žalovanému 1. riadne a včas uplatnila v
trestnom konaní, pričom vyššie uvedeným rozsudkom bola odkázaná uplatniť si nárok na náhradu škody
v občianskoprávnom konaní. Žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému 2. z titulu uzatvoreného povinného
zmluvného poistenia žalovaného 1. nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia,
pričom poistná udalosť je vedená žalovaným 2. pod č. XX XXX XXXXX. Nárok na náhradu škody bol
žalovaným 2. uspokojený čiastočne, a to dňa 20.5.2005 vo výške 15.000,- Sk, t. j. 497,91 € , a dňa

3.6.2005 vo výške 26.550,- Sk, t. j. 881,30 €, v zostávajúcej časti nárok žalobkyne nebol uspokojený.

2.Žalobkyňaknávrhunazačatiekonaniapripojilalistinnédôkazy,ato:rozsudokOkresnéhosúduKošice
I sp. zn. 8Tdop 37/03 z 20.5.2004, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.10.2004 sp. zn. 6To178/04, doklad o úhrade od žalovaného 2. na sumu 15.000,- Sk dňa 20.5.2005 a dňa 3.6.2005 na sumu
26.550,- Sk, Žiadosť o oznámenie zo dňa 16.9.2005, ktorým žiadala žalobkyňa žalovaného 2. o podanie
informácií ohľadom poistnej udalosti, Likvidáciu poistnej udalosti č. 03 XXX XXXXX zo dňa 22.9.2006.

3. Žalovaný 1. sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13.11.2006 a uviedol, že je pravdou, že
dňa 11.9.2003 spôsobil dopravnú nehodu, za čo mu bol uložený aj patričný trest. Na uvedený prípad sa
vzťahuje povinné zmluvné poistenie, a o tejto dopravnej nehode upovedomil žalovaného 2. ako svojho
poisťovateľa. V prípade, ak nároky žalobkyne boli opodstatnené a preukázané, uvedená poisťovňa

pristúpila k plneniu náhrady škody. Uviedol, že plne akceptuje postup poisťovne, a preto sa pripája k
všetkým stanoviskám, ktoré budú dané žalovaným 2. Uviedol, že nie je ochotný žalobkyni nič zaplatiť,
nakoľkonatentoúčelbolajepoistený,pričomuvedenúdopravnúnehodunespôsobilúmyselne,ataktiež
má doživotné následky.

4.Žalovaný2.sakžalobevyjadrilpodanímdoručenýmsúdudňa20.11.2006,kdenavrhol,abysúdvyzval

žalobkyňu na doplnenie svojho podania, najmä, aby presne špecifikovala čoho sa domáha, na základe
akých skutočností, a aby predložila relevantné dôkazy, keďže žalovaný 2. považuje návrh žalobkyne za
nespĺňajúci náležitostí z § 79 a § 42 ods. 3 O.s.p., a považuje ho za nepreskúmateľný.

5. Žalobkyňa svoj nárok na základe tohto podania žalovaného 2. ako aj na základe výzvy súdu

špecifikovala podaním doručeným súdu dňa 15.5.2007. Uviedla, že žalovanému 2. pri uplatnení nároku
z poistného plnenia predložila lekárske posudky o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia.
Žalobkyňa utrpela zavineným žalovaného 1. ťažký úraz, zlomeninu tela ľavej stehnovej kosti s posunom
úlomkov, zlomeninu hrudnej kosti s posunom úlomkov a podvrtnutie krčnej chrbtice, pričom liečenie
týchto závažných úrazov, ktoré žalobkyňa utrpela ako priamy dôsledok dopravnej nehody si vyžiadalo

celkové liečenie od 11.9.2003 až do 22.10.2004, kedy bolo liečenie ukončené, t. j. takmer 14 mesiacov.
Žalobkyňa však následky úrazov znáša dodnes. V dôsledku poúrazových zmien u žalobkyne bola
zistená obmedzená pohyblivosť ľavého bedrového kĺbu, ľavá dolná končatina je skrátená. Ako dôsledok
poúrazového stavu z roku 2003 bola zistená asymetria panvy. Za účelom preukázania závažnosti
poškodenia zdravia žalobkyne spôsobeného uvedeným trestným činom žalovaného 1. navrhla vykonať

znalecké dokazovanie. Utrpené poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre
životné úkony poškodenej. Odškodnenie, ktoré žalovaný 2. poskytol žalobkyni za ujmu na zdraví
spočívalo v náhrade bolestného vo výške 25.650,- Sk a 900,- Sk, a náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 15.000,- Sk. Žalobkyňa do dnešného dňa neobdŕžala náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia za utrpené duševné poruchy po ťažkom poranení. Poškodenie zdravia

žalobkyne je natoľko závažné, že má aj v budúcnosti a bude mať trvalé následky pre jej osobný
a spoločenský život, ktoré nebude možné odstrániť, a to ani pri pokračujúcej odbornej rehabilitácii.
Žalobkyňa do dnešného dňa pociťuje v dôsledku popísaných zmien v jej tele silné bolesti v oblasti
chrbtice, ktoré musí tlmiť liekmi, asymetria panvy vyvolala problémy gynekologického charakteru, a od
nehody trpí žalobkyňa problémami s dýchaním. Žalobkyňa je mladá žena, u ktorej zásah do jej života

výrazne ovplyvnil jej bežný život, čo sa odráža aj na psychickom stave žalobkyne.

6. Žalovaný 2. v podaní doručenom súdu dňa 10.4.2007 citoval ustanovenia Vyhlášky č. 32/1965 Zb. o
odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v platnom znení. Ďalej uviedol, že v zmysle
Posudku o bolestnom vystavenom dňa 14.2.2005 boli hodnotené zranenia žalobkyne, pričom základný

počet bodov 247,5 bol zvýšený podľa ods. 6 písm. a) pre bolestivý spôsob liečby u položky 189d 180
bodmi, t. j. celkovo na 427,5 bodov. Následne bol vystavený ďalší posudok o bolestnom, a to dňa
14.2.2005 za hlbokú ranu chirurgický ošetrenú - položka 162 - 15 bodov. Celkový počet bodov za
bolestné takto predstavovalo 442,5 bodov, čo pri hodnote bodu 60,- Sk činí finančný ekvivalent 26.550,-
Sk, ktorý bol pre žalobkyňu preukázaný. Vzhľadom k tomu, že plnenie pre žalobkyňu bolo v plnej miere

poskytnuté, nároky žalobkyne považuje žalovaný 2. za vysporiadané, a navrhol žalobný nárok ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. K tomuto podaniu priložil žalovaný 2. aj Lekársky posudok o
bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenie, z ktorého vyplýva, že celkový počet bodov bol 127,50
a ďalej Posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, kde odškodnenie za bolesť bolo
ohodnotené na 15 bodov, a hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené na 325

bodov.

7.Súdvykonalvovecidokazovanievýsluchomžalobkyne,vyjadreniamižalovaného1.ažalovaného2.a
oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu oboma stranami, ktoré sú uvedené už vyššiea ďalej oboznámením s ďalšími lekárskymi správami, o zmenách resp. zhoršovaní zdravotného stavu
žalobkyne, ktoré žalobkyňa predkladala súdu v priebehu konania, a súd vykonal tiež aj dokazovanie
Znaleckým posudkom PhDr. Dariny Hubovej, znalca z odboru psychológia č. 55/09 a Znaleckým

posudkom MUDr. Mileny Hrehorovskej, znalkyne v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia
č. 2/2010, ako aj oboznámením sa s trestným spisom Okresného súdu Košice I sp. zn. 8Tdop 37/2003
a zistil tento skutkový stav:

8. Okresný súd Košice I rozsudkom sp. z. 8Tdop 37/03 zo dňa 20.5.2004 rozhodol, že obžalovaný Y. W.,

nar. XX.X.XXXX v Košiciach, trvale bytom v E.. XX, okres S.-R. je vinný, že dňa 11.9.2003 v čase okolo
08:50hod.viedolosobnémotorovévozidlozn.ŠkodaFabia,A.:S.-XXX ASpoštátnejcesteč.III/050196
od obce G. k ulici Sečovská cesta v Košiciach, kde na úseku cesty s jazdnými pruhmi s protismernou
premávkou oddelenými pozdĺžnou súvislou čiarou pri predchádzaní pred ním idúceho vozidla prešiel so
svojim vozidlom cez pozdĺžnu súvislú čiaru do protismeru, kde sa čelne zrazil s oproti idúcim osobným
motorovým vozidlom zn. Z. CR-V, EČV: S.-XXX AX, ktoré viedla V. R., pričom pri nehode menovaná

utrpela ťažký úraz, a to zlomeninu tela ľavej stehnovej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu hrudnej kosti
s posunom úlomkov, a podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenia si vyžadujú dobu liečenia spojenú s
práceneschopnosťou 6 mesiacov, taktiež ďalší spolujazdci vo vozidle obvineného utrpeli zranenia, teda
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, a čin spáchal, pretože porušil dôležitú povinnosť
uloženú mu podľa zákona, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného

zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom
naskúšobnúdobuvtrvaní18mesiacov,aobžalovanémuboluloženýajtrestzákazučinnostiviesťvšetky
druhy motorových vozidiel v trvaní 24 mesiacov. Poškodenú Spoločnú zdravotnú poisťovňu, pobočka
Košice, Štúrova 21 a Petru Onofrejovú s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach
občianskoprávnych.

9. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Tdop 37/2003 súd ďalej zistil, že dňa 11.9.2003 Okresný úrad
Justičnej polície PZ uznesením č. ČVS: R.-XXX/XX-S.-XXXX začal trestné stíhanie voči Y. W., nar.
XX.X.XXXX ako obvinenému za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona.
Zo Zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 18.9.2003 (č. l. 46 vyšetrovacieho spisu) súd

zistil, že žalobkyňa dňa 11.9.2003 o 17:50 hod. bola vypočúvaná v trestnej veci obvineného Y. W.,
ktorá na strane 4 tejto Zápisnice o výsluchu uviedla, že po poučení podľa § 43 ods. 1, 2 Trestného
poriadkuakopoškodenáapriplnomvedomíprehlasuje,žesanepripájaktrestnémustíhaniuobvineného
vodiča, a nežiada náhradu škody, taktiež nežiada, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil takúto
povinnosť obžalovanému. Okrem iného v tejto zápisnici žalobkyňa uvádza aj to, že v čase nehody

nebola pripútaná, nakoľko počas jazdy musela otočením hlavy kontrolovať správanie sa počas jazdy
jej dcéru, ktorá mala v tom čase 2 roky, a bola pripútaná v bezpečnostnej detskej sedačke na pravom
zadnom sedadle vozidla.

10. Z trestného spisu ďalej súd zistil, že dňa 11.3.2004 sa v trestnej veci proti obžalovanému Y. W. konalo

hlavné pojednávania, na ktorom nebola prítomná poškodená R., pričom doručenie nebolo vykázané.
V rámci tohto pojednávania vypovedali vo veci viacerí svedkovia, a pojednávanie bolo odročené na
neurčito pre neprítomnosť znalca ako aj svedkyne R..

11. Zo Zápisnice zo dňa 22.4.2004 súd zistil, že taktiež sa konalo v trestnej veci proti obžalovanému Y.

W. pojednávanie, ktorého sa opäť nezúčastnila poškodená V. R., ktorá bola predvolaná. Dostavil sa iba
znalec Ing. Z., ktorý vo veci vypovedal.

12. Zo Zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 20.5.2004 súd zistil, že tohto pojednávania v trestnej
vecivočiobžalovanémuY.W.sazúčastnilaajpoškodenáV.R.,tedažalobkyňa,ktorápopoučenípodľa§

100, 101 Trestného poriadku udáva ako poškodená v trestnom konaní, že si uplatňuje nárok na náhradu
škody, ktorá jej bola spôsobená pri dopravnej nehode. Výšku škody doposiaľ nemá vyčíslenú, pretože to
závisí od zdravotného stavu. Vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a dodala niektoré skutočnosti
o nehode. Na tomto pojednávaní bol vyhlásený aj rozsudok v znení ako to už bolo uvedené v prvom
odseku tohto odôvodnenia.

13. V trestnej veci proti obžalovanému Y. W. bolo voči rozsudku OS KE I sp. z. 8Tdop 37/03 zo dňa
20.5.2004 podané odvolanie zo strany Okresnej prokuratúry Košice I, a to čo do výšky trestu, v dôsledku
čoho Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 25.10.2004, sp. zn. 6To 178/04 zrušil napadnutýrozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste, a uložil obžalovanému Y. W. trest odňatia slobody
v trvaní 16 mesiacov s podmienečným odkladom a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, a uložil
obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 30 mesiacov.

14. Z Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia z bodu A tohto posudku
hodnotenie bolestného (čl. 38), ktorý súdu predložil žalovaný 2 v rámci tohto konania, súd zistil, že
začiatok liečenia poškodenej žalobkyne bol dňa 11.9.2003, pričom ukončenie liečenia bolo stanovené na
deň 22.10.2004. Z toho v ústavnej zdravotnej starostlivosti bola žalobkyňa od 11.9.2003 do 24.9.2003, a

od 11.10. do 14.10.2004. Hodnotenie bolestného bolo stanovené na celkový počet bodov 427,50, a to za
zranenia: zlomenina ľavej stehnovej kosti - položka 189d -180 bodmi, zlomenina hrudnej kosti - položka
80b - 33,75 bodmi, a poúrazové krvácanie do hrudníka - položka 86e - 33,75 bodmi, pričom základný
počet bodov bol 247,5 bol zvýšený podľa ods. 6 písm. a) pre bolestivý spôsob liečby u položky 189d -
180 bodmi, t. j. celkovo na 427,5 bodov. Pričom toto bolestné bolo takto zvýšené na základe doplnenia
MUDr. Miloslava Molčányho , CSc. dňa 14.2.2005.

15. Z Posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného dňa 14.2.2005 MUDr.
Miloslavom Klímom ( č.l. 39) súd zistil, že poškodená žalobkyňa nastúpila na liečenie dňa 11.9.2003 a
11.10.2004, pričom liečenie bolo ukončené dňa 24.9.2003 resp. 14.10.2004. V tomto posudku sa uvádza
odškodnenie za bolesť, za hlbokú ranu chirurgicky ošetrenú podľa položky 162 - 15 bodov.

16. Z Hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 22.10.2004 ( č.l. 40) vyplýva, že žalobkyni
bolo priznané za obmedzenie pohyblivosti ľavého bedrového kĺbu podľa položky 391e - 200 bodov, za
skrátenie ľavej dolnej končatiny do 4 cm podľa položky 387 - 25 bodov a za duševné poruchy po ťažkom
poranení podľa položky 252 - 100 bodov, celkovo 325 bodov.

17. Na základe týchto posudkov o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vyplatil žalovaný
2. ako poisťovateľ žalovaného 1. náhradu škody žalobkyni, ktorú utrpela pri dopravnej nehode, ktorú
spôsobil žalovaný 1. sumu 15.000,- Sk, t. j. 497,91 €, a to dňa 20.5.2005 za sťaženie spoločenského
uplatnenia (250 bodov á 60 = 150.000,- Sk), a dňa 3.6.2005 bola žalobkyni poukázaná suma 26.550,-

Sk, t. j. 881,30 € za bolestné celkovo ohodnotené na 442,5 bodov á 60,- Sk. Žalobkyňa teda nebola
odškodnená za duševné poruchy po ťažkom poranení, ktoré boli v hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia ohodnotené na počet bodov 100 podľa položky 252.

18. Zo žalobného návrhu ako aj z doplnenia žalobného návrhu doručeného súdu dňa 15.5.2007

vyplýva, že žalobkyňa si voči žalovanému 1. a 2. spoločne a nerozdielne uplatnila náhradu škody
za sťaženie spoločenského uplatnenia za utrpené duševné poruchy po ťažkom poranení, a uviedla,
že predloží znalecký posudok z odboru psychológie, ktorý preukáže závažnosť následkov úrazu na
psychike žalobkyne. Okrem toho žalobkyňa tvrdila, že od uvedenej nehody pociťuje zhoršovanie svojho
zdravotného stavu, silné bolesti v oblasti chrbtice, ktoré musí tlmiť liekmi, asymetria panvy vyvolala

problémy gynekologického charakteru, a od nehody trpí žalobkyňa problémami s dýchaním. Navyše jej
bolo odporučené podbitie podrážok topánok ľavej končatiny o 1 cm.

19. Podaním doručeným súdu dňa 9.10.2008 žalobkyňa navrhla, aby súd ustanovil znalca z odvetiva
zdravotníctvo a farmácia z odboru neurológie na zodpovedanie otázok ohľadom zdravotného stavu

žalobkyne, a taktiež navrhla ustanoviť aj znalca z odboru psychológie na zodpovedanie otázok ohľadom
psychického stavu žalobkyne. K týmto návrhom na doplnenie dokazovania sa nepriklonil ani žalovaný
1. ani žalovaný 2.

20. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológie, odvetvie: klinická

psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality PhDr. Darinou Hubovou, ktorá
vo veci vypracovala Znalecký posudok č. XX/.XX zo dňa 6.7.2009, ktorý bol súdu predložený dňa
9.7.2009. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že úraz zo dňa 11.9.2003 vyvolal následky
na psychickom stave žalobkyne, v čase liečenia úrazu prežívala menovaná fyzickú aj psychickú
traumu, po úraze bola imobilná, trpela bolesťami v dôsledku poranení a zlomením, ale aj v súvislosti s

operačným výkonom, prevezmi, transfúziami, infúziami, v intímnej oblasti, trpela jej ľudská dôstojnosť,
a v citovej oblasti bola prechodne prerušená veľmi dôležitá kontaktová väzba s 1,8 ročným dieťaťom,
pričom niekoľko mesiacov bola odkázaná na opatrovanie blízkych osôb. Od bolesti trpela nespavosťou,
depresívnymi náladami, bola plačlivá, trpela odlúčením od malého dieťaťa, neskôr pocitmi, že blízkynemajú dostatočné porozumenie pre jej psychické problémy a náladovosť. Nechcelo sa jej niekedy žiť.
Ku dňu vypracovania znaleckého posudku pretrvávajú následky úrazu na psychickom stave žalobkyne,
majú chronický charakter a prognóza je nepriaznivá, lebo sa postupne objavujú v súvislosti s úrazom

ďalšie zdravotné problémy, ktoré negatívne ovplyvňujú prežívanie a plnohodnotný život žalobkyne.
Žalobkyňa trpí bolesťami kĺbu ľavej nohy, ktoré vystreľujú do panvového dna, a vtedy sú aj psychicky
neznesiteľné, pretrváva u nej nespavosť, preto musí užívať lieky. Je vysoko pravdepodobné ohrozenie
možnosti ďalšieho materstva. Pri vedení motorového vozidla reaguje zvýšenou úzkosťou na podnetové
situácie, ktoré pripomínajú prežitú traumatickú udalosť. Následky úrazu ovplyvňujú každodenný život

žalobkyne.Umenovanejdošlonásledkomúrazukzmeneživotnéhoštýlu,jeobmedzovanávspoločných
rodinných aktivitách, v sexuálnom živote, v ďalšom materstve, v pracovnom, športovom, rekreačnom
a spoločenskom vyžití. Z psychologického hľadiska ide o ľahký stupeň sťaženia spoločenského
uplatnenia. V rámci tohto posudku však znalkyňa bodovo neohodnotila psychický stav žalobkyne, preto
bola vyzvaná zo strany súdu, aby ohodnotila aj bodovo psychický stav žalobkyne. Znalkyňa súdu dňa
20.4.2011 doručila podanie, v ktorom uviedla, že nie je kompetentná ako znalec - nie lekár stanoviť

výšku za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. . Následne však súdu
doručila doplnok k znaleckému posudku č. XX/XX, v ktorého závere uviedla, že v zmysle Vyhlášky č.
32/1965 Z.z. prichádza do úvahy odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch podľa
ods. II/252 vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy v rozsahu 300
bodov. Poukázala však opätovne na to, že takéto ohodnotenie podáva lekár, a preto by bolo vhodné,

aby toto ohodnotenie preskúmal lekár, keďže ona nemá k tomuto odbornú kompetenciu.

21. Súd vo veci nariadil aj znalecké dokazovanie znalkyňou v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie:
neurológia MUDr. Milenou Hrehorovskou, ktorá súdu predložila dňa 4.10.2010 Znalecký posudok č.
X/XXXX zo dňa 30.9.2010, v ktorom odpovedala na otázky uložené súdom, pričom zo záverov

tohto posudku vyplýva, že žalobkyňa pred úrazom dňa 11.9.2003 netrpela a neliečila sa na žiadne
neurologické ochorenie, a ani úrazom nedošlo k poškodeniu centrálneho, a ani periférneho nervového
systému. Pri nehode bol objektívny neurologický nález v norme - bez lezie nervového systému. Úrazom
nedošlo k poškodeniu zdravotného stavu neurologickej oblasti, avšak znalkyňa v rámci znaleckého
posudku uviedla, že u žalobkyni dominujú ťažkosti v súvise so skrátením ľavej dolnej končatiny s

asymetriou panvy, čím dochádza aj pri zvýšenej telesnej hmotnosti k preťaženiu krížovej časti chrbtice
s poruchou chôdze, ktorá je ľahko krívavá, ale samotná a bez pomôcok. Ide teda o ťažkosti nie
neurologického, ale ortopedického charakteru, preto uviedla, že prenecháva hodnotenie zdravotného
stavu skôr na znalca z odvetvia ortopédie, s čím oboznámila aj žalobkyňu.

22. Žalobkyňa na základe predložených znaleckých posudkov vzniesla námietky k obsahu a k záveru
posudkov, a zároveň navrhla, aby súd ustanovil v konaní aj znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie ortopédia na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne z oblasti ortopédie a na zodpovedanie
otázok uvedených v uznesení o ustanovení znalca.

23. Na základe týchto námietok, ktoré predložila súdu žalobkyňa bola znalkyňa MUDr. Milena
Hrehorovská vyzvaná na zaujatie odborného stanoviska k námietkam žalobkyne, ktoré bolo súdu
doručené dňa 24.2.2011, a znalkyňa v ňom opakovanie uviedla, že trvá na záveroch svojho znaleckého
dokazovania, a na tom, že žalobkyňa úrazom z 11.9.2003 neutrpela žiadne poškodenie nervového
systému, a že dôsledky úrazu majú ortopedický charakter. Tiež uviedla, že doporučila žalobkyni na

základe výsledku neurologického vyšetrenia, aby zrealizovala ortopedické vyšetrenie, a poskytla nález
znalkyni ku znaleckému posudku, avšak i napriek jej urgencii sa tak do septembra 2010 nestalo. Z týchto
dôvodov preto odporučila znalecké dokazovanie z odvetvia ortopédie.

24. V podaní doručenom súdu dňa 26.6.2013 žalovaný 1. uviedol, že nesúhlasí s nariadením ďalších

znaleckých dokazovaní, nakoľko má za to, že ak aj skutočne žalobkyňa mala nejakú ujmu v oblasti
ortopedickej,ktorúžiadaažterazobodovať,jejnárokjeuždávnopremlčaný,apretovočivšetkýmnovým
nárokom predkladaným v konaní vznáša námietku premlčania. Ďalšie návrhy na dokazovanie nemá a
žiada žalobný návrh zamietnuť. V neskorších podaniach opakovane vzniesol námietku premlčania.

25. Žalovaný 2. podaním doručený súdu dňa 3.3.2014 taktiež vzniesol námietku premlčania nároku
žalobkyne a uviedol, že už v deň dopravnej nehody t. j. 11.9.2003 sa žalobkyňa dozvedela o tom, kto za
túto nehodu zodpovedá, nasledujúcim dňom teda začala plynúť subjektívna lehota na uplatnenie práv
na náhradu škody, pričom návrh bol uplatnený na súde dňa 24.10.2006, a bol tak uplatnený po márnomuplynutí premlčacej lehoty, Irelevantné je, že si žalobkyňa nechala vystaviť posudok o bolestnom až dňa
14.2.2005, nakoľko už dňa 22.10.2004 jej bol vystavený posudok o sťažení spoločenského uplatnenia,
a logicky z toho vyplýva, že aj rozsah zranení bol v tom čase už známy. Z uvedených dôvodov navrhol,

aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.

26. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že táto má od predmetnej dopravnej nehody zhoršujúce sa
zdravotné problémy. V priebehu roka od 2013 mala opakovane závrate z titulu, že nevie v noci spať,
pretože spí v polosede, a spánok nie je plnohodnotný. Jej telo nie je oddýchnuté. Má celý hrtan vytočený

vpravo, čo jej zistili pre 3 rokmi po podaní kontrastnej látky, že celá chrbtica je vytočená vpravo.
Potom 2x odpadla doma v novembri 2013, kedy po vyšetreniach v nemocnici bolo zistené, že závrate,
zvracanie a nekoordinácia pohybov jej tela sú spôsobené tým, že celá chrbtica je vytočená vpravo.
Mala vyskočených 6 stavcov, ktoré jej tlačili na cievy a neokysličoval sa jej mozog. Taktiež spôsobilo to
problémy aj v gynekologickej oblasti. V priebehu 11 rokov od autonehody nevie otehotnieť, pretože má
posunutú panvu, a tiež posunutú maternicu, kedy gynekológom až s odstupom niekoľkých rokov bolo

zistené, že okrem posunutej panvy má posunutú aj maternicu. Od uvedeného času má skrátenú nohu o
2,5 cm, musí si každú obuv náležite upraviť, aby nemala ukrutné bolesti. Momentálne je rehabilitovaná
neustále, pričom chodí na injekcie, ktoré sú jej vpichované do oblasti krku, kolena, bedrového kĺbu. Berie
silné lieky, ktoré keď vysadí, všetky bolesti, príznaky točenie hlavy a závraty sa jej vrátia. Následne sa jej
upcháva lymfatický systém, a tým, že mala pri autonehode poškodené aj pľúca, tvoria sa jej prieduškové

hlieny, čo spôsobuje to, že v noci musí spať v polosede, a preto je nedostatočne oddýchnutá. Takisto
to spôsobuje aj problémy v osobnom živote, nemôže sa dlhodobo prechádzať, nemôže behať, nemôže
aktívne cvičiť či lyžovať, pričom v čase, kedy došlo k autonehode bola aktívna štíhla žena, a s odstupom
10 rokov vlastne nemôže robiť nič. Taktiež nemohla vykonávať svoju prácu, kde pracuje v hypotekárnom
centre, a musí byť neustále aktívny. Keďže chodí pravidelne na rehabilitácie musí si ich hradiť sama.

Žalobkyňa uviedla, že sa snažila s protistranou dohodnúť na finančnom vysporiadaní ešte v roku 2004,
avšak nedošlo k žiadnej dohode, pretože protistrana odmietala jej uhradiť ďalšie finančné prostriedky
naviac.

27. Žalovaný 2. tvrdil, že žalobkyni nebola vyplatená suma podľa položky 252 za duševné poruchy,

pretože posudok vypracoval MUDr. Klíma a MUDr. Molčány, ktorí sú odborníci z oblasti traumatológie,
a nie odborníkmi z oblasti psychiatrie, preto na bodové ohodnotenie pre psychické poruchy nemohli
prihliadať, pretože ohodnotiť zdravotný stav môže len lekár, ktorý je špecialistom v danom odbore,
preto z psychického hľadiska žalobkyňa nebola ohodnotená a ani odškodnená. Naďalej v priebehu
konania najmä žalovaný 2. neustále namietal, že žalobkyňa ani v návrhu ani v priebehu konania stále

nešpecifikovala, konkrétne čoho sa vlastne domáha, v čom vidí svoje zhoršenie zdravotného stavu, či
sa domáha mimoriadneho zvýšenia odškodnenia alebo sťaženia spoločenského uplatnenia. Nesporné
nároky boli realizované na základe predložených posudkov lekárov, na základe bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia. Pokiaľ si žalobkyňa chce uplatniť mimoriadne zvýšenie odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia, je dôkazné bremeno na nej, a teda musí zadovážiť také dôkazy,

aby bol jej nárok opodstatnený.

28. Žalobkyňa v priebehu konania súdu predkladala aj lekárske správy ohľadom svojho zdravotného
stavu, na ktoré však žalovaný 1. a 2. reagovali v tom zmysle, že z predmetných lekárskych správ
nevyplýva súvis zdravotných problémov v nich popisovaných s predmetom konania, a preto tieto

nemajú žiadnu relevanciu pre konanie a rozhodnutie súdu. Navyše poukazovali aj na závery znaleckých
posudkov vypracovaných v rámci tohto konania, najmä neurologického posudku, že žalobkyňa
neutrpela pri dopravnej nehode žiadne poškodenie zdravia z hľadiska neurologického. Žalovaný 1.
taktiež namietal aj tvrdenia žalobkyne, že trpí nejakými psychickými ťažkosťami v dôsledku úrazu,
ktorý utrpela dňa 11.9.2003, pretože by bola skôr vyhľadala odbornú pomoc psychiatra s pravidelnými

návštevami,anieažpo11rokovodúrazu.Podľajehonázoruchýbavdanomprípadeakákoľvekpríčinná
súvislosť medzi zdravotnými problémami žalobkyne, ktorými trpí s odstupom 11 rokov od úrazu, ktorý
utrpela pri dopravnej nehode dňa 11.9.2003.

29. Dňa 26.3.2015 predložila žalobkyňa súdu Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania z odboru

ortopédie, pričom v tomto podaní stanovila 6 otázok, ktoré by mal súd uložiť zodpovedať znalcovi.
Následne dňa 8.7.2015 bolo súdu doručené podanie zo strany žalobkyne aj spolu s odborným
vyjadrením od znalca MUDr. Róberta Čellára, PhD. znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie:ortopédia č. 22/2015 z 27.6.2015, pričom v tomto podaní žalobkyňa na základe tohto odborného
vyjadrenia žiadala, aby jej súd priznal odškodné vo výške 89.623,58 € (50 x 900 x 60,- Sk).

30. Zo záveru Odborného vyjadrenia, ktoré predložila žalobkyňa od MUDr. Róberta Čellára, PhD.
vyplýva, že všetky ťažkosti popisované v predchádzajúcim vyjadreniach žalobkyne sú z najväčšou
pravdepodobnosťou následkom poranení vzniknutých pri predmetnej dopravnej nehode. Principiálne
nejde o nové dôsledky, ide o postupné zhoršovanie stavu. Presný dátum stanovenia vzniku ťažkosti nie
je možný. Stav je postupne sa zhoršujúci. V žiadnom čase nie je možné hovoriť o úplnej stabilizácii.

31. Na pojednávaní dňa 25.5.2017 žalobkyňa upresnila, že podanie zo dňa 8.7.2015 má súd považovať
ako Návrh na pripustenie zmeny žalobného návrhu, a teda, že žalobkyňa žiada s poukazom na toto
odborné vyjadrenie, žiada zaplatiť odškodné z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške
89.623,58 €, pričom bolestné si žalobkyňa v tomto konaní z hľadiska špecifikácie neuplatňuje, nakoľko
to už bolo ako jednorazová dávka plnené skôr, čiže aj odborné vyjadrenie bolo určené len posúdenie

sťaženia spoločenského uplatnenia. Z hľadiska zdravotného stavu, ktorý bol ustálený dňom vyhotovenia
tohto odborného vyjadrenia a reflektuje zdravotný stav ustálených období tohto podávania posudku,
ktorý je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou z roku 2003.

32. Žalovaný 2. sa k tomu vyjadril tak, že namietal závery odborného vyjadrenia MUDr. Čellára,

PhD., pretože nie je možné matematicky vyjadriť zhoršenie zdravotného stavu z oblasti medicínskeho
posúdenia, a nie je možné určiť, či sa tento zdravotný stav vyvíjal a zhoršoval po dobu 12 rokov od
dopravnej nehody, a či skutočne až v roku 2015, kedy žalobkyňa oslovila lekára za účelom vypracovania
odborného posúdenia z odboru ortopédie došlo k ustáleniu zdravotného tak, že mohol hodnotiť trvalé
následky. Minimálne v rozsahu hodnotenia trvalého následku za obmedzenie pohyblivosti ľavého

bedrového kĺbu a za skrátenie dolnej končatiny, toto tvrdenie o zhoršení zdravotného stavu je nesprávne,
keďže obmedzená pohyblivosť bola konštatovaná aj po uplynutí roka od dopravnej nehody, pri ktorej
utrpela žalobkyňa zranenia. Takisto namietal aj stanovenie konečného počtu bodov. Ďalej uviedol, že
zotrváva na námietkach týkajúcich sa premlčania nároku, a to nielen v časti rozšírenia nároku, ale aj v
časti pôvodne uplatneného nároku na náhradu škody ako bol uplatnený žalobou.

33. K otázke premlčania sa žalobkyňa vyjadrila tak, že pri podávaní žaloby vychádzala žalobkyňa
z dvojročnej premlčacej doby, a to od právoplatnosti a vykonateľnosti druhostupňového rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To 178/2004 zo dňa 25.10.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť 25.10.2004. V zmysle Občianskeho zákonníka sa náhrada premlčuje za 2 roky odo dňa,

kedy sa poškodený dozvedel o tom kto zaň zodpovedá, pričom právoplatne po odsúdení za spáchanie
dopravnej nehody žalovaný 1. a vlastne potvrdené to bolo práve týmto potvrdzujúcim rozsudkom, preto
má za to, že nárok premlčaný nebol, keďže žaloba bola podaná dňa 24.10.2006 o náhradu škody
uplatnenej vo výške 250.000,- Sk.

34. Právna zástupkyňa žalobkyne v rámci záverečného slova poukázala na to, že k sťaženiu
spoločenského uplatnenia dochádza následkom úrazu alebo iného poškodenia na zdraví, prípadne
zhoršením ich následkov kedy nastanú v zdravotnom stave poškodeného také zmeny, ktoré majú
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony. Či, a aké zmeny v zdravotnom stave nastali
je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je

možné vykonať jeho posúdenie. Sťaženie spoločenského uplatnenie teda vzniká až v tejto dobe. Z tohto
vyjadrenia pána MUDr. Čellára teda vyplýva, postupné zhoršovanie stavu žalobkyne, ktoré teda je podľa
názoru žalobkyne spôsobilé na odškodnenie za takéto sťaženie. Toto zhoršenie zdravotného stavu malo
nepriaznivý dopad na život žalobkyne, ktorý je preukázaný. Pokiaľ ide o uplatnený nárok nárok, tak
žalobkyňa žiadala priznať sumu vo výške 8.165,70 € z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, a to

tak, že súd zaviaže žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni túto sumu vo výške 8.165,80
€ z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovaní sú
spoločne a nerozdielne povinní nahradiť trovy konania v rozsahu 100%. Za predpokladu však, že by súd
posúdil nárok žalobkyne ako nedôvodný, teda by žalobu zamietol, v takom prípade alternatívne žiadala
súd, aby rozhodol o trovách konania tak, že neprizná žiadnej zo strán náhradu trov konania s poukazom

na § 257 CSP, ktorý ustanovuje, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody osobitného zreteľa videla žalobkyňa v dvoch líniách, a to jednak
v tom, že žalovaní vzniesli námietku premlčania a ž v roku 2014, konkrétne podaním žalovanej 2. z
27.2.2014, resp. na pojednávaní dňa 30.1.2014 už bola zmienka o námietke premlčania, to znamenáv roku 2014, teda takmer 8 rokov po začatí súdneho konania. Dovtedy sa v konaní skúmal výlučne
zdravotný stav žalobkyne, vykonalo sa množstvo úkonov s tým súvisiacich, ku ktorým by v dôsledku
včasnejšieho uplatnenia námietky premlčania zo strany žalovaných zrejme nebolo došlo. Druhá línia

dôvodovosobitnéhozreteľanaktorúpoukázalajeskutočnosť,žežalobkyninzdravotnýstavjeobjektívne
zhoršujúci sa v súvislosti s trvalým poškodením svojho zdravia, v dôsledku tej dopravnej nehody z roku
2003 dodnes znáša aj nemalé náklady na svoju liečbu, preto z jej pohľadu by nebolo spravodlivé ju
v prípade neúspechu zaviazať na náhradu trov konania, preto sa dovolávala aplikácie predmetného
ustanovenia CSP. Poukázala aj na to, aby súd pri rozhodovaní postupoval podľa princípu proporcionality

a cit. rozusudok NS SR sp. zn. 6Cdo/146/2011 z 3.10.2011.

35. Žalovaný 2. v rámci záverečného slova poukázal na to, že z priebehu konania aj z podanej žaloby
je zrejmé, že si žalobkyňa uplatnila nárok bez akejkoľvek ďalšej špecifikácie, a v priebehu konania
niekoľkokrát menila a upravovala svoj nárok preukazovala ťažkosti raz v oblasti fyzickej a raz v oblasti
psychickej. Za daného stavu nie je preto namieste námietka protistrany, že žalovaný v 2 sa až v priebehu

teda konania začal brániť proti predmetnému nároku vznesenou námietkou premlčania. Pokiaľ ide o
dôvodnosť nároku ako takého a protistranou proklamovanej zásady proporcionality a apelu na súd, aby
teda prihliadal na nároky žalobkyne, keďže táto je zdravotne postihnutou osobou, poukázal na to, že
každý účastník konania má právo na rovnaký prístup v konaní, a rovnako aj žalovaní majú právo na to
a nárok na to, aby aj vo vzťahu k nim takýto nárok bol posúdený. Pokiaľ je v konaní vznesená námietka

premlčania, mal za to, že je potrebné na túto v celom rozsahu prihliadnuť. Protistrana ani do dnešného
dňa v podstate žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnila prečo by nárok premlčaný nemal byť, a
prečo by malo dôjsť ku spočívaniu premlčacej lehoty v priebehu trestného konania, keďže v trestnom
konaní si nárok na náhradu škody žalobkyňa neuplatnila. Pokiaľ ide o odborné vyjadrenia a stanoviská,
na ktoré sa protistrana odvoláva, odborné stanovisko MUDr. Čellára je odborným stanoviskom v

rovine pravdepodobnosti, kde nie je žiadnym relevantným spôsobom preukázaná príčinná súvislosť
znalcom uvádzaných následkov zranení, so zraneniami, ktoré utrpela žalobkyňa pri dopravnej nehode,
a rovnako tu nie je stanovený ani žiaden relevantný údaj o tom, kedy došlo k zhoršeniu zdravotného
stavu, resp. k ustáleniu zdravotného stavu. Je logické a zrejmé, že zranenia, ktoré utrpí poškodený,
a ktoré zanechajú trvalé následky pretrvávajú v podstate celý život. Logicky by sa teda v tom prípade

mohlo dôvodiť, že ustálenie zdravotného stavu v podstate nie je možné nikdy, a že teda k ustáleniu
zdravotného stavu nedôjde až do konca života pokiaľ je poškodený na takúto liečbu odkázaný. Preto
kontroly, ktoré v súvislosti so zdravotným stavom poškodený podstupuje určite nemožno považovať za
liečenie, ktorým by sa doba pôvodného zranenia, teda doba liečenia pôvodného zranenia predlžovala
a posúvala ustálenosť zdravotného stavu do neúmerne dlhého časového obdobia, tak ako sa to snaží

protistrana v tomto konaní preukázať. Žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si pre prípad úspechu náhradu
trov konania.

36. Keďže žalobkyňa vzala žalobu v časti o zaplatenie istiny 132,78 € späť, súd konanie v tejto časti
zastavil.

Súd vec právne posúdil takto:

37. Podľa ust. § 44 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

38. Podľa ust. § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

39. Podľa ust. § 450 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody

primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

40. Podľa ust. § 100 ods. 1) Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.41. Podľa ust. § 106 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa,

keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. (3) Právo na náhradu
škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného
činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

42. Podľa § 2 Vyhl. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho
zabezpečenia a Ústrednej rady odborov z 1. apríla 1965 o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia č. 32/1965 Zb., odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb
ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia
na zdraví a priebehu liečenia. (2) Odškodnenie za bolesť nepatrí: a) za jednoduché duševné reakcie na

postihnutie organizmu, ktoré sú prechodného rázu, b) za zmeny v organizme, ktoré sú tak krátkodobé,
že ich netreba liečiť, prípadne ich nemožno ani objektívne zistiť, c) za bolesť budúcu (následnú) a za
bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich. 3) Odškodnením za bolesť sa neodškodňujú straty
na zárobku.

43. Podľa ust. § 3 cit. vyhlášky, 1) ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách
pripojených k tejto vyhláške, použije sa sadzba za iné poškodenie, s ktorým ho možno po stránke bolesti
najskôr porovnávať. (2) Ak sa vykoná po skončenom liečení operácia, ktorá má príčinu v poškodení na
zdraví, patrí ďalšie odškodnenie za bolesť ako za poškodenie, s ktorým možno túto operáciu najskôr
porovnávať.

44. Podľa ust. § 4 cit. vyhlášky, (1) Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky").
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich

predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a spoločnosti. (2) Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nepatrí: a) za poškodenie
prechodnéhorázu,ktorévedielenkdočasnémusťaženiuspoločenskéhouplatnenia;zataképoškodenie
sa považuje i nepriaznivý zdravotný stav, so zlepšením ktorého možno podľa poznatkov lekárskej vedy
počítať v čase kratšom ako rok, b) za menšie jazvy, drobné kozmetické vady a chorobné zmeny ľahšieho

rázu, ktoré nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia. (3) Odškodnením za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa neodškodňujú straty na zárobku.

45. Podľa ust. §5 cit. vyhlášky, (1) Pri hodnotení následkov, ktoré nie sú v sadzbách uvedené, použije

sa sadzba za následky, s ktorými ich možno najskôr porovnávať podľa ich povahy a rozsahu. (2) Ak
spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu,
hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli
k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie
sťaženie spoločenského uplatnenia už odškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného

poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy,
ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná. (3) Pri
chorobách z povolania možno s ohľadom na zvlášť ťažké následky a komplikácie prekročiť ustanovenú
sadzbu (počet bodov alebo hornú hranicu bodového rozmedzia). Pri týchto chorobách možno aj znížiť
ustanovenú sadzbu (počet bodov alebo dolnú hranicu bodového rozmedzia), ak poškodený mal bez

ohľadu na poškodenie na zdraví v čase vzniku jeho následkov podstatne obmedzené predpoklady pre
spoločenské uplatnenie. Odchýlka môže byť najviac 20% ustanovenej sadzby.

46. Podľa ust. § 6 cit. vyhlášky (1) Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza
zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. (2) Suma

zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok
podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v
životeavspoločnostiaktorésúvdôsledkupoškodeniaobmedzenéalebostratené.Týmitopredpokladmi
sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosťvoľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri
odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

47. Podľa ust. § 7 cit. vyhlášky (1) Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. (2) Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho
odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk. (3) V prípadoch hodných osobitného zreteľa

môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad
sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

48. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel
k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Vzhľadom na to, že v priebehu konania ( aj keď až v
roku 2013 a 2014) boli vznesené námietky premlčania jednak zo strany žalovaného 1. aj zo strany

žalovaného 2. súd sa v prvom rade musel zaoberať v rámci tohto konania tým, či predmetný nárok
žalobkyne nie je premlčaný. Súd mal za preukázané, že k dopravnej nehode došlo dňa 11.9.2003, kedy
žalovaný 1. viedol osobné motorové vozidlo v smere od obce G. k ulici W. cesta v S., pričom svojim
vozidlom prešiel cez pozdĺžnu súvislú čiaru do protismeru, kde sa čelne zrazil s protiidúcim osobným
motorovým vozidlom, ktorý viedla žalobkyňa. Žalobkyňa pri nehode utrpela ťažký úraz, a to zlomeninu

tela ľavej stehnovej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu hrudnej kosti s posunom úlomkov a podvrtnutie
krčnej chrbtice, ktorej zranenia si vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou 6 mesiacov.
Už dňa 11.9.2003 bolo voči žalovanému 1. začaté trestné stíhanie za trestný čin ublíženia na zdraví
podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona z dôvodu, že mal spôsobiť túto dopravnú nehodu. Už dňa
11.9.2003 žalobkyňa v rámci trestného konania vedeného voči Y. W. vypovedala, pričom jednak uviedla,

že nebola pripútaná bezpečnostným pásom a po poučení podľa § 43 ods. 1, 2 Trestného poriadku
ako poškodená a pri plnom vedomí prehlásila, že sa nepripája k trestnému stíhaniu obvineného vodiča,
a nežiada náhradu škody, a tiež nežiada, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil takúto povinnosť
obžalovanému. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa už dňa 11.9.2003 vedela kto zodpovedá za škodu,
ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, pričom je zrejmé, že v tom čase ešte jej nemohla byť

známa výška škody. Žalobkyňa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.5.2004 po poučení podľa
§ 100, 101 Trestného poriadku uviedla ako poškodená, že uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá
jej bola spôsobená pri dopravnej nehode. Uviedla, že výšku škody doposiaľ nemá vyčíslenú, pretože
to závisí od zdravotného stavu, pričom vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a dodala, že
nemá v podstate viac k veci čo dodať. Trvala na tom, že obvinený predbiehal pred ním idúce motorové

vozidlo, a k zrážke došlo v protismere, teda v jej jazdnom pruhu, avšak na danom mieste je zákaz
predbiehania. Výšku škody však žalobkyňa ani na tomto pojednávaní nevyčíslila. Dňa 20.5.2004 bol
vyhlásený rozsudok, ktorým bol žalovaný 1. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa
§ 224 ods. 1, 2 Trestného zákona za spôsobenie uvedenej dopravnej nehody, pričom mu bol uložený
aj trest. Voči predmetnému rozsudku, avšak iba čo do výšky trestu podal odvolanie Okresný prokurátor

Košice I, a v dôsledku tohto podaného odvolania bol rozsudok súdu prvého stupňa v časti vo výroku o
treste zrušený, a zároveň bol uložený žalovanému iný trest, a to rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 6To 178/04 zo dňa 25.10.2004 a týmto dňom nadobudol právoplatnosť aj rozsudok súdu prvého
stupňa. Súd má za to, že pokiaľ ide o výrok o vine, tento už nadobudol právoplatnosť skôr, a to dňa
29.5.2004, keďže voči výroku o vine nebolo podané odvolanie. Súd mal teda za to, že najneskôr týmto

dňom by mohla žalobkyňa argumentovať, že sa dozvedela o vinníkovi dopravnej nehody ( i keď súd ako
už je vyššie uvedené ustálil, že to bolo už 11.9.2003). Súd sa teda nestotožnil s tvrdeniami žalobkyne
o tom, že vychádzala pri plynutí premlčacej doby z rozsudku Krajského súdu v Košiciach, a teda, že
premlčacia doba začala plynúť až dňom, kedy tento rozsudok Krajského súdu nadobudol právoplatnosť
t.j.dňa25.10.2004,keďžetýmtorozsudkombol zmenený,resp.zrušenýibavýrokotreste,aboluložený

žalovanému 1. iný trest. Pokiaľ ide o výšku škody, súd mal za preukázané, z lekárskeho posudku o
bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, že pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia
ako aj bolestného, bolo liečenie ukončené dňa 22.10.2004. Z uvedeného vyplýva, že rozsah zranení
žalobkyne už bol v tom čase známy. Irelevantnou je tá skutočnosť, že si žalobkyňa nechala vystaviť
posudok o bolestnom až dňa 14.2.2005. Možno tak konštatovať, že k stabilizácii zdravotného stavu

došlo dňa 22.10.2004.

49. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 43/2010 z 29.2.2012,
Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnejdvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o vzniknutej škode (nie iba o
protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého
druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol

svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného
o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b/ o
škodcovi, t.j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť
teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. treba
vychádzať o vedomosti poškodeného o vzniknutej škode. Ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka

upravuje spočívanie premlčania iba v tom prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde
alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Za uplatnenie práva, ktorého
cieľom je zachovanie premlčacej doby, treba považovať úkon oprávneného smerujúci k tomu, aby
bolo rozhodnuté o existencii daného práva. Právo na náhradu škody sa v občianskoprávnom konaní
uplatňuje žalobou (v trestnom konaní uplatnením nároku poškodeného v tzv. adhéznom konaní). Pri
posudzovaní otázky, kedy sa poškodený (žalobca) dozvedel o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného

vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda len
možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej
v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo
možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol
uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Znalosť

poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, kedy poškodený získal informáciu, na základe
ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná (R 38/75). Ak poškodený
uplatní svoje právo na náhradu škody spôsobenej trestným činom v adhéznom konaní jednak riadne,
tj. najneskôr na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania( podľa súčasnej slovenskej právnej
úpravy najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania), popr. už v trestnom

oznámení vyjadrí ako poškodený vôľu požadovať od konkrétnej osoby náhradu škody z konkrétnych
dôvodov v konkrétnej výške (nestačí len vyjadrenie poškodeného, že sa pripája k trestnému konaniu
a žiada náhradu škody), jednak včas, t. j. v priebehu premlčacej doby a v konaní riadne pokračuje,
premlčacia doba od tohoto uplatnenia po dobu adhézneho konania nebeží (R 29/1985, uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27. 4. 2011, sp. zn. 25 Cdo 3300/2010). Ak nedošlo v

trestnom konaní k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, má poškodený
možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní v premlčacej dobe, ktorej
beh pokračuje po skončení trestného konania, o ktorom bol ako poškodený upovedomený, až do jeho
úplnéhovyčerpania.(Rc31/74).Poškodenývkonaníriadnepokračujeajvtedy,akposkončenítrestného
konania v primeranej dobe pokračuje v občianskom súdnom konaní. Určenie tejto primeranej doby bude

vždy otázkou posúdenia okolností jednotlivého konkrétneho prípadu.

50.Anivdanomprípadesivzmyslevyššieopísanéhozistenéhoskutkovéhostavužalobkyňaneuplatnila
v rámci trestného konania riadne škodu, iba konštatovala, že si uplatňuje škodu bez uvedenia výšky,
pričom z toho ako si túto náhradu škody uplatnila na hlavnom pojednávaní dňa 20.5.2004 nie je zrejmé,

či ide iba o škodu na zdraví, či ide prípadne aj o inú škodu, neuviedla ani len predpokladanú výšku, či
rozsah tejto škody. Z uvedeného dôvodu nemohla žalobkyni spočívať premlčacia doba počas trestného
konania. Pokiaľ žalobkyňa žiadala v pôvodnom návrhu náhradu škody za psychické poruchy, ako
vyplynulo z posudkov sťaženia spoločenského uplatnenia, tieto už boli známe aj 22.10.2004, a teda od
tohto dňa si mohla žalobkyňa uplatniť riadne škodu za tieto psychické poruchy, pričom urobila tak až

dňa 24.10.2006, kedy bola predmetná žaloba podaná, teda po uplynutí premlčacej doby. Pokiaľ ide o
odškodnenie za neurologické poruchy, v rámci znaleckého dokazovania znalkyňou z odboru neurológie
nebolo preukázané, že by jej boli vznikli neurologické poruchy. Pokiaľ ide o odškodnenie za ortopedické
poruchy, tieto si žalobkyňa uplatnila až s odstupom takmer 10 rokov od začatia konania, pričom
na začiatku konania neuvádzala, že žiada odškodnenie aj za ortopedické poruchy a uplatnila si toto

odškodnenie až v roku 2015 na základe úplne iných skutočností ako boli uvádzané od začiatku konania.
Navyše z posudku MUDr. E., ktorý predložila znalca z odboru ortopédie, ktorý predložila žalobkyňa v
roku 2015 súdu vyplýva, že nejde o nové dôsledky, ale o postupné zhoršovanie zdravotného stavu
z ortopedického hľadiska. Preto tento nárok ( pokiaľ ide o odškodnenie za ortopedické poruchy) je
jednoznačne premlčaný. Súd preto rozhodol tak, že nepripustil zmenu žaloby v znení podania žalobkyne

z 8.7.2015 pretože výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej
žalobe. Z uvedeného dôvodu súd v rámci hospodárnosti konania ani nenariadil ďalšie navrhované
znalecké dokazovanie z odboru ortopédie ako to navrhovala v roku 2015 žalobkyňa.51. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa si mohla svoj nárok uplatniť najneskôr dňa 22.10.2006.
Žalobu však podala až 24.10.2006, a keďže žalovaný 1. a žalovaný 2. vzniesli námietku premlčania
jednak pôvodne uplatnených nárokov žalobkyne ako aj nových nárokov, ktoré si v priebehu konania

neustáležalobkyňauplatňovala,súdpotakomtopreskúmaní, činárokyžalobkyne súpremlčané,dospel
k jednoznačnému záveru, že žalobkyňa podala žalobu až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej
lehoty, a preto súd nemohol žalobe žalobkyne vyhovieť, a musel ju v celom rozsahu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol takto:

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

54. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

55. Podľa § 259 CSP ak pred dokazovaním vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami

inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

56.Vkonaníbolažalobkyňaneúspešná,avšaksúdvdanomprípadedospelkzáveru,žesúdanédôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal stranám náhradu trov konania. Predmetom konania je
náhrada škody, ktorá bola žalobkyni spôsobená v dôsledku dopravnej nehody, ktorú spôsobil žalovaný

1., a ktorý bol za túto dopravnú nehodu aj právoplatne odsúdený, a bol mu uložený trest. Súd teda videl
dôvody hodné osobitného zreteľa najmä v povahe sporu, navyše súd videl dôvody osobitného zreteľa
aj v tom, že žalovaní vzniesli námietku premlčania až koncom roku 2013 resp. začiatkom roku 2014,
teda po uplynutí 7 rokov od podania žaloby, pričom dovtedy sa v konaní skúmal výlučne zdravotný stav
žalobkyne, resp. špecifikoval sa návrh žalobkyne, vykonalo sa množstvo úkonom v stým súvisiacich,

vrátane znaleckého dokazovania z odboru psychológie, ako aj neurológie. Je pravdepodobné, že
prípade, že by námietku premlčania celého nároku žalovaní vzniesli ešte pred týmito úkonmi, nebolo
by došlo k ďalšiemu navyšovaniu trov v takom rozsahu. Súd preto rozhodol o trovách konania v súlade
s ust. § 257 CSP a stranám náhradu trov konania nepriznal.

57. Vzhľadom na to, že v priebehu konania vznikli pri dokazovaní výdavky inej osoby, v danom
prípade štátu tým, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, bolo potrebné rozhodnúť aj o
týchto trovách. Znalkyni z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých PhDr. P. Z. bola
priznaná odmena za vypracovanie Znaleckého posudku č. 55/09 zo dňa 6.7.2009 vo výške 221,28 €,
pričom celá táto suma bola znalkyni poukázaná predbežne z finančných prostriedkov štátu. Vo veci bol

vypracovaný aj Znalecký posudok znalkyňou MUDr. Q. Z., znalkyňou v odbore zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie neurológia č. 2/2010 zo dňa 30.9.2010, za ktorý jej súd priznal odmenu vo výške 273,16 €,
ktorá bola znalkyni poukázaná predbežne z finančných prostriedkov štátu. V danom prípade aj keď
znalecké dokazovanie z odboru neurológia ako aj z odboru psychológia navrhla žalobkyňa, ktorá bola
v konaní neúspešná, súd mal za to, že tieto trovy konania by neboli v konaní vznikli, ak by žalovaní boli

uplatnili námietku premlčania celého nároku už skôr, teda ešte predtým, než súd vo veci nariadil tieto
znalecké dokazovania. V prípade, že by bola námietka premlčania vznesená už predtým, súd by sa touto
námietkou premlčania musel zaoberať prioritne, a teda je pravdepodobné, že pokiaľ by došiel k záveru,
že nárok je premlčaný, z dôvodu hospodárnosti konania by nebol nariadil tieto znalecké dokazovania,
tak ako to už neurobil súd následne, keď žalobkyňa ďalej navrhovala, aby bolo nariadené znalecké

dokazovanie aj z odboru ortopédie. Súd už toto znalecké dokazovanie nenariadil vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania, ale vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol. Preto s poukazom na § 256 ods. 2
ako aj čl. 4 ods. 1, 2 CSP súd rozhodol tak, že štátu priznal náhradu týchto trov konania v rozsahu 100%,
a to voči žalovanému 1. a žalovanému 2. spoločne a nerozdielne.

58. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).