Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. apríl 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/285/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115216099
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4115216099.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobkyni: O.. I. E., bytom H. W. T. 8,

F., zastúpená splnomocnený zástupcom D., M. E. XX proti žalovanému: JUDr. F. P., bytom Sv. T. XX/B,
F. - R., v konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území F.,
obec F., okres F. vedenej na LV č.XXXX ako parc. reg. ,,C“ č. XXXX/X „ zast.plochy a nádvorie“ o výmere
XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X „zast. pl. a nádvorie“ o výmere XXXmX, k parcele zapísanej na LV
č.N. ako parc. reg. „C“ č..XXXX „zast.pl. a nádvorie“ XX mX a k stavbe bez súp. čísla nachádzajúcej sa
na parc. č. XXXX a prikazuje ich do výlučného vlastníctva žalobkyne,

II. Žalobkyňa je povinná titulom finančného vyporiadania spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému sumu
XX.XXX,-eur eur do 20 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.

IV. Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný.

V. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./Žalobkyňasažalobnýmnávrhomdomáhala,abysúdzrušilpodielovéspoluvlastníctvoknehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. území F. vedenej na LV č.XXXX ako parc.reg. ,,C“ č. XXXX/X „zast.pl. a
nádvorie“ XXX m2, pare. reg. „C“č. XXXX/X „zast.pl. a nádvorie“ XXXmX, LV č.XXXX ako pare. reg. „C“
č..XXXX „zast.pl. a nádvorie“ XX mX Katastrálneho odboru, Okresného úradu v F.. Nehnuteľnosť žiadala
prikázať do svojho výlučného vlastníctva s tým, žalovanému vyplatí spoluvlastníckeho podielu rovnajúci
sa 50% zo všeobecnej hodnoty majetku predmetnej nehnuteľnosti (trhovej hodnoty) určenej znaleckým

posudkom a to do 20 dní od právoplatného rozsudku.
Žalobkyňa svoj žalobný návrh odôvodnila tým, že so žalovaným majú predmetnú nehnuteľnosti v
podielovom spoluvlastníctve, predmetnú parcelu od roku 1991 zveľadila, vybudovala všetky inžinierske
siete, spevnené plochy, výsadbu výlučne zo svojich a manželových finančných prostriedkov. V roku 1991
jej dal žalovaný písomný súhlas na bezplatné užívanie parc. č. XXXX a do dnešného dňa údržbu a
primeranýstavnehnuteľnostizabezpečujeafinancujevýlučnesama,predmetnúnehnuteľnosťnemožno
reálne rozdeliť, nehnuteľnosť nadobudli so žalovaným dedením v roku 2012 od svojich predkov, ich

matky a jej brata ako parcelu bez nadstavby.
Nakoľko sa so žalovaným ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva nevedia dohodnúť, na jej
návrhy na vyporiadanie nereaguje , navrhuje žalobe vyhovieť.2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v žalobe označila výpis LV č. XXXX, výpis z
LV č. XXXX, výpis z LV č. XXXX, súhlas žalovaného na bezplatné užívanie, List - odpoveď žalovaného,
snímka z mapy, geometricky plán so zakreslením.

3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4./ Pred začatím pojednávania sa súd pokúsil o zmier, ktorý zostal bezúspešný, nakoľko žalovaný
nesúhlasil so znaleckým posudkom predloženým žalobkyňou a ako aj ceny za 1 m2, t.j. 105,11 eur.

5./ Žalobkyňa na pojednávaní uviedla , že spolu so žalovaným vlastnia nehnuteľnosť v podielovom
spoluvlastníctve, ona vlastní väčšinu predmetnej nehnuteľnosti , stará sa o ňu , je v jej opatere a tak v

sa rozhodla, že požiada o zrušenie spoluvlastníctva so žalovaným a za tým účelom dala vypracovať aj
znalecký posudok. Ďalej uviedla, že je ochotná sa prispôsobiť aj nejakým úpravám pohľadom ceny a
myslím si, že v čom si nesadli so žalovaným je cena výšky jeho podielu.

6./ Splnomocnený zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že z vykonaného dokazovania jasne

vyplynulo, že nárok žalobkyne je vecne správny a z ich pohľadu aj spravodlivý. Predmetom tohto sporu
bolo zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam k pozemkom evidovaným
na LV č. W.parc. č. XXXX, nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X, nehnuteľnosť
evidovaná na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X a predmetom bol spoluvlastnícky podiel žalovaného,
ktorý predstavuje veľkosť X .

Žalobkyňa žiada súd o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie s tým, že uhradí
žalovanému výšku hodnoty jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol ocenený na 23.800 eur, žalovaný
však namietal, že na parcele P.stojí stavba, ktorá je tiež predmetom jeho spoluvlastníckeho podielu.
K tejto veci žalobkyňa fakticky ustúpila tvrdeniam žalovaného, dala vypracovať dodatok k znaleckému
posudku, ktorý ocenil predmetnú stavbu a teda za tento spoluvlastnícky podiel na predmetnej stavbe

mu má zaplatiť XXX eur, čo dohromady tvorí sumu na vysporiadanie XX.XXX eur.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti trpia určitými vecnými aj právnymi
faktami, ktorými sú napríklad to, že majetková štruktúra stavieb postavených na predmetných
pozemkoch nie je totožná resp. nie je rovnaká, prístup k nehnuteľnostiam pre žalovaného je vo veľkej
miere obmedzený, resp. nie je možný, čo sa týka stavby stojacej na parcele č. XXXX.

Keďžetentosporjemedziblízkymirodinnýmipríslušníkmi, žalobkyňachápeajurčitéduchovné,morálne
hodnoty vyplývajúce z predmetu tohto sporu, avšak nikdy nebolo možné sa so žalovaným akokoľvek
inak dohodnúť, lebo jeho nárok predstavoval takmer trojnásobok z všeobecnej hodnoty tohto majetku
a nebol jeho predmetný nárok nijak vecne podložený.
Žalobkyňa by sa vedela so žalovaným dohodnúť na rozumne určenej cene vyporiadania, ktorá by

predstavovala aj vyššiu cenu plnenia ako je cena určená znaleckým posudkom, resp. dodatkom k nemu,
avšaktotonebolonikdymožné,keďžežalovanéhoprístupkvecijeveľmišpecifický.Akékoľveknámietky,
ktoré žalovaný podal voči určeniu predmetných nehnuteľností, považuje len za cielené predlžovanie
tohto sporu a privodenie žalobkyni väčších nákladov spojených s vysporiadaním.
Nazákladetoho,čouviedli,tedavplnejmieretrvajúnapodanomžalobnomnávrhu,žiadajú,abyOkresný

súd Nitra predmetné spoluvlastníctvo zrušil a prikázal žalobkyni, aby žalovanému zaplatila náhradu za
jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 24.436 eur.

7./ Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nevidí dôvod , aby súd žalobe nevyhovel v prípade, že
budeobjektívnezistenáhodnotapredmetusporu,prípadnedôjdekdohodeúčastníkovkonaniaohľadom

podielu a výšky ceny.
Žalovaný ďalej uviedol, že predmetná nehnuteľnosť sa nedá rozdeliť, na pojednávaní sa rieši pozemok,
ale nerieši sa stavba na pozemku, petit navrhnutý žalobkyňou nerieši podielové spoluvlastníctvo k
stavbe to znamená, žalobkyňa bude výlučnou vlastníčkou pozemku pod stavbou, ale stavba zostane v
podielovom spoluvlastníctve žalovaného, ale súčasne k vyhoveniu návrhu v časti parcely bude mať za

následok, že žalovaný nebude mať prístup k stavbe, ku ktorému je podielovým spoluvlastníkom.
Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 22.05.2018 ( č.l. 91) uviedol, že považuje za nesporné ,
respektíve je ochotný súhlasiť so sumou parcely XXXX/X, kde sa nachádza stavba, ktorá je vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne.Čo sa týka parcely XXXX/X táto je prístupovou komunikáciou k parcele č.XXXX a stavby na nej sa
nachádzajúcej, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve ich obidvoch, to znamená, že pokiaľ táto žaloba
nevyrieši aj stavbu na parcele č. XXXX, na ktorej je W., v tejto časti nemôže s tým súhlasiť samo o sebe,

nakoľko zostane mu podielové spoluvlastníctvo k stavbe bez pozemku a bez prístupu.
Ďalej uviedol, že súhlasí s výškou 105 eur za m2, ale žiada vyriešiť stavbu, ktorá je tam.
Žalovaný uviedol, že za predmetnú stavbu požadovať čiastku 48.000,- eur, pričom sa jedná o
podnikateľský priestor , ktorý určite v tej časti má hodnotu prevyšujúcu v celosti sumu 100.000 EUR.
Žalovaný namietal vyhotovený dodatok k znaleckému posudku a to, spôsob použitia techniky znalca pri

vypracovávaní znaleckého posudku, namietal skutočnosť , že znalec použil metódu všeobecnej ceny
nehnuteľnosti a nie výnosovú metódu . ďalej uviedol že objednal súkromný znalecký rozsudok, ktorý
bude vypracovaný podľa výnosovej metódy.
Súdtomutonávrhunevyhovelatozdôvodov,žežalovanýmaldostatokčasuapriestorunavypracovanie
si súkromného znaleckého posudku, pričom výška hodnoty za účelom vyplatenia nebola medzi stranami
sporná, čo žalovaný potvrdil aj vo svojej výpovedi na pojednávaní, žalovaný namietal len neocenenie

stavby, kde zo strany žalobkyne bol predložený doplňujúci posudok, pričom tu už žalovaný namietal
nielen doplňujúci posudok ale aj posudok vypracovaný ohľadom predmetnej nehnuteľnosti.

8./ Za účelom objasnenia rozporu namietaného žalovaným pri vypracovávaní dodatku k znaleckému
posudku , žalobca žiadal na pojednávaní vypočuť znalca na odstránenie rozporov.

9./ Vzhľadom na tieto rozpory súd v konaní vypočul znalca O.. H. E., ktorý vo svojej výpovedi uviedol,
že v zozname znalcov v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností je evidovaný pod
ev. č. XXXXXX.
Bol oboznámený s námietkami žalovaného, bolo vytýkané, že nebola v znaleckom posudku použitá

výnosová metóda stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. K tomu uviedol, že oceňovacia
vyhláška pozná 3 metódy ocenenia nehnuteľnosti.
Za zvolenú metódu zodpovedá znalec. Každá nehnuteľnosť musí byť ocenená prvou metódou a to
metódou polohovej diferenciácie. Ďalšie metódy sú kombinovaná metóda a porovnávacia metóda.
Kombinovaná metóda sa používa u nehnuteľností, ktoré môžu byť prenajaté a tým vytvárajú nejaký

zisk pre majiteľa. Táto metóda obsahuje samotnú výnosovú metódu, ktorá sa kombinuje s metódou
polohovej diferenciácie. Túto metódu nepoužil z toho dôvodu, že s pravdepodobnosťou výnosová
metóda by vyšla určite menšia ako v znaleckom posudku.
Táto metóda sa používa pri bonitných nehnuteľnostiach, ktoré dosahujú vysoké zisky formou prenájmu,
vtedy vychádza výnosová metóda o niečo vyššia ako metóda polohovej diferenciácie.

Keď by znalec vypočítal nehnuteľnosť všetkými tromi metódami, neznamená to, že by sa výsledky mali
výrazne líšiť, iba v externých prípadoch.
Výpočet, ktorý je uvedený žalovaným vo svojom písomnom vyjadrení píše, že keď použijeme podobnú
metodiku a to metodiku polohovej diferenciácie, tak tu nevystupuje nikde výnos.
Znalec k tomu uviedol, že výnosová metóda neexistuje, ide iba o kombinovanú metódu, čo už spomenul,

že je to kombinovaná metóda, ktorá sa skladá z výpočtu výnosovou metódou a metódy polohovej
diferenciácie.

10./ Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi
sa v spise , výsluchom strán sporu ako aj svedka O.. H. E. a dospel k nasledovným skutkovým a právnym

zisteniam .

11./ Z výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX, bolo zistené že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti , nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. , obec F. a to parc. č. XXXX/X , zastavané
plochy a na dno ja o výmere XXXmX a parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a na dvoria o výmere XXXmX,

pričom podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli na základe darovacej
zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej ich matka S.. H.. E. P. darovala predmetné
nehnuteľnosti v celosti obdarovaným a to žalobkyni ako aj žalovanému každému v jednej polovici .
Z výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX bolo zistené, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
k nehnuteľnosti parc.č. XXXX, zastavané plochy a na dvoria o výmere XXmX, pričom podielové

spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudli na základe dedičského rozhodnutia XXD XXX/
XX a XXD XX/XX.Z osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že strany sporu každý v
1 - ine, nadobudli predmetné podielové spoluvlastníctvo podielové, pričom ako hodnota nehnuteľností
je uvedená suma vo výške 2.610,- eur.

Predmetné rozhodnutie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
Zo znaleckého posudku predloženého žalobkyňou č. XXX/ XXXX, vypracovaného znalcom O.. H. E.
dňa 24.08.2015 bolo zistené, že úlohou znalca v predmetnom posudku bolo v stanovenie všeobecnej
hodnoty pozemku a to parcely číslo XXXX,XXXX/X a parcely číslo XXXX/X katastrálne územie F., obec
F., okres F., kraj F., v stave ku dňu zamerania a podľa cenového predpisu platného v čase obhliadky

a zamerania. Znalec vo svojom znaleckom posudku stanovil všeobecnú hodnotu majetku metódou
polohovej diferenciácie .
V znaleckom posudku uviedol , že výpočet všeobecnej hodnoty porovnávaním nie je možné vykonať,
pretože pre daný typ nehnuteľnosti nemal znalec k dispozícii podklady pre porovnávanie. Výnosová
hodnota, resp. kombinovaná metóda nie je počítaná, nakoľko predmetom ohodnotenia je nehnuteľnosť
bez možnosti dosahovania výnosu formou prenájmu. Znalec vo svojom znaleckom posudku určil, že

všeobecná hodnota stanovená metódou polohovej diferenciácie spoluvlastníckeho podielu je vo výške
23.800,00 eur .
Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 22.05.2018 nerozporoval a nenamietal sumu vypočítanú
znaleckým posudkom predloženým žalobkyňou, avšak sporná zostala hodnota stavby nachádzajúcej
sa na parcele č. XXXX/X, pričom žalovaný za predmetnú stavbu požadoval sumu výške 48.000,- eur,

s ktorou nesúhlasila žalobkyňa .
Súd na mieste samom dňa 11.07.2018 vykonal ohliadku stavby, ktorá zostala v rámci vyporiadania
podielového spoluvlastníctva spornou.
Pri vykonanej ohliadke bolo zistené, že ide o zrekonštruovaný priestor, v ktorom v súčasnej dobe sú
uložené osobné veci žalobkyne ako aj jej syna, predmetné priestory, respektíve stavba neslúži na

podnikateľské účely žalobkyne, stavba je celá zrekonštruovaná, má charakter skladového priestoru.
Vzhľadom na daný rozpor žalobkyňa predložila na pojednávaní dodatok k znaleckému posudku č. X/
XXXX, zo dňa 24.8.2018, vyhotoveného znalcom O.. H. E., pričom predmetný dodatok k znaleckému
posudkubolvyhotovenýnazákladeZápisniciopojednávanízodňa12.7.2018vecidoplneniastanovenia
všeobecnej hodnoty stavby, na p.č. XXXX, katastrálne územie F., obec F..

Hodnota stavby bola podľa znaleckého posudku stanovená na sumu vo výške 640,00 eur, pričom bola
hodnota predmetnej nehnuteľnosti počítaná metódou polohovej diferencie.
12./ Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

13./ Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

14./ Predmetom konania je žaloba žalobkyni o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. území F. vedenej na LV č.XXXX ako parc.reg. ,,C“ č. XXXX/

X „zast.pl . a nádvorie“ XXX m2, pare. reg. „C“č. XXXX/X „zast.pl . a
nádvorie“ XXXmX, LV č.XXXX ako pare. reg. „C“ č..XXXX „zast.pl . a nádvorie“ XX
mX Katastrálneho odboru, Okresného úradu v F. a to z dôvodu, že k dohode o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva medzi nimi nedošlo a preto si podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva voči žalovanému na súd.

V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že strany sporu v priebehu pojednávania zhodne prejavili
záujem o vysporiadanie svojho podielového spoluvlastníctva, čo okrem iného potvrdzuje aj skutočnosť
vyplývajúca z listu predloženého žalobkyňou zo dňa 02.09.2013, ktorým odpovedala na list žalovaného
a ktorým prijala jeho návrh na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalovaného za ponúknutú náhradu
vo výške 19.620,- eur.

15./ Žalovaný v priebehu konania súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva ako aj s výškou
ceny za jeho vyporiadanie, predmetnú sumu ako aj predložený znalecký posudok zo strany žalobkyne
počas konania nenamietal, súhlasil s výškou ceny 105,- eur za m2.16./ Ako už bolo vyššie konštatované, medzi stranami sporu k dohode ohľadne zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva nedošlo a preto o jeho zrušení a vyporiadaní rozhodol súd s odkazom na

ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17./ Podľa § 142 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu

jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak
vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu
alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že Občiansky zákonník
upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne aj ich poradie, ktoré

je pre súd záväzné.
Predpokladom zrušenia podielového spoluvlastníctva je preukázanie aktívnej legitimácie na strane
žalobcov ako aj preukázanie pasívnej legitimácie na strane žalovaných.
Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek
dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne
umožňuje zamietnutie žaloby na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.

Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné.
Pretoanisúhlasvšetkýchúčastníkovkonaniasnavrhovanýmvyporiadanímešteneodôvodňuje,abysúd
svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

Za primeranú náhradu tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, nemožno
považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. Primeranú
náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych
podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol
prisúdený ostatným spoluvlastníkom.

V konaní bolo zhodne stranami sporu potvrdené, že predmetnú nehnuteľnosť nie je možné reálne
rozdeliť a preto do úvahy prichádza prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jednému zo
spoluvlastníkov a to v tomto prípade žalobkyni.
Žalovaný nemal záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, o nehnuteľnosti nemal záujem.
Súd predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, pretože tá prejavila záujem

o nehnuteľnosti, ktoré vybudovala, zveľadila, napojila na inž. siete, pričom všetko financovala zo svojich
finančných prostriedkov, čo žalovaný v konaní nerozporoval.
Žalovaný súhlasil s tým, aby nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne.
18./ Vzhľadom na túto skutočnosť, súd stanovil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za
jeho spoluvlastnícky podiel, pričom výška peňažného vyporiadania bola určená znaleckým posudkom

predloženým žalobkyňou v konaní, voči ktorému žalovaný spočiatku nemal žiadne námietky, tie vzniesol
až v závere pojednávania, kedy žiadal o poskytnutie lehoty na umožnenie mu predložiť nový znalecký
posudok a za tým účelom žiadal odročiť pojednávanie.
Súd návrhu žalovaného na odročenie pojednávania z dôvodu predloženia nového znaleckého posudku
z jeho strany nevyhovel poukazujúc na skutočnosť, že mal dostatok času v predmetnej veci predložiť

znalecký posudok na odstránenie rozporov ohľadom určenia výšky peňažného vyporiadania za jeho
podiel, pričom žalovaný nerozparoval výšku vyporiadania za m2, za akú by mal byť vyplatený jeho podiel
z predmetnej nehnuteľnosti, táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, rozporoval len stavbu na
pozemku nachádzajúcej sa na parcele č.J..
Súd vychádzajúc z predloženého zo znaleckého posudku žalobkyňou, ktorým boli ocenené

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území Nitra vedenej na LV č.XXXX ako parc.reg. ,,C“ č. XXXX/
X „zast.pl . a nádvorie“ XXX m2, pare. reg. „C“č. XXXX/X „zast.pl . a
nádvorie“ XXXmX, LV č.XXXX ako pare. reg. „C“ č..XXXX „zast.pl . a nádvorie“ XX m2
Katastrálnehoodboru,OkresnéhoúraduvF.,pričomznalecprivýpočtevýškyhodnotyspoluvlastníckehopodielu žalovaného postupoval podľa metódy polohovej diferenciácie mal za to, že výška peňažného
vyporiadania za spoluvlastnícky podiel žalovaného predstavuje sumu 23.800,00 eur , čiže sumu, ktorú
je povinná žalobkyňa vyplatiť žalovanému.

Sporná medzi stranami sporu zostala výška peňažného vyporiadania za podiel k stavbe nachádzajúcej
sa na parcele č. XXXX, ku ktorej nebolo pridelené súpisné číslo, pričom objekt dispozične predstavuje
komoru, predmetná stavba spočiatku nebola predmetom konania, čo namietal žalovaný a prihliadnuc
na jeho námietku ohľadom predmetnej stavby žalobkyňa predložila dodatok k znaleckému posudku,
na základe ktorého výška peňažného vyporiadania za veľkosť podielu žalovaného z tejto stavby

predstavovala sumu XXX,- eur, ktorú bola žalobkyňa ochotná vyplatiť žalovanému.
Žalovaný namietal v konaní postup ocenenia predmetnej stavby znalcom a to použitia metódy, ktorú
pri oceňovaní znalec použil, žalovaný namietal, že pri stanovený všeobecnej hodnoty stavby mala byť
použitá výnosová metóda.
Za týmto účelom žalobkyňa žiadala vypočuť znalca, ktorý ohľadom výberu metódy uviedol, že len
výnosová metóda neexistuje, ide o kombinovanú metódu, ktorá obsahuje výnosovú metódu a metódu

polohovej diferenciácie.
Na daný prípad sa nedala aplikovať kombinovaná metóda a to z dôvodu, že tá sa používa u
nehnuteľností, ktoré môžu byť prenajaté a tým vytvárajú zisk pre majiteľa, čo sa predmetnej stavby
netýka.
Súd vzhľadom na vyjadrenie znalca považoval zvolený spôsob ocenenia stavby za správny a to aj z

dôvodu, že pri ohliadke na mieste samom, ktorá bola v konaní vykonaná bolo zistené, že išlo len o
skladové priestory slúžiace k osobnej potrebe žalobkyne a jej rodinných príslušníkov, pričom celú stavbu
zrekonštruovala práve ona z vlastných finančných prostriedkov, čo nebolo sporné, čiže sa nepotvrdili
tvrdenia žalovaného, že by mohli prinášať alebo že prinášajú výnos žalobkyne a práve preto by bolo
potrebné nane pri ocenení aplikovať výnosovú metódu.

Súd vzhľadom na vyjadrenie znalca poukazujúc aj na vykonanie ohliadky na mieste samom vznesenej
námietke žalovaného nevyhovel.
Vzhľadom na závery znaleckého posudku ako aj dodatku k znaleckému posudku súd žalobe vyhovel,
zrušil podielové spoluvlastníctvo a stanovil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému výšku peňažného
vyporiadania za jeho spoluvlastnícky podiel v sume 24.436 eur ( 640,- + 23.800,- eur).

Na zaplatenie sumy vo výške 24.436 eur súd stanovil žalobkyni lehotu 20 dní od dňa právoplatnosti
rozsudku, tak ako požadovala.

19./ Podľa § 163 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania
alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

20./ Podľa § 163 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje
na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od
právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

21./ Žalovaný vo svojom prípise zo dňa 25.05.2016 žiadal o odročenie pojednávania a o prerušenie
konania.
Prerušenie konania odôvodnil tým, že na OS F. práve prebieha konanie pod sp. zn. XXC XXX/ XXXX,
kde sa rieši predbežná otázka podielového spoluvlastníctva a preto žiadal konanie vedené pod sp. zn.
XXC XXX/XXXX prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. XXC XXX/ XXXX.

Súd procesnému návrhu žalovaného nevyhovel, nakoľko po oboznámení sa s obsahom spisu XXC XXX/
XXXX mal preukázané, že predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 16.730,-
eur.
Z dôvodu, že predmetné konanie nijako nesúvisí s konaním vedeným pod sp.zn. XXC XXX/XXXX, návrh
na prerušenie konania v celom rozsahu zamietol

22./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej priznal plnú náhradu trov konania.23./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.