Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. február 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1Csp/198/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818202558
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Majerníková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7818202558.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: R. W., nar. X.X.XXXX,

trvale bytom M. XX, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec,
proti žalovanému: M. Q. Q. D. V., so sídlom M. A. X, XXX XX Q., D., konajúci na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený Advokátska kancelária Nagyová Tenkač,
s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36 862 169, o vydanie bezdôvodného obohatenia a
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.300,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 2.300,- EUR od 3.9.2018 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,40 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobu doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.9.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 2.300,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 3.9.2018 do zaplatenia titulom

vydania bezdôvodného obohatenia, sumy 1.000,- EUR titulom primeraného finančného zadosťučinenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.5.2005 uzatvoril žalobca so spoločnosťou
G. V., L..V.. Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe
ktorejposkytolprávnypredchodcažalovanéhožalobcovispotrebiteľskýúvervovýške4.390,-Sk(145,72
EUR), ktorý mal žalobca splatiť 11 mesačnými splátkami po 481,-Sk (15,97 EUR). Došlo k uzatvoreniu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí obsahovať obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj len "ZoSÚ"). V rámci zmluvy, konkrétne jej

bodu C), malo dôjsť medzi zmluvnými stranami tiež k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere s
úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v bode C). Dodávateľ
touto praktikou vnútil spotrebiteľovi aj iný úkon než ten, ktorý bol v čase podpisu zmluvy vo sfére jeho
záujmu. Z predtlače zmluvy vyplýva, že podpisom úverovej zmluvy spotrebiteľ súčasne podpisuje aj pod
časť textu, ktorá sa nachádza v bode C) a týka absolútne iného právneho vzťahu. Spôsob, ktorým sa
poskytovateľ finančných služieb pokúšal uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere, pokladá žalobca za
zavádzanie spotrebiteľa. Aj keď žalobca zmluvu podpísal, je možné prijať záver, že žalobca nemal v

úmysle okrem úverovej zmluvy uzatvoriť aj zmluvu o poskytnutí úverovej karty a treba ju považovať za
absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok vôle žalobcu. Ak žalobca chcel získať úver na zakúpenie
tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do vzťahu s právnym predchodcom žalovaného,
nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitostiiného právneho úkonu. Jedná sa o nedostatok vôle na strane žalobcu vstúpiť do iného, než primárne
dojednaného právneho vzťahu. Zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné podriadiť režimu ZoSÚ. Pre
absenciu individualizácie zmluvy o poskytnutí úverovej karty v smere náležitostí v ustanovení § 4 ods. 2,

3 cit. zákona, a s tým súvisiaci nedostatok písomnej formy predpísanej zákonom, k uzatvoreniu platnej
zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného
nedošlo. Takúto zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné považovať za neplatnú pre nedodržanie
zákonom predpísanej formy v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len
"OZ"). Pre platnosť tejto zmluvy sa vyžaduje naplnenie základných náležitostí právneho úkonu podľa

ustanovenia § 37 ods. 1 OZ, týkajúcich sa vôle a prejavu vôle, inak je absolútne neplatná s tým, že
pred uzavretím tejto zmluvy musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami v
zmysle § 4 ZoSÚ a na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie
(§ 3 ods. 5 ZoSÚ). Žalobca má za to, že vzhľadom na spôsob vyhotovenia úverovej zmluvy, ako aj
jej štylizáciu je dôvodné predpokladať, že žalobca v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohol
vedieť, že spolu s úverovou zmluvou uzatvára i ďalší záväzkový vzťah. Z hore uvedených skutočností

vyplýva, že zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon,
a teda sa zrušuje ex tunc, od samého začiatku. Uvedené potvrdzuje aj judikatúra súdov, ktorá ustálila
zmluvné formuláre právneho predchodcu žalovaného, v časti ich bodu C), za absolútne neplatné. Na
základe "Prehľadu obratov za obdobie od 27.06.2006 do 30.06.2018" je zrejmé, že žalobca čerpal
sumu 6.369,93 EUR (súčet súm pod položkou "Debet" - výber z bankomatu; financovanie na účet) a

uhradil sumu 10.054,69 EUR (súčet všetkých súm pod položkou "Kredit" - platba zloženkou; platba
prevodom). Na základe "Výpisu z účtu Kreditnej karty G. F. XXXX" je zrejmé, že žalobca - uhradil
sumu 140,- EUR. Ak žalobca reálne čerpal z neplatne dojednaného revolvingového úveru peňažné
prostriedky vo výške 6.369,93 EUR a zaplatil sumu 10.194,69 EUR (10.054,69 EUR + 140,- EUR) potom
sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil sumou 3.824,76 EUR. Žalobca si uplatňuje nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.300,- (úhrady žalobcu vykonané v období od 25.09.2015
do 19.07.2018). Žalobca má v súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
(ďalej aj len "zákon č. 250/2007 Z.z.") nárok aj na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného.
Hoci žalovaný formulár úverovej zmluvy nevyhotovil, ako právny nástupca nápravu vzniknutého stavu
nezjednal a pokračoval v porušovaní práv žalobcu. Žalobca požaduje finančné zadosťučinenie vo výške

1.000,- EUR a vo vzťahu ku spôsobu a intenzite porušenia zákona zo strany žalovaného, považuje jeho
výšku za primeranú a zodpovedajúcu účelu inštitútu finančného zadosťučinenia. Požadované finančné
zadosťučinenie žalobcu je na jednej strane satisfakciou pre samotného žalobcu, ktorý bol vystavený
protiprávnemu konaniu žalovaného ale súčasne aj vyjadrením sankcie, ktorá postihuje žalovaného,
ktorý závadne konal (rozsudok S. V. 6 Obo 302/2006 z 20.03.2008). Účelom a zmyslom primeraného

finančného zadosťučinenia je súčasne odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že
spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a povinností zo strany dodávateľa na súde
a v tomto konaní bol úspešný. Pre stanovenie kritérií výšky primeraného zadosťučinenia je potrebné
vychádzať zo zámeru zákonodarcu a z ustálenej judikatúry, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú,
jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa

dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Výška nároku na priznanie finančného zadosťučinenia podlieha
úvahe súdu. Pokiaľ by aj došlo k zníženiu požadovaného nároku súdom, nejedná sa o procesný
neúspechžalobcu,akmubolapriznanáaspoňčasťžalobouuplatnenéhonároku.Nemožnototižžalobcu
ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 12.10.2018, v ktorom uviedol, že nárok
žalobcu považuje za nedôvodný a žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť. Na základe úverovej
zmluvy bol žalobcovi poskytnutý aj revolvingový úver, s výškou úverového rámca 663,88 EUR; titulom
revolvingového spotrebiteľského úveru žalobca čerpal peňažné prostriedky počas takmer deviatich
rokov (od 27.06.2006 do 27.02.2015), v celkovej výške 6.414,93 EUR. Žalobca titulom revolvingového

spotrebiteľského úveru uhradil žalovanému celkom sumu 10.198,01 EUR. K nedostatku písomnej formy,
žalovaný uviedol, že proces uzatvorenia úverovej zmluvy je v súlade s ustanoveniami OZ, upravujúcimi
proces uzatvárania zmlúv, vrátane spotrebiteľských zmlúv. Všeobecné ustanovenia VÚP v bode II.
zakotvujú, že klient je povinný vyplniť žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru a vydanie úverovej
karty na príslušnom formulári G. alebo schválenom G. a prípadne vyplniť osobný dotazník. Žiadosť

sa po jej riadnom vyplnení, označení dátumom a podpísaní klientom stáva návrhom na uzavretie
zmluvy. Návrh predkladá klient G. priamo alebo prostredníctvom zmluvného predajcu. Prijatím žiadosti
o poskytnutie ÚR a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je v súlade s § 275 ods. 4 ObZ odoslanie
oznámenia o prijatí žiadosti o poskytnutí ÚR adresovaného klientovi. Vydanie karty na meno klienta,VS a číslo účtu revolvingového úveru oznámi G. klientovi písomne. Vznik zmluvy potvrdí G. klientovi
písomne. Potvrdenie doručenia tohto oznámenia potvrdzuje samotná skutočnosť, že žalobca z úverovej
karty čerpal peňažné prostriedky z titulu revolvingového úveru. Ak úverovú zmluvu, uzatvorenú medzi

žalobcom ako dlžníkom a žalovaným, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi revolvingový
spotrebiteľský úver, súd posúdi ako neplatný právny úkon z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej
písomnej formy, je nepochybné, že plnenie žalobcu žalovanému nie je bezdôvodným obohatením.
A to vzhľadom na to, že plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy nie je v zmysle § 455
ods. 1 OZ bezdôvodným obohatením. Žalobca sa nemôže domáhať voči žalovanému nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže plnenie poskytnuté žalobcom sa za bezdôvodné obohatenie
nepovažuje. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania. Pri subjektívnej premlčacej dobe je jej začiatok
viazaný na moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku
daný, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. K tomuto treba uviesť, že o vzniku bezdôvodného
obohatenia sa oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu
na vydanie bezdôvodného obohatenia. V otázke posúdenia začiatku plynutia objektívne a subjektívnej

premlčacej doby žalovaný dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v N. sp. zn. 5Co/383/2017.
S prihliadnutím na závery súdnej praxe je zrejmé, že objektívna a subjektívna premlčacia doba v
tomto prípade uplynula. Žalobca z kreditnej karty vyčerpal sumu 6.414,93 EUR, pričom posledný dátum
čerpania je dňa 27.02.2015 vo výške 30,- EUR. Žalobca celkovo uhradil sumu 10.198,01 EUR. K dátumu
posledného čerpania žalobca mal uhradenú ním čerpanú istinu; posledné čerpanie dňa 27.02.2015

bolo neskôr ako okamih, kedy žalobca uhradil sumu prevyšujúcu neskôr čerpanú istinu úveru. Ak
súd posúdi úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca čerpal z kreditnej karty, ako neplatný právny
úkon, s prihliadnutím na uvedené je možné konštatovať, že objektívna premlčacia doba začala plynúť
dňom 27.02.2015, t.j. okamihom posledného čerpania, vzhľadom na skoršiu úhradu sumy prevyšujúcej
čerpanú istinu, a uplynula dňa 27.02.2018. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 27.02.2015 a

uplynula dňa 27.02.2017. Žaloba bola podaná dňa 06.09.2018, t.j. po uplynutí objektívnej aj subjektívnej
premlčacej doby. Nárok žalobcu je tak premlčaný, čoho dôsledkom má byť zamietnutie žaloby. Ak
žalobca namieta, že na jeho strane absentovala vôľa uzatvoriť zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty, resp. že táto zmluva nebola uzatvorená v písomnej forme, či o jej
uzatvorení nemal vedomosť, v dôsledku čoho považuje úverovú zmluvu za neplatný právny úkon,

mal preukázateľnú vedomosť o tvrdených nedostatkoch počnúc od uzavretia tejto úverovej zmluvy.
Právna kvalifikácia pritom nemá pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby
žiadnu relevanciu. To znamená, že úhradou jednotlivých platieb žalobca vedel, že spláca niečo, o čo
nemal záujem, resp. o čom nevedel, že uzatvoril úverovú zmluvu (podľa jeho tvrdenia); taktiež vedel
o tom, akú výšku uhrádzal a kedy uhradil istinu, t.j. kedy vrátil čerpanú čiastku. Je preto zrejmé, že

dňa 27.02.2015 začala plynúť objektívna aj subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo vzťahu ku všetkých neskôr poukázaných platbám. V súvislosti so žalobou v časti o
finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- EUR, žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca žalobu
v tomto smere neodôvodnil. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu konaním žalovaného
vznikla akákoľvek fyzická, psychická alebo morálna ujma, ktorá zakladá nárok na peňažnú satisfakciu

a žalovanému nie je zrejmé, na základe čoho si žalobca tento nárok uplatnil. Žalovaný má za to, že
nárok na primerané finančné zadosťučinenie sa má posudzovať individuálne podľa okolností prípadu a
v tomto prípade nedošlo ku splneniu podmienok pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Žalobca nepreukázal, v čom má primeranosť finančného zadosťučinenia spočívať. Žalobca čerpal
peňažné prostriedky dobrovoľne, avšak peňažné prostriedky prestal splácať. Je nespravodlivé priznať

žalobcovi,ktorýporušovalzmluvnézáväzky,plnenieodžalovaného,ktorýsisvojezmluvnézáväzkyplnil.
Žalovaný má za to, že ochrana spotrebiteľovi by nemala tkvieť v tom, že spotrebiteľovi bude poskytovaná
ochrana pri porušovaní jeho zmluvných záväzkov. Súdna prax uvádza, že "priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch prichádza do úvahy
predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je už možné

napraviť. To znamená, že neprichádza do úvahy zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedenie
do pôvodného stavu." V predmetnom prípade považuje žalovaný nárok žalobcu na primerané finančne
zadosťučinenie nedôvodný, nakoľko o porušení resp. neporušení práva žalobcu ako spotrebiteľa nebolo
doposiaľ rozhodnuté. Žalobca sám požiadal žalovaného o uzatvorenie úverovej zmluvy, žalovaný
žiadnym spôsobom nenútil žalobcu k uzatvoreniu zmluvy, ani k čerpaniu prostriedkov. Žalobca sa mal

možnosť oboznámiť s obsahom úverovej zmluvy, ako aj podmienkami. Aj táto skutočnosť by mala byť
prvkom pri hodnotení uplatneného nároku na zaplatenie finančného zadosťučinenia. Zo žaloby nie je
zrejmý dôvod, prečo žalobca požaduje primerané finančné zadosťučinenie, nie je zrejmá špecifikácia
práva žalobcu ako spotrebiteľa, ktoré malo byť žalovaným porušené a nie je zrejmá ani skutočnosť,či a ak áno, kedy, žalobca uplatnil porušenie práva alebo povinnosti voči žalovanému. Naopak, v
prípade zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami došlo práve k porušeniu práva žalovaného
ako dodávateľa, kedy žalobca si riadne a včas nesplnil svoje povinnosti splácať čerpaný úver z

úverovej zmluvy. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia nemožno v predmetnom prípade určiť,
vzhľadom k tomu, že rozsah ujmy nebol žalobcom žiadnym spôsobom preukázaný. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že výšku primeraného finančného zadosťučinenia možno stanoviť podľa závažnosti vzniknutej
ujmy, a to tak, že čím závažnejšia ujma vznikla, tým by mala byť čiastka finančného zadosťučinenia
vyššia. Pri určovaní nároku na primerané finančné zadosťučinenie a jeho výšky, teda treba skúmať

nielen okolnosti na strane postihnutej osoby, ale aj na strane pôvodcu neoprávneného konania a
skúmať podiel konania pôvodcu aj postihnutej osoby na vzniku neoprávneného zásahu. Žalovaný
si nie je vedomý skutočnosti, ktoré zakladajú nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie.
Žalovaný si svoje povinnosti riadne a včas splnil a rovnaký zodpovedný prístup dôvodne očakával od
žalobcu. Žalovaný tak bol uvedený do omylu žalobcom ako osobou, ktorá nedodržala a porušila zmluvné
povinnosti. Žalovaný vždy postupoval voči žalobcovi korektne, s odbornou starostlivosťou, rešpektujúc

všeobecné záväzné právne predpisy. Navyše, požadovanú výšku finančného zadosťučinenia 1.000,-
EUR nemožno v žiadnom prípade považovať za primeranú. Zároveň žalovaný zdôrazňuje, že nebola
splnená základná podmienka pre vznik nároku na finančné zadosťučinenie, a to, že žalobca bol v
súdnom konaní iniciovanom žalobcom úspešný, a ani nepreukázal porušenie práv žalobcu žalovaným.

3. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním došlým súdu dňa 31.10.2018, ktorým zdôraznil,
že podstatou jeho žalobnej argumentácie je skutočnosť, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru
jevčastiC)úverovákartaneplatnouzdôvodunedostatkuvôležalobcuvstúpiťdotohtoprávnehovzťahu.
Doplnil, že dodatočným záujmom žalobcu (čerpaním peňažných prostriedkov) nemožno nahrádzať
absenciu vôle žalobcu pri vzniku právneho úkonu. Absolútne neplatný právny úkon nemožno dodatočne

schváliť (ratihabícia) ani odstrániť vadu, ktorá túto neplatnosť spôsobila. Jedinou motiváciou a jediným
zámerom žalobcu, pre ktorý podpísal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úvere, bolo získanie
klasického úvere na financovanie kúpy požadovaného tovaru. Argumentácia žalobcu stojí na tvrdení, že
žalobca mal záujem o poskytnutie klasického úveru a, že žalobca nebol oboznámený s tým, že súčasne
uzatvára so žalovaným aj iný právny úkon. Účelom návštevy predajne, bol záujem žalobcu o zakúpenie

vybraného tovaru. Čo však nesúviselo so zakúpením tovaru bolo "uzatvorenie" zmluvy o revolvingovom
úvere, zvlášť ak berieme do úvahy skutočnosť, že žalobca vstupoval do kontraktačného procesu s
úplne iným zámerom než s tým, aby bol zaradený do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového
rámca.Akzákonvyslovenenevylučujeprípady,abyspotrebiteľjednýmpodpisomuzatvorilviacprávnych
úkonov, a teda jedným podpisom vyjadril svoj súhlas s podmienkami aj viacerých úverových produktov,

neznamená to, že niečo také platí absolútne. Časť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru časť
C) je koncipovaná pre spotrebiteľa neprehľadným spôsobom, vzbudzujúcim dojem menšej podstatnosti
ako zvyšok textu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a navyše z tak štruktúrovaného textu,
ako je text zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, je zrejmé, že časť C) je pevnou súčasťou textu
zmluvy, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť toto ustanovenie alebo ho akýmkoľvek spôsobom vylúčiť z

obsahu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v
M. M., sp. zn. 16Co/46/2015 zo dňa 29.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Q., sp. zn. 7Co/200/2016
zo dňa 27.03.2017, rozsudok Krajského súdu v M. M., sp. zn. 16Co/124/2016 zo dňa 20.04.2017. K
tvrdeniu žalovaného, že žalobca sa nemôže domáhať nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,
uviedol, že prípady, ktoré sa za bezdôvodné obohatenie nepovažujú, sú upravené v § 455 Občianskeho

zákonníka. Jedným z nich je, že za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje prijatie dlhu neplatného
len pre nedostatok formy. Žalobca však nenamieta neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere len s
poukazom na nedostatok formy, ale aj s poukazom na absenciu skutočnej vôle žalobcu vstúpiť do iného,
než pôvodne zamýšľaného právneho vzťahu. Žalobca zotrval na správnosti údajov v žalobe, že žalobca
z úverovej karty čerpal sumu 6.369,93 EUR a na úverovú kartu uhradil sumu 10.194,69 EUR. K námietke

premlčania uviedol, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacoval kontinuálne, prijímaním
celkovo viacerých úhrad a musí existovať len jeden moment vzniku bezdôvodného obohatenia a v
tom prípade tiež aj len jeden moment dozvedenia sa o vzniku bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné
obohatenie bolo zavŕšené až prijatím poslednej úhrady žalobcu žalovaným zo dňa 19.07.2018. Najskôr
mohla žalobcovi začať plynúť subjektívna premlčacia lehota v súvislosti s uplatneným nárokom na

vydanie bezdôvodného obohatenia dňom vykonania poslednej úhrady žalobcu v prospech žalovaného,
t.j. 19.07.2018, pretože pred týmto dňom bezdôvodné obohatenie ako celok ešte ani nevzniklo, pričom je
vylúčené aby začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty predchádzal začiatku plynutia objektívnej
premlčacej lehoty. K nároku na primerané finančné zadosťučinenie uviedol, že je potrebné zohľadňovaťskutočnosť, že to bol žalovaný, resp. jeho právny predchodca, kto mal rozhodujúci vplyv na vyhotovenie
zmluvného formulára, ktorý následne predložil na podpis žalobcovi. Žalobca nebol v postavení, kedy
by bol schopný v rámci kontraktačného procesu vyjednať zmeny v znení formulára tak, ako ho pripravil

žalovaný,tentomoholžalobcalenpodpísaťresp.nepodpísať.Nemožnoignorovaťpovinnosťdodávateľa
postupovať s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní zmlúv, čo v prejednávanom prípade splnené
nebolo. V dôsledku konania žalovaného bol žalobca nútený domáhať sa ochrany súdnou cestou a
požadovať od žalovaného vrátenie tých úhrad, ktoré boli z jeho strany prijaté bez právneho dôvodu.

4. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním došlým súdu dňa 27.11.2018, v ktorom uviedol,
že neskoršie tvrdenie o údajnom nedostatku vôle vstúpiť do zmluvného vzťahu, dané po uplynutí viac
ako 13 rokov, považuje za účelové a nepreukázané a je ho potrebné vnímať vo vzájomnej súvislosti s
dôkazmi. Žalobca po obdŕžaní oznámenia o akceptácii návrhu na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom
úvere čerpal dňa 27.6.2006 z kreditnej karty sumu 99,58 EUR, čo potvrdzuje vôľu a záujem žalobcu o
revolvingový úver. Žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania a zdôraznil, že ak žalobca nemal

v úmysle uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere, musel vedieť, že ak čerpá z úverovej karty, koná bez
skutočného úmyslu, čo platí aj pri jej splácaní.

5. Súd na prejedanie a rozhodnutie vo veci nariadil pojednávanie podľa § 180 Civilného sporového
poriadku (ďalej len "CSP"). Na pojednávaní strany sporu zotrvali na svojej argumentácii a odkázali na

svoje písomné vyjadrenia.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, žiadosťou/zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru spolu so všeobecnými podmienkami G. V. L..V.. pre poskytnutie spotrebiteľského
úveru, výpisom z obchodného registra žalovaného, predžalobnou výzvou žalobcu, prehľad obratov za

obdobie od 27.6.2006 do 30.6.2018, výpisom z účtu Kreditnej karty G. F. XXXX, potvrdením o prijatí
splátok, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov, ďalšími listinnými dôkazmi predloženými
stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 26.5.2005 žalobca uzatvoril so právnym predchodcom žalovaného Zmluvu o poskytnutí

spotrebiteľského úveru XXX XXXX XXXX XXXX, jednalo sa o účelový úver na kúpu tovaru. Výška úveru
predstavovala 4.390,- Sk s povinnosťou žalobcu zaplatiť úver v 11-tich splátkach vo výške 481,-Sk
splatných k 15-tému dňu v mesiaci. Celkové náklady predstavovali 901,- Sk, RPMN 22,59 %. Súčasťou
zmluvy bolo ďalej ustanovenie, kde v časti C) Úverová karta je predtlačeným písmom uvedené: "Ďalej
žiadam, aby ma spoločnosť G. V. L..V.., zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca,

poskytla mi úverový rámec vo výške 20.000 Sk a vydala kreditnú kartu na moje meno. Beriem na
vedomie, že moja žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná na základe údajov uvedených
v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania, a že v prípade,
že po hodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže G. V.
L..V.. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať

čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5% mne
poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak. Súhlasím s platbami uvedenými v časti
C1). Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci, ak nie je v časti C1) dohodnuté inak, a spôsob splácania
je zhodný zo zvolenou možnosťou v časti B).

8. Tlačivo - formulár pre spotrebiteľské úvery bol horizontálne rozdelený na dve časti, z ktorých prvá
časť (neorámovaná, nepodfarbená) obsahovala klasický úver pod písmenom B a úverovú kartu pod
C-1. Druhá časť (orámovaná a podfarbená na spodku uvedenej žiadosti/zmluvy) obsahovala vopred
vytlačené texty rozdelené na body C-úverová karta, D-poistenie klienta, E-dohoda o zrážkach zo mzdy,
E-súhlas so spracovaním osobných údajov. V závere na spodku uvedenej žiadosti a zmluvy bola ďalšia

kolónka prehlásenia partnera vľavo a vpravo kolónka s podpismi žalobcu, ako aj žalovaného.

9. Na zadnej strane zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru boli pripojené VÚP, v zmysle ktorého
bodu III-1-1 prijatím návrhu a teda okamihom vzniku zmluvy je v zmysle § 275 ods. 4 obchodného
zákonníka odoslanie písomného oznámenia o prijatí adresovaného klientovi alebo prevod peňažných

prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru alebo jeho dohodnutej časti uvedenej v návrhu
na účet predajcu, prípadne iným dohodnutým spôsobom. Vznik zmluvy mal žalobca potvrdiť klientovi
písomne.10. Z prehľadu obratov za obdobie od 27.6.2006 do 30.6.2018, výpisom z účtu Kreditnej karty G. F.
XXXX, potvrdením o prijatí splátok, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov súd zistil, že
žalobca prvýkrát čerpal peňažné prostriedky z predmetnej kreditnej karty dňa 27.6.2006 a poslednýkrát

dňa 27.2.2015. Súd tiež zistil, že poslednú kreditnú transakciu/splátku uhradil dňa 19.7.2018 a za
obdobie od 25.9.2015 do 19.7.2018 žalobca vykonal mesačne úhrady na účet revolvingového úveru, a
to spolu vo výške 2.300,-EUR

11. Predžalobnou výzvou zo dňa 28.8.2018 žalobca vyzval žalovaného, aby v lehote do 2.9.2018

zaplatenie sumy 2.300,- EUR titulom vydania bezdôvodného obohatenia a sumy 1.000,- EUR titulom
primeraného finančného zadosťučinenia.

12. Výsluchom žalobcu súd zistil, že žalobca išiel si kúpiť do predajne O. Q. elektricky sporák, v ktorej
predajni predložil občiansky preukaz, podpísal zmluvu a odišiel domov s kúpeným tovarom. Žalobca
si nepamätal s kým podpisoval zmluvu. Zmluvu však pred jej podpisom nečítal aj keď na to mal

čas, pretože sa tešil na nový sporák. Žalobcovi pred podpisom zmluvy nič ohľadom úverovej zmluvy
nevysvetľovali, len podpísal zmluvu a zobral sporák domov. Úverovú kartu začal žalobca používať z
dôvodu, že potreboval peniaze a občas niečo kúpiť. Túto kartu prestal používať a vyberať z nej peniaze
vo februári 2015, pretože ju zablokovali. Žalobca si finančné prostriedky na splácanie úverovej karty
získaval požičiavaním peňažných prostriedkov ale hlavne prácou, pretože pracuje minimálne 250 hodín

mesačne. Aj napriek tomu, že dlh z úverovej karty platí 15 rokov a je tento dlh stále vo výške 2.000,-
EUR. Žalobca má aj ďalšie dve pôžičky, ktorých účelom bolo financovanie pôžičiek a získanie finančných
prostriedkov. Žalobca prestal splácať dlh z úverovej karty v mesiaci júl 2018, pretože približne v tom
období bol v kancelárií, ktorá sa zaoberá ľudskými právami a v ktorej mu odporučili, aby dlh z úverovej
karty už nesplácal. Dôvodom návštevy tejto kancelárie bolo to, že sa mu nepozdávalo dlhoročné platenie

úverovej karty a stále sa na nej nachádzajúci dlh. Na otázku, odkedy sa mu nepozdávalo dlhoročné
platenie, žalobca uviedol, že už dávno, pojem dávno však bližšie nešpecifikoval a následne odpovedal,
že už možno pri zablokovaní karty sa mu nepozdávalo, že platí veľa.

13. Z predloženého výpisu z obchodného registra vyplýva, že uznesením Okresného súdu M. E. zo dňa

16.8.2016 sp. zn. 34Exre 311/2016-9 došlo podľa ustanovenia § 69aa ods. 8 Obchodného zákonníka
k výmazu žalobcu G. V. L..V.. z obchodného registra v dôsledku jeho zániku dňom 30.6.2016 pri
cezhraničnom zlúčení so spoločnosťou M. Q. Q. D. V., L. V.J., zapísanou v obchodnom registri Q. pod
číslom XXX XXX XXX R. Q., so sídlom na adrese X M. A. XXX XX Q..

14. Súd na nariadenom pojednávaní neprihliadol na návrh žalovaného predložiť súdu písomné
vyjadrenie k predbežnému právnemu posúdeniu, v ktorom by podporil svoje stanovisko právneho
posúdenia veci, a to z dôvodu, že pripustenie takéhoto prostriedku procesnej obrany by vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania. Zo zákona nevyplýva, že by súd bol svojím predbežným právnym
posúdením viazaný, keď je nepochybné, že ďalej vykoná dokazovanie. Z dokazovania totiž môžu

vyplynúť iné skutkové závery, ktoré musí súd vyhodnotiť a tieto môžu dotvoriť právny názor. Predbežný
charakter právneho posúdenia neznamená to, že sudca pri svojej úvahe a myšlienkovom postupe
nezohľadnil všetky dostupné informácie a jeho konklúzia je z daného hľadiska neúplná alebo nepresná.
Predbežnosť právneho posúdenia spočíva v tom, že sudca v aktuálnom štádiu procesu objektívne
nemohol vychádzať z výsledkov riadneho dokazovania a ku konkrétnemu právnemu záveru dospel

síce vyčerpávajúcim argumentačným spôsobom, ale iba v rámci prípravy pojednávania. Objektívne
právo je súd vždy spôsobilý interpretovať, avšak záväzne aplikovať ho môže až na definitívne zistený
skutkový stav v procesnom zmysle. V prípade predbežného právneho posúdenia veci nie je súd takto
formulovaným záverom striktne viazaný, pretože opak by nevyhnutne viedol k absurdným dôsledkom
aj k deformovaniu rozhodovacieho procesu. Tento postup je však limitovaný, pretože pokiaľ sa sudca

chce zásadným spôsobom odkloniť od tohto názoru, je v záujme právnej istoty nevyhnutné, aby v
odôvodnení rozhodnutia sa s týmto odklonom vysporiadal. Navyše v predmetnom právnom posúdení
súd nepredniesol žiadne prekvapivé právne posúdenie veci, pretože súd sa v tomto posúdení neodklonil
od judikatúry súdov, ktoré v mnohých prípadoch takýto právny úkon posúdili ako neplatný a tiež ani od
právneho posúdenia žalobcu, voči ktorému mal na procesnú obranu dostatočný časový priestor.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára : Podľa § 497 Obchodného
zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospechpeňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

16. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o V. J. E. v znení neskorších predpisov v znení
účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len zákon č. 258/2001 Z. z.), na účely tohto zákona sa
rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

18. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

20. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

21. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"),, ustanoveniami tohto
zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov,
ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

23. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

24. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

25. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.26. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a), 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má
spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.

29. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou,
konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Právny predchodca žalovaného bol od uzavretia zmluvy v postavení
dodávateľa a žalobca v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského
práva. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich

absolútnej neplatnosti. Právny vzťah strán sporu súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to
podľa osobitného právneho predpisu - zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia
zmluvy a všeobecného právneho predpisu - Občianskeho zákonníka.

30. Zmluva o revolvingovom úvere, o ktorú žalobca opiera svoj nárok nebola platne uzavretá.

Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 26.5.2015 vyplýva, že strany
konania uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny
predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver na nákup tovaru. Touto zmluvou však v ďalšom vopred
vnútil žalobcovi aj iný úkon než iba ten, o ktorý mal v danom okamihu záujem (získanie úveru na
nákup sporáka) žalobca. Z predtlače zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, sa konajúca osoba -

žalobca súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine mala podpísať aj pod inú zmluvu
týkajúcusaúplneinéhoprávnehovzťahu,ktorýmalvzniknúťvbudúcnosti.Žalobcamajúczáujemokúpu
tovaru prostredníctvom spotrebiteľského úveru nemal inú možnosť len vopred predpripravenú predtlač
podpísať s tým, že obsahom tejto predtlače boli drobným písmom aj napriek závažnosti právneho
vzťahu, ktorý mal vzniknúť, vkomponované k inému právnemu úkonu. V tomto prípade má súd za to, že

právny úkon je neplatný pre nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa, vstúpiť do iného zmluvného
vzťahu s právnym predchodcom žalovaného, ako bol primárne vo sfére jeho záujmu (spotrebiteľ je
tak sústredený jedine na primárny právny úkon, v prejednávanej veci nákup sporáka na úver, pričom
v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny koná neuvážene a nevedome
aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ už vopred ráta).

Zmluvné podmienky, ktoré sledoval žalovaný uzavrieť (ďalej len ,,revolvingový úver") boli obsiahnuté vo
formulárovej (typovej štandardnej a pod.) úverovej zmluve o poskytnutí iného úveru v prevažnej časti vo
všeobecných obchodných podmienkach. Úverové podmienky týkajúce sa revolvingového úveru neboli
individuálne podpísané, ani v osobitnej písomnej zmluve.31. Tunajší súd nevidel dôvod na odklon od rozsudkov súdov, ktorí v obdobných prípadoch označili
právny úkon za neperfektný a z hľadiska nedodržania písomnej formy vyžadovanej zákonom za neplatný

(§ 40 ods. 1 OZ cit. "Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný"). "V konečnom dôsledku z bodu C formulára zmluvy o úvere zo dňa 14.7.2006
nevyplýva nič iné než to, že žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme platobnej karty.
Podpisom zmluvy dňa 14.7.2006 však nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu a
vzájomné práva i povinnosti z tejto zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku zo strany žalovaného.

Ak hodlal žalobca uzavrieť so žalovaným nový záväzkový vzťah, bolo to potrebné urobiť spôsobom, aký
predpisuje zákon 258/2001 Z.z. Ak dňa 10.2.2010 poskytol žalovanému sumu 20.000 Sk, bez osobitnej
písomne zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami,
ktoré vyžaduje § 4 ods. 1, 2 zákona 258/2001, nebola dodržaná zákonom predpísaná forma, a preto je
neplatná. Bez písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z úveru, ani výške úroku z
omeškania a už vôbec nie ustanovenia o zmluvnej pokute či poplatkoch, na ktoré si žalobca robil nárok

v zmysle sadzobníka. Ak by aj existovala písomná formálne platná zmluva o žalovanom úvere, súd
by venoval dôslednú pozornosť otázke neprijateľných zmluvných podmienok ku škode spotrebiteľa.
Vzhľadom na to, že v danom prípade účastníci neuzavreli platnú zmluvu, sa súd týmito okolnosťami
nezaoberal." (viď rozsudok Okresného súdu Z. - J. vo veci 17C 107/2011).

32. "Touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil konajúcej osobe - odporcovi aj iný úkon než iba ten,
ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru na nákup práčky). Ako totiž vyplýva
z danej predtlače zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru, sa konajúca osoba - odporca
súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny,
ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Teda, ak chcel

odporca získať úver na zakúpenie práčky, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho
vzťahu s navrhovateľom, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe
obsahovalaajnáležitostiinéhoprávnehoúkonu.Vtomtoprípadesatakdáusudzovaťnanedostatokvôle
konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako bol primárne vo
sfére jeho záujmu (spotrebiteľ je tak sústredený jedine na primárny právny úkon, v prejednávanej veci

nákup práčky na úver, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny
koná neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím
dodávateľ už vopred kalkuluje). Uvedené sa týka v ďalšom nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť viazaný
ust. čl. IV. Všeobecných podmienok navrhovateľa týkajúcimi sa poskytnutia revolvingového úveru, a
to vzhľadom na to, že podpisom zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru klient - odporca

v časti B) (teda týkajúcej sa poskytnutia spotrebiteľského úveru na nákup tovaru - práčky) prehlásil,
že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady. Keďže časť B) zmluvy/
žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru
(úverového rámca), spotrebiteľ zaiste nemá vôľu a v praxi ani čas oboznamovať sa s ďalšou časťou čl.
IV. Všeobecných podmienok týkajúcou sa práve úverového rámca - revolvingového úveru a úverovej

karty (súd má v ďalšom závažnú pochybnosť o tom, či mal vôbec odporca reálnu možnosť oboznámiť
so znením uvedených Všeobecných podmienok pri kúpe tovaru v X. X.-O. predajni v Z. S. X. a taktiež
súčasne pochopiť ich právny význam, keďže tieto podmienky sú veľmi rozsiahle s množstvom odbornej
právnej terminológie). Napokon súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle
odporcu s časťou D) žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, podľa ktorej mal odporca prijať

súbor poistenia po oboznámení sa a vyjadrením súhlasu s platnými rámcovými zmluvami o poistení
navrhovateľa a Q. G. V., L.. V.. a so Všeobecnými podmienkami tejto poisťovne* (zmluva pod * odkazuje
na I..G..V. ). S poukazom na uvedené dôvody sa súdu javí takýto právny úkon spotrebiteľa
- odporcu (časť C) zmluvy/ žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru) ako neplatný s poukazom na
ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka." (viď rozsudok Okresného súdu Ž. vo veci 6C 170/2011).

33. Úverové podmienky žalobca nepodpísal, preto pre nedodržanie zákonom vyžadovanej písomnej
formy nejde o platný právny úkon.

34. S poukazom na uvedené dôvody súd má za takýto právny úkon spotrebiteľa - žalobcu ako neplatný

nielen s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., ale aj s poukazom na ust. §
37 ods. 1 OZ.35. Súd má za to, že nedošlo k dodržaniu predpísanej písomnej formy, ako to požaduje ust. § 4 ods.
1 zákona č. 258/2001 Z. z. a preto je zmluva o revolvingovom úvere, na ktorú žalobca poukazuje, aj z
tohto dôvodu neplatná (rovnako aj podľa ust. § 40 ods. 1 OZ).

36. Podľa názoru súdu zmluvná podmienka, ktorou automaticky podpisom zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spotrebiteľ žiada aj o poskytnutie revolvingového úveru je v rozpore s ustanovením § 6 odsek
1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko viaže poskytnutie spotrebiteľského úveru
na obstaranie vecí na žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ktorý spotrebiteľ pri takomto

type zmluvy nemá možnosť ho odmietnuť. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje následky, že ak
by spotrebiteľ nechcel uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere, nemohol by uzatvoriť ani zmluvu o
úvere, lebo predtlačené ustanovenie tejto zmluvnej podmienky, ktorou žiada spotrebiteľ o zaradenie do
zoznamu žiadateľov o poskytnutie revolvingového úveru, nemôže spotrebiteľ vylúčiť. Nie je podstatné,
či dodávateľ mu poskytne alebo neposkytne revolvingový úver, keďže to závisí vyslovene od jeho
rozhodnutia, ani či dôjde k jeho čerpaniu, lebo fakticky schválením žiadosti o poskytnutie úverovej

karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii úver, o ktorý nežiadal. Podmienky takéhoto revolvingového
úveru nie sú v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Samotná táto zmluvná podmienka je
formulovaná tak, že vnucuje spotrebiteľovi ďalší produkt doručením platobnej úverovej karty ho napadá
k jej použitiu, pričom pôvodne spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil záujem. Takéto konanie dodávateľa
je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a spotrebiteľ je takto zbavený možnosti voľby

medzi inými ponukami obdobných úverov inými poskytovateľmi. Takáto zmluvná podmienka nebola
individuálne dojednaná, ale je súčasťou vopred pripraveného formulára, ktorý spotrebiteľ môže len
prijať alebo neprijať ako celok. Právny predchodca žalovaného si zjavne zabezpečoval rozvíjanie
jeho ďalšej podnikateľskej činnosti formulárovou zmluvou, keď samotný návrh na uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere formuloval on sám a fakticky ho aj on sám prijal. Takýto postup vyvoláva dojem

o jeho cielenej stratégii, kedy spotrebiteľovi vnútil nepožadovanú službu a podmienky úveru "skryl" na
základe neprehľadných ustanovení zmluvy. Vyššie uvedený postup spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvné dojednanie týkajúce sa
revolvingového úveru napĺňa pojmové znaky neprijateľnej podmienky definovanej v ustanovení § 53
odsek 1 Občianskeho zákonníka. Súd má v ďalšom za to, že uvedený postup právneho predchodcu

žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle
vyššiecitovanýchust.SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993,akoajust.§52anasl.Občianskeho
zákonníka nemôže požívať právnu ochranu.

37. K použitiu § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. podľa ktorého, pri nesplnení podmienok podľa odsekov

2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba, súd
dodáva, že v danom prípade zmluva o revolvingovom úvere bola posúdená ako neplatná z dôvodu, že
nebola dodržaná obligatórna forma tejto spotrebiteľskej zmluvy, t.j. bola bez osobitnej písomnej zmluvy,
v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný a navyše bez náležitosti obsiahnutých v odseku

2 a 3. To znamená, že jej neplatnosť podľa § 40 ods.1 OZ nebola vyslovená len z dôvodu absencie
náležitostí uvedených v § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z.

38. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

39. Podľa § 455 ods. 1 OZ, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie
premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

40. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

41. Podľa § 456 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.42. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

43. Podľa § 107 ods. 1, 2, 3 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci

neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd
na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

44. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak

ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

45. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

46. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na
úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Aktívna legitimácia pre

uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456 OZ. Toto ustanovenie
určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu oprávneným; je ním ten, na úkor koho sa predmet
bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto
je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaným, vyplýva z § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné

obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil. V prejednávanej veci
došlo k tomu, že právny predchodca žalovaného preukázateľne a nesporne poskytol žalobcovi peňažné
prostriedky titulom zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú zmluvu súd z vyššie uvedeného dôvodu, t.j.
pre nedostatok nie len vôle aj formy, považuje za neplatnú. Na strane žalobcu ide o prípad plnenia
bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Dôsledkom

takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom,
ktorému bolo plnené. Z hľadiska hmotno-právneho je žalovaný v právnom vzťahu bezdôvodného
obohatenia nositeľom povinnosti (o uloženie ktorej žalobca žiada), preto je v prejednávanej veci pasívne
legitimovaný. Žalovaný sa teda na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, keďže získal majetkový prospech
plnením bez právneho dôvodu, pričom toto obohatenie musí vydať žalobcovi. Výška bezdôvodného

obohatenia spočíva v rozdiele medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami zo strany žalovaného
6.414,93 EUR a vrátenými peňažnými prostriedkami zo strany žalobcu 10.198,01 EUR. Žalobca ako
dominus listis požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia len za obdobie od 25.9.2015 do 19.7.2018
spolu vo výške 2.300,- EUR. Súd teda zaviazal žalovaného vydať žalobcovi predmet bezdôvodného
obohatenia v požadovanej výške 2.300,- EUR.

47. Vo vzťahu k námietke premlčania nároku žalobcu, ktorú vzniesol žalovaný uvádza, že pri práve
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia plynie jednak subjektívna 2-ročná premlčacia doba
plynúca odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil, a jednak objektívna 3-ročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému

obohateniu, resp. 10 ročná pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. Ich začiatok je upravený odlišne.
Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah
je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému
ešte plynie druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, do uplatnenia práva na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia uplynie čas uvedený v ustanovení § 107 ods. 1 a povinný v súdnom konaní
vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o bezdôvodné obohatenie spôsobené
úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 107
ods. 2. Podobne je to aj v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacejdoby, ale by už uplynula objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba
v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

48. Z tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalobca približne v mesiaci júl 2018, t.j. v čase vykonania poslednej
úhrady, navštívil združenie na ochranu ľudských práv s úmyslom poradiť sa ohľadom platenia dlhu z
úverovej karty, kde mu poradili, aby predmetný dlh prestal splácať. V čase úhrady poslednej splátky dňa
19.7.2018 žalobca ako priemerný spotrebiteľ bez právnického alebo ekonomického vzdelania nemohol
anilenpredpokladať,žežalovanémuuhrádzalajpeňažnéplnenia,naktorémuzákonnýnároknevznikol.

Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že
na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal. Žalobca sa o
bezdôvodnom obohatení dozvedel najskôr v mesiaci júl 2018 od združenia na ochranu ľudských práv.
Žaloba podľa názoru súdu bola teda podaná v rámci 2 - ročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Rovnako
bola vzhľadom na uvedené zachovaná aj 3- ročná objektívna premlčacia doba, nakoľko žalobca si

v konaní uplatnil len bezdôvodné obohatenie zo splátok, ktoré uhradil po 25.9.2015, pričom žaloba
bola podaná na tunajší súd dňa 6.9.2018. Od zaplatenia každej konkrétnej splátky teda plynie 3 ročná
objektívna premlčacia lehota na zaplatenie.

49. Pokiaľ ide o posúdenie trojročnej objektívnej lehoty, pre jej začiatok plynutia treba vychádzať z

dátumu plnenia realizovaného zo strany žalobcu, v tomto prípade žalobca "splácal úver" splátkami tak,
že celkovo vyčerpal sumu 6.414,93 EUR a to poslednou transakciou zo dňa 27.2.2015 a celkovo uhradil
sumu10.198,01EURposlednousplátkouvykonanoudňa19.7.2018.Toznamená,žeposkytnutúčiastku
6.414,93 EUR podľa predložených výpisov splatil v mesiaci júl 2014, t.j. BO začalo vznikať na strane
žalovaného najskôr počnúc mesiacom júl 2014 (súčasne začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty

k prvým splátkam nad rámec poskytnutého plnenia). Ak je plnenie bez právneho dôvodu poskytované
postupne po čiastkových sumách, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne
v okamihu, keď došlo k plneniu. Každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má tak
svoj samostatný právny osud, premlčuje sa samostatne a samostatne sa tiež posudzuje prípadné
omeškanie s jej vydaním. Pre posúdenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je irelevantné,

kedy (a či vôbec) sa stal nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia splatným. Skutočnosť,
že oprávnený vyzval obohateného na vydanie všetkých bezdôvodne poskytnutých platieb ich súhrnným
vyčíslením, nemôže preto nič zmeniť na tom, že tým požaduje vydanie viacerých plnení poskytnutých
bez právneho dôvodu, teda požaduje splniť viacero samostatných dlhov, hoci všetky vznikli nevrátením
plnenia z bezdôvodného obohatenia (R. S. Č. zo 14. 12. 2006, sp. zn. 33 Odo 52/2005).

50. Podľa názoru súdu sa žalobca reálne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu,
keď skutočne (preukázateľne) zistil skutkové okolnosti, na základe ktorých mohol podať žalobu o
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného
obohatenia a o osobe obohateného, t.j. dňom úhrady poslednej splátky 19.7.2018. Teda týmto dňom

žalobca nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia aj o osobe obohateného. Pre účely
prejednávaného prípadu treba osobitne poukázať na to, že v čase vykonania poslednej transakcie, t.j.
27.2.2015 žalobca nemohol mať vedomosť o bezdôvodnom obohatení. To, že žalobca na pojednávaní
vypovedal, že už možno pri zablokovaní karty sa mu nepozdávalo platenie, neznamená, že sa žalobca
užvtomčasedozvedel,žežalovanémuuhrádzapeňažnéplnenia,naktorémuzákonnýnároknevznikol,

inakbynevykonávalsplátkyaždo19.7.2018.Súdsavzhľadomnavyššieuvedenénestotožnilstvrdením
žalovaného, že dňa 27.02.2015 začala plynúť objektívna aj subjektívna premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo vzťahu ku všetkých neskôr poukázaných platbám a to z dôvodu, že ak
pri podpise úverovej karty absentovala vôľa žalobcu, mal žalobca už vtedy preukázateľnú vedomosť o
tvrdených nedostatkoch tejto zmluvy, a to znamená, že úhradou jednotlivých platieb žalobca vedel, že

spláca niečo, o čo nemal záujem, taktiež vedel o tom, akú výšku uhrádzal a kedy uhradil istinu, t.j. kedy
vrátil čerpanú čiastku.

51. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s citovaným ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 3.9.2018 bola vo výške 0

%. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v celom
rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.300,- EUR spolu s úrokom z
omeškaniavovýške5%ročnezprisúdenejsumyod3.9.2018(ododňanasledujúcehopouplynutílehotyna plnenie uvedenej v predžalobnej výzve, ktorou žaloba požiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia)
do zaplatenia.

52. Podľa 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

53. Žalobca v konaní uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 posledná
veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z hypotézy citovanej právnej normy vyplýva, že
spotrebiteľ musí byť pri uplatnení tohto práva úspešný. Iba za tohto predpokladu mu vznikne právo na
priznanie finančného zadosťučinenia. V danom prípade úspešnosť žalobcu bude zrejmá až na základe
právoplatného rozhodnutia súdu, z toho dôvodu uplatňovanie predmetného nároku súd považuje za

predčasné. Aj za predpokladu, že by bol nárok uplatnený včas, súd konštatuje, že žalobca neprodukoval
relevantné dôkazy preukazujúce diskomfort, prípadne iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie
finančného zadosťučinenia. Žalobu v časti uplatneného finančného zadosťučinenia súd zamietol ako
nedôvodnú.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

56. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s
tým, že nakoľko mal žalobca plný úspech v nároku o vydaní bezdôvodného obohatenia a žalovaný mal
plný úspech v nároku o priznaní finančného zadosťučinenia, súd priznal žalobcovi nárok na pomernú

náhradu trov konania v rozsahu 39,40 %. K pomernému úspechu strán sporu súd dodáva, že aj napriek
tomu, že predmetom žaloby boli dva samostatné nároky, o ktorom každom nároku na náhradu trov
konania by mal súd rozhodnúť samostatným výrokom, súd rozhodol jedným výrokom, pretože peňažný
výsledok by pri ich konečnom vyčíslení bol rovnaký a žalobcova konkrétna výška náhrady trov v nároku o
vydaní bezdôvodného obohatenia by prevyšovala konkrétnu výšku náhrady trov žalovaného v nároku o

priznaní finančného zadosťučinenia o 39,40 %. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení
bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch

písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods.
2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následoknesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákona č. 233/1995 Z.z.).