Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316219998
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2316219998.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TerézieMecelovejačlenieksenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: Y. W., nar. XX. G. XXXX, bytom
T. XXX/XX, F. X., zastúpenej: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 14, Šaľa, IČO: 46
255 010, proti žalovanému: N. S., nar. X. Q. XXXX, bytom F. X/X, F. X., zastúpenému advokátom: Mgr.
Peter Odehnal, Vajanského 7, Trnava, o náhradu škody spôsobenej na zdraví, o odvolaní žalobkyne

proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 11. septembra 2018 č. k. 26C/330/2016-98, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania m e n í tak,
že žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. konanie zastavil, II. žalovanému priznal náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia v plnej výške.
Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 144, § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v
zneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„CSP“).Vecnedôvodil,žežaloboupodanousúdudňa3.11.2016sa
žalobkyňa domáhala voči žalovanému náhrady škody spôsobenej na zdraví. Podaním zo dňa 13.9.2018
vzala žalobkyňa žalobu v plnom rozsahu späť, súd prvej inštancie preto konanie zastavil.

Rozhodnutieonárokunanáhradutrovkonaniaodôvodnilprávneust.§256ods.1CSP,vecnezavinením
žalobkyne na zastavení konania, v dôsledku čoho vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania.
K aplikácii ustanovenia § 257 CSP (s ktorou aplikáciou žalovaný nesúhlasil) súd prvej inštancie dodal,
že pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza aplikácia tohto ustanovenia do úvahy v prípadoch,
keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ale súd dôjde k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí

ísť o celkom výnimočný prípad. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa
nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
Žalobkyňou uvádzané dôvody nespĺňali predpoklad výnimočnosti pre nepriznanie náhrady trov konania
stranám sporu.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov konania podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc

ich nepriznanie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením a tým, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávnych skutkových zistení. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní
domáhala náhrady škody na zdraví, ktorú jej spôsobil žalovaný obzvlášť krutým spôsobom, nakoľko jej
spôsobil početné rezné rany v oblasti tváre a rúk. Trestné stíhanie bolo voči žalovanému napokon pre
nepríčetnosť zastavené. V trestnom konaní bolo vyhotovených niekoľko znaleckých posudkov, pričom
v uznesení, ktoré mala žalobkyňa k dispozícii sa uvádzalo, že žalovaný si stav psychózy navodil sám

v rámci svojej závislosti na drogových látkach. Vychádzajúc z tejto skutočnosti žalobkyňa uplatňovala
náhradu škody v zmysle § 423 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník).Po vyjadrení žalovaného a následnom pripojení celého trestného spisu sa žalobkyňa oboznámila s
obsahom znaleckých posudkov, na ktoré sa žalovaný odvolával. Žalobkyňa žiada aplikovať ust. § 257
CSP. K majetkovým pomerom žalobkyňa uviedla, že jej príjem predstavuje v súčasnosti len rodičovský

príspevok. Domnieva sa, že sú tu splnené výnimočné okolnosti pre nepriznanie trov žalovanému.
Žalobkyňa si uplatňovala v konaní škodu na zdraví spôsobenú žalovaným pri pokuse o vraždu, pričom
žalovaný bol konzumentom omamných látok. Skutočnosť, že trestné stíhanie bolo prokurátorom pre
nepríčetnosť zastavené, ešte automaticky neznamená, že páchateľ nezodpovedá za spôsobenú škodu
v civilnom konaní. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považuje žalobkyňa rozhodnutie o povinnosti

nahradiť trovy konania žalovanému za neprimerané tvrdé.

3. Žalovaný navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania ako vecne správne
potvrdiť. Žalobkyňa zavinila zastavenie konania. Žalobkyňa v odvolaní uvádza, že pred podaním žaloby
mala k dispozícii iba uznesenie, kde sa malo uvádzať, že žalovaný si spôsobil stav psychózy sám v rámci
svojej závislosti na drogách. Toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože uznesenie s takýmto konštatovaním

neexistuje. V opačnom prípade by trestné stíhanie nemohlo byť zastavené. Z uznesenia vyplýva, že
žalovaný konal pod vplyvom duševnej choroby - psychózy. Pravdivá nie je ani skutočnosť, že žalobkyňa
nemala možnosť poznať obsah znaleckých posudkov, vypracovaných v rámci trestného konania a teda
nemohla riadne posúdiť v čase podania žaloby dôvodnosť uplatneného nároku. V trestnom konaní bola
žalobkyňa zastúpená opatrovníkom, pričom práva na oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania sa

výslovne vzdala. Žalovaný nevidí dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP. Zo samotného späťvzatia žaloby
vyplýva, že žalobkyňa si bola vedomá jej nedôvodného podania, preto pristúpila k späťvzatiu žaloby.
Žalobkyňa mala pred podaním žaloby dostatok informácií a dôkazov o tom, že uplatnený nárok nie je
dôvodný.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti uzneseniu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m/ CSP), po
skonštatovaní,žepodanéodvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľkapoužila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v

medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne je dôvodné
vyhovieť.

5. V posudzovanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v časti nároku na náhradu trov
konania na právnom názore o zavinení zastavenia konania žalobkyňou, preto v zmysle § 256 ods. 1
CSP vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, súčasne konštatujúc, že pre
aplikáciu ust. § 257 CSP nie sú splnené podmienky.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že voči žalovanému bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin
vraždy podľa § 154 ods. 1, ods. 2 písm. a/, c/ Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon)
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona v súbehu so zločinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktoré ho sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
obvinený N. S. dňa 7.11.2014 v čase asi o 14.00 hodine v F. X., okres T., na ulici T., v bytovej jednotke č.
XX, ktorá je situovaná na predposlednom miestne z bytovej zástavby, zaklopal na vchodové dvere bytu
poškodenej J. W. (žalobkyňa, v trestnom konaní poškodená) a jej dcéry Y. W. so slovami „otvorte polícia,
v mene zákona“, na čo poškodená a jej dcéra nereagovali, pričom neskôr začal búchať na vchodové

dvere, na čo J. W. otvorila uvedené dvere, kde jej dcéra stála za ňou, pričom obvinený vošiel do chodby
a J. W. chytil pod krk a začal ju rezať nožom, ktorý držal v tom čase v ruke, so slovami „tu máte, vy kurvy
špinavé, ja som vám to hovoril“, pričom J. W. chytil za vlasy a bodol ju do vlasatej časti hlavy, do tváre
a krku a do oboch rúk, následne ju odhodil tak, že pri tom spadla aj poškodená Y. W., ku ktorej pristúpil
a udrel ju do ľavého ucha, následne sa Y. W. snažila postaviť s tým, že ide pomôcť svojej matke, na čo

ju páchateľ pichol nožom do ľavého prsníka a keď z nej vyťahoval nôž, povedal, že „pozeraj, ako tvoja
matka zomiera a ty s ňou“ a následne sa otočil, zabuchol dvere a odišiel, čím J. W. podľa predbežnej
lekárskej správy spôsobil zranenia a to reznú ranu vo vlasatej časti hlavy vpravo 7 cm dlhú, reznú ranu
na tvári vľavo, siahajúcu až na krk 15 cm dlhú, viacpočetné bodné ranky tváre a prednej časti krku do1 cm dĺžky, na oboch rukách mnohopočetné ranky, s predpokladanou dobou liečenia spojenou s PN v
trvaní 14 - 21 dní, a poškodene Y. W. spôsobil zranenie a to reznú ranu na ľavej ušnici, na pravej ruke,
bodné rany - na ľavom prsníku, pod ľavou lopatkou, pravého predlaktia v hornej tretine a dolnej tretine

pravej ruky, s predpokladanou dobou liečenia spojenou s PN v trvaní 14 dní.

7. Uznesením Krajskej prokuratúry Trnava z 27.7.2015 zn. Kv97/14/2200-68 bolo trestné stíhanie voči
obvinenému (v tomto konaní žalovaný) zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku
(zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok), pretože obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne

zodpovedný. V odôvodnení uznesenia sa poukazuje na závery znaleckých posudkov znalcov: MUDr.
Viktor Segeda a Božena Segedová, MUDr. Miroslav Čerňan a MUDr. Elena Mokrášová.

8. V predmetnom konaní sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala náhrady škody na zdraví v sume
3.944,50 eur s poukazom na § 423 a § 444 a nasl., § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa k
žalobe vyjadril písomným podaním z 11.4.2017 (č. l. 38 spisu) a požiadal o splátkový kalendár (mesačné

splátky vo výške 100 eur) pre úhradu škody spôsobenej žalobkyni. V následnom vyjadrení z 27.10.2017
(č. l. 55 spisu) žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že za škodu žalobkyni nezodpovedá s
odkazom na výsledok trestného konania. V danej veci bolo nariadené pojednávanie 5.4.2018, na ktorom
právny zástupca žalobkyne žiadal doplniť dokazovanie pripojením trestného spisu. Predmetný trestný
spis bol doručený súdu 23.4.2018. Následne obaja právni zástupcovia nahliadli do spisu a požiadali

o vyhotovenie snímky vlastným mobilným telefónom (v prípade právneho zástupcu žalobkyne šlo o
znalecký posudok č. l. 209 - 228). Žalobkyňa vzala žalobu dňa 10.9.2018 späť a žiadala konanie zastaviť
s tým, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov žiadnej zo strán. Na pojednávaní
11.9.2018 bolo konanie so súhlasom žalovaného uznesením zastavené. Žalovaný nesúhlasil s tým, že
ide o prípad hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov. Uznal však, že žalobkyňa utrpela ťažkú ujmu

na zdraví.

9.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP)
a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím
zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov

konaniapodľa§257CSPvyžadujekumulatívnesplneniedvochpodmienok:1.dôvodyhodnéosobitného
zreteľa, 2. výnimočné okolnosti.

11. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácii. Pokiaľ ide o postoj strán v konaní, tu súd prihliada najmä na to, ako si strany plnili

svoje procesné povinnosti; súd by mal napr. prihliadať na to, či strana uviedla skutočnosti a dôkazy už
pri prvom úkone, ktorý jej patril, s výnimkou tých, ktoré uplatniť nemohla.

12. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 158/2015 právna úprava
nevylučuje vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa ani vo vzájomných vzťahoch medzi účastníkmi (napr.

v ich príbuzenskom pomere), kde ďalej súčasne konštatoval, že práve cez aplikáciu § 150 ods. 1 O. s.
p. (teraz § 257 CSP) je povinný inak na prvý pohľad priliehavé rozhodnutie o trovách súd modifikovať
tak, aby primárne neslúžilo niektorému z účastníkov ako prostriedok prejavu svojho negatívneho vzťahu
k protistrane.

13. Súd je povinný postupovať pri nachádzaní práva tak, aby rešpektoval skutočný zmysel a podstatu
základných (a aj jednoduchých) práv zúčastnených osôb, nepostupoval prísne formalisticky a takto
neumožnil priechod zjavnej nespravodlivosti.

14. Odvolací súd nespochybňuje zavinenie žalobkyne na zastavení konania a teda vznik jej povinnosti

uhradiť trovy konania protistrane. Odvolací súd však dospel k záveru, že vzhľadom na konkrétne
okolnosti tohto prípadu sa javí ako zjavne nespravodlivé, keď žalobkyňa, ktorá utrpela ujmu na zdraví
konaním žalovaného podrobne opísaného v bode 6 tohto uznesenia (čo sporné ani nebolo, pričom toto
konanie bolo kvalifikované i ako obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu) by mala uhradiť trovyžalovanému (osobe, ktorá jej túto ujmu spôsobila) po tom, ako vzala žalobu o náhradu škody na zdraví
po zvážení výsledkov znaleckého dokazovania v trestnom konaní späť (pričom žalovaný vo vyjadrení k
žalobe z 11.4.2017 nárok žalobkyne nepoprel, požiadal o splátky).

15. K znaleckému posudku (resp. posudkom) odvolací súdu uvádza, že nasledovné.

16. V prípade, že znalecký posudok bol podaný pre účely trestného konania, jeho závery nebolo možné
pominúť ani v konaní o náhradu škody, a to už aj vzhľadom na blízku podobnosť znenia ustanovenia

§ 422 ods. 1 O. z. (dnes ust. § 423 O. z.) a ustanovenia § 12 ods. 1 Trestného zákona (dnes § 23
Trestného zákona) v tomto smere. Tieto ustanovenia obdobne vylučujú zodpovednosť občianskoprávnu
aj trestnoprávnu osoby postihnutej duševnou poruchou, ktorá nie je schopná ovládnuť svoje konanie
alebo posúdiť jeho následky, resp. rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť. Súd bez ďalšieho
nemôže duševný stav žalovaného posudzovať inak z hľadiska zodpovednosti občianskoprávnej a inak
trestnoprávnej, aj keď po vykonaní potrebného dokazovania takéto rozdielne posúdenie nemožno

vylúčiť, keďže uvedeným uznesením o zastavení trestného stíhania voči žalovanému v zmysle
ustanovenia § 135 ods. 1 O. s. p. (teraz § 193 CSP) súd nie je viazaný (porov. 4 Cz 53/84).

17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci ide o prípad, kedy
náhradová povinnosť sa javí ako neprimeraná tvrdosť. Pri prihliadnutí na majetkové, sociálne a osobné

pomery odvolací súd konštatuje, že u žalobkyne príjem predstavuje v súčasnosti len rodičovský
príspevok, čo žalovaný nepoprel. Nakoľko k pomerom, ktoré by mal súd pri aplikácii ust. § 257 CSP
zohľadniť, žalovaný nič neuviedol, odvolací súd vychádzal z tohto, že v danej veci neboli zistené
skutočnosti vylučujúce aplikáciu § 257 CSP pre majetkové, sociálne a osobné pomery žalovaného.
Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP súčasne nepredstavuje neprimeranú

tvrdosť voči žalovanému a neodporuje dobrým mravom (uvedené žalovaný ani netvrdil).

18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov
konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

19. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Z dôvodu, že žalobkyňa bola plne úspešná v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1, §
255 ods. 1 CSP jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému,
preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výroku II. tohto uznesenia.

20. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnejotázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.