Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. marec 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117012447
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117012447.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Michala Antalu, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. marca 2018
prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného

V. O.,

nar. XX.X.XXXX v H., bytom A., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6Pp/395/2017 zo dňa 21. decembra 2017
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 3 Tr.por. sa výroky uznesenia súdu prvého stupňa dopĺňajú tak, že podľa § 68 ods. 1
Tr.zák. sa odsúdenému nariaďuje probačný dohľad v priebehu skúšobnej doby.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d/, j/ Tr.zák. sa mu ukladajú povinnosti v skúšobnej dobe:
- zaplatiť zameškané výživné;

- povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Výroky uznesenia súdu prvého stupňa zostávajú týmto doplnením nezmenené.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/271/2013 zo dňa 20.1.2015 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 2To/40/2015 zo dňa 12.11.2015 bol V. O. odsúdený pre
trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na

24 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 1T/124/2012
zo dňa 31.7.2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 1T/124/2012
zo dňa 4.10.2016 bol V. O. odsúdený k trestu odňatia slobody na 1 rok nepodmienečne, pre výkon
ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený V. O. podľa § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. v spojení s § 415 ods.
1 Tr.por. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody. Podľa § 68 ods.
1 Tr.zák. súd odsúdenému určil skúšobnú dobu na 20 mesiacov.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor, ktorú zahlásil do zápisnice o
verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne prokurátor sťažnosť písomne odôvodnil.

Podľa názoru prokurátora odsúdený nespĺňa materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie ani
z pohľadu jeho výkonu trestu odňatia slobody, tak ani dôvodného očakávania vedenia riadneho životana slobode. Poukázal tiež na to, že podmienečné prepustenie neodporučil ani ústav, kde odsúdený
vykonáva trest. Prokurátor navrhol podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť uznesenie súdu prvého
stupňa a vec vrátiť tomuto súdu, aby znovu konal a rozhodol.

K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril aj odsúdený, podľa ktorého názoru splnil podmienky pre
podmienečné prepustenie, a preto navrhol sťažnosť prokurátora zamietnuť.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odsúdeného je možné podmienečne prepustiť.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal
možnosť pred súdom sa vyjadriť ako k svojmu správaniu sa vo výkone trestu odňatia slobody, tak aj k

tomu, akým spôsobom chce na slobode viesť riadny život.

Senát nadriadeného súdu sa v zásade stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený
splnil nielen formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. -
vykonanie polovice uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody, keď v dobe rozhodovania

nadriadeného súdu tento vykonal už o 3 mesiace viac. Súčasne k splneniu materiálnych podmienok z
pohľadusťažnostiprokurátora,senátnadriadenéhosúdupoukazujenato,žepraktickyjedinýnedostatok
vo výkone trestu odňatia slobody odsúdeného spočíval v tom, že na pracovisku mimo ústavu, kde inak
dosahoval požadované pracovné výsledky, telefonoval družke, keď sa mal dozvedieť, že má dcéru
v nemocnici. Súd prvého stupňa potom správne poukázal aj na to, že bodovacím spôsobom zistená

resocializačná prognóza - stredné riziko sociálneho zlyhania významne vychádzala zo sociálneho
zázemia odsúdeného a z toho plynúcich finančných problémov, z jeho pohlavia a veku (5 bodov).
Odsúdený pritom nepáchal tzv. „pouličnú“ trestnú činnosť (výtržníctvo, poškodzovanie majetku, krádeže,
ublíženie na zdraví) typickú pre jeho sociálne zázemie, ale páchal trestný čin zanedbania povinnej
výživy. Súd prvého stupňa zároveň správne poukázal na to, že odsúdený je prvýkrát vo výkone trestu

odňatia slobody, a preto zatiaľ nie sú negatívne poznatky z pohľadu možného plnenia účelu výkonu
nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Z týchto vyššie uvedených dôvodov senát nadriadeného súdu dospel k záveru, že odsúdeného V. O.
je možné podmienečne prepustiť, pričom prihliadol aj na to, že na slobode si má plniť vyživovaciu

povinnosť. Preto krajský súd sťažnosť prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. nezamietol, ale
podľa § 194 ods. 3 Tr.por. doplnil výroky uznesenia súdu prvého stupňa tak, že odsúdený bude mať na
slobode počas skúšobnej doby probačný dohľad. Súčasne bude musieť odsúdený v skúšobnej dobe
konkrétne „dokázať“, že chce pracovať a plniť zákonnú povinnosť platiť výživné, ako to ústne a písomne
prezentoval v konaní o jeho návrhu na podmienečné prepustenie.

Odsúdený teda na slobode bude musieť viesť riadny život, plniť podmienky probačného dohľadu, ako
aj plniť vyššie uvedené dve povinnosti (zamestnanie, výživné).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.