Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111224577
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3111224577.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov

JUDr. Ivety Sopkovej a JUDr. Jozefa Šuleka v spore žalobcu R. P., s.r.o. so sídlom E., Y. XX/XXX, W.
XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou N., Y. a partneri s.r.o. so sídlom J., E. č. XX, W.:
XX XXX XXX proti žalovaným 1/ M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. P., XX. L.. XXX/XX, 2/ C. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. P., XX. L.. XXX/XX, obaja právne zastúpení JUDr. R. T., advokátom so sídlom
X., E. P. č. XXX/XX, o vypratanie nehnuteľností a o vzájomnej žalobe žalovaných o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. apríla 2018, č.
k. 19C/222/2011-159, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca m á proti žalovaným 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať
nehnuteľnosti evidované Okresným úradom v Trenčíne, Správou katastra Trenčín na liste vlastníctva
č. XXXX pre okres P., obec a katastrálne územie P. P., a to pozemok parcela registra typu "C", parc.
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, pozemok parcela registra typu "C", parc.
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, pozemok parcela registra typu "C", parc.

č. XXXX - záhrada o výmere XXXmX, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený
na pozemku parc. č. XXXX/X, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. vzájomnú žalobu
žalovaných 1/ a 2/ zamietol. Vo výroku III. žalobcovi priznal proti žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu
trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.10.2011
domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ aby vypratali nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX v k.
ú. P. P. ako C-KN parc. č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, C-KN parc. č. XXXX/

X-zast. plochy a nádvoria o výmere XXXmX, C-KN parc. č. XXXX -záhrada o výmere XXXmX a rodinný
dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX/X do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní 1/, 2/
sa vzájomnou žalobou domáhali určenia, že sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. V konaní nebolo
sporné a ostatne to vyplýva z aktuálneho výpisu z LV č.XXXX pre k.ú. P. P., že žalobca je výlučným
vlastníkom nehnuteľností a to parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc.
č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX-záhrady vo výmere XXX m2,
dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX/X nachádzajúce sa na ul. XX. L. XXX/XX v P. P. na základe

kúpnej zmluvy zo dňa 29.9.2010, zavkladovanej pod V 4903/10 a tieto nehnuteľnosti užívajú žalovaní
1/ a 2/. V Kúpnej zmluve ktorou žalobca nehnuteľnosti nadobudol, (článok II., bod 2.) predávajúci
prehlásil okrem iného, že predmet kúpy nie je viazaný žiadnymi dlhmi, záložným právom, vecným
bremenom ani inými záväzkami voči tretím osobám. V konaní sa taktiež preukázalo, že v minulosti bolžalovaný 1/ vlastníkom sporných nehnuteľností a dňa 28.10.2008 uzatvoril žalovaný 1/ kúpnu zmluvu
so spoločnosťou Y.-C., s.r.o., ktorou odpredal tieto nehnuteľnosti tejto obchodnej spoločnosti, v mene
ktorej bol v tom čase oprávnený konať S. N.. Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 6.6.2013 č. k.

11C/177/2011-319 zamietol návrh žalobcov 1/, 2/, ktorí sa domáhali určenia, že sú nájomcami domu
súpisné číslo XXX s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na A. XX. L. XXX/XX v P. P., a to na základe
ústnej dohody medzi žalobcom 1/ a právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou Y.-C., s r.o. Z
vykonaného dokazovania v konaní pod sp. zn. 11C 177/2011-319 mal súd za nesporné, že žalovaný
je súčasným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorú žalobca 1/ v minulosti odpredal právnemu

predchodcovi žalovaného na základe uzavretej kúpnej zmluvy, ktorej znenie nebolo do podania návrhu v
danej veci zmluvnými stranami spochybnené. V konaní neboli preukázané tvrdenia žalobcov 1/, 2/ v tom
zmysle, že medzi nimi a právnym predchodcom žalovaného (nadobúdateľom nehnuteľnosti od žalobcu
1/ došlo k dohode o prenechaní predmetného domu do ich užívania za odplatu (nájomné) na dobu
určitú (do zaplatenia kúpnej ceny), teda k dohode o vzniku nájomného vzťahu. Existenciu nájomného
vzťahu popiera text uzavretej kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol vlastníctvo od žalobcu 1/

nový vlastník , podľa ktorej sa žalobca 1/ zaviazal ako predávajúci nehnuteľnosť uvoľniť v dojednanej
trojdňovej lehote. Konkludentné zmluvné dojednanie o nájme predmetnej nehnuteľnosti jednoznačne
vylúčil vo svojej svedeckej výpovedi i bývalý štatutárny zástupca nadobúdateľa ako nového vlastníka
nehnuteľnosti - domu, ktorý len potvrdil, že vlastník nevykonával žiadne úkony voči žalobcom 1/, 2/ na jej
vypratanie. Na základe uvedených skutočností okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/177/2011

konštatoval, že v konaní nebolo preukázané splnenie náležitostí uzavretia nájomnej zmluvy medzi
žalobcami 1/, 2/ a spoločnosťou Y.-C., s.r.o. - právnym predchodcom žalovaného. Krajský súd v Trenčíne
rozhodnutím zo dňa 29. októbra 2015 pod č. k. 19Co/656/2013-352 rozsudok súdu I. stupňa potvrdil.
Žalovaní 1/ a 2/ viedli na tamojšom súde 2 spory sp. zn. 11C/177/2011 a sp. zn. 17C/113/2016,
pričom sa domáhali práva užívať nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu z rôznych právnych

dôvodov; vo veci sp. zn. 11C/177/2011 titulom nájomnej zmluvy, vo veci 17C/113/2016 titulom práva
bezplatného užívania a v tomto konaní sp. zn. 19C/222/2011 titulom vlastníckeho práva, resp. výpožičky.
Konanie 17C/113/2016 bolo právoplatne zastavené pre litispedenciu, pretože vo veci prebieha konanie
o určenie práva vo veci sp. zn. 19C/222/2011. Konanie vo veci sp. zn. 11C/177/2011 sa právoplatne
skončilo, jeho závermi je súd viazaný a okolnosti, ktoré viedli k právoplatnému skončeniu konania

nie je možné preskúmavať znovu, pretože by tým bol porušený princíp právnej istoty. Žalovaní 1/
a 2/ teda nemôžu užívať spornú nehnuteľnosti titulom nájomnej zmluvy, lebo toto bolo vyvrátené v
spore 11C/177/2011. V tomto konaní sa súd zaoberal iba tými právnymi dôvodmi, ktoré doposiaľ neboli
predmetom súdneho prieskumu a to užívania z titulu výpožičky, resp. vlastníckeho práva. Žalovaný
1/ spochybnil platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2008, ktorou odpredal spoločnosti Y.-C., s.r.o.,

sporné nehnuteľnosti, pričom ako jediný dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy uviedol nevyplatenie celej
kúpnej ceny. Predmetná kúpna zmluva však bola riadne zavkladovaná na katastri nehnuteľností a podľa
ustálenej judikatúry nevyplatenie kúpnej ceny nie je dôvodom pre neplatnosť zmluvy v zmysle platných
právnych predpisov, ale je iba dôvodom pre odstúpenie od zmluvy. Ku dňu vyhlásenia rozsudku v tejto
vecisanepreukázalo,žebyžalovaný1/odkúpnejzmluvyuzatvorenejdňa28.10.2008písomneodstúpil,

z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny v plnej výške. Preto súd považoval uvedenú kúpnu zmluvu za platný
právny úkon bez toho, aby sa zaoberal skutočnosťou, či kúpna cena reálne zaplatená v plnej výške
bola alebo nie. Námietky žalovaného 1/, že je vlastníkom nehnuteľností, teda neobstoja. Súd podľa
Čl.5 CSP sankcionoval procesné úkony advokáta žalovaných 1/ a 2/ odopretím súdnej ochrany, ktorý
CSP vyžaduje pre vzájomnú žalobu a to tak, že nepribral do konania spol. Q. - D., s.r.o., so sídlom

J. XX, J., W.: XX XXX XXX ako žalobcu v spore o určenie vlastníckeho práva ani tejto spoločnosti
nezasielal vzájomnú žalobu na vyjadrenie, pretože takýto postup celkom zjavne slúži žalovaným 1/ a
2/ na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva a vedie iba k nedôvodným prieťahom
v tomto konaní. Advokát žalovaných nebol oprávnený v mene spoločnosti Q. - D., s.r.o., so sídlom J.
XX, J., W.: XX XXX XXX takúto vzájomnú žalobu podať, pretože nemal od nej udelenú plnú moc na

zastupovanie v tomto konaní. Podľa ustálenej a publikovanej judikatúry ( ktorú advokát žalovaných 1/
a 2/ musí poznať) ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri
nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva
je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, žaloba o určenie vlastníckeho

práva žalobcu musí smerovať iba proti tomu, kto je ako vlastník nehnuteľností zapísaný v katastri
nehnuteľností, v danom prípade výlučne žalobca v tomto spore a nie tretí subjekt. Obsahom vzájomnej
žaloby bolo určenie vlastníckeho práva a nie neplatnosť konkrétnej kúpnej zmluvy. Len v prípade konaní
o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť sporovými stranami všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadneich právni nástupcovia, a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. V tomto spore je nepochybné, že
aj po doručení vzájomného návrhu tretej osobe by výsledok sporu vo vzťahu k nej bol totožný
(zamietnutie žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v spore) a súd vzájomnú žalobu zamietol

bezzbytočnéhoanedôvodnéhopredlžovaniasporu.Poslednýmspornýmprávnymdôvodom,odktorého
žalovaní 1/ a 2/ odvíjali svoj nárok nehnuteľnosti užívať bola výpožička, ktorá mala byť uzatvorená
medzi žalovanými 1/ a 2/ v roku 2008 a konateľom spoločnosti Y.-C., s.r.o. S. N., resp. D. D. formou
ústnej dohody. Z odôvodnenia právoplatného rozsudku tamojšieho súdu vo veci sp. zn. 11C/177/2011
vyplýva, že jediným oprávneným konať za spoločnosť Y.-C., s.r.o. v spornom období ( od 24.3.2007-

10.12.2009), keď žalovaný 1/ uzatváral kúpnu zmluvu v roku 2008 nebol D. D. ale S. N. a jedine táto
osoba mohla so žalovanými 1/ a 2/ uzatvárať ústne dohody v mene kupujúceho. S. N. bol podrobne
na okolnosti užívania nehnuteľností žalovanými 1/ a 2/ vypočutý v spore 11C/177/2011 a tento poprel
existenciu ústnej dohody medzi žalovanými 1/ a 2/ a ním o bezplatnom užívaní týchto nehnuteľností
po neobmedzenú dobu. Žalovaným 1/ a 2/ sa tolerovalo užívanie iba dovtedy, kým spol. Y.-C., s.r.o.
nehnuteľnosti ďalej neodpredá tretej osobe. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2008, ktorá bola

súčasťou spisu 11C/177/2011 táto dočasnosť vyplývala, lebo žalovaný 1/ sa ako predávajúci zaviazal,
že najneskôr do 3 pracovných dní od vydania listu vlastníctva v prospech nadobúdateľa Y.-C., s.r.o.
uvoľní predmet zmluvy ( bod 6 zmluvy). Súd v tomto konaní upustil od opätovného výsluchu S. N.
ako aj žalovaného 1/ a štatutára Y.-C., s.r.o. na uvedené okolnosti, pretože skutočnosti, ktoré sa mali
takto preukazovať sa dali preukázať inak (§ 195 ods. 1 CSP), a to oboznámením rozsudku tamojšieho

súdu sp.zn.11C/177/2011, ktorý bol súčasťou spisu. Opätovné výsluchy na už preukázané skutočnosti
v právoplatne skončenom spore by nepriniesli žiadne nové informácie, len prieťahy v tomto spore a
výsluch D. D. príp. iných svedkov bol v danom prípade bezpredmetný. Súd vyhodnotil tento vzájomný
vzťah žalovaného 1/ a konateľa Y.-C., s.r.o. ako uzatvorenie konkludentnej dohody o výpožičke, ktorej
predmetom môže byť aj nehnuteľnosť (napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/5390/2008).

Zmluvou uzavretou konkludentne medzi S. N. a žalovanými 1/ a 2/ vzniklo žalovaným 1/ a 2/ po
obmedzenú dobu (kým bude Y.-C. s.r.o. vlastníkom sporných nehnuteľností) predmetné nehnuteľnosti
bezplatne užívať. Pokiaľ nehnuteľnosti boli následne prevedené na iné osoby, ktoré ako noví vlastníci so
žalovanými 1/ a 2/ nemali uzatvorenú žiadnu zmluvu (nájomnú ani o výpožičke) a iba žalovaným 1/ a 2/
umožnilipredmetnénehnuteľnostibezplatneužívať, nejdeoďalšiezmluvyovýpožičkealeibaovýprosu.

V danom prípade teda po uplynutí doby konkludentnej výpožičky uzatvorenej so spol. Y.-C., s.r.o. už
neboli preukázané žiadne ďalšie zmluvné dojednania s novými vlastníkmi tejto nehnuteľnosti týkajúce
sa ich užívania žalovanými 1/ a 2/. Žalovaní 1/ a 2/ svoje právo od iných zmluvných vzťahov s novými
nadobúdateľmi okrem vzťahu so spol. Y.-C., s.r.o. ani neodvodzovali. Preto súd nemal dôvod vykonávať
dokazovanie na zisťovanie všetkých nadobúdateľov sporných nehnuteľností nasledujúcich po spol. Y.-

C., s.r.o. a nevypočúval ani ich štatutárnych zástupcov z dôvodu zjavnej nehospodárnosti takýchto
dôkazov a predlžovania sporu. Zmluva o konkludentnej výpožičke sa týkala len žalovaného 1/ a Y.-C.
s.r.o., neprešla na nových nadobúdateľov nehnuteľností a táto zanikla momentom prevodu vlastníctva
nehnuteľnostízospol.Y.-C.,s.r.o.naďalšiehonadobúdateľa.Žalovaní1/a2/užívalinehnuteľnostipočas
meniacichsazmluvnýchvzťahovlennazákladenezáväznejvýprosy(novínadobúdateliaichtamnechali

bývať bez zmluvy a právneho dôvodu), teda žalovaným aktuálne chýba právny dôvod nehnuteľnosti
užívať, lebo žalobca s bezplatným užívaním nehnuteľností titulom výprosy ďalej nesúhlasí a domáha sa
ich vypratania. Z vykonaného dokazovania teda mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaní 1/ a
2/ užívajú bez právneho dôvodu nehnuteľnosti, zapísané v LV č.XXXX, v k. ú. P. P. a to parc. č. XXXX/
X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo

výmere XXX m2, parc. č. XXXX-záhrady vo výmere XXX m2, dom súp. č. XXX postavený na parc. č.
XXXX/X nachádzajúce sa na ul. XX. L. XXX/X v P. P., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a preto
súd návrhu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaných 1/ a 2/ aby sporné nehnuteľnosti vypratali. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 569 Občianskeho zákonníka. O náhrade
trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok ) podľa

pomeru úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal právo na náhradu
trov konania v plnej výške.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/. Navrhli, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a súčasne

určí, že výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu v
Trenčíne na LV č. XXXX k. ú. P. P. parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX,
parc. č.XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, parc. č. XXXX - záhrada o výmere
XXXmX, stavba - rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXXX/X je žalovaný 1/.Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považovali za nezákonný z dôvodu, že súd prvej inštancie
nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalovaným,abyuskutočňovaliimpatriaceprocesnépráva,
a to v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, čím bolo

porušené základné právo žalovaných na súdnu ochranu garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. K
porušeniu práva na spravodlivý proces došlo tým, že súd nepripustil, aby sa žalovaný 1/ vyjadril k veci,
a to napriek tomu, že sa jednalo o prvé pojednávanie vo veci a napriek tomu, že právny zástupca
žalovaných súd o túto možnosť výslovne požiadal. Ďalej dôvodili, že súd odmietol vykonať výsluchy
svedkov navrhovaných právnym zástupcom žalovaných, a to napriek tomu, že ich výpovede sú pre toto

konanie a osobitne pre účely vzájomnej žaloby žalovaných podanej priamo na pojednávaní absolútne
kľúčové a napriek tomu, že právny zástupca žalovaných súd o vypočutie týchto svedkov výslovne
požiadal. Súd pritom týmto bezprecedentným postupom konal v priamom rozpore s obsahom a účelom
ustanovení čl. 2, čl. 6 ods. 1 O.s.p., čl. 9 CSP., § 181 ods. 1, § 196 ods. 1 CSP. Vyslovil záver, že
súd tak konal nielen v záujme „zbavenia sa svojej zodpovednosti“, nakoľko v priebehu pojednávania
sa sudkyňa vyjadrila v tom smere, že žalovaný 1/ bude mať takúto možnosť vypovedať v konaní

pred odvolacím súdom. Vzhľadom na to, že súd do písomnej zápisnice z pojednávania
opomenul zachytiť prednes právneho zástupcu žalovaných, v rámci ktorého odznelo skonštatovanie
z podozrenia spáchania viacerých trestných činov zo strany štatutárov, resp. spoločníkov subjektov,
ktorí vylákali predmetné nehnuteľnosti od žalovaných s cieľom vykonania viacerých zosúladených
postupných prevodov týchto nehnuteľností za účelom neoprávneného vylákania „vratky“ DPH zo

štátnehorozpočtu,nemožnovylúčiť,žesúdbolvdanomprípademotivovanýajlenobyčajnýmstrachom.
Možno totiž skonštatovať, že po výpovediach žalovaného 1/ a všetkých svedkov navrhovaných ich
právnym zástupcom by súd dospel k záveru, že jediným účelom uzavretia kúpnej zmluvy a vykonania
všetkých ďalších prevodov predmetných nehnuteľností mohlo byť veľmi pravdepodobne vylákať tieto
nehnuteľnosti podvodným spôsobom od žalovaného 1/ a následne tieto nehnuteľnosti použiť v rámci

„štandardnej“ daňovej podvodnej schémy, pri ktorej jeden z radu subjektov nadobúdajúcich predmetné
nehnuteľnosti neodvedie DPH zinkasovaného od ich ďalšieho bezprostredného nadobúdateľa, pričom
takýto ďalší bezprostredný nadobúdateľ si úspešne voči štátnemu rozpočtu uplatní nárok na odpočet
DPH zaplatenej bezprostrednému predchodcovi s tým, že tento predchodca zanikne úplne (čo je
zhodou okolností aj prípad spoločnosti S. Q. s.r.o., predtým Q. Q. s.r.o.), alebo sa stratí v spleti ďalších

x subjektov, ktoré sa spolu zlúčia s ním do iného subjektu, ktorý následne skončí v konkurze (čo
je zhodou okolností prípad spoločnosti D. W. s.r.o.). Na základe uvedeného možno vysloviť záver,
že v danom prípade bol vyššie uvedeným postupom súdu prvej inštancie naplnený odvolací dôvod
uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Nakoľko súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností tým, že odmietol vykonať výsluchy navrhovaných svedkov, je

potrebné konštatovať, že rozsudok vychádza z absolútne nedostatočne zisteného skutkového stavu,
čím je naplnený odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaní 1/, 2/ na pojednávaní konanom dňa

30.04.2018 realizovali svoje právo vyjadriť sa k akejkoľvek otázke súvisiacej s prejednávanou vecou
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Preto v súvislosti s opakovaným tvrdením žalovaných, že
im bolo znemožnené realizovať im patriace procesné práva uviedol, že uvedené tvrdenie žalovaných
je účelové v snahe oddialiť právoplatné rozhodnutie vo veci a nebolo žalovanými nijako dôkazne
preukázané. Poukázal na to, že medzi ním a žalovanými prebiehal na Okresnom súde v Trenčíne

pod sp. zn. 11C/177/2011 na základe žaloby žalovaných proti žalobcovi spor o určenie nájomného
práva k identickým nehnuteľnostiam, ktorých vypratania sa domáha. Medzi žalobcom a žalovanými
prebiehal na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 17C/113/2016 ďalej na základe žaloby žalovaných
proti žalobcovi aj spor o určenie užívacieho práva rovnako k uvedeným nehnuteľnostiam. Žalobca
žalobcov a ich tvrdenia v konaní 17C/113/2016 sa odvoláva na rovnaké skutočnosti a dôkazy ohľadne

existencie údajnej neformálnej zmluvy, ktorá mala žalovaných oprávňovať užívať nehnuteľnosti, na
aké skutočnosti a dôkazy sa žalobcovia odvolávali aj v konaní sp. zn. 11C/177/2011. Ako je zrejmé,
zo všetkých tvrdení žalovaných prezentovaných vo veci sp. zn. 11C/177/2011, sp. zn. 17C/113/2016,
ako aj vo veci 19C/221/2011 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými mala byť uzatvorená
neformálna zmluva, na základe ktorej mali mať žalovaní užívacie právo k nehnuteľnostiam. V konaní

sp. zn. 11C/177/2011 súd podrobne vykonával dokazovanie ohľadne existencie uvedenej neformálnej
zmluvy, na základe ktorej mali mať žalovaní užívacie právo k nehnuteľnosti. Žalovaní v konaní sp.
zn. 11C/177/2011 netvrdili a nepreukazovali striktne existenciu nájomnej zmluvy, ale tvrdili, že mala
existovať neformálna zmluva, na základe ktorej mali mať užívacie právo k nehnuteľnosti. Inak povedané,medzi tvrdeniami a dôkaznými prostriedkami produkovanými žalovanými ohľadne existencie platného
užívacieho titulu k nehnuteľnosti v konaniach sp. zn. 11C/177/2011, sp. zn. 17C/113/2016 a sp. zn.
19C/221/2011 neexistuje žiadny podstatný rozdiel. Žaloba žalobcu bola v konaní sp. zn. 11C/177/2011

právoplatnezamietnutázdôvodu,ženebolapreukázanáexistencianájomnejzmluvy,pričomvkonanísa
nepreukázala ani existencia žiadnej inej zmluvy o užívaní. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že
vo veci sp. zn. 11C/177/2011 súd skúmal, či je spoločnosť R. P., s. r. o. pasívne vecne legitimovaná, teda
či je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Podľa názoru žalobcu preto ide o otázku hmotnoprávneho
vzťahu tých istých účastníkov, z ktorej súd pri posudzovaní nároku žalovaných v konaní proti žalobcovi,

sp. zn. 11C/177/2011 vychádzal. Poukázal na to, že vzájomná žaloba žalovaných spočívajúca v tvrdení,
že sú vlastníkmi nehnuteľností, z ktorých sa majú vypratať, sa objavila až v roku 2018, to je viac
ako 6 rokov od podania žaloby. Samotné žalovanými tvrdené vlastníctvo žalovaných k nehnuteľnosti
nebolo žalovanými nijako dôkazne preukázané. Spochybnenie vlastníctva žalobcu (a to výlučne iba
tvrdením žalovaných bez akéhokoľvek relevantného dôkazného prostriedku) bolo zo strany žalovaných
zrealizované až potom, ako žalovaní vyčerpali všetky obštrukčné možnosti ohľadne podávania žalôb

na určenie ich údajného užívacieho práva. V tejto súvislosti je aj poukázanie žalovaných na podozrenie
zo spáchania trestných činov rovnako účelovým tvrdením s cieľom oddialiť právoplatné rozhodnutie vo
veci. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaní 1/, 2/ vo svojej odvolacej replike k vyjadreniu žalobcu uviedli, že sa nestotožňujú s

jeho tvrdeniami, že otázku hmotnoprávneho, vlastníckeho vzťahu žalovaných k predmetnému bytu,
respektíve otázku platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2008 vyriešil súd v súdnom konaní vedenom
pod sp. zn. 11C/177/2011. Uviedli, že žaloba o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci, respektíve
o vypratanie nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva.
Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a

skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení. Súdy sú povinné z úradnej povinnosti preskúmavať platnosť
právnych úkonov podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zdôraznili, že platnosť kúpnej zmluvy, respektíve
na ňu nadväzujúcich následných prevodov vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a teda
ani otázka tvrdeného vlastníckeho práva žalovaného 1/ k predmetným nehnuteľnostiam nebola nikdy

predmetom súdneho preskúmania, a to ani v tomto konaní, ani v konaní vedenom na súde pod sp.
zn. 11C/177/2011 a o tejto veci súd nevykonal absolútne žiadne dokazovanie, a to napriek tomu, že
žalovaní ich vykonanie navrhli hneď na prvom pojednávaní vo veci samej. Vyslovili názor, že vykonaným
dokazovaním, a to výsluchom žalovaného 1/ a navrhnutých svedkov by bolo preukázané, že v prípade
právnych úkonov, ktorými došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom

tohto konania, ide o absolútne neplatné právne úkony v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
Uvedeným konaním zo strany súdu, t. j. nevykonaním navrhovaných dôkazov, ako aj nevypočutím
žalovaného 1/, tak došlo k takým nedostatkom predmetného konania, ktoré majú za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, respektíve týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Zároveň poukázali aj na ust. čl. 21 Ústavy SR, podľa ktorého je v prípadoch ako tento potrebné
posudzovať aj zásah do práva na nedotknuteľnosť obydlia. Z hmotnoprávneho hľadiska bude možné
zásah do práva na nedotknuteľnosť obydlia posúdiť ako nevyhnutý v demokratickej spoločnosti, ak
reaguje na naliehavú spoločenskú potrebu, a najmä, ak je primeraný legitímnemu cieľu, ktorý
je zásahom sledovaný. Z procesnoprávneho hľadiska je dôležité, že rozhodnutie o vyprataní musí byť

vydané v konaní, ktoré dotknutým obyvateľom umožňuje vyjadriť sa k oprávnenosti tohto vysťahovania
a takéto rozhodnutie musí byť založené na riadnom odôvodnení nevyhnutnosti potreby tak vážneho
zásahu do práv dotknutých obyvateľov, akým vysťahovanie je.

5. Žalobca vo svojej odvolacej duplike k replike žalovaných 1/, 2/ uviedol, že už v právoplatnom rozsudku

vkonanívedenomnaOkresnomsúdeTrenčínpodsp.zn.11C/177/2011súdzamietolžalobužalovaných
o určenie, že sú nájomcovia domu, pričom v uvedenom konaní došlo k vyriešeniu predbežnej otázky -
kto je vlastníkom nehnuteľností, evidovaných na LV č. XXXX pre k. ú. P. Teplice. C. za to, že vzájomná
žaloba o určenie vlastníckeho práva, ako aj iné návrhy žalovaných, bola podaná účelovo, aby tak
došlo k predĺženiu bezodplatného užívania predmetnej nehnuteľnosti žalovanými 1/, 2/. Poukázal na

to, že žalovaní k tvrdeniam o údajnej absolútnej neplatnosti nadobúdacieho právneho titulu právneho
predchodcu žalobcu neprodukovali žiadne relevantné dôkazy. Vzájomná žaloba žalovaných spočívajúca
v tvrdení, že sú vlastníkmi nehnuteľností, z ktorých sa majú vypratať, sa objavila viac ako šesť rokov
od podania žaloby o vypratanie.6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, a nevyžadoval to ani dôležitý
verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/, 2/ nie je
dôvodné.

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že žalovaní 1/ a 2/ užívajú bez

právneho dôvodu nehnuteľnosti, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a preto im uložil povinnosť,
aby sporné nehnuteľnosti vypratali do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa
29.09.2010, pričom tieto nehnuteľnosti užívajú žalovaní 1/, 2/. Žalovaní 1/, 2/ sa v konaní vedenom
na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11C/177/2011 domáhali určenia, že sú nájomcami spornej
nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Y.-

C., s.r.o. J., pričom ich žaloba bola súdom zamietnutá. V preskúmavanej veci žalovaní 1/, 2/ dôvodili, že
sú oprávnenými užívateľmi nehnuteľností z titulu vlastníckeho práva, resp. z titulu zmluvy o výpožičke.
Súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaného 1/ o určenie, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
zamietol s odôvodnením, že kúpna zmluva zo dňa 28.10.2008, ktorou žalovaný 1/ odpredal sporné
nehnuteľnosti spoločnosti Y.-C., s.r.o. je platným právnym úkonom, zmluva bola riadne zavkladovaná

v katastri nehnuteľností a podľa ustálenej judikatúry nevyplatenie kúpnej ceny nie je dôvodom pre
neplatnosť zmluvy, ale je iba dôvodom pre odstúpenie od zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval,
žežalovaní1/,2/bolioprávneníspornénehnuteľnostibezplatneužívaťnazákladekonkludentnejdohody
o výpožičke uzavretej s konateľom právneho predchodcu žalobcu spoločnosti Y.-C., s.r.o. S. N. po
obmedzenú dobu, kým bude spoločnosť Y.-C., s.r.o. vlastníkom nehnuteľností. Pokiaľ nehnuteľnosti boli

následne prevedené na iné osoby, ktoré so žalovanými nemali uzatvorenú žiadnu zmluvu
a iba umožnili žalovaným nehnuteľnosti užívať, išlo iba o nezáväznú výprosu. V súčasnosti žalobca s
bezplatným užívaním nehnuteľností titulom výprosy ďalej nesúhlasí, a preto súd žalovaným 1/ a 2/ uložil
povinnosť nehnuteľnosti vypratať.

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že pri rozhodovaní vo veci samej vzal súd prvej
inštancie do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli
počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní vo veci samej súd prvej inštancie použil správny právny

predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP
a k odvolacím námietkam žalovaných 1/, 2/ dodáva nasledovné:

9. Podstatou odvolania žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie sú námietky, že súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovaným, aby uskutočňovali im patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to tým, že nepripustil,
aby sa žalovaný 1/ k veci vyjadril napriek tomu, že právny zástupca žalovaných o túto možnosť výslovne
požiadal, ďalej tým, že súd odmietol vykonať výsluchy navrhovaných svedkov napriek tomu, že ich

výpovede boli osobitne pre účely vzájomnej žaloby o určenie vlastníckeho práva kľúčové, v dôsledku
čoho vychádza rozsudok súdu prvej inštancie z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

10. Z vykonaného dokazovania v danej veci vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností,
a to parcele č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXmX, parcele č. XXXX/X-

zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXmX, parcele č. XXXX - záhrady vo výmere XXXmX, dom
súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXX/X, zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. P. P. na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 29.09.2010, zavkladovanej pod V XXXX/XX D. katastra P., pričom tieto nehnuteľnosti
užívajú žalovaní 1/ a 2/. Žalobca dňa 30.07.2011 a dňa 15.08.2011 písomne vyzval žalovaných 1/,
2/ na vypratanie nehnuteľnosti, avšak bezvýsledne. Dňa 14.10.2011 podal žalobca na súde prvej

inštancie žalobu proti žalovaným 1/ a 2/ o vypratanie nehnuteľnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že v
minulosti bol žalovaný 1/ vlastníkom sporných nehnuteľností a dňa 28.10.2008 uzatvoril žalovaný 1/
kúpnu zmluvu so spoločnosťou Y.-C., s.r.o. J., ktorou odpredal predmetné nehnuteľnosti tejto
obchodnej spoločnosti, v mene ktorej bolo v tom čase oprávnený konať konateľ S. N.. Žalovaní 1/ a2/ dôvodili, že majú právo užívať nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu z rôznych právnych
dôvodov, a to titulom nájomnej zmluvy, resp. titulom práva bezplatného užívania, následne titulom
vlastníckeho práva, resp. titulom výpožičky. Po podaní žaloby o vypratanie nehnuteľností, žalovaní 1/,

2/ podali na Okresnom súde v Trenčíne v postavení žalobcov žalobu proti žalovanému - spoločnosti
R. P. s.r.o. so sídlom v E. (v tomto konaní žalobca) o určenie, že sú nájomcami domu súp. č.
XXX s príslušenstvom nachádzajúceho sa na ulici XX. L. XXX/XX v P. P., a to na základe ústnej
dohody uzavretej medzi žalobcom 1/ M. S. a právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou Y.-
C., s.r.o.. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.02.2012 č. k. 19C/222/2011-43 bolo konanie

o vypratanie nehnuteľností prerušené do právoplatného skončenia konania vo veci o určenie, že
žalovaní 1/, 2/ sú nájomcami spornej nehnuteľnosti vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp.
zn. 11C/177/2011. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.06.2013 č. k. 11C/177/2011-319 v
spojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrenčínezodňa29.10.2015č.k.19Co/656/2013-352bolažaloba
žalobcov o určenie, že sú nájomcami domu súp. č. XXX s príslušenstvom a záhradou nachádzajúceho
sa v P. P., zapísaného na LV č. XXXX, zamietnutá. V tomto konaní súdy vychádzali zo zistenia, že

žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia o tom, že medzi nimi a právnym predchodcom žalovaného došlo
k uzavretiu nájomnej zmluvy, preto súd žalobu žalobcov zamietol. Z pripojeného spisu Okresného súdu
Trenčín, sp. zn. 17C/113/2016 vyplýva, že v tomto konaní sa žalovaní 1/, 2/ v postavení žalobcov
domáhali proti žalovanému, spoločnosti R. P., s. r. o. so sídlom v E. určenia, že majú právo bezplatne
nehnuteľnosti užívať na základe zmluvy o výpožičke. Predmetné konanie bolo uznesením Okresného

súdu Trenčín zo dňa 19.12.2017, č. k. 17C/113/2016-137 zastavené z
dôvodu prekážky litispendencie, s poukazom na to, že v konaní o vypratanie nehnuteľnosti sa rieši
ako predbežná otázka užívacie právo žalobcov k spornej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie následne v
predmetnej veci skúmal, či žalovaní 1/, 2/ sú oprávnení užívať nehnuteľnosť z titulu zmluvy o výpožičke,
resp. z titulu vlastníckeho práva, keďže žalovaní 1/, 2/ na pojednávaní dňa 30.04.2018 podali vzájomnú

žalobu proti žalovanému 1/ R. P., s. r. o. so sídlom E. a žalovanému 2/ Q. - D., s. r. o. so sídlom J.,
J. XX, o určenie, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. Žalovaný 1/ dôvodil,
že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti z titulu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi
ním a právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Y. - C., s. r. o., pričom absolútnu neplatnosť
kúpnej zmluvy videl v tej okolnosti, že mu nebola vyplatená celá kúpna cena. Odvolací súd sa v

celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nevyplatenie kúpnej ceny nie
je dôvodom pre neplatnosť kúpnej zmluvy, ale je iba dôvodom pre odstúpenie od zmluvy. Žalovaný 1/
od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.10.2008 písomne neodstúpil z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny
v plnej výške, preto bolo nadbytočné zaoberať sa tým, či kúpna cena reálne bola zaplatená v plnej
výške, alebo nie. Kúpna zmluva zo dňa 28.10.2008 je platným právnym úkonom, bola zavkladovaná

rozhodnutím Správy katastra P., číslo vkladu V XXXX/XX. Žalovaný 1/ iné dôvody absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy pred súdom prvej inštancie neuvádzal, preto súd prvej inštancie správne postupoval,
keď vzájomnú žalobu žalovaného 1/ o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti zamietol.
Následne súd prvej inštancie správne skúmal tvrdenia žalovaných 1/, 2/, že spornú nehnuteľnosť užívajú
na základe zmluvy o výpožičke, ktorá mala byť uzatvorená v roku 2008 medzi žalovanými 1/ a 2/ a

konateľom spoločnosti Y. - C., s. r. o., S. N. formou ústnej dohody. Z odôvodnenia rozsudku Okresného
súdu Trenčín vo veci sp. zn. 11C/177/2011 vyplýva, že konateľ spoločnosti Y. - C., s. r. o. poprel
existenciu uzavretia ústnej dohody medzi žalovanými 1/, 2/, a ním o bezplatnom užívaní nehnuteľnosti
po neobmedzenú dobu. D. S. N. výslovne v tomto konaní uviedol, že žalovaným 1/ a 2/ sa tolerovalo
užívanie nehnuteľností iba dovtedy, kým spoločnosť Y. - C., s. r. o. nehnuteľnosti ďalej neodpredá tretej

osobe. V tomto konaní bolo taktiež preukázané, že S. N. bol jediným konateľom spoločnosti Y. - C., s. r.
o. v spornom období, tento uzatváral za kupujúcu spoločnosť Y. - C., s .r. o. so žalovanými 1/, 2/ kúpnu
zmluvu a len táto osoba mohla so žalovanými 1/ a 2/ uzatvárať dohody v mene kupujúceho. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu, zmluvou uzavretou konkludentne medzi S. N. a žalovanými 1/ a 2/ vzniklo
žalovaným 1/ a 2/ po obmedzenú dobu (t. j. do času, pokiaľ spoločnosť Y. - C., s. r. o. bude vlastníkom

sporných nehnuteľností) predmetné nehnuteľnosti bezplatne užívať titulom výpožičky. Následne bola
sporná nehnuteľnosť predmetom ďalších prevodov na tretie osoby, s ktorými žalovaní nemali uzatvorenú
žiadnu zmluvu (nájomnú ani o výpožičke), pričom žalovaní 1/ a 2/ svoje právo na užívanie nehnuteľnosti
od iných zmluvných vzťahov s novými nadobúdateľmi okrem vzťahu so spoločnosťou Y. - C., s. r. o.,
ani neodvodzovali. Zmluva o konkludentnej výpožičke bola uzavretá len medzi žalovanými 1/ a 2/ a

spoločnosťou Y. - C., s. r. o., neprešla na nových nadobúdateľov nehnuteľností a táto konkludentná
dohoda o výpožičke zanikla momentom prevodu vlastníctva nehnuteľností zo spoločnosti Y. - C., s. r. o.
naďalšiehonadobúdateľa.Pokiaľnovívlastnícisožalovanými1/a2/nemaliuzatvorenúžiadnuzmluvua
umožnili žalovaným 1/ a 2/ predmetné nehnuteľnosti bezplatne užívať, je možné stotožniť sa s názoromsúdu prvej inštancie, že išlo len o nezáväznú výprosu. Na základe takéhoto právneho posúdenia veci
možno konštatovať, že žalovaní 1/ a 2/ užívajú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, a preto súd prvej
inštancie postupoval správne, keď napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť sporné

nehnuteľnosti vypratať.
11. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaných 1/, 2/ o porušení práva na spravodlivý proces tým,
že súd nepripustil, aby sa žalovaný 1/ vyjadril k veci, odvolací súd k tejto odvolacej námietke dodáva
nasledovné:

12. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj
porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o
právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na

predvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,narelevantnékonaniesúduspojené
so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). V
civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. Vyplýva to z ust. § 195 ods. 1 CSP,
podľaktoréhonanávrhmôžesúdnariadiťvýsluchstranyotvrdenýchskutočnostiach,ktorévkonanívyšli
najavo, ak ich nemožno preukázať inak, ust. § 150, ods. 2 tým nie je dotknuté. Výsluch strany sporu teda

súd môže vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. V civilnom sporovom procese
platí zásada prejednacia, podľa ktorej len strany v spore nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného
bremena.Stranamápovinnosťvyjadrovaťsakveci,kdôkazomapodobne.Tietoúkonymôževykonávať
aj prostredníctvom svojho zástupcu. Výsluch strany ako dôkaz je potrebné odlišovať od prednesu strany.
Dôkazomjevýsluchstranyibavtedy,aktonavrhnestranasporuanapreukázanietvrdenýchskutočností,

ktoré vyšli v konaní najavo, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ boli v konaní zastúpení odborne spôsobilou osobou -
advokátom. Na základe toho, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, nebolo povinnosťou
súdu prvej inštancie jednať priamo so žalovanými, ktorí sú zastúpení advokátom, ale súd mohol v konaní

jednať len s advokátom žalovaných. V danej veci zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 30. apríla 2018
vyplýva, že právny zástupca žalovaných okrem iného navrhol výsluch žalovaného 1/. Súd prvej inštancie
žalovaného 1/ nevypočul, pričom v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že od výsluchu žalovaného 1/
upustil z dôvodu, že skutočnosti o užívaní spornej nehnuteľnosti žalovanými 1/, 2/ sa dali preukázať inak,
a to oboznámením rozsudku tamojšieho súdu sp. zn. 11C/177/2011, ktorý bol súčasťou spisu. V tomto

konaní (sp. zn. 11C/177/2011) bol žalovaný 1/ ako strana sporu podrobne vypočutý (rovnako i svedok
S. N.) a opätovné výsluchy na už preukázané skutočnosti v právoplatne skončenom spore by nepriniesli
podľa názoru súdu prvej inštancie žiadne nové informácie. Odvolací súd má za to, že postupom súdu
prvej inštancie nevypočutím žalovaného 1/ nebolo žiadnym spôsobom zasiahnuté do práva žalovaných
na spravodlivé súdne konanie, pretože boli zastúpení advokátom, ktorý bol oprávnený v ich mene na

všetky úkony, ktoré sú v konaní oprávnení vykonať žalovaní a opätovný výsluch žalovaného 1/ na už
preukázané skutočnosti by nebol spôsobilý ovplyvniť záver súdu prvej inštancie o užívaní nehnuteľnosti
žalovanými 1/, 2/ bez právneho dôvodu.

14. Rovnako nedôvodné boli aj odvolacie námietky žalovaných 1/, 2/, že postupom súdu prvej inštancie

došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces tým, že súd odmietol vykonať výsluchy navrhnutých
svedkov, a to napriek tomu, že tieto svedecké výpovede boli podľa nich pre účely vzájomnej žaloby
kľúčové.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalovaných 1/, 2/ na pojednávaní dňa 30. apríla 2018

navrhol vypočuť ako svedkov D. D., S. N. a štatutárnych zástupcov všetkých nadobúdateľov sporných
nehnuteľností nasledujúcich po spoločnosti Y.-C. s.r.o. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 30.
apríla 2018 rozhodol, že žiadneho z navrhnutých svedkov nevypočuje pre zjavnú nehospodárnosť,
keď nebude skúmať okolnosti zaplatenia kúpnej ceny, pretože svedok S. N. potvrdil tieto skutočnosti v
konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX a súd prvej inštancie na pojednávaní

oboznámil rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C/177/2011, ktorý je súčasťou spisu. Opätovný
výsluch svedka S. N. by aj podľa názoru odvolacieho súdu nepriniesol žiadne nové informácie. Výsluch
navrhovaného svedka D. D., ako aj všetkých ďalších nadobúdateľov nehnuteľnosti, bol pre danú vec
bezpredmetný.Včaseuzatvoreniakúpnejzmluvymedzižalovaným1/akopredávajúcimaspoločnosťouY.-C. s.r.o. ako kupujúcim bol konateľom tejto spoločnosti S. N. a jedine táto osoba mohla uzatvárať
kúpnu zmluvu, ako aj ústne dohody o užívaní nehnuteľnosti za kupujúceho. Pokiaľ ide o ďalších
nadobúdateľov spornej nehnuteľnosti nasledujúcich po spoločnosti Y.-C. výsluch štatutárnych zástupcov

týchto spoločností ako svedkov by bol nehospodárny a nemal by vplyv na rozhodnutie v
danej veci, keď žalovaní 1/, 2/ svoje právo na užívanie nehnuteľnosti od zmluvných vzťahov s novými
nadobúdateľmi, okrem vzťahu so spoločnosťou Y.-C. s.r.o., ani neodvodzovali.

16. K námietke žalovaných 1/, 2/, že výsluch navrhnutých svedkov - nových nadobúdateľov

nehnuteľnosti by bol kľúčový pre ich vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva, odvolací súd
konštatuje, že ani táto námietka nie je opodstatnená. Pre posúdenie opodstatnenosti vzájomnej žaloby
žalovaných 1/, 2/ bolo rozhodujúce posúdenie platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2008 uzavretej
medzi žalovaným 1/ a spoločnosťou Y.-C. s.r.o., pričom následné prevody spornej nehnuteľnosti a
prípadná neplatnosť týchto kúpnych zmlúv nemohli ovplyvniť platnosť kúpnej zmluvy uzavretej dňa
28.10.2008. V tejto súvislosti sú aj námietky žalovaných 1/, 2/ na podozrenie zo spáchania trestných

činov nových nadobúdateľov nehnuteľnosti pre danú vec právne irelevantné. Vzhľadom k tomu, že
žalovaný1/spochybnilplatnosťkúpnejzmluvyzodňa28.10.2008ibazdôvodunevyplateniacelejkúpnej
ceny, ktorá skutočnosť by v zmysle platných právnych predpisov bolo iba dôvodom pre odstúpenie od
zmluvy a nie pre vyslovenie neplatnosti zmluvy, bola vzájomná žaloba žalobcov o určenie vlastníckeho
práva nedôvodná.

17. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ namietali v podanom odvolaní aj zásah do práva na nedotknuteľnosť obydlia
a zároveň poukazovali na to, že rozhodnutie o vyprataní je v rozpore so zásadou dobrých mravov
zakotvenej v § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalobcovi nesporne
svedčí právo na ochranu základného vlastníckeho práva (ktoré je absolútne a podlieha ústavnoprávnej

ochrane) proti žalovaným 1/, 2/ prostredníctvom vindikačnej žaloby na vypratanie nehnuteľnosti,
pretože užívanie jeho nehnuteľnosti bez právneho dôvodu predstavuje zásah do vlastníckeho práva,
ktorý je neoprávnený a ani prostredníctvom ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. nemožno v danom prípade
požiadavke žalovaných na ich vypratanie zabrániť a ochranu výkonu vlastníckeho práva žalobcovi pre
rozpor s dobrými mravmi odmietnuť. Pokiaľ sa žalovaní 1/, 2/ domáhali ochrany obydlia, odvolací súd

zdôrazňuje, že predpokladom takejto ochrany je, že osoba, o práva ktorej ide, sa jej môže domáhať, len
ak tieto nehnuteľnosti oprávnene užíva, čo žalovaní 1/, 2/ v konaní nepreukázali.

18. Odvolanie žalovaných 1/, 2/ bolo preto nedôvodné.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko bol v odvolacom

konaní v celom rozsahu úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).