Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/85/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110236457
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1110236457.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci navrhovateľky v prvom

rade: R. N., N. N. X, Bratislava, navrhovateľa S. W. F.: F. N., N. Z. Č.. XX, Bratislava, navrhovateľa
S. H. F.: N. N., N. Z. XX, Bratislava P. R.: R. N., N. N. X, Bratislava proti odporkyni v prvom rade: I.
W., N. Z. XX, Bratislava, odporcovi S. W. F.: A. W., N. Z. XX, Bratislava zastúpených: Mgr. Zuzanou
Jedličkovou, advokátkou, so sídlom Royova 9, 921 01 Piešťany, odporcovi v treťom rade: L.. A. S., N.
A. XX, Bratislava, P. S. Š. F.: O.. A. S., N. A. XX, Bratislava zastúpených: Mgr. Marcelom Drgonom, so
sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, o náhradu škody na nájomnom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v prvom, druhom a treťom rade sa návrhom doručeným súdu dňa 31.08.2010 domáhali
náhrady škody na nájomnom za obdobie od 01.09.2008 do 31.08.2010 v sume 913,- € /27 000 Sk/
mesačne, čo predstavovalo za 24 mesiacov sumu 21 912,- € /648 000 Sk/. Písomným podaním
doručeným súdu počas konania dňa 12.02.2014 žiadali, aby súd pripustil zmenu petitu návrhu tak,
že odporcovia v prvom až štvrtom rade z titulu neplatnej zmluvy s označením o nájme nebytových
priestorov, uzatvorenej dňa 31.07.2007 medzi odporcami v prvom a druhom rade ako prenajímateľmi
a odporcami v treťom a štvrtom rade ako nájomcami za 1 Sk na dobu neurčitú, sú odporcovia povinní

spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom v prvom až treťom rade spôsobené úmyselné škody
na nájomnom prenájmom domovej nehnuteľnosti na Z. X.. Č.. XX S. N. za obdobie od 01.09.2008
do 31.08.2010 vo výške 913,- € mesačne, spolu za dva roky vo výške 21 912 € v pomere - v
prospech navrhovateľky v prvom rade v sume 5 478 €, v prospech navrhovateľa v druhom rade
v sume 5 478 € a navrhovateľa v treťom rade sume 10 956 €. Svoj návrh navrhovatelia odôvodnili
na tom skutkovom základe, že sú 50 % spoluvlastníci rodinného domu a prístavby, ako aj garáže a
nádvoria, záhrady na Z. X.. Č.. XX S. N.. K nehnuteľnostiam je vedený právny stav na U. Č.. XXXX,

katastrálne územie Staré Mesto, navrhovatelia v druhom a treťom rade sa stali 50 % vlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 125/98 vydaného Okresným
súdom Bratislava I dňa 15.08.2005. Navrhovateľka v prvom rade sa stala podielovou spoluvlastníčkou
časti nehnuteľnosti na základe uzavretej darovacej zmluvy, ktorú uzavrela s navrhovateľom v druhom
rade, potom čo sa stal podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Navrhovatelia sa
náhrady škody voči odporcom domáhajú z dôvodu, že odporcovia uzavreli neplatnú nájomnú zmluvu,
ktorej určenia neplatnosti sa dovolali v konaní sp. zn. 14C 243/2008, ktoré bolo vedené Okresným

súdom Bratislava I, nakoľko táto zmluva nebola uzavretá aj s navrhovateľmi v prvom, druhom a treťom
rade. Odporcovia v prvom a druhom rade uzavretím nájomnej zmluvy s odporcami v treťom a štvrtom
rade zmarili možnosť užívať nehnuteľnosti navrhovateľom, ktorí sú taktiež podieloví spoluvlastníci
prenajatých nehnuteľností.Odporcovia v v prvom až štvrtom rade žiadali návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko
mali za to, že navrhovatelia predmetnú nehnuteľnosť ako spoluvlastníci nikdy nemali v záujme užívať,
žiadali návrh zamietnuť z dôvodu, že navrhovatelia svoje vlastnícke práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam

nerealizovali v celom rozsahu, mali záujem len nehnuteľnosti užívať, avšak odmietali sa podieľať
akýmkoľvek spôsobom nehnuteľnosti udržať v dobrom technickom stave. Odporcovia v prvom a
druhom rade ako podieloví spoluvlastníci, z dôvodu zlého technického stavu nehnuteľnosti, sa dohodli
s odporcami v treťom a štvrtom rade, že im nehnuteľnosti prenajmú. Odporcovia v treťom a štvrtom
rade sa zaviazali, že prenajaté nehnuteľnosti opravia v rozsahu, aby ich bolo možné užívať na bývanie.

Z tohto dôvodu uzatvorili nájomnú zmluvu dňa 31.07.2006, v ktorej výšku nájomného upravili len na
symbolickú sumu 1,- Sk mesačne.
Z výsluchu odporcov v prvom a druhom rade, ako aj z ich ďalších písomných podaní, doručených súdu
počas konania, mal súd preukázané, že s navrhovateľmi v prvom až treťom rade sa opakovane pokúšali
dohodnúť o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam na Z. X.. Č.. XX
S. N.. Už počas dedičského konania po zosnulom O.. G. W. / otcovi navrhovateľov v druhom a treťom

rade, manželovi odporkyne v druhom rade a otcovi odporcu v druhom rade / odporcovia v prvom a
druhom rade ponúkli vtedajším podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, navrhovateľom v druhom
a treťom rade, sumu každému po 2 mil. Sk s tým, že by sa odporcovia v prvom a druhom rade stali
výlučnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností. V rámci dedičského konania navrhovateľov v druhom
a treťom rade zastupovala ich matka -zákonná zástupkyňa, ktorá kategoricky návrh odporcov v prvom

a druhom rade na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k opísaným nehnuteľnostiam
vyššie odmietla. Odporcovia v prvom a druhom rade počas ich výsluchu, ako aj doručených podaniach
preukázali, že nehnuteľnosti na Z. X.. Č.. XX S. N. boli v zlom technickom stave, čo ich primälo k tomu,
že predmetné nehnuteľnosti prenajali odporcom v treťom a štvrtom rade. Odporcovia v prvom a druhom
rade nájomnú zmluvu podpísali bez prítomnosti navrhovateľov v prvom až treťom rade z dôvodu, že

títo sa odmietali podieľať ekonomicky na udržiavaní nehnuteľností, trvali len na tom, že nehnuteľnosť
v rozsahu ich podielu chceli užívať.
Odporcovia v prvom a druhom rade vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom
na uplynutie trojročnej objektívnej premlčacej doby podľa ust. § 106 ods. 2 Obč. zák. podľa ktorého
najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za

10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Navrhovatelia nepreukázali, žeby objektívna premlčacia doba na náhradu škody, ktorá je trojročná, a
ktorá začne plynúť odo dňa keď došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla by nemala plynúť, ale mala
by plynúť 10 ročná premlčacia doba, nakoľko nepreukázali úmyselné zavinenie odporcov v prvom a
druhom rade voči navrhovateľom v prvom až treťom rade. Zo strany odporcov v prvom a druhom rade

neexistoval akýkoľvek úmysel spôsobiť škodu alebo obohatiť sa na úkor navrhovateľov. Pri absolútne
neplatných právnych úkonoch začína objektívna premlčacia doba plynúť dňom vzniku tohto právneho
úkonu - v prejednávanej veci teda dňom 31.07.2006 a navrhovatelia žalobu podali až dňom 31.08.2010,
t.j. po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby. V prípade, ak by sa súd nestotožnil so vznesenou
námietkou premlčania odporcovia mali za to, že navrhovatelia si uplatňujú škodu na nájomnom, ktorú

vyčíslujú ako ušlé trhové nájomné za prenájom nehnuteľnosti na Z. X.. Č.. XX S. N., domáhajú sa
náhrady ušlého zisku, ktorý im mal vzniknúť z titulu neplatnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo
dňa 31.07.2006. Odporcovia v prvom a druhom rade zdôraznili počas konania, že pri zodpovednosti za
škodu z neplatného právneho úkonu nejde o zodpovednosť zmluvnú, ale predzmluvnú zodpovednosť.
Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je protiprávne spôsobenie neplatnosti právneho úkonu, vznik

škody, príčinná súvislosť medzi neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody. Ušlý zisk je ujmou
spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetku.
Ušlý zisk je teda stratou očakávaného výnosu, pričom nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia
majetku, ale musí byť isté, že nebyť škodovej udalosti, mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie
svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku škodovej udalosti. Dôkazné bremeno preukázania

splnenia predpokladov zodpovednosti za škodu má poškodený, teda v prejednávanej veci navrhovatelia.
Navrhovatelia v konaní nepreukázali samotný vznik škody a ani existenciu ďalších predpokladov vzniku
zodpovednosti odporcov za škodu spočívajúcu v ušlom zisku z titulu neplatného právneho úkonu, a to
zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.07.2007. Navrhovatelia nepredložili žiadne dôkazy
preukazujúce, že keby nedošlo k škodovej udalosti, t.j. k uzavretiu neplatnej zmluvy o nájme dňa

31.07.2006, boli by tieto nehnuteľnosti, v stave v akom sa nachádzali, prenajaté konkrétnemu reálne
existujúcemu záujemcovi za nájomné, z ktorého vychádzali navrhovatelia, a ktoré je vyčíslené vo výške
ušlého trhového nájomného. Navrhovatelia v konaní síce predložili odhad trhovej ceny nájomného
rodinného domu od dvoch realitných kancelárií, avšak tieto listinné dôkazy nie je možné považovaťza relevantné dôkazy, nakoľko makléri týchto realitných kancelárií nevykonali obhliadku nehnuteľností,
spoluvlastníkmi ktorých sú už aktuálne navrhovatelia v prvom, druhom, treťom rade a odporcovia v
treťom a štvrtom rade, /ktorým bol odpredaný spoluvlastnícky podiel odporcami v prvom a druhom rade

počasvedeniasúdnehokonaniasp.zn.10C85/2010/.Odhadnutétrhovénájomnénemôžepredstavovať
priemernénájomnéanepreukazujevýškunájomného,zaktorúbypredmetnénehnuteľnostibolivdanom
čase reálne prenajateľné vzhľadom na ich stav, v ktorom sa v rozhodnom období nachádzali. Ak aj
realitným maklérom by bol predložený znalecký posudok č. 98/98 vypracovaný L.. S. V., z tohto nemohlo
byť zrejmé, v akom stave sa nachádzali nehnuteľnosti viac ako po 8 rokoch od jeho vyhotovenia, ktorý

bol vyhotovený v rámci dedičského konania.
Taktiež odporcovia v treťom a štvrtom rade v rámci konania vzniesli námietku premlčania uplatneného
nároku a to z dôvodu, že navrhovatelia sa domáhajú náhrady škody na nájomnom z titulu absolútnej
neplatnosti zmluvy o nájme nehnuteľnosti patriacich do vlastníctva navrhovateľov v prvom až treťom
rade a v rozhodnom období odporcov v prvom a druhom rade, ktorá bola uzatvorená dňa 31.07.2006.
Objektívna premlčacia doba pri náhrade škody je 3 roky, pričom v prípade škody uplatnenej z titulu

absolútne neplatného právneho úkonu plynie odo dňa vykonania tohto neplatného právneho úkonu,
t.j. premlčacia doba začala v tomto prípade plynúť dňa 31.07.2006 a márne uplynula 31.07.2009
a navrhovatelia návrh na náhradu škody na nájomnom doručili súdu až dňa 31.08.2010, t.j. po
uplynutí objektívnej premlčacej doby. Taktiež odporcovia v treťom a štvrtom rade vzniesli námietku
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keďže sa na úkor navrhovateľov ako nájomcovia nemohli

obohatiť. Odporcovia v treťom a štvrtom rade ďalej uviedli, že ak by sa súd nestotožnil s vznesenou
námietkou premlčania uplatneného nároku mali za to, že návrh považujú za zjavne účelový a šikanózny.
Navrhovatelia v konaní nepreukázali, že by odporcovia v treťom a štvrtom rade škodu spôsobili svojím
konaním, teda nepreukázali jeden z atribútov vzniku zodpovednosti za škodu, svoju domnelú škodu si
vyčíslili navrhovatelia v prvom až treťom rade ako ušlé trhové nájomné za prenájom nehnuteľností.

Podľa názoru odporcov v treťom a štvrtom rade ide zo strany navrhovateľov len o snahu získať finančné
prostriedky bez povinnosti starať sa o nehnuteľnosti a udržiavať ich v dobrom technickom stave. V
čase uzavretia nájomnej zmluvy boli nehnuteľnosti v havarijnom a dezolátnom stave, nespôsobilé na
riadne užívanie a ich stav nezodpovedal technickým a hygienickým požiadavkám. Takýto stav sa
netýkal len samotného rodinného domu, ale aj záhrady, oplotenia, oporných múrov a celého ostatného

príslušenstva. Vzhľadom na technický stav prenajatých nehnuteľností bola cena nájmu dohodnutá len
za symbolickú sumu vo výške 1,- Sk. Investíciami odporcov v treťom a štvrtom rade došlo k zhodnoteniu
prenajatých nehnuteľností, a teda aj k zhodnoteniu majetku navrhovateľov, a je teda zjavne účelové
a v príkrom rozpore so skutočným stavom, ak navrhovatelia tvrdia, že im bol v dôsledku prenájmu
nehnuteľnosti spôsobený úbytok na ich majetku. Odporcovia v treťom a štvrtom rade mali za to, že

navrhovateľom žiadna škoda nevznikla.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom
účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C
243/2008, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na
ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovatelia vo svojom návrhu boli povinní

v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých
sa dovolávali a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných
skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec prejednal
v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľmi v návrhu, ktorými odôvodňovali svoj žalobný návrh a
prednesov na pojednávaní.

Navrhovatelia, ako aj odporcovia počas konania zotrvali na svojich skutkových a právnych tvrdeniach.
Z obsahu listinného dôkazu, a to zmluvy o nájme nebytových priestorov mal súd preukázané, že
odporcovia v 1,2 rade uzavreli s odporcami v 3,4 rade dňa 31.07.2006 nájomnú zmluvu, predmetom
ktorej bolo, že prenajímatelia prenechávajú nájomcom do užívania nehnuteľnosť rodinný dom s
príslušenstvom Z.. Č.. XXXXXX vrátane garáže, vonkajších úprav trvalých porastov ako aj pozemok v

katastrálnom území Staré Mesto, okres Bratislava 1, na ulici Z. Č.. XX S. na U. XXXX Z. A. Č.. XXXX
V. XXXX. Nájom bol uzavretý na dobu neurčitú, nájomné za užívanie prenajatých nehnuteľností bolo
dohodnuté na sumu 1 Sk mesačne. V zmysle článku IV. nájomnej zmluvy sa prenajímatelia - odporcovia
v prvom a druhom rade zaviazali odovzdať nájomcovi predmet nájmu v stave spôsobilom na užívanie
v zmysle článku IV. bod 2 sa nájomcovia - odporcovia v treťom a štvrtom rade zaviazali zabezpečiť

vykonanie opráv v dome a zaviazli sa, že budú vykonávať údržbu ako aj rekonštrukčné práce v rozsahu,
ktoré si nevyžadujú povolenie stavebného úradu. Náklady na tieto rekonštrukčné práce sa zaviazali
znášať odporcovia v treťom a štvrtom rade.Z obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C 243/2008-174 zo dňa 19.10.2011,
právoplatného 10.10.2013 mal súd preukázané, že súd určil zmluvu o nájme nebytových priestorov,
uzatvorenú dňa 31.07.2006 medzi odporcami v prvom a druhom rade a odporcami v treťom a štvrtom

rade, za neplatnú.
Podľa ustanovenia § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka / ďalej OZ / právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia §100 ods.2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho

práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.
Podľa ustanovenia § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Navrhovatelia sa nároku na náhradu škody titulom neplatného právneho úkonu domáhajú za obdobie od
1.9.2008 do 31.8.2010, to je za obdobie trvania stravu, kedy odporcovia v treťom a štvrtom na základe

nepltného právneho úkonu nehnuteľnosti naďalej užívali, čím podľa názoru navrhovateľov bránili svojim
konaním výkonu vlastníckeho práva navrhovateľom. Návrh bol súdu doručený dňa 31.8.2010 - počas
plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby.
Súd vec meritórne prejednal, avšak na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh
navrhovateľov dôvodný nie je, preto ho súd v celom rozsahu zamietol.

Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je
teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza
k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť
poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.

Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk.
Navrhovatelia v návrhu tvrdili, že škoda vo forme ušlého zisku im bola spôsobená neplatnosťou zmluvy
o nájme nehnuteľností uzavretej dňa 31.7.2006 odporcami v prvom a druhom v právnom postavení
prenajímateľov a odporcami v treťom a štvrtom rade v právnom postavení nájomcov. V zmysle citovanej
zmluvy o nájme v odôvodnení rozsudku sa mal stať nájomcom v zmluve špecifikovaných nehnuteľností

odporca v treťom a štvrtom rade, ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v prvom až
treťom rade a odporcov prvom a druhom rade. V zmysle zmluvy mal vzniknúť nájom nehnuteľností v
celku odporcom v treťom a štvrtom rade dňom uzavretia nájomnej zmluvy t.j, odo dňa 31.7.2006.
V dôsledku určenia neplatnosti zmluvy o nájme nehnuteľností Okresným súdom Bratislava I rozsudkom
č.k. 14 C 243/2008-174 zo dňa 19.10.2011, právoplatným dňa 10.10.2013, ktorá bola spôsobená

odporcami, nemohli navrhovatelia užívať predmet nájmu a realizovať jeho účel. Týmto účelom malo
byť buď spolupodieľanie sa navrhovateľov na nájme nehnuteľností, resp. len užívanie prenajatých
nehnuteľností navrhovateľmi, ktorí sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností. Navrhovateľom mala
vzniknúť škoda pozostávajúca z príjmu, ktorý by boli dosiahli za dobu od 1.9.2008 do 31.8.2010 za
prenájom nehnuteľností v sume 913,- € mesačne, 24 mesiacov x 913,- € = 21 912,- € v pomere

navrhovateľke v prvom rade v sume 5 478,- €, navrhovateľovi v druhom rade v pomere 5 478,- € a
navrhovateľovi v treťom rade v pomere 10 956,- €.
Podľa § 42 Obč. zákonníka ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu
podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).Neplatnosť právneho úkonu môže okrem

zmarenia právnych účinkov, ktoré účastníci právneho úkonu sledovali, vyvolať aj ďalšie nepriaznivé
právne následky ako je vznik bezdôvodného obohatenia a vznik zodpovednosti za škodu. Ak z
neplatného právneho úkonu vznikne škoda, vznikne konajúcemu mimo zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie aj zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť za škodu pri neplatnosti právneho úkonu v
zmysle citovaného ustanovenia § 42 Obč. zákonníka nie je osobitným prípadom tejto zodpovednosti,

ale spravuje sa ustanoveniami o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Obč. zákonníka).Nejde o
zodpovednosť zmluvnú (plynúcu z porušenia zmluvných povinností), ale o predzmluvnú zodpovednosť .
Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je protiprávne spôsobenie neplatnosti právneho úkonu, vznik
škody, príčinná súvislosť medzi chovaním zodpovedného subjektu a vznikom neplatnosti ako aj príčinná
súvislosť medzi neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody a existencia zavinenia. Škodou sa tu

rozumie majetková ujma, ktorá vznikla ako dôsledok neplatnosti právneho úkonu. O spôsobe a rozsahu
škody platí i tu § 442 Obč. zákonníka. Zodpovedným subjektom je ten, komu možno pričítať zavinenie
na spôsobení neplatnosti právneho úkonu. Zavinenie zodpovedného subjektu sa predpokladá, pričom
stačí aj zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti. V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiskazistené, že dňa 31.7.2006 uzavreli odporcovia v prvom a druhom rade ako prenajímatelia s odporcami
v treťom a štvrtom rade ako nájomcami nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom opísaných
nehnuteľností v odôvodnení rozsudku, ktoré boli v rozhodnom období v podielovom spoluvlastníctve

navrhovateľov v prvom až treťom rade s odporcami v prvom a druhom rade. Nehnuteľnosti boli prenajaté
za účelom ich rekonštrukcie, nakoľko ako vyplynulo z dokazovania boli v zlom technickom stave a
odporcovia v prvom a druhom rade nedokázali vzhľadom na nepriaznivé ekonomické podmienky tieto
nehnuteľnosti udržať v stave spôsobilom na ich užívanie a navrhovatelia v prvom až treťom rade
sa nechceli žiadnym spôsobom podieľať na ich udržiavaní. V zmluve bolo uvedené, že sa uzatvára

na dobu neurčitú. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 19.10.2011, č. k. 14C 243/2008-174,
právoplatným dňa 10.10.2013 bola následne určená neplatnosť nájomnej zmluvy z 31.7.2006, pričom
v rozsudku bola neplatnosť zmluvy odôvodnená tým, že v čase uzatvárania zmluvy neboli jej zmluvnými
stranami aj navrhovatelia v rozhodnom období v druhom a treťom rade, ako podieloví spoluvlastníci.
Pod pojmom škoda v zmysle citovaného ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.

peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má
zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy
škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby

došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou
v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt,
hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením
majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu
(výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené,

že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodovej udalosti) mohol
poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania
škodcu (škodovej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo
reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodová udalosť), teda konkrétne, o aký reálne dosiahnuteľný
príjem poškodený prišiel. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21.

decembra 2009).Z uvedených charakteristík pojmov škoda, skutočná škoda a ušlý zisk je zrejmé,
že ide o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti.
Súd návrhu navrhovateľov nemohol vyhovieť, nakoľko odporcovia v prvom a druhom rade ako aj
odporcovia v treťom a štvrtom rade svojim konaním navrhovateľom škodu uzavretím / síce neplatnej/
zmluvy nespôsobili. Práve naopak, odporcovia v prvom a druhom rade svojim konaním umožnili, aby

sa majetok, aj navrhovateľov, nezmenšil tým, že nehnuteľnosti aj vo vlastníctve navrhovateľov, ktorí
odmietali sa na ich udžiavaní podieľať, prenajali odporcom v treťom a štvrtom rade, ktorí preukázateľne
prenajaté nehnuteľnosti zrekonštruovali. V konaní bolo preukázané, že nehnuteľnosti neboli v takom
technickom stave, aby mohli byť prenajaté za účelom zisku na nájomnom. Navrhovatelia v tomto
smere tvrdenia odporcov nevyvrátili, práve naopak, odporcovia súdu preložili listinný dôkaz, a to

znalecký posudok č.12/2006, vypracovaný L.. H. Š. dňa 24.2.2006 z obsahu ktorého vyplynulo, že
posudzované nehnuteľnosti vykazovali technické chyby a nedostatky. Pre zabezpečenie kvalitného
bývania zodpovedajúceho súčasnej dobe a polohe nehnuteľnosti bolo potrebné vykonať rozsiahlu
rekonštrukciu rodinného domu.
Súd ďalej dodáva, že pri podielovom spoluvlastníctve každému spoluvlastníkovi prislúcha určitý podiel

z celkového vlastníctva, ktorý vyjadruje mieru účasti spoluvlastníkov na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Výkon spoluvlastníckeho práva a povinností
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k určitej nehnuteľnosti nemôže byt v rozpore s ustanovením § 3
Občianskeho zákonníka.
V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva
je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného
práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho

z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností.
Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť -
upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.
marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 144/2010).Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že sa navrhovatelia odmietali akýmkoľvek spôsobom
podieľať na výkone povinností spoluvlastníkov nehnuteľností opísaných v odvodnení rozsudku.
Nehnuteľnosti tak, ako súd už uviedol, boli v zanedbanom stave, a teda odporcovia v prvom a druhom

rade z nevyhnutnosti predmetné nehnuteľnosti prenajali odporcom v treťom a štvrtom rade len za
symbolické nájomné z dôvodu, že odporcovia v treťom a štvrtom rade bez nároku na finančnú reparáciu
prenajaté nehnuteľnosti opravili.
Podľa ustanovenia § 151 ods.3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd o náhrade trov konania rozhodne v zmysle citovaného ustanovenia §151 ods. 3 do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania na strane
odporcov.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne v štyroch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / § 205 ods.1 O.s.p./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods.2 O.s.p./