Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6819010399
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6819010399.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému ml. U. Z. a spol., pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1,2 písm. c), d) Tr. zák., v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta
a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 20. mája 2020, o
odvolaniach obžalovaných ml. U. Z. a ml. W. P., proti rozsudku Okresného súdu Revúca z 20.01.2020,
sp.zn. 2T/182/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných ml. U. Z. a ml. W. P. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca uznal obžalovaných ml. U. Z. a ml. W. P. rozsudkom zo dňa 20.01.2020
sp.zn. 2T/182/2019 vinných zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 písm. c), d) Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 29. 12. 2018 asi o 21.30 hod. v objekte R. G. X. - M. W., okres V. S. W., po predchádzajúcej spoločnej

dohode obžalovaných ml. U. Z. a ml. W. P. s už odsúdenými X. C. a X. M. na úteku z R. G. tým spôsobom,
že napadnú pomocného vychovávateľa, ktorý mal nočnú službu a odcudzia mu kľúče od služobného
motorového vozidla, ktorým vykonanú útek zo zariadenia, napadli pomocného vychovávateľa R. G.
X. - M. W., N. H. tak, že keď ich po večierke prišiel skontrolovať do miestnosti umyvárne, v ktorej sa
nachádzali obžalovaní a ďalší klienti zariadenia, obž. ml. U. Z. poškodenému striekol do očí telový
dezodorant, čím vychovávateľa dočasne oslepil a následne ho podkopol, v dôsledku čoho poškodený

spadol na zem, pričom ostatní obžalovaní sa slovne povzbudzovali k ďalším útokom na poškodeného, k
čomu však nedošlo, pretože poškodenému sa podarilo postaviť a spacifikovať ml. U. Z., preto v ďalších
útokoch nepokračovali a uvedeným konaním spôsobili poškodenému N. H. podráždenie očí, sliznice a
žalúdka, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie.
Za spáchanie tohto zločinu uložil súd prvého stupňa obžalovaným nasledovné tresty:
Obžalovanému ml. U. Z. podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 3 Trestného

zákona, pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, písm. 1/ Trestného zákona a pri nezistení
žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia
slobody vo výmere 24 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil a podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní
36 mesiacov.
Obžalovanému ml. W. P. podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 3 Trestného

zákona, pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, písm. 1/ Trestného zákona a pri nezistení
žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia
slobody vo výmere 24 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil a podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní
24 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolania obaja mladiství

obžalovaní prostredníctvom svojich obhajcov. Obžalovaný ml. U. Z. v písomných dôvodoch svojho
odvolania z 28.01.2020, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa 03.02.2020 sa prakticky domáhalmiernejšieho trestu za použitia ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. V tejto súvislosti poukázal na obsah ust. § 97
ods. 1,3 Tr. zák., uložený trest súdom prvého stupňa považoval za neprimerane prísny, páchanie trestnej
činnosti doznal, oľutoval ju, doposiaľ nebol súdom trestaný a nedopustil sa ani priestupkov, pričom aj

R. G. N. ho hodnotí pozitívne. Jeho trestná činnosť pritom nemala ani žiadne následky, vychovávateľ
neutrpel zranenia, nedošlo ani k poškodeniu majetku.
Obžalovaný ml. W. P. v písomných dôvodoch odvolania z 22.01.2020, ktoré bolo doručené súdu prvého
stupňa 24.01.2020, taktiež namietal výmeru uloženého podmienečného trestu odňatia slobody, podľa
jeho názoru prvostupňový súd nedostatočne zvážil jeho sociálne pomery a pokiaľ ide o samotný

skutok, sám upustil od ďalšieho konania, vychovávateľa on nenapadol. Navrhol tak, aby mu bol uložený
trest odňatia slobody s kratšou skúšobnou dobou podmienečného odsúdenia, a to pri dolnej hranici
zákonnej sadzby. Na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol alternatívne v jeho prípade použitie
zmierňovacieho ustanovenia § 39 Tr. zák.
Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolaní oboch mladistvých obžalovaných podľa § 317 ods.
1/ Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým títo

odvolatelia podali odvolania a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v
tejto súvislosti zistil, že odvolania oboch mladistvých obžalovaných neboli dôvodne podané.
Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku
má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/
Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por.

stručneuviedol,ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprelaakými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa prejednávanému
prípadu venoval náležitú pozornosť. Žiada sa pripomenúť, že obaja mladiství obžalovaní na hlavnom

pojednávaní na položené otázky zo strany samosudcu v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g),
h) Tr. por. odpovedali kladne, v dôsledku čoho prvostupňový súd v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por.
prijal vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní a v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. okresný súd vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu, v akom mladiství obžalovaní priznali spáchanie stíhaného skutku sa nevykoná
a budú vykonané iba dôkazy, súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Následne boli samosudcom

prečítané v zmysle § 269 Tr. por. jednotlivé listinné dôkazy, a to odpisy z registra trestov, týkajúce
sa ich osôb, registre priestupkov a tiež hodnotenie zo strany R. G. N.. Na základe takto vykonaného
dokazovania potom súd prvého stupňa dospel k správnym nielen skutkovým, ale i právnym záverom v
tom smere, že obaja mladiství obžalovaní spoločným konaním použili proti pomocnému vychovávateľovi
R. G. N. násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, taký čin spáchali závažnejším spôsobom konania, a

to nielen so zbraňou, ale i na chránenej osobe, plniacej si povinnosti podľa zákona. Pokiaľ v právnej
vete napadnutého rozsudku prvostupňový súd opomenul konštatovať aj obsah ust. § 20 Tr. zák., šlo o
pochybenie nemajúce vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
Pokiaľ ide o výrok o treste, ktorý bol uložený mladistvým obžalovaným, v tejto súvislosti súd prvého
stupňa dôvodil predovšetkým tým, že u obidvoch mladistvých obžalovaných zistil po dve poľahčujúce

okolnosti v zmysle § 36 písm. j/ a 1/ Tr. Zákona, a to, že sa priznali k spáchaniu činu a v minulosti
viedli riadny život, pričom u nich nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Obaja obžalovaní sú chovancami
reedukačného centra, kde sa ich vychovávatelia snažia nie len vychovávať a vzdelávať, ale aj ochrániť
pred neduhmi spoločností alebo neduhmi ich samých, a napriek tomu si dovolili naplánovať napadnutie
jedného z vychovávateľov za účelom zmocnenia sa kľúčov, pričom jediný obžalovaný ml. Z. aj reálne

napadol vychovávateľa. Vzhľadom na ich vek, keď boli v čase spáchania skutku mladistvými osobami,
dolná hranica trestu odňatia slobody za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/
Trestného zákona bola v tomto prípade dva roky. Súd im v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona pri
prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi uložil trest na tejto dolnej hranici trestnej sadzby.
Obžalovaní sú v súčasnej dobe v R. G. N., pričom v poslednom čase došlo k zlepšeniu ich správania

sa, preto okresný súd nepovažoval za nevyhnutné ukladať im nepodmienečný trest odňatia slobody,
pričom aj samotnú hrozbu výkonu trestu odňatia slobody počas trvania skúšobnej doby považoval za
dostatočnú na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je výchovné pôsobenie na mladistvých obžalovaných
a zároveň odradiť ich od páchania obdobnej trestnej činnosti. Obžalovaný ml. Z. sa ako jediný aktívne
zapojildonapadnutiapoškodenéhovychovávateľa,pretomuokresnýsúdoprotidruhémuobžalovanému

ml. P. určil dlhšiu skúšobnú dobu, v ktorej budú môcť obidvaja obžalovaní preukázať, že si zaslúžili
podmienečný odklad výkonu trestu a budú viesť riadny život.
S touto argumentáciou prvostupňového súdu ohľadom druhu a výmery trestu obom odvolateľom sa
krajský súd stotožnil, naviac sa žiada zdôrazniť, že v prípade dospelého páchateľa Trestný zákonumožňuje tomuto za spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. uloženie trestu odňatia slobody
od siedmich do dvanástich rokov. Takto uložené tresty odňatia slobody preto zodpovedajú aj obsahu
ust. § 97 ods. 1,3 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
S poukazom na skôr uvedené, rozhodol krajský súd o odvolaniach mladistvých obžalovaného U. Z. a
W. P. spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia, ich odvolania ako nedôvodné zamietol
postupom podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.