Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919010316
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6919010316.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.05.2020, v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD.,
v trestnej veci obžalovanej A. T., stíhanej pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3
písm. b/, c/ Tr.zák., konajúc o odvolaní obžalovanej voči rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota,
sp.zn. 4T/42/2019 zo dňa 07.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovanej A. T. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 4T/42/2019 zo dňa 07.11.2019 bola obž. A. T.
uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Tr.zák. a to za
skutok, ktorého sa dopustila tak, že

od 19. 10. 2018 do 25. 03. 2019 v C. L., Slovenská republika a všade inde kde sa zdržiavala, si neplnila
vôbec svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá jej vyplýva z § 62 ods. 3 a nasl. ustanovení Zákona
o rodine číslo 36/2005 Z. z. a na základe § 2 písm.c/ Zákona číslo 601/2003 Z. z. o životnom minime
a ktorá jej bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2P/4/2018-59 z 12. 07.
2018, právoplatným dňa 27. 08. 2018 a vykonateľným dňa 10. 08.2018 a to prispievať výživným na svoju
dcéru mal. H. H., nar. XX. XX. XXXX v C. L., sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25-teho
dňa toho ktorého, mesiaca vopred pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota a ktorá
jej bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11P/87/2017-20 zo dňa 14. 09.
2017, právoplatným dňa 06. 11. 2017 a vykonateľným 19.10.2017 a to prispievať výživným na svoje dve
deti mal. M. T., nar. XX. XX. XXXX v C. L. a A. T., nar. XX. XX. XXXX v C. L., sumou vo výške po 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto

rozsudku, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Rimavská Sobota, čo predstavuje od 19. 10. 2018 až doposiaľ sumu o výške po 28,08 Eur mesačne na
každé dieťa, aj napriek tomu, že za uvedené obdobie na území Slovenskej republiky nikde nepracovala,
aj napriek absencii zamestnania nebola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na príslušnom Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, oddelení služieb pre občana, nepoberala žiadne
štátne sociálne dávky, dňa 25. 03. 2019 pri nástupe do výkonu trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS

W., kde sa nachádza doposiaľ nahlásila riadne a zákonným spôsobom plnenie vyživovacej povinnosti
ako prednostnej pohľadávky na svoje deti mal. H. H., mal. M. T. a mal. A. T., čím jej vznikol na bežnom
zameškanomvýživnomzauvedenéobdobiecelkovýdlhnavšetkytridetipreÚradpráce,sociálnychvecí
a rodiny Rimavská Sobota vo výške 561,60 Eur, pričom uvedeného konania sa dopustila aj napriek tomu,
že bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota spisovej značky 11T/81/2018
zo dňa 28. 09. 2018, právoplatným a vykonateľným dňa 18. 10. 2018 pre prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a bol jej uložený nepodmienečný trestodňatia slobody v trvaní jedného roka so zaradením pre výkon trestu do ÚVTOS s minimálnym stupňom
stráženia.
Za toto konanie ju Okresný súd Rimavská Sobota odsúdil podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. s prihliadnutím na

§ 36 písm. 1) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 14 mesiacov.
Podlá § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona samosudca obvinenú na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že samotná obžalovaná urobila vyhlásenie o vine,
v záverečnej reči uviedla, že ju mrzí, že sa jej žalovanú sumu nepodarilo zaplatiť a aj obhajkyňa
obžalovanej poukázala na vyhlásenie svojej klientky a preto má za to, že trest vykonáva v súčasnosti
z ďalších dvoch odsúdení a požiadala o uloženie minimálneho trestu. Okresný súd ďalej v odôvodnení
svojhorozhodnutiauviedol,žeobžalovanáužbolaajvminulostizaobdobnékonanieodsúdenáavedela,
čoho sa dopúšťa, priznala sa k danej trestnej činnosti. Druh trestu okresný súd odôvodnil tým, že trest

ukladal pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda vo výmere 14 mesiacov, ktorý jej
nariadil vykonať v ústave so stredným stupňom stráženia, keďže takýto trest považoval za primeraný.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote cestou svojej ustanovenej obhajkyne podala
odvolanie obž. A. T..

V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že je ochotná zaplatiť dlžné výživné v sume 561,60 €, avšak
potrebuje istý čas na zadováženie uvedenej sumy, jej cieľom je dosiahnuť naplnenie ustanovenia o
účinnej ľútosti, nakoľko zaostalé výživné by chcela zaplatiť, keďže by jej vedeli s konkrétnou sumou
pomôcť jej príbuzní, konkrétne matka, ktorá však zatiaľ ešte svoj sľub nesplnila.

Ďalej dodala, že je pravda, že sa k trestnej činnosti doznala, výživné za žalované obdobie nezaplatila z
objektívnych a ňou nezavinených okolností, keďže sa dostala do omeškania s platením, potrebuje však
určitý čas, aby mohla dlžnú sumu nahradiť. Preto podala odvolanie s tým, že do rozhodnutia krajského
súdu vyrovná zaostalé výživné, aby tak zanikla trestnosť činu.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania obžalovanej potom nariadil vo veci
verejné zasadnutie, ktoré však musel pre neprítomnosť obžalovanej opakovane odročovať, keďže
obžalovaná bola prepustená z výkonu trestu odňatia slobody a na adrese trvalého bydliska nepreberala
poštu.

Krajskému súdu sa potom podarilo doručiť predvolanie obžalovanej cestou polície, kde toto predvolanie
prevzala 22.4.2020 a aj na vlastnej adrese bydliska potom následne 27.4.2020. Na verejné zasadnutie
sa však obžalovaná nedostavila a nebola tam prítomná ani jej obhajkyňa, keďže medzičasom zanikli
dôvody povinnej obhajoby a krajský súd opatrením z 13.2.2020 túto obhajkyňu oslobodil od povinnosti

obhajovať obž. A. T..

Na verejnom zasadnutí krajského súdu dňa 14.5.2020, kam sa ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaná
nedostavila, bol prítomný len krajský prokurátor, ktorý v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje odvolanie
obžalovanej zamietnuť, naviac keď nezaplatila výživné napriek opakovaným svojim prísľubom, ale aj

vzhľadom k tomu, že urobila vyhlásenie, ktorým fakticky priznala spáchanie trestnej činnosti.
Krajský súd v Banskej Bystrici potom na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podala
obžalovaná odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie obž. A. T. nie je dôvodné.

Odvolací súd musí konštatovať, keďže obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 7.novembra 2019
urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr.por. a aj svoje odvolanie, ktoré voči predmetnému
odsudzujúcemu rozsudku podala, smerovalo len do otázky trestu, že preto ohľadne právnej kvalifikácie
trestnej činnosti ako aj viny obžalovanej tieto okolnosti krajský súd nepreskúmával, keďže takúto
prieskumnú povinnosť mu ani zákon neukladal.

Takakotoužbolouvedené,samotnéodvolanieobžalovanejsmerovalodootázkyuloženéhotrestu,resp.
do doby, aby obžalovaná predĺžila čas od rozhodnutia okresného súdu do rozhodnutia krajského súdu,
kedy jej snahou malo byť uhradenie zameškaného výživného. V tomto smere krajský súd nad rámecsvojej povinnosti jej aj zaslal výzvu, v ktorej ju upozornil na možnosť uhradenia výživného a tak vyhnutiu
sa postihu za trestnú činnosť, pričom od odsúdenia okresným súdom ku dňu rozhodnutia krajského súdu
uplynula doba viac ako 6 mesiacov a naviac obžalovaná dňa 10.1.2020 bola podmienečne prepustená z

výkonu trestu odňatia slobody, to znamená, že mala viac ako 4 mesiace na to, aby sa jej podarilo získať
peniaze na uhradenie zameškaného výživného zo slobody.

Krajský súd musí konštatovať, že v tomto smere obžalovaná súdu nepredložila žiadny dôkaz, že by tak
urobila a poškodená strana takúto skutočnosť súdu nesignalizovala.

Naviac je potrebné uviesť, že samotná obžalovaná urobila vyhlásenie, ktorým fakticky priznala svoju
vinu a v tomto smere preto aj krajský súd nemohol akceptovať ďalšiu obranu obžalovanej, že trest, ktorý
je jej uložený, je prísny, resp. postačujúci popri tých predchádzajúcich trestoch, ktoré vykonávala v čase
rozhodovania prvostupňového súdu.

Keďže sa potom krajský súd nemohol stotožniť s dôvodmi odvolania obžalovanej, že uložený trest jej
neprimerane prísny, resp. že treba trestné stíhanie voči nej zastaviť, keďže pominula trestnosť činu,
musel potom jej odvolanie ako nedôvodné zamietnuť postupom podľa § 319 Tr.por., keďže obžalovaná
nielenže neprišla na verejné zasadnutie, ale ani nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by dlžné výživné
v dobe od rozhodnutia prvostupňového súdu uhradila.

Uložený trest vo výmere 14 mesiacov je podľa názoru odvolacieho súdu tiež správny a zákonný, keďže
tento trest je takmer na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, obžalovaná už bola
v minulosti za obdobnú trestnú činnosť stíhaná a bola aj vo výkone trestu odňatia slobody a preto
neprichádzalo do úvahy ani to, aby jej tento trest bol prípadne podmienečne odložený na určitú skúšobnú

dobu.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol vo veci tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.