Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219010351
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kohutová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7219010351.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.
mája 2020 v trestnej veci obžalovaného P. T., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30. 1. 2020, sp.
zn. 3T/20/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného P. T..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 30. 1. 2020, sp. zn. 3T/20/2019 bol
obžalovaný P. T. uznaný vinným prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. na tom
skutkovom základe že,

v W. na ulici H. č. X na prízemí domu dňa 26.11.2018 v čase okolo 00.20 hod. sa slovne vyhrážal
poškodenej J. W. a poškodenému L. W., a to tým spôsobom, že ich chytil nič netušiacich odzadu za krk
a vulgárne im vynadal ohľadom ich psov a povedal im, či si spomínajú na prípad z Bratislavy, kde nejakí
mladí ľudia provokovali iného a ten ich následne zastrelil, že môže ísť do hrobu a poberie ich so sebou,
čím svojím konaním u nich vzbudil obavu o život a zdravie.

Bol mu za to uložený podľa § 360 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný P. T.. V písomných

dôvodoch v podstate uviedol, že poškodená bola ním v priebehu dvoch rokov opakovane upovedomená,
že robí niečo zlé a porušuje domový poriadok. Tieto upozornenia ignorovala a dokonca aj po príchode
policajnej hliadky dvere bytu neotvárala. Svojím správaním eskalovala napätie. Pokiaľ ide o výpoveď
poškodenej J. W. na polícii, tak uvádzala klamstvá a snažila sa situáciu opísať tak, aby ho poškodila.
Polícia jeho výsluch vykonávala neprimeraným spôsobom, vyvíjali naňho nátlak, aby súhlasil s tým,
čo uviedla poškodená. Ďalej spochybňuje výpoveď svedka L. W., lebo tento býval v jednom byte s

poškodenou J. W.Č., pracovali na jednom pracovisku a on sám sa taktiež zúčastňoval na žúrkach, ktoré
robili v byte. Rovnako výpoveď svedka T. O. považuje za tendenčnú, pričom jeho výpoveď mala slúžiť
ako pomsta voči jeho osobe, keďže v ten istý deň asi hodinu a pol predtým, než došlo k incidentu s
poškodenou J. W., bol ako mestský policajt na zásahu, pričom jeho správanie nebolo profesionálne,
takže mu povedal, že sa bude na neho sťažovať. Ďalej obžalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že
žiadal prvostupňový súd, aby preveril, či poškodená J. W. nemala kontakty na polícii, pretože, keď prišla

hliadka polície, tak zhasli svetlo, vypli hudbu a boli ticho. Taktiež žiadal, aby súd nariadil u poškodenej
J. W. toxikologické vyšetrenie, pretože má za to, že ako sa správala, takto môže konať iba človek podvplyvom drog, a napokon žiadal prvostupňový súd o preverenie údajov, ktoré naznačovali, že poškodená
J. W. bola vyhodená z viacerých podnájmov, čo by ukázalo, že mala neustále problémy s morálkou.

Obžalovaný P. T. konštatoval v podanom odvolaní, že ak by kompetentné orgány venovali náležitú
pozornosť jeho oznámeniam, má za to, že sa dalo všetkému predísť. To, čo povedal o Bratislave, malo
slúžiť ako príklad. V žiadnom prípade sa nikomu nechcel vyhrážať. Nemôže sa stotožniť s tým, že človek,
ktorý robí iným zle, má ešte právo podávať trestné oznámenie.

Z týchto dôvodov žiadal preskúmať napadnutý rozsudok odvolacím súdom.

Krajský súd na základe takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne súd
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie

obžalovaného P. T. nie je dôvodné.

Výrok o vine obžalovaného P. T. uvedený v napadnutom rozsudku je založený na presvedčivých
dôkazoch vykonaných v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, a teda zákonným spôsobom
na hlavných pojednávaniach prvostupňového súdu, ktoré bez akýchkoľvek pochybností vylučujú inú

alternatívuskutkovéhodeja,nežakýbolnazákladetýchtodôkazovustálenývrozsudkuokresnéhosúdu.

Keďže prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odôvodnenie
rozhodnutiaprvostupňovéhoaodvolaciehosúdunemožnoposudzovaťizolovanealekomplexne,apreto
nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu podrobne opakovať a rozoberať dôkazy, na ktoré vo svojom

rozhodnutí už poukázal okresný súd.

Na druhej strane ale, vzhľadom na uplatnené námietky obžalovaným P. T. v ním podanom odvolaní, je
potrebné odpovedať na tie jeho argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce.

Obžalovaný P. T. v podanom odvolaní v podstate len opakuje obhajobu uplatnenú na hlavnom
pojednávaní, s ktorou sa prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal. Okresný súd v
dôvodoch napadnutého rozhodnutia venoval náležitú pozornosť výpovedi obžalovaného P. T., v ktorej
opísal zo svojho pohľadu priebeh skutkového deja.

Obžalovaný P. T. spochybňuje vierohodnosť a pravdivosť výpovede svedkyne J. W., svedka L. W. a tiež
svedka T. O.. V nadväznosti na uvedené krajský súd poukazuje najmä na tieto skutočnosti:

Poškodená J. W. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu veľmi podrobne,
jasne, zrozumiteľne ale aj presvedčivo popísala spáchanie skutku obžalovaným P. T.. Konkretizovala

jeho správanie a konanie voči jej osobe, ako aj voči osobe L. W. v kritickom čase tak, ako je uvedené
vo výroku napadnutého rozsudku. Svedkyňa J. W. vo svojej výpovedi logicky a vierohodne vysvetlila,
že v dôsledku konania obžalovaného boli s L. W. v šoku, na prejav obžalovaného P. T. slovne vôbec
nereagovali, boli ticho, pretože mali strach z obžalovaného. Hneď, ako ich obžalovaný P. T. pustil
zo zovretia a odišiel z miesta, išli prípad nahlásiť polícii. Nasledujúce dva dni ich domov z práce v

nočných hodinách doprevádzala hliadka polície, pretože sa báli chodiť domov. Svedkyňa ďalej uviedla,
že aj neskôr mala strach z obžalovaného P. T., čakala, kedy obžalovaný v noci „nabehne“ a kvôli
obžalovanému sa vlastne potom aj dňa 30. 1. 2019 z bytu odsťahovala.

V nadväznosti na vyššie uvedené treba poukázať na tú skutočnosť, že výpoveď svedkyne J. W.

korešponduje s výpoveďou svedka L. W., pokiaľ ide o popis skutkového deja, ku ktorému došlo v
kritickom čase. Z výpovede svedka L. W. rovnako vyplýva tá podstatná a rozhodujúca skutočnosť, že
ihneďpotom,akoichobžalovanýP.T.pustil,išlikvôlistrachuzkonaniaobžalovanéhovecnahlásiťpolícii.
Následne sa báli v nočných hodinách vchádzať do bytu, pretože stále očakávali, odkiaľ sa obžalovaný P.
T. objaví. Prvé dni od nahlásenia veci polícii ich domov doprevádzali policajti, keďže mali obavu o svoju

bezpečnosť. Pre obavy z konania obžalovaného P. T. sa napokon dňa 22. 12. 2018 z bytu odsťahoval.Tieto argumenty svedkov J. W. a L. W. sú podľa názoru krajského súdu v celom rozsahu akceptovateľné,
pretože vychádzajú z reálnej situácie v kritickom čase, o ktorej svedkovia na hlavnom pojednávaní pred
súdom vierohodne a presvedčivo bez rozporov vypovedali.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že priebeh skutkového deja svedkovia J. W.
a L. W. popísali pravdivo a svoje argumenty súdu aj logicky vysvetlili, a preto je možné o ich výpovede
oprieť záver súdu o vine obžalovaného P. T..

Z výpovede svedka T. O., ktorú obžalovaný P. T. taktiež spochybňuje a považuje za tendenčnú, vzal súd
za preukázané, že v priebehu dvoch rokov boli hliadky mestskej polície opakovane vysielané na adresu
bydliska obžalovaného P. T. v W. na ulicu H. č. X, pretože tento telefonicky oznamoval na operačné
stredisko, že tam dochádza k rušeniu nočného kľudu a štekaniu psov v byte pod jeho bytom. Vyslané
hliadky mestskej polície však ani v jednom prípade nezistili, aby niekto porušoval nočný kľud. Aj dňa 25.
11. 2018 v čase o 23.39 hod. bol svedok operačným strediskom Mestskej polície v Košiciach vyslaný

na ulicu H. č. X v W., kde malo dochádzať k rušeniu nočného kľudu a štekaniu psov. Po príchode k
vchodovým dverám bytu, v ktorom bývali poškodení J. W. a L. W. ale štekot psov nebolo počuť. Z
výpovede svedka T. O. ďalej vyplýva, že obžalovaný reagoval rozčúlene, podráždene a vyjadroval sa,
že by mohlo vzhľadom k neriešeniu jeho problémov dôjsť k takej udalosti, ako sa udiala v Devínskej
Novej Vsi v prípade „Harmana“.

Svedok T. O. ďalej potvrdil, že čase, keď riešili vec s obžalovaným z vedľajšieho bytu vyšiel muž, ktorého
sa opýtali, či počuje z predmetného bytu štekot psov alebo iné rušivé momenty. Dostali negatívnu
odpoveď s dovetkom, že on počuje len hluk obžalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd má za to, že tvrdenie odvolateľa, najmä jeho
snaha o spochybnenie vierohodnosti výpovede svedkyne J. W. a svedka L. W. a tiež svedka T. O. je
motivovaná snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchanie žalovaného skutku. Súd nezistil
u svedka T. O. dôvod na spochybnenie pravdivosti a vierohodnosti jeho tvrdení. Svedok vypovedal
presvedčivo a s istotou popisoval situáciu, ku ktorej došlo dňa 25. 11. 2018 v W. na ulici H. č. X po tom,

čo došli na základe nahlásenia obžalovaným P. T. na uvedené miesto.

Krajský súd nezistil pochybenie prvostupňového súdu, ani pokiaľ ide o právne posúdenie konania
obžalovaného P. T. ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. Výsledky
vykonaného dokazovania, na ktoré bolo v tomto rozhodnutí a rovnako aj v napadnutom rozsudku

prvostupňového súdu poukázané, svedčia pre jednoznačný a nespochybniteľný záver, že obžalovaný
P. T. sa vyhrážal svedkom J. W. a L. W. v kritickom čase smrťou a zároveň ich chytil v nočných hodinách
odzadu za krk, silno držal a pred uvoľnením zo zovretia poškodenými mykol. Tieto okolnosti, podľa
názoru krajského súdu, odôvodňujú záver, že vyhrážanie obžalovaného bolo spôsobilé u poškodených
vzbudiť dôvodnú obavu, tak ako o nej vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní pred súdom

vypovedali. Niet žiadnych pochybností o tom, že výhražný prejav bol obžalovaným P. T. prednesený
takým spôsobom a za takých okolností, že bol spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu o život poškodených.

Vo vzťahu k výroku o treste u obžalovaného P. T. odvolací súd zistil, že uložený trest odňatia slobody
vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov je zákonný

a spravodlivý tak z hľadiska spôsobu spáchania prečinu, jeho následkov, zavinenia, okolností prípadu,
ako aj osoby obžalovaného a možnosti nápravy, pričom tieto skutočnosti sú v písomných dôvodoch
prvostupňového rozsudku jasne a zrozumiteľne uvedené.

Rovnako osoba obžalovaného P. T. je v napadnutom rozsudku hodnotená plne v súlade s výsledkami

vykonaného dokazovania, preto aj v tejto súvislosti odvolací súd len poukazuje na príslušnú časť
dôvodov napadnutého rozsudku, ktoré si ako vecne správne osvojuje.

S prihliadnutím na tieto skutočnosti uložený trest obžalovanému P. T. prvostupňovým súdom zodpovedá
zákonu tak z hľadiska individuálnej, ako i generálnej prevencie a zohľadňuje všetky zákonné kritériá

rozhodujúce pre určenie druhu trestu, ako aj jeho výmery uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zák.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pokiaľ obžalovaný P. T. v podanom odvolaní spochybňoval správnosť
postupu prvostupňového súdu, ktorý odmietol vykonať ním navrhované dôkazy, konkretizované vpodanom odvolaní, odvolací súd považuje za potrebné dodať, že je výsostným právom súdu zvážiť, akú
voľbu dôkazného prostriedku použije pri plnení povinností podľa § 2 ods. 12 Tr. por., a či určitú skutkovú
okolnosť, ktorú považuje za dokázanú, bude overovať ďalšími dôkaznými prostriedkami.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR nepatrí právo strany
konania na rozhodnutie v súlade s jej právnym názorom, resp. právo na úspech v konaní. Obsahom
základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR nie je ani záruka, že rozhodnutie
súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strany v trestnom konaní (napr. IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04,

III. ÚS 32/07).

Na základe vyššie uvedených skutočností preto krajský súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu je vecne správny a spravodlivý vo všetkých jeho výrokoch, zodpovedá
vykonanému dokazovaniu a zo zisteného skutkového stavu vyplýva jednoznačný záver nevzbudzujúci
dôvodné pochybnosti, že žalovaný skutok spáchal odvolateľ zisteným spôsobom i z preukázaného

motívu, a preto postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P. T. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.