Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. jún 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 32Cb/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117219829
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1117219829.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Leou Gubovou v spore žalobcu: Národná

diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001 proti žalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595
545 o zaplatenie 261,88 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 189,59 eur, úroky z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 189,59 eur od 14.10.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zvyšnej časti súd konanie zastavuje.

III. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 28. 7. 2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 261,88
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 261,88 eur od 14. 10. 2016 do zaplatenia
a priznania nároku na náhradu trov konania. Po podaní žalobca čiastočne plnil vo výške 77,29 eur a

úrokov z omeškania vo výške 5,00 eur. Následne vzal žalobca žalobu čiastočne späť a žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 189,59 eur, úroky z omeškania vo výške 5,00% ročne zo
sumy 189,59 eur od 14.10.2016 do zaplatenia a žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. V zvyšnej
časti vzal žalobu čiastočne späť.

2. Žalobca v žalobe a svojich vyjadreniach tvrdil najmä nasledovné skutočnosti: Dňa 10.06.2016 na
329. km v smere na Levoču, na výjazde z D1 v križovatke Poprad východ došlo ku vzniku dopravnej

nehody motorového vozidla EČV: F., počas ktorej boli poškodené zvodidlá, čím žalobcovi vznikla škoda
na majetku vo výške 766,39 €. U žalobcu sa domáhal nároku náhradu škody, avšak žalovaný žalobcovi
poskytol poistné plnenie vo výške 504,51 €. Žalovaný odmietol žalovanému zaplatiť 261,88 eur ako
nepriznanie poistného plnenia za uplatnenie amortizácie materiálov vo výške 72,29 eur a nákladov na
dopravné prostriedky vo výške 189,59 eur (72,29+189,59=261,88).
Po vydaní platobného rozkazu žalovaný pristúpil k prehodnoteniu likvidácie poistnej udalosti v časti
amortizácie a z toho dôvodu pristúpil k úhrade sumy 77,29 EUR (z toho na úhradu istiny pripadá 72,29

EUR a na úroky z omeškania 5,00 EUR).
Žalobca sa nestotožňuje s názorom žalovaného v časti žalovaným neakceptovanej náhrada škody za
náklady na dopravné prostriedky vo výške 189,59 €. Žalobca má za to, že svoje nároky na náhradu
škody dostatočne preukázal v hlásení o škode, čo do jej výšky aj opodstatnenia. V hlásení o škode sanachádza záznam o prevádzke vozidla V., rovnako aj údaje, z ktorých vyplýva trvanie výkonu vozidla
V. v dĺžke 3,5 hodiny, nie 3 hodiny tak ako to žalovaný uvádza vo svojom odpore, preto žalobca
považuje postup žalovaného za neopodstatnený. Rozsah náhrady škody je v zmysle Z. č. 135/1961 Z. z.

Cestného zákona (ďalej len ,,Cestný zákon“) obmedzený len skutočnou výškou nákladov spojených s
odstránenímpoškodeniaasuvedenímkomunikáciedopôvodnéhostavu.Nákladypredloženéžalobcom
boli vynaložené výlučne v súvislosti s opravou zariadenia a uvedením veci do pôvodného stavu. Žalobca
postupuje v zmysle internej smernice SMER/2015/0014/50000 Určenie výšky škody na diaľniciach a
rýchlostných cestách vo vlastníctve a v správe Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.. Z ustanovenia § 9

ods. 6 Z. č. 135/1961 Z. z. Cestného zákona vyplýva, že pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej
komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie
spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením
komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie
odstráni sám. Žalobca si uplatňuje náhradu škody v zmysle ustanovenia § 9 ods. 6 Cestného zákona,
ktorý má ako lex specialis prednosť pred ustanoveniami § 442 a § 443 OZ, ktoré predstavujú lex

generalis. To znamená, že sa nemôže uplatňovať režim Občianskeho zákonníka. Z vyššie citovaného
ustanovenia § 9 ods. 6 Cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie
náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a
uvedením do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Žalobca v súvislosti s preukazovaním
výkonu predložil žalovanému Hlásenie o škode, v ktorom boli dopravné náklady presne špecifikované.

Žalobca uviedol, aký druh mechanizmu sa na odstraňovaní škody podieľal, akú technologickú činnosť
vykonával a koľko hodín bol mechanizmus v stave výkonu, a teda koľko hodín v rámci svojej prevádzky
mechanizmus pracoval alebo plnil svoju nevyhnutnú funkciu, keďže nie každý mechanizmus pracuje ,,
aktívne“ so zapnutým motorom, ako napríklad vozidlá, ktoré okrem presunu zamestnancov žalobcu,
vykonávajú funkciu obstávky dopravnej nehody a zabezpečujú označenie dočasného pracoviska, tzv. ,,

pojazdnej zábrany“ v zmysle príslušného technického predpisu TP 06/2013 v čase podania žaloby.
Technický predpis TP 06/2013 Použitie dopravných zariadení na označovanie pracovných miest, ktorý
je verejne dostupný na www.ssc.sk/files/documents/technicke-predpisy/tp2013/tp-06_2013.pdf , presne špecifikuje, ako má
žalobca postupovať pri obstávke pracovného miesta a koľko zamestnancov a dopravných mechanizmov

má vyslať na dané pracovné miesto tak, aby boli splnené bezpečnostné požiadavky. Žalobca ku
výške dopravných nákladov ďalej uvádza, že pri výpočte a kalkulácii sa uplatňuje zásada, že pokiaľ
motor mechanizmu nie je v čase opravy zapnutý, do výkonu sa vždy zarátajú len náklady na mzdu
zamestnanca, ktorý mechanizmus doviezol a následne vykonáva ďalšie s opravou spojené práce a
nákladynamajetok,t.j.účtovnénáklady,ktoréžalobcavynakladánatentomechanizmus.Tzv.majetkový

náklad nie je závislý od toho, či sa stala dopravná nehoda alebo nenastala resp. či poškodenie vzniklo
alebo nevzniklo. Majetkový náklad vynakladá žalobca konštantne až do momentu vyradenia príslušného
mechanizmu. Majetkový náklad predstavuje investíciu napr. do nákupu mechanizmu, jeho údržby a
dopĺňania vybavenia, ktorého hodnota je neraz väčšia, ako hodnota samotného mechanizmu bez
vybavenia a v prípade, ak je mechanizmus alokovaný na činnosť opravy komunikácie v dôsledku

dopravnej nehody, tento náklad je logicky presunutý na škodcu, v tomto prípade na žalovaného. Žalobca
poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/261/2014-108 zo dňa 27.01.2015,
3Cob/20/2016-70 zo dňa 05.10.2016. Poukázal na ustanovenie § 12 Vyhlášky č. 35/1984 Zb a § 9 ods.
6 Cestného zákona.

3. Žalobca ako dôkaz navrhol vykonať: hlásenie o škode, uplatnenie nároku na náhradu škody,
oznámenia o poistnom plnení, záznamy o prevádzke motorového vozidla, uplatnenie nároku, judikatúru
krajských súdov, vyčíslenie škody, záznam dopravnej nehody, fotodokumentáciu, výdajky, list z
3.7.2016, popis opravy , smernicu z 1. 9. 2015,

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. Tvrdil najmä nasledovné
skutočnosti: Motorové vozidlo EČV F. XXXCK spôsobilo svojou prevádzkou dňa 10.6.2016 škodu na
diaľnici D1 v 329 km smer Levoča. Vozidlo bolo v relevantnom čase povinne zmluvne poistené u
žalovaného na základe poistnej zmluvy. č. 6815720276. Žalobca listom zo dňa 30.8.2016 uplatnil u
žalovaného náhradu spôsobenej škody v sume 766,39 eur. Listom zo dňa 29.9.2016 žalovaný oznámil

žalobcovi výšku poistného plnenia 504,51 eur a nepriznal žalobcovi sumu 72,29 eur zodpovedajúcu
opotrebeniu materiálov, tzv. amortizácia a sumu 189,59 eur titulom nepriznaných nákladov na dopravné
prostriedky. Žalovaný následne prehodnotením zo dňa 21.7.2017 pristúpil k úhrade sumy 77,29 eur
a úrokov z omeškania vo výške 5,00 eur. Žalovaný nepriznal žalobcovi sumu 164,69 eur titulomdopravných nákladov na prevádzku motorového vozidla EČV: V. XXX H. . Žalobca si uplatňuje vo
výške 24,70 eur sumu zodpovedajúcu dopravným nákladom na motorového vozidlo EČV: V. XXX P..
Žalobca vo vojom vyčíslenom nároku uplatnil tzv. prestoje dopravných mechanizmov, ktoré nemožno

považovať za skutočnú škodu, nemôže byť hradené z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Prestoje - zotrvanie motorových vozidiel na mieste škodovej udalosti
resp. dopravnej nehody v súvislosti s odstraňovaním znečistenia vozovky, pri preprave a osadení
dopravných značiek, alebo pri oprave zvodidiel. Podľa výpočtu žalobcu náklady vo výške 24,70 Eur
prislúchajúce k motorovému vozidlu s EVČ: V. predstavujú 3,5 hod. pracovného výkonu resp. prestojov,

t.z. 15 min. nákladu materiálu na opravu poškodenia a zapojenia signalizačného vozíka, 3 hod. opravy
resp. výmeny poškodených častí motorového vozidla a ďalších 15 min. vykládky menených dielov a
odpojenie signalizačného vozíka. Žalobca svoj uplatňovaný nárok odvodzuje od Záznamu o prevádzke
vozidla, ktorá okrem iného je nečitateľný a len ťažko dokazuje žalobcom tvrdené skutočnosti, že celková
doba prestojov predstavuje 3,5 hod. Žalovaný sa pridržiava svojho názoru, že doba v rozsahu 3,5
hod. je neprimeraná, nereálna a s nadsadenými hodnotami. Žalovaný zastáva názor, že predmetné

prestoje žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a nevyplýva to ani z predložených listinných dôkazov,
že vzniknuté prestoje sú v priamej súvislosti s odstraňovaním škôd. Žalovanému nie je zrejmé, z akého
dôvodu vznikli tieto prestoje, ktoré sú žalobcom jednostranne stanovené v jeho internej organizačnej
norme - smernici, ktorá však nemôže byť záväzná pre tretie strany t.z. že nie je záväzná ani pre
žalovaného. Žalovaný si sám určil prostredníctvom svojej internej smernice prestoje a zároveň aj k

nim prislúchajúce náklady na PHM - priamy náklad na jazdu stanovený v eurách na 1 km a náklady
na majetok - priamy náklad na hodinu práce dopravného prostriedku. Žalovaný považuje za potrebné
poukázať na skutočnosť, že interné smernice ako je i Smernica č. SMER/2015/0014/50000 s účinnosťou
od 01.09.2015 je iba interným normatívnym aktom, ktorá má upravovať metódy, spôsoby a postupy
vykonávania jednotlivých činností, pričom nemôže by v rozpore s právnymi predpismi. V nadväznosti na

uvedené nepovažuje žalovaný stanovenie ceny prestojov v organizačnej norme za škodu alebo náklady,
ktoré žalobca vynaložil pri odstraňovaním poškodenia za prestoje.

5. Žalovaný ako dôkaz navrhol vykonať: oznámenie o poistnom plnení, záznamy o prevádzke
motorového vozidla, výpis z účtu, hlásenie o škode, vyčíslenie škody, výdajka, list z 21.9.2016,

30.8.2016, fotodokumentácia, záznam dopravnej nehody.

6. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa
ustanovenia § 192 CSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz

opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. Súd vykonal dokazovanie listinami
založenými v súdnom spise, vykonal vo veci pojednávania, vychádzal zo zhodných tvrdení strán a ustálil
nižšie uvedený skutkový a právny stav.

7.Súdvosporevykonalpojednávaniedňa5.4.2019,22.5.2019 sverejnýmvyhlásenímrozsudkudňa21.

6. 2019. Na pojednávaní strany sporu trvali na svojich písomných vyjadreniach, k mimosúdnej dohode
strán sporu nedošlo.

8. Súd považoval na pojednávaní za nesporné medzi stranami skutkové tvrdenia týkajúce sa platnosti
poistnej zmluvy v čase vzniku škodovej udalosti, skutočnosť že sa jedná o plnenie z povinného

zmluvného poistenia, čiastočné poskytnutie poistného plnenia pred podaním žaloby vo výške 504,51
eur, čiastočné poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovaného vo výške 72,29 eur (amortizácia) a
úrokov z omeškania vo výške 5 eur s dátumom odoslania platby 21.2.2018, t.j. po podaní žaloby na súd.

9. Sporný medzi stranami sporu zostal nárok na zaplatenie sumy 189,59 eur s príslušenstvom.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v tomto rozsudku rozhoduje o priznaní nároku na náhradu škody
vo výške nákladov na motorové vozidlá v sume 189,59 eur s príslušenstvom.

11. Žalovaný ku dňu rozhodovania súdu neakceptoval nárok žalobcu na náhradu na dopravné

prostriedky a to:

- v prípade vozidla EČV: V. XXX H. (ďalej aj „Vozidlo č. 1“ ) z dôvodu nedoloženia záznamu prevádzke
vozidla v plnej výške uplatňovanej náhrady škody 164,69 eur a- v prípade vozidla EČV: V. XXX P. (ďalej aj „Vozidlo č. 2“) z dôvodu, že neakceptoval 0,5 hod. prevádzky
vozidla plnenie znížil z 209,32 eur na 184,62 eur. t.j. nepriznal žalobcovi sumu 24,90 eur.
Uvedené má súd za preukázané z vyčíslenia škody s odtlačkom pečiatky žalovaného zo dňa 5.9.2016

založeného v súdnom spise na č. l. 51. Spolu teda žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť náhradu
nákladov na dopravné prostriedky vo výške 189,59 eur (164,69 + 24,90 = 189,59) ako nepriznané
náklady na dopravné prostriedky. Uvedené má súd za preukázané aj z oznámenia o poistnom plnení.

12. Žalovaný namietal aplikáciu smernice číslo 2015/0014/500000 z 1.9.2015 na účely vyčíslenia

vzniknutej škody, nepreukázanie nákladov na motorové vozidlá a ich neprimeranosť, namietal že sa
nejedná o skutočnú škodu. Výšku požadovaného úroku z omeškania nesporoval.

13. Podľa vyčíslenia škody a záznamov o prevádzke vozidla si žalobca uplatňuje nárok na náhradu
nákladov na dopravné prostriedky, ktoré vznikli v súvislosti s opravou zvodidiel na diaľnici D1 v príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou, za ktorú je zodpovedný vinník, ktorý má u žalovaného v čase vzniku

poistnej udalosti platne uzatvorené povinné zmluvné poistenie.

14. V dôsledku čiastočného zaplatenia žalovaným žalobcovi po podaní žaloby vo výške 72,29 eur a
úrokov z omeškania vo výške 5 eur s dátumom odoslania platby 21.2.2018, žalobca zobral žalobu
čiastočne spať a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 189,59 eur, úrokov z

omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 189,59 eur od 14.10.2016 do zaplatenia a trov konania.

15.Čiastočnézaplateniebolomedzistranamisporunesporné,súdmázaplateniepreukázanéajzvýpisu
z účtu a oznámenia o poistnom plnení, preto súd konanie so súhlasom žalovaného v časti o zaplatenie
72,29 eur a tomu zodpovedajúcemu úroku z omeškania vo výške 5% zo sumy 72,29 eur od 14.10.2016

do zaplatenia zastavil v rozhodnutí vo veci samej a rozhodoval ďalej o zaplatení sumy 189,59 eur a
úrokov z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 189,59 eur od 14.10.2016 do zaplatenia a o trovách
konania, ktoré zostalo medzi stranami sporné. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že zaplatená suma
5,00 eur zodpovedá úrokom z omeškania zo sumy 72,29 eur, ktoré si žalobca uplatnil žalobou v tomto
spore.

16. Z vyčíslenia škody odstraňovanej dňa 16.6.2016 má súd za preukázané, že žalobca si voči
žalovanému uplatnil náklady na dopravné prostriedky použitím Vozidla č. 1 vo výške 164,69 eur, ktorú
žalovaný nezaplatil vôbec a Vozidla č. 2 vo výške 209,52 eur, ktorú sumu žalovaný čiastočne krátil.

17. Zákon č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) má vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku pokiaľ ide o amortizáciu a náklady na prestoje povahu lex specialis. V posudzovanom prípade
má prednosť aplikácia špeciálnej právnej úpravy Cestného zákona oproti ustanoveniam § 442 až 449
Občianskeho zákonníka, ktoré majú postavenie lex generalis.

18. Podľa ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon), podľa ktorého pri poškodení diaľnice,
cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti je povinný
ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia
a uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že

poškodenie odstráni sám.

19. Citované ustanovenie Cestného zákona je úpravou lex specialis a nevyplýva z neho žiadne
obmedzenie, resp. nie je vyjadrený zákonným spôsobom žiaden limit pri náhrade nákladov spojených s
odstránením poškodenia a uvedenia komunikácie do pôvodného stavu. Ten, kto zodpovedá za škodu,

je povinný nahradiť náklady spojené s uvedením komunikácie do pôvodného stavu.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej aj „zákon o
PZP“)poisteniezodpovednostisavzťahujenakaždého,ktozodpovedázaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.21. Rozsah plnenia treba posudzovať podľa zákona o PZP predovšetkým ust. § 4 tohto zákona, ako
aj § 5 ods. 1 písm. d), podľa ktorého poisťovňa nie je povinná nahrádzať škodu nad rámec ustanovený
osobitnými predpismi, t.j. v tomto spore § 9 ods. 6 Cestného zákona.

22. Pokiaľ ide o amortizáciu, súdy priznávajú nárok na plnenie bez zníženia o amortizáciu, t.j. priznávajú
náhradu skutočných nákladov. Čo sa týka nároku na náhradu škody bez krátenia o amortizáciu, sumu
zodpovedajúcu amortizácii žalovaný žalobcovi po začatí konania zaplatil.

23. V prípade prestojov sa jedná o dopravné náklady, ktoré vznikajú bezprostredne s odstraňovaním
následkov vzniknutej škody, pričom žalobca preukazuje ich vznik a výšku.

24. Prestoje nepredstavujú ušlý zisk ale oprávnený dopravný náklad, keďže ak bez účasti mechanizmov
sa oprava komunikácie vôbec nemôže uskutočniť. Náklady na prestoje sú súčasťou nároku na náhradu
škody, nakoľko sú nevyhnutné na uvedenie komunikácie do pôvodného stavu.

25. Podľa § 813 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) ak poistený má proti inému právo na náhradu
škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré
mu poistiteľ poskytol.

26. Podľa §4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za
ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje
inak. Vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom je upravený uvedeným ustanovením zákona, preto je
daná aj pasívna legitimácia žalovaného, keďže platnosť poistnej zmluvy v konaní nebola spochybnená.

27. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 29.9.2016 má súd za preukázané, že žalovaný poskytol
žalobcovi poistné plnenie vo výške 504,51 eur podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 22.2.2018 vo
výške 77,29 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný poistnú udalosť uznal a čiastočne plnil. Nesporným
bol fakt, že k poistnej udalosti došlo, žalovaný poistnú udalosť uznal a poistné plnenie čiastočne plnil.

Kauzálny nexus bol daný tým, že porušením pravidiel cestnej premávky došlo ku škode na zvodidlách,
ktoré bolo potrebné uviesť do pôvodného stavu.

28. Zo záznamu o prevádzke Vozidla č. 1 má súd za preukázané, že sa vozidlo dostavilo na diaľnicu
D1 za účelom opravy zvodidiel dňa 16.6.2016. Podľa vyčíslenia škody a záznamu o prevádzke vozidla

trval výkon vozidla 3,5 hodiny. Žalovaný namietal nedoručenie záznamu o prevádzke Vozidla č. 1, avšak
v prílohách odporu je odtlačok pečiatky žalovaného na zázname o prevádzke motorového vozidla s
dátumom 5.9.2016, t.j. súd má za preukázané, že záznam bol žalovanému doručený. Na pojednávaní
dňa 5.4.2019 žalobca tvrdil, že záznam o prevádzke Vozidla č. 1 žalovanému doručil dňa 31.8.2016
ako prílohu listu Uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 30.8.2016. Uviedol, že žalovaný tento

nárok nerozporoval.

29. Zo záznamu o prevádzke vozidla - stroja - mechanizmu 044497,t.j. Vozidla č. 2 má súd za
preukázané, že sa vozidlo dostavilo na diaľnicu D1 za účelom opravy zvodidiel dňa 16.6.2016. Podľa
vyčíslenia škody a záznamu o prevádzke vozidla trval výkon vozidla 3,5 hodiny. Žalobca na pojednávaní

dňa 5.4.2019 tvrdil, že pokiaľ ide o neuznanú sumu nákladov, žalovaný nesprávne sumu vypočítal,
nakoľko mal vychádzať z doby trvania 3,5 hod., čo vyplýva zo záznamu o prevádzke vozidla, doba 3,5
hodiny pozostáva z nasledovných časov:
- 7:45 až 8:00 hod. nakládka materiálu na opravu poškodenia, zapojenie signalizačného vozíka,
- 8:15 až 11:15 hod. oprava daného poškodenia, výmena poškodených častí zvodidiel,

- 11:30 až 11:45 hod. vykládka vymenených dielov, odpojenie signalizačného vozíka.
Spolu to je 3,5 hodiny. Neráta sa čas od 8-8:15 hod. a čas 11:15-11:30 hod, čiže spolu to činí 3,5
hodiny. Žalovaný považoval za sporných 30 min. použitia Vozidla č. 2, akceptoval výkon vozidla od
8:15 do 11:15 a nie trvanie výkonu 3,5 hodiny, preto žalobcovi znížil poistné plnenie o sumu 24,90
eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný za sporný považoval vznik nákladov v čase od 7:45 až 8:00

hod. na nakládku materiálu, na opravu poškodenia, zapojenie signalizačného vozíka a v čase 11:30 až
11:45 hod. na vykládku vymenených dielov, odpojenie signalizačného vozíka. Zo záznamu o prevádzke
Vozidla č. 2 má súd za preukázané, že vozidlo bolo použité na opravu zvodidiel dňa 16.6.2016 v rozsahu
3,5 hodiny, t.j. aj vrátene času neakceptovaného žalovaným, t.j. v čase 7:45 až 8:00 hod. ako aj v čase11:30 až 11:45 hod, t.j. aj v rozsahu sporných 30 minút. Keďže bolo vozidle použité v rozsahu 3,5 hodiny,
žalobcovi patrí nárok na náhradu nákladov za celých 3,5 hod v zmysle záznamu o prevádzke vozidla
a vyčíslenia škody.

30. Žalovaný považoval sumu nákladov a čas použitia motorových vozidiel za neprimerané, náhradu
škody určenú podľa smernice, ktorá nemôže byť pre tretie osoby záväzná, nepovažoval stanovenie
ceny prestojov v organizačnej norme za škodu alebo náklady, ktoré žalobca vynaložil pri odstraňovaním
poškodenia za prestoje. Namietal teda výšku vzniknutej škody.

31. Keďže žalovaný čiastočne poskytol plnenie v rozsahu dopravných nákladov na Vozidlo č. 2, uznal
tak výšku náhrady škody pripadajúcu na 1 hodinu nákladov na Vozidlo č. 2 a spôsob jej výpočtu v
zmyslesmernice.Napriektomuvšakžalovanýsporovalpoužitiesmernice,akopodľanehonezáväzného
interného predpisu na výpočet vzniknutej škody, avšak inú výšku škody súdu ani iný čas použitia vozidiel
a prípadnú neprimeranosť súdu nepreukázal.

32. Čo sa týka výšky škody v zmysle citovaných právnych predpisov sa uhrádzajú skutočné náklady na
uvedenie zvodidiel do pôvodného stavu, t.j. pri určení výšky sa aplikuje Cestný zákon ako lex specialis.

33. Žalovaný čiastočne poskytol poistné plnenie v prípade nákladov na Vozidlo č. 2 vychádzajúc z

vyčíslenia náhrady škody podľa smernice, ktorú následne považuje za spornú. Iný výpočet výšky škody,
resp. nákladov na vozidlá strany sporu súdu nepreukázali, preto sa súd stotožnil s výškou škody
tvrdenou žalobcom a žalobe vyhovel, t.j. priznal žalobcovi nárok na náhradu nákladov na Vozidlo č. 1 aj
Vozidlo č. 2 podľa vyčíslenia škody a záznamov o prevádzke motorových vozidiel, t.j. v skutočnej výške
v súlade s § 9 ods. 6 Cestného zákona.

34. Súd preto dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný .

35. Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a)skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b)poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúťalebo pre ktoré

znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

36. Podľa ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o PZP: Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

37. Žalovaný sa o vzniku škody dozvedel 16.6.2016 a oznámenie o poistnom plnení vyhotovil až 29.
9.2016, t.j. po uplynutí 3 mesiacov.

38. Podľa Rozsudku NS SR 3Cdo/145/2017 zo dňa. 22.11.2018 peňažná sankcia v podobe úrokov
z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej
povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2001 Z. z. v 3 mesačnej lehote
a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie

nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob
vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania (§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001
Z. z.) je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom
dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Nie
je pritom relevantné, ako mala (mohla) inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Skutočnosť, že poisťovňa

neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že
by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala
v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. do omeškania.39. Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 pís. b/ PZP „ Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“

40. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1,2 OZ: „ (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

lenjednotlivýchplnení.(2)Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“

41. Žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania, pretože žalovaný si nesplnil svoju nepeňažnú
povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP včas. Žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím lehoty

15 dní od skončenia šetrenia poistnej udalosti, t.j. súd žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania od
14.10.2016 v zákonnej výške, nakoľko žalovaný podľa oznámenia o poistnom plnení skončil šetrenie
poistnej udalosti dňa 28.9.2016.

42. Žalovaný nesporoval v prejednávanej veci nárok na úroky z omeškania, sadzbu žalobcom

uplatneného zákonného úroku z omeškania ani moment omeškania sa s poistným plnením. Medzi
stranami sporu nebolo sporné určenie úrokovej sadzby podľa predpisov občianskeho práva, t.j. vo výške
úrokov ECB zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, a to v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z ,
podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v spojení

s ustanovením § 517 ods. 1 a 2 OZ. Na základe uvedeného priznal súd žalobcovi proti žalovanému nárok
na doplatok poistného plnenia v celej ním uplatnenej sume 189,59 eur spolu s úrokom z omeškania v
zákonnej výške 5,00 % ročne zo sumy 189,59 eur od 14.10.2016 do zaplatenia.

43. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) o nároku

na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

47. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

48. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitné
zreteľa.

49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 256 ods. 1, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci a prihliadne na to, kto zavinil zastavil konanie. Keďže žalobca bol v plnom rozsahu úspešný,
žalovaný zaplatením po podaní žaloby čiastočne zavinil zastavenie konania, priznal súd žalobcovi mu

proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne vyšší
súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

( § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného
sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Exekúciu možno
vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že
dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh
podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).